59.
Ďakujem pekne. Vážené dámy a páni, dovoľte mi, aby som k tomuto návrhu zákona predniesol stanovisko poslaneckého klubu strany SMER – sociálna demokracia. Avizovali sme už na tlačových konferenciách, že máme vážne výhrady k ústavnosti tejto legislatívy a k spôsobu jej prijatia. Už úvodná diskusia ku skrátenému konaniu potvrdzuje, že máme na stole predložený mimoriadne nekvalitný návrh zákona z dielne vlády Slovenskej republiky.
Preto hneď na úvod, vážený pán podpredseda, mi dovoľte, aby som v zmysle § 73 ods. 3 písm. a) rokovacieho poriadku podal procedurálny návrh, aby sme, ak budeme hlasovať po prvom čítaní, vrátili návrh zákona na dopracovanie navrhovateľovi.
Politická strana SMER – sociálna demokracia, keď odišla do opozície, si dala do vienka, že okrem iného sa bude venovať aj parametrom právneho štátu. Neočakávali sme, že po parlamentných voľbách budeme svedkami toľkých ústavných konfliktov a toľkých zásahov do právneho štátu a v tomto duchu aj dnes vystupujeme v Národnej rade a máme k tomuto návrhu zákona aj množstvo konkrétnych pripomienok.
Mohlo by sa zdať, pani ministerka, po vašom vystúpení, že všetko je jasné a všetko je jednoduché, ale sama dobre viete, že to tak nie je a že niektoré ustanovenia tohto zákona vyvolávajú obrovské množstvo ústavnoprávnych otázok a na niektoré z nich sa pokúsim v danom okamihu odpovedať. Ale pred tým chceme verejne vyhlásiť, že nikto z nás, kto sa cíti byť sociálnym demokratom, nemá žiadny pocit potreby vzpierať sa opatreniam, ktoré sú v boji proti pandémii dôležité. Ak nám povedia odborníci, že je treba nosiť rúška, tak budeme nosiť rúška, ak sú presvedčení, že je treba dodržiavať rozostupy niekde pri nákupoch, no tak to budeme jednoducho rešpektovať.
My vás chceme však len požiadať, ak takéto opatrenia, takéto rozhodnutia sa prijímajú na úrovni vlády, úrovni jednotlivých ministerstiev alebo úrovni iných orgánov, robte to poriadne, robte to podľa Ústavy Slovenskej republiky a podľa existujúcich právnych predpisov. Nie je predsa možné, pani ministerka, pretože určite chodíte aj do Legislatívnej rady vlády Slovenskej republiky, aby v skrátenom konaní včera najskôr vláda schválila návrh zákona, ktorý sme si mali možnosť naštudovať len včera. A dnes chcete od Národnej rady, aby bola schopná reagovať na komplikovaný právny predpis. Toto je komplikovaný právny predpis. Ale nie len to, že chcete od nás, aby sme reagovali, ale vy od nás chcete, aby sme tento zákon tu opravovali. Ale to nie je úlohou Národnej rady, tvoriť vládne návrhy zákona. Na to máte predsa mechanizmy, na to máte expertov. Nikto z poslancov Národnej rady – a je jedno, či sedia v laviciach vládnych poslancov, alebo v laviciach opozičných poslancov, nemajú také kapacity, aby mohli pripraviť komplikovaný legislatívny návrh a mať aj k nemu primerané pripomienky, pokiaľ tieto pripomienky sú na mieste.
Pani ministerka, vy si určite pamätáte obdobie 90. rokov, kedy sa riešili reštitúcie a rehabilitácie a sme sa riadili zásadou, že nie je možno nespravodlivosť naprávať páchaním iných nespravodlivostí. A dnes v súvislosti s týmto zákonom chcem povedať, nie je možné naprávať protiústavnosť protiústavnosťou, pretože evidentne predkladáte návrh zákona, ktorý ak bude schválený v tejto podobe, naráža na Ústavu Slovenskej republiky a bude vyvolávať množstvo otázok a nevylučujeme, ako to správne povedal aj poslanec Jarjabek, že sa obrátime na Ústavný súd, pretože to tak robíme, nekončíme iba na tlačových konferenciách.
Ak sme boli presvedčení, že špiclovací zákon je protiústavný, podali sme kvalifikovaný návrh na Ústavný súd a Ústavný súd pozastavil účinnosť tohto zákona. Ak sme presvedčení, že núdzový stav bol vyhlásený v rozpore s ústavným zákonom, podali sme návrh na Ústavný súd a nepodali sme iba my aj Generálna prokuratúra, čo znamená, že pravdepodobne právny základ našich úvah je seriózny a nie čisto politický.
Ak sme presvedčení, že zákon o prokuratúre má určité ústavné chyby, podali sme návrh na Ústavný súd a opäť sme to neurobili iba my, urobila to aj prokuratúra, čiže aj tam bude nejaký racionálny základ nášho rozmýšľania.
Pokiaľ prejde tento zákon v podobe, ako je navrhnutý, som presvedčený, že bude predmetom ústavného posúdenia a nám nezostane nič iné, skupine poslancov Národnej rady predovšetkým v podaní strany SMER – sociálna demokracia, opäť sa obrátiť na Ústavný súd.
Vážené dámy a páni, preto som podal tento procedurálny návrh, my nevieme tento návrh opraviť. Pán minister, nevieme ho opraviť, môže mať dobrú vôľu predsedníčka príslušného výboru, môže zvolávať 18 gestorských výborov, prosím vás, čo tam opravíte, keď tu ide o závažné ústavnoprávne otázky a niektoré z nich v tomto okamihu aj spomeniem.
Teraz mi dovoľte, aby som sa trošku vrátil k svojmu remeslu. Osem rokov som zastupoval Slovensko na Európskom súde pre ľudské práva a platí zásada, že ľudské práva nie sú absolútne, ľudské práva je možné obmedziť a môžu to byť hocaké ľudské práva, ale sú presne stanovené podmienky, kedy tak môžeme urobiť. Môžeme tak urobiť vtedy, ak je to na základe zákona, ak je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti a ak sa sleduje nejaký legitímny cieľ. V poriadku, súhlasím s vami, pán minister, že riešime nejaký legitímny cieľ, to je pre ochranu tejto krajiny pred pandémiou. Súhlasím, je to nevyhnutné v demokratickej spoločnosti, asi áno, asi musíme prijať nejaké opatrenia, aby sme sa chránili, ale chýba základná podmienka, že tento zásah je robený na základe zákona, lebo doteraz žiadny zákon neupravoval postup, či už išlo o Úrad verejného zdravotníctva, alebo príslušné regionálne úrady.
V čom máme my najväčší problém v súvislosti s týmto zákonom? Samozrejme, niektoré otázky otvoril pán poslanec Susko, ja budem ešte konkrétnejší, chceme vám veriť a budeme vám veriť, dámy a páni, že vypustíte z tohto návrhu zákona ustanovenie, ktoré sa týka povinného očkovania. Spôsobili by ste v tejto krajine revolúciu úplne zbytočnú. Dobre viete, že dve tretiny občanov Slovenska odmieta povinné očkovanie, preto by ste išli silou proti vôli ľudí na Slovensku a nemá to žiadny zmysel. Ak tento návrh predložíte, pani poslankyňa, vo výbore, naši poslanci, ktorí v zdravotníckom výbore sú, budú určite za vypustenie tohto bodu z návrhu zákona hlasovať a môžme sa potom zbaviť pomerne veľkej časti diskusie, ktorá by o tomto bode programu mohla prebiehať.
Vážený pán minister, vážená pani ministerka, pretože minimálne, dúfam, že počúva v tomto okamihu, dovoľte mi, aby som teraz veľmi jasne pomenoval dôvody, pre ktoré vnímame tento zákon za protiústavný. Chcel by som upriamiť vašu pozornosť na to, čo sa dialo pred začiatkom tejto diskusie o tomto zákone. A teraz nebudem hodnotiť, či to bolo v apríli, v máji, alebo v júni, to je teraz jedno, bavíme sa o opatreniach, ktoré sú prijímané v boji proti pandémii. Tieto opatrenia boli prijímané predovšetkým ministerstvom a potom boli prijímané príslušným Regionálnym úradom verejného zdravotníctva alebo v danom prípade to bol samotný Úrad verejného zdravotníctva. A dochádzalo k zasahovaniu do základných ľudských práv spôsobom, ktorý nebol upravený zákonom. Toto je náš celý problém.
Pán minister, prosím, napriek tomu, že som z opozičného tábora, berte vážne, čo vám teraz idem povedať. Uvedomte si napríklad, že my sme izolovali zdravých ľudí povinne na 14 dní a týchto ľudí dnes máme na zozname a žiadame napríklad od nich náhradu určitých výdavkov, ktoré štát mal trebárs so stravovaním. Hovorím príklad, ak sa niekde mýlim, prosím, opravte ma, ale nehovorím to preto, že vám chcem urobiť zle. Ja vám teraz dávam návod, v čom vidíme zásadný problém.
Po prvé. Je dnes evidentné, že táto izolácia ľudí, ktorí neboli chorí, bola v rozpore so zákonom. Je to úplne evidentné, čiže išlo o protiprávny zásah do základného ľudského práva na slobodu, čo dnes vyvoláva otázku napríklad, že či títo ľudia nemôžu na jednej strane požadovať naspäť peniaze, ktoré zaplatili za stravovanie, či tí, ktorí ešte nezaplatili, vôbec majú zaplatiť a vôbec či tí, čo boli v povinnej izolácii, nemajú právo žiadať od štátu určitú mieru finančnej kompenzácie. Táto otázka je legitímna, je ústavná a nemôžme ju spochybniť, lebo to tak jednoducho je.
Máme druhý problém. Ten sa týka pokút. Boli poukladané pokuty ľuďom za porušenie opatrení, ktoré urobil hygienik alebo ministerstvo. Opäť tieto pokuty boli uložené na základe opatrení, ktoré neboli zákonom. Znovu sa pýtam: Budú ľudia, ktorí zaplatili pokuty mať dnes právo sa obrátiť na štát a žiadať vrátenie týchto pokút?
A idem do sféry, ktorá je najpodstatnejšia, pán minister, a ktorá môže tento štát mimoriadne bolieť, a to je situácia, kedy množstvo podnikov, firiem skrachovalo kvôli opatreniam, ktoré vláda prijala. Prišlo opatrenie napríklad zatvoriť reštaurácie. Znovu ja nespochybňujem obsah tohto opatrenia. Ten obsah, ak povedal hygienik, že to tak má byť, tak to tak má byť. Môj názor na to je vecne iný, ale teraz nejde o vecnosť názoru. Ide o formu, ako tento krok bol prijatý. Dnes máme majiteľov mnohých prevádzok, ktorí konštatujú, že po tom, ako zatvorili na základe pokynu, už neboli schopní túto reštauráciu alebo podnik otvoriť, pretože táto firma im skrachovala.
Pán minister, platí, a znovu vám hovorím z mojich dlhoročných skúseností, vlastnícke právo môžte obmedziť. Vlastnícke právo môžte obmedziť, ale iba na základe zákona, len v nevyhnutnom rozsahu a, samozrejme, za náhradu. Čo urobíte, keď teraz stovky majiteľov reštaurácií a barov, pretože zásah do ich vlastníckeho práva nebol urobený na základe zákona ani v primeranom rozsahu a nedostali žiadnu náhradu, čo keď sa dnes obrátia na súdy s kvalifikovanými žalobami? Ja viem si celkom predstaviť, že by dnes napríklad vzniklo množstvo špecializovaných právnických kancelárií, ktoré by nerobili nič iné, iba by sa sústredili na tento problém, ktorý tu dnes máme.
Čiže vidíme celý rad problémov, ktoré vznikli tým, že to, čo ste možno chceli urobiť dobre v mene boja proti pandémii, sa urobilo ústavnoprávne zle. Ako na to reagujete v tomto zákone? Čo hovoríte?
V tomto zákone hovoríte, že odteraz teda, keď tento zákon nadobudne účinnosť, aby sme sa vyhli týmto problémom, tak budeme počúvať to, čo nám hovorí Generálna prokuratúra. Generálna prokuratúra, viete, že podala upozornenie a na základe tohto upozornenia Generálna prokuratúra konštatovala, teraz dobre počúvajte, konštatovala, že opatrenia prijímal orgán, ktorý na to nemal právomoc, pôsobnosť, po prvé. A že prijímal tie opatrenia vo forme, ktorá vôbec nie je predvídaná v našom právnom poriadku. A môže potom pani prokurátorka hovoriť, čo chce, ale ak raz prijme niekto rozhodnutie, na ktoré nemá právomoc, a prijme to rozhodnutie spôsobom, ktorý nie je predpokladaný v právnom poriadku, tak takéto opatrenia, ako keby neexistovalo, ako keby jednoducho ani nebolo. Aby som to možno ilustroval. Predstavte si, že by sudca dal obžalovanému trest, ktorý mu nemôže dať, lebo taký trest nie je v Trestnom zákone. A ten trest by bol vykonaný. A zrazu vy prídete teraz s návrhom a poviete, no tak poďme sa na to pozrieť, čo budeme robiť od tohto okamihu.
Čo teda navrhujete? Navrhujete, aby od účinnosti tohto zákona, to, čo by na ministerstve bolo štandardnou vyhláškou. Vyhláškou, ktorá sa potom zverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Naozaj, pán minister, teraz prosím o vecný dialóg. To ja len hovorím, v čom vidíme problém. Na prijímanie takejto vyhlášky sa musia použiť všetky právne predpisy, ktoré sa používajú na postup pri prijímaní všeobecne záväzného právneho predpisu. Čiže musí byť nejaké pripomienkové konanie, musí to prebehnúť tak, ako to hovorí zákon.
Inak, to vás upozorňujem, pán minister, si to opravte, že pokiaľ ide o § 59b ods. 2, vy tam máte odkaz na ten všeobecný právny predpis, ale nemáte ho pod čiarou zacitovaný. To je zákon, myslím, 400 neviem z ktorého roku o prijímaní právnych predpisov. Ten odkaz tam treba dať, aby bolo evidentné, že o čom hovoríme pri prijímaní týchto predpisov.
Rovnako hovoríte, že ak nejaké opatrenie prijme Úrad verejného zdravotníctva, aby sme sa vyhli tomu, čo hovorí Generálna prokuratúra a čo hovoríme my, budeme tiež nazývať toto opatrenie vyhláškou. A táto vyhláška nebude zverejňovaná v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, ale bude zverejňovaná vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. Tak je to citované vo vašom návrhu zákona. Ale opäť hovoríte, že pokiaľ ide o tieto vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva, tak na tieto sa už nevzťahuje ten všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa používa pri prijímaní všeobecne záväzných právnych predpisov. Čiže žiadne pripomienkové konanie, žiadne lehoty. Zmyslí si Úrad verejného zdravotníctva večer o ôsmej, že vydá opatrenie, nazve to vyhláškou, sa to vydá vo Vestníku Úradu vlády Slovenskej republiky a budeme sa tváriť, že obmedzujeme základné ľudské práva na základe niečoho, čo vôbec nespĺňa parametre. Dobre, dobrý pokus. Možno chcete povedať, že toto je cesta, ako do budúcnosti tento problém vyriešite, lebo hovoríte o období po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Ale vy tu hovoríte niečo iné, pán minister.
Vy tu hovoríte, že tie neexistujúce opatrenia, ktoré prijal Úrad verejného zdravotníctva, tie rôzne opatrenia, ktoré prijalo ministerstvo zdravotníctva a ktoré Generálna prokuratúra označila za prakticky neexistujúce, lebo ich prijali orgány, ktoré na to nemali právomoc, formou, ktorá neexistuje. Tak nazývate ich a vytvárate právnu fikciu, že to sú vlastne tiež vyhlášky a že tie vyhlášky z minulosti, ktoré napáchali obrovské škody, zasiahli do ľudských práv, budú platiť ešte 15 dní po nadobudnutí účinnosti tohto zákona. Toto vám ústavne neprejde. Viem si predstaviť ešte ten druhý pokus, že do budúcnosti to nejako upravovať. Len tam by bolo veľmi potrebné, aby aj v prípade vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva sa na prípravu a schvaľovanie takéhoto predpisu schvaľovali, uplatňovali normálne predpisy, ako sa takéto veci majú robiť. Ale spätne to nie je možné. Naopak, my sa musíme vysporiadať, čo urobíme s náhradou škôd, ktorá tu je. Lebo tie náhrady a nároky od ľudí môžu prísť.
Prosím, vážené dámy a páni, nezaťahujme Národnú radu Slovenskej republiky do procesov, ktoré musí zvládať vláda. Ako to chceme vyriešiť? Ako to, čo sme teraz povedali, a to nie je, že sme si to vymysleli z prsta a nemôže nikto povedať, že to je nejaká demagógia, hovorím na základe konkrétnych faktov. Ako to chce vyriešiť gestorský výbor? Čo s tým urobí? Môžte sedieť, pani predsedníčka, aj dva dni. Museli by ste si asi zavolať kompletnú legislatívnu radu, museli by ste si zavolať právnikov, musíte riešiť otázky spätnej účinnosti, retroaktivity. Áno, je to retroaktivita v prostredí civilného práva. Nie je to retroaktivita v prostredí trestného práva, v poriadku. V trestnom práve je retroaktivita zakázaná. V civilnom práve je nevítaná, ale minimálne musíme povedať s dôsledkami, o ktorých som teraz v plnom rozsahu hovoril.
My vám garantujeme, a teraz to hovorím vážne, pán minister, že chceme pomôcť. Tak urobme to inak. Vráťte to naspäť do vlády, pohrajte sa s tým a zavolajte nás ešte raz, my radi prídeme. Nikto z nás to neodignoroval s výnimkou dvoch poslancov za SMER, ktorí majú chorobu, sme všetci prišli, lebo si myslíme, že o veciach treba rokovať. Ale dajte nám poriadny návrh zákona. Návrh zákona, ktorý neskončí tak, že ja budem musieť zase zvolať celú partiu právnikov a budeme týždeň spracuvávať kvalifikované podania na Ústavnom súde a Ústavný súd pozastaví účinnosť tohto zákona. Na čo to je celé dobré? Robme kvalifikovane a robme dobre. A ušetrili by sme veľa času, pán minister, a to by nebola hanba.
Ja nepredpokladám, že toto je váš výtvor. Vy ako minister vo svojej pôsobnosti ste dostali úlohu predložiť to na rokovanie Národnej rady. V poriadku, rešpektujem, nezávidím. Vráťme to naspäť vláde Slovenskej republiky. Požiadajme ich, opravte to a kľudne nás volajte v piatok a my v piatok prídeme.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
