Videokanál klubu

Ja veľmi pekne ďakujem za toto priznanie súdruha Naďa, že ste takto boli milovníkom Roberta Fica v roku 2001. Ja len vám pripomeniem, že pán Fico bol členom SDĽ a veľmi silný ľavičiar celé 90. roky, vy ste si to asi nevšimli a potom ste ho strašne ľúbili, to je krásne, teraz takto ľúbite pána Matoviča, úžasné, gratulujem. Ale to je len dôkazom toho, aký ste oportunista. A dôkazom vášho oportunizmu je napríklad aj to, že dneska vaša frajerka robí hovorkyňu na ministerstve vnútra. Vy ste do-hodili flek. Takýmto spôsobom funguje naša čistá transparentná vláda. Ale to nebolo prvýkrát.
Keď ste robili u Maťa Glváča - lebo Martinovi Glváčovi ste robili podržtašku -, na ministerstve obrany, tak vtedy ste vybavili flek pre brata, brata Reného v Bruseli a pre švagra tiež v Bruseli v NATO, písal o tom aj, písala o tom aj slovenská tlač a hovorila o tom, ako ste si výborne zarobili desiatky tisíc eur zo štátneho rozpočtu. Toto je váš oportunizmus a k tomu úplne sedí aj ten váš zbrojný lobizmus, zarábať prachy a vybavovať kšefty pre svojich blízkych a potom je úplne jedno, či tu je Fico, Matovič alebo Mao Ce-tung. Toto ste vy, pán Naď, oportunista, súdruh oportunista.

Ďakujem, pán minister, za, za kompliment s tým teda, že by som chcel povedať, v SMER-e, samozrejme, panujú aj rozdielne názory. Sme širokospektrálna stredo-ľavá sociálnodemokratická strana, takže treba, treba chápať aj to, že určité také ľavicovejšie názory sa môžu zaznievať ako od poslanca Ľuboša Blahu, ale ja si myslím, že SMER v minulosti dokázal v tej zahraničnej politike aj v európskych politikách, že je avantgardnou stranou, že vie sa, vie sa pobiť o záujmy Slovenska. Z tohto pohľadu ja by som aj povedal, že nie som žiadny eurofil, som slovakofil, za celých 30 rokov mojej kariéry som bojoval za záujmy Slovenska. Napriek tomu, keď som bol aj v Spojených štátoch amerických, bojoval som za národné záujmy. Prítomnosť, prítomnosť vo Washingtone nepredpokladá to, že bojujem za americké záujmy, bojujem za, za záujmy Slovenska. A myslím si, že s Ľubošom Blahom si vy, vyrokujeme tie pozície a SMER bude mať jednoznačné pozície. Ďakujem. (Reakcia z pléna.) Verím.

Ďakujem veľmi pekne pánovi Naďovi, alebo mám povedať súdruhovi Naďovi? Pretože pán Naď bol naším členom. Členom SMER-u, veľmi oddaným členom SMER-u, v Banskej Bystrici nosil taštičky našim regionálnym šéfom, pamätáme si ho ako veľmi besného a oddaného ratlíčka. A dneska je besný a oddaný ratlíček pána Matoviča. Ja len pevne verím, že pán Matovič ho trošku upokojí, pretože ja som od pána Matoviča počúval o státisícoch mŕtvych v Iraku, v Líbyi, v Sýrii, o tom, ako Amerika je chaos, ako nedokáže zabezpečiť garanciu svetového mieru. No ja som s pánom Matovičom súhlasil a pevne verím, že tuto svojho besného ratlíčka dokáže trošku spacifikovať, lebo vieme, že pán Naď sa medzičasom stal veľmi uznávaným, v Amerike uznávaným zbrojným lobistom. Zbrojným lobistom a veľmi, veľmi nenávistným politikom voči Ruskej federácii.
A ja sa veľmi hrdo hlásim k tomu, že som vždy bol proti akejkoľvek rusofóbii a preto som aj veľmi silne bol proti bezpečnostnej stratégii, ktorá mala v sebe tento protiruský prvok. Ale je asi typické pre túto vládu, že v zahraničnej a obrannej politike ju reprezentujú prevracači kabátov, ako pán Naď, predtým smerák, dneska OĽANO, čo bude nabudúce? Pevne verím, že keby nás napadla Čína, tak pán Naď okamžite do životopisu napíše, že miloval celý život ryžu a dá si pekne na stenu obraz Mao Ce-tunga. Toto je typický oportunizmus, toto je pán Naď. A takýto istý je aj pán Korčok, ktorý dokázal robiť hovorcu za Mečiara. Dokázal byť štátnym za Dzurindu. Dokázal byť štátnym potom za Fica, za Pellegriniho a dneska konečne ministrom za Matoviča. A opakujem. Keď príde Mao Ce-tung, tak Korčok bude červený ako paprika.
Čiže myslím si, pán Naď, že pokiaľ chceme mať dobré vzťahy na všetky štyri svetové strany, tak by si mal pán Matovič v prvom rade upratať besného psa, ako ste vy.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Dostál, je pravda, že minulej vládnej koalícii sa nepodarilo dokončiť schvaľovanie bezpečnostnej obrannej stratégie. Ja vás ubezpečujem, že budeme veľmi konštruktívni v prípade, keď tieto dva dokumenty budú predložené na rokovanie parlamentu a, samozrejme, neznamená to, že budeme mať úplne identické predstavy. Ja už som spomenul vo svojom vystúpení, že doteraz sme veľmi silne zaznávali tretie trhy, čo ide na vrub našeho podnikateľského sektora a budeme musieť veľmi silne vyvažovať ekonomické a zahranično-politické záujmy, takže v tomto sa teším na diskusiu.
Čo sa týka pozícií pána premiéra Matoviča, keď si všimnete aj jeho úvodné vystúpenie k zahraničnej politike, o európskej politike tam nebolo takmer nič, takže ja očakávam tú osobnostnú oddanosť alebo teda osobné pozície. Jedna vec je programové vyhlásenie, papier znesie všetko, samozrejme, ale keď si aj napríklad zoberiete jeho rozhovor v Denníku N ihneď po voľbách, na otázky redaktorky sa vykrúcal asi v piatich otázkach, kým povedal, že no dobre, tak zostaňme tam, kde sme a na ďalších päťsto rokov, ale nikdy, nikdy nevyjadril svoju pozíciu, že chceme sa aktívne podieľať na politike Európskej únie a NATO. Takže tam by som očakával takú väčšiu, väčšiu jasnú jeho profiláciu a prezentáciu.
Preto som sa dotkol aj štýlu riadenia, pretože robím v štátnej sfére už nejaké roky a som trošku taký insider a si myslím, že ak chcete napĺňať tieto, tieto svoje priority, tak je dôležité, aby, aby sa to, aby sa, aby sa ten štýl vládnutia naplnil. Ma mrzí, že nestíham odpovedať na otázky... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, ja v zásade súhlasím s tým, čo ste povedali. Zdôraznil by som vaše slová, ktoré hovoria o silnej potrebe kontinuity v zahraničnej politike. Slovenská republika aj v predchádzajúcich obdobiach hovorila úplne jednoznačne o tom, že životný priestor Slovenska rovná sa Európska únia. Všetky materiály, oficiálne, ktoré vychádzali zo štátnych zdrojov, mali tento jednoznačný postoj. Správne ste pomenovali, že sú tu pripravené a schválené aj strategické materiály, ako je stratégia 2030, o ktoré je potrebné sa opierať, ak má nová vláda potreby nejakým spôsobom modifikovať niektoré ciele, nech sa páči, môže modifikovať tieto ciele, ale nie je rozumné zahodiť všetky dobré materiály do koša. Je potrebné prioritné záujmy Slovenska úplne jednoznačne obhajovať aj v Európskej únii, lebo Slovensko je síce členom Európskej únie, ale nie je ani vazalom, ani otrokom. Je to rovnocenný členský štát, ktorý má svoje národné záujmy a ktoré potrebuje v tomto životnom priestore úplne jednoznačne obhajovať. A preto s vami súhlasím, že je úplne životne dôležité pre Slovensko zadefinovať pozície Slovenska k Európskej únii.
Ak by som mal, ešte doplnil na hlasy, ktoré zazneli pred chvíľočkou z pléna, je potrebné mať okrem zadefinovania životného priestoru aj konštruktívne vzťahy s ostatnými štátmi, pán Dostál, a nemyslím si, že by malo byť životným záujmom Slovenska definovať svojich nepriateľov kdekoľvek vo svete, lebo nie sme globálnym hráčom a určite nám to nepatrí.

Ďakujem. Ja chcem vyzdvihnúť práve taký pragmatický postoj kolegu Kmeca, celkovo jeho pohľad na programové vyhlásenie z pohľadu zahraničnej politiky. Ale čo mne možno vadí naozaj, v tom programovom je všetko, ale nič také, by som povedal, hmatateľné, že vieme, kam to bude smerovať. Pretože je tam, je tam to tak naznačené, ale to je v poriadku a nie je to pevne ukotvené. A čo mne možno práve vadí, je to postavenie aj tej zahraničnej politiky alebo aj to správanie v rámci tých fondov z pohľadu samospráv. Málokto si uvedomuje, že tie samosprávy robia svoju zahraničnú politiku, a to je vzťah nielen k svojim susedom, kde je tá spolupráca veľmi, veľmi úzka, ale aj v rámci toho európskeho spoločenstva.
A v rámci programového vyhlásenia mňa, ja som to aj na výbore otváral, zarazila jedna veta, že sa má otvárať, áno, to ministerstvo, to je v poriadku, kde sa to všetko zjednotí, veď áno, veď by som povedal, je to, môžme súhlasiť, ale je tam napísané, že v novom programovom období bude práve toto nové ministerstvo riadiacim orgánom pre jediný operačný program Slovenska a programy cezhraničnej spolupráce Slovensko - Rakúsko a Slovensko - Česká republika. Ja som práve namietal, že prečo tam nie je Maďarská republika, Poľská republika, prípadne Ukrajina uvedená, pretože máme tu ambíciu riadiť len, byť riadiacim orgánom Slovensko-Rakúska a Slovensko a Česko, ale nikto nespomína Poľsko, Maďarsko a Ukrajinu, ako keby títo susedia neexistovali. Bolo mi odpovedané, že my nie sme riadiaci orgán, ale tie riadiace orgány sú v ich, na ich územiach, ale my si priamo nedefinujeme tú ambíciu byť rovnocenný partner voči, aj na iných častiach hranice. To znamená toto, toto som namietal a určite s tým nemôžem súhlasiť, že sa orientujeme len ma Rakúsku a Českú republiku a tie ostatné časti hraníc, ako je Poľsko, Ukrajina a Maďarsko, ignorujeme.
Ďakujem.

Ďakujem pekne kolegovi Kmecovi za vecný príspevok. Len doplním, ja keď som si čítal tú časť o zahraničnej politike v programovom vyhlásení vlády, tak som tam našiel pasáž "základné priority" a na treťom, hneď v treťom riadku Spojené štáty americké (povedané s pobavením) ako základná priorita zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Ja som si myslel popravde, že to bude hneď v nadpise, takže myslím si, že ide o isté oslabovanie proamerického podlízavého postoja tejto vlády, ktorý možno očakávať. Ja by som radšej ocenil, keby sme sa vrátili k tomu Matovičomu, že Američania môžu za státisíce mŕtvych v Líbyi, v Sýrii a Iraku, pretože Matovič mal v tomto absolútnu pravdu.
Treba však zároveň povedať, že aj keď sa vláda hrá na proeurópsku, prakticky nevieme, čo to znamená, pretože samotná Európa je rozčesnutá na niekoľko kúskov. V otázke koronabondov sa dneska vadia severania a južania. Keby ste počúvali, čo Holanďania hovoria o Talianoch, keby ste počúvali, čo Nemci hovoria o Španieloch, veď sú neuveriteľne rozhádaní. V otázke Ruska sú takisto rozdelení. Iný postoj majú Pobalťania, iní Taliani. V otázke migrácie je tu obrovské rozdelenie, v otázke budúcej obrany sú štáty ako Poľsko, ktoré chcú viac proamerický prístup, sú štáty ako Francúzsko naopak, európsku obranu. Z toho programového vyhlásenia vlády absolútne netušíme, kam bude smerovať zahraničná politika, lebo len také bľabotanie, že chceme byť proeurópski a proamerickí, to naozaj nemá úroveň.
A absolútne žiadna zmienka o Číne. O Rusku. Veď Čína je nastupujúca veľmoc, ktorú nemožno ignorovať, či sa nám páči alebo nie. My potrebujeme mať dobré ekonomické vzťahy s Čínou, veď to vidíme dneska v koronakríze. A Rusko? Náš osloboditeľ v druhej svetovej vojne. Krajina, s ktorou máme veľmi dobré historické a kultúrne prepojenia. A navyše jadrová veľmoc. A nevieme zadefinovať náš korektný a priateľský vzťah k tomuto národu? Čiže myslím si, že je programové vyhlásenie vlády v zahraničnej oblasti veľkým, veľkým zlyhaním.
Ďakujem.

Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, vážené dámy, vážení páni, dnes posudzujeme dokument, ktorý má predurčiť zásadné smerovanie štátu na najbližšie štyri roky. Dokument, ktorý má byť vlajkovou loďou súčasnej vládnej koalície, ktorá, ako tvrdí, chce zásadne zmeniť štát. Keď sa však pozriem na túto 121-stránkovú knihu, je zjavné, že sa uprednostnila kvantita pred kvalitou, pretože všetkým, čo majú skúsenosť s vládnutím, musí byť jasné, že za štyri roky je možné zvládnuť iba niekoľko jasne stanovených priorít.
Ukazuje sa teda, že marketing je a bude dominantný nad zodpovedným vládnutím. Napokon vláde vystavila vysvedčenie samotná pani prezidentka, ktorá začala s členmi vlády individuálne konzultovať programové vyhlásenie a tým suplovať redakčnú a odbornú prácu koaličného tímu.
Musím povedať, že som si s veľkou pozornosťou prečítal programové vyhlásenie novej vlády zamerané na zahraničnú politiku, pretože práve medzinárodné vzťahy a postavenie Slovenska v nich budú v najbližšej budúcnosti v podstatnej miere ovplyvňovať perspektívu národa a celej spoločnosti. Chcem jasne povedať, že bezpečnostné a ekonomické prostredie sa vo svete dynamicky mení a nie je to len spôsobné celosvetovou pandémiou. Tieto tendencie začali ešte pred jej vypuknutím a už pred voľbami sme jasne hovorili o tom, že pred nami stoja kľúčové otázky, na ktoré bude musieť naša zahraničná politika reagovať. Migrácia, pandémia, nepripravenosť európskych štruktúr na krízové situácie, nový vektor americkej bezpečnostnej politiky v NATO, obranná politika EÚ a jej perspektíva sú nástojčivé otázky, na ktoré Slovensko ako člen EÚ a NATO by malo mať svoj pohľad a názor.
Je viac než zrejmé, že výzvy, ktoré pred nami stoja, presahujú formovanie zahraničnej politiky, či už na úrovni ministerstva, kancelárie prezidentky alebo Úradu vlády. Preto vítam ambíciu ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí vytvoriť konsenzus relevantných politických strán v oblasti zahraničnej politiky, a ten priestor vidím hlavne na pôde Národnej rady. Som pripravený ponúknuť svoje dlhoročné skúsenosti a aktívnu účasť v tejto celospoločenskej diskusii.
Všetci sa však musíme uvedomiť, že ak sa Slovensko v minulosti úspešne posunulo vpred, bol to práve zahraničnopolitický konsenzus, ktorý nám umožnil vytvoriť slobodný priestor na rozvoj národa, štátu a jeho sociálnej prosperity. Vstup SR do NATO, do EÚ, do Schengenu, prijatie eura, ktoré sa diali aj za veľmi aktívnej podpory SMER-u, vytvorili rámec pre náš pokojný a dynamický rozvoj. Stali sme sa súčasťou významných ekonomických a bezpečnostných spoločenstiev, kde sme výrazne prehovorili do obhajoby svojich národných záujmov, ako v prípade migrácie či dvojitej kvality potravín, v boji o kohézne fondy alebo poľnohospodárske dotácie. Naša zahraničná politika bola postavená na dialógu rovného s rovným a dúfam, že taká zostane aj počas tejto vlády.
Ak však hovoríme o vytvorení celospoločenského konsenzu v tejto oblasti, ktorý úprimne podporujem, nedá mi vysloviť pochybnosti v súvislosti so samotnou vládnou koalíciou. Poznám názory jednotlivcov vo vláde, ktorí úprimne presadzujú projekt Slovenska v EÚ a NATO, avšak častokrát mi nie je jasná celková politika vládnych strán, ako je napríklad OĽANO alebo SME RODINA. Súčasný predseda NR SR Boris Kollár sa intenzívne hlásil k európskym euroskeptikom až k extrémistom, či už ide o francúzsky Národný front Marine Le Pen alebo taliansku Ligu Severu, ktorých mítingy rád navštevoval a promoval ich videá.
Zároveň treba povedať, že samotného predsedu vlády a predsedu OĽANO Igora Matoviča som nikdy nepočul jasne formulovať jeho predstavu o slovenskej zahraničnej politike a mieste Slovenska na európskej a globálnej mape. Zachytil som jeho mediálne útoky voči USA a Trumpovej politike, ale to bolo všetko. Boli to skôr marketingové gestá, než ucelená predstava o ďalšom smerovaní Slovenska v dynamicky sa meniacich časoch vo svete. Nediplomaticky vyzneli aj jeho nedávne vyjadrenia o vyhadzovaní čínskych rýchlotestov do Dunaja, o ktoré ihneď prejavili záujem iné krajiny. Treba si uvedomiť, že v čase krízy sú také výroky oveľa dôslednejšie sledované a môžu krajine uškodiť v rozvoji ďalších ekonomických vzťahov s Čínou.
Ale chcem povedať, že počkáme a uvidíme. Som pripravený aktívne sa spolupodieľať na formovaní zahraničnopolitickej zhody, ale tá sa nemôže udiať, ak v súčasných napätých časoch zo strany predsedu vlády prichádzajú politické útoky nielen voči opozícii, ale aj k vlastným politickým partnerom. To nie je cesta ku konsenzu, ale k destabilizácii krajiny. Politika hľadania nepriateľa nie je cestou pre Slovensko a doplatia na to všetci ľudia, ktorí v nej žijú. Ak totiž chceme držať krok s týmto rýchlo meniacim sa svetom, krajina nemôže byť uvrhnutá do vyhroteného vnútropolitického boja. Hrozí, že štát takto zahľadený do svojich vnútropolitických problémov prestane vnímať svet okolo seba a výzvy, ktoré naňho v budúcnosti čakajú. Postupom času môžeme byť svedkami stagnácie a neschopnosti čokoľvek posunúť vpred. Preto varujem pred touto politikou a úprimne pomôžem všetkým tým, ktorí myšlienku vytvorenia zahraničnopolitickej, ale aj vnútropolitickej strategickej zhody myslia vážne a majú silu ju presadiť.
Ak ma však ešte niečo vyrušuje, tak v celom texte programového vyhlásenia vlády absentuje téma o nadrezortnom prístupe riadenia, bez ktorého nie je možné zabezpečiť efektívny a vyvážený výkon politík, ktoré reprezentujú jednotlivé rezorty. Obávam sa, že v navrhovanom znení programového vyhlásenia priority jednotlivých rezortov nebude možné naplniť, keďže sú protichodné a absentuje orgán, ktorý by ich zladil pri obmedzenom rozpočte. Vláda SR by mala vychádzať z princípu - Slovensko je potrebné konečne spájať, nie rozdeľovať. Doterajšie rozdeľovanie zapríčinilo neriešenie dlhodobých problémov Slovenska. Preto vláda SR by mala zaviesť integrovaný prístup k riadeniu spoločnosti, ktorý bude vychádzať z cieľov udržateľného rozvoja agendy 2030, strategických cieľov Európskej únie a Národného investičného plánu 2030. Prepájanie globálnych, európskych a národných cieľov si vyžaduje už spomenuté nové prístupy v riadení. Vo výkonnej politike dlhodobo absentuje koncept tzv. centra vládnutia, ktoré by kompetenčne zastrešovalo prioritné politiky, stratégiu a víziu Slovenska.
S ľútosťou musím konštatovať, že táto vládna koalícia bola vytvorená na zotrvačnom modeli, ktorého prvotným záujmom bolo od začiatku rozdeľovanie stoličiek a nie zohľadňovanie prioritných záujmov Slovenska. Namiesto spájania veľkého množstva priorít do ucelených programových cieľov, ktoré by následne viedli k vytvoreniu nových rezortných flastrov na spôsob Európskej komisie, sme svedkami copy-price prístupu s cieľom uprednostniť úzke stranícke záujmy na úkor celospoločenských.
To, čo Slovensko dnes v prvom rade potrebuje, je silný úrad predsedu vlády, ktorý by plnil nasledujúce úlohy:
- podporu rozhodovania pre predsedu vlády a vládu,
- koordináciu politík naprieč vládou,
- strategické plánovanie pre celú vládu,
- externú a internú komunikáciu smerom k verejnosti, ale aj naprieč administratívou.
Už teraz vyvoláva veľké otázniky spôsob riadenia koalície, ktorej jednotliví predsedovia strán považujú im pridelené ministerstvá za svoje vlastníctvo. Na vrchole celého nového zoskupenia stojí premiér, ktorý už teraz má ďaleko od harmonických vzťahov so svojimi partnermi. Výsledkom takéhoto štýlu riadenia bude ďalšie posilňovanie rezortizmu, čo je presne opačný trend, ktorý Slovensko momentálne potrebuje.
Fragmentácia sa dotkne aj európskej agendy, ktorá bude v nasledujúcom volebnom období rozdelená medzi tri hlavné centrá moci: premiéra Matoviča, podpredsedníčku vlády Remišovú a ministra zahraničných vecí a európskych záležitosti Korčoka. Tu je potrebné jednoznačne povedať, že pre Slovensko, ako menší a novší členský štát, je úloha a vplyv predsedu vlády v európskej vláde nezastupiteľná. V porovnaní so svojím vplyvom v Európskom parlamente a Európskej komisii má Slovensko v Európskej rade výrazne silnejší hlas. Je to jedna, jeden z 27 hlasov s právom veta. Európska rada sa na úrovni šéfov štátov a vlád stretáva čoraz častejšie, dneska práve prebieha telekonferencia lídrov, a začína sa z nej vytvárať akási európska vláda. Posilňovanie vplyvu Európskej rady musíme aktívne podporovať a zároveň brzdiť ambície Európskej komisie ašpirovať na túto úlohu. Rada je totiž jediný výkonný orgán vychádzajúci z vôle občanov členských štátov EÚ.
Prečo to hovorím? Pretože úloha predsedu vlády SR v európskych agendách je pre Slovensko životne dôležitá. Predseda vlády Matovič bude ten, ktorý bude musieť pre Slovensko vyrokovať najvýhodnejšiu pozíciu v otázke viacročného finančného rámca, klimatickej agendy alebo brániť záujmy našich poľnohospodárov a dopravcov. Premiér však zatiaľ jasne nedeklaroval svoje pozície k Európskej únii a chýba mu silné personálne a odborné zázemie k európskym politikám. Absencia tzv. Mister Europe alebo šerpu na Úrade vlády sa v minulosti ukázala ako hendikep. Šerpa by mal byť najbližší odborný, ale aj stranícky spolupracovník premiéra, ktorý by mal sedieť na Úrade vlády a zastrešovať jeho komunikáciu nielen voči európskym inštitúciám a členským štátom, ale aj voči európskej politickej frakcii, ku ktorej sa OĽANO hlási. Aby sme mohli aktívne presadzovať naše národné záujmy v EÚ, potrebujeme premiéra so silným odborným, politickým a personálnym prepojením na Brusel. Túto úlohu za neho neurobí kariérny diplomat v pozícii ministra ani šerpa z úrovne ministerstva, akokoľvek budú odborne kompetentní. Bez silného politického výtlaku na najvyššej úrovni budeme totiž hrať v Bruseli iba druhé husle.
To isté sa týka aj riadenia eurofondov na novozriadenom ministerstve, ktoré bude vedené podpredsedníčkou vlády Remišovou. Vítam ambíciu nového ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie vytvoriť jediný operačný program pre nové obdobie 2021 - 2027, ktorý predpokladá zriadenie centrálneho riadiaceho orgánu. Ten však bude musieť pôsobiť nadrezortne nielen v oblasti európskych štrukturálnych a investičných fondov, ale aj v iných zdrojoch, aby sa zabezpečila ich komplementarita. Toto však nie je možné bez nadrezortného riadenia, ktoré musí vychádzať z legislatívy, t. j. zo zmeneného kompetenčného zákona. Toto však toto programové vyhlásenie nepredpokladá.
Predchádzajúca vláda Petra Pellegriniho taktiež spustila pilotný projekt inovačnej diplomacie s využitím hybridných foriem financovania. Prvé úspechy internacionalizácie slovenských inovačných firiem sú na svete a vyzývam novú vládu, aby tento pilotný projekt ďalej rozvíjala. Inovačná politika vo všeobecnosti je jedna z oblastí, ktorá je výrazne fragmentovaná a zaslúžila by si tiež svoje centrum riadenia. Som presvedčený, že je najvyšší čas na vytvorenie národnej inovačnej agentúry, ktorá by zastrešovala túto agendu na úrade predsedu vlády. Tým by sme dosiahli, že na jednom mieste by sa stretávali všetky dostupné personálne a finančné zdroje v tejto oblasti. Národné, európske, súkromné a hybridné.
Ešte by som sa v krátkosti dotkol programových cieľov ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí. Už som sa zmienil, že oceňujem snahy novej vlády o budovanie celospoločenského konsenzu v oblasti zahranično-politického smerovania Slovenska. Taktiež sú veľmi dôležité plány aktívne vysvetľovať medzi obyvateľstvom výhody členstva SR v európskych a transatlantických štruktúrach a zároveň bojovať proti dezinformáciám smerujúcim k spochybňovaniu hodnotovej a strategickej orientácii Slovenska.
Oceňujem aj ambíciu MZV a európskych záležitostí koordinovať relevantných aktérov ekonomickej diplomacie, avšak skúsenosti z minulosti ukazujú na veľké slabiny tohto rezortu pri podpore proexportných ambícií slovenského podnikateľského sektora. Preto očakávam veľmi ambicióznu a podrobnú predstavu ministerstva o prieniku Slovenska na tretie trhy, ktorú som zatiaľ v programovom vyhlásení nenašiel. Plán podpory slovenských exportných kapacít musí byť jednou z top priorít rezortu zahraničia v najbližších rokoch. Osobne som pripravený poskytnúť svoje skúsenosti pri nastavovaní koordinačných mechanizmov so zapojením štátneho, súkromného, aj akademického sektora. Slovensko ak niečo potrebuje do najbližších rokov, je odbornosť, stabilita a profesionalita. Bez nej budeme prestupovať na mieste a svet nám zatiaľ utečie.
Slovenská republika je skvelá značka vo svete a bol by som rád, aby takou zostala aj počas vládnutia tejto koalície.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán Dostál, veľmi kvetnato ste hovorili o boji proti korupcii a klientelizmu a očista verejného života a podobne, no len v tom programovom vyhlásení nič konkrétne nie je. Vy tam dávate možno nejaké nové úrady, nová byrokracia, ale v zásade jediná konkrétna vec, ktorú som tam našiel, je hmotná zodpovednosť. A povedzme si, ako to bude fungovať v praxi s tou hmotnou zodpovednosťou.
Krásnym príkladom je Igor Matovič, ako predseda vlády. Igor Matovič keby aj niečo spáchal, tak naňho táto hmotná zodpovednosť nie je aplikovateľná, pretože on celý majetok prepísal na manželku. A on je vlastne dneska v pozícii z formálneho hľadiska nejakého somráka zo stanice. On nemá nič. Čiže keď niečo ukradne, tak vláda nemá alebo polícia nemá šancu mu to zobrať. To znamená, takýmto spôsobom obchádzate vlastný zákon.
A ja vám poviem príklad, ako môžte tieto veci napraviť. Máme tu krásnu kauzu testov, ktorú Matovičova vláda chcela hádzať do Dunaja, spomíname si. Matovič tu rozprával, že sú zbytočné, že sú predražené. (Zaznievanie gongu.) Dneska sme zistili, že Matovič tieto isté testy ide kupovať o euro drahšie, ako to urobila Pellegriniho vláda. Čiže je tu prehajdákanie jedného eura na jednom teste. Vyzývam pána Matoviča, aby preukázal svoju hmotnú zodpovednosť a zo svojho vlastného majetku toto euro navyše preplatil na každom teste. Nech sa ukáže. Nech si požičia peniaze od Pavlínky, od manželky.
Pán Dostál, veľa ste hovorili o očiste verejného života, tak len niekoľko príkladov. Na čelo banského úradu ste dali nábytkára zo strany SaS a dali ste dole dlhoročného odborníka. Toto nie je klientelizmus? Hovorkyňu na rezorte vnútra ste urobili Naďovu frajerku. Toto nie je klientelizmus? Na prezidentský úrad, na ktorý síce nemáte dosah, išla robiť Trubanova frajerka. Nie je to klientelizmus? Na čelo SIS brat poslanca. Nie je to klientelizmus? A takto by som mohol pokračovať. Vy nemôžte moralizovať o korupcii.

Ďakujem pekne za faktické poznámky a som veľmi rád za to, že všetko to bolo konštruktívne. Ja chcem prisľúbiť, keďže viacerí ste hovorili o tom, že tá debata na výbore bola konštruktívna, že my budeme robiť konštruktívnu opozíciu a budeme hľadať veci, ktoré budú posunom slovenského školstva dopredu, lebo školstvo, zdravotníctvo by boli, mali byť minimálne dve oblasti, ktoré by mali byť odpolitizované, lebo na tom je postavená existencia tohto štátu, samozrejme okrem ekonomiky, keďže tu sedí pán podpredseda Sulík.
Ale vrátim sa predsa len k financiám. To nie je kritika pána ministra, že tam nie sú financie. To je kritika programového vyhlásenia vlády, lebo v prípade, že tam nie sú zadeklarované financie, ktoré majú ísť do tohto rezortu, tak ten rezort je v ohrození. Je to vždy na osobnom vyjednávaní pána ministra školstva s pánom ministrom financií, poprípade s predsedom vlády a tie priority, ktoré sú tu dnes, sú všetky možné iné, len nie priorita školstva. Školstvo nie je v programovom vyhlásení pomenované ako priorita. Čiže ja tie financie žiadam do programového vyhlásenia z jediného dôvodu, aby školstvo malo istotu, aby školstvo malo predvídateľný vývoj, aby učitelia videli svetielko pred sebou, ku ktorému sa budú blížiť a ktoré bude aj preplatené. Toto je požiadavka, to nie je kritika pána ministra, to je kritika vlády, že nenašla vnútornú silu zaradiť školstvo ako svoju prioritu a že nie je ochotná povedať, že ako prioritu ho bude aj financovať v takomto a takomto minimálnom rozsahu.
To je všetko.