Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, cieľom tohto návrhu zákona, ako spomenula aj pani ministerka, ako je uvedené v dôvodovej správe, je zmena spôsobu deklarovania vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu tak, aby bola zabezpečená ochrana vlastníckeho práva za súčasného zachovania princípu právnej istoty. Pričom toto oprávnenie sa vyníma z právomoci notárov, nakoľko v rámci vydávania osvedčení o vyhlásení vydržania notármi boli evidované určité problémy pri aplikácii súčasnej právnej úpravy. V niektorých prípadoch došlo aj k zneužitiu tohto právneho inštitútu na úkor ústavnej ochrany vlastníckeho práva. Navrhuje sa prenesenie tejto právomoci na súd.
Toľko hovorí dôvodová správa k tomuto návrhu zákona bez ďalších podrobností o nejakej právnej analýze, ktorá by hovorila, v koľkých prípadoch prišlo k takémuto zneužitiu, či to je naozaj systémová vada, alebo to je pochybenie jednotlivcov, ktoré by sa mohlo riešiť v disciplinárnych konaniach. V každom prípade som takisto za to, aby sa posilnilo právo vlastníkov nehnuteľností oproti právam držiteľov, ktorí mohli takéto vydržanie si uplatniť. Avšak je na diskusiu a bolo to takisto diskutované aj na komisií ústavnoprávneho výboru, aj na ústavnoprávnom výbore samotnom, či by sa to nedalo urobiť nejakou úpravou priamo v notárskom poriadku alebo v Občianskom zákonníku, kde by sa posilnili tie práva vlastníkov nehnuteľností vo vzťahu k držiteľom a nemuseli sa zaťažovať súdy ďalšou agendou, ktorá zjavne nebude, keď to počuli, že je to v tisíckach prípadoch, ktorá zjavne nebude minoritná. Čiže je to na diskusiu, ale súhlasím s tým, že práva vlastníkov by sa mali posilniť.
Čo však je v tomto návrhu zákona aj ďalej, sú ďalšie články, ktorými sa novelizujú ďalšie zákony, a jedným z týchto zákonov okrem teda Civilného mimosporového poriadku je aj notársky poriadok a tu sú dve veci, ktoré sú, ktoré sa menia a ktoré sú v dôvodovej správe len veľmi stroho a chabo odôvodnené a nepoznáme ten pravý dôvod a pravú príčinu, prečo sa tak deje.
Jedna z týchto vecí je vedenie lokálnych registrov notárov, kde notársky poriadok, zákon hovorí alebo dáva teda splnomocnenie samosprávnej organizácií notárov na to, aby si vydávali alebo určovali svoje registre a tu sa vedenie týchto registrov, ktoré v súčasnosti upravuje interný predpis Notárskej komory dáva pod súhlas ministerstva. V dôvodovej správe sa dočítame len veľmi stroho, že vedenie týchto registrov upravuje interný predpis Notárskej komory a navrhovaná právna úprava posilňuje právny základ pre vedenie týchto registrov, ktorý bol daný prostredníctvom splnomocňujúceho ustanovenia na účely odstránenia rozdielnych výkladov. Na zriadenie registrov interných predpisov Notárskej komory sa vyžaduje súhlas ministerstva. To je všetko, čo sa dočítame a nevieme, že alebo teda ja nerozumiem, akých rozdielnych výkladov pri tomto a prečo sa takýmto spôsobom zasahuje do samosprávy Notárskej komory a dávajú sa tieto registre pod súhlas ministerstva, keby potom pani ministerka mohla na to nejako zareagovať a povedať, že čo sú konkrétne dôvody na takéto konanie.
No a dostávam sa ku koreňu veci, prečo som sa rozhodol aj k tomuto návrhu vystúpiť, a to je ďalšia zmena v tejto právnej úprave, ktorú považujem naozaj za neprijateľnú, a to je zmena požičiavania spisov. Doterajšia právna úprava v § 83 ods. 1 hovorí, že notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom, orgánom určeným v § 82 ods. 1, čo sú prezídium komory, minister a ním poverení pracovníci ministerstva, orgány činné v trestnom konaní a orgány finančnej kontroly a súdy a tiež znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2. V § 82 ods. 2 sa hovorí, že oprávnenými osobami sú osoby, vo veciach ktorých sa v spise konalo (účastníci), ich právni nástupcovia, zástupcovia týchto osôb a znalec, ak ho príslušný orgán uvedený v ods. 1 za znalca ustanovil a uložil mu povinnosť nazrieť do spisu. Čiže v zásade, ak to mám zhrnúť, dáva sa možnosť požičiavať spisy na odôvodnenú žiadosť iným notárom, znalcom, ministerke alebo ministrovi spravodlivosti, jeho povereným pracovníkom ministerstva, orgánom činným v trestnom konaní, orgánom finančnej správy a finančnej kontroly, pardon, a súdom.
Táto právna úprava sa mení tak, že sa vypúšťa obligatórne odôvodnenie žiadosti oprávneného orgánu o zapožičanie spisu notára. V dôvodovej správe sa zase dočítame, že účelom tejto právnej úpravy je najmä odstránenie pretrvávajúcich výkladových problémov, keďže sa v praxi objavovali prípady, kedy bol uprednostňovaný striktný jazykový výklad zákonného ustanovenia napriek tomu, že mala byť uprednostnená teologická metóda výkladu, čím sa obchádzal účel zákonného ustanovenia, ktorým bolo okrem iného aj vytvorenie zákonnej platformy pre výkon zákonných oprávnení a povinností oprávnených orgánov. Dôvodom písomnej žiadosti o zapožičanie spisov právnym orgánov je výkon štátneho dohľadu, čo vyplývalo aj z doterajšej právnej úpravy.
Toto ustanovenie sa mení tým spôsobom, že sa v ods. 1 tohto § 83, ods. 1 hovorí, že notár svoje spisy požičia na odôvodnenú písomnú žiadosť iným notárom a znalcom za podmienok uvedených v § 82 ods. 2, čo je v poriadku alebo a teraz je tu písm. b) na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedených v § 82 ods. 1. Čo to v praxi znamená? V praxi to znamená, že oprávnený orgán už nemusí zdôvodňovať svoju žiadosť na požičanie spisu, to znamená, že notár ho musí zabaliť a doporučene zaslať takémuto orgánu a môže si v zásade vyžiadať spis na požičanie akejkoľvek fyzickej osoby, akéhokoľvek občana a môže si pozerať, čo v ňom je. Nevidím naozaj dôvod na to, aby aj oprávnené orgány o to viac ministerstvá a poverení úradníci ministerstva, ktorí síce vykonávajú štátny dohľad, ale aby bez udania dôvodu si mohli požičať spis ktoréhokoľvek občana Slovenskej republiky a takýmto spôsobom doňho nazerať.
Keď si pozriete § 89 Notárskeho poriadku – Dohľad nad činnosťou notárov a výkon disciplinárnej právomoci, tak sa hovorí, že štátny dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a komory vykonáva ministerstvo. Všeobecná formulácia, ktorá je ďalej rozvedená ako lex specialis, teda ďalej v ods. 2 sú právne podrobnosti o výkone tohto štátneho dohľadu, kde sa hovorí, že komora vykonáva dohľad nad činnosťou notárov podľa § 3 ods. 1 a nad vedením notárskych úradov. Dohľad sa vykonáva najmä vybavovaním sťažností podľa osobitného predpisu a kontrolou spisov, listín predmetu, úschov a registrov. Príslušný orgán komory uloží notárovi povinnosť v primeranej lehote odstrániť zistené nedostatky, čiže nie ministerstvo vykonáva kontrolu nad spismi, ale komora. A v ods. 2 sa hovorí, že sťažnosti na notárov vybavuje komora, čo len potvrdzuje to, čo je v ods. 2 a sťažnosti na komoru vybavuje ministerstvo, čiže ministerstvo kontroluje komoru a komora kontroluje notárov.
A naozaj považujem za bezprecedentný zásah do základných ľudských práv a slobôd, že si môže ministerstvo ako politický orgán vyžiadať zapožičanie spisu ktoréhokoľvek občana, fyzickej osoby bez udania dôvodu. V týchto spisoch notárskych sa častokrát alebo teda v každom takomto spise sa nachádzajú osobné údaje fyzických osôb a nachádzajú sa údaje o súkromí fyzických osôb, či o majetkových pomeroch, alebo iných pomeroch fyzickej osoby, či už sa bavíme o spôsobilosti na právne úkony, či sa bavíme a iných skutočnostiach čisto osobnej, súkromnej povahy fyzických osôb, ktoré sú chránené ústavou a Občianskym zákonníkom, a, samozrejme, v rámci výkonu dohľadu môže mať aj ministerstvo oprávnenie nazerať do takýchto spisov, ale mali by takáto žiadosť a takéto, takáto pohnútka, by mala byť odôvodnená niečím.
A teraz sa navrhuje, ešte raz to prečítam: „Notár svoje spisy požičia na písomnú žiadosť oprávneným orgánom uvedených v § 82 ods. 1, čo je napríklad minister a ním poverený pracovníci ministerstva, teda politický orgán bez toho, aby museli udávať akýkoľvek dôvod na to, aby si taký spis požičali,” čo je podľa môjho názoru nad rámec základných ľudských práv a slobôd garantovaných ústavou. Pokiaľ je takáto žiadosť odôvodnená, tak, samozrejme, je to v poriadku a tam sa aj fyzická osoba môže voči tomu potom brániť. Ale pokiaľ tam chýba to odôvodnenie, tak ministerstvo alebo poverený úradník ministerstva si môže požiadať o zaslanie notárskeho spisu fyzickej osoby bez udania dôvodu, to znamená kohokoľvek, kedykoľvek, bez akýchkoľvek dôvodov. A naozaj na toto ja nevidím, aký je dôvod, aby sme takúto zmenu teraz schvaľovali.
Čiže vo vzťahu k tomuto som pripravil pozmeňovací návrh, ktorý jednoducho vypúšťa tento, tento článok tejto novely a vracia stav súčasnému zneniu, to znamená tak, aby si aj oprávnené orgány štátu, to znamená aj ministerstvo, resp. poverení pracovníci ministerstva, resp. orgány mohli tieto spisy požičiavať, ale s udaním odôvodnenia, čo je, si myslím, že je v demokratickej spoločnosti úplne normálne.
A teraz, pán predsedajúci, prečítam tento pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Borisa Suska k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 161/2005 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákona tlač 324.
V čl. III sa vypúšťa bod 7.
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, skončil som, pán predsedajúci.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, páni poslanci, len veľmi krátko k tomuto návrhu zákona, kde sa menia niektoré základné náležitosti na požiadavky, na žiadosti a najmä na zverejňovanie informácií na internetovej stránke ministerstva spravodlivosti.
Tu by som sa chcel pristaviť pri jednom bode, kedy sa navrhuje zmena, kedy sa poskytovanie alebo spresňovanie informácií, ktoré sa zverejňujú na webovom sídle ministerstva, v súvislosti s poskytovaním dotácií, už sa nezverejňuje schválený rozpočet na dotácie na príslušný rozpočtový rok, ale len predpokladaný rozpočet, čo si myslím, že nie je správne vzhľadom k tomu, že žiadatelia o dotácie by mali poznať celkový rozpočet, aby si vedeli potom podávať tieto žiadosti.
V dôvodovej správe je veľmi stručne napísané, že to nie je možné, pretože tieto informácie sa zverejňujú v októbri, kedy ešte nie je schválený rozpočet, ale ja si myslím, že to nie je prekážka k tomu, aby sa takýto schválený rozpočet zverejnil aj následne potom, ako bude schválený celý rozpočet kapitoly ministerstva spravodlivosti.
Ja viem, že sme v prvom čítaní, ale vystúpil som práve k tomuto bodu konkrétne už teraz, aby sme vedeli a prípadne mohli toto upraviť potom v druhom čítaní, či už na výbore, alebo v pléne.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, máte pravdu v tom, že, že to pomohlo v prvej vlne, a teda bolo by dobré, aby vláda o tomto rokovala a nastavila ten odklad splátok úverov aj v tejto druhej vlne o to viac, že teraz ďaleko viac podnikateľov je v horšej situácii, ako bolo v tej prvej vlne.
Na druhej strane toto je pomoc len polovičná. Pokiaľ sa vláda nedohodne s bankami a neodpustí úroky za toto, takýto odklad splácania úverov, tak je to naozaj len pomoc polovičná.
V iných krajinách to vlády dokázali a dokázali s bankami vyrokovať, že počas takéhoto odkladu platenia alebo splatenia úverov sa nebudú počítať úroky, tak to má svoj zmysel. Ale pokiaľ to tak nebude, tak sa len čiastočne tým podnikateľom pomôže, lebo sa im to oddiali, ale o to viac budú platiť tých úrokov. Čiže v konečnom dôsledku to nie je pomoc, ale je to zase viac peňazí pre banky.
Takže apelujem na vás aj na vládu, aby sme to dotiahli do konca, a keď chceme tým podnikateľom pomôcť, tak nielen aby im vláda vyrokovala odklad splatenia úverov, ale aby vyrokovala aj to, aby za tento odklad a túto, tento čas nemuseli platiť úroky, pretože banky o nič neprídu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán poslanec Borguľa, úplne s vami súhlasím, čo ste povedali. Je to vážna vec a naozaj to posledné alebo ostatné sčítanie dopadlo tak, ako ste povedali.
Na druhej strane práve o to viac je na zváženie, že či robíme dnes dobre, že novelizujeme zákon tak, ako ho novelizujeme, pretože sme stále v núdzovom stave. V priebehu februára a marca, kedy má prebehnúť sčítanie opätovné, ešte stále budeme minimálne v mimoriadnej situácii, ak nie stále v núdzovom stave, a je otázka, že či ľudia tomu naozaj budú klásť takú vážnosť, ako by to malo byť, pretože každý, alebo teda väčšina ľudí má svoje existenčné problémy, má úplne iné, iné priority, ako je, ako je sčítanie ľudu, alebo teda obyvateľov. A ešte navyše aj tak tie údaje budeme mať až na konci roku, pretože to dosčítavanie, ako je nastavená táto novela, má prebiehať, ak sa nemýlim, až do konca októbra, čiže, čiže aj tak tie údaje budeme mať až po rozpočte, čiže aj tak to nebude mať ten vplyv na rozpočty obcí, ako by to malo mať.
A preto sa pýtam a dávam na zváženie, že či by nebolo lepšie tú novelu urobiť tak, že sa celé to sčítanie obyvateľstva presunie na rok 2022. Vtedy predpokladám, že už táto situácia mimoriadna nebude a budeme sa tomu naozaj môcť seriózne a vážne venovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel ctených kolegov poprosiť, ak by náhodou našli doklady, pán predseda zabudol, ale nevadí, moje doklady s kartami. Mám tam karty aj doklady, takže je to v tom bordovom puzdre. Niekde mi to vypadlo, tak vás chcem poprosiť, aby ste mi to doručili. Ďakujem velice pekne.

Ďakujem. Vážený pán predseda, v súčasnosti je na Slovensku vyhlásený núdzový stav. Národná rada Slovenskej republiky tiež musí teda pracovať v režime núdzového stavu.
Na základe uvedeného navrhujem z programu 23. schôdze Národnej rady vypustiť do ukončenia núdzového stavu tie body, ktoré s núdzovým stavom nesúvisia, konkrétne body 3, 4, 5, 6, 8, 9, 11, 12, 13, 14, 15, 16, 17, 19, 20, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34, 35, 36, 37, 38 (zasmiatie sa predsedajúceho), 39, 40, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 50, 52, 53, 56, 57, 58 a 59.
Dochádza k anomáliám, pretože napríklad my riešime ako auto nespôsobilé pre prevádzku a možné na odtiahnutie, auto, ktoré nemá emisnú kontrolu, pričom emisnú kontrolu si ten človek nemôže zabezpečiť, lebo má zakázané... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán predseda, ďakujem pekne. Národná rada v roku 2015 prijala vážne vyhlásenie, v ktorom stanovila mandát pre rokovanie vlády Slovenskej republiky ohľadne migračnej politiky a výslovne zakázala Národná rada rokovať o povinných migračných kvótach.
Navrhujem doplniť uznesenie do rokovania Národnej rady, kde zdôrazníme prijatie tohto vyhlásenia v roku 2015 a súčasne vyjadríme vážne znepokojenie nad tým, že za šéfa nového migračného, za šéfa migračného úradu bol vymenovaný niekoľkoročný výkonný riaditeľ Nadácie otvorenej spoločnosti.
Hovorím to preto, lebo táto nadácia otvorene robí migračnú politiku, ktorá je v rozpore s národnými záujmami Slovenskej republiky. Robí politiku, ktorá je predovšetkým orientovaná na finančníka a podvodníka Sorosa. (Zasmiatie sa v sále.) Ja si myslím, že by sme mali v každom prípade vyjadriť znepokojenie nad takýmto krokom vlády Slovenskej republiky.
Ak je to pánom smiešne, tak, samozrejme, za to im chcem zablahoželať. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec Baška, ja som rád, že si upozornil na tú viackoľajnosť v prípade opatrení, ktoré sa dotýkajú či už plošného testovania, alebo dobrovoľného testovania.
Niekoľko týždňov sa školy pripravujú na to, že si spustia aj prostredníctvom mobilných odberových miest testovanie učiteľov, žiakov, ich zákonných zástupcov, aby sa teda deti mohli vrátiť do škôl. Vykoná sa strašne veľa prípravných prác nielen na školách, ale aj v tých riadiacich zložkách, aby sa to všetko podarilo zvládnuť. A akonáhle má prísť k tomu stavu, že sa to má spustiť, má sa to dostať do života, do praxe, tak príde nová metóda celoplošného povinného testovania.
Čo si tí ľudia naozaj na tých školách, ale aj tí, ktorí to pripravujú, majú o tých opatreniach myslieť? Ako im majú rozumieť a ako ich potom, samozrejme, aj ako im majú veriť, dôverovať, ako ich majú uplatňovať? Je v tom naozaj chaos, v tej implementácii, tak ako si správne vo svojom vystúpení poukázal.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán minister školstva, vážené kolegyne, kolegovia, pán predsedajúci, dovoľte aj mne v krátkosti vystúpiť a zhodnotiť súčasnú situáciu, čo sa týka núdzového stavu a predĺženia núdzového stavu.
Ja si naozaj myslím, že na tomto mieste predkladateľa by mal sedieť predseda vlády. Predseda vlády a minister zdravotníctva. Sú to dvaja najdôležitejší ľudia teraz vo vláde, ktorí nejakým spôsobom majú riadiť a manažovať túto veľmi ťažkú koronakrízu, ktorá zastihla nielen Slovensko, ale celý svet. Jedná sa o také veci, kde rozhodujeme o obmedzení základných ľudských slobôd a tak ďalej, a myslím, že to si vyžaduje, aby tento dôvod predĺženia núdzového stavu zdôvodnil pán predseda vlády a aby tu sedel aj pán minister zdravotníctva.
Stojím si za tým, že naozaj to zdôvodnenie je veľmi slabé, je povrchné, len v jednom odseku je pár čísiel, a dovolím si porovnať ten prvý núdzový stav, ktorý robila vláda Petra Pellegriniho, a predĺženie tohto núdzového stavu. Vtedy nebola žiadna história, nevedeli sme, akým spôsobom reagovať, čo máme robiť a možno aj preto nebolo až toľko čísiel, ktoré máme určite teraz dostupné po desiatich mesiacoch trvania tejto, tejto koronakrízy. A aj to predĺženie toho núdzového stavu malo byť podopreté viacerými číslami a viacerými, viacerými faktami.
Keď je núdzový stav, je veľmi dôležité, ako sa ten núdzový stav v praxi využíva a čo sa, čo sa v rámci núdzového stavu deje, akým spôsobom prijíma vláda opatrenia. To je, to je veľmi dôležité, ako sa využíva.
A dovoľte mi povedať aj niekoľko takých príkladov, s ktorými som sa ja stretol v praxi počas minulého roku.
Napríklad Bezpečnostná rada Trenčianskeho kraja minulý rok požiadala ministerstvo zdravotníctva, bolo to začiatkom októbra, aby do systému hospodárskej mobilizácie boli zaradené ďalšie tri nemocnice v Trenčianskom kraji, pretože je ich tam iba šesť a aby tie ďalšie tri – Bánovce, Handlová, Nové Mesto nad Váhom – boli do tohto systému hospodárskej mobilizácie zaradené, pretože sme vedeli aj po tom veľkom celoplošnom testovaní, že tie nemocnice nám určitým časom, časom kľaknú.
Bolo rozhodnuté o dvoch nemocniciach zo strany ministerstva zdravotníctva a potom pribudla tretia. Ale bolo to s odstupom niekde viac ako mesiaca, mesiaca a pol. A naozaj teraz vidieť tú situáciu aj vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne, že je naozaj veľmi, veľmi zložitá a veľmi ťažká.
Čiže tu je naozaj veľmi dôležité, aj keď sa ten núdzový stav schváli, predĺži, ako tie nástroje toho núdzového stavu sú vládou, vládou a jednotlivými rezortmi využívané.
Chýba mi tam napríklad jedno dôležité číslo, ktoré hovorí, koľko nariadení práce dali jednotlivé rezorty, resp. okresné úrady, pretože, teda v sídle, v sídle kraja aj tie ďalšie okresné úrady, že koľko ich bolo vlastne využitých. Preto, ak si pamätám, aj pán minister zdravotníctva, bol ten predchádzajúci núdzový stav normálne že, však nemusíme ich dávať, tie nariadenia, však skúsme ich poprosiť, tých lekárov, tých zdravotníkov, nemusíme ich robiť, tieto, tieto nariadenia.
Tak načo potom núdzový, núdzový stav? Keď sme, keď sa rokovalo o tomto ústavnom zákone o predĺžení, teda aby sa mohol predlžovať núdzový stav, aj podpredseda Šeliga hovoril a zdôvodňoval to tým, že však predsa o núdzovom stave môžeme dať, môžeme dať nariadenie, nariadenie práce, že to je veľmi dôležitý nástroj, ktorý sa používa počas núdzového stavu.
Čiže ja by som veľmi rád tiež vedel, koľko takýchto nariadení práce, povinností práce sa k dnešnému dňu, dňu vykonalo.
Keď hovoríme o celoplošnom testovaní, tak ľudia sú, ľudia sú z toho naozaj veľmi, veľmi nervózni. Nie som fanúšikom celoplošného testovania. To testovanie robme naozaj tam, kde je tá epidémia, kde je tá, kde je tá nálož veľká v tých regiónoch, v tých mestách. Poviem aj teraz príklady, ktoré sa, ktoré sa robili, či bol Trenčín, teraz cez víkend to bol Púchov alebo okres Púchov, kde, kde žijem, dohodli sa samosprávy, bolo to dobrovoľné, otestovali sa, je tam, bol počet testovaných alebo pozitívne testovaných nejaké jedno percento, 1,07 %, pritom Púchov bol minulý rok tretí najhorší, najhorší okres po Orave.
Takže poďme takýmto spôsobom komunikovať. My sme, my sa chystáme teraz, napríklad aj mestá, mestá a obce, vyššie územné celky, na to celo... na to školské testovanie. A máme to celé rozbehnuté, využívame tie MOM-ky odberové, ktorú sú.
Načo zasa robiť tieto cviky s celoplošným slovenským testovaním? Proste to je zlé. My si potom nevážime tie sily a prostriedky, ktoré, ktoré takýmto spôsobom využívame a nevyužívame ich naozaj dobre. Proste poďme s tým testovaním tam, kde to má zmysel, kde je tá veľká, veľká nákaza a takýmto spôsobom to robme. Celoplošné testovanie, naozaj nemá to zmysel a vidíte, ako dopadli aj tie ďalšie nemocnice. Proste kolabuje nám zdravotnícky systém, zdravotníci sú vyčerpaní, všetci, hovoria to, hovoria to oni sami.
Takže povedzme si, ako ten núdzový stav chceme teda, teda naozaj, naozaj v budúcnosti využiť, aj toto predĺženie tohto núdzového stavu. Celoplošné testovanie, si myslím, nám len ten problém nejakým spôsobom oddiali a znova bude veľmi veľa ľudí, ktorí budú časom, časom pozitívni.
Dobrú spoluprácu máme ako aj vyšší územný celok aj s jednotlivými samosprávami, s mestami, chystáme si stredné zdravotnícke školy na testovanie, ktoré budú tie školské MOM-ky a tak ďalej, máme to rozbehnuté, aby naozaj tí žiaci mohli ísť toho 25. do škôl, ale záleží teda naozaj na tej situácii. Skúste to na vláde prehodnotiť, celoplošné testovanie, ja si myslím, to je moje odporúčanie, nie je ten liek, ktorý by mal, ktorý by mal zachrániť túto naozaj veľmi zlú, zlú situáciu.
K ďalšej veci, ku ktorej sa chcem zmieniť, je to, že vláda, politici, známi ľudia, ktorí by mali ísť vzorom v spoločnosti, vzorom občanom a hlavne teraz pri tejto ťažkej situácii, na jednej strane vyžadujú od občana, aby plnili tie podmienky, tie požiadavky, tie opatrenia, tie obmedzenia a tak ďalej, na druhej strane vidíme, že, aj zo strany vládnych činiteľov, že porušujú tieto nariadenia. Potom ako môžeme žiadať od občanov, od každého občana Slovenskej republiky, aby sa správali, správali zodpovedne? Pre toho občana to je len nič iné, len obyčajné nehodnotné slovíčko, že správajte sa zodpovedne.
Hovorilo sa tu o rúškach. Kto, niekto nenosí rúška, ten nenosí rúška a tak ďalej, však bol to podľa mňa prvýkrát pán premiér Matovič na svadbe vášho kolegu z OĽANO, ktorý nemal na svadbe rúško. Pán predseda parlamentu Kollár, ktorý si urobil koaličnú radu v nemocnici. Porovnám Holandsko, holandského premiéra, mal tam smrteľne chorú mamu. Do nemocnice nešiel za ňou. Pán podpredseda vlády Holý, niekoľko výnimiek do Anglicka, krajina, ktorá aj v súčasnosti ten rýchlo šíriaci vírus expeduje do sveta.
Otázne je, a mali by sme si odpovedať, či bolo rozumné otvoriť lyžiarske strediská, resp. ich nezakázať už toho 18. decembra. Lekári, a to máme skúsenosti aj u nás v kraji, sa sťažovali, že chodili za nimi občania, že, prosím vás, sa sťažovali, že im neurobil lekár, všeobecný lekár im neurobil AG test, že oni chcú ísť na lyžovačku.
Takže to sú, to sú, to sú také veci, ktoré, ktoré sú proste zlyhaním. Tie rozhodnutia sú neni správne. Nie sú korektné tie rozhodnutia a máme tu nejakú históriu za tých 10 mesiacov, to nemôže byť metóda pokus – omyl, stále. Nemôže to byť takáto, takáto metóda. Nemôže. Aj to, ako sa majú na to občania pozerať, že zrazu povolíme aj poslancom, ktorí majú COVID, prísť na hlasovanie? To je, to je, to je nevysvetliteľné proste týmto občanom. Nevysvetliteľné.
A teraz očkovanie. Minister zdravotníctva a vláda schválila nejaký očkovací plán a vidíme, že niektorí sú rovní a niektorí sú rovnejší. To sa tiež nedá asi, asi vysvetliť. Keď chceli robiť kampaň, a robia si z toho srandu, očkovaniu, tak mali zobrať robotníka z tej firmy, z tej firmy, poďte, porozprávajte, prečo ste sa dali zaočkovať a tak ďalej. Zdravotnícki, sociálni pracovníci, proste toto myslím, že toto sú všetko proste góly do vlastnej, do vlastnej bránky. Toto, toto ľudí, ľudí naozaj veľmi trápi a myslím, že na to odpovede asi, asi ťažko hľadajú.
Ešte posledných 30 sekúnd.
Aj fungovanie vlády. Nemôže pán premiér Matovič povedať, že Sulík je zodpovedný za 4 300 zbytočne mŕtvych a za 1 mld. finančných škôd. On má ten nástroj, on je premiér, predseda vlády je manažér tejto krajiny, manažuje túto krajinu cez svojich ministrov, a keďže on neodvolá pána Sulíka, tak je zodpovedný aj on. Je zodpovedný aj predseda vlády. Toto nemôže, toto nemôže takto fungovať. On sa proste stáva spoluzodpovedným.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani kolegyne, kolegovia, rokujeme o schvaľovaní predĺženia núdzového stavu na základe zase znásilneného procesu schválenia ústavného zákona 28. decembra minulého roka, kedy v čase, keď sa tento ústavný zákon v skrátenom legislatívnom konaní prijímal, tak navrhovatelia aj koaliční poslanci argumentovali s tým, že treba schváliť v ústavnom zákone predĺženie, predlžovanie alebo možnosť vlády predlžovať núdzový stav, pričom ako kontrolný mechanizmus má zabezpečovať túto úlohu Národná rada Slovenskej republiky, teda náš parlament.
Dnešné schvaľovanie predĺženia núdzového stavu ani náhodou nemôžme nazvať kontrolnou funkciou parlamentu. Je to smiešne, je to výsmech. Ak vláda v svojom návrhu vyhlási núdzový stav a stanoví, určí opatrenia a Národná rada len následne buď schváli, alebo neschváli, a už vôbec nemôže o tom diskutovať, že či tieto opatrenia sú dobré, nie sú dobré, či majú byť takto nastavené, alebo nemajú byť takto nastavené – tak aká je to kontrolná funkcia? Aký to má vôbec zmysel? Je to čistá fraška a je to čistý len figový list pre vládu, aby sa zakryla tým, že veď aj parlament to schválil.
Preto sme navrhovali, aby, pozmeňujúcim návrhom k tomuto ústavnému zákonu, aby o tom parlament rokoval dopredu, aby to schvaľoval trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov, aby naozaj sa rozdiskutovalo a aby sa debatovalo o tom, či núdzový stav je potrebný a nie, a hlavne aké opatrenia v rámci toho núdzového stavu sa nastavia alebo nenastavia.
Pretože samotné vyhlásenie núdzového stavu alebo jeho predĺženie samé osebe nerieši nič. Riešia až opatrenia, ktoré sú na základe toho prijaté, a to či už samotnou vládou, príslušnými ministrami, resp. subjektami hospodárskej mobilizácie alebo Úradom verejného zdravotníctva. O týchto opatreniach však nerokujeme vôbec. Nerokovali sme ani predtým, neumožnili ste to tým, že by sa rokovalo o tomto pred vyhlásením alebo predĺžením núdzového stavu, a nerokujeme o tom ani dnes.
Máme tu schvaľovanie predĺženia núdzového stavu, a keď si pozriete ten návrh, tlač 380, tieto dve strany (rečník na chvíľu zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu) , ktorým vláda navrhuje predĺžiť núdzový stav, tak sa v tom materiáli nedočítate nič o tom, prečo treba núdzový stav s takými a s takými opatreniami predĺžiť. Áno, je tu, že to je z hľadiska ochrany, ochrany zdravia občanov. Ale to je tak všeobecná formulácia, ktorá nehovorí o tom, prečo takéto opatrenia, ktoré sú v uznesení vlády, prečo opatrenia, ktoré sú vydané vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva, teda hlavného hygienika, prečo v takej skladbe, prečo v takom rozsahu, prečo také obmedzenie základných ľudských práv a slobôd a prečo nie iné. Nedočítate sa v tomto návrhu na predĺženie núdzového stavu ani slovo o týchto opatreniach.
Čiže načo tu vôbec dnes celý deň sme a celý deň rokujeme, keď o týchto opatreniach sa tu nikto nebavil ani slovo, ani sa nemáme o čom, lebo to v tomto návrhu nie je.
Z tohto dôvodu teda je moja otázka, k čomu vlastne slúži toto schvaľovanie predlžovania núdzového stavu v parlamente? Je to naozaj kontrolná funkcia parlamentu? No podľa mňa v žiadnom prípade.
Okrem toho, keď si pozriete zákon č. 355/2007 o ochrane zdravia, tak v § 48 ods. 4 Úrad verejného zdravotníctva má kompetenciu vyhlásiť zásadné opatrenia, ktoré majú znížiť mobilitu a vzájomnú interakciu medzi ľuďmi tak, aby sa nešírila pandémia aj bez vyhlásenia núdzového stavu. A keď si pozriete, naopak, uznesenie vlády, ktorým bol predĺžený núdzový stav, tak tam nájdete len obmedzenia základného práva a slobody občanov na slobodu pohybu a slobodu pobytu, a to v rôznych, v rôznych rozsahoch, kde je, kde je tu obmedzenie, nič iné.
Pritom základný argument, ktorý tento návrh hovorí, sa hovorí o tom, že je to potrebné v rámci opatrení hospodárskej mobilizácie, ktorým je organizácia zdravotníckeho zabezpečenia v nadväznosti na aktuálnu epidemiologickú situáciu. Ale aké tie opatrenia majú byť, sa tu zase vôbec v tomto materiáli nedozvieme.
Čiže o čom vlastne dneska, o čom vlastne dnes tu rozhodujeme? Viete vôbec, o čom rozhodujeme? Aké opatrenia vlastne schvaľujeme?
Ďalšia vec, ktorú som predpokladal, že pri takomto návrhu či už vyhlásenia, alebo predlžovania núdzového stavu sa budeme o tom baviť, sú výnimky. Dnes sme sa dozvedeli, že Úrad verejného zdravotníctva vydal osemtisíc výnimiek. Na základe čoho? Kto má tieto výnimky? Kto o tom rokoval? Zase sa o tomto nič nedozvieme.
Čiže moja otázka na záver môjho krátkeho vystúpenia je, že predlžovanie núdzového stavu je naozaj v záujme ochrany zdravia alebo má slúžiť na iný účel?
No a bonbónik na koniec, ktorý tu už viackrát zaznel, ale ja si ho neodpustím, je, že celý ústavný zákon, ktorý toto umožňuje, sa riešil v skrátenom legislatívnom konaní, na štyrikrát sa schvaľoval, lebo nebol dostatok vládnych poslancov na to, aby sa mohol schváliť. Čiže na jednej strane to bolo treba spraviť veľmi rýchlo v skrátenom legislatívnom konaní, na druhej strane tu nebol dostatočný počet poslancov. A dnes, keď sa, keď parlament má schváliť predĺženie, teda to, ani nieže predĺženie, ale schváliť to, že vláda predĺžila núdzový stav sama od seba, tak vláda to považuje tak za dôležité, a teraz mi prepáčte so všetkou úctou, pán minister školstva, že sem pošle ministra školstva, aby toto odôvodnil. Čo s týmto má minister školstva? Prečo tu nie je premiér? Prečo tu nie je minister zdravotníctva, keď sa tu jedná o ochranu zdravia a je to tak vážna vec, že si to vyžadovalo skrátené legislatívne konanie dokonca s tým, že tu prišli hlasovať poslanci, ktorí boli pozitívni na COVID? Tak toto považujem za absolútny výsmech tomuto parlamentu.
Ďakujem.