Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja viem, že nebýva celkom možno zvykom, že sa k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne vedie aj diskusia, ale ja to v tomto prípade pokladám za dôležité a potrebné.
Po prvé, hovoríme o roku 2019. V roku 2019 som zastával funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ešte ja a z titulu výkonu funkcie ministra som zároveň plnil úlohu...
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Pán generálny riaditeľ, kolegyne, kolegovia, ja viem, že nebýva celkom možno zvykom, že sa k účtovnej závierke Sociálnej poisťovne vedie aj diskusia, ale ja to v tomto prípade pokladám za dôležité a potrebné.
Po prvé, hovoríme o roku 2019. V roku 2019 som zastával funkciu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny ešte ja a z titulu výkonu funkcie ministra som zároveň plnil úlohu predsedu Dozornej rady Sociálnej poisťovne. Tým chcem povedať, že Sociálna poisťovňa, to nie je nejaká štátna inštitúcia, to je verejnoprávna inštitúcia. A úlohou dozornej rady je, samozrejme, dozorovať, kontrolovať, z toho titulu sú zastúpení v dozornej rade aj zástupcovia sociálnych partnerov, ale aj sociálnych skupín, zamestnávatelia, zamestnanci, dôchodcovia a dva rezorty: rezort práce, sociálnych vecí a rodiny a financií.
Každopádne, čo sa týka Sociálnej poisťovne, je úplne neoddeliteľnou súčasťou hospodárenia štátu. V podstate drvivá väčšina reforiem, ja neviem, projektov, zákonov má vplyv na chod či už technickú záležitosť, alebo organizačné riešenia samotnej Sociálnej poisťovne, pretože sa bezprostredne dotýka, aby mohli byť isté veci vyplatené, zaregistrované. A preto si myslím, že plní veľmi, veľmi dôležitú úlohu aj z hľadiska samotného chodu štátu.
No a prečo som hlavne tu? Myslím, že táto snemovňa si zaslúži pomenovať jeden, jeden, by som povedal, významný faktor, ktorý tu je. Keď hodnotíme účtovnú závierku roku 2019, treba povedať jednu vec. Prvýkrát v histórii Slovenskej republiky dosiahla Sociálna poisťovňa vyrovnaný rozpočet. Opakujem, prvýkrát vyrovnaný rozpočet. Obávam sa, že prejde veľmi veľa rokov, obávam sa, že možno desaťročí, kedy sa opätovne dostaneme k situácii, že budeme môcť hovoriť o vyrovnanom rozpočte Sociálnej poisťovne.
Pred tými ôsmimi rokmi, keď som nastupoval do funkcií, bol deficit Sociálnej poisťovne 1,6 mld. eur. To znamená, 1,6 mld. sa postupne zo štátneho rozpočtu muselo presúvať do Sociálnej poisťovne, aby vedela zabezpečiť úlohy, ktoré jej vyplývali zo zákonov, a vyplácať jednotlivé dávky a ďalšie náležitosti, dôchodky, ktoré z toho vyplývajú.
Tu treba povedať jednu vec, že za tých osem rokov sa toho relatívne veľmi veľa udialo, ale jeden najdôležitejší vplyv, ktorý na to pozitívne hospodárenie tej Sociálnej poisťovne je, je počet ľudí, ktorí pracovali. Za osem rokov pribudlo 270-tisíc ľudí, ktorí našli prácu a celkom prirodzene odvádzali a tým vytvárali úplne iné portfólio Sociálnej poisťovne a, samozrejmá vec, že aj možnosti na vyplácanie dôchodkov a ďalších vecí, ktoré z toho vyplývali, hlavne pri tom prvom, priebežnom dôchodkovom piliere, pretože tým dôchodcom, ktorí sú v dôchodku, platia terajší zamestnanci. A v tom je vlastne ten celý systém ešte Bismarckovho modelu postavený, ktorý sa praktizuje aj v súčasnosti.
Možno treba povedať aj ďalšiu vec. 185-tisíc ľudí bolo v hmotnej núdzi a vyplácali sa im príspevky. V minulom roku to bolo 65-tisíc. Prečo? No ten zvyšok si našiel prácu a už neodčerpával z toho štátneho rozpočtu, ale, naopak, prispieval do Sociálnej poisťovne v podobe odvodov, pretože tí ľudia si našli prácu a jednoducho pracovali. Usporilo sa veľa na podpore v nezamestnanosti, pretože nebolo tých nezamestnaných toľko, myslím, tých prvých šesť mesiacov, že by poberali tú podporu v nezamestnanosti. To boli všetky tie pozitívne vplyvy.
Ale treba povedať aj do tej dôchodkovej oblasti, a to aj napriek tomu, že sa zaviedol minimálny dôchodok, napriek tomu, že sme zaviedli minimálne dvojpercentné, dvojpercentnú valorizáciu, čo sa týka starobných dôchodkov, zo zákona, usporiadali sa veci smerom k starodôchodcom, tie posledné, by som povedal, veľké ublíženia od Kaníka, čo sa týka starodôchodcov, sa dokázali vlani vyrovnať a usporiadať tie problémy. A urobila sa reforma I., II. a III. piliera. A to sú všetko vplyvy, ktoré pozitívne vplývali na hospodárenie a, samozrejmá vec, že aj hospodársky výsledok Sociálnej poisťovne. Ale čo je podstatné, toto všetko je o Sociálnej poisťovni, o ľuďoch, o manažmente, o riadiacich pracovníkoch, ale aj o tých pobočkách, ktoré fungujú v jednotlivých regiónoch Slovenska. Opakujem ešte raz. Výsledok tohto všetkého je vyrovnaný rozpočet.
Ja aj z tohto miesta chcem poďakovať všetkým zamestnancom Sociálnej poisťovne od tých pobočiek až po ústredie, pretože odviedli veľmi dobrú prácu. Chcem pekne poďakovať sociálnym partnerom, ktorí boli veľmi dôležití pri skladbe a schvaľovaní jednotlivých reformných zákonov, ktoré s tým súvisia. Ale z tohto miesta chcem poďakovať aj všetkým zamestnávateľom, a to hlavne za to, že ľuďom prácu dali a že za nich odvádzali to, čo zo zákona im jednoducho prináležalo.
A možno teraz trošku b k tomu všetkému. Po tomto všetkom, po takomto výsledku by som bol očakával, že niekto povie jedno veľmi veľké ďakujem aj bývalému generálnemu riaditeľovi Ľubomírovi Vážnemu. My sme napriek tomu išli urobiť poslanecký prieskum na Sociálnu poisťovňu. Dobre, je to plne v kompetencii, je to právo. Nevidel som, pani spravodajkyňa, boli sme spolu, nejaké vážne problémy, ktoré by sme pri tom poslaneckom prieskume boli bývali jednoducho zistili. Napriek tomu som ostal veľmi nemilo prekvapený, keď nedávno išiel návrh na vládu na odvolanie pána Vážneho, a to z dôvodov, ktoré by som povedal, že boli absolútne neodôvodnené. Veď v konečnej miere pán minister priamo na vláde jeden z dôvodov, ktoré predtým signalizoval vzhľadom na to, že sa bývalý generálny riaditeľ písomne vyjadril, odvolal. Malo to súvisieť s tým, že niektorý materiál nebol prerokovaný na dozornej rade.
Ja len pripomínam, každý jeden materiál, ktorý je na dozornej rade, je následne zverejnený. To je verejne prístupné. To je flagrantné, by som povedal, že si minister nedokáže cez svojich úradníkov zabezpečiť materiál a proste tvrdenia, ktoré dá na odvolanie generálneho riaditeľa do vlády. No ale to hovorí o istej nekoncepčnej práci pána, pána ministra ako takého.
Preto ja aj z tohto miesta ešte raz chcem poďakovať pánovi Vážnemu. Chcem mu zaželať, aby tie pochybnosti, ktoré sú tu z hľadiska zákonitosti celého procesu, obhájil, a myslím si, že sa tu nastane v krátkom čase taký druhý precedens. Mihálova boľačka bol Dušan Muňko, ktorý sa po pár rokoch z rozhodnutia Ústavného súdu opäť vrátil na funkciu generálneho riaditeľa. A obávam sa aj vzhľadom na vyjadrenie ústavných právnikov, že tu máme druhý precedens, ktorý sa môže v istom časovom období znova objaviť, že Ľubo Vážny sa vráti do tejto funkcie, pretože boli porušené jeho ústavné práva pri odvolávaní na vláde ako také.
Úplne na záver chcem zaželať aj napriek tomu všetkému, čo som tu povedal, terajšiemu generálnemu riaditeľovi a, samozrejmá vec, aj všetkým zamestnancom, aby aj v týchto ťažkých časoch pokračoval v práci možno, ktorú robil ten Ľubo Vážny. Málokto vie, že v čase tej najväčšej epidémie, keď si viacerí riaditelia pobočiek nedokázali, alebo nedokázali svojich ľudí presvedčiť, aby prišli do práce vzhľadom na to, že pôsobí tam drvivá väčšina žien, veľa matiek, ktoré tiež majú deti a pandémia sa dotkla, samozrejme, aj týchto rodín, dokázal zabezpečiť chod týchto úradov. Vzhľadom na vývoj tejto druhej etapy to nemusí byť o nič jednoduchšie. Bol by som rád, aby sa tá práca Sociálnej poisťovne vôbec, by som povedal, nezhoršila, naopak, aby pokračovala v týchto výkonoch. A opakujem ešte raz. Bol by som rád, aby som sa veľmi mýlil, že ten vyrovnaný rozpočet príde veľmi skoro.
Ďakujem.
Skryt prepis
