Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

31.3.2021 o 11:33 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 15:54 - 15:56 hod.

Faič Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Ďakujem pekne za vystúpenie, pán poslanec Kamenický. Cieľom tohto materiálu, ktorý prerokovávame, je ukázať nielen tomuto plénu, ale aj Slovensku, o čom vlastne máme hovoriť a čo je problém. Ukázať, že aj táto Národná rada vcelku - opozícia aj s koalíciou, pretože ide o zásadné veci, by mala využiť celý potenciál na to, aby sa naozaj prišlo k zásadným rozhodnutiam, ktoré pomôžu odstrániť ten stav, ktorý bude po pandémii. Ak príde taká situácia, ako je pandémia, do štátu alebo do celého sveta, tak všetci rozumní ľudia asi povedia - žarty nabok, treba dať hlavy dohromady a čosi urobiť.
A chcem vám len, vážení kolegovia z koalície, povedať, viackrát sme sa usilovali, aby v pléne bol predložený postoj vlády k opatreniam v súvislosti s riešením pandémie. Zakaždým ste to odbili, ani jeden koaličný poslanec nezdvihol ruku, aby sme to mali tu v pléne.
Dôsledok? Výmena premiéra. Teraz sa prerokováva plán obnovy z nášho počinu a zase máte taký istý postoj k tomu a dokonca hovoríte o veciach, ktoré s tým absolútne nesúvisia.
Ja viem a som presvedčený, že aj u vás, tak ako u všetkých, je potenciál čo k tomu povedať, ale treba sa naozaj k tomu postaviť tak, že žarty nabok, vážené dámy a vážení páni, dať hlavy dohromady a hovoriť o tom, čo bude po pandémii. Ale nie takýmto spôsobom, ako to robíte teraz.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 15:49 - 15:51 hod.

Blaha Ľuboš Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Pán poslanec Kamenický, ďakujem za veľmi silný a odborný príhovor. Osobitne ma teší, že ste spomenuli, že celý plán obnovy je postavený na historickej lži. To znamená na tom, že počas vlád SMER-u sme vraj nekonvergovali s Európskou úniou, čo je ale zjavný logický nezmysel, ako ste správne povedali. To je úplne matematika prvého ročníka základnej školy. No tak pokiaľ vám rastie hospodársky rast viac, ako je priemer Európskej únie, pokiaľ nám rastú mzdy viac, ako je priemer Európskej únie, tak musíte konvergovať. To nejde inak. To je proste, jedna plus jedna je dva. A vy ste tam napísali, že jedna plus jedna je 0,5. To je tak šlendriánsky napísané. A na takomto základe, keď stojí celý plán obnovy, no tak potom sa nemôžete čudovať, páni kolegovia, že ste na smiech. A teda nielen váš nový minister financií pán Matovič, ktorý bude úplne úchvatný ekonóm, ale aj pán Heger, ktorý toto tu má predkladať a mal dneska zodpovedať naše otázky. Ako je možné, že bol tento plán obnovy postavený na historickej lži?
Druhá vec. Absolútne žiadna diskusia. Opäť niečo, čo pán poslanec Kamenický veľmi jasne zdôraznil. Tak malo tu byť reformné leto, nebolo ani leto, ani jeseň, ani zima, už máme jar, žiadna diskusia. A keď to konečne dostaneme do pléna Národnej rady, tak tu je asi čo, dvanásť poslancov opozície, koalície, pardon, všetci sú ticho, ani nevedia, pozerajú, čo sa to tu vlastne rieši. Nebláznime! Toto je tak vážna téma, šesť miliárd. A kam tie peniaze idú? No, mali by ísť v prvom rade na pomoc živnostníkom, pomoc cestovnému ruchu, pomoc gastro, na sociálnu pomoc. Ale nie, my ideme investovať do NAKA, do policajtov, do väzníc, lebo chceme asi zatvárať opozíciu alebo čo, lebo to je naša najväčšia reformná sila tejto vlády. Veď to je neuveriteľné! A pritom sa to dá krásne napasovať na európsky pilier sociálnych práv. To práve Európa chce, aby sme zdôrazňovali, do sociálneho bývania, môžeme dávať do poľnohospodárstva a potravinovej sebestačnosti a tak ďalej. Nie, vy ste sa na to úplne vykašľali.
Hanba vám!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 15:47 - 15:49 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľ, pán poslanec, aby som sa ti poďakoval, ale aj ďalším predkladateľom tohto materiálu, pretože plán obnovy a odolnosti je naozaj téma premiérska. Svedčí o tom aj fakt, že k nemu prišlo viac ako 2 500 pripomienok od jednotlivých subjektov, ktoré mali možnosť sa k tomuto plánu obnovy a odolnosti vyjadriť.
Správne si poznamenal, že nie je dôležité, dôležitý jeho rozsah, to znamená počet strán alebo jednotlivé grafy a tabuľky, ktoré tento dokument obsahuje, ale dôležitá bude jeho implementácia. A tá implementácia, to sú konkrétne projektové zámery, konkrétne projekty v jednotlivých oblastiach a prioritách, tak ako ich definuje Európska komisia, ale aj tak, ako si ich chce zadefinovať Slovensko. Treba pripraviť akýsi ucelený zásobník projektov v týchto jednotlivých oblastiach, tak aby sme dokázali tieto zdroje čerpať.
Musíme si uvedomiť, že sa nám v tomto období tu budú, by som povedal, zlievať tri druhy zdrojov. Prvé sú zdroje, ktoré máme z existujúceho obdobia, ktoré končí v roku 2023, čiže obdobie 2014 - 2020, pripraviť len plus tri, potom tu máme nové programové obdobie, ktoré začína v roku 2021, končí v 2027, a do toho prichádza plán obnovy a odolnosti s takmer šiestimi miliardami zdrojov tiež s istým časovým rozpätím.
Chcem upozorniť na jednu vec, že tých pripomienok prišlo tak veľmi veľa, pretože nebola k tomu diskusia. Nebola diskusia a toto je kľúčovým problémom plánu obnovy. Uvidíme, ako sa ministerstvo financií alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 15:25 - 15:47 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážení kolegovia, takže ja by som ešte stručne možno, mal som štyri minúty, takže by som stručne ešte raz povedal moje hlavné výhrady, hlavne teda k tomu začiatku, k celkovým východiskám plánu obnovy.
Hovoril som tu o grafe, ktorý predložilo ministerstvo financií, ktorý je absolútne chybný, ktorý hovoril o tom, že sme namiesto toho, aby sme sa približovali k priemeru Európskej únii, čo sa týka životnej úrovne, tak sme sa dokonca v niektorých rokoch aj vzďaľovali. Musím povedať to, že minister Heger a jeho ministerstvo tvrdilo, že od roku 2008 sme sa k Európskej únii priblížili len o 2 %, čo je absolútna lož. To je lož. Toto je základný postulát, z ktorého vychádza plán obnovy.
Podľa tých prepočtov a podľa tých tvrdení, to hovorím o ekonómoch nie zo SMER-u, sú tu ľudia, ktorí kandidovali na predsedu Rady pre rozpočtovú zodpovednosť - pán Melioris aj pán Šuster hovoria o tom, že sme stále konvergovali. To znamená, počas vlád SMER-u sme sa približovali stále k priemeru Európskej únie a za poslednú dekádu sme sa priblížili o 7 až 8 %. Čiže všetky tieto lži, ja na to budem upozorňovať, budem ich opakovať dovtedy, dokedy Slovensko sa nedozvie pravdu.
Čo sa týka tých dôvodov prečo. No tak asi ťažko sme mohli divergovať, ak nám rástlo HDP rýchlejšie ako Európskej únii. To znamená, my sme mali priemerný rast v rokoch aj 4 %. Čo sa týka Európskej únie, ten hospodársky rast bol okolo 0,6 až 1 %. Zopakujem. Produktivita práce nám stúpla. Čiže od roku, čísla, ktoré mám, 2018 až 2019 stúpla asi o 1,7 %. Naša nezamestnanosť bola nižšia ako priemer Európskej únie a zamestnanosť nám stúpala rýchlejšie ako priemer Európskej únie. Zabudol som spomenúť ešte jednu dôležitú vec, a to je rast priemernej mzdy. V roku 2018 rástla reálna priemerná mzda o 3,6 %, v roku 2019 v prvom polroku to bolo 5,8 %.
V nominálnom vyjadrení, tu by som skutočne chcel upriamiť vašu pozornosť na to, že nominálna priemerná mzda za vlád SMER-u, to znamená v roku 2012 až 2019, stúpla od 2,6 % do 7,8 %. Bavíme sa o nominálnych číslach. Nikdy nebol na Slovensku rýchlejší rast miezd ako za vlád SMER-u. Čiže chcem vyvrátiť všetky tie kuvičie hlasy, ktoré hovoria o tom, ako sme sa tu za bývalých vlád mali strašne zle. Mali sme jeden z najvyšších hospodárskych rastov. Znižovali sme nezamestnanosť, zvyšovali sme zamestnanosť. A čo sa týka aj priemerných miezd, to znamená z toho, z čoho ľudia žijú, rástli rekordným tempom. Takže toľko zatiaľ k tomu.
Čo sa týka tých, toho začiatku plánu obnovy, o čom má byť plán obnovy. Samozrejme, mal byť o tom, aby sme sa dostali z pandémie. To znamená, sme sa dostali do problémov vďaka pandémii. Za rok 2020 nám hospodársky rast, teda mali sme hospodársky pokles 5,2 % a v roku 2021 sme mali mať hospodársky rast 5,5 % podľa návrhu rozpočtu. Čo sa však stalo? Odhady hospodárskeho rastu na rok 2021 sa znížili na 4,3 % a za ďalších jeden a pol mesiaca, za posledných jeden a pol mesiaca znížili až na 3,3 %. Kdežto teda Rada pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí o 3,9-percentnom raste. Čiže mali sme v podstate podľa pôvodného plánu, keď sme mali teda minulý rok mínus 5,2 %, tento rok 5,5, mali sme ísť hore, vrátiť sa na tú pôvodnú trajektóriu. Dnes stále ešte budeme mať, trpieť teda viac na pandémiu a naspäť sa nedostaneme tak skoro, ako sme si mysleli.
Práve tomu má pomôcť plán obnovy. Je to, sú to jedinečné zdroje, 6 mld., ktoré máme dostať. A musím povedať, že už v tých odhadoch, o ktorých som hovoril, že napriek, že tie odhady sa znižujú, tak už sú zarátane aj vplyvy plánu obnovy. To znamená, ráta s tým, že ak sa naleje, ja neviem, za rok miliarda alebo dve miliardy do ekonomiky, tak nám to podporí hospodársky rast. A napriek tomu je ten hospodársky rast, ten odhad nižší a nižší.
Mňa najviac mrzí to, že táto Národná rada nedokázala prekročiť svoj tieň a koalícia nedokázala, toto je už v podstate tretí pokus, ak sa nemýlim, dostať plán obnovy na pôdu parlamentu, aby sme sa o ňom pobavili. Nedokázala táto Národná rada odsúhlasiť to, že poďme sa o ňom baviť, poďme sa baviť o obsahu. Nestalo sa tak. Podľa mňa je to veľká hanba, lebo ak by sme my ako opozícia nesúhlasili s plánom obnovy, tak docela by som to aj chápal, ale zo strany opozície k tomu pristupujeme konštruktívne a chceme, samozrejme, aby Slovensko dostávalo čo najviac peňazí z tohto plánu. Sú to jedinečné zdroje, ktoré sa nebudú opakovať.
Tu chcem povedať jednu vec a to je dosť zásadná vec. Pri vyjednávaniach s Európskou komisiou o pláne obnovy, samozrejme, že Európska komisia si povie svoje priority a tie priority boli jasne nastavené. Nastavené boli, že musí ísť 37 % do zelených tém a digitalizácia má dostať 20 % všetkých zdrojov. Čo sa stalo? Bolo viacero verzií plánu obnovy. A keď si pozriete tú poslednú, tá, ktorá uzrela svetlo sveta nedávno, napriek tomu, že sme ju stále, už od októbra sme požadovali, aby nejaký plán obnovy bol predložený, tak na digitalizáciu Slovenská republika vzhľadom na to, že nenašla žiadne priority, ktoré by potrebovalo Slovensko, dala o 10 % z tohto plánu navyše. Hovoríme cca o 600 mil. eur. Ja si pozriem teraz presné čísla, aby som vás nezavádzal.
Čo sa týka digitalizácie, miesto 20 % zdrojov sme dali, ideme dať 29,8 %. To znamená plus 9,8 % - navyše 606 mil. eur. Čo sa týka zelených tém, tak požiadavka komisie bolo 37 %. Koľko my sme dali? No, my sme dali, ideme dať 47,8 %, čo je o 10,8 % viac, je to plus 668 mil. Keď to spočítame, tak sa bavíme cca o 1,3 mld. eur, ktoré sme nemuseli dať na tie, na tie veci, ktoré požadovala komisia, ktoré sme mohli využiť v prospech Slovenska.
Čo ja vyčítam ministrovi Hegerovi, je hlavne to, že celý ten plán, napriek tomu, že nepovažujem za korektné zo strany Igora Matoviča ako premiéra, že mu to hodil na krk, lebo to má byť premiérska téma a nie téma ministra financií, nechal to na úradníkov. Úradníci niečo dali dokopy, ale boli tam úradníci, ktorí pracujú aj pre Európsku komisiu a oni splnili všetky príkazy, ktoré z Európskej komisie dostali. Až na to, že zabudli na to, aké sú priority Slovenska a čo má vláda Slovenskej republiky presadzovať v rokovaniach s Európskou komisiou na to, aby sme sa dostali z pandémie. Ja sa pýtam, keď si pozriete celý tento plán, čo uvidí z tohto plánu obnovy nejaký živnostník, nejaký malý podnikateľ, ktorý má dneska obrovské problémy? Čo uvidí z toho nejaký podnikateľ, ktorý podniká v gastropriemysle? Podnikateľ, ktorý podniká v cestovnom ruchu, ktorý neuveriteľne trpí? Čo z tohto plánu obnovy uvidí hotelier, ktorému krachuje hotel, lebo už v ňom niekoľko mesiacov neubytoval ani jedného človeka? Toto je problém plánu obnovy. A vláda Slovenskej republiky neurobila v tých rokovaniach nič pre to, aby sa naplnili práve tie priority, ktoré majú pomôcť ľuďom na Slovensku.
Čo sa týka samotného procesu, bavili sme sa tu o, nebudem spomínať už ani opakovať sa, že v lete tu mali byť desiatky konferencií, ako avizoval Igor Matovič, žiadna nebola. Celé mesiace sa čakalo na to, kedy sa tu konečne začne tá veľká verejná diskusia. A minister Heger vzhľadom na to, že komisia ho veľmi za to kritizovala, lebo práve požiadavka základná bola, že majú tie plány obnovy vyjsť z verejnej diskusie, tak urobil nejaké formálne online stretnutia, kde každý mohol povedať svoj názor. Viete, akože smiešne, prezentovali svoje prezentácie ľudia z ministerstva financií, ľudia z ministerstva zdravotníctva a dvaja ľudia z Európskej komisie. Toto bol plán obnovy. Takto sa viedla verejná diskusia. A teraz boli tu mesiace, tu mali byť mesiace verejných diskusií. Čo sa stalo?
No, plán obnovy uzrel svetlo svetla, svetlo sveta len pred dvoma týždňami. Neviem, teda presný dátum si nepamätám, aby som vás nezavádzal. Ale plán obnovy mal ísť do tzv. medzirezortného pripomienkového konania. Lenže medzirezortné pripomienkové konanie už nemalo byť o tom, aby sa tam dávali zásadné pripomienky. To už malo byť dávno oddebatované, tam mali byť jasné pripomienky všetkých, ktorí mali nejaké predstavy o tom, aké peniaze alebo aké zdroje, alebo investície by sa z plánu obnovy mali objaviť v tom, v tej danej oblasti, v ktorej robia.
Stalo sa to, že máme tu, a toto svedčí o tom diletantstve, toto svedčí o diletantstve. Je tu 2 500 pripomienok zo všetkých strán. To už ani neviete, kto to nepripomienkoval. Je tam ZMOS, sú tam odborári, sú tam všetky zamestnávateľské združenia, sú tam neziskovky. A čo je paradox, dokonca pripomienky prišli z ministerstva pôdohospodárstva, ministerstva práce, sociálnych vecí tejto vlády. To čo je? To je absolútny amaterizmus, diletantstvo. A teraz sa opýtam, v tých 2,5-tisícoch pripomienkach, ktoré sú zhodou okolností na 1 200 stranách, samotný plán obnovy má 600 strán, pripomienky majú 1 200, zásadných pripomienok je tam 1 350 cca. Tak ja sa pýtam, že kto teraz čo zapracuje do toho plánu obnovy. To sú práve tie veci, ktoré mali byť dávno oddiskutované, ktoré mali byť v tom pláne obnovy obsiahnuté. A medzirezortné pripomienkové konanie, to už malo byť len formálna záležitosť. Ako sa vysporiada ministerstvo financií s plánom obnovy? Ako? Za dva týždne prejde všetkých 2,5-tisíc pripomienok? Ja vám poviem, ako sa s tým vysporiada. Že gro týchto pripomienok neschváli a tým bude mať medzirezortné pripomienkové konanie uzatvorené. Absolútna hanba!
Čiže z tohto, ja sa ešte pýtam, napríklad v tom pláne obnovy, kde sa tam nachádza napríklad požiadavky slovenského priemyslu. Je absolútne nevyvážený, čo sa týka zdrojov, ktoré idú do verejnej sféry a do súkromnej sféry. Však, preboha, priemysel slovenský zamestnáva väčšinu zamestnancov a cieľom plánu obnovy malo byť zachovanie pracovných miest na Slovensku. A to má byť cieľ. Aby bola zamestnanosť, aby sa znižovala nezamestnanosť. Čo sa stalo? V Európskej únii v posledných mesiacoch nám postupne klesá nezamestnanosť. A na Slovensku čo sa deje? Stúpa. A to je opäť dokaz, viete čoho? Dôkaz toho, že vláda Slovenskej republiky nepomohla ľuďom, dala málo peňazí na to, aby sme sa dostali z COVID-u, aby sa udržala zamestnanosť. Priemer, ktorý nám uznáva, dokonca myslím, že som dnes čítal stanovisko Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, ktoré, mimochodom, sú ľudia, ktorých ste si navolili alebo teda predsedu ste si navolili do rady, tak hovorí, že priemer Slovenskej republiky je okolo 3 %. Priemer tých peňazí, ktoré ste dali na COVID. Priemer príspevkov jednotlivých krajín, priemerných v rámci celej Európskej únie 7 %. A niektoré krajiny dali aj viac ako 10 %. A preto im klesá tá nezamestnanosť a nám stúpa. Toto je hlavná príčina.
A plán obnovy mal byť na to, aby pomohol tomu procesu, aby sa nezamestnanosť nezvyšovala. A toto ja vidím ako jednu z najväčších výtlk. Kde sa v pláne obnovy nachádza to gastro, ktoré, mimochodom, je najviac postihnutou oblasťou? Kde sa nachádza cestovný ruch? Kde sa tam nachádzajú napríklad tie ubytovacie služby, pôdohospodárstvo napríklad? Netvárme sa, že tu sú všetko, tu sú zdroje z iných programov Európskej únie. No sú, lenže čerpanie z plánu obnovy je oveľa jednoduchšie ako z klasických eurofondov a neviaže sa naňho spolufinancovanie. Preto aj minister pôdohospodárstva tu bojuje za to, aby dostal peniaze z tohto plánu obnovy. Čo dostal? Figu borovú. Figu borovú. A má tam, je tam veľký priestor, ale zas je to len o tom, tie vyjednávania, keď sa vedú, tak sa mali hájiť záujmy Slovenskej republiky, a to vláda Igora Matoviča absolútne nerobila.
V pláne obnovy sa veľa hovorí o tom, že budú sa robiť rôzne reformy, že a bude to skĺbenie reforiem s investíciami, no, len ja sa pýtam, kde sú tie reformy popísané v tom pláne obnovy? Keď si povieme napríklad daňová reforma, ktorú toľko prezentuje minister Heger, ešte nikdy ju nikto nevidel. To je jak Columbova žena. Jediné, čo vieme, že ideme tri, chceme trikrát viac peňazí vybrať z daní z nehnuteľností. To vieme. A ľudí toto úplne, sú všetci z toho šťastní, lebo to vidíme z ich reakcií na sociálnych sieťach. Ja som zvedavý, ako chce tu nastaviť nový minister financií, ktorý tu má prísť, Igor Matovič túto daňovú reformu. A som zvedavý, čo urobí celkovo s plánom obnovy. Teraz to hodil Hegerovi ako ministrovi financií. Keď sa stane ministrom financií, čo urobí? Bude sa s ním zaoberať, s tým plánom obnovy, alebo hodí to, že však to je premiérska téma a hodí to naspäť Hegerovi? Toto by som asi tak očakával od Igora Matoviča.
Takže k tým reformám. Treba urobiť dôchodkovú reformu. Viete, to sa ľahko povie. Reforma, to znie tak sexi, lebo teraz musíme byť proreformní, ale treba sa pozrieť na obsah toho, čo tá reforma má obsahovať. Ideme čo urobiť? Ideme, najprv táto vláda, my sme zastropovali odchod veku do dôchodku, lebo ľudia skutočne nechcú pracovať do sedemdesiatky, do sedemdesiatpäťky. V rámci udržateľnosti dôchodkového systému ste sa rozhodli, že tento strop zrušíte. A čo ste urobili asi za mesiac nato alebo teda za pár mesiacov nato? No tak zakázali ste dôchodcom v podstate pracovať alebo umožnili ste zamestnávateľom, aby ich v šesťdesiatpäťke všetkých povyhadzovali. Toto ste urobili!
Na jednej strane pred nimi veľké reči o tom, ako budete podporovať striebornú ekonomiku, ako tí ľudia môžu pracovať, lebo nám to udrží, urobí udržateľný sociálny systém a dôchodkový systém, a potom poviete, že starých nepotrebujeme, lebo mladí potrebujú pracovné miesta. To je ako keby, ja neviem, ste ťahali povrazom a jedna ruka ťahala na jednu stranu a druhá na druhú. Ja už som to tu raz hovoril. Čiže to je dôchodkový systém, to je tá vaša reforma.
Čo sa týka daňovej reformy, tak hovorím, už som hovoril o tom, že dane z nehnuteľností chcete zvýšiť, a som zvedavý na ďalšie kroky v rámci tej reformy. Chcete urobiť nižšie odvody a nižšie ako dane, čo sa týka zdanenia práce, lenže si treba uvedomiť, že sú tu viacerí starostovia, že by starostovia žili z dane z príjmu fyzických osôb. A keď tá daň je nižšia, tak o to menej tie samosprávy dostanú peňazí. Na to počúvam, že však to nejak ináč poprerozdeľujeme, tak som zvedavý, ako to poprerozdeľujete, lebo aj tie samosprávy, samozrejme, budú pýtať viac peňazí.
A keď už sme pri samosprávach, jedným zo základných pripomienok ZMOS-u bolo to, že prečo v pláne obnovy sa nenašli peniaze napríklad na podporu rôznych dopráv, ktoré, dopravy teda mestskej, ktorú zabezpečujú napríklad VÚC-ky alebo mestá? Tie peniaze tam nie sú. Dali ste 700 mil. na udržateľnú dopravu, ale čo sa týka toho, že mestá a obce a VÚC musia za tie dopravné služby, ktoré s nimi súvisia, platiť tým SAD-kám, oni musia zaplatiť tie peniaze, ale im tie peniaze z tých tržieb nikto nevráti. Čiže na to mohla ísť kompenzácia z hľadiska plánu obnovy. Tam sa to vôbec nenachádza. Mohlo to tam byť. A to je jedna zo zásadných pripomienok, o ktorých sa bavíme. Tých pripomienok je tam x. To keby sme sa o každej mali zásadnej baviť, tak tu budeme asi týždeň. Lenže vy ste neumožnili debatu Národnej rade.
Takže čo sa týka samotného plánu obnovy, musím ešte pripomenúť jednu vec. Trhali ste si to tu ako medvediu kožu, to znamená, sa tu presúvali peniaze len na základe požiadavky Igora Matoviča. My sme vyhrali voľby, my chceme viac peňazí. SaS-ke ste zobrali sedemsto, ja neviem, šesťdesiat alebo osemdesiat miliónov a hodili ste si to OĽANO. Len ja som zvedavý, ako tieto peniaze chcete vyčerpať, lebo plán obnovy nedokázal minister Heger dať ani na ten papier. Tam musia byť projekty, tam musia byť priority, míľniky, nejaké sú tam popísané, ale chcem upozorniť, a to nie som sám, že nebude dôležité, čo je na papieri, papier znesie všetko. Je dôležité, aká bude implementácia. A ja sa chcem opýtať, ako chcete implementovať plán obnovy, keď ste si rozložili pri Úrade vlády implementačnú jednotku, ktorá spolupracovala s Útvarom hodnoty za peniaze. Na ministerstve zdravotníctva je tam inštitút zdravotnej politiky, ste si rozložili. A potom hovoríme, že hľadáme a potom budete dávať inzeráty, že hľadáme odborníkov, ktorých potrebujeme na to, aby sme túto implementáciu urobili.
Ja vidím veľký problém v pláne obnovy, tak ako je nastavený, vidím, že je na vode, to znamená, ja mám veľké obavy o to, že či Slovenská republika bude schopná tieto zdroje vyčerpať. A chcem upozorniť opäť na to, že plán obnovy sa nesústredil na ľudí, nesústredil sa na toho jednoduchého človeka, ktorý dnes najviac trpí. Vy ešte zakážete ešte aj tým kaderníčkam, aby strihali ľudí, že nech chodia po bytoch. Samozrejme, že tie kaderníčky tiež majú svoju trpezlivosť a vidia, že to je nezmysel. Viete, keď dávate nejaké opatrenia, musia byť zmysluplné. Vtedy to ľudia akceptujú. Lenže pri tom stave, v ktorom sa nachádza vláda Slovenskej republiky, to vidím ako veľký problém.
Čiže začnem s tým, teda skončím s tým, s čím som začal. Končím tým, že plán obnovy vychádza z grafu. Tak graf č. 1, ktorý hovorí o konvergencii, o približovaní sa Slovenskej republiky životnou úrovňou k priemeru Európskej únie, ktorý je klamstvom. A z tohto klamstva vychádza aj tento neprofesionálny dokument.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 11:56 - 12:01 hod.

Kamenický Ladislav Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vidím, že máme málo času, štyri minúty, takže potom by som poprosil, aby som pokračoval ešte o druhej. Že? Dobre.
Vážené dámy, vážení páni, máme tu plán obnovy opäť, ale nie je to zásluhou koalície. Je to zásluhou opozície a je mne veľmi teda ľúto, že Národná rada ani koaliční poslanci sa nezmohli na to, aby sme tak dôležitý materiál, ako je 6 mld. eur pre Slovensko, prerokovali na pôde Národnej rady. Nebudem hovoriť to, čo už spomínal kolega Takáč, ale chcem sa sústrediť na niektoré zásadné momenty, čo sa týka samotného plánu obnovy.
Najväčší problém plánu obnovy je úplne, úplne jej základný úvod, kde sa hovorí, kde hlavnou výzvou je znovu naštartovať proces dobiehania vyspelých krajín Európskej únie. Chcem povedať, že toto je hlavný cieľ plánu obnovy podľa terajšieho ministra Hegera a že tento samotný základ je postavený na klamstve. Je to klamstvo.
Nemôžem tu ukazovať grafy, ale hneď na úvod prvý graf v pláne obnovy je nesprávny, je klamlivý a zavádzajúci. Tento graf hovorí o tom, že Slovenská republika konvergovala, to znamená, že približovala sa k úrovni Európskej únie, v roku 2015 na úrovni cca 78 %. A čuduj sa svete, v roku 2016 sme zrazu padli na úroveň asi 72 %. Nielen ja, ale boli to aj ekonómovia, ktorí dokonca boli na vypočutí, boli kandidátmi na Radu pre rozpočtovú zodpovednosť, čiže ja si tie vystúpenie tých ľudí vážim. Videl som ich a boli jednými z najlepších v týchto výberových konaniach - pán Melioris, pán Šuster. Pán Šuster je analytik Národnej banky Slovenska, sami spochybnili tento graf. Proste hovoria o tom, že Slovenská republika sa doteraz približovala a stále sa približuje k úrovni Európskej únie.
Hegerov graf ukazuje čo? Že divergujeme, to znamená, že sa vzďaľujeme od Európskej únie, čo nie je absolútne pravda. A použijem na to zopár argumentov. Ja sa pýtam, ako môžme divergovať, teda vzďaľovať sa úrovni Európskej únie, keď hospodársky rast Slovenskej republiky bol dlhodobo niekde na úrovni 4 %. Európska únia sa hýbala okolo 0,6 - 1 %. Čiže sme štvornásobne, päťnásobne rýchlejšie rástli ako Európska únia z hľadiska teda percentuálnych bodov.
Ďalej, hovorme tu o produktivite práce. Produktivita práce v roku 2018 bola na úrovni 81,3 % priemeru EÚ, v roku 2019 už bola na úrovni 83 %. Čiže bol tam nárast 1,7 percentuálneho bodu.
Ďalej. Nezamestnanosť na Slovensku bola dlhodobo pod priemerom, dostali sme sa pod priemer Európskej únie. Zamestnanosť na Slovensku v roku 2018 rástla rýchlejšie ako v Európskej únii. Inflácia, ktorá tiež vstupuje do toho posudzovania, bola na Slovensku cca na úrovni Európskej únie. Tak sa pýtam, to nie je ani matematicky možné, aby sme sa vlastne vzďaľovali od Európskej únie za týchto, pri týchto číslach. Nie je to možné, lebo tam existuje určité matematické zákonitosti. Čiže samotné východisko plánu obnovy je jedna veľká lož a s týmto pracuje minister Heger. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ďakujem pekne. Myslím si, že tam bola aj bodka za tým, čo ste povedali. Poznačte si to.

Kamenický, Ladislav, poslanec NR SR
Dobre. Ja to rozviniem potom ďalej o druhej hodine. Ďakujem.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 31.3.2021 11:45 - 11:55 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som uviedol tento materiál. Ide o návrh uznesenia na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k prepracovaniu návrhu Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
Úplne na začiatok poviem, že určite všetci dobre viete a registrujete, že už od minulého roka sa viackrát snažíme v rámci tohto pléna predkladať uznesenia v rámci plánu podpory obnovy a odolnosti, nakoľko považujeme za veľmi dôležité, aby, aby diskusia o tomto pláne prebehla aj tu, v tomto pléne, lebo všetci si uvedomujeme, že tieto finančné prostriedky vo výške viac ako 6 mld. eur nie sú len na tri, štyri roky, ale sú na množstvo iných, ďalších rokov, ktoré musí byť odkomunikované a prediskutované aj v pléne naprieč politickému spektru.
Ministerstvo financií Slovenskej republiky pod tlakom času predložilo 8. marca 2021 na medzirezortné pripomienkové konanie nedokončený návrh Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Dokument len potvrdil fakt, že predstavitelia exekutívy počas celého obdobia diskrétnej prípravy návrhu plánu podpory obnovy a odolnosti otvorene komunikovali predovšetkým o alokáciách európskych peňazí na želané predmety, a to aj na oblasti mimo oprávnený rozsah uplatnenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.
Rozsiahle texty slúžia len na zdôvodnenie použitia peňazí. Rovnako potvrdil absenciu strategického pohľadu na kľúčové výzvy, priority a predovšetkým spôsob ich riešenia, neexistencia analytického pohľadu dopadov krízy na slovenskú spoločnosť a jej ekonomiku. Výrazne tiež absentuje koncept budovania odolnosti štátu a ekonomickej sféry voči ďalším možným krízam. Verejnosť márne očakávala od svojej reprezentácie koncept zásadnej modernizácie Slovenska a z nej vyplývajúce erudované rozhodnutia o použití neopakovateľných prostriedkov z Európskej únie určených na prekonanie dopadov nákazy COVID-19 a predovšetkým na zásadnú obnovu.
Strategická obnova Slovenska sa, žiaľ, nekoná. Doteraz uvedené len potvrdzuje absenciu komplexnej a primeranej vyváženej reakcie na hospodársku a sociálnu situáciu. Navrhuje sa v uznesení, v danom uznesení, aby uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky pozostávalo z časti A - prerokovalo a v časti B - žiada a navrhuje sa, aby Národná rada Slovenskej republiky teda prerokovala návrh plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vypracovaný Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Myslíme si, že je opodstatnené, aby sa na rozhodovaní tak závažných otázok podieľala aj Národná rada Slovenskej republiky.
Parlament disponuje najvyššou mierou politickej legitimity, nakoľko je reprezentantom suverenity ľudu a je kreovaný priamymi voľbami. Z uvedeného odôvodnenia legitimity a postavenia v systéme orgánov štátnej moci vyplýva právo rokovať aj zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za smerovanie vnútornej, medzinárodnej, hospodárskej, sociálnej a iných politík. Je to čl. 86 písm. h) Ústavy Slovenskej republiky. Myslíme si, že určite by nebolo správne obuť sa len do zodpovednosti zo strany moci výkonnej a vlády, ako aj vrcholného orgánu. Aj vo vzťahu k Plánu podpory a obnovy odolnosti je namieste poukázať na vlastnú zodpovednosť, zodpovednosti volených zástupcov, výborov parlamentov a Národnej rady Slovenskej republiky.
V časti B návrhu uznesenia sa navrhuje, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, a to o prepracovanie návrhu Plánu podpory a obnovy odolnosti Slovenskej republiky vypracovaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky v termíne do 6. apríla 2021, nakoľko sumár jeho nedostatkov zakladá riziko neschválenia plánu inštitúciami Európskej únie alebo oprávnenej kritiky iných členských štátov.
Existuje dôvodná obava, že zverejnený návrh plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky pri tak komplexnom posudzovaní neobstojí. O dôsledné, žiadame o dôsledné zohľadnenie dôležitých skutočností pri prepracovaní návrhu plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky vyplývajúcich zo strategických dokumentov inštitúcií Európskej únie, záverov mimoriadneho zasadnutia Európskej rady v dňoch 17. až 20. júla 2020, nariadenia Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie 2021/241, usmernení útvarov Európskej komisie členským štátom plánu podpory obnovy a odolnosti.
Žiadame o odstránenie aspoň zásadných systémových nedostatkov. Návrh plánu podpory obnovy a odolnosti už pri základnom členení nie je dostatočne zameraný na oblasť verejnej hospodárskej politiky a v rámci nej absentuje priemyselná a poľnohospodárska politika. Investície z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti nie sú prioritne cielené na riešenie dopadov krízy, hospodársku obnovu Slovenska a posilnenie jeho odolnosti, ale sú skôr zamerané na riešenie rôznorodého investičného dlhu verejnej sféry.
Cielenie podpory na vybudovanie alebo rekonštrukcie fotovoltaických, bioplynových a obdobných energetických zdrojov, alebo obnovu budov nie je podstatou európsky poňatého zeleného prechodu. Návrh na alokovanie viac ako 10 % z národnej kvóty v mechanizme na podporu obnovy a odolnosti na obnovu budov je v zásadnom konflikte s kľúčovými potrebami strategickej obnovy Slovenska.
Oblasť digitalizácie je prevažne zameraná na verejnú digitálnu infraštruktúru a výrazne absentuje koncept a podpora hospodárskej a v rámci nej najmä priemyselnej digitálnej transformácie pre ekonomiku Slovenska v budúcnosti.
Návrh Plánu podpory obnovy a odolnosti už pri základnom členení nie je dostatočne zameraný na oblasť sociálnej a územnej súdržnosti. Návrh Plánu podpory obnovy a odolnosti predpokladá čerpanie prostriedkov na oblasti mimo oprávnený rozsah uplatnenia mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, napríklad na reformu súdnictva a podobne.
V období, kedy denne na Slovensku zomiera niekoľko desiatok ľudí na ochorenie súvisiace s pandémiou COVID-19, je, si myslím, že také cynické napriek medializovaným výhradám útvarov Európskej komisie trvať na vyčlenení 100 mil. eur z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti na starostlivosť o duševné zdravie. Navrhuje sa opakované posúdenie vhodnosti a účelnosti alokovania prostriedkov v rámci mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti pre ciele strategickej obnovy a odolnosti Slovenska práve na podporu vybudovania alebo rekonštrukcie fotovoltaických, bioplynových a obdobných energetických zdrojov v rozsahu 160 mil. eur, obnovy budov v rozsahu 700 mil. eur, starostlivosti o duševné zdravie v rozsahu 100 mil. eur, boja proti korupcii, bezpečnosti a ochrany obyvateľstva v rozsahu 200 mil. eur, reformy justície v rozsahu 244 mil. a tak ďalej.
Navrhuje sa, aby Národná rada Slovenskej republiky požiadala vládu Slovenskej republiky, aby pri alokovaní zdrojov z mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sa sústredila pozornosť na podporu prioritných potrieb, ktorými sú najmä podpora obnovy výkonu hospodárstva, posilňovanie odolnosti hospodárskej infraštruktúry, adekvátna podpora odolnosti priemyslu a poľnohospodárstva.
Pri alokovaní zdrojov na zelenú transformáciu náležite zohľadniť koncept strategickej obnovy Slovenska, posilnenie územnej súdržnosti prostredníctvom výraznejšieho zohľadnenia podpory menej rozvinutých regiónov a množstvo ďalších vecí, ktoré sú v predloženom materiáli v dôvodovej správe v odôvodnení.
Nakoniec si myslíme, že by sa malo navrhnúť a navrhuje sa toto prepracovanie návrhu Plánu podpory obnovy a odolnosti Slovenskej republiky a tým, že by sme tu o tom rokovali a rokujeme, sa aspoň sčasti zmierni tá nenapraviteľná absencia požadovaného dialógu.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 11:40 - 11:42 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Pani poslankyňa Zemanová, áno, ten pozmeňujúci návrh určitým spôsobom rieši túto situáciu tak, aby bola v súlade so smernicou. Na druhej strane, podľa môjho názoru, súčasné znenie zákona hneď v § 1 ods. 2 písm. d) jednoznačne hovorí, že zákon o verejnom obstarávaní sa na tieto služby nevzťahuje s výnimkou toho, ak ide o 100-percentné financovanie samotných verejných obstarávateľov, čo si myslím, že je úplne jasná formulácia a nedá sa zle aplikovať, hej. Úplne jasná formulácia, a tým pozmeňujúcim návrhom, podľa mňa, sa do toho vnáša len určitý zmätok, a preto ja budem navrhovať nepodporiť tento návrh, pretože nerieši nijakým iným spôsobom to, čo už je dnes platné v zákone.
A, pán poslanec Dostál, ja nespochybňujem, že či pani poslankyňa, teda neviem to overiť, ale v predchádzajúcich volebných obdobiach, ak si pamätáte, tak sa pozmeňujúce návrhy vždy museli pred tým, ako boli prečítané v rozprave, rozdať poslancom do lavíc, alebo teda v čase minimálne, kedy boli predkladané, tak aby sa poslanci mohli s nimi oboznámiť a zareagovať na nich. A zmena rokovacieho poriadku, ktorá hovorila o tom, že poslanec ich musí odovzdať na zverejnenie, mala práve plniť tento účel, aby poslanci, ktorí sú tu v sále a ktorí chcú reagovať na ten pozmeňovací návrh, aby bol zverejnený na intranetovej stránke alebo internetovej stránke Národnej rady, aby sa vedeli s ním oboznámiť a reagovať na to. Čiže aj to, tá formulácia § 29 ods. 1, kedy hovorí, že musí byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie, zjavne smeruje k tomu, že musí byť zverejnený, inak to, inak to nemá zmysel, aby, aby bol niekde, niekde len písomne odovzdaný. Čiže z tohto pohľadu býva aj zvykom pri všetkých iných návrhoch, že tieto sú v čase, keď ich predkladateľ predkladá, už zverejnené na webovej stránke, preto som na toto upozornil.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 11:33 - 11:36 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Takže ešte raz, aby som to zhrnul. Ako som hovoril už v prvom čítaní a takisto na výbore a takisto teraz, podľa môjho názoru aj nášho názoru tento návrh je nadbytočný a zmätočný, pretože rieši, v pôvodnom znení rieši v rozpore so smernicou uvedenú problematiku a aj po tomto pozmeňovacom návrhu, ktorý bol predložený pani predkladateľkou dnes v rozprave, tak sa domnievam, že rieši len to, čo už je v zákone vyriešené. A myslím si, že úplne jasne a ak aplikačná prax to zle aplikuje, tak to nie je problém zákona (zaznievanie gongu), ale problém zlej aplikácie a takáto novelizácia je... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci! Už sme raz nedali priestor pánovi predsedovi Suskovi, buďte, prosím vás, tolerantní, aby v pokoji tí, ktorí majú záujem o tento bod, mohli vypočuť si vystúpenie pána predsedu Suska, ktorý, si myslím, že hovorí k veci a zásadne, čo je potrebné, aby bolo zohľadnené aj pri rokovaní.
Pán predseda, nech sa páči.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Takže aj v zmysle tohto pozmeňovacieho návrhu, ktorý predložila pani poslankyňa Zemanová, sa domnievam, že tento návrh bude len zmätočný a zbytočne rieši to isté, čo už je v zákone dávno vyriešené. A ešte raz upozorňujem na stanovisko odboru legislatívy a aproximácie práva Národnej rady, ktorý jasne povedal, že znenie zákona, tak ako bolo predložené, by mohlo predstavovať rozpor s predmetnou smernicou a to isté konštatovala aj legislatívna rada vlády.
A to, čo som na záver chcel povedať, pani poslankyňa Zemanová ma usmernila, že bol podaný pozmeňovací návrh písomne, pretože § 29 hovorí, že poslanec môže v rozprave podať k prerokúvanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady najneskôr bezprostredne pred ich prednesením v rozprave, tak chcem len upozorniť, že do terajšieho momentu tento pozmeňovací návrh nie je zverejnený na webovej stránke Národnej rady a teraz neviem overiť, že či bol predložený pred tým alebo nie, ale poslanci sa s ním v zásade nemohli oboznámiť, pretože doteraz na webovej stránke Kancelárie Národnej rady ani na intranete zverejnený nie je.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 31.3.2021 10:54 - 11:00 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, milé kolegyne, kolegovia, tento návrh zákona, ktorý je veľmi stručný, v zásade má len, myslím, jeden bod, ktorým sa dopĺňa § 8 ods. 2. Je odôvodnený tým, že rieši goldplating, že rieši v zásade ustanovenia našej právnej úpravy, ktorá je nad rámec povinností vyplývajúcich z Európskej únie.
Ja už som k tomuto vystúpil v prvom čítaní a namietal som, že znenie tohto návrhu zákona, tak ako bolo predložené, vôbec nie je goldplatingom, naopak, že tento návrh zákona ide priamo do rozporu so smernicou Európskeho parlamentu a Rady. Vysvetlím, vysvetlím teraz prečo.
§ 8 ods. 2 hovorí o výnimkách, na ktoré sa nevzťahuje § 8 ods. 1. A § 8 ods. 1 hovorí, že ak verejný obstarávateľ poskytne osobe, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, viac ako 50 % z finančných prostriedkov na dodanie tovaru, na uskutočnenie stavebných prác a na poskytnutie služieb, je táto osoba povinná postupovať... a teraz sú tam vymenované postupy verejného obstarávania, ktoré je povinná táto osoba dodržiavať.
V návrhu tohto zákona v ods. 2 sa dopĺňa výnimka, kedy povinnosť podľa ods. 1 sa nevzťahuje na osobu, ktorá nie je verejný obstarávateľ ani obstarávateľ, ktorej verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytne finančné prostriedky na zákazku na poskytnutie výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania, a teraz sú tam vymenované tie, ktoré citovala pani predkladateľka. Pričom táto výnimka sa vzťahuje teda na všetky takéto služby, kde verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytne finančné prostriedky na zákazku na poskytovanie výskumných a vývojových služieb, ak je financovaná viac ako 50 % finančných prostriedkov.
Podľa ustanovenia čl. 14 smernice táto hovorí, že táto smernica sa uplatňuje iba na verejné zákazky na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja, na ktoré sa vzťahujú kódy CPV, zas sú vymenované tie isté kódy, za predpokladu, že sú splnené obe tieto podmienky. Prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ.
Čiže dopĺňa sa do zákona výnimka, ktorá hovorí, že všetky takéto služby v oblasti výskumu a vývoja aj také, kde 100 % týchto nákladov za poskytnutú službu alebo odplatu za poskytnutú službu sú v plnom rozsahu, hradí verejný obstarávateľ, sú vyňaté spod pôsobnosti tohto zákona. Čo je v rozpore teda so smernicou a je to v rozpore aj so súčasným platným znením § 1 ods. 2 písm. d), kedy sa hovorí, že výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb zodpovedajúcich kódom spoločného slovníka obstarávania, zase vymenované tie isté CPV kódy, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh, a odplatu za poskytnuté služby poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Tento zákon sa na tieto nevzťahuje.
Čiže v súčasnosti platná právna úprava hovorí, že, podľa § 1 ods. 2 písm. d) že zákon sa nevzťahuje na výskumné a vývojové služby vo vymenovaných CPV kódoch s výnimkou tých, ktoré sú poskytované za odplatu, a poskytnutú službu poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ. Doplnením predmetného ustanovenia § 8 ods. 2, kde sa nevzťahuje, nevzťahujú postupy verejného obstarávateľa na tieto výskumné a vývojové služby nad 50 % bez obmedzenia, ideme v prvom rade do rozporu s § 1 ods. 2 písm. d), ktoré hovorí, že sú vylúčené všetky okrem tých, kde 100 % hradí verejný obstarávateľ, čiže to je prvý rozpor vnútorný v zmysle tohto zákona. A druhý rozpor, čo je ešte dôležitejšie, je rozpor so smernicou, kde takisto smernica hovorí, že zákon sa nemá vzťahovať na všetky výskumné a vývojové služby okrem tých, ktoré sú v plnom rozsahu hradené verejným obstarávateľom.
Čiže, naopak, tento zákon, tento návrh zákona nerieši goldplating, ale, naopak, ide do rozporu so smernicou. Hovoril som to už v prvom čítaní a dával som teda pani predkladateľke na vedomie, že tento návrh zákona ide do rozporu so smernicou a že je potrebné to riešiť. Obávam sa, že ani predložený pozmeňujúci návrh... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán predseda Susko, prepáčte, že vás preruším, už máme jedenástu hodinu, čas na hlasovanie. Chcem sa spýtať, ak to máte na dlhšie, dokončíte ešte? Poprosím, vážené kolegyne, kolegovia, pán poslanec Susko dokončí a pristúpime k hlasovaniu.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže domnievam sa, že tento návrh zákona aj v rámci, v zmysle tohto pozmeňovacieho návrhu je absolútne nadbytočný, pretože rieši situáciu takú, ktorá je úplne jasne zadefinovaná už dnes v platnom zákone a nie je potrebné ju vôbec, vôbec meniť a zbytočne len pôsobí určitým spôsobom zmätočne.
Okrem toho chcem upozorniť aj na to, čo povedal legislatívny odbor Národnej rady... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, ešte vás pokoj, o pokoj poprosím. Je možné, že tento bod vieme ešte pred hlasovaním ukončiť a hlasovať o ňom, takže poprosím vás.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Pán predsedajúci, budem pokračovať potom, to nemá zmysel.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pán poslanec, ak máte záujem, radšej preložíme po hlasovaní vaše vystúpenie?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Ako poviete, pán predsedajúci, ja môžem to dokončiť.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Je to na dlho?

Susko, Boris, poslanec NR SR
Dokončím.

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, pán poslanec Susko už má len nejakú minútku, aby dokončil svoje vystúpenie, takže poprosím vás ešte o pokoj.
Nech sa páči, pán poslanec.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Čiže chcel by som ešte upozorniť na stanovisko odboru aproximácie a legislatívy Národnej rady, ktorý hovorí úplne jasne v svojom stanovisku, že v súvislosti s navrhovaným znením uvádzame, že vzhľadom na znenie úvodnej vety v § 8 ods. 1 môže verejný obstarávateľ poskytnúť aj 100 % úhrady na zadané výskumné a vývojové služby. V takomto prípade pri splnení aj druhej vyššie uvedenej podmienky by navrhovanou právnou úpravou mohlo dôjsť k vyňatiu spod povinnosti verejného obstarávania aj tých služieb v oblasti výskumu a vývoja, ktoré pod neho spadajú, čo by mohlo predstavovať rozpor s predmetnou smernicou.
Čiže hovorí odbor legislatívy a aproximácie práva to isté, čo som povedal ja už v prvom čítaní a teraz znova. A chcel by som upriamiť pozornosť aj na stanovisko legislatívnej rady vlády, ktoré hovorí k čl. I, že ak zámerom návrhu zákona bolo oslobodiť od povinnosti ukladaných zákonom č. 343/2015 Z. z. osoby vykonávajúce verejné zákazky na poskytovanie služieb v oblasti výskumu a vývoja, tak predložený návrh zákona nebude transpozíciou smernice 2014/24 EÚ, ale bude v priamom konflikte s touto smernicou. Návrh zákona je potom potrebné v zmysle uvedenej výhrady korigovať. (Ruch v sále.)
Čiže a nakoniec hovorí, že predmetný článok smernice v zmysle nášho zákona, úprava uvedená v predloženom návrhu zákona by tak mohla byť nadbytočná a zároveň zmätočná (zaznievanie gongu) vzhľadom na to, že všetky výskumné a vývojové služby okrem výskumných a vývojových služieb (zaznievanie gongu) zodpovedajúcim kódom spoločného slovníka obstarávania, z ktorých prospech plynie výlučne verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi na využitie pri plnení vlastných úloh a odplatu za poskytovateľa služieb poskytuje v plnom rozsahu verejný obstarávateľ, je v zásade nadbytočná (zaznievanie gongu) a v rozpore s touto smernicou.
Čiže tak ako som to povedal ja v prvom čítaní (zaznievanie gongu), takisto to skonštatoval aj legislatívny odbor Národnej rady a takisto to skonštatovala legislatívna rada vlády, že takáto právna úprava je nadbytočná, pretože všetko, čo v tom návrhu zákona dnes platné je, je v poriadku (zaznievanie gongu) a takáto úprava by znova len zaviedla zmätok do tejto právnej úpravy.
Preto, pán spravodajca, dávam návrh v zmysle rokovacieho poriadku nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona.
Chcel by som ešte upriamiť pozornosť na § 2... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Páni poslanci, poprosím ešte pokoj.

Susko, Boris, poslanec NR SR
Na záver, pán predsedajúci, chcel by som upozorniť na § 29 zákona o rokovacom poriadku, ktorý hovorí, že poslanec môže v rozprave podať v prerokovanej veci pozmeňujúce alebo doplňujúce návrhy, ktoré musia byť vyhotovené písomne a odovzdané na zverejnenie na webovom sídle Národnej rady. (Ruch v sále.) Do času, kedy pani navrhovateľka predkladala tento návrh (zaznenie gongu), tento návrh pozmeňujúceho návrhu... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 31.3.2021 9:40 - 9:42 hod.

Takáč Richard Zobrazit prepis
Ďakujem. Odpoviem k poslednej veci, čo ste hovorili, že bola možnosť to usporiadať. Vy ako navrhovatelia tejto novelizácie vstupujete do práv a ustanovení, ktoré sa dostali v priebehu roka 2018, a boli výsledkom zovšeobecnenia desaťročnej skúsenosti z aplikácie predchádzajúcich ustanovení a boli formulované ako rozumný kompromis medzi, medzi ministerstvom väčšinou poľnohospodárskych samospráv a záujmových organizácií. To je fakt, to je realita, pani kolegyňa. Ten stav predtým bol úplne iný a vy ste začali hneď tú PPA-čku a neviem čo všetko, ale moja otázka znela úplne inak.
Ja hovorím o tej ročnej výpovednej lehote. My sa asi nerozumieme úplne podľa mňa, lebo aj keď končí nejaká nájomná zmluva, on v poslednom roku začne nejaký, na základe toho uznesenia vlády z roku 2015 začne nejaký, poviem príklad, sedemročný environmentálny nejaký projekt so záväzkom, tak reálne tam hrozí to, že sa zablokuje prístup k tejto podpore, to hoci k tomu vypovie čo i len na, poviem príklad, desiatich metroch štvorcových, tak tým pádom mu padá celý projekt, bude musieť vrátiť peniaze. Toto je tam podľa mňa reálny problém. Vy tvrdíte, že nie je, ja hovorím, že áno. A, samozrejme, že potom, keď si to schválite, tak ukáže až prax, či to bol problém, alebo nie, ale ja si myslím, že to riziko tam reálne fakt je.
Ďakujem.
Skryt prepis