Videokanál klubu

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Pán poslanec Šutaj Eštok, tvoje vystúpenie bolo založené na faktoch, bolo faktografické, z tohto hľadiska ho oceňujem. Je naozaj zaujímavé, že rodiaca sa vláda, vládna koalícia nečakala, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, na nejaké súdy a vysvedčenie od analytikov a odborníkov, ale radšej si vystavila známku sama a to hneď na prvej strane dokumentu, odcitujem: "Predkladáme preto toto programové vyhlásenie, ktoré je najambicióznejším plánom na zmenu fungovania Slovenska k lepšiemu v jeho histórii." No, skutočne sa jedná, ale žiaľ len v úvodzovkách, o veľmi, veľmi veľkú pokoru.
Pán poslanec, ty si vo svojom vystúpení hovoril aj o ďalších veciach, ktoré sú v programovom, napríklad o tom, že odcitoval si, vo voľbách "občania Slovenskej republiky vyjadrili výraznú túžbu po zmene". Mohli sme všimnúť, že či už ministri, alebo poslanci vládnej koalície v tej komunikačnej rovine hovoria a zvýrazňujú kontrast medzi zlou minulosťou, ktorú symbolizoval podľa nich SMER – sociálna demokracia, a svetlou budúcnosťou v spojitosti s najambicióznejším plánom v histórii Slovenska. Len zaujímavé je to, že vláda vo svojom programovom vyhlásení vo viac ako sto prípadoch konštatuje alebo sa zaväzuje pokračovať v aktivitách, či už, alebo témach, alebo kľúčových postupoch predchádzajúcich vlád. Mohol by som odcitovať, ale nemám toľko času vo faktickej poznámke, ale naozaj je to zaujímavé, pretože to popiera veľkú časť toho, čím nás súčasná koalícia kritizuje.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ctení členovia vlády, jedným z overených postupov úspešného populistu, medzi ktorých bezpochyby patrí aj náš slovenský premiér, je rozdávať nálepky. Skrátka, označiť politického oponenta, udalosť či vec špecifickým výrazom a pridať mu tak emóciu, ktorá ho bude v očiach ľudí dehonestovať. Človek s iným názorom – múdrosráč, výčitky koaličného partnera – dýka v chrbte, kritický článok v novinách – médiá vlastnené oligarchami.
Bol som veľmi zvedavý, aká nálepka sa ujde politickému programu novej vlády. Z úst samotného premiéra som sa dozvedel, že je to najambicióznejší plán, ako zmeniť Slovensko k lepšiemu. Chcem vám, pán premiér, ponúknuť iný výraz do vášho slovníka, hoci vám v populizme nesiaham ani po členky. Je to fejk. Inak povedané, napodobnenina, neoriginál, brak.
Pokiaľ chcete dôkaz, že to nie je žiaden prelomový programový dokument, môžme si zahrať veľmi jednoduchú hru. Ak by bolo programové vyhlásenie vlády niečo ako projekt, ktorý skutočne pomenúva budúce ciele, museli by sme na jeho odpočet čakať do konca volebného obdobia, aby sme mali podľa merateľných kritérií možnosť posúdiť jeho úspešnosť. Keby sa teda vláda napríklad zaviazala, že zníži počet odvrátiteľných úmrtí na konkrétne číslo, museli by sme čakať až do konca, či sa jej to nepodarilo. No žiadny plán znižovania odvrátiteľných úmrtí v programovom vyhlásení vlády nenájdeme. Mŕtvi ľudia poslúžili Igorovi Matovičovi na pálenie sviečok pre Úradom vlády. Teraz ich už nepotrebuje.
Ale späť k veci. Ak by programové vyhlásenie vlády nebolo fejkom, ale skutočne toľko ospevovaným najambicióznejším plánom, nemohol by sa dať jeho počet obrovským; jeho odpočet v obrovskom počte cieľov spraviť už zajtra. Ten odpočet by vyzeral približne nejako takto: Vláda zváži – zvážili sme, vláda zhodnotí – zhodnotili sme, vláda vyvinie úsilie – vyvinuli sme úsilie. Takto sú opísané vaše ciele a takto môžeme už zajtra zložiť ich odpočet.
Už vôbec nehovorím o tom, akú váhu dáva tomu dokumentu vaše samotné správanie sa. Čo si máme myslieť o vašich politických predsavzatiach, ak ich porušujete ešte pred schválením tohto programového vyhlásenia? Zaviažete sa, že členmi Súdnej rady za parlament budú len nesudcovia, a potom na hulváta pretlačíte do Súdnej rady sudkyňu. A keďže na túto podlosť neviete zohnať v koalícii dostatočný počet vlastných hlasov, pomôžete si kolegami zo strany pána Kotlebu, ktorými ste pred voľbami strašili celé mesiace. Môžeme vaše sľuby brať čo i len trošku vážne?
Pán premiér sa neustále obháňa a sľubuje ľuďom pravdu a transparentné vládnutie. Tak im, prosím, povedzte, že to nie je žiadna hanba. Povedzte im, že ste za pár dní zbúchali základnú politickú proklamáciu, lebo máte takúto ústavnú povinnosť. Nevydávajte, prosím, predložené vyhlásenie za brilantné víťazstvo umu, odhodlania a cieľavedomosti, lebo potom nás ozaj donútite začať sa venovať vášmu dvojdňovému dielu podrobnejšie.
Už tu jasne zaznela od bývalého premiéra výhrada, že vaše programové vyhlásenie úplne obchádza to najpodstatnejšie. Nehovorí nič o boji s koronavírusom, nič o postupnom zapínaní ekonomiky, nič o boji s budúcou nezamestnanosťou. Máte akože plán na kopec nepodstatných vecí, ale to najdôležitejšie ste vynechali. Okrem aktuálnej koronakrízy. Však veľmi dobre vieme, čo bude pre Slovensko i celý svet v budúcnosti to podstatné. Prežívame zásadné zmeny v štruktúre priemyslu, robotizácii a digitalizácii ekonomiky. Ak nemáme ostať večnou montážnou dielňou pre bohatšie štáty, musíme sa nepomerne viac venovať činnostiam s vyššou pridanou hodnotou, vede a výskumu. To sú naše investície do budúcnosti. Ibaže vo vašom vládnom vyhlásení, v tomto dlhom texte, sa nedozvieme o vede nič; vlastne dozvieme, presne 18 riadkov. Čudujem sa pánovi ministrovi Gröhlingovi, že nemal hanbu dvihnúť za tento dokument ruku vo vláde.
Vláda na jednej strane všetkých presviedča, že chce menej štátu. To by bolo logické vzhľadom na tie nekonečné výčitky ešte z opozície, aký máme prebujnený štátny aparát. Tak sa pýtam, prečo namiesto vtedajších úvah o zlučovaní či rušení niektorých rezortov vytvárate dnes kompletne nový ministerský úrad. A nielen to, navrhujete viac ako 15 nových inštitúcií a centrálnych orgánov.
Veľmi ma mrzí, že ste zaplnili písmenkami 121 strán papiera. Len veľmi málo sa z neho dozvieme o sociálnom dialógu a spolupráci so sociálnymi partnermi. Pravicové vlády svojho času demontovali práva zamestnancov a napravila to až sociálna demokracia, ktorá zamestnancov vníma predovšetkým ako ľudí, a nie ako prostriedky na zisk. Spomínam špeciálne túto oblasť najmä preto, lebo už mesiac pôsobnosti tejto vlády jasne ukázal, že názory sociálnych partnerov sú pre ňu absolútne okrajové. Rozhodnúť o nich bez nich a hotovo.
Opäť pripomínam, že každú jednu koaličnú stranu vedie bohatý podnikateľ, milionár, a bolo by veľmi nešťastné, keby si svoje jednostranne, jednostranné pravicové vnímanie sveta priniesli aj do každodenného výkonu vládnutia. Prosím, odpovedzte si sami na otázku, či je vaše programové vyhlásenie vlády dokumentom, ktorému porozumie robotník v Čadci či učiteľ v Humennom. Týmto ľuďom nepomôžu vaše uplakané vyhlásenia, ale konkrétna predstava, ako zlepšiť ich život. Nevidím žiadnu dlhodobú víziu v lepších podmienkach pre zamestnancov. Nevidím ani žiadnu víziu v podpore mladých rodín a mladých ľudí všeobecne. Pred voľbami ste sa tu oháňali povinnosťou dať mladým ľuďom nádej, aby ostávali na Slovensku alebo sa naň vracali zo zahraničia. Nájdu vo vašom programe riešenia pre ich vlastné životy aj z ich situácie? Obávam sa, že nie.
Milí opoziční kolegovia, už ste to možno niekedy počuli, ale veľkosť naozaj nerozhoduje. To, že má vaše programové vyhlásenie 121 strán, nehovorí nič o jeho kvalite. Už pred voľbami sa súčasné koaličné strany pretekali, koho volebný program bude mať viac bodov. Ak by ste mali čo i len trošku skúseností s vládnutím, vedeli by ste, že jednoducho toto programové vyhlásenie vlády je nezrealizovateľné. Urobili by ste oveľa lepšie, keby ste priniesli desať strán jasných, merateľných záväzkov, podľa ktorých vás môžeme na konci volebného obdobia naozaj ohodnotiť. To by bol ambiciózny plán. To by bola tá zmena. Vy ste namiesto toho priniesli do Národnej rady brak. A za takýto brak ja zahlasovať nemôžem.
Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k programovému vyhláseniu vlády na obdobie rokov 2020 – 2024 k časti veda, výskum, inovácie a vysoké školstvo. Táto časť sa nachádza v programovom vyhlásení vlády na stranách 74 a 75 a tvorí cirka jedno percento z celkového rozsahu tohto dokumentu. Čo, ak budete so mnou súhlasiť, že vzdelanie ovplyvňuje našu prítomnosť a veda a výskum našu budúcnosť, je pre mňa dosť málo.
V tejto časti má vláda ambíciu profilovať medzinárodne konkurencieschopné univerzity. Je to cieľ, ktorý zdieľam rovnako a plne ho podporujem. Na druhej strane mi však chýbajú nástroje, pomocou ktorých chce vláda tento svoj cieľ naplniť. V časti programového vyhlásenia vlády na strane 74, ktorá sa venuje vysokému školstvu, vláda uvádza, "vláda (SR) podporí prácu Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy tak, aby došlo k (...) zvýšeniu kvality a zníženiu počtu študijných odborov a programov vyšších stupňov s cieľom eliminovať nekvalitné študijné odbory".
Dovolím si v tejto súvislosti dať vláde do pozornosti nasledovné. Aktuálne máme v platnosti nový zákon o zabezpečovaní kvality vysokoškolského vzdelávania. Zriadila sa nová akreditačná agentúra, ktorá je povinná požiadať do troch rokov o zaradenie do medzinárodnej siete akreditačných agentúr. Aby sa tak mohlo stať, musí splniť dve základné podmienky. Prvá, preukázať nezávislosť od vládnej moci. Druhá, dodržiavať pri svojich hodnoteniach a rozhodnutiach štandardy spoločného európskeho vysokoškolského priestoru, t. j. rozhodnutia už nebude vydávať ministerstvo, ale agentúra. Jej rozhodnutia budú konečné, budú však preskúmateľné súdom. Agentúra je povinná zverejniť štandardy. Aktuálne je pripravená tieto štandardy zverejniť a vysoké školy sú povinné do dvoch rokov od ich zverejnenia zosúladiť svoje vnútorné systémy kvality a najneskôr do konca roka 2024 požiadať o akreditáciu študijných programov. Vysoká škola, ktorá získa tzv. inštitucionálnu akreditáciu, môže si svoje študijné programy v príslušných študijných odboroch vytvárať samostatne. Takto to funguje v európskom vysokoškolskom vzdelávacom priestore.
Od septembra 2019 platí nová sústava študijných odborov. Tieto boli výrazne zredukované, aktuálne je ich 48. Prečo, vážené panie poslankyne, páni poslanci, toto uvádzam? Uvádzam to preto, aby sme pri formulovaní opatrení nezaradili reverzný chod. Musíme mať výraznú ambíciu posilniť európsky vysokoškolský priestor a posilniť integráciu a integritu slovenských univerzít a vysokých škôl v tomto priestore. Aby sme tak učinili, musíme zväčšiť a zlepšiť ich autonómiu. Toto mi v programovom vyhlásení vlády chýba.
V oblasti vedy a výskumu sa v programovom vyhlásení vlády uvádza, citujem, vláda zváži na zlepšenie financovania vedy a výskumu "presun všetkých kompetencií a finančných prostriedkov na vedu, výskum a inovácie do jedného rezortu". Myšlienka to nie je nová. Rezonuje tu už niekoľko rokov, no dá sa už teraz predpokladať, že nebude uskutočnená, nakoľko zasahuje do života niekoľkých stoviek inštitúcií, viacerých ministerstiev, bolo by treba upraviť desiatky zákonov, stoviek vyhlášok, nariadení a podobne. Naviac, ako sme aj včera z rozpravy zistili, je tu rozpor medzi stranami 74, 75 programového vyhlásenia vlády a stranami 93 až 95. Považujem za nutné, aby si vláda toto vo svojom programovom vyhlásení ujednotila a upravila.
Realizácia tejto myšlienky, akéhosi zjednotenia kompetencií a financií pod jeden rezort je možná, podľa môjho názoru, len z malej časti a to výlučne pri fondoch Európskej únie, kde pôjde o zmenu kompetenčného zákona na úrovni ústrednej štátnej správy. Celkovo v tejto časti programového vyhlásenia vlády absentuje krátka analýza súčasného stavu, formulácia nástrojov, časových rámcov a najmä finančný záväzok.
Na záver svojho vystúpenia, aby som nebol len kritický, chcem uviesť, že z rokovania výboru pre vzdelanie mám naozaj dobrý pocit. Ak budeme vzájomne počúvať odborné argumenty, ak vláda dopracuje časové rámce, ak vláda stanoví aj finančné limity v oblasti vzdelávania, vedy, výskumu a inovácií, môžem v budúcnosti hodnotenie tejto časti programového vyhlásenia vlády upraviť.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Ja poznám pána kolegu Ledeckého, lebo je tiež z toho istého regiónu, a tiež sa bortí tými a bortil tými istými problémami ako my všetci v týchto regiónoch. Treba povedať, že jediné východisko je podpora miestnej ekonomiky lokálnej a lokálnych producentov, pretože, žiaľ, tie dôsledky sú práve, a to aj bolo spomínané, buď nedostatočná infraštruktúra, alebo ľudský kapitál a tak ďalej. O tom by sme mohli dlho diskutovať.
Mňa ale práve jedna vec zaráža a to je, keďže hovoríme k programovému vyhláseniu, dve veci v podstate z toho. Vláda vytvorí komisiu na analýzu možností úpravy miestneho regionálneho usporiadania samosprávy, čo treba kvitovať, lebo je to veľká ambícia, ja som upozornil už ixkrát, že verejná správa, nielen samospráva, to je štátna správa a túto ambíciu som v tomto PVV-éčku nevidel, že sa ide reorganizovať štátna správa, lebo nám vniká nové ministerstvo, a to treba kvitovať, že vzniká, a na druhej strane som sa dočítal, že vláda posilní rozhodovacie právomoci existujúcich štruktúr regionálnych a lokálnych samospráv. Takže najprv sa bude hľadať čo, a zároveň sa bude posilovať, a lebo najprv by sa malo nájsť, že čo, a potom posiliť, ale treba povedať, že keď sa neposilnia tieto právomoci regionálnych štruktúr, a dá sa povedať, že niekde treba ubrať, takže asi v tej štátnej správe, aby sa posunuli samosprávy, tak bez toho ten rozvoj v tých regiónoch veľmi ťažko sa bude robiť. Takže s tým treba len súhlasiť, len som sa dostal k rozporu na dvoch stranách, jedna je strana 26 a druhá 66, ktoré síce dobre hovoria, ale sú tak trošku v miernej kontroverzii.
A s ostatnými, ako podpora infraštruktúry a miestnej producenta, a tak, samozrejme, ja poviem, kto má recept a všeliek, tak nech ho dá rýchlo na stôl, aby sme ho všade mohli spraviť, a ja sa už teším, že na 3, možno 4 roky tu nebudeme mať tento problém na Slovensku. O tomto je toto PVV.
Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Treba povedať, že každá koruna, ktorá príde do územia alebo do regiónu, je pomocou, a to je už jedno, kde príde, o to viac, ak sú to regióny, ktoré sú v problémoch. A takéto, hovoríme, že sú najmenej rozvinuté.
Čiže treba, treba, jak by som povedal, netreba znevažovať to, čo bolo, pretože, vážené kolegyne, každé výjazdové zasadnutie prinieslo nejaké tie peniaze aj do tých regiónov a jednoducho skončili určite prospešne, pretože prišli do územia. Trošku ma možno zaráža komentovať, že to nebolo správne, pretože ja si myslím, to bolo jedno z najsprávnejších vecí, ak vláda chodí medzi ľudí a nesedí len v Bratislave za stolom a rozhoduje o ďalších.
K rečníkovi, musím podporiť, lebo pani kolegyňa pozná tú situáciu okolo Kežmarku, je tam diaľničný privádzač, na ktorý čakáme už 12 rokov, možno aj viac, a jednoducho táto vláda má túto ambíciu, takže určite má veľkú podporu, a dúfam, že sa podarí za tieto štyri roky tento privádzač okolo mesta Kežmarok vybudovať, a v tomto smere nie je nič iné, len súhlasiť a poskytnúť plnú podporu.
A treba, možno aj povedať, že tie akčné plány, ktoré boli spravené, samozrejme, prešli dva-tri roky, boli možno aj nejaké, chybičky sa vždy nájdu, ale pomohli tým regiónom, ale to boli tie malé, drobné peniaze. Tie základné peniaze majú prísť cez európske zdroje. Takže keďže tam tá ambícia je veľká, a nie je nič, len podporiť, aby tieto regióny sa rozvinuli tak, že za štyri roky môžme konštatovať, že na Slovensku nebude existovať žiaden najmenej rozvinutý región, a toto programové vyhlásenie vlády o tom jasne hovorí.
Takže určite túto podporu aj z radov opozície a mojej máte.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, milé kolegyne, milí kolegovia, Životaschopná a kreatívna kultúra, ktorá napomáha rozvoju kreatívneho a ekonomického potenciálu Slovenska, takto je nazvaná kapitola programového vyhlásenia vlády k téme kultúra.
So záujmom som si prečítala deväť strán textu. Ambiciózny, ale z môjho pohľadu, bohužiaľ, nereálny a ja mám pocit, že nereálny by bol aj v dobrých časoch, nie v časoch koronakrízy, o ktorej, mimochodom, nie je ani v rezorte kultúra žiadna zmienka, ani sa nenaznačuje, ako sa budú sanovať straty, ktoré podľa mojich odhadov budú v tomto roku predstavovať možno 10 mil., keďže koronakríza výrazne zasiahla do života aj kultúrnych inštitúcií. O tomto nie je v programovom vyhlásení vlády ani slovo.
Rozpočet kapitoly ministerstva narába so sumou okolo 290 mil. eur, na transfery verejnoprávnym inštitúciám, administratívu a zákonné platby organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry idú takmer dve tretiny rozpočtu. Pýtam sa, teda odkiaľ budú financie na tieto plány, navyše okorenené koronou. V rozpočte na to peniaze nie sú a podľa svojich skúseností viem, že veľmi, veľmi ťažko sa budú hľadať.
Dozvedela som sa, že vláda chápe, uvedomuje si, vytvorí, zabezpečí a tak ďalej, len som sa nikde nedozvedela ako, kedy a za koľko. Ak má vláda aj v kultúre know-how, ktoré zatiaľ nechce prezrádzať, akceptujem to, hoci si myslím, že práve teraz je čas a priestor predstaviť ho.
Veľa teórie o tom, ako treba, sa týka takmer všetkých oblastí, ktoré ministerstvo kultúry má v gescii. O tom, ako budú múzeá a galérie viac vzdelávať, ako sa z knižníc stanú centrá vzdelania, ako bude obnova pamiatok rýchlejšia, aká je dôležitá kultúra bez bariér, ako treba zatraktívniť Slovensko zahraničným filmárom a podobne. Sú to nesporne veľmi dôležité témy, ale opäť bez akéhokoľvek náznaku riešenia. Pripadá mi to, že sekcie na ministerstve dostali úlohu napísať, tak napísali a odovzdali.
Už v predvolebnom období sa pani ministerka predstavila vetou, že má rada pamiatky, očakávala som masívny záujem a námety na riešenie k tejto téme, bohužiaľ, nič. V programovom vyhlásení vlády som sa dočítala, že vláda chce do roku 2024 zvýšiť počet rekonštrukcií jednotlivých národných kultúrnych pamiatok. Veľmi chvályhodné, ale napríklad ani zmienka o tom, ako bude ministerstvo pokračovať v už začatých veľkých rekonštrukciách a obnovách. Rekonštrukcia, obnova hradu Krásna Hôrka je pripravená a dokonca sa tam už začalo intenzívne pracovať.
Rovnako som nenašla zmienku o pomoci pre Spišský hrad, s ktorým vláda Petra Pellegriniho prišla ešte v októbri minulého roka aj s prvou finančnou injekciou. Nenašla som zmienku o tom, či sa Slovenskej národnej galérii bude venovať pri rekonštrukcii aspoň taká pozornosť, akú je venovalo ministerstvo kultúry pod mojím vedením.
Nedočítala som sa o rekonštrukcii historickej budovy Slovenského národného divadla, Štátnej opery v Banskej Bystrici a mnohých ďalších sídelných budovách našich kultúrnych inštitúcií, ktoré majú to šťastie, ale zároveň aj smolu, že sú umiestnené v historických priestoroch národných kultúrnych pamiatok.
Pár viet venuje programové vyhlásenie vlády aj cirkvám, ktoré sú výraznou súčasťou nášho života, takisto v pôsobnosti ministerstva kultúry. Dozvedela som sa, že vláda zabezpečí otvorený a vecný dialóg o postavení cirkví a ich financovaní s cieľom nájsť efektívnu podobu spolupráce s cirkvami a ich financovania. Dávam do pozornosti fakt, že presne tento zákon sme so zástupcami cirkví pripravili a v jeseni minulého roka ho parlament aj hlasmi súčasných koaličných poslancov - vtedy opozičných - schválil. Mimochodom, zástupcovia cirkví vtedy okrem iného ocenili aj skutočnosť, že po 70 rokoch sa konečne do prípravy takéhoto zákona niekto pustil. Opakujem, zákon je tu a k spokojnosti duchovných predstaviteľov našich 18 registrovaných cirkví a spoločností platí.
Dovolím si pozastaviť sa aj na niektorými ďalšími formuláciami z programového vyhlásenia vlády pre rezort kultúry. Prehodnotenie siete štátnych kultúrnych inštitúcií a obmedziť ich duplicitné funkcie. Vláda vykoná ich hĺbkový audit a prehodnotí ich činnosť. Pýtam sa, ktoré organizácie sú z vášho pohľadu prebytočné, a či výsledkom bude prepúšťanie ľudí.
Vláda zváži systémovú zmenu financovania Matice Slovenskej. Opäť poprosím vysvetliť, pretože táto významná národná kultúrna inštitúcia má aj po znovuoživení viac ako sto rokov a udržala sa aj vo veľmi ťažkých historických obdobiach, dúfam, teda že prežije aj súčasnú vládu.
Do pozornosti ctenému auditória dávam aj fakt, že, citujem: „Vláda pripraví stratégiu rozvoja Slovenského knihovníctva na roky 2022 až 2030.“ Tieto stratégie sa pripravujú pre Slovenské knihovníctvo už od roku 2006 takže žiadna nová iniciatíva, iba udržanie dobrého zvyku.
Ďakujem vám za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa, máte pravdu, s tým, možno len súhlasiť, že sú obrovské prieťahy v konaní, že tie jednotlivé súdne spory trvajú dlho a že treba nastaviť časové rámce. Len treba rozlišovať, že čo to ten časový rámec je, že časový rámec v súlade s medzinárodnými pravidlami je určitý akceptovaný manažérsky nástroj slúžiaci pre potrebu efektívnej správy a riadenia súdu ako takého, a nie na určenie lehôt samotným sudcom v konkrétnych konaniach, dokedy majú rozhodnúť nejaký konkrétny spor, tak ako to predložila vláda, pretože sa nezohľadní individuálna obtiažnosť jednotlivých vecí a ich pripravenosť na rozhodnutie a v konečnom dôsledku to môže byť práve v neprospech účastníkov konania. Takže určite to treba riešiť, ale treba to riešiť ako manažérsky nástroj pre riadenie súdu, ale nie samotných lehôt na rozhodnutie sporu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Ja by som upozornil na to, že vláda v programovom vyhlásení na str. 75 uvádza, že všetky financie a kompetencie na vedu a výskum plánuje zjednotiť pod jeden rezort. Vycítil som z vystúpenia pána poslanca, ktorý citoval strany 93 až 95, že pri Národnom lesníckom centre a iných organizáciách spadajúcich buď pod rezort pôdohospodárstva, alebo rezort životného prostredia sa plánuje inak.
Považujem za potrebné toto v programovom vyhlásení vlády ujednotiť.
Ďakujem.

Ďakujem vám pekne. Ja len v krátkosti. Pevne verím, že sebestačnosť na Slovensku porastie a ja ako člen výboru budem robiť všetko preto, aby sme sa posunuli ďalej. Ďakujem.

Ďakujem, pán podpredseda. Tak chcem vyzdvihnúť kolegu, že sa odborne na to pozrel a jeho pripomienky venoval práve programového vyhláseniu s tým, že naozaj je tam všetko a nič konkrétne, ale skôr ja sa chcem tak prihovoriť kolegom alebo na zváženie, pretože sme boli svedkom, že asi piati rečníci tu neboli prítomní a im prepadlo poradie, či nemá zmysel do budúcna, viem, že to rokovací poriadok nepripúšťa, ale kto má eminentný záujem vystúpiť, tak by v tejto rokovacej sále mal byť. A kto nemá, jednoducho možno z vypočítavosti tu nie je a potom sa dostáva na koniec, že či by vôbec, resp. toto vystúpenie by malo byť zrušené, ale skôr to je do budúcna na zmenu rokovacieho poriadku, lebo kto chce vystúpiť, má sedieť v tejto sále, a keď tu v tejto sále nie je, vtedy by mal úplne stratiť slovo a možnosť vystúpiť.
To je skôr taká faktická moja, pretože sa to predlžuje. A takto jednoducho stále dookola.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)