Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pani poslankyňa, priznávam, že ste hovorili veľmi zaujímavo, máte pravdu aj v jednej veci. To očkovanie keby, to očkovanie prichádza vo veľmi, veľmi zlej situácii, veľmi nešťastnej a neštandardnej situácii, inak by sme sa na to očkovanie pozerali, keby prišlo pred rokom bez korony, inak sa na neho pozeráme teraz.
Ale je tu stále ten § 48 nešťastný, ktorý hovorí o povinnom očkovaní. No v prípade, že ozaj by toto bolo schválené tak, ako je to navrhnuté, táto zmena v praxi môže znamenať, že úrad verejného zdravia alebo regionálny úrad verejného zdravia by nadobudol právomoc nariaďovať očkovanie, teda nariaďovať opatrenie, ktoré zasahuje do integrity občana, ktorého právom je rozhodovať o svojom zdraví, o aplikácii medikamentov či liečebných postupov.
Celá spoločnosť čaká na nejaké sérum záchranné, ktoré má vyriešiť tento celosvetový problém, a pritom žiadny lekár v súčasnosti nevie, čo to sérum bude obsahovať. To je, to je ten najväčší problém tohto povinného očkovania, ktoré vy v tejto chvíli, neviem, či zastávate, alebo nezastávate. Opäť nešťastná situácia a hlavne, ktorá je spojená s jednou absolútnou nedôverou v spoločnosti v súčasnú vládu (reakcie z pléna), absolútnou nedôverou... (Zaznenie gongu. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)


Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Prosím kľud.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Prepáčte, niekto ma prerušil, neviem, čo odo mňa chcel, ale už som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, prosím kľud.

Jarjabek, Dušan, poslanec NR SR
Ale už som v podstate povedal všetko, lebo posledná veta mala byť, ako chcete riešiť tento problém v spoločnosti, ktorá je takýmto spôsobom rozdelená na pravých a ľavých, resp. na koalíciu a opozíciu? To mi teda známe nie je, preto hovorím, zahoďme všetky zbrane... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani poslankyňa, ja oceňujem, že to chcete celé; tu som hore vľavo, vľavo hore za vami; že to chcete, že to chcete uchovať vo vecnej rovine, len, bohužiaľ, na naše vecné vystúpenia, či už to bolo pána poslanca Borisa Suska, alebo Roberta Fica, práve z koaličných radov odzneli nie celkom vecné argumenty. A musíte sama uznať, že ich vystúpenia boli vecné a snažili sa práve poukázať na nedostatky, ktoré sú, resp. ktoré môžu vzniknúť aj na základe po, po prijatí tohto zákona. Lebo vlastne v tom upozornení prokurátora sa jasne hovorí, že postupom Úradu verejného zdravotníctva ohľadom vydávania opatrení pri ohrození verejného zdravia v čase vyhlásenia mimoriadnej situácie a v čase vyhlásenia núdzového stavu bol podľa názoru prokuratúry porušený zákon a ten súvisel hlavne, predovšetkým s nedostatkom vecnej pôsobnosti Úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení po vyhlásení mimoriadnej situácie a po vyhlásení núdzového stavu, ako aj s právnou formou týchto opatrení.
A vlastne z našej strany o čo ide? Tu nejde vôbec o spochybňovanie, že aké opatrenia sú prijímané na to, aby boli chránené život a zdravie ľudí, ale snažíme sa aj vám pomôcť v tom, že aby tieto opatrenia boli prijímané zákonným spôsobom, aby neboli spochybniteľné a následne aby sa to nemuselo opäť riešiť na Ústavnom súde. Čiže to je presne, ako bol uvedený ten príklad, že prasknuté zrkadlo ideme prelepiť prasknutým zrkadlom, tak to je presne to isté, ako prasknutú obkladačku by sme chceli vymeniť alebo prelepiť prasknutou obkladačkou.
Tak sa poďme baviť o tom, aby to bolo vyprecizované, lebo, pretože ja nie som právnik, ale už v úvodnom slove pána ministra, keď predkladal tento zákon, a hneď vo svojom úvodnom predkladacom slove povie, že časť zákona bude vypustená, no tak to je asi rarita, že hneď v úvodnom slove spochybní vlastne kvalitu toho zákona, ktorý sám predkladá.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, som rád, že sa snažíte o vecnú diskusiu, a rád by som ocenil aj to, že ste napriamo povedali, že vláda urobila chybu. Áno, to treba povedať, že to bola vláda, ktorá urobila chybu, a že pandemické opatrenia boli nelegálne.
Len keď hovoríte o tom, že ako prevziať zodpovednosť, tak s vami celkom nesúhlasím, že stačí to iba povedať a tým to hasne, pretože tu nás čakajú možno žaloby od ľudí, myslím vládu čakajú žaloby od ľudí na štát, ktorí budú vymáhať od štátu teraz všetky tie peniaze, ktoré im neoprávnene zobrali na základe pokút, na základe toho, že ich dávali do karantény a museli si platiť jedlo, ušlé zisky reštaurácií, ušlé zisky fitnescentier a podobne, toto všetko čaká možno štát, že tu prídu obrovské žaloby.
Čiže otázka je, ako prevziať zodpovednosť. My daňoví poplatníci teraz máme platiť za to, že vy ste spravili chybu? Nebolo by spravodlivejšie urobiť to, čo navrhoval sám Igor Matovič pred voľbami – hmotná zodpovednosť politikov? Tak nech sú teda vinní a nech tú zodpovednosť prevezmú tí, ktorí to spáchali – Igor Matovič, Boris Kollár a ďalší koaliční lídri. Myslím si, že majú peňazí dosť, keď pán Matovič je schopný sa báť spýtať manželky na to, kde dala 600-tisíc. Čiže asi je dostatok zdrojov u rodiny Matovičovcov a nepochybujem o tom, že aj u rodiny Kollárovcov, no nech oni preplácajú tieto chyby. Prečo by to mali robiť daňoví poplatníci?
A ďalšia vec, keď hovoríte o povinnom očkovaní, takisto nestačí len povedať, že však to pôjde aj tak von. Veď, preboha, to bolo obrovské zlyhanie, že pánovi Mikasovi alebo výboru, úradu pre verejné zdravotníctvo dávame takúto obrovskú právomoc. Takýmto spôsobom jednoducho nemôžeme konať a ja sa pýtam, kto je zodpovedný za to, že sa to tam vôbec ocitlo. Tento človek musí prevziať zodpovednosť a musí odstúpiť zo svojej funkcie.
Ja sa desím toho, že takto zľahčujeme tento problém a že celé to zužujeme na to, že si poďme sadnúť do kina. Tak vláda zlyhala, vláda nemá riešenie a my si teraz ako poslanci máme ísť sadnúť do kina a hrkútať o tom, ako to napraviť? Takto to fungovať nemôže.

Ďakujem pekne za slovo. Pani ministerka, povedali ste, že doterajšie akty, ktoré vydal, alebo opatrenia, ktoré vydal Úrad verejného zdravotníctva sú v poriadku, resp. nie je jasné, či boli vydané v súlade, alebo neboli v súlade s právom. No tak keď ste presvedčení o tom, že, že boli vydané v súlade s právom a sú v poriadku, tak potom nechápem, načo vlastne robíme túto zmenu, túto novelu zákona v skrátenom legislatívnom konaní. Potom máme čas a môžeme to riešiť ďalšie tri mesiace.
Na druhej strane, ja si myslím presne naopak, tak ako hovorí Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že obmedziť základné práva a slobody občanom možno len zákonom alebo na základe zákona. Čo sú dve rôzne veci. Zákonom je, ak to hovorí priamo zákon, a na základe zákona znamená, že zákon musí niekoho splnomocniť na to, aby tie základné práva, slobody mohol obmedziť a myslím, že to hovorí, že len zákonom.
Tak takýto právny stav tu nebol. To znamená, že my nemôžme sanovať spôsobom, ktorý je tu v prechodnom ustanovení naformulovaný, že takéto akty, ktoré boli vydané v rozpore s ústavou, sú zrazu platné a účinné a sú v súlade s ústavou a v súlade s právom. Preto som povedal a na tom trvám, že z nepráva nemôže vzniknúť právo.
Ďakujem.