Videokanál klubu

Príjemný dobrý deň prajem. Ctený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som sa venoval dvom oblastiam v programovom vyhlásení vlády a možno sa zameriam viac na ich obsah a na to, čo môže prísť, a myslím si, že sú to oblasti, ktoré ešte vyvolajú veľké diskusie a veľký konflikt. Teraz nemyslím na konflikt medzi koalíciou a opozíciou, ale na konflikt aj vo vnútri vládnych strán.
To všeobecné konštatovanie je, že programové vyhlásenie vlády naozaj vytvára finančné nároky, ktoré nie sú kryté a nebudú kryté a neboli by kryté, ani keby nebola koronakríza. Čiže absencia akýchkoľvek, akéhokoľvek krytia v čase koronakrízy, ktorá prišla, je dominantná a dovolím si teraz tvrdiť, samozrejme, až čas to ukáže, že z programového vyhlásenia vlády sa naozaj množstvo, množstvo opatrení, predsavzatí, záväzkov alebo deklarácií v dobrej vôle nenaplní. Ale to ukáže čas, to nebudem bližšie rozoberať.
Chcel by som sa pristaviť pri téme zdravotníctva, pri jednom bode, kde už diskusia začala; je to možnosť zavedenia unitárneho systému v prípade, že súkromné zdravotné poisťovne nebudú vedieť spĺňať požiadavky štátu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v miere, v akej štát deklaruje a chce. Unitárny zdravotný systém je téma, s ktorou sme tu už raz boli. Bola naozaj veľkou vlnou zmetená. Chcem povedať, že určite budeme vládne strany, ktoré s týmto systémom prídu, podporovať a dovolím si tvrdiť, že téma unitárneho zdravotného systému bude musieť prísť, lebo aj kvôli príjmom zdravotných poisťovní nebude dostatok financií na to, aby sa zdravotná starostlivosť financovala v požadovanom rozsahu.
Mali sme už prvý konflikt. Bolo to na výbore pre zdravotníctvo, kde predsedníčka výboru pani Cigániková nehlasovala za programové vyhlásenie vlády práve kvôli unitárnemu systému. Pre tých, čo možno nie ste úplne doma v téme, unitárny systém je to, že bude jedna, štátna zdravotná poisťovňa, ktorá bude spravovať povinné dane a povinné zdravotné odvody, teda to, čo všetci z vás, ktorí sme tu a všetci za občanov, ktorí sú ekonomicky aktívni, musia platiť zdravotným poisťovniam, a zároveň bude spravovať peniaze, ktoré štát platí za poistencov štátu, teda za ekonomicky neaktívnych obyvateľov, t. j. za obyvateľov, ktorí sú dôchodcovia, deti, zdravotne postihnutí alebo tí, ktorí nie sú zamestnaní. Teda téma unitárneho zdravotného systému vznikla pred rokmi za našej vlády preto, pretože sme nevedeli obmedziť zisk súkromných zdravotných poisťovní, ktoré zo zdravotných daní, z povinných zdravotných odvodov si odčerpávali zisk, a naozaj na túto tému sa tešíme. Tu určite bude mať vláda a dve vládne strany, ktoré s tým maximálne prídu, našu podporu. Sme za to, aby z povinného zdravotného poistenia si súkromné poisťovne nevytvárali zisk a aby všetky finančné prostriedky išli do zdravotného systému a to sa inak ako unitárnym systémom zabezpečiť zrejme nedá, pretože zákaz zisku poisťovní, s ktorým prišiel minister Valentovič v roku 2007, bol napadnutý práve vtedajšími opozičnými poslancami na Ústavnom súde. Teda unitárny zdravotný systém áno.
Druhá vec, ktorá bude veľmi kontroverzná, ktorá môže byť problematická pre pacientov Slovenskej republiky, je nutnosť prevedenia operácie u onkologických pacientov do 14 dní a keď sa tak nestane, povinnosť zdravotných poisťovní preplatiť túto zdravotnú starostlivosť v zahraničí. Určite to znie dobre a každý z nás je za to, aby pacient, najmä onkologický, keď je indikovaná operácia, bol zoperovaný v čo najkratšom čase, ale možno si neuvedomujete, čo toto nariadenie v programovom vyhlásení vlády znamená. A dovolím si tvrdiť a zase skorý čas to ukáže hneď, ako to príde do parlamentu a bude schválené, že financie, ktoré budú zdravotné poisťovne platiť na liečbu našich pacientov v zahraničí, ktorá sa nevykoná u nás, budú chýbať našim nemocniciam, našim lekárom a našim zdravotníkom.
Poviem vám aj príklad, na výbore pre zdravotníctvo som sa pýtal pána ministra, či to znamená, že keď náš pacient, ktorý nebude môcť byť odoperovaný do 14 dní na Slovensku, napríklad v Národnom onkologickom ústave, a dá sa zoperovať v Univerzitnej nemocnici vo Viedni, či celá liečba bude preplatená Univerzitnej nemocnici vo Viedni. Povedal, že áno, bude preplatených toľko financií, koľko bude požadované za danú liečbu. Tak dovoľte mi len jeden praktický príklad, keď sa stane, že náš pacient sa nevylieči v Národnom onkologickom ústave, ale vedľa vo Viedni, sa môže stať, že bude miesto 10-tisíc eur, čo by bol náklad u nás, preplatených 50-, možno 100-tisíc eur a tieto finančné prostriedky, samozrejme, pôjdu z jedného balíka zdravotného poistenia, z povinných zdravotných odvodov, teda pôjdu z balíka, ktorý má ísť pre poistencov našich; pán minister, trošku tichšie poprosím; ktorý má ísť na liečbu, ktorý má ísť teda na liečbu našich občanov Slovenskej republiky. Čiže zase je to opatrenie, ktoré pokiaľ sa bude realizovať, spôsobí, že už v súčasnom nedostatku financií, pretože zdravotné poisťovne a výška ich financovania je absolútne závislá aj od počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov, nezamestnanosť nám určite narastie.
Môže sa stať a stane sa, že financií bude ešte menej, pretože budú platené súkromným poskytovateľom v zahraničí za tie výkony, ktoré vedia byť urobené u nás, pretože v súčasnom systéme poisťovne platia liečbu v zahraničí iba vtedy, keď nie je možné ju zrealizovať a urobiť u nás. Čiže upozorňujem, obrovský problém z toho môže byť a to nehovorím ešte o teoretickom zneužívaní tohto systému, že sa stane, že pacientovi bude povedané, že nestíha byť odoperovaný práve preto, aby nejaký súkromný poskytovateľ v zahraničí túto operáciu – a pôjde o ekonomicky nákladnú operáciu onkologických pacientov – zrealizoval.
Tretie, asi najproblematickejšie opatrenie deklarované v programovom vyhlásení vlády je rozdelenie zdravotnej starostlivosti na štandardnú a nadštandardnú. Hovorím o rozdelení zdravotnej starostlivosti na štandardnú a neštandardnú. V súčasnom systéme poskytovania zdravotnej starostlivosti je možnosť si priplatiť nadštandardné služby, ale nie nadštandardnú zdravotnú starostlivosť. Tí, ktorí máte skúsenosti alebo vaši príbuzní, viete, že sa dá priplatiť nadštandardná izba, dá sa priplatiť výber operatéra, ktorý vás bude operovať, výber pôrodníka, niekde sa dá priplatiť strava a, samozrejme, sú to výkony najmä plastickej a estetickej chirurgie, ktoré sú platené v plnom rozsahu, ale všeobecne je náš systém zdravotnej starostlivosti solidárny. To znamená, že prístup má každý bez ohľadu na to – a teraz hovorím najmä o ochoreniach, ktoré sú život ohrozujúce ako spomínané onkologické ochorenie, kardiovaskulárne ochorenia alebo mnohé chronické ochorenia –, že bez ohľadu na to, koľko zarábate, prístup k zdravotnej starostlivosti máte rovnaký a tá solidárnosť je v tom, že my, čo máme relatívne vysoké platy a platíme z toho aj vyššie zdravotné odvody, prispievame práve tým, ktorí sú nezamestnaní alebo sú ťažko chorí, sú zdravotne ťažko postihnutí, a skladáme sa aj na ich liečbu, a to je správne.
Samozrejme, vznikli prvé otázky, čo vzniká, čo znamená štandard a čo vzniká, znamená nadštandard. Zase poviem slová, ktoré odzneli pri komunikácii s jedným z vás, s koaličným politikom, bolo to v jednej relácii, kde som bol, pretože tá otázka je zásadná. Bude mať ten, kto bude mať peniaze, lepšiu zdravotnú starostlivosť, bude ju mať kvalitnejšiu? No na toto je, bohužiaľ, je jednoznačná otázka, áno, a poviem príklad, ktorý bol použitý práve jednou z poslankýň vašej vládnej koalície, ktorá je vo výbore pre zdravotníctvo. Uviedol sa príklad operácie bedrového kĺbu, zadefinujú sa nejaké štandardné parametre, samozrejme, ten kĺb, ktorý bude zoperovaný štandardne, bude kvalitný, bude teda štandardný, ale ten, kto si priplatí viac, dostane umelý kĺb s lepšími parametrami z hľadiska jeho zloženia alebo s lepšími parametrami napríklad možných rozsahov pohybov. Čo v praxi znamená, že tí, ktorí peniaze budú mať, budú liečení kvalitnejšie, a to doteraz u nás nikdy nebolo.
A ten druhý príklad bol, že ten, kto si zaplatí nadštandard, bude dostávať originál lieku, a ten, kto si nezaplatí, tak bude dostávať generiká. Čiže prvýkrát v histórii je v programovom vyhlásení vlády napísané, že poskytovanie zdravotnej starostlivosti a jej kvalita bude iná pri tých, čo na to majú, čo považujem naozaj za, za zásadný problém.
Mám ešte množstvo otázok k regionálnemu rozvoju, ale to si nechám na televízne relácie. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, prajem vám dobrý deň. Dovoľte, aby som aj ja zareagoval na predložené programové vyhlásenie vlády a ja sa ho dotknem aj z hľadiska formy, aj z hľadiska obsahu, pretože obidve časti tohto programového vyhlásenia sú také veľmi zaujímavé a je tam čo komentovať.
V prvom rade čo sa týka formy. Parlamentné voľby boli 29. februára. Najsilnejšia koaličná strana získala od pani prezidentky právo zostaviť vládu, 21. marca, myslím, bola podpísaná koaličná zmluva a bola vykreovaná vláda a v tej koaličnej zmluve si vláda ako jeden z bodov dala, že 13. 4. bude na vláde schválené programové vyhlásenie vlády. Podpísali to všetci koaliční poslanci. A čo urobila vláda ako prvé? Porušila koaličnú zmluvu, pretože neschválila programové vyhlásenie vlády 13. 4., ale až 19. 4. a 20. 4. – deň pred uplynutím 30-dňovej lehoty na predloženie programového vyhlásenia vlády – predložila toto programové vyhlásenie do parlamentu s tým, že pán predseda vlády vystúpil, že toto je najlepšie programové vyhlásenie v histórii Slovenska. Najkrajšie, najlepšie, najchrumkavejšie, no jednoducho takýto dokument ešte nikto nikdy nevidel.
Prvý odkaz pre pána predsedu vlády a pre ministrov je, že to, či toto programové vyhlásenie vlády je najlepšie, najkrajšie a najchrumkavejšie, neposudzuje sám autor, ale posudzujú ho občania Slovenskej republiky a štyri roky vám budú, budete im skladať účty a oni vám budú vystavovať vysvedčenie. Takže prvý odkaz je, nekrič hop, kým si nepreskočil. A myslím si, že aj tá rozsiahlosť toho dokumentu, pretože bolo povedané, že toto je najlepšie programové vyhlásenie vlády aj preto, že má 121 strán a takéto programové vyhlásenia vlády doteraz mali možno polovicu. Druhý odkaz je, že kvantita neznamená kvalitu, a takto postupne prejdem aj ku samotnému obsahu tohto programového vyhlásenia vlády.
Musím konštatovať, že tento dokument, ktorý vláda – a každá vláda – charakterizuje ako najvýznamnejší strategický materiál vlády, ktorá nastupuje, v podstate ignoruje dnešný stav. Ten stav má potenciál najvýznamnejšej krízy 21. storočia a zasahuje celý svet nielen zdravotne, ekonomicky, ale aj sociálne. No a vláda sa vo svojom dokumente tvári, že tu nenosíme rúška, že sme nezatvorili hranice, že ekonomika veľkej časti našich významných obchodných partnerov funguje normálne a priemysel že normálne vyrába. Vidíme, že štáty zachraňujú doslova podstatu svojho hospodárstva absolútne ekonomicky neštandardnými spôsobmi, ktoré pripomínajú niekedy reštart po vojnovom konflikte, a toto programové vyhlásenie sa tvári, že vonku je pekné počasie a že v zásade my pri bazéne len vyberáme značku opaľovacieho krému.
Pozeráme sa na najkrízovejšie obdobie v dejinách Slovenska a programové vyhlásenie vlády to neodráža. Možno to vláda nepovažuje za problém a zakrýva si oči, ale môže byť aj pravda to, že vláda nemá žiadnu predstavu a plán a nevie, ako bude túto situáciu riešiť. V dokumente jednoznačne chýba vízia, čo podporiť a ako. Aspoň zamyslenie nad stimulačnými mechanizmami a náznak koordinácie s okolitými krajinami. Vôbec nevidíme strednodobé ani dlhodobé ekonomické opatrenia a vidíme tam len možno niektoré povzdychy, že máme koronu a možno nejaké marketingové názvy ako lex korona a podobne. Ako brať fakt, že počas toho, ako štáty typu Nemecko, Rakúsko vyčleňujú desiatky percent HDP na záchranu ekonomiky a pracovných miest, si v programovom vyhlásení čítame o tom, ako bude vláda investovať do výstavby bytov a podobných veľkých investičných projektov? Chcem sa opýtať, kde chce na to vláda zobrať peniaze. My sme už hovorili o tom, že tieto svoje investičné aktivity alebo tie svoje ekonomické zámery vláda vôbec nemá pokryté príjmami štátneho rozpočtu ani výdavkami štátneho rozpočtu.
Dámy a páni, predložené programové vyhlásenie nie je ani žiadny ucelený a logický, vnútorne previazaný dokument. Je to skôr taká antológia poviedok rôznych autorov, kde si každý napíše na svoju tému, čo chce, pokojne aj viackrát to isté. Každý má vlastný štýl, vlastné vyjadrovacie prostriedky a treba povedať, že táto rozmanitosť by si zasluhovala nejakého editora, ktorý by to dal do jedného slovníka a do jednej plynulej myšlienky, čo chcela vlastne vláda týmito svojimi vyjadreniami povedať. Namiesto konkrétnych kľúčových opatrení je tu často balast, úvahy, o ktorých sa dá polemizovať. Namiesto termínov väčšinou nejasné formulácie typu zvážime, posúdime. Merateľných cieľov je tu ako šafranu, to znamená, aj odpočet programového vyhlásenia vlády bude veľmi komplikovaný a v zásade si vláda môže povedať, že už programové vyhlásenie vlády splnila, pretože sa nebude dať odpočtovať.
Vyjadrím sa aj k oblasti hospodárstva. Chcem povedať, že súčasťou, to si píše vláda vo svojom programovom vyhlásení, že "súčasťou dobre spravovaného a transparentného štátu je riadenie štátnych podnikov a transparentný výber zástupcov štátu v nich. (...) Vláda Slovenskej republiky zavedie transparentný spôsob a proces tak, aby boli do funkcií zástupcov štátu vyberaní ľudia naplňujúci tie najlepšie odborné a osobnostné predpoklady." No, chcem povedať, že už bolo niekoľko prípadov, kedy sme pochopili, že vláda toto nemyslí úplne vážne. Už bolo niekoľko výberových konaní, teda nebolo výberových konaní, boli priamo títo riaditelia podnikov inštalovaní do svojich funkcií. Aj dnes sa koná takéto jedno transparentné výberové konanie, kde už dva týždne vieme, že na pozíciu predsedu Fondu národného majetku, dnes sa to volá MH Manažment, príde Ľuboš Lopatka, bývalý manažér Penty, čo v konotácii Fond národného majetku a kauza Gorila vyvoláva veľké otázniky. Mali by ste sa, pán minister a vláda, nad tým trošku zamyslieť.
Poďme sa pozrieť aj na niektoré opatrenia, ktoré chcete urobiť v oblasti hospodárskej politiky. Konštatujem, že vláda si nevšimla, že chrbtovou kosťou slovenského priemyslu je automobilový priemysel. Ani jedna zásadná zmienka o automobilovom priemysle, ktorý tvorí 13 % hrubého domáceho produktu, zamestnáva viac ako 300-tisíc ľudí, máme tu štyri veľké automobilky, 350 subdodávateľov. Ani jedna vážna zmienka o tom, akým spôsobom bude vláda pristupovať k automobilovému priemyslu.
Ani jedna zmienka, nevidíme, o hutníckom priemysle. Hutnícky priemysel, máme tu dve veľké hute v Podbrezovej a v Košiciach, zamestnávajú desiatky tisíc ľudí. Vláda sa prihlásila k uhlíkovej neutralite v roku 2050, akým spôsobom bude riešiť problematiku veľkých hutí? Zmení im výrobný program alebo odstaví hute, alebo prejdú na elektrické oblúkové pece? Nič.
Konštatujem, že vláda rezignovala na oblasť inovácií. Odbila ich štyrmi vetami. Ak má byť Slovensko v ďalšom období konkurencieschopnou krajinou, práve inovácie by mali byť tou hlavnou a ťažnou témou slovenského hospodárstva. Ešte raz opakujem, ani si to vlastne nevšimla a v zásade sa dá povedať, že na to, na inovácie rezignovala.
V oblasti energetiky pár tupých fráz v celom programovom vyhlásení. Vôbec nevidíme, čo budeme robiť zo strategického hľadiska s energetickou bezpečnosťou Slovenska. Ako budeme podporovať ďalšie rozvíjanie našej plynárenskej štruktúry? Stavia sa plynovod do Poľska, stavia sa do Maďarska. Bude v tom vláda pokračovať? Nebude? Čo bude s ropovodom Schwechat? Bude v tom pokračovať? Nebude v tom pokračovať?
Vidím, že mi končí čas, tak chcem len povedať, že je nedôstojné, že na programovom vyhlásení vlády sa zúčastňujú dvaja-traja ministri, predsedu vlády som tu videl len pri úvode a jednu hodinu. Dokonca prvého podpredsedu vlády pre ekonomiku som tu videl dvadsať minút. Je to veľmi nedôstojné, hlavne ku vám, páni poslanci z vládnej koalície. Chcem povedať, že toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem pekne. Na jednej; ja sa vyjadrím len k zopár veciam. Čo sa týka, ja som rád napríklad, že médiá samotné odmietli tých desať, tú ponuku desiatich miliónov na tú investigatívu, lebo pochopili, že takto sa to nerobí. A takisto čo sa týka tých, to, čo hovorí pán Šefčík. Ja si nemyslím, ja si nemyslím, že ak niekomu dáte, predstavte si, niekto nechcel ísť voliť a vy mu poviete, ale budeš mať zľavu na všetky služby, ktoré ti poskytneme. No tak ho donútite ísť voliť, lebo aj on chce mať zľavu. To je kupovanie si nejakého názoru. Ja si nemyslím, že je to dobrá cesta, ako to robiť. Robte propagandu, nech idú voliť, robte si rôzne mítingy, kde vyzývate ľudí voliť, ale nekupujte si ich za zľavy. To považujem za veľmi škodlivé.
Pán Kašper, čo sa týka deficitov. Porovnanie deficitov, ja som ich neporovnával, lebo to sa nedá porovnať, a ja som takisto tu už niekoľkokrát povedal, že ak vznikne nejaký deficit z dôvodu korony, ja to plne chápem, ale treba takisto sa zaoberať tým, že vláda by po skončení korony mala urobiť odpočet, koľko stála korona, na čo všetko sa tie peniaze vynaložili a čo, aký deficit je v dôsledku vašich opatrení, to znamená tých štandardných, nie, ktoré súvisia s koronou.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda.
Ja som rád, pán poslanec Kamenický, že si vystúpil a z pozície bývalého ministra financií sa vyjadril k jednotlivým častiam programového vyhlásenia, ja si myslím, že slušne a kultivovane. Vyjadril si sa aj k tej propagande, ktorá by mala ísť cez tlačoviny.
Kolegovia, ktorí ste tu z koalície, ste predsa museli počuť hlasy aj z vašich radov k odmietavému postoju k tejto veci. Takže nestavajte to do polohy len, že to hovoríme my.
A z druhej strany, viete, keď posudzujete jednotlivé časti programového vyhlásenia, tak naozaj treba povedať, že čo sa týka obsahu a šírky, je tam strašne veľa vecí a vecí aj takých, ktoré sú asi aj potrebné a možno treba s nimi súhlasiť, možno ich podporiť, možno ich aj pochváliť, ale mnohé sú tam také, ako keby to nerobila normálna vláda, ale vláda dočasná. A ja sa nazdávam, že takouto vládou a vládnou koalíciou nechcete byť.
Ďakujem.

Kolega Kamenický, asi nesleduješ úplne médiá aktuálne, tak keď nevieš, kto bude organizovať tú propagandu v zmysle informačných novín a ešte aj kto za ňu bude platiť, tak ti chcem povedať, že šéf Úradu vlády dnes potvrdil, že priamo on bude produkovať túto propagandu v podobe novín. Bude ju platiť Úrad vlády, to znamená daňoví poplatníci, a dokonca pripustil, že vlastný stĺpček v tomto tzv. informačnom materiáli bude mať pán premiér. Takže len toľko. (Výkriky z pléna.)

Ďakujem pekne. Chcem sa poďakovať pánu ministrovi, že aspoň jeden minister je, ktorého zaujíma vlastné programové vyhlásenie vlády, ktorý prišiel.
Budem krátky, lebo mám málo času a je tam toho strašne veľa. Takže poďme na to.
Čo sa týka celkového hodnotenia programového vyhlásenia vlády, vidím tento, toto programové vyhlásenie ako veľmi ambiciózne. Na jednej strane obrovský rozsah, ale o to menší obsah. A na druhej strane veľa opatrení a o to menej opatrení, ktoré sú aj rozpočtovo kryté.
Bavíme sa o obrovských výdavkoch, ktoré sú tu načrtnuté, bavíme sa o výdavkoch za niekoľko desiatok miliárd eur. A myslím si, že najlepší prehľad o tom, ako sa tvorí rozpočet, majú práve ministri a ja by som možno spomenul jedného ministra, ktorého poznáte, ktorý sa dokonca vyjadril o tomto programovom vyhlásení vlády, je to Ivan Mikloš, je to z vášho tábora, ktorý povedal, že je tu 200 opatrení, ktoré nie sú rozpočtovo kryté. A ja s tým plne súhlasím, to je to, čo sme kritizovali.
Veľa výdavkov zo štátneho rozpočtu; tí, ktorí tvoria ten štátny rozpočet, vedia, sú obligatórne výdavky, to znamená výdavky, ktoré musíte zo zákona zaplatiť. Mnohé veci, ktoré ste si tu navymýšľali, sú proste na vode. Nemáte tu žiadne príjmy. O tom sa ešte budeme baviť, keď prídeme k daniam a môžme si to rozobrať.
Dávate si tu rôzne ciele, ale jeden cieľ, a to je boj s nákazou koronavíru, tu nevidím. A myslím si, že to je tak zásadný, zásadná udalosť, ktorá sa tu stala, že nerozobrať to detailne v programovom vyhlásení aspoň do tej miery, aby sme vedeli, ako sa budú riešiť ekonomické veci, považujem za veľmi nešťastné.
Dnes vyšli údaje o tom, že deficit nám môže vzrásť až na 10 percent. Vy ste mňa tu kritizovali za deficit 1,3 % a teraz sa bavíme o 10-miliardovom deficite a to bude mať zásadný vplyv na slovenské verejné financie. Keď som odovzdával ministerstvo financií, mali sme dlh na úrovni 48 % a dnes Národná banka hovorí o zvýšení dlhu na 60 % HDP. Čiže to je podstatná vec, ktorá sa tu deje, a bolo potrebné v programovom vyhlásení na to reagovať.
Dávate si za cieľ za päť rokov postaviť nemocnicu na Rázsochách. Neviem, prečo za päť, prečo nie za štyri. Ja by som vám veľmi rád pogratuloval, ak by ste to za tie štyri roky postavili a mohli ste ju odovzdať, ale ciele na päť rokov; bohužiaľ, programové vyhlásenie je o tom, čo chcete za najbližšie štyri roky urobiť a, samozrejme, musíte urobiť z toho aj odpočet.
Vytvárate tu nové komisie, zvyšujete platy. Zavádzate nové ministerstvo a takisto zvyšujete počet analytikov, čo ja, ja s tým nemám žiadny problém, ale opäť sú to veci, ktoré budú stáť štátny rozpočet nemalé prostriedky.
Čo ma zarazilo, je to, že vláda chce zabezpečiť pravidelné informovanie občanov prostredníctvom bezplatných informačných novín. Ja neviem, kto to bude platiť, či to budú platiť, túto vládnu propagandu, všetci daňoví poplatníci, resp. či to zaplatí pani manželka predsedu vlády Igora Matoviča. Ja a priori nesúhlasím s tým, aby takáto propaganda bola platená zo štátneho rozpočtu.
Hovoríte o tom, že chcete, aby sa zvýšila účasť ľudí vo voľbách a chcete dávať zľavy 10 % zo všetkých štátnych poplatkov. Volebné právo je právo a na Slovensku nemáme povinnosť voliť a ja si myslím, že aj právom každého voliča je neodovzdať svoj hlas do urny, a preto motivovať niekoho nejakými finančnými zvýhodneniami na tom, aby viac bol motivovaný ísť voliť, považujem za volebnú korupciu.
Hovoríte o doplatkoch na lieky. Neviem, či sa tu niekto tým zaoberá, tá rozprava je dlhá, celú som ju nestihol sledovať, ale doplatky na lieky, doteraz platilo, že boli vyplácané do určitej miery, do nejakých limitov pre zdravotne ťažko postihnutých dôchodcov a deti. Myslím si, že zdravotníctvo, keď sa bavíme o liekovej politike, tak je dôležité, aby sa predpisovala účinná látka a liek s účinnou látkou, ktorý je za najnižšiu cenu, by mal byť dostupný zadarmo. To, čo idete navrhovať, ja považujem za nahrávanie veľkým farmaceutickým firmám, ktoré na všetkých doplatkoch za lieky budú zarábať obrovské peniaze. Ja by som rád počul aj ministra financií, aby sa k tomu vyjadril, teda ministra zdravotníctva a objasnil, ako táto lieková politika na Slovensku funguje.
Čo sa týka opäť, na jednej strane liberálny prístup, budeme mať základný balík v zdravotníctve a rozšírený balík. Ja sa ale pýtam, čo bude v tom základnom balíku. Bude tam všetko to, čo tí ľudia do dneska dostávali zdarma alebo si za niečo budú musieť doplácať? Pýtam sa, či budú mať napríklad nárok na nejaký, čo ja viem, titánový implantát alebo nejaký menej kvalitný a čo bude v tom základnom balíku a za čo sa chce priplácať. To je jedna strana mince.
Na druhej strane hovoríte, ak sa to nepodarí, tak budeme chcieť unitárny zdravotnícky systém, znamená systém jednej zdravotnej poisťovne, s čím ja plne súhlasím. Ale mali by ste aspoň byť blízko k tomu, keď idete robiť jedno, na jednu stranu robíte opatrenia doľava, na druhú doprava, čiže mne to tu nejak nesedí celé. Pani Cigániková aspoň priznala to, že ona je za to, aby tu bol ten druhý systém, nie unitárny.
Čo sa týka, čo mi vadí v tomto programovom vyhlásení vlády, je flexibilný Zákonník práce, v preklade ľahšie prepúšťanie ľudí z práce. Toto si budete politicky zodpovedať, myslím, že to vás bude stáť veľké politické body. (Reakcie z pléna.)
Čo sa týka ďalej, hovoríte o systéme druhej šance. Smejete sa, ale príde na vás mráz, nebojte sa. Systém druhej šance, hovoríme; hovorí sa v programovom vyhlásení o tom, že podnikateľom "v rozsahu neohrozujúcom zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov" by sme mali dať druhú šancu. To znamená aj to, aspoň ja to tak čítam, neviem teda, jak to budete mať konkrétne nastavené, ak niekto vykoná daňový podvod a bude v menšej miere, tak mu dáme druhú šancu? Otázka. Nechám otvorené.
Hovoríte o tom, viacerí predstavitelia vlády hovoria o tom, že sa nebudú zvyšovať dane. Pozrite si to v médiách, tých vyhlásení bolo veľa. Na druhej strane sa tu hovorí o tom, že budete zvyšovať dane majetkové, environmentálne a spotrebné dane. Keď sa bavíme o nepriamych daniach, tak sú to spotrebné a DPH. Takže ja som zvedavý, ako na konci dňa toto celé dopadne, lebo už raz sme tu mali zavedený tzv. systém rovnej dane a vedzte, že bolo to síce veľmi chválené opatrenie, ale prinieslo to to, že všetky tovary a služby, ktoré kedysi boli za 14 % DPH, ktoré boli za 10 % DPH, sa stali zrazu s 19-percentnou dépeháčkou, čiže zdraželi a ľudia to museli zaplatiť. Ja verím tomu, že podnikatelia sa z toho tešili.
Čo sa týka, hovoríte o zvýšení; znížení medzery na DPH. Chcem povedať, že ja keď som odchádzal z ministerstva, z ministerstva financií, tak daňová medzera nám klesla na 17,5 % z 23 % a z 20 % v predchádzajúcich dvoch rokoch a dnes sa opäť táto daňová medzera zväčšuje, nakoľko efektívna daňová sadzba nám klesá. Ja chápem, je to vďaka koronavíru, ale ja pevne verím, že aj táto vláda dokáže tak bojovať s daňovými únikmi, ako sme to dokázali my.
Čo sa týka, hovorí sa tu o zmene daňového mixu, to znamená, v ktorých, v prospech ktorých daní sa bude vyberať viac daní. To sme už hovorili, daň z nehnuteľnosti, ale vedzte, že akýkoľvek, akákoľvek zmena daňovému mixu zasahuje napríklad samosprávy. Ja si myslím, že takto konkrétne nastavovať zmeny, je to v podstate daňová reforma. Zmeny, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, tak si dovolím povedať, že ja by som to určite neurobil a v tomto prípade by som nebol až tak detailný a skôr by som to nechal na širokú verejnú diskusiu. Je potrebné sa pobaviť s tými, to sú starostovia, primátori, ako si to predstavujú a ako celý tento daňový mix zasiahne do financovania samospráv.
Veľa sa tu hovorí o tom, že zvýšime dôchodky. Nič sa nehovorí o minimálnej mzde, nič sa nehovorí o minimálnom, minimálnom dôchodku. A takisto, čo sa týka samotných dôchodkov, sú tu dve veci, že zmeníme stratégie investovania. Chcem na to upozorniť, lebo takto môžu všetci dôchodcovia prísť o nemalú časť svojich úspor.
A takisto sa hovorí o investovaní do výstavby nájomných bytov. Takisto si myslím, že potrebuje to hlbšiu diskusiu na to, aby sme vedeli, aký to bude mať dopad na celkové dôchodky na Slovensku.
Mám málo času, takže ďakujem pekne za pozornosť. A chcem povedať, že programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Áno, je úplne prirodzené, ak koaličný poslanec vystúpi k programovému vyhláseniu takýmto spôsobom. Je to prirodzené a nazdávam sa, že každý, kto je v koalícii, takýmto spôsobom k tomu môže a má pristupovať.
Je tu ale iný problém. Ak sa v programovom vyhlásení vágne k jednotlivým dobre mysleným zámerom neprijmú nejaké buď termíny, alebo nejaké záväzné veci, tak potom zostáva naozaj v takej podobe takej voľnej vízie a na konci volebného obdobia alebo v priebehu neho sa dá zdôvodniť, toto sme nerealizovali, pretože sme napísali, že zvážime, toto sme nerealizovali, pretože sme povedali, že posúdime, toto sme nerealiz... nerealizovali, pretože sme povedali, že sa to urobí a tak ďalej.
Osobitne by som chcel povedať – a to som hovoril už aj na výbore pre verejnú správu – vo vzťahu k verejnej správe ako systému, ktorý je teda ukazuje o tom, ako sa spravuje celý štát. Ak máte skutočný záujem a úprimnú snahu uskutočniť komplexnú reformu verejnej správy, tak sa musíte k tomu postaviť komplexne. Nemôžte na rôznych častiach programového vyhlásenia zadefinovať, že sa, ja neviem, je potrebné zmeniť financovanie samosprávy, je potrebné uskutočniť audit kompetencií, je potrebné posúdiť vyššie územné celky, ale malo by to byť v niečom, čo zaväzuje vládu spraviť analýzu a naozaj s termínmi a s jednotlivými definíciami a idú to uskutočniť. To je záväzok pre vládu a to, nazdávam sa, celá verejná správa by potrebovala.
Ďakujem.

Ďakujem. Najprv pán poslanec Dostál. Toto nie je pozmeňovák a, ale je to v podstate osobitný návrh, to je špecifická situácia pri schvaľovaní programových vyhlásení. A všetci ste ho obdržali, pričom nežiadam vládu, si to pozrite, ale žiadam poslancov Národnej rady, aby podporili môj návrh, ktorým Národná rada zaviaže vládu. To je veľký rozdiel.
Čo sa týka štyrikrát programového vyhlásenia; áno, bol som pri štyrikrát programovom vyhlásení vlády, ale nikdy nebolo toľko balastu a toľko nezmyslov a toľko nesplniteľných sľubov, ako je to dnes. Preto apelujem na to, urobme si z toho polovicu, urobte si z toho polovicu, aby ste vedeli za rok, za dva, za tri, za štyri predstúpiť pred občanov, čo sme splnili.
Diaľnica Bratislava – Košice, jednoznačne to bolo tak, verte mi, sľúbili nám všetci dodávatelia, tie konzorciá nadnárodné: Áno, my to vieme urobiť bez tunelov. To nejako vypadlo z toho. Každý len hovorí, áno, diaľnica bola sľúbená, bola realizovateľná bez tunelov, kde by boli bajpasy a bolo by to zrealizované, nebyť hospodárskej krízy, kde nám banky odmietli spolufinancovať tento projekt PPP a už to potom išlo do stratena. Podaril sa iba jeden, to je Pribina R1.
Pani poslankyňa Zemanová, nemám sa za čo hanbiť, lebo za mnou sú skutočné výsledky. Vy tu len tárate nezmysly, lebo ja som netáral iba sľuby, ale som ich aj naplnil a to sú skutočné výsledky, hodnotiteľné. Môžme sa pozrieť, koľko za mňa bolo kilometrov diaľnic, koľko kilometrov železníc realizovaných, koľko bolo v príprave, čo vy to neviete ani posúdiť. Tuto trepete nezmysly a ešte mne idete vytýkať? To je nonsens, čo tu dejete. A vyzývajte svojho manžela alebo niekoho blízkeho; ja neviem, či máte manžela; aby odstúpil od vás. Nevyzývajte mňa! Ja mám zákonom definované podmienky, kedy mám a kedy môžem a kedy, tiež aj kedy chcem. Chcem kedykoľvek. Čiže najprv mi musíte preukázať niečo, keď chcete, aby som odstúpil.
Diaľnica, pani, pani Pleštinská... (Prerušenie vystúpenia časomerom. Reakcie z pléna.)

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, volebná kampaň skončila pred poldruha mesiacom, a teda nemýľme si dnes prerokovávaný materiál s volebnou kampaňou. Programové vyhlásenie vlády by malo dať jasnú predstavu, čo, kedy a ako urobí súčasná vláda pre občanov Slovenskej republiky.
Plne si uvedomujem, v akej situácii sa súčasná vláda nachádza, že musí pokračovať v opatreniach našej vlády, že musí prijímať rozhodnutia v súvislosti s koronavírusom, ktorá sa od hospodárskej krízy, ktorú sme zažili – a ja osobne som ju zažil, keď som bol v exekutíve a nebolo to vtedy jednoduché –, ktorá sa od hospodárskej krízy líši najmä tým, že tentokrát nie je ohrozené len hospodárstvo, ale aj životy ľudí. No po prečítaní programového vyhlásenia som si nie istý, či si súčasná vláda uvedomuje vážnosť situácie.
V dôsledku celosvetového diania by som dnes očakával, že kabinet bude reflektovať realitu a predloží krajine reálny plán. Predložené programové vyhlásenie vlády ju, podľa môjho názoru, vôbec neodráža. Svetová ekonomika zažíva obrovské otrasy. Slovenská republika je proexportne orientovanou krajinou a ak sa nám podarí vyhrať nad pandémiou, čakajú nás ťažké časy, keď bude celý svet vrátane nás kriesiť potácajúcu sa ekonomiku.
Programové vyhlásenie vlády je napísané tak, ako by sme boli stále vo volebnej kampani, ako keby ekonomické prognózy stále počítali s rastom HDP. Áno, máme tu koronavírus, ale nepotrebujeme balast, nepotrebujeme 120 strán nereálnych sľubov. Kolegovia z vlády, menej je niekedy viac v tomto prípade. A v tejto situácii vám preto nebudem mať za zlé, keď zúžite rozsah predložených 120 alebo 121 strán na polovicu a ak tých zostávajúcich 60 strán po zreálnení bude mať jasnú vypovedaciu hodnotu.
Podrobne som si prečítal, čo ste do programového vyhlásenia vlády uviedli. Len za rezort dopravy som napočítal neuveriteľných 107 cieľov. Kolegovia, 107 cieľov? To nemôžete myslieť vážne. A to hovorím ako človek, ktorý sa doprave, investíciám a eurofondom profesionálne venuje alebo venoval a niekoľko rokov som mal na starosti ich riadenie v exekutíve.
Z tých viac než 100 cieľov som si vybral iba niekoľko na ilustráciu, kde v programovom vyhlásení napríklad za dopravu píšete, zvýšite výdavky na cesty I. triedy a mosty. Z čoho? Koľko a kedy? To veru neviem. Ak to zvýšite o jedno euro a poviete si, že programové vyhlásenie je splnené, to myslím, že nepomôže nikomu.
Urýchlene prijmete investičný plán priorít, ale ako ho budete realizovať, neviem.
Píšete o zdrojoch, ktoré nie sú súčasťou rozpočtu. Neviem, kde ich nájdete.
Píšete o zlúčení NDS a SSC, áno, je to správne, ale ostane vám ťažká, ťažká sekera, ťažký dlh nevysporiadaných vecí, ktoré som ja kedysi na doprave zdedil.
Píšete o zefektívnení vyvlastnenia. Ja to mám za sebou. Ako koaličný, súčasť vlády, ktorý som bol v exekutíve, som tu päť dní si vytrpel v tejto Národnej rade, kým som dosiahol zefektívnenie vyvlastnenia, a môj nástupca ho potom všetko zrušil jedným šmahom. Nezáleží, že sa nikde nepohol. Čiže beriem to, len to treba, tento sľub, len ho treba naozaj zreálniť.
Píšete, že do októbra 2020 zmeníte stavebný zákon. Chcete rušiť stavebné úrady. Ja tomu nerozumiem. Áno, držím vám palce, ak by ste dosiahli dobrý cieľ, ale je to nereálne. Ale tiež ste tam nedali žiadny cieľ.
Píšete, že posilníte železnicu a potrebné investície. Že budete realizovať stanice a zastávky na železnici. Z čoho? Kedy? Neviem.
Píšete, že budete pokračovať a modernizovať TEN-T koridory. To sú ťažké miliardy. Neviem z čoho. Vytvoríte základne leteckých spoločností, sprivatizujete letisko. To sú tiež nie jednoduché procesy.
Zabezpečíte dunajský cykloplán. Ešte plán sa dá na papieri, ale čo v realite? Alebo vybudujete záchytné parkoviská napojené na integrovanú dopravu. Som ja zvedavý na to, vážne. Napíšte kedy, za čo a vtedy tomu uverím.
Ďalšie a ďalšie, ku ktorým sa ani neoplatí teraz detailne vyjadrovať. Verím, že uznáte, že objektívne viem posúdiť, čo je a čo nie je reálne.
Už sme tu raz mali sľuby o dvojnásobných platoch a vieme, ako to dopadlo. Ak chcete, aby sme vás brali vážne, tak napíšte, čo je merateľné a hodnotiteľné, teda čo naozaj – ale naozaj, zdôrazňujem – urobíte kedy, ako a za čo. Prehodnoťte to a zadefinujte to radšej na 30 – 40 cieľov, ktoré sú reálne, časovo zrealizovateľné, vecne, aj finančne a hlavne naozaj – ešte zdôrazňujem – reálne uskutočniteľné. Je to váš záväzok voči občanom našej krajiny. To znamená, je nevyhnutné upokojiť situáciu jasnejšou, reálnou a merateľnou víziou a pripraviť sa na takúto realizáciu v postkrízovom období, ktoré dúfam, že ku koncu tohto roku nás čaká. Nie tieto nereálne sľuby.
Z tohto programového vyhlásenia je jasné len to, že chcete skoro všetko, ale musíte si byť vedomí, že volebná kampaň skončila. Skúste si znova prečítať, čo píšete o eurofondoch, za ktoré ste nás v minulosti kritizovali; okrem vytvorenia nového, ďalšieho ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie v programovom vyhlásení nič konkrétne nie je. Iba všeobecné frázy typu "vláda zjednoduší implementáciu eurofondov, zvýhodní výstavbu nájomných bytov, vykreuje silné turistické regióny" a podobné formulácie a informácie. Mimo všeobecného konštatovania v štýle predvolebnej rétoriky o rozkrádaní nie je v programovom vyhlásení ani základná zmienka o tom, ako vyvinie vláda maximálne úsilie v dočerpaní eurofondov a nastavení mechanizmov čerpania, hoci to bola vaša predvolebná kampaň, na tej ste si to postavili. Už ste teraz na to zabudli.
Nejasnosti sú aj v problematike verejného obstarávania. Chcete scentralizovať kontrolu. Nemám nič proti tomu, ale nie je to jednoduché. Kto bude zo zákona alebo z partnerskej dohody zodpovedný potom za čerpanie fondov? Úrad verejného obstarávania má mať dominantné postavenie v obstarávaní, ale zodpovedný bude rezort? Ak to vyriešite, nemám nič problém, len potom hľadajme, kto bude zodpovedný. Nedáva to logiku a nie je to vôbec vyriešené. Ak teda bude zodpovedný rezort, ak teda bude zodpovedný Úrad verejného obstarávania, kto bude zodpovedný za chyby, prípadné chyby, ktoré Úrad verejného obstarávania urobí? Takisto môže chyby urobiť buď vecné, alebo časové, čo sa aj v praxi deje. Ani Úrad verejného obstarávania nie je neomylný. Ani mu to nevytýkam, pretože je to jeden z orgánov, ktorý takisto pôsobí v našej sfére verejnej správy.
Neviem si predstaviť, ako to myslíte s overovaním hospodárskych výdavkov Úradom pre verejné obstarávanie. Veď to nie je jeho úloha. ÚVO má hodnotiť rozvádzače elektriny? ÚVO má hodnotiť podsypový materiál pod diaľnice? Nerozumiem tomu. Alebo bude googliť vysúťažené ceny? S čím ich bude porovnávať? To je v rozpore s koncepciou obstarávania.
A tých otáznikov je podstatne viac. Je preto potrebné dopracovať a definovať ciele o časový harmonogram. Keď to dokázali akceptovať vaši kolegovia na sociálnom výbore 21. 4. 2020, kedy som to predostrel, že toto mi chýba v programovom vyhlásení vlády, aj predsedníčka výboru sociálneho, aj minister práce, sociálnych vecí prisľúbili a deklarovali, že nemajú problém doložiť takýto harmonogram po schválení programového vyhlásenia vlády. Čiže preto verím, že to isté urobíte nielen v rezorte dopravy, ktorého som sa dotkol, nielen v rezorte eurofondov, ktorého som sa dotkol, ale aj za celú vládu Slovenskej republiky.
Dámy a páni z vládnej koalície, snažím sa k vášmu programovému vyhláseniu pristúpiť maximálne konštruktívne. Musím skonštatovať, že predložený materiál je z ríše rozprávok, kde bolo, tam bolo. Preto vás chcem v dobrom vyzvať, aby ste si k téme ešte raz v pokoji sadli a doplnili reálny, merateľný a hodnotiteľný plán, v ktorom sa dozvieme vaše reálne ciele. Teda čo konkrétne, vecne a časovo urobíte vo svojom funkčnom období. Ako sa v tom majú vyznať občania, keď v tom nemáte jasno v koalícii? Vypočul som si pred pár dňami argumentáciu predsedu Národnej rady pána Kollára a vicepremiérky Remišovej. To sú úplne odlišné svety pri programovom vyhlásení. Pán Kollár otvorene hovorí, že sľuby v programovom vyhlásení nemusia byť naplnené, stačí, ak sa podarí aspoň niektoré. Pani Remišová tvrdí, že splnia určite všetko, čo sa zaviazali v programovom vyhlásení. Každý si hovorí svoje a nielen občania, ale aj my v tom máme chaos. Čo vlastne chcete splniť?
Na prvej strane programového vyhlásenia vlády píšete, citujem: "Počas nášho vládnutia sa zaväzujeme vždy hovoriť pravdu a čestne konať." Ale pravda sa netýka nielen sľubov, ale aj skutkov.
Záverom, lebo už mi končí čas, žiadam Národnú radu, aby sa v zmysle môjho návrhu, ktorý predkladám a ktorý som predložil, zaviazala vládu Slovenskej republiky doplniť do 30. 9. 2020 programové vyhlásenie vlády na obdobie rokov 2020 až 2024 a zadefinovala konkrétne vecné a časové ciele vrátane ich finančného zabezpečenia, pretože nebolo to jednoduché zostaviť programové vyhlásenie, ale doplňte do septembra, čo naozaj, v akom čase a za čo chcete urobiť. A to je zmyslom tej vízie a toho uznesenia, ktoré som predložil a dúfam, že to podporíte pri hlasovaní.
Ďakujem za pozornosť.

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Pán poslanec, na doplňujúci návrh a jeho zdôvodnenie sa časový limit nevzťahuje, takže bez problémov.

Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR
Ešte to mám zdôvodniť?

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Nemusíte... (Reakcia z pléna.) Čože? Zdôvodnenie áno, okej. (Reakcia z pléna.)

Vážny, Ľubomír, poslanec NR SR
Ja som ho zjednodušene predniesol a všetci, všetci si ho môžte nájsť pri prezentácii. Nemyslím, že ho treba bližšie komentovať. Samozrejme, ak budete mať hocikto nejakú otázku, som pripravený vám na to zodpovedať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. Ku kolegom z opozície poviem len toľko, že my sme sa preto nezaoberali týmto vyhlásením vážne, lebo je to z kategórie vedecko-fantastickej literatúry. A tú ozaj nechcite, aby sme brali vážne.
No a čo sa týka toho neustáleho porovnávania, ja by som bol rád, aby ste už s tým konečne prestali, lebo vy o sebe tvrdíte, že ste najlepší, najmúdrejší, naše hlasy nepotrebujete, tak už sa, prosím, prestaňte oháňať dookola predchádzajúcou vládou. Ukážte nám, že ste tí najlepší a buďte nám vzorom. Ja si myslím, že tých osemnásť riadkov vedy tým vzorom v žiadnom prípade nemôže byť, a skôr si myslím a trvám na tom, že je to obrovskou hanbou.
Ďakujem pekne.