Videokanál klubu

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Dostál, váš príbeh začal v roku 2010, kedy sa v Národnej rade, v Slovenskej republike prijal zákon o štátnom občianstve. Ale realita je iná.
Ten príbeh začal v roku 2010 v maďarskom parlamente, ktorý prijal návrh zákona o štátnom občianstve, podľa ktorého toto maďarské občianstvo mohli získať aj obyvatelia, ktorí nežili na území Maďarska. Až potom prišiel zákon, ktorý prijala Národná rada Slovenskej republiky ako reakciu, pretože ten maďarský zákon hovoril vyslovene o etnickom princípe.
Som rád, že ste spomenuli aj obdobie vlády Ivety Radičovej a spomenuli ste poslancov OĽANO, ktorí vlastne zablokovali zmenu zákona.
Musím vám dať za pravdu aj v tom, že vďaka zákonu, ktorý bol schválený Národnou radou Slovenskej republiky, prišli stovky ľudí o občianstvo, o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ale v roku 2015 bola prijatá smernica ministerstva vnútra, ktorá udávala dôvody, ako stratené občianstvo mohli občania získať naspäť.
Ja si myslím, že vzťahy medzi Slovenskou republikou a Maďarskom sú na kvalitatívne vysokej úrovni, čo musí tešiť každého normálne zmýšľajúceho človeka. Ja pochádzam z národnostne zmiešaného kraja, takže viem, o čom hovorím.
A na záver mi dovoľte otázku. Vy chcete, aby sme sa vrátili spred rok 2010, alebo chce len vlastne upraviť tú smernicu z roku 2015 a preklopiť ju do zákona a uľahčiť tým ľuďom získať naspäť stratené občianstvo?

Ďakujem pekne. Veľa z toho, čo ste povedali, s tým sa dá súhlasiť.
Samozrejme, tá realita je taká, že tento váš návrh nebude schválený, a preto ja by som chcel v tejto mojej faktickej poznámke apelovať na poslancov z koalície, aby si uvedomili, že sa jedná o zneužívanie tohto, tohto opatrenia v našom prostredí a že by bolo dobré pripraviť nejaký zákon, ktorý sa bude volať trebárs lex COVID, lex epidémia, nech sa už volá akokoľvek, ale ktorý bude slúžiť na to, na čo má, a nie na obmedzovanie ľudských práv a slobôd.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, chcem poprosiť, všetkých kolegov, ktorí sú členmi výboru na kontrolu SIS, že dnes máme o 12.15 hod. štandardné, riadne rokovanie výboru. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. (Neutíchajúci ruch v sále a zaznievanie gongu.) Chcel by som pripomenúť kolegom zo zahraničného výboru, že rokovanie sa uskutoční dnes o 12.05 hod. v miestnosti č. 149.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja len technicky, keďže sme v prvom čítaní navrhujem hlasovanie o 11.00 hod. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 3. mája 2021. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem. Týmto sme vyčerpali rozpravu, ktorú týmto uzatváram, a chcem sa spýtať, pán predkladateľ, máte ešte záujem o záverečné slovo? Nie je tomu tak. Pán spravodajca, máte záujem vystúpiť? Nie je tomu tak, takže prerušujem rokovanie o tomto bode.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budeme pokračovať rokovaním v prvom čítaní o návrhu poslancov Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Magdalény Sulanovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.
Návrh ústavného zákona je pod tlačou 429 a pridelenie výborom je v rozhodnutí 438.
Teraz poprosím pána poslanca Rastislava Schlosára, aby návrh ústavného zákona za predkladateľov predniesol.
Nech sa páči, máte slovo.

(Rokovanie o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mariana Kotlebu, Rastislava Schlosára, Martina Beluského a Magdalény Sulanovej na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, tlač 429.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dámy a páni, nikto nechce takýmto spôsobom prezentovať absolútnu spokojnosť s RTVS, práve naopak. Všetci RTVS máme čo vyčítať a určite, keby tuná nastala jedna normálna debata aj o vysielacej štruktúre, by sme určite vedeli o týchto veciach veľmi veľa hovoriť a aj by sme sa zhodli. Ale nedá sa jednoducho tento problém lámať takýmto spôsobom cez koleno, keď od začiatku tohto volebného obdobia je tu nástojčivé chcenie o výmenu vedenia vrátane generálneho riaditeľa RTVS. V podstate ja to vidím na každom výbore, to chcenie, niečo za každú cenu nájsť, aby teda ten generálny riaditeľ mohol padnúť, mal padnúť. Však môžeme sa pána predsedu spýtať, prečo je tam tento jeden nesmierny nevzťah od začiatku tohto volebného obdobia.
Nech by bolo čokoľvek, lámať cez koleno túto problematiku takýmto zásadným spôsobom a vymyslieť si etickú radu, ktorá by mala nahradzovať vedenie RTVS, Radu RTVS, vymyslieť takéto dvojvládie, ktoré spraví chaos už aj tak v tejto chaosom poznačenej celospoločenskej situácii, ktorú prežívame, sa mi zdá naozaj nehodné slovenského parlamentu.
Táto novela, ktorú vy dávate, je aj z hľadiska formálneho chybná, aj z hľadiska obsahového chybná, má len jeden jediný cieľ, zbaviť sa súčasného vedenia RTVS. No ale takýmto spôsobom? Takýmto spôsobom? Urobte to v rámci normálneho zákona, ktorý existuje a ktorý je platný, a budeme sa o tom normálne baviť a možnože nájdeme spoločnú reč v mnohých problémoch. Ale toto nasilu lámanie cez koleno tejto problematiky, nuž a takýmto spôsobom, nehnevajte sa, toto jednoducho nemôžeme prijať.

Vážený pán predsedajúci, dámy a páni, dovoľte, aby som sa vyjadril k predkladanému poslaneckému návrhu.
Návrhom zákona sa ustanovuje etická komisia, ktorá sa má stať popri rade a generálnom riaditeľovi tretím orgánom Rozhlasu a televízie Slovenska (ďalej len "RTVS"). Poslaním etickej komisie je podľa predkladateľov zákona dohliadať na dodržiavanie ustanovení právnych predpisov, etických noriem a interných pravidiel pri novinárskej práci a umeleckej tvorbe RTVS.
Už z tejto definície je zrejmé, že vzniká akýsi super riadiaci orgán RTVS, ktorý okrem oblasti etickej regulácie vstupuje nielen do kompetencií rady, to znamená dohľad nad dodržiavaním plnenia úloh RTVS ako verejnoprávnej inštitúcie vyplývajúcich z relevantných právnych predpisov, ale aj generálneho riaditeľa ako štatutárneho orgánu zodpovedného za riadenie a chod organizácie. Ide o neštandardný model riadenia verejnoprávnych médií, ktorý nemá analógiu v zahraničí.
Príklady samoregulačných etických orgánov, na ktoré odkazujú predkladatelia v dôvodovej správe, fungujú na osvedčenom princípe oddelenia a efektívnej súčinnosti právnej regulácie a etickej samoregulácie a nie na strete právnych a etických noriem. Etická samoregulácia žurnalistiky má v Európe dlhoročnú tradíciu a realizuje sa inštitucionálne v podobe tlačových mediálnych rád. Tie dohliadajú na plnenie kódexov žurnalistickej etiky, ktoré sa dobrovoľne zaviazali dodržiavať vydavatelia, redakcie novín a časopisov, vysielatelia či nezávislí žurnalisti a mediálni tvorcovia.
Druhou formou etickej samoregulácie sú interné kódexy etického správania, ktoré prijímajú vydavatelia. redakcie, vysielatelia alebo iné subjekty pôsobiace v sfére masmediálnej a marketingovej komunikácie.
Význam samoregulácie ako doplnkového nástroja pri výkone platných právnych a administratívnych noriem sa zdôrazňuje aj v smernici Európskeho parlamentu a Rady Európy 2018/1808, aby som bol presný, o audiovizuálnych mediálnych službách. Uvádza sa v nej, že samoregulácia môže byť doplnkovým spôsobom vykonávania určitých ustanovení smernice, nemala by však nahrádzať povinnosť zákonodarcu.
V našom ponímaní legislatívny rámec RTVS vychádza z dlhoročných tradícií a princípov verejnoprávneho vysielania v Európe obsiahnutých v dokumentoch Európskej únie, Rady Európy, UNESCO a Európskej vysielacej únie.
Predkladaný návrh zákona zásadným spôsobom narúša nezávislosť RTVS, kompetencie jej orgánov, vnáša duplicitu a chaos do systému riadenia verejnoprávnej inštitúcie. Navyše, RTVS venuje dlhodobú pozornosť rôznym aspektom profesionálnej etiky svojich zamestnancov a spolupracovníkov. Prijal a riadi sa štatútom programových pracovníkov a spolupracovníkov, pri vypracovaní ktorého sa inšpiroval analogickým dokumentom BBC.
Pravidlá prezentácie zamestnancov RTVS v sociálnych sieťach sa riadia etickým kódexom komunikácie na internete. Predovšetkým však už niekoľko rokov vykonáva svoju činnosť etická komisia RTVS, poradný orgán generálneho riaditeľa RTVS ako interný mechanizmus etickej samoregulácie.
Navrhovanú novelu zákona považujeme preto za politicky motivovanú, vecne a legislatívne neprijateľnú. Jej zámerom je len zvyšovať aj prostredníctvom etickej komisie tlak na orgány RTVS a utvárať podmienky na odvolanie generálneho riaditeľa RTVS. Svedčí o tom aj bod 6 v článku I v návrhu zákona, na základe ktorého sa v § 18 platného zákona rozširujú dôvody, pre ktoré môže Národná rada Slovenskej republiky odvolať generálneho riaditeľa RTVS aj o prípad, ak rada v priebehu šiestich mesiacov opakovane skonštatuje, že generálny riaditeľ neprijal opatrenia navrhnuté etickou komisiou.
Summa summarum v podstate ide o to, vytvoriť dvojvládie, vytvoriť nejakú super radu, ktorá by, keďže to nejde vlastne teraz v rámci platného zákona o RTVS, mohla odvolať generálneho riaditeľa. Je to veľmi priezračné celé a myslím si, že aj z tohto pohľadu neprijateľné. Dávam preto procedurálny návrh vzhľadom na skutočnosti, ktoré som pomenoval, nepokračovať v rokovaní v tomto, o tomto návrhu v druhom čítaní.
Ďakujem za pozornosť.

Pán poslanec, chcem sa veľmi pekne poďakovať za tie vaše slová, ktoré ste povedali, myslím to veľmi úprimne, lebo ste odkryli aj teda ďalšiu vec, ktorá v tejto chvíli je nevyriešená, nedoriešená.
Nehnevajte sa, ja si myslím, že sa treba vrátiť z kratšej cesty pri tomto návrhu zákona, lebo tento návrh jednoducho môže istých ľudí aj uraziť po celom Slovensku. Myslím si, že na Slovensku sú všetky cintoríny národné v tom slova zmysle, o ktorých hovoríme, tak ako to hovoria predkladatelia v predkladacej správe. Snáď mi chcete povedať, že Slávičie údolie s Alexandrom Dubčekom je niečo menej? Alebo, ja neviem, cintorín v Kráľovej Lehote s Kristou Bendovou je niečo menej? Alebo cintorín v Podturni s Elom Romančíkom, keď už hovoríme o hercoch, ktorí tam majú byť pochovaní, je niečo menej? Toto nie je dobré.
A to delenie na národných a nenárodných, kto bude o tom zase rozhodovať, kto tam bude pochovaný? Tí živí zase budú rozhodovať o tých mŕtvych a tých mŕtvych chcete znovu takým spôsobom deliť? Je to, je to podľa môjho názoru aj scestné trošku takýmto spôsobom túto vec.
Ja viem, že Ondrejský cintorín, je tam nesmierne veľa osobností, ja neviem, keď už nehovorím o Manderlovi a keď už hovorím o osobnostiach Bratislavy a je tam veľmi veľa významných ľudí, ale povedzte mi, na ktorom cintoríne na Slovensku nie je? A to je jedno, či sú to väčšie alebo menšie mestá, alebo dedinky. Na každom cintoríne, na ktorý, choďte sa pozrieť do Hýb, koľko je tam významných ľudí pochovaných na hybskom cintoríne. Na každom slovenskom cintoríne sú ľudia, ktorí pre toto Slovensko často venovali niekedy život. Nemôžeme takýmto spôsobom deliť a to hovorím ako Bratislavčan. A teraz vydeliť Bratislavu s Ondrejským cintorínom ako čosi extra a nehovoriť o tých ostatných veciach? Urážate niektorých ľudí na Slovensku, prosím vás, to si uvedomte!