Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa nebudem vyjadrovať k tým faktom, o ktorých hovoril pán poslanec Pročko, lebo naozaj ich nepoznám. Mňa len zarazila jedna veta, ktorú povedal a povedal to, verím, že úprimne. Hovoril o istej apolitičnosti volieb v parlamente, a to je jedno akých. No viete, drahí kolegovia, apolitická voľba, pokiaľ sa deje v parlamente, neexistuje, lebo vždy o nej rozhodne nejaká parlamentná väčšina. Dokazujete to aj vy za tých málo dní, ktoré ste vo vláde, že jednoducho to nie je. Tiež vy potrebujete nejakú väčšinu mať na to, aby ste niekoho zvolili a len čas ukáže, či ste sa ako trafili alebo netrafili. To sa týka rád, to sa týka riaditeľa, to sa týka rôznych funkcií, ktoré sú volené v tomto parlamente. Hovoriť o apolitickej voľbe je blbosť. Tú apolitickú voľbu si jednoducho tou politickou voľbou musíte zaslúžiť alebo nezaslúžiť. Alebo obhájite ten mandát alebo neobhájite ten mandát, alebo teda viete dokázať isté veci profesne, alebo neviete dokázať isté veci profesne. Ale hovoriť v parlamente o apolitickej voľbe, prosím vás pekne, to je taký nezmysel, taký neuveriteľný nezmysel, že to nemá obdoby. Práve na tej politickej väčšine je založená tá voľba. A tú apolitičnosť si potom každý nejakým spôsobom zaslúži alebo nezaslúži, dokáže alebo nedokáže. Preto ako trošku vážme slová a v tomto prípade naozaj dovolím si s nejakým politizovaním alebo apolitizovaním polemizovať.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, na úvod tiež poviem, že sa nepovažujem za odborníka na túto problematiku, ale všetkým nám je jasné, že táto problematika je veľmi zložitá. Na sociálnych sieťach koluje video, v ktorom je pani komisárka terčom útokov. Ja si spomínam, že pani komisárka pre deti vysvetlila, že vo videu bola len časť jej slov, kde vôbec nebolo uvedené, a podľa mňa úmyselne to nebolo uvedené, že ten spomínaný advokát zastupuje menej solventných klientov bezplatne. A tak si tiež dobre spomínam, že pani komisárka sa v úvodnom slove svojím spôsobom aj ospravedlnila za jej slová, pretože pri toľkých prípadoch, ktoré ona dostáva, s ktorými sa stretáva vo svojej pozícii a rieši ich, si nie vždy musí spomenúť na všetky detaily.
Ďalšia vec je, že pani komisárka Tomanová upozornila matku za nerešpektovanie súdu, a to je tiež veľmi dôležité a podľa všetkého tam boli prítomní aj zamestnanci tohto úradu. A ak je nejaké pochybenie, tak nech sa naozaj tým zaoberajú orgány činné v trestnom konaní, ale odmietam, tak ako v minulosti, keď sa silou mocou angažovali do tejto problematiky či už pani poslankyňa Blahová alebo pani Nicholsonová, aby sme to naozaj neriešili politicky.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja sa opäť k tomu vyjadrím tak trošku iným spôsobom, ako to vníma človek, ktorý touto problematikou nežije a iba počúva a má pred ňou veľkú úctu, preto lebo skutočne nezávidím ani pani komisárke, že musí tieto veci riešiť, ktoré naozaj sú niekedy neriešiteľné, ale nezávidím ani tým, ktorí sa s touto problematikou stretávajú z tej druhej strany a ktorí čakajú tie najlepšie riešenia preto, lebo v mnohých prípadoch, sami to dobre viete vy, vy viete, že akékoľvek rozhodnutie nie je dobré. Vy v podstate robíte rozhodnutie len zlé alebo ešte horšie. A to sa niekedy stáva, no len viete, ako v tejto chvíli tieto veci riešiť s krvavými očami asi by nebolo dobré. Nehovorím tuná o pánovi Dostálovi, ktorý jednoznačne hovoril isté skúsenosti, ale hovorím to všeobecne, že pred touto problematikou treba mať asi veľkú úctu z hľadiska toho, čo sa vlastne v rámci tejto problematiky na Slovensku deje a čo sa nedeje rok, dva roky, ale ix desiatok rokov dozadu, preto lebo tento problém a tieto problémy nevznikli ani včera, ani predvčerom. Je tu istý vývoj, ako vo všetkom, no a viete, to sa dá riešiť, ale určite nie s krvavými očami. Preto ešte raz veľká úcta a ja len hovorím, môžem apelovať na tolerantnosť u všetkých, ktorí s touto problematikou prichádzajú do kontaktu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, oceňujem, že ste povedali, že ste v tomto prípade nejakým spôsobom osobne zainteresovaný, a preto si dovolím povedať, že aj vaše vystúpenie vnímam ako subjektívne vnímanie reality. Veľa vecí, ktoré ste uviedli vo svojom vystúpení, bolo predložené v podobe špekulácií a sám ste povedali, že mnohé výroky sú nie úplne jasné a že obe procesné strany hovoria svoju pravdu alebo svoje videnie pravdy a v zásade ide vždy o vyjadrovanie tvrdenia proti tvrdeniu. To znamená na základe týchto, týchto skutočností, ktoré ste sám povedal vo svojom vystúpení, si myslím, že tie otázky a tie závery, ktoré sa snažíte predkladať, nie sú reálne. Ak by som zobral stanovisko pani komisárky, tak zacitujem, kde uvádza: "Vyhlasujem, že som v danom prípade s cieľom obhájiť najlepší záujem dieťaťa a rešpektujúc rozhodnutie súdu a platný právny stav vykonala všetky úkony, ktoré mi umožňujú právne predpisy.". To znamená, postupovala tak, ako postupovala.
Druhé vyjadrenie z tohto listu: "Nie je pravda, že som nabádala matku, aby nerešpektovala súdne rozhodnutie, naopak, ja ako aj zamestnanci úradu sme opakovane upozorňovali matku, že svojím konaním môže naplniť skutkovú podstatu trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia a že týmto konaním si matka môže spôsobiť problémy.". Pokiaľ ide o to, či sa v rozhovore spomenulo nejaké meno advokáta alebo nespomenulo meno advokáta, keby som chcel byť veľmi ironický, tak poviem, že ak by aj pani komisárka takto konala, tak koná v duchu zásad tejto vládnej koalície. Veď vy odporúčate svojich rodinných príslušníkov na rôzne ministerstvá, keď nie na vlastné, tak aspoň na cudzie. Veď vy... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za faktické poznámky. No musím povedať, pán poslanec, že keby bolo, keby ste to nerobili v takomto chvate legislatívnom, tak by bolo aj viac času si pripraviť vystúpenie. My sme dnes od ôsmej rána sedeli do pol desiatej na ústavnoprávnom výbore, kde sme rozoberali tieto, tieto otázky ústavnosti a ja som sa snažil a vždy sa snažím vystupovať krátko a vecne, myslím si, že to je aj účelom, účelom parlamentarizmu, a nie stáť a rozprávať rozprávky. Takže toľko k tomu vystúpeniu.
A k pánovi poslancovi Dostálovi, ďakujem pekne za faktickú poznámku. Ja som aj v svojom vystúpení povedal, že chápem a uznávam dôvody na skrátené legislatívne konanie, len skrátené legislatívne konanie sa dá robiť tak, aby sme tú legislatívu urobili, urobili dobre a aby bol priestor na nejakú minimálnu diskusiu a možno aj nejaké relevantné úpravy. Určite som za to, aby sa, aby sa takáto nejaká právna úprava urobila, aby sa pomohlo ľuďom, ktorí nemusia ísť do štátnej karantény. Na druhej strane som ale za to, aby sa to urobilo takým spôsobom, aby boli dodržané všetky náležitosti a princípy ústavnosti. A to sa obávam, že v tomto prípade princípy ústavnosti už vôbec v súvislosti so štátnou karanténou dodržané nie sú.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Boris, dovoľ mi reagovať na tvoje vystúpenie. Áno, je to už v krátkej dobe druhýkrát a znova v skrátenom legislatívnom konaní novela zákona o elektronických komunikáciách. Keď to nevyšlo prvýkrát pani ministerke spravodlivosti, tak to predkladá teraz v druhom pokuse pán minister zdravotníctva a ja si tiež myslím, že je to obmedzovanie základných ľudských práv a slobôd a dokonca aj Európska komisia, a nielen Ústavný súd Slovenskej republiky, vyslovila určité obavy v tých členských krajinách Európskej únie, ktorá zavádza takúto podobnú legislatívu v súvislosti so šírením koronavírusu a s ochorením COVID-19 v niektorých členských krajinách a práve z tohoto nezákonného zberu údajov a dát o týchto, o týchto ľuďoch. Takže nie je to len Ústavný súd Slovenskej republiky, ale je to už aj európska, Európska komisia.
Občan si má právo vybrať, či pôjde do štátnej karantény a na druhej strane musí súhlasiť svojím podpisom s tým, že budú zbierané dáta do jeho, do jeho mobilu. Tiež súhlasím s tebou, Boris, že je tam určitá diskriminácia nielen z pohľadu veku, ale aj z pohľadu využitia týchto technológií, pretože nie každý má takýto smartfón, ktorý túto technológiu umožňuje, a takýmto spôsobom tento človek, ktorý túto technológiu nemá, tak bude musieť ísť do štátnej, štátnej karantény. Ja si stále myslím a tvrdil som to od začiatku, že najlepším riešením je používanie technológie náramkov, je jedno akých, takým spôsobom, že doma človek bude v tej domácej karanténe využívať práve takýto, takýto náramok.
To je všetko.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, rokujeme tu o ďalšom návrhu zákona, ktorý určitým spôsobom obmedzuje základné práva a slobody podľa Ústavy Slovenskej republiky, a to konkrétne ústavné právo podľa čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý, ktorá hovorí, že právo na slobodu pohybu a pobytu sa zaručuje.
Ďalej ústava hovorí, že toto právo môže byť obmedzené, ale môže byť obmedzené len zákonom a príslušné zákony, ktorým jedným z nich je ten, ktorý predkladá, novelu ktorého predkladá pán minister a ďalší ústavný zákon o opatreniach v čase mimoriadnej situácie, núdzového stavu, krízového stavu a tak ďalej hovorí, v akých medziach možno obmedziť tieto základné ľudské práva a slobody a tieto zákony hovoria, že to môže obmedziť len vo vzťahu ku, z hľadiska izolácie vo vzťahu ku chorým osobám. Ďalej treba jednoznačne povedať, že tento návrh zákona evokuje, že bol vypracovaný a predložený do Národnej rady Slovenskej republiky aj v súvislosti s tým, že Ústavný súd pred dvomi dňami pozastavil účinnosť schváleného zákona, kde sa novelizoval zákon o elektronických komunikáciách s tým, že pozastavil túto účinnosť s odôvodnením, že neboli najmä dostatočne, dostatočne účinná ochrana, alebo dostatočne určitá úprava tohto zákona a ďalej, že nebola, neboli dostatočné záruky proti zneužívaniu zásahov do ochrany osobných údajov a osobnosti a že keď čím hlbšie štát obmedzuje práva jednotlivca, tým precíznejšia úprava pred nežiaducimi zásahmi do jeho práv by mali v takejto úprave byť. Ďalej jedným z dôvodov, pre ktoré Ústavný súd pozastavil účinnosť, je, tohto zákona o elektronických komunikáciách je, že obmedzenia nemôžu byť vykonávané podzákonnými normami, medze základných, obmedzenia základných práv môže stanoviť len Národná rada Slovenskej republiky zákonom a ďalej, že nebol dostatočne určený účel a spôsoby nakladania s takto získanými údajmi.
Predpokladám, že práve táto úprava reagovala aj na toto rozhodnutie Ústavného súdu s tým, že predložila nám sem úpravu, ktorá iným spôsobom obmedzuje toto základné právo. Obávam sa však, že táto úprava nie je opäť dostatočná na to, aby boli zabezpečené tie konštatovania Ústavného súdu, pre ktoré bol tento pôvodný návrh zákona schválený a pozastavená jeho účinnosť. Na výbore, na ústavnoprávnom výbore bol predložený pozmeňovací návrh pána poslanca Dostála, ktorý určitým spôsobom reaguje na tieto zmeny a vylepšuje tento návrh. Obávam sa však, že ani tento pozmeňujúci návrh dostatočným spôsobom nerieši túto situáciu tak, aby tento návrh bol v súlade s týmito princípmi ústavnosti.
Vážení kolegovia, je to spôsobené aj legislatívnym procesom, ktorý zase pri tomto návrhu zákona tu prišiel. Návrh zákona bol predložený včera o sedemnástej hodine. O 17.45 sa hlasovalo o skrátenom legislatívnom konaní. Ja dosť rýchlo čítam, ale priznám sa, že od 17.00 do 17.45 som si ani nestihol prečítať celé znenie tohto pozmeňovacieho, tohto návrhu zákona, respektíve skráteného legislatívneho konania a odôvodnenie už vôbec nie. Do 17.00 hodiny sa odhlasovalo už prvé čítanie. Dnes tu hlasujeme za pár minút o druhom čítaní. Ja sa pýtam, viete všetci, čo v tomto návrhu zákona je? Stihli ste si to prečítať? Stihol to niekto skonzultovať s odbornou verejnosťou, s dotknutými subjektami a vyhodnotiť, či naozaj tuná je dostatočne zabezpečená ochrana fyzických osôb pred zhromažďovaním údajov o ich osobách? No ja sa domnievam, že to nikto nemohol stihnúť. Naozaj, ako ja si uvedomujem, že je tu dôvod na skrátené legislatívne konanie, ale aj to skrátené legislatívne konanie sa dá urobiť tak, aby sme sa tomu textu navrhovaného zákona vedeli dostatočne venovať. A obávam sa, že v tomto prípade to teda vôbec dostatočné nebolo.
Ďalšou vecou, ktorú v tomto návrhu zákona považujem za, za problematickú, je vytváranie určitej diskriminácie, a to diskriminácie v dvoch rovinách. Jedna diskriminácia je z hľadiska veku, pretože sa stanovujú iné podmienky pre tieto opatrenia, ktoré sú tam urobené z hľadiska používania mobilnej aplikácie pre izoláciu v domácom prostredí pre osoby do 65 rokov veku a pre osoby nad 65 rokov veku. Ďalšia diskriminácia, ktorú vidím v tomto návrhu zákona, je diskriminácia na základe technológie. V zásade zvýhodňujú sa tu všetky osoby, ktoré majú dostatočné prostriedky na to, aby si zadovážili technické prostriedky, ktoré umožňujú identifikáciu na základe tváre, resp. prostriedky, aby si zadovážili také mobilné zariadenia, ktoré sú smartfónmi, ktoré vedia byť pripojené na internet a vedia komunikovať po dátovej sieti. Čiže toto považujem za ďalšiu diskrimináciu.
A to, čo povedal pán minister v úvodnom slove, že ide o možnosť slobodného výberu každého, či pôjde do štátnej karantény, alebo nepôjde do štátnej karantény, si myslím, že je týmto úplne narušená, pretože ten slobodný výber tu nie je. Ten, kto nespĺňa či už vekové podmienky alebo nespĺňa technologické podmienky, tak nemá slobodný výber si vybrať, či pôjde do domácej karantény alebo pôjde do štátnej karantény.
Čiže z tohto pohľadu si myslím, že nie sú zabezpečené tie záruky, ktoré konštatoval Ústavný súd, a že je tu porušený princíp diskriminácie rovnakého prístupu k všetkým a k obmedzeniu základných ľudských práv a slobôd.
Preto dávam návrh, pán spravodajca, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne, skončil som.

Páni poslanci, nebudem ja reagovať na veci. Ja som upozornil len preto na tie veci, že napríklad nemáme jedno detoxikačné zariadenie vybudované. Potrebovali by sme ich minimálne štyri-päť, aby sme začali venovať pozornosť deťom. Tá problematika detí je takisto zložitá, ako je trebárs v Sociálnej poisťovni invalidní dôchodcovia, môžeme vymenovať veci, ale aj iné veci, ktoré jednoducho sú. Nechcem polemizovať o tom, pretože jednoducho pokiaľ nenájdeme zdravý rozum a nezačneme spolupracovať, asi ťažko vyriešime niektoré veci.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, prípady, ktoré tu prezentovala pani komisárka, jednoznačne potvrdzujú dôležitosť problematiky, ktorá sa rieši.
Vážení kolegovia, prosím, teraz aby sme sa odosobnili od politiky, aby sme sa neobviňovali, kto vládol doteraz, kto vládne teraz. Teraz si myslím, že tieto invektívy pri deťoch si môžeme odpustiť, pretože je to veľmi citlivá téma.
Ak počet úkonov na jedného pracovníka úradu vzrastie takmer dvojnásobne, počet zamestnancov nerastie päť rokov, počet riešených prípadov sa pritom takmer zdvojnásobí, tak mi z toho vychádza, že štát a vláda úradu nevenovala dostatočnú pozornosť a mali by sme jeho zázemia výraznejšie podporiť, lebo v opačnom prípade sa pri riešení konkrétnych prípadov dopracujeme k povrchnosti a formálnosti. Budeme mať síce úrad, ale problémy budú narastať.
Osobne by som sa, by som sa, postavil úrad komisárky pre deti na úroveň verejného ochrancu práv.
Žijeme dobu, ktorá kladie miestami aj neúnosné nároky nielen na dospelých ľudí. Deti a mladiství pritom na tento tlak nie sú pripravení a znášajú to horšie. Preto by bolo príslušné ministerstvá podľa názoru, ide o ministerstvo školstva, ministerstvo zdravotníctva, ministerstvo práce a ministerstvo spravodlivosti, nemali by podceňovať tieto údaje, ktoré sa v správe nachádzajú.
Kybernika šikana, šikana na školách, zhoršujúca sa situácia detí v osadách, to je realita, ktorá si vyžaduje systémové opatrenie a dlhodobú systematickú prácu. Aj údaje o pokusu dokonalých samovraždách detí a mladistvých sú pre nás všetkých silným odkazom. Táto správa je cenná v tom, že dáva konkrétne odporúčanie na riešenie jednotlivých oblastí, ktoré spomína.
Osobitne sa treba v prípade detí venovať rozširovaniu možností akútneho riešenia krízových situácií, ktoré sú opísané v nárokoch na rozšírenie počtu lôžok, špecialistov v jednotlivých zariadeniach. Práve na tom, že nemáme možnosť riešiť akútne prípady rýchlo a promptne, najčastejšie zlyháva pomoc pri riešení krízových situácií. Následne by sme sa mali zamyslieť nad systematickým dobudovaných lôžok v oblasti pedopsychiatrických zariadeniach. Veď ak správa uvádza, že v roku bolo vyšetrených 384 detí, takmer 46-tisíc bolo hospitalizovaných, je to veľké číslo, ktoré si zo strany ministerstva zdravotníctva vyžaduje pozornosť. Ak druhé najväčšie mesto u nás Košice nemá takéto kapacity, tak niečo musíme robiť.
Veľkým negatívnom je dostupnosť ambulantných a psychiatrických služieb pre deti zhoršujúce, kým počet detských pacientov v Bratislave zdvojnásobil, v iných častiach Slovenska sa strojnásobil. Pritom napríklad Prešovský kraj nemal v roku 2019 ani jedného atestovaného pedopsychiatra. Takýchto situácii je opísaných v správe oveľa viac. Preto by som vás chcel poprosiť, hlavne výbor sociálny, ale aj ďalšie výbory, keby sme venovali tejto problematike pozornosť. Rastie drogová závislosť, rastie nám nielen gamblerstvo. Pokiaľ štát nebude venovať tejto skupine ľudí pozornosť, tak mladých ľudí sa bude ťažko vychovávať.
A rastie nám aj agresivita. Ja by som vás chcel skutočne poprosiť, hlavne výbory, ktoré majú, aby ste prešli všetky detské domovy, ktoré na Slovensku sú, a potom keby ste prešli aj detský domov, ktorý je v Sučanoch, ktorý patrí pod ministerstvo spravodlivosti. Nadobudnete celkom iný pohľad na veci. Ja nechcem teraz tu vás zaťažovať problémami. Ale na Slovensku nie je psychiatrov, nie je psychológov, ktorí by riešili veci.
Rastie nám anorexia a bulímia u dets..., u detských pacientov, ktorý treba takisto začať riešiť. Viete, ťažko je tu hovoriť, keď napríklad v Železovciach malo byť dávno postavené ministerstvom zdravotníctva spolu s ministerstvom vnútra zariadenie pre ľudí, ktorých, ktorí nepatria na slobodu, ktorí sú vážne psychicky chorí.
Keď sa idete pozrieť do všetkých zariadeniach, kde sú psychicky narušených pacientov, zistíte, že tu ako štát strašne zanedbávame našu povinnosť, ktorú máme. Ale zanedbávame našu povinnosť, ktorú by štát mal ďaleko ináč riešiť, hlavne pri detských pacientoch.
Ďakujem za pozornosť.