Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

3.2.2021 o 9:58 hod.

PhDr.

Jana Vaľová

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 9:58 - 10:00 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pani kolegyňa, mne sa páčilo, keď ste vlastne od začiatku povedala, ako Tesco a všetky tie holdingy a nadnárodné spoločnosti začali vstupovať na náš trh, čo bolo také správne vlastne a taký príklad, keď ste ale vzápätí povedali, že sme vypustili väčšiu ochranu v tomto zákone voči našim vlastne prvovýrobcom a dodávateľom. Správne hovoríte, že mali by sa veľkí hráči dohodnúť, a nie urobiť diktát. Samozrejme, že veľký hráč sa nikdy nechce dohodnúť, lebo sama ste to, ale v dobrom na začiatku povedali, že keď vstúpilo Tesco, nemalo záujem sa dohodnúť. Prečo by sa dohodlo, keď je veľký hráč. A vlastne tých malých pohltí a buď pristúpia na jeho hru, alebo nie.
Preto možno malo zostať toto ustanovenie v zákone aj za cenu pokuty, a preto by sme si možno mali uvedomiť, a vrátim sa k slovám vášho predsedu pána Sulíka, ktorý kedysi predniesol takú významnú vetu v parlamente aj v médiách: „Trh všetko vyrieši.“ Možno kedysi to myslel dobre alebo to platilo, ale táto veta je absolútne nesprávna. My sme ju tu aj viackrát používali, trh všetko nevyrieši. A my naozaj musíme začať brániť slovenských prvovýrobcov aj za takéto ceny, že teda Slovenská republika dostane pokutu, ale treba si povedať, ako alebo čo z toho získa.
A v prvom rade vlastne teraz vidíme, aká chyba bola Igora Matoviča postaviť sa vo V4, keď nepodporoval teraz Maďarsko a Poľsko pri posledných veciach, ktoré boli v Európskej únii, pretože my sme naozaj malí hráči. My sa musíme držať V4, lebo tá nám jediná môže pomôcť a tá nám môže pomôcť možno aj takéto ustanovenia, ktoré ste hovorili, že by mali by v zákonoch, presadiť pánu ministrovi. Čiže ako povedal pán Sulík - trh všetko vyrieši - neplatí a naozaj niekedy aj za cenu pokuty musíme udržať pracovné miesta, poľnohospodársku výrobu a udržať vôbec Slovensko a našich ľudí, aby mohli produkovať a my sme mohli zdravo jesť.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 9:44 - 9:45 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, chcem veľmi pekne poďakovať všetkým, ktorí pochopili pointu môjho vystúpenia, a to v duchu takom, že novelizáciou a zmenou tohto zákona dôjde k tomu, že budú ohrozené dodávky slovenských poľnohospodárov a potravinárov do obchodných reťazcov, budú tlačení pod ceny, budú tlačení k múru a k ďalším veciam a som rád, že to takto vnímate.
Pani kolegyňa Halgašová, v prvom rade neviem, čo má novelizácia tohto zákona spoločné s, s, s predchádzajúcimi rokmi, a ja musím otvorene úplne povedať, podľa tej danej situácie, ktorá sa deje v rezorte pôdohospodárstva, či je to už druhýkrát nevybratý šéf PPA-čky, či je štrajk, pohotovostný štrajk poľnohospodárov na Slovensku, niekoľko listov, ktoré posielali samotnému premiérovi, myslím si, že za 10 mesiacov fungovania tejto vlády v rezorte pôdohospodárstva sa udialo omnoho viacej škody, ako sa udialo za predchádzajúce roky. Spýtajte sa samotných poľnohospodárov, potravinárov, ako to funguje. Nefunguje to vôbec. A toto je vizitka tejto vlády.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 9:41 - 9:42 hod.

Stredák Anton Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Kolega, vo svojom vystúpení si spomenul viacero bodov, s ktorými sa nevieš v tejto novele zákona stotožniť. Mňa osobne tiež trápi hlavne navrhované vypustenie doterajšieho ustanovenia zákazu nákupu a predaja potravín pod ekonomiky oprávnené náklady. A dôvod je tiež jednoduchý. Ja som bol tiež riaditeľ mäsovýroby a obchodné reťazce nás toľko tlačili s cenou pod nákup, teda náš, naše ekonomické náklady, až nás zlikvidovali. Čiže treba sa nad týmto zamyslieť, aby nedopadli ďalší naši potravinári obdobne, ako sme dopadli my.
Rovnako je veľmi diskutabilný a zdá sa mi, že by sme mali nad tým tiež pouvažovať, a to novelizačný bod č. 3, nakoľko niektoré obchodné reťazce združujú stovky malých dedinských predajní a potravín, ako ste už spomínal vo svojom vystúpení, ktoré nemajú skladové priestory, a preto ich reťazce zabezpečujú zo svojich logistických centier a majú s týmito dodávateľmi svoje zmluvy na distribúciu, ktoré sú výhodné aj podľa mňa pre obe strany, a preto sa pýtam, prečo im chceme túto možnosť brať.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.2.2021 9:37 - 9:39 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Veľmi správne kolega povedal, čo vlastne sa deje na našom obchodnom trhu, a musíme naozaj všetci pre to urobiť maximum. Vieme, že tá legislatíva, nie je jednoduché, nie je to jednoduché nastaviť tú legislatívu. Ja to úplne takisto chápem, ale, samozrejme, nemôžu obchodné reťazce, ktoré zarábajú na našom trhu, ktoré vlastne majú zisky z financií slovenských občanov, naozaj nemôžu dávať do úzadia slovenské výrobky a nepodporovať slovenskú produkciu.
Určite každý povie, že áno, podporujeme slovenskú produkciu, veď vidíme aj na pultoch vo všetkých obchodných reťazcoch, ale, samozrejme, tak ako si aj, Rišo, povedal, za akú cenu. Ja chápem plne, že letáky a všetko, čo chodí domov, je dôležité, aby tí ľudia do toho obchodu prišli, ale ak potom propagujeme nejakých výrobcov, tak ich netlačme s cenou dole. Čiže znamená, že ich netlačme pod výrobné náklady, lebo naozaj ten výrobca nemôže vyrábať pod výrobné náklady a ešte nemôže sa podieľať aj na propagácii.
Chcela by som ešte povedať jednu vec, dúfam, že sa pán minister na mňa nenahnevá, je to trošku takto. Pán minister, ja by som sa chcela spýtať, či sa podarilo, keď ste propagovali jahňacie mäso, či sa dostalo naozaj na naše pulty, lebo ja som ho naozaj vehementne hľadala (povedané so smiechom) aj v tých reťazcoch, a bola by som rada, lebo to bola veľmi dobrá myšlienka, či sa podarilo, ako sa podarilo a či vôbec sa naši spotrebitelia k tomu dostali, pretože skutočne musíme podporovať ten vidiek.
Mali by sme ísť k tej sebestačnosti a ja vítam každú dobrú myšlienku, ale toto si myslím, že toto tlačí, táto legislatíva tlačí našich poľnohospodárov naozaj pod tie výrobné ceny.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.2.2021 9:22 - 9:37 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som aj ja vystúpil k tomuto vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 91/2019 Z. z. o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 198/2020 Z. z.
Ochrana slovenských poľnohospodárov a potravinárov pred absolútnou nadvládou obchodných reťazcov na trhu s potravinami je pre stranu SMER - sociálna demokratická veľmi dôležitá. Dokazuje to aj prijatý zákon, ktorý právne reguluje neprimerané podmienky v obchodných vzťahoch v oblasti predaja potravín. Zároveň stále zdôrazňujeme, že takáto právna úprava je tiež jedným z rozhodujúcich nástrojov, ktoré zabezpečujú prístup spotrebiteľov k slovenským potravinám. Tie totiž v dôsledku deformovanej podpornej politike Európskej únie často nemôžu konkurovať cenou, pričom garantujú vysoké štandardy kvality a potravinovej bezpečnosti u nás na Slovensku.
Veľkou škodou je, že absentuje spoločná európska legislatíva, ktorá by ochraňovala prvovýrobcov a potravinárov proti zneužívaniu dominantného postavenia obchodných reťazcov. Aj preto sa za každej vlády pod vedením politickej strany SMER - SD presadilo prijatie zákona, ktorý koľko-toľko držal obchodné reťazce na uzde. Je možnože dobré si pripomenúť, že za vlády Ivety Radičovej v roku 2010 - 2012 bol iniciovaný a schválený zákon, zrušený zákon o regulácii obchodných reťazcov. Bol to jeden z prvých zákonov, ktorý bol prijatý v tomto volebnom období. A treba povedať, že to boli predstavitelia SaS, ktorí tento, toto zrušenie predložili. Na stole máme teraz túto novelu zákona č. 91/2019 zo Zbierky zákonov o týchto neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami. Nepovažujeme ju za výraz starostlivosti súčasnej vlády o dôstojné a rovnoprávne postavenie slovenských poľnohospodárov a potravinárov vo vzťahu k obchodným reťazcom. Naopak, vidíme v ňom výlučne krok, ktorým Slovenský republika plní svoju povinnosť pri transpozícii príslušnej smernice Európskej komisie.
Táto transpozícia nám nehovorí o nutnosti prevziať tieto všetky veci. Nezačalo konanie voči Slovensku prostredníctvom Európskej komisie. Nie je našou povinnosťou prevziať všetky tieto veci a práveže našou povinnosťou a úlohou je spraviť všetko pre to, aby slovenskí poľnohospodári a potravinári mali dôstojné podmienky na slovenskom trhu dodávať do všetkých obchodných reťazcov. Vyhovárať sa tu teraz na Európsku úniu, na Európsku komisiu, že to musíme prevziať, mi pripadá ako v prípade minuloročnej, minuloročného kroku ministerstva pôdohospodárstva a prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu, kde sme sa tiež vyhovárali na to, že Európska komisia nám ukladá povinnosť zvýšiť slovenským poľnohospodárom nájomné na tzv. obvyklú cenu. Pritom to všetci dobre vieme a je to už aj zmedializované a prezentované, že nám Európska komisia nič neudelila, práveže naopak, Európska komisia sa len pýtala pár otázok, ktorá chcela, ktoré chcela k tomu zodpovedať, a do tejto chvíľky na tieto otázky nedostala ani žiadne zodpovedanie.
Určite ste viacerí dostali, dostali list, ktorý bol smerovaný z... nám ako poslancom zo Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov. Je to zväz, ktorý združuje viac ako 500 subjektov a zamestnáva na Slovensku 12-tisíc ľudí. To nie je málo, 12-tisíc ľudí. A tí nás požiadali – a nielen oni, ale aj ďalší potravinári na Slovensku –, aby sme všetko spravili pre to, aby nedošlo k zmene tohto zákona o týchto nekalých praktikách.
Predloženou novelou totiž Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky napr. ruší nedávno zavedený zákaz nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady výrobcu. Je to, touto, túto nekalú praktiku považuje za neprimeranú podmienku v obchodných vzťahoch s potravinami. V praxi to znamená opätovné umožnenie beztrestného enormného tlaku predovšetkým zahraničných obchodných reťazcov na predaj slovenských potravinárov pod výrobné náklady. Slovenskí pekári, cukrári a cestovinári roky trpeli týmito nekalými obchodnými praktikami, a nielen oni, ale aj ostatní potravinári na Slovensku. Stretávali sa s nemorálnymi požiadavkami, ktoré na vyspelých európskych trhoch nemajú svoje miesto. A napríklad poviem vám pár príkladov v tejto súvislosti, ako napríklad keď tu bolo v minulosti ešte pred zavedením tohto zákona, boli napr. tzv. povinné finančné príspevky jednotlivých dodávateľov, potravinárov, poľnohospodárov do týchto obchodných reťazcov.
Poviem vám taký príklad, že v roku 2001, ak si dobre pamätám, sa na Slovensku postavil prvý takýto potravinový obchodný reťazec. Bol postavený v Nitre a jeho, jeho hodnota, resp. náklady na jeho výstavbu boli asi v hodnote vyše 300 mil. korún, ešte vtedy boli koruny slovenské. Vtedajší obchodný reťazec povyberal od tých jednotlivých dodávateľov, potravinárov, poľnohospodárov, to boli tisícky položiek, tzv. listovanie sa to volalo, listovné, a vyzbieral ešte vyššiu hodnotu, ako stál samotná vý..., samotné postavenie tohto obchodného reťazca. To znamená, že samotný obchodný reťazec ešte ani nezačal s predajom a už mal naspäť všetky náklady v rámci postavenia tejto prevádzky.
Samozrejme, že sú tam aj ďalšie veci, tam boli v minulosti, a to sú platby za rôzne služby. Všetci dobre vieme, že vždy, keď mali obchodné reťazce, oslavovali nejaké výročia okrúhle alebo čo, tak normálne jednotliví potravinári a poľnohospodári na Slovensku im museli dávať, také, by som povedal, odmeny, alebo na to, že majú narodeniny, normálne financie. Dobre vieme, že sa platia rôzne príspevky pri tom, že jednotlivé položky v regáloch sú umiestnené v nejakej výške, tak aby to ten spotrebiteľ videl.
Sú ďalšie veci, vieme, že napr. pri pekárenských výrobkoch pekári musia, museli platiť za zamestnancov, ktorí neboli ich zamestnanci, ale boli to zamestnanci obchodného reťazca, ktorí sa starali o pečivo. Toto museli platiť tí pekári.
A dovoľte mi aj taký príklad z praxe. Som prevádzkovateľom regionálnej pekárne a dodávam do jedného obchodného reťazca v nejakom regióne Slovenska. Nakoľko náklady v pekárni v horizonte v posledných dvoch rokov pomerne dramaticky rástli, tak som oslovil obchodný reťazec o zmenu dodávateľských cien. Samozrejme, ich vôľa na úpravu cien bola minimálna a, samozrejme, moja argumentácia sa rôznila od ich argumentácie, lebo som hovoril o tom, že vstupné suroviny sa, cena sa menila, doba je zlá, bol COVID minulý rok, a táto moja argumentácia vychádzala, toho pekára, vychádzala, že ceny surovín rastú medziročne cca o 5 až 7 % a o to, čo dramaticky ešte omnoho viacej sa, samozrejme, mení aj menila cena práce. Ale až potiaľto to ten pekár samotný nevnímal ako nejaký problém. Skôr vnímal to taký štandard, taký folklór od toho obchodného reťazca, ktorý k tomu patrí. Tento pekár, tá nevôľa toho obchodného reťazca na zmenu týchto obchodných podmienok ho donútila k tomu, aby sa zaoberal hlbšie tými cenami, a tomu celému, ako to funguje.
Výsledok zistenia v danom obchodnom reťazci bol ten, že samotný pekár sa hýbe s cenami na hrane, alebo už pod hranou samotných výrobných nákladov a daný obchodný reťazec má maržu na jednotlivých pekárenských výrobkoch 76 až 87 %. A toto nie je realita len pekárov, ale toto je realita aj iných potravinárov, poľnohospodárov, ktorí od úplnej piky, od začiatku sa poctivo venujú či živočíšnej, rastlinnej výrobe a samotným tým potravinám, a nakoniec ledva pomaly za náklady do obchodných reťazcov, a samotné reťazce na tom majú neskutočné zisky, však si vieme pozrieť minuloročné, alebo teda budeme vidieť minuloročné zisky jednotlivých obchodných reťazcov. Toto je, toto je veľký problém.
Samozrejme, ďalšie veci, ktoré sú tam v rámci tohto zákona, a to je vynechanie predaja potravín pod nákupné ceny. Pri predaji potravín pod nákupné ceny môže dôjsť k likvidácii posledných malých výrobcov a predajcov regionálnych potravín, malých, nezávislých predajní potravín. Obchodné reťazce totiž disponujú takou ekonomickou silou, že predaj potravín pod nákupné ceny, teda za... zámerne nereálne nízkymi cenami môžu ľahko zlikvidovať menších výrobcov a predajcov v jednotlivých regiónoch Slovenska. Následne by sa stali obyvatelia regiónov úplne závislí od ich cenovej politiky a, samozrejme, že keď povieme aj o zákaze nákupu potravín pod ekonomicky oprávnené náklady, tak aj v tomto prípade by dodávatelia základných potravín, napr. chleba, pečiva, ale aj ďalší slovenskí výrobcovia potravín boli nútení akceptovať akúkoľvek požiadavku reťazcov na predajnú cenu.
A keď by bola pod výrobnými nákladmi, každou dodávkou tovaru by tak výrobcovia vytvárali stratu, nehovoriac o tom... Sa mi kráti čas... Nie? Či? Dobre? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
V pohode.

Takáč, Richard, poslanec NR SR
Dvadsať, no.
... nehovoriac o tom, že má dôjsť k zrušeniu jednotlivých skladov v regiónoch, čo, samozrejme, nepostihne, resp. tých cien, ktoré, ktoré dostávajú, a toto nepostihne veľké reťazce. Veľký reťazec má veľké logistické centrá po celom Slovensku. Vie plnohodnotne, komfortne zabezpečiť v rámci jednotlivých obchodných reťazcov, domov, ale tí malí regionálni, ktorí sú a sú asi dvaja alebo traja po celom Slovensku, na juhu Slovenska, na východe Slovenska, stred Slovenska, títo nedokážu zabezpečovať tak to logisticky, ako to zabezpečujú tieto veľké obchodné potravinové reťazce. Zas dôjde k tomu, že sa budú zatvárať na tých jednotlivých koncových dedinách, v tých menších oblastiach Slovenska tieto potraviny, a toto nemôžeme, toto nemôžeme dopustiť.
Samozrejme, že sama osebe je tam aj kapitola, čo sa týka pokút. Pokuty musia byť také, aby odrážali aj obchodné reťazce od zneužívania svojho dominantného postavenia voči poľnohospodárom a potravinárom. Výška pokút musí byť preto zodpovedať ekonomickej sile daného obchodného reťazca, preto nemôže ísť o pokuty v symbolických výškach, ako sa to snažili presadiť reťazce v doterajších rôznych legislatívnych procesoch.
Samozrejme, otázne je diskutovať o tej výške, ale na druhej strane treba povedať, že aj samotné vymoženie tejto pokuty, z jednej strany dôjde k udeleniu pokuty, reťazec sa odvolá, potom je to zrušené, čiže je potrebné doriešiť tento legislatívny proces, tak ako keď sa nájdu porušenia, sú porušenia, dôjde k udeleniu pokuty, tak aby tá pokuta bola aj zaplatená. Ja si myslím, že spoločným cieľom v tejto veci, či koalície, aj opozície, je to, aby sme zvyšovali potravinovú sebestačnosť, to hovorí aj sám pán minister a samotní koaliční poslanci. A ja si osobne myslím a myslí si to aj odborná verejnosť, že touto novelizáciou tohto zákona práveže dôjde k opačnému efektu.
Chcel by som požiadať pána ministra, koaličných poslancov a vládnu koalíciu, aby stiahli túto novelizáciu tohto zákona, lebo bude to mať len za následok zase zhoršenie situácie slovenských poľnohospodárov a potravinárov na našom trhu, a práveže myslím si, že spoločnou snahou je spraviť všetko, aby to bolo opačné, aby sa slovenským poľnohospodárom a potravinárom darilo.
Ďakujem veľmi pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 29.1.2021 9:30 - 9:37 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Dobrý deň všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážená pani predkladateľka, milé kolegyne, kolegovia, návrhom tohto zákona sa majú zľahčiť spôsoby verejného obstarávania pre obstarávanie verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vo veciach služieb vo vede a výskume, kde v dôvodovej správe, tak ako aj pani predkladateľka na úvod povedala, tak sa má, cieľom tejto novely je odstránenie národného goldplatingu. Teda čo to znamená? Národný goldplating je to, sú to požiadavky, ktoré sú navyše od požiadaviek, ktoré stanovujú jednotlivé normy Európskej únie.
Ďalej sa v dôvodovej správe hovorí, že oblasť verejného obstarávania je v základných rámcoch regulovaná na európskej úrovni smernicou č. 2014/24/EÚ v platnom znení, kde súčasná slovenská právna úprava je v niektorých aspektoch prísnejšia a to aj v oblastiach postupov subjektov, ktorých zákazky sú spolufinancované viac ako 50 % verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom. V súčasnosti tieto subjekty musia zabezpečiť obstaranie služieb v oblasti výskumu a vývoja, výskumu a vývoja prísnejšími postupmi podľa zákona o verejnom obstarávaní. Toľko sa hovorí v dôvodovej správe k tomuto návrhu zákona.
Keď si pozrieme, čo hovorí smernica 24/2014/EÚ o verejnom obstarávaní v oblasti výskumu a vývoja, respektíve v oblastiach zákaziek s príspevkom verejných obstarávateľov, tak čl. 14 tejto smernice hovorí, že, s nadpisom Služby v oblasti výskumu a vývoja, hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytnutie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV, a teraz sú tam vymenované kódy, a to sú tie isté, ktoré sú v návrhu, v návrhu tohto zákona, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky: po a) prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, po a), a po b) odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Keď si pozriete náš platný zákon o verejnom obstarávaní, § 1 ods. 2, tak čo hovorí náš platný zákon o verejnom obstarávaní? Hovorí, že tento zákon sa nevzťahuje, čiže negatívne vymedzenie, tento zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania pod kódmi CPV, a zase sú tu vymenované tie isté kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.
Čiže keď si porovnáte znenie čl. 14 smernice, ktorá hovorí, že táto smernica sa vzťahuje iba na, a teraz sú tam tie služby na poskytnutie v oblasti výskumu a vývoja, ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, a po b) odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ, a porovnáte si to so znením našeho platného zákona, § 1 ods. 2, kde je to isté, len negatívne vymedzené, to znamená, že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú v prospech, výlučne v prospech verejnému obstarávateľovi a odplatu za poskytovanú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, tak zistíte, že tieto dve znenia sú úplne totožné. Len jeden to hovorí pozitívne a druhý to hovorí negatívne. Ale tam nie je žiaden rozdiel.
Pokiaľ si pozriete čl. 13 smernice 24/2014, tak sa hovorí, že táto smernica sa uplatňuje na zadávanie týchto zákaziek: zákaziek na uskutočnenie stavebných prác, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 5 mil. 350-tisíc eur, ak tieto zákazky zahŕňajú jednu z týchto činností: stavebno-inžinierske činnosti, ďalej stavebné práce v nemocniciach a tak ďalej, a po b) zákaziek na poskytovanie služieb, na ktoré verejní obstarávatelia prispievajú priamo vo výške viac ako 50 % a ktorých predpokladaná hodnota bez DPH sa rovná alebo je vyššia ako 214-tisíc euro a ktoré sú spojené so zákazkou na uskutočnenie stavebných prác uvedených pod písm. a). Čiže tie, ktoré, na ktoré sa nevzťahuje, sa netýkajú vôbec výskumu a vývoja, ale týkajú sa stavebných prác.
Takže z tohoto mi vyplýva pravý opak, teda že táto právna úprava, ktorú navrhuje pani poslankyňa Zemanová, neodstraňuje goldplating, ale, naopak, zavádza jednoduchšie postupy vo verejnom obstarávaní pre výskum a vývoj nad rámec smernice, čo môže zakladať dôvod na to, aby Slovenská republika, podľa môjho názoru, bola predmetom konania Európskej únie vo vzťahu k Slovenskej republike za nedodržiavanie tejto smernice. A neviem teda, z čoho pani predkladateľka vychádza, a teda by som poprosil, keby mohla konkrétne odôvodniť, ktorými ustanoveniami smernice je zavedený v našom zákone goldplating.
Ja nebudem zatiaľ dávať návrh na nepokračovanie v rokovaní v zmysle rokovacieho poriadku, ale najskôr by som chcel počuť od pani predkladateľky, že v čom je teda konkrétne, s poukázaním konkrétneho ustanovenia smernice a nášho zákona, v čom je tu zadaný goldplating, a teda v čom by sme mali, v čom by mala naša právna úprava ísť nad rámec smernice. V opačnom prípade teda sa dostávame do stavu, kedy budeme v rozpore so smernicou, a to sa obávam, že asi, asi nikto nechceme, aj keď ako ja nespochybňujem to, že v rámci výskumu a vývoja by mohli byť jednoduchšie spôsoby o verejnom obstarávaní, ale v tomto prípade sa domnievam, že ideme nad rámec smernice.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2021 16:24 - 16:26 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Len chcem povedať, ozaj sa mi cez to rúško trošku horšie hovorí, takže to je ten výsledok, ale nechcem povedať, že toto nie je istým spôsobom dojímavý príbeh, no je. Viete, ten, čo s tým robí, a môže byť akýkoľvek veľký a neviem aký chlap, musí isté ve..., veci cítiť, že, a myslím si, že minister práce, pokiaľ sa takéto veci vôbec v živote vyskytnú, nikdy nemôže byť absolútne spokojný a vždy musí hľadať spôsob, ako sa eventuálne tomu, tomu dalo zabrániť.
Teraz, ak dovolíte, konkrétne. Celá tá problematika je v prvom rade o zodpovednosti, bohužiaľ, v tomto prípade o nezodpovednosti rodičov. To, tam to začína, všetko ostatné je istá nadstavba. No a teraz k tým konkrétnym otázkam
Pán Kočiš, zdravotno-sociálna starostlivosť, prečo som to otvoril a prečo som, pán Suja, hovoril aj o nejakej malej vojne. Viete, v tom čase sa otvorili otázky, čo bude financované zo zdravotnej poisťovne alebo poisťovní smerom k zdravotno-sociálnej starostlivosti. Ak si pamätáte, tí, čo ste v tom boli, deväť medicínskych úkonov, to bolo prvá tá otázka a postupne sa tie veci začali napĺňať, chvalabohu, pretože je nevyhnutné a nedá sa v tomto prípade kalkulovať na tom, že či sa peniaze zdravotnej poisťovne použijú na jeden, resp. druhý účel. To je jedna a tá istá diagnóza, veľakrát jeden a ten istý, istý človek.
No a čo sa týka smerom k pánovi Mihálovi, ja som povedal len toľko, že úsporu tiež nejakých 10 % robil v tomto prípade na sociálnych pracovníkoch a kuratele. Nič viacej. Ja som tých 200 zobral naspäť a plus ďalších, o ďalších 300 sociálnych pracovníkov sa rozšíril ten počet.
Janko Herák, čo sa týka terénnych, terénni sociálni pracovníci, to je zodpovednosť a kompetencia obcí a miest. Problém je v tom, že eurofondy riešia tri štvrtiny všetkých týchto. My sa musíme zamyslieť na tom... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 28.1.2021 16:09 - 16:16 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som vstúpil, predpokladal som, že hlavne v druhom a v treťom čítaní, ale myslím si, že aj pri prvom čítaní je potrebné pár vecí povedať, pretože ja vnímam tento krok predkladateľov, že majú záujem urobiť maximálne, čo sa dá, ešte pre väčšiu prevenciu hlavne v rezorte zdravotníctva.
Chvalabohu, rezort, rezort práce a sociálnych vecí prešiel istým systémom po tej prvej nešťastnej Lucke, ten prípad v Ružinove. Myslím si, že sme sa jednoznačne zhodli, že to nebolo zlyhanie jednotlivca, ale že bolo treba prijať systémové prvky, prijalo sa ich relatívne veľmi veľa, a teraz môžem len konštatovať, možno aj do vlastných radov vtedy, na škodu veci, že sa už v tom období neprijímali isté opatrenia aj v rezorte zdravotníctva. Vtedy sme viedli trošku takú malú vojnu, odkiaľ pokiaľ v sociálnej oblasti rezort práce a odkiaľ pokiaľ už by mal začať rezort zdravotníctva. Skôr sa to týkalo finančných prostriedkov zo zdravotných poisťovní, ale to sa týkalo hlavne starostlivosti o dôchodcov.
To je tá otázka, kde končí sociálna, resp. zdravotná, a začína sociálna starostlivosť. To je stále otázka, ktorá je otvorená, ale je nevyhnutné, aby ten prechod, to premostenie sociálnej a zdravotnej politiky smerom k seniorom bol zabezpečený. 1. januára 2014 prijala vláda Národnú stratégiu na ochranu detí pred násilím, prvý strategický materiál, ktorý pokladám za veľmi dôležitý. Od marca ’14 bolo zriadené Národné koordinačné stredisko pre riešenie problematiky násilia na deťoch, ďalšia inštitúcia, ktorá mala prvorade za úlohu vytvoriť predpoklady, aby sa vedelo, ako postupovať v prípade vzniku obdobného prípadu, ako napríklad tá nešťastná Lucka.
To znamená, že neuzatvárali sme isté koordinančné dohody len na úrovni celoštátnej, ale išlo sa dole, išlo sa na regióny, pretože bolo veľmi dôležité nájsť spôsob a formy, ako zapojiť a skoordinovať políciu, prokuratúru, orgány sociálnoprávnej ochrany, ale aj školy, školské zariadenia, mimovládne organizácie, samozrejme, obce a mestá, prípadne poskytovateľov zdravotnej starostlivosti k týmto závažným problémom. Jednoducho, aby každá táto inštitúcia v konkrétnej dobe vedela veľmi operatívne zareagovať, aby sa konalo. Myslím si, že potvrdil ten, to obdobie odvtedy, že ten postup je správny, ale on nikdy nie je ukončený, on je proces, ktorý, život prináša nové veci a na tie musí reagovať aj národné koordinačné, koordinačné stredisko. Bol spustený model miestnej koordinácie, tak jak som ho spomenul, no a, samozrejme, národné koordinačné stredisko má aj úlohy, ktoré vyplývajú z aktualizácií legislatívy, dokumentov vlády, medzinárodných záväzkov, pretože aj tie sú v istom konkrétnom vývoji a reagujú na konkrétne veci, ktoré život prináša.
Možno si málokto uvedomuje, v tom čase aj samotní komisári, aj komisár pre deti bol, vznikol v istom podnete na tie skutočnosti, ktoré sa udiali, pretože už mnoho rokov predtým malo Slovensko záväzok zriadiť takéto inštitúcie, nikto nemal tú odvahu, zriadilo sa to. Dnes je na nás, aby sme zhodnotili, do akej miery tie inštitúty plnia tú úlohu, ale každopádne to bol správny krok, pretože je to ďalší preventívny krok, ktorý môže pomôcť z hľadiska prevencie, prípadne odhaľovania. Zaviedla sa oznamovacia povinnosť pre rodičov od 3 do 6 rokov. Priznám sa, že som nebol veľmi nadšený s tým, že rodič má posielať nejaké, nejaké správy niekde na sociálku a informovať o tom, ale život ukázal, že je to potrebné.
Čo ma prekvapilo, a to je tá nešťastná druhá Lucka, že to ani nie je obdobie po 3 rokoch, ale to je do tých 3 rokov, kedy sme sa spoliehali na to, že príslušní pediatri by mali v tomto prípade vedieť konať. To znamená, to, čo povedali zdravotníci, že keď nebude pediater dávať do ruky rodičovi zdravotnú dokumentáciu dieťaťa v prípade, že sa sťahuje, jednoducho mení lekára bude postačujúce, zdá sa, že nie je postačujúce. Preto vítam a podporujem aj tento krok, zapojiť do toho aj zdravotnú poisťovňu, pretože tá má sumu informácií od každého pediatra, a tam sa dá veľmi veľa v tomto prípade urobiť. Každopádne možno ani ja som nemal vtedy ustúpiť zdravoťákom a mali sme trvať na tom, aby do týchto systémových opatrení boli širšie zapojené aj zložky a orgány rezortu zdravotníctva.
No, prijali sa, myslím si, že v tomto prípade dosť veľké opatrenia z hľadiska sociálnoprávnej ochrany detí a kurately. Ja som doslova vyhlásil jeden rok za sociálnoprávnej ochrany a kurately, prijali sme ďalších 200 ľudí, ktorých môj predchodca pán minister Mihál z hľadiska úspor prepustil, a prepustil hlavne ľudí z prvého kontaktu, práve tých, ktorí mali zabezpečovať starostlivosť, nazvem to, o probléme o rodiny. Áno, aj na toho sociálneho pracovníka, alebo pracovníčku v tej Bratislave vtedy pripadalo 240 problémových rodín. No, myslím si, že štatisticky sa to nedá celkom zvládnuť, samozrejme, nikdy sa nemôže uspokojiť sociálny pracovník s tým, že mu niekto otvorí dvere a povie, dieťa je v poriadku, spí. On ho musí vidieť, prípadne lekár posúdiť, až potom sa dá skonštatovať, že je to v poriadku.
Možno je to aj istá výzva do tohto obdobia, kedy táto vládna koalícia má záujem robiť isté úspory to je tých 10 %, ktoré znižuje, aby sa nestala tá istá skutočnosť, že úradníci budú sedieť na svojich miestach, a tí prví, ktorí sú v kontakte, či sa to týka seniorov, detí, vôbec ďalších otázok, budú v tomto prípade uvoľnení. To sa prejaví niekde úplne inde a prejaví sa to negatívne. Aj táto skúsenosť je dôležitá, aby sa jednoducho takéto veci neopakovali, preto aj napriek tomu, že sa v rezorte sociálnych vecí prijali tieto systémové opatrenia, som rád, že sme do tých, do toho systému zahrnuli týmto návrhom aj rezort zdravotníctva, každopádne som pripravený - aj klub strany SMER - sociálna demokracia - podporiť tento návrh a budeme potom možno po roku, po dvoch vyhodnocovať, do akej miery plní tento zákon tie očakávania, ktoré od neho máme.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 28.1.2021 15:23 - 15:25 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja si ctím a rešpektujem názor pani poslankyne a dokonca s mnohými argumentami, ktoré použila, by som aj súhlasil, ale predsa len, aby som sa mohol kvalifikovane rozhodnúť v tejto veci, by som potreboval poznať aj názor profesných organizácií pracujúcich v regionálnom školstve, možnože aj názor štátnej školskej inšpekcie a možnože aj ďalších, iných subjektov. Určite máme veľmi veľa pozitívnych skúseností s vzdelávaním na druhom stupni základných škôl, myslím, s individuálnym vzdelávaním, ale predsa len tieto skúsenosti máme na jednej strane pozitívne, ale rovnaký obsah aj negatívnych skúseností s individuálnym vzdelávaním, preto si myslím, že je dobre vyvážiť tento názor aj o tieto reprezentat..., názor alebo postoj týchto reprezentatívnych profesných združení.
Ja verím, že keď tento materiál príde po prvom čítaní do výboru pre vzdelávanie, tak bude priestor na takú odbornú, odbornú diskusiu. Nebudeme sa možno vracať k diskusii k tomu návrhu spred deviatich rokov, ale pokúsime sa na to pozrieť práve s odstupom tých deviatich rokov a skúsime prehodnotiť všetky tie vecné za a proti tomuto návrhu. Takže toľko som chcel k tejto diskusii odznieť. Určite existuje strašne veľa rozdielnych názorov a verím, že tak ako pri iných legislatívnych normách, tak aj teraz vo výbore vlastne dokážeme prijať nejaké stanovisko alebo osvojiť si možno nejaké stanovisko.
Ja som tak, ako som aj predkladateľke návrhu povedal na výbore, zatiaľ nie som nejak presvedčený o tom, že to je dobrý, dobrý návrh alebo dobrá úprava, ale, ale nehovorím, že toto je moje definitívne stanovisko v tejto chvíli. Určite si nechám ešte poradiť a nechám si veci vysvetliť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 28.1.2021 11:16 - 11:17 hod.

Susko Boris
Ďakujem pekne za slovo. Ja by som tak isto chcel pripomenúť členom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, že zasadnutie výboru je dnes o 12.30 hod. v miestnosti č. 30 tu v hlavnej budove. Ďakujem.
Skryt prepis