Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dnes posudzujeme dokument, ktorý má predurčiť zásadné smerovanie štátu na najbližšie štyri roky. Dokument, ktorý má byť vlajkovou loďou súčasnej vládnej koalície, ktorá, ako tvrdí, chce zásadne zmeniť štát. Keď sa však pozriem na túto 121-stránkovú knihu, je zjavné, že sa uprednostnila kvantita pred kvalitou, pretože všetkým, čo majú skúsenosť s vládnutím, musí byť...
Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dnes posudzujeme dokument, ktorý má predurčiť zásadné smerovanie štátu na najbližšie štyri roky. Dokument, ktorý má byť vlajkovou loďou súčasnej vládnej koalície, ktorá, ako tvrdí, chce zásadne zmeniť štát. Keď sa však pozriem na túto 121-stránkovú knihu, je zjavné, že sa uprednostnila kvantita pred kvalitou, pretože všetkým, čo majú skúsenosť s vládnutím, musí byť jasné, že za štyri roky je možné zvládnuť iba niekoľko jasne stanovených priorít.
Ukazuje sa teda, že marketing je a bude dominantný nad zodpovedným vládnutím. Napokon vláde vystavila vysvedčenie samotná pani prezidentka, ktorá začala s členmi vlády individuálne konzultovať programové vyhlásenie a tým suplovať redakčnú a odbornú prácu koaličného tímu.
Musím povedať, že som si s veľkou pozornosťou prečítal programové vyhlásenie novej vlády zamerané na zahraničnú politiku, pretože práve medzinárodné vzťahy a postavenie Slovenska v nich budú v najbližšej budúcnosti v podstatnej miere ovplyvňovať perspektívu národa a celej spoločnosti. Chcem jasne povedať, že bezpečnostné a ekonomické prostredie sa vo svete dynamicky mení a nie je to len spôsobné celosvetovou pandémiou. Tieto tendencie začali ešte pred jej vypuknutím a už pred voľbami sme jasne hovorili o tom, že pred nami stoja kľúčové otázky, na ktoré bude musieť naša zahraničná politika reagovať. Migrácia, pandémia, nepripravenosť európskych štruktúr na krízové situácie, nový vektor americkej bezpečnostnej politiky v NATO, obranná politika EÚ a jej perspektíva sú nástojčivé otázky, na ktoré Slovensko ako člen EÚ a NATO by malo mať svoj pohľad a názor.
Je viac než zrejmé, že výzvy, ktoré pred nami stoja, presahujú formovanie zahraničnej politiky, či už na úrovni ministerstva, kancelárie prezidentky alebo Úradu vlády. Preto vítam ambíciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vytvoriť konsenzus relevantných politických strán v oblasti zahraničnej politiky, a ten priestor vidím hlavne na pôde Národnej rady. Som pripravený ponúknuť svoje dlhoročné skúsenosti a aktívnu účasť v tejto celospoločenskej diskusii.
Všetci sa však musíme uvedomiť, že ak sa Slovensko v minulosti úspešne posunulo vpred, bol to práve zahraničnopolitický konsenzus, ktorý nám umožnil vytvoriť slobodný priestor na rozvoj národa, štátu a jeho sociálnej prosperity. Vstup SR do NATO, do EÚ, do Schengenu, prijatie eura, ktoré sa diali aj za veľmi aktívnej podpory SMER-u, vytvorili rámec pre náš pokojný a dynamický rozvoj. Stali sme sa súčasťou významných ekonomických a bezpečnostných spoločenstiev, kde sme výrazne prehovorili do obhajoby svojich národných záujmov, ako v prípade migrácie či dvojitej kvality potravín, v boji o kohézne fondy alebo poľnohospodárske dotácie. Naša zahraničná politika bola postavená na dialógu rovného s rovným a dúfam, že taká zostane aj počas tejto vlády.
Ak však hovoríme o vytvorení celospoločenského konsenzu v tejto oblasti, ktorý úprimne podporujem, nedá mi vysloviť pochybnosti v súvislosti so samotnou vládnou koalíciou. Poznám názory jednotlivcov vo vláde, ktorí úprimne presadzujú projekt Slovenska v EÚ a NATO, avšak častokrát mi nie je jasná celková politika vládnych strán, ako je napríklad OĽANO alebo SME RODINA. Súčasný predseda NR SR Boris Kollár sa intenzívne hlásil k európskym euroskeptikom až k extrémistom, či už ide o francúzsky Národný front Marine Le Pen alebo taliansku Ligu Severu, ktorých mítingy rád navštevoval a promoval ich videá.
Zároveň treba povedať, že samotného predsedu vlády a predsedu OĽANO Igora Matoviča som nikdy nepočul jasne formulovať jeho predstavu o slovenskej zahraničnej politike a mieste Slovenska na európskej a globálnej mape. Zachytil som jeho mediálne útoky voči USA a Trumpovej politike, ale to bolo všetko. Boli to skôr marketingové gestá, než ucelená predstava o ďalšom smerovaní Slovenska v dynamicky sa meniacich časoch vo svete. Nediplomaticky vyzneli aj jeho nedávne vyjadrenia o vyhadzovaní čínskych rýchlotestov do Dunaja, o ktoré ihneď prejavili záujem iné krajiny. Treba si uvedomiť, že v čase krízy sú také výroky oveľa dôslednejšie sledované a môžu krajine uškodiť v rozvoji ďalších ekonomických vzťahov s Čínou.
Ale chcem povedať, že počkáme a uvidíme. Som pripravený aktívne sa spolupodieľať na formovaní zahraničnopolitickej zhody, ale tá sa nemôže udiať, ak v súčasných napätých časoch zo strany predsedu vlády prichádzajú politické útoky nielen voči opozícii, ale aj k vlastným politickým partnerom. To nie je cesta ku konsenzu, ale k destabilizácii krajiny. Politika hľadania nepriateľa nie je cestou pre Slovensko a doplatia na to všetci ľudia, ktorí v nej žijú. Ak totiž chceme držať krok s týmto rýchlo meniacim sa svetom, krajina nemôže byť uvrhnutá do vyhroteného vnútropolitického boja. Hrozí, že štát takto zahľadený do svojich vnútropolitických problémov prestane vnímať svet okolo seba a výzvy, ktoré naňho v budúcnosti čakajú. Postupom času môžeme byť svedkami stagnácie a neschopnosti čokoľvek posunúť vpred. Preto varujem pred touto politikou a úprimne pomôžem všetkým tým, ktorí myšlienku vytvorenia zahraničnopolitickej, ale aj vnútropolitickej strategickej zhody myslia vážne a majú silu ju presadiť.
Ak ma však ešte niečo vyrušuje, tak v celom texte programového vyhlásenia vlády absentuje téma o nadrezortnom prístupe riadenia, bez ktorého nie je možné zabezpečiť efektívny a vyvážený výkon politík, ktoré reprezentujú jednotlivé rezorty. Obávam sa, že v navrhovanom znení programového vyhlásenia priority jednotlivých rezortov nebude možné naplniť, keďže sú protichodné a absentuje orgán, ktorý by ich zladil pri obmedzenom rozpočte. Vláda SR by mala vychádzať z princípu - Slovensko je potrebné konečne spájať, nie rozdeľovať. Doterajšie rozdeľovanie zapríčinilo neriešenie dlhodobých problémov Slovenska. Preto vláda SR by mala zaviesť integrovaný prístup k riadeniu spoločnosti, ktorý bude vychádzať z cieľov udržateľného rozvoja agendy 2030, strategických cieľov Európskej únie a Národného investičného plánu 2030. Prepájanie globálnych, európskych a národných cieľov si vyžaduje už spomenuté nové prístupy v riadení. Vo výkonnej politike dlhodobo absentuje koncept tzv. centra vládnutia, ktoré by kompetenčne zastrešovalo prioritné politiky, stratégiu a víziu Slovenska.
S ľútosťou musím konštatovať, že táto vládna koalícia bola vytvorená na zotrvačnom modeli, ktorého prvotným záujmom bolo od začiatku rozdeľovanie stoličiek a nie zohľadňovanie prioritných záujmov Slovenska. Namiesto spájania veľkého množstva priorít do ucelených programových cieľov, ktoré by následne viedli k vytvoreniu nových rezortných flastrov na spôsob Európskej komisie, sme svedkami copy-price prístupu s cieľom uprednostniť úzke stranícke záujmy na úkor celospoločenských.
To, čo Slovensko dnes v prvom rade potrebuje, je silný úrad predsedu vlády, ktorý by plnil nasledujúce úlohy:
- podporu rozhodovania pre predsedu vlády a vládu,
- koordináciu politík naprieč vládou,
- strategické plánovanie pre celú vládu,
- externú a internú komunikáciu smerom k verejnosti, ale aj naprieč administratívou.
Už teraz vyvoláva veľké otázniky spôsob riadenia koalície, ktorej jednotliví predsedovia strán považujú im pridelené ministerstvá za svoje vlastníctvo. Na vrchole celého nového zoskupenia stojí premiér, ktorý už teraz má ďaleko od harmonických vzťahov so svojimi partnermi. Výsledkom takéhoto štýlu riadenia bude ďalšie posilňovanie rezortizmu, čo je presne opačný trend, ktorý Slovensko momentálne potrebuje.
Fragmentácia sa dotkne aj európskej agendy, ktorá bude v nasledujúcom volebnom období rozdelená medzi tri hlavné centrá moci: premiéra Matoviča, podpredsedníčku vlády Remišovú a ministra zahraničných vecí a európskych záležitosti Korčoka. Tu je potrebné jednoznačne povedať, že pre Slovensko, ako menší a novší členský štát, je úloha a vplyv predsedu vlády v európskej vláde nezastupiteľná. V porovnaní so svojím vplyvom v Európskom parlamente a Európskej komisii má Slovensko v Európskej rade výrazne silnejší hlas. Je to jedna, jeden z 27 hlasov s právom veta. Európska rada sa na úrovni šéfov štátov a vlád stretáva čoraz častejšie, dneska práve prebieha telekonferencia lídrov, a začína sa z nej vytvárať akási európska vláda. Posilňovanie vplyvu Európskej rady musíme aktívne podporovať a zároveň brzdiť ambície Európskej komisie ašpirovať na túto úlohu. Rada je totiž jediný výkonný orgán vychádzajúci z vôle občanov členských štátov EÚ.
Prečo to hovorím? Pretože úloha predsedu vlády SR v európskych agendách je pre Slovensko životne dôležitá. Predseda vlády Matovič bude ten, ktorý bude musieť pre Slovensko vyrokovať najvýhodnejšiu pozíciu v otázke viacročného finančného rámca, klimatickej agendy alebo brániť záujmy našich poľnohospodárov a dopravcov. Premiér však zatiaľ jasne nedeklaroval svoje pozície k Európskej únii a chýba mu silné personálne a odborné zázemie k európskym politikám. Absencia tzv. Mister Europe alebo šerpu na Úrade vlády sa v minulosti ukázala ako hendikep. Šerpa by mal byť najbližší odborný, ale aj stranícky spolupracovník premiéra, ktorý by mal sedieť na Úrade vlády a zastrešovať jeho komunikáciu nielen voči európskym inštitúciám a členským štátom, ale aj voči európskej politickej frakcii, ku ktorej sa OĽANO hlási. Aby sme mohli aktívne presadzovať naše národné záujmy v EÚ, potrebujeme premiéra so silným odborným, politickým a personálnym prepojením na Brusel. Túto úlohu za neho neurobí kariérny diplomat v pozícii ministra ani šerpa z úrovne ministerstva, akokoľvek budú odborne kompetentní. Bez silného politického výtlaku na najvyššej úrovni budeme totiž hrať v Bruseli iba druhé husle.
To isté sa týka aj riadenia eurofondov na novozriadenom ministerstve, ktoré bude vedené podpredsedníčkou vlády Remišovou. Vítam ambíciu nového ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vytvoriť jediný operačný program pre nové obdobie 2021 - 2027, ktorý predpokladá zriadenie centrálneho riadiaceho orgánu. Ten však bude musieť pôsobiť nadrezortne nielen v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov, ale aj v iných zdrojoch, aby sa zabezpečila ich komplementarita. Toto však nie je možné bez nadrezortného riadenia, ktoré musí vychádzať z legislatívy, t. j. zo zmeneného kompetenčného zákona. Toto však toto programové vyhlásenie nepredpokladá.
Predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho taktiež spustila pilotný projekt inovačnej diplomacie s využitím hybridných foriem financovania. Prvé úspechy internacionalizácie slovenských inovačných firiem sú na svete a vyzývam novú vládu, aby tento pilotný projekt ďalej rozvíjala. Inovačná politika vo všeobecnosti je jedna z oblastí, ktorá je výrazne fragmentovaná a zaslúžila by si tiež svoje centrum riadenia. Som presvedčený, že je najvyšší čas na vytvorenie národnej inovačnej agentúry, ktorá by zastrešovala túto agendu na úrade predsedu vlády. Tým by sme dosiahli, že na jednom mieste by sa stretávali všetky dostupné personálne a finančné zdroje v tejto oblasti. Národné, európske, súkromné a hybridné.
Ešte by som sa v krátkosti dotkol programových cieľov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Už som sa zmienil, že oceňujem snahy novej vlády o budovanie celospoločenského konsenzu v oblasti zahranično-politického smerovania Slovenska. Taktiež sú veľmi dôležité plány aktívne vysvetľovať medzi obyvateľstvom výhody členstva SR v európskych a transatlantických štruktúrach a zároveň bojovať proti dezinformáciám smerujúcim k spochybňovaniu hodnotovej a strategickej orientácii Slovenska.
Oceňujem aj ambíciu MZV a európskych záležitostí koordinovať relevantných aktérov ekonomickej diplomacie, avšak skúsenosti z minulosti ukazujú na veľké slabiny tohto rezortu pri podpore proexportných ambícií slovenského podnikateľského sektora. Preto očakávam veľmi ambicióznu a podrobnú predstavu ministerstva o prieniku Slovenska na tretie trhy, ktorú som zatiaľ v programovom vyhlásení nenašiel. Plán podpory slovenských exportných kapacít musí byť jednou z top priorít rezortu zahraničia v najbližších rokoch. Osobne som pripravený poskytnúť svoje skúsenosti pri nastavovaní koordinačných mechanizmov so zapojením štátneho, súkromného, aj akademického sektora. Slovensko ak niečo potrebuje do najbližších rokov, je odbornosť, stabilita a profesionalita. Bez nej budeme prestupovať na mieste a svet nám zatiaľ utečie.
Slovenská republika je skvelá značka vo svete a bol by som rád, aby takou zostala aj počas vládnutia tejto koalície.
Ďakujem za vašu pozornosť.
Skryt prepis