Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

3.5.2021 o 21:36 hod.

Mgr.

Marián Kéry

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 5.5.2021 11:42 - 11:43 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Otázkou predprimárneho vzdelávania sa na národnej úrovni zaoberáme už naozaj dlhodobo, myslím, že tu máme odporúčania OECD v tejto oblasti, ako upraviť túto problematiku. Z tohto ohľadu vlastne bola aj ona zanesená alebo zapracovaná do zákona o výchove a vzdelávaní v roku 2019 a osobne mám za to, že je lepšie prijať takúto úpravu, takúto novelu zákona o výchove a vzdelávaní, ako ísť tou cestou, že by sme ten bod vyňali alebo odložili účinnosť tohto bodu v zákone o výchove a vzdelávaní na neskoršie obdobie, pretože naozaj ten problém s tými kapacitami tu je. Dúfajme, že to v priebehu dvoch-troch rokov aj za pomoci plánu obnovy alebo aj iných zdrojov sa nám podarí tento problém aj keď nie úplne odstrániť, aspoň nejako ho minimalizovať a takéto riešenie určite si viem predstaviť a podporiť.
Na druhej strane možno ešte na výbore by som sa chcel viac opýtať k tým registráciám jednotlivých tých subjektov, ktoré dnes voláme ako nesieťové zariadenia.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2021 18:12 - 18:18 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani podpredsedníčka vlády, vážené dámy a páni, kolegyne, kolegovia, dovoľte aj mne, aby som sa vyjadril v rámci druhého čítania k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
Samozrejme, ja chcem v prvom rade tiež oceniť všetky tie veci predkladanej novely, v ktorých sa rieši zjednodušenie procesov a tým aj zníženia administratívnej záťaže poskytovateľom, prijímateľom, ale aj ostatným subjektom, ktorí participujú na implementácii projektov, ktoré sú financované z nenávratných finančných príspevkov v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov. Naviažem rovnako na slová pána poslanca Lehotského, ktorý sa na predloženú novelu zákona pozrel nie z pohľadu poskytovateľa, ale z pohľadu prijímateľa.
V tejto súvislosti by som chcel upozorniť na dve veci v predmetnej novele zákona a možnože by som aj požiadal pani podpredsedníčku vlády, aby možnože mi ozrejmila tie dve veci, na ktoré sa chcem v rámci rozpravy spýtať.
Prvá je k čl. I bod 10 § 19 ods. 7, v ktorej sa vypúšťa časová lehota, ktorá sa vzťahuje k platnosti podmienok poskytnutia príspevku. Chcel by som sa spýtať, že ako bude táto lehota uplatňovaná z pohľadu prijímateľa a že či nebude dochádzať k nejednotnému výkladu časového ohraničenia na posudzovanie splnenia podmienok poskytnutia príspevku.
Druhá, v čl. I bod 13 § 20 ods. 2 sa upravuje spôsob, kedy môže poskytovateľ zastaviť žiadosť alebo posudzovanie žiadosti ONFP, pokiaľ prijímateľ alebo teda uchádzač o nenávratný finančný príspevok má nejakú, má nejaké pochybenie v žiadosti alebo žiadosť je neúplná a tieto veci neodstráni v určenej lehote.
Z predmetného návrhu zákona nie je jasné, na základe čoho sa poskytovateľ rozhodne zastaviť alebo nezastaviť takéto konanie. Preto aby nedochádzalo k porušovaniu princípu rovnakého zaobchádzania, považujem za dôležité, aby sme toto ustanovenie buď nejakým spôsobom ešte precizovali alebo možnože iným spôsobom vylúčili takéto možné pochybenie. Viem, že sa s tým snažili vysporiadať aj v rámci gestorského výboru, takže možnože aj pán poslanec Lehotský k tomuto zaujme stanovisko, pretože rovnaké pochybnosti má aj odbor legislatívny a aproximácie práva Národnej rady Slovenskej republiky a viem, že takéto stanovisko gestorskému výboru predložil.
Samozrejme táto agenda je veľmi náročná a uvedomujem si plne, že implementovať projekty už pri pravidle N+3 nie je úplne jednoduché a vlastne všetci sa snažia, aby sme ako Slovensko využili ešte čo najviac voľných finančných prostriedkov v rámci týchto štrukturálnych fondov. Sú programové obdobia 2014 - 2020. Čaká nás tu operačný program Slovensko a už nové programovacie obdobie, do toho plán obnovy a odolnosti. Čiže sa nám tu v priebehu rokov 2021 - 2023 možnože začnú zlievať aj prostriedky z viacerých rôznych grantov. A o to to bude samozrejme aj pre ministerstvo a poskytovateľov všetkých, všetky spolupracujúce organizácie ťažšie. Ale na druhej strane veľmi by som požiadal alebo uvítal, keby tieto procesy naozaj boli zjednodušené a z pohľadu prijímateľa naozaj došlo k takému ľahšiemu absorbovaniu, samozrejme, pri dodržaní všetkých podmienok, ktoré, ktoré zmluvy vyžadujú a rýchlejšiemu čerpaniu prostriedkov zo štrukturálnych fondov Európskej únie. Pretože naozaj v niektorých operačných programoch z obdobia 2014 - 2020 musím konštatovať, že to čerpanie je veľmi pomalé, veľmi slabé a možnože tak prichádzame aj o nejakú historickú šancu vylepšiť infraštruktúru v niektorých oblastiach na Slovensku k lepšiemu. Osobitne ja sa dívam na to cez operačné programy, ktoré sa viažu k výskumu, vývoju a inováciám. A myslím si, že tam by sme mali úplne odhodiť to tričko, či je tu niekto z koalície alebo z opozície, a naozaj sa snažiť premeniť Slovensko k lepšiemu aj za pomoci využitia týchto zdrojov, ktoré sú na vedu, výskum a inováciu určené, pretože to je neopakovateľná príležitosť pre nás. A ona sa už nemusí v budúcich programových obdobiach v takejto veľkej a hojnej miere nám ukázať.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2021 14:28 - 14:38 hod.

Richter Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážený pán minister, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, áno, súhlasím s tým, problematika, ktorú sme otvorili, to znamená hľadanie nejakého riešenia v zákonnej podobe, podporu v čase skrátenej práce nie je nová. V podstate na sklonku toho predchádzajúceho volebného obdobia sme sa aj so sociálnymi partnermi touto otázkou zaoberali. Vtedy sme našli také veľmi rýchle operatívne riešenie vzhľadom na to, že bol otvorený zákon o službách zamestnanosti, zákon č. 5, že sme upravili jeden paragraf, ktorý riešil isté možnosti, ktoré súviseli s tým, že by sa poskytol nejaký príspevok tomu, aby ľudia nemuseli z práce odísť, ale aby sa jednoducho v práci udržali. Každopádne som však vedel, že toto nie je celkom systémové riešenie a že v budúcnosti bude potrebné hľadať to riešenie.
Pán minister túto otázku aj so sociálnymi partnermi preberal a ponúkol nejaké riešenie. Treba povedať jednu vec, že ten proces prípravy tohto zákona išiel po vzore nemeckého kurzarbeitu. Často to bolo spomínané. Treba však povedať, že táto výslednica s tým nemeckým kurzarbeitom veľa spoločného nemá. Ale na druhej strane dáva istým spôsobom nejakú systémovú záruku z hľadiska, z hľadiska budúcnosti.
Treba povedať, že bola zriadená nejaká komisia, kde boli aj sociálni partneri. Táto komisia dospela k nejakým záverom a na základe toho rezort pripravil koncepciu zavedenia režimu skrátenej práce, tzv. kurzarbeit, do slovenského právneho, právneho poriadku. Táto podoba, ktorá bola predložená ministerstvom, sa do istej miery pozdávala aj zamestnávateľom, aj odborárom, preto ju prirodzene rezort dal do medzirezortného pripomienkového konania. Potiaľto absolútny súhlas, kvitujem v podstate vzorové riešenie. Priznám sa, že doteraz celkom neviem, prečo v medzirezortnom pripomienkovom konaní dva rezorty, rezort financií a rezort hospodárstva, uplatnili zásadné pripomienky a s tým obsahom, tak ako bol ponúknutý, jednoducho nesúhlasili. Nerozumiem prečo, pretože to riešenie bolo dobré, vychádzalo z toho nemeckého modelu, po ktorom volali aj zamestnávatelia, aj odborári. Na základe toho došlo k zásadným úpravám, ktoré, ktoré v tejto finálnej podobe zákona boli, boli vykonané.
Čo je pre mňa veľmi, by som povedal, podstatné a treba povedať, že aj dosť neprijateľné, sú dve veci. Po prvé, že sa upustilo od zriadenia nového samostatného fondu zamestnanosti, ale že otázku vyplácania budeme naďalej riešiť cez fond nezamestnanosti. To znamená tempom, ktorý beží a plní iné účely, to je fond, z ktorého sa vypláca podpora v nezamestnaní, nezamestnaným tých prvých šesť mesiacov po tom, čo splnia podmienku, že tých 270 dní predtým, predtým pracujú a sú zamestnaní. A čo je ešte horšie, z tohto zákona vypadli úplne samostatne zárobkovo činné osoby, čo si myslím, že je chyba, pretože veľa živnostníkov pracuje ako živnostníci preto, že sú nejakým spôsobom skôr na to donútení, ale tam veľmi veľký rozdiel medzi zamestnancom a živnostníkom, ktorý vykonáva svoju, svoju činnosť, jednoducho veľa zmien jednoducho nie je.
V čom vidím ten problém? No myslím si, že práve ten fond mal garantovať, že tie odvedené prostriedky budú v prípade potreby okamžite použité na financovanie podpory v čase skrátenej práce, no nakoniec sa budú odvádzať do alebo odvádzať, tak ako doteraz, do toho fondu nezamestnanosti, v čom vidím to riziko. Môže sa tak stať, že jednoducho v prípade krízy nebudú vo fonde dostatočné prostriedky. Áno, ten fond zatiaľ relatívne vychádzal dobre, pretože tých nezamestnaných až tak nepribúdalo, naopak, boli sme niekde na vrchu tej pyramídy počtu zamestnaných a evidovaných nezamestnaných, ale tá, tá doba je za nami, tá skončila a obávam sa, že bude dosť dlho trvať, pokiaľ sa dostaneme do tých čísel, v ktorých sme boli dajme tomu v roku 2019.
Samozrejme, vždy tam hrozí nejaká, nejaké riziko. Budú tam prostriedky? Nebudú tam prostriedky? Zatiaľ je tá možnosť aj zo zákona, že použijem výraz, sa môžu prelievať z jedného fondu do druhého fondu prostriedky, a to hlavne do starobného dôchodkového poistenia, pretože ten obyčajne nebýva vždy toľko naplnený, že sa môžu vyplácať komplexne dôchodky a preto sa používajú niektoré, ktoré sú nadbytočné alebo prebytkové, tak, to je lepší výraz - prebytkové, to znamená, aj tých prostriedkov tam je, aby boli použité na tento účel. Tu sú tie riziká, ktoré momentálne pomenovávam, ktoré v tomto prípade jednoducho, jednoducho môžu nastať.
Na druhej strane si však uvedomujem, že tie pripomienky, ktoré chceli mať aj zamestnávatelia, aj odborári, tam neboli akceptované z toho titulu, že asi pán minister nenašiel plné pochopenie minimálne u týchto dvoch rezortov, ktoré som predtým, predtým spomenul.
Treba si uvedomiť jednu vec. Prvá pomoc ako operatívne riešenie, ktoré bolo zavedené na riešenie ako protipandemických opatrení, pretože tá situácia je taká, že štát rozhodol, že firmy a zamestnanci nemohli pracovať a preto prirodzene musel nejaké veci z toho aj kompenzovať, ale kompenzoval aj živnostníkov, aj samostatne zárobkovo činné osoby, raz skončí, či je to prvá pomoc plus alebo dvakrát plus a bude potrebné trvalé riešenie. Áno, kurzarbeit je trvalé riešenie, čo treba v maximálnej miere oceniť, je to systémové riešenie, ale tie riziká, ktoré som predtým, predtým pomenoval, tam vidím ako veľmi, veľmi veľké. Osobne sa obávam, s pánom ministrom som na tú tému už aj viackrát hovoril a zhodli sme sa, že veľmi veľký problém môže nastať vtedy, keď sa prestane uplatňovať tá pomoc prvej pomoci, to znamená po, povedzme po tej pandémii, bodaj by to bolo čím skôr a práve tam môže prísť problém, že firmy, ktoré dostávali nejakú podporu na tých svojich ľudí, odrazu nebudú mať a vtedy budú prepúšťať. Možnože práve v tom čase je dôležité byť pripravený na to, aby sa nejaké veci sanovali, lebo tam je to riziko jednoducho veľmi veľké.
Priznám sa, že sme rozmýšľali aj osobne, že dáme k tomuto návrhu nejaké konkrétne pozmeňovacie návrhy, ale tak ako povedal pán minister, tá dohoda sociálnych partnerov je veľmi krehká.
Obával som sa toho, že akékoľvek riešenie vyjsť v ústrety jedným alebo druhým by mohlo narušiť celý ten systém, ktorý tu bol predtým aj tej, ešte raz zopakujem, krehkej dohody. Preto osobne si myslím, že po nejakom roku alebo po nejakom čase celkom iste tento zákon môže prejsť aj s nejakou novelou, pretože tá aplikačná prax veľa nových vecí a poznatkov prinesie, ktoré možno bude treba, treba do toho zapracovať a ak k tomu príde, bol by som veľmi rád, keby sme sa vrátili znovu k tej koncepcii režimu skrátenej práce, ktorá bola prvá vypracovaná predtým, než sa pripravil návrh zákona z pohľadu ministerstva.
Možnože v kontexte toho je treba povedať ešte jednu vec, a to sú tie financie. Neviem, do akej miery sa budú dať tieto prostriedky použiť napríklad z plánu obnovy na, na tento účel, každopádne si však myslím, že bola jedna veľmi veľká škoda, že v čase, ešte pokiaľ bolo možné urobiť realokáciu v rámci jednotlivých fondov, sa viac nenaplnil Európsky sociálny fond, z ktorého bolo možné použiť na tento účel finančné prostriedky. Myslím si, že miliarda, o ktorej sa tu dve političky dosť sporili, že čo áno, čo nie, na tento účel mohla ísť.
Obávam sa, že nemusí byť vyčerpaná. Mrzí ma, že niektorí páni ministri, pretože pán minister viem, že to navrhoval, neprijali tento návrh len z toho titulu, že príliš sedia na stoličkách svojich rezortov a možno širšie nerozmýšľajú, pretože politika zamestnanosti to nie je vec len rezortu práce, ale je to ďaleko, ďaleko širší problém, ktorý je potrebné v tomto prípade zohľadňovať.
No bola veľká dilema aj na poslaneckom klube, keď sme preberali túto vec, ako sa má klub k tejto otázke postaviť. Jedna vec je, zdržať sa, pretože sú tam veľké riziká, je to zďaleka od toho, čo sme očakávali, druhá vec, je tu pripravené systémové riešenie, je to trvalý kurzarbeit, to znamená, že tá dilema ostala a ja som len pevne presvedčený, že poslanecký klub strany SMER - sociálna demokracia sa rozhodne zodpovedne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.5.2021 13:44 - 13:46 hod.

Saloň Marián Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť pozmeňujúci návrh k návrhu na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, parlamentná tlač č. 524, ktorý znie:
"Návrh na zmenu v zložení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, tlač 524, sa dopĺňa nasledujúco:
Bod A (odvoláva) sa dopĺňa nasledovne:
"poslanca Petra Šucu SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva,
poslanca Antona Stredáka SMER - SD z funkcie člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby".
Bod B (volí) sa dopĺňa nasledovne:
"poslanca Petra Šucu SMER - SD za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby,
poslanca Antona Stredáka SMER - SD za člena Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva".
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 21:51 - 21:53 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za vaše faktické poznámky a dvojnásobne ma teší, že boli kultivované a k veci. Idem postupne.
Pán poslanec Gyimesi, ja nemám nič proti maďarskej menšine, už som to povedal, nebudem mať nič proti tomu, ak sa ti podarí vybaviť nejaké finančné prostriedky na Csemadoku, ale, zdôrazňujem, aby to nebolo na úkor Matice slovenskej. To by ma veľmi nahnevalo. A mrzí ma, že pani ministerka kultúry pani Milanová urobila z Matice slovenskej takého nepriateľa, naozaj tomu nerozumiem.
Pán poslanec Čekovský, áno, mal som ambíciu sa dotýkať tých viet, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády, a vy ste ma trošku skritizovali za to, že niektoré veci programové vyhlásenie neobsahuje a že som si ich sám vydedukoval. Myslím si, že to je absolútne legitímne, že ako opozičný poslanec k tým vetám, ktoré sú v programovom vyhlásení, som si niečo, dodám aj sám, ktoré si ja vydedukujem, a programové vyhlásenie vlády je určitý rámec, ktorý dáva tie parametre, a obávam sa, že niektoré veci budú naplnené, ktoré som kritizoval.
Pani poslankyňa Kozelová, spomenuli ste mnohé veci zo života, máme spoločné to, že národné kultúrne pamiatky sú našou srdcovou záležitosťou oboch. Trošku myslím, že ste krivdili bývalej pani ministerke, ktorú mám tu za sebou, pani Laššákovej alebo pánovi Maďaričovi, aj oni sa snažili v tomto urobiť maximum a vždy je možné urobiť viac, samozrejme. A ja vám napríklad poviem, že u nás v Nitrianskom samosprávnom kraji už dlhé roky do vlastného rozpočtu dávame niekoľko stotisíc eur na národné kultúrne pamiatky, ktoré sa nachádzajú na území nášho Nitrianskeho samosprávneho kraja, aj napriek pandémii, ktorú tu máme.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2021 21:36 - 21:46 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne a páni poslanci, dovoľte, aby som aj ja povedal pár myšlienok. Na úvod chcem začať tým, že, priznám sa, že ma zaskočilo to piatkové otvorenie schôdze, lebo počítal som s tým, že po vystúpení predsedu vlády Eduarda Hegera, príde rad na nás poslancov Národnej rady a ministri budú reagovať na naše vystúpenie, ale opak bol pravdou. Ministri to poňali úplne inak, niektorí dokonca teatrálne. Vystupoval jeden po druhom, čím znemožňovali vystúpiť poslancom Národnej rady. Myslím si, že sa to malo udiať inak. Mali si vypočuť nás poslancov a oni reagovať na tieto vystúpenia a ešte navyše to doplniť o nejaké svoje vystúpenia, o nejaké svoje nóvum. Ale tak je to, náš čas prišiel teraz vo večerných hodinách, ale nesťažujem sa, len konštatujem.
Dámy a páni, možno mnohých prekvapím, ale nebudem sa venovať oblasti zahraničnej politiky, ale oblasti kultúry. Dôležitosť kultúry pre túto koalíciu zrejme dokumentuje aj fakt, že sa nachádza až na samotnom konci programového vyhlásenia, a teraz budem citovať: "Vláda Slovenskej republiky zváži systémovú zmenu najmä financovania Matice Slovenskej". No pre mňa je to neprijateľné, ak zváži financovanie, myslím si, že opätovne sa vláda bude snažiť znížiť finančné prostriedky pre Maticu Slovenskú. Tomu vôbec nerozumiem, prečo sa súčasná vláda, najmä ministerstvo kultúry správa k takej dôležitej ustanovizni, ako je Matica Slovenská, tak nepriateľsky. Navyše, keď už im znížili finančné prostriedky. A potom celkom nerozumiem tomu, že sú tu tendencie zo strany OĽANO, aby bol aj aj Csemadok podobne financovaný ako Matica Slovenská. Tomu naozaj nechápem. Matici Slovenskej ideme zobrať a aj Csemadoku ideme pridať. A to nepatrím k tým, ktorí nepodporujú kultúru národnostných menšín. Mám tu pri sebe pána poslanca Gyimesiho a opäť to zopakujem, som poslancom aj Nitrianskeho samosprávneho kraja, pozrite sa na dotácie, aké dávame na oblasť kultúry každoročne aj pre menšinovú kultúru.
Ďalej vláda Slovenskej republiky zároveň vytvorí legislatívne podmienky umožňujúce súkromnému sektoru zvýšiť svoju angažovanosť na podporu kultúry napríklad efektívnym nastavením sponzoringu v kultúre. Opäť nič konkrétne a dokonca si myslím, že keby to vo vláde mysleli vážne, prídu so zákonom o financovanie kultúry, ktorý by sponzoring v kultúre riešil systémovo.
Ďalej som sa dočítal v programovom vyhlásení, že vláda zabezpečí efektívnejšie a intenzívnejšie využívanie národných kultúrnych pamiatok a historických lokalít s dôrazom na popularizáciu tradícií a histórie s prepojením na prezentáciu súčasného umenia a kultúry s cieľom posilniť ich edukatívny potenciál. Úmysel viem pochopiť, ale ako sa dá vysvetliť, že za prvý rok už vláda takmer zničila program obnovy hradov prostredníctvom nezamestnaných. Ministerka síce na poslednú chvíľu našla finančné prostriedky, aby projekt pokračoval, ale už len zo strany Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. A na druhej strane tieto finančné prostriedky zobrala svojim inštitúciám a dokonca sú len na rok, už o tom hovoril predrečník pán poslanec Jarjabek. A ja sa pýtam, prečo projekt nepokračuje tak, ako už bolo nastavený za Daniela Krajcera, za Mareka Maďariča aj tu prítomnej Ľubici Laššákovej. Urobila vláda všetko preto, aby projekt mohol pokračovať? Ja o tom pochybujem.
Ďalej sa tu píše, že vláda sa zároveň zaväzuje vyhodnotiť a pripraviť novelu zákona Národnej rady č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, aby sa zamedzilo neodôvodneným zásahom do slobody prejavu a práva na šírenie informácie pod zámienkou ochrany štátneho jazyka. Zopakujem to veľmi jasne, zákon o štátnom jazyku je nastavený dobre, rieši v princípe to, aby sa každý občan Slovenskej republiky v každom kúte Slovenskej republiky vedel dohovoriť, porozumieť, porozumel a dostal sa k informáciám aj v slovenčine nielen aj, to znamená, že používanie iných jazykov tento zákon nezakazuje, len upresňuje kedy popri nich treba použiť jazyk slovenský.
Ďalej som sa dočítal, že vláda zároveň prehodnotí a prípadne navrhne nový mechanizmus voľby generálneho riaditeľa RTVS do budúcnosti tak, aby bol proces jeho výberu v čo najširšom možnom zábere apolitický. Už, dámy a páni z vládnej koalície, vy ste to už nasľubovali veľmi veľa, ale výsledky sú úplne iné. Ja si, ja vyberiem len jeden príklad za všetky, ako ste obsadzovali prednostov okresných úradov, hovorili ste o tom, že prebehnú transparentné výberové konanie. A aké prebehli? Urobili ste len interné výberové konania, tu ešte pán poslanec Herák sa pýtal pána poslanca Tomáša, že či sedel v takýchto komisiách. Ako sme mali sedieť v komisiách, ktoré nemali charakter výberovej komisie? A na rozdiel od vás, keď už nám idete vyčítať, ako sme mi obsadzovali prednostov, my sme sa netvárili, že to je nepolitická pozícia, my sme jasne definovali pozíciu prednostov okresných úradov ako politickú pozíciu, ako politickú funkciu, ako predĺženú ruku ministra vnútra.
A čo sa týka tohto návrhu, tak podľa mňa sledujete jeden jediný cieľ - ako sa zbaviť súčasného riaditeľa RTVS pána Rezníka, takže toto odmietam.
Ďalej vláda tiež považuje za potrebné prehodnotiť zavedené kvóty slovenskej hudby v rádiách, predovšetkým vyhodnotiť ich dopad na hudobný priemysel, autorov, interpretov hudby, ako aj na súkromné rozhlasové vysielanie, jeho rôznorodosť a mediálnu pluralitu. Dámy a páni, hádam nemusím pripomínať, že v čase pandémie boli speváci a hudobní interpreti potrestaní tým, že prišli o podstatnú časť svojho príjmu. Prečo ich chceme potrestať druhýkrát? A navyše aj v zahraničí nie sú tieto kvóty niečím novým, aj v iných krajinách v Európskej únii existuje a nie je to niečo neznáme. A podľa mňa sme pomohli, aby v éteri oveľa zaznela pôvodná slovenská hudba.
Tiež mi chýba v programovom vyhlásení vlády tzv. postcovidový odkaz najmä na ochranu a pomoc tým, ktorí posledný rok boli pritlačení na existenčný okraj, s nejakou pomocou na poslednú chvíľu rezort prišiel. Ale čo keď sa pandémia vráti v ďalšej vlne? Preto nejaké riešenie, ak bude opäť pandémia, resp. iná neočakávaná udalosť, by systémovo mohlo byť zahrnuté v programovom vyhlásení vlády.
Dámy a páni, na záver ku kultúre, kultúra by nemala byť nielen na poslednom mieste, čo sa týka programového vyhlásenia vlády, ani nie, čo sa týka financovania, a už vôbec by nemala byť na posledných miestach v našom každodennom živote v našej spoločnosti, je žiadúce, aby kultúra mala oveľa dôstojnejšie miesto v našej spoločnosti medzi ľuďmi, pretože pevne verím, že máme jeden jediný cieľ, a to, a by sme sa stali ešte kultúrnejším národom, a nie... alebo aby sme aspoň zastavili tendenciu, ktorá nás približuje skôr k nekultúrnym národom.
Ešte mám chvíľu času, využijem túto možnosť, aj čo sa týka vystúpenia k zahraničnej politike. Dámy a páni, nás netreba poúčať o tom, kam patríme, my vieme a mnohýkrát aj naše kroky k tomu uviedli a uvedomujeme si, že sme plnohodnotnou súčasťou Európskej únii i Severoatlantickej aliancie, ale to nám, to nevytvára možnosť alebo neoponuje tomu, aby sme mali dobré vzťahy aj s inými krajinami vrátane Ruskej federácie a vrátane Číny.
To, čo nás vždycky zdobilo, bolo dodržiavanie medzinárodného práva. Veľmi rád spomínam dva príklady, neuznali sme Kosovo, neuznali sme Krym, aj preto nás zahraničí vždycky vedeli rešpektovať. V poslednej dobe sa mi však zdá, že túto zahraničnú politiku nerobíme na všetky svetové strany rovnako, a na medzinárodnej scéne aj na Slovensku sa mi zdá, že voči Ruskej federácie dovolené takmer všetko, a to sa mi na zahraničnej politike slovenskej diplomacii nepáči. Pozerajme na to, čo je výhodné pre nás, pre Slovensko, a nie na to, čo je výhodné pre iné krajiny.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 21:24 - 21:26 hod.

Kéry Marián Zobrazit prepis
Pán poslanec, vaše vystúpenie bolo vo vecnom tóne a budem reagovať rovnako. Pán poslanec, o schopnostiach, úspešnosti jednotlivých ministrov nerozhodujú len kauzy a škandály. Problémom vlády Igora Matoviča, ako aj novej vlády Eduarda Hegera je iný. A to, že nereagujú včas, nereagujú pružne. Spomenuli ste dvoch konkrétnych ministrov, takže ja vám poviem teraz môj názor.
Pán minister Gröhling, minister školstva. To, že sme v minulom roku nemali maturity, viem absolútne pochopiť. Boli sme nepripravení. Ale prišiel ďalší rok a maturitné skúšky sa neuskutočnili ani v tomto roku. To považujem za absolútne zlyhanie ministra Gröhlinga. Ani nevieme, ako sme ublížili týmto študentom, ktorých môžem nazvať jedine nematurantami. A druhá vec je, že to naozaj taký nízky pud pána ministra Gröhlinga, aby nejakým spôsobom získal na svoju stranu budúcich prvovoličov? Tak kvôli tomu nechcel, aby sa uskutočnili maturitné skúšky?
Druhý minister, o ktorom ste hovorili, pán minister Mičovský, to ste ani nemali dať za príklad, pán poslanec. Taká fluktuácia, ako je na tomto ministerstve, nie je na žiadnom.
Ďalšia vec. Koľko skutočne finančných prostriedkov sa podarilo vybaviť pánovi ministrovi Mičovskému pre pre poľnohospodárov a potravinárov?
Takže veľmi zlý príklad ste vybrali, pán poslanec.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 18:30 - 18:32 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Ďakujem, ďakujem veľmi pekne všetkým kolegom za faktické poznámky k môjmu vystúpeniu. Ja by som začal tou Maticou, ja takisto súhlasím s tým, čo povedal pán poslanec Mizík, všetci čakáme na ten tzv. nový zákon, všetci cítime, že Matica je finančne postihnutá takýmto spôsobom, čomu sa vôbec netešíme, všetci, teda predpokladám, že všetci, ktorí tuná sedíme. A myslím si, že keď príde nový zákon o Matici, budeme o tom ešte oveľa viacej hovoriť preto, lebo nielen nový zákon, ale hovorí ministerstvo kultúry v súčasnosti o absolútne novom financovaní Matice slovenskej. A ja predpokladám, že nielen Matice slovenskej, ale aj iných organizácií, a znovu sa dostávame k takým veciam, že prečo ničíme to, čo funguje.
Hej, prečo ničíme to, čo funguje? A to teraz ako nemám na mysli len tie veci konkrétne, ktoré tuná zazneli, ale to je otázka fondov, to je otázka inštitúcií. A viete, nikto za tých, posledné inštitúcie v kultúre, ktoré boli zničené a zrušené... zrušené, pardon, boli zrušené za ministra kultúry Kňažka, to si takisto treba stále pripomínať. To je ten držiteľ Hurbanovej ceny, hej, teraz ten, ktorý dostal naposledy túto cenu aj spolu s Budajom, o tom som už hovoril. Proste tam padla komorná opera, tam padla opereta a tam pa... tam padla, kvarteto Moyzesove z filharmónie odišlo. Proste to sú, to sú chyby. Odvtedy ale žiadna inštitúcia v rámci ministerstva kultúry nebola zničená, tie všetky inštitúcie existujú a to je, si myslím, veľké plus.
No a nebojme sa dať skutočne finančné prostriedky do kultúry. A naposledy sa to udialo za ministerky kultúry pani Laššákovej, ktorá zvýšila po neviem ako dlhom čase platy v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 3.5.2021 18:05 - 18:25 hod.

Jarjabek Dušan Zobrazit prepis
Príjemný, dobrý večer, dámy a páni, ktorí ešte ste zostali v Národnej rade aj v tejto pokročilej hodine.
Dámy a páni, na úvod by som chcel povedať, že tak ako počúvam tú debatu skutočne poctivo ten druhý deň, tak toto nie je debata o programovom vyhlásení vlády, toto je debata o odpočte jednotlivých ministrov, ktorí vystupujú a robia si nejaký odpočet za rok. Pritom sú to starí noví ministri a hovoria o sebe ako noví o starých. Proste je to tak ako veselé. Je to taká skutočne, je to taká veselá schôdza. Človek niekedy skutočne nevie, kde je, preto aj tie reakcie, samozrejme, koaličných poslancov sú raz také, raz onaké.
Tak vlastne dovoľte, aby som teda tiež prispel čímsi do tejto, do tejto zaujímavej schôdzi a zaujímavej debaty aj trošku nejakými vecami, čo sa udialo na poli ministerstva kultúry, resp. čo sa vôbec udialo v tej kultúre, hoci najradšej by som povedal, že nič, nič.
Aspoň v živej kultúre sa neudialo nič. Predstavenia divadiel nie sú, činohry nefungujú, operné domy sú zavreté, muzikálové domy sú takisto zavreté, koncerty nie sú, výstavy sa nekonajú, no čo vlastne hodnotiť, hej, v tejto chvíli, čo vlastne hodnotiť. Ale toto ani nie je tak chyba ministerky kultúry, ktorá, samozrejme, tieto veci má pod palcom, toto je chyba celkove tej strašnej situácie, ktorá je na Slovensku, ale paradoxne nikto z tých tribúnov, na ktorých sme zvyknutí, sa nesťažuje. Nič neexistuje a predsa sú všetci spokojní. Paradox (povedané so smiechom), paradox, ale nie veselý, lebo toto sa nám všetko raz vypomstí, a obávam sa, že už čoskoro, keď tie všetky opatrenia, o ktorých teraz hovoríme, už nebudú, lebo ak si niekto myslí, že divadlá sa otvoria a v tej chvíli budú natrieskané alebo koncerty začnú a v tej chvíli budú natrieskané koncerty, proste nie je to pravda. To všetko zase sa musí dostať do nejakého toho kolobehu činností, na ktorý sme zvyknutí. Ľudia musia, budú musieť mať prestať strach chodiť do divadla, že im niekto bude dýchať na temeno a dostanú pandémiu. Proste toto všetko sa musí dostať do normálnych koľají a nebude to teda trvať krátko.
Ale poďme k tým peniazom. No v prvom rade treba povedať, Plán obnovy, nielen pôdohospodárstvo, ako to tu bolo už niekoľkokrát povedané, ale aj kultúra dostala veľkú nulu. A za to je tiež niekto zodpovedný. A zase by som povedal, že nie ministerka kultúry, ale celá tá situácia, ktorá vie v tej vláde, a ministerka kultúry len ich nevedela presvedčiť, že teda kultúra nesmie byť na konci, preto, lebo nie ona jediná zodpovedná za ten stav, ktorý tuná je, ale by som takto išiel od premiéra dole, dole, dole, dole, všetkých by som vymenoval tých, ktorí aspoň raz boli, poviem to tak, aby tomu každý rozumel, v divadle alebo na koncerte. Ale to si nikto neuvedomuje, a pritom, dámy a páni, ktosi múdry povedal, že koľko divadiel sa vám podarí zavrieť, o toľko väzníc budete musieť viacej postaviť. A to je veľká pravda.
No a viete, aby som teda bol úplne konkrétny, stačí, aby som tuná, stačí, aby som menoval niektoré veci, o ktorých hovoril pán poslanec Valášek, ktorý ale má úplne životnú filozofiu, úplne iný názor a tak ďalej a tak ďalej, ale veci, o ktorých hovoril, čo sa dejú v Európe z hľadiska istej akceptácie a z hľadiska mediálnej kultúry jednoducho sú pravda. Pán poslanec Valášek ako, ja ho stále beriem ako opozičného poslanca, pán poslanec Valášek ako opozičný poslanec tieto veci povedal úplne na rovinu a sú pravdou.
Ministerstvo kultúry v programovom vyhlásení Slovenskej republiky vyjadrilo ambíciu uskutočniť postupnú inštitucionálnu, obsahovú, legislatívnu a ekonomickú reformu kultúry. Citujem: „Napriek tomu, že uplynulý rok výrazne ovplyvnila pandemická kríza, očakávali sme, že rezort kultúry konkretizuje svoje reformné zámery do podoby istých strategických materiálov, koncepcií, legislatívnych nástrojov a vecných riešení vrátane časového harmonogramu a ekonomického zabezpečenia ich realizácie v rámci vymedzenia funkčného obdobia.“
Výstupy činnosti ministerstva kultúry za ostatný rok v podobe materiálov predkladaných na rokovanie vlády Slovenskej republiky a Národnej rady Slovenskej republiky však zďaleka nezodpovedajú týmto oprávneným očakávaniam. Takmer všetky významné právne predpisy zaradené do Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2020 požiadalo ministerstvo ešte v septembri 2020 zrušiť napriek tomu, že medzi nimi boli i návrhy zákonov, ktorými sa Slovenská republika zaviazala transponovať do národného zákonodarstva právne normy Európskej únie, napr. smernicu Európskeho parlamentu a Rady EÚ o audiovizuálnych mediálnych službách mali členské štáty Európskej únie premietnuť do svojej legislatívy do 19. septembra 2020, ale príslušný zákon nebol na Slovensku dodnes predložený ani do medzirezortného pripomienkového konania. Brusel už viackrát dôrazne upozorňoval na nevyhnutnosť urýchlene zabezpečiť túto povinnosť, lebo Slovensko zostalo v tejto oblasti na chvoste všetkých členských krajín Európskej únie a reálne mu hrozia finančné sankcie.
Rezort sa však namiesto systematickej práce nad novým legislatívnym rámcom audiovizuálnych mediálnych služieb venoval viac vlastným či poslaneckým účelovým novelám platných zákonných predpisov v oblasti vysielania. Napríklad zákonom č. 394/2020 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii, vypustil obmedzenie na počet licencií pre súkromných rozhlasových vysielateľov a odôvodnil to údajnou nevyhnutnosťou transformácie a konsolidácie rozhlasového trhu pri zachovaní plurality vysielania. V podmienkach súčasného trhu rozhlasového vysielania na Slovensku to však bude znamenať jeho monopolizáciu zo strany dvoch-troch najsilnejších súkromných vysielateľov. Oprávnenosť týchto obáv potvrdzuje aj skutočnosť, že novelou zákona sa umožnil prevod existujúcich licencií, ktorý otvára najsilnejším trhovým hráčom priestor na vstup do redakčných štruktúr ekonomicky slabších regionálnych a lokálnych vysielateľov. Po akej pluralite vysielania pri takejto perspektíve koncentrácie a monopolizácie rozhlasového trhu možno hovoriť? Nechám na úvahu.
V programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky si ministerstvo vytýčilo ambiciózny cieľ dosiahnuť výrazné navýšenie financovania kultúry z verejných zdrojov a súčasne podstatne zvýšiť podporu kultúry od súkromných zdrojov. Rozpočet kapitoly ministerstva kultúry na roky 2021 až 2023 nielenže negarantuje navýšenie rozpočtových prostriedkov, ale svojimi základnými parametrami len konzervuje kritickú finančnú situáciu, do ktorej sa dostal rezort kultúry a kreatívneho priemyslu v dôsledku koronakrízy a prijatých protiepidemiologických opatrení.
Ministerka kultúry po ročnom, pri ročnom rozpočte svojej činnosti uviedla, že subjektom v kultúre bolo prostredníctvom mimoriadnych výziev, ktoré pripravilo samostatné min... samotné ministerstvo, Audiovizuálny fond, Fond na podporu umenia a Fond na podporu kultúry národnostných menšín, prerozdelených viac ako 51 mil. euro. Ide o nemalú sumu. Oveľa väčšiu výpovednú lehotu by však mala čiastka, ktorá reálne skončila na účtoch kultúrnych inštitúcii a jednotlivcov ako fundamentu a hybnej sily kultúrno-kreatívnych odvetví. Zo strany ich predstaviteľov sa totiž dlhodobo ozývajú hlasy o pomalosti, neadekvátnom rozsahu, administratívnej náročnosti a neefektívnosti podporných zdrojov na kompenzovanie dosahov protiepidemiologických opatrení na kultúru a kreatívny priemysel.
Vážnym problémom je aj nedostatočná inštitucionálna podpora štátnych rozpočtových a príspevkových organizácií. Mnohé z nich zápasia s veľkými finančnými problémami v dôsledku výpadku plánovaných príjmov.
Príkladom istého manažérského zlyhania a v jeho dôsledku neúčelného vynakladania finančných prostriedkov rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry je ukončenie podpory projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu. Prostredníctvom tohto projektu, na ktorom ministerstvo už takmer 10 rokov úspešne spolupracovalo s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny a ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny sa každoročne, sa okolo 600 nezamestnaných zapájalo do opráv hradov a hradných objektov, získavalo a rozvíjalo odborné remeselné zručnosti a za výkonnú prácu im ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny vyplácalo odmenu a odvádzalo za nich odvody. Bolo všeobecne známe, že prostriedky Európskeho sociálneho fondu sa v roku 2020 vyčerpali. Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky sa však nedokázalo dohodnúť so svojimi partnermi na pokračovaní projektu a nevyužilo ani opakované výzvy podpredsedníčky vlády pani Remišovej, aby presunulo svoje nevyužité prostriedky z eurofondov do Európskeho sociálneho fondu. Stačilo alokovať okolo 3,5 mil. euro, napr. z výzvy na budovanie kreatívnych centier, a projekt zapojenia nezamestnaných obnovy do kultúrneho dedičstva mohol úspešne pokračovať.
Až keď začiatkom tohto roku zdvihli svoj hlas zástupcovia občianskych združení a samospráv márne sa domáhajúci financovania rozbehnutých projektov, začalo Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky horlivo hľadať náhradné riešenia. Jedným z nich je aj najnovšie uvoľnenie na tento účel 1 mil. eur z rozpočtových prostriedkov rezortu, ktoré by bolo napochybne efekt... nepochybne efektívnejšie vynaložené na zabezpečenie činnosti svojich rozpočtových a príspevkových organizácií, a dlhoročný projekt financovať tak ako doteraz prostredníctvom eurofondov.
Veľkým sklamaním kultúrnej verejnosti sa stala aj skutočnosť, že ministerstvo kultúry nedokázalo v procese prípravy Plánu obnovy a odolnosti presadiť kultúru ako jednu z priorít tohto dokumentu. Je to o to zarážajúcejšie, že Európsky parlament svojím uznesením zo dňa 17. septembra 2020 zaviazal členské štáty vyčleniť 2 % z prostriedkov alokovaných v národných plánoch obnovy a odolnosti na podporu kultúry a kreatívnych odvetví. Toto stanovisko podporil svojím uznesením zo dňa 23. 9. 2020 aj Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá. So žiadosťou, aby ministerstvo financií prehodnotilo priority Plánu obnovy a odolnosti SR a vyčlenilo 2 % z celkového objemu prostriedkov do osobitne novej kapitoly venovanej obnove kultúry a kreatívnych sektorov prostredníctvom reforiem a investícií v tejto oblasti, sa v rámci medzirezortného pripomienkového konania hromadnou pripomienkou obrátila početná skupina predstaviteľov kultúrneho a kreatívneho priemyslu - neúspešne. Slovný prísľub Ministerstva financií Slovenskej republiky, že potreby kultúry sa budú zabezpečovať z iných zdrojov, ignoruje negatívne dosahy pandemických opatrení na kultúru a kreatívne odvetvia. Prehliada ich nezastupiteľnú úlohu a význam pri obnove sociálno-ekonomického a spoločenského života.
Problém však nespočíva len istým, s istým, v istom slova zmysle v necitlivom prístupe ministerstva financií a vlády Slovenskej republiky ako celku k potrebám kultúry. Ministerstvo kultúry totiž nedokázalo predložiť fundované argumenty, ktoré by presvedčivo odôvodnili oprávnenosť požiadavky na prioritné zaradenie kultúry do Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Rezort síce začiatkom marca prezentoval dokument pod ambicióznym názvom Reformy pre udržateľný rozvoj kultúry a kreatívneho priemyslu, ten však svojou filozofiou a obsahom zjavne nezodpovedá európskym kritériám na obnovu infraštruktúry kultúry a kreatívneho odvetvia.
Napriek tomu, že ministerstvo hovorí o piatich reformných zámeroch, na realizáciu ktorých vyčíslili investičné náklady do výšky 246,5 mil. eur, ide väčšinou len o administratívne opatrenia s minimálnym reformným potenciálom. Navrhuje sa napríklad vytvoriť strešnú organizáciu kultúrno-kreatívneho priemyslu namiesto existujúcich umeleckých fondov, hoci na videokonferencii pracovnej skupiny, ktorá mala na základe doterajšej činnosti fondov navrhnúť formu ich ďalšej existencie, sa drvivá väčšina prítomných expertov vyslovila za zachovanie ich samotného pôsobenia.
Na zriadenie novej strešnej organizácie sa plánuje vynaložiť 13 mil. eur, na vznik Agentúry pre rozvoj kultúrno-kreatívneho priemyslu 25 mil. eur a založenie Platformy na odbyt výrobkov tradičných remesiel 0,5 mil. eur. Súčasne sa počíta so vznikom nového Fondu na podporu kultúrneho dedičstva a transformáciu Fondu na podpory, na podporu národnostných menšín na Fond na podporu kultúry a menšinových skupín 2,5 mil. eur. Cieľom týchto tzv. reforiem je delimitovať prostriedky z fungujúcich grantových schém ministerstva Obnovme si svoj dom, Podpora kultúry znevýhodnených skupín na neštátne inštitúcie. Je to evidentná snaha demontovať nástroje štátnej kultúrnej politiky a oslabiť postavenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky ako jej garanta. Administratívno-byrokratický prístup autorov dokumentu možno ilustrovať aj na príklade návrhu reformy štruktúry a kvality knižničnej siete, na ktorú sa má vyčleniť 101 mil. eur. O úrovni pripravenosti reformy svedčí skutočnosť, že jej prvým krokom sa má stať založenie reformného tímu na pôde ministerstva kultúry, ktoré by malo začať pripravovať legislatívne normy a nové knižničné štandardy.
Reforma starostlivosti o zbierkové fondy pamäťových inštitúcií podľa autora dokumentov mala zahŕňať vybudovanie zdieľaných depozitárov pre múzeá, galérie a knižnice, ako aj centrálneho depozitára Rozhlasu a televízie Slovenska, na čo by sa malo vynaložiť 70 mil. eur. Cieľom reformy starostlivosti o pamiatkový fond by sa podľa dokumentu malo stať zvýšenie transparentnosti a zefektívnenie rozhodnutí Pamiatkového úradu Slovenskej republiky, ktorého činnosť by sa už nemala primárne riadiť príslušnými zákonmi, ale novými metodickými pokynmi. Na príprave troch metodických dokumentov by malo v rokoch 2022 - 2023 pracovať 30 metodikov. V rovnakom časovom období by malo 50 odborníkov uskutočniť pasportizáciu národných kultúrnych pamiatok vo vlastníctve štátu. Na uvedené činnosti sa predpokladá vynaložiť 6,5 mil. eur.
Veľké otázniky vyvoláva tzv. reforma plurality a dôveryhodnosti médií zavedením koregulačného mechanizmu. Navrhuje sa zakúpenie licencií na informačný systém dohľadu nad dodržiavaním štandardu ochrany detí a mladistvých pred obsahmi ohrozujúcimi ich telesný, psychický a morálny vývoj v oblasti audiovizuálnych a mediálnych služieb. Takýto koregulačný systém sa uplatňuje v Holandsku. Ako možno takýto špecifický zameraný informačný systém uplatniť na, citujem, „vyrovnávanie trhových podmienok všetkých poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb, autori dokumentu neobjasňujú.“ Inšpiráciu na úvahy o obnove a transformácii mediálneho systému by mohli nájsť v aktuálnych dokumentoch orgánov Európskej únie, ako je napríklad: Závery Rady Európskej únie z 27. novembra 2020 o ochrane slobodného a pluralitného mediálneho systému a oznámenie komisie Európskemu parlamentu a Rade, Európskemu hospodárskemu sociálnemu výboru a výboru regiónov zo 4. decembra 2020 pod názvom Európske média v digitálnej dekáde, akčný plán na podporu obnovy a transformácie.
Dámy a páni, toto je realita. Takto by to malo vyzerať. No a ako to bude vyzerať, to si možno povieme onedlho. V každom prípade netreba vymýšľať koleso a treba sa venovať tým inštitúciám v rámci ministerstva kultúry a teraz mám napríklad na mysli fondy existujúce, ktoré tam sú, a využiť ich aj istým spôsobom finančnými dotáciami tak, aby si mohli vykonávať tú činnosť, ktorú si vykonávať zo zákona môžu a vlastne majú. Pokiaľ fondom nedáte peniaze, fondy jednoducho si takúto činnosť vykonávať jednoducho nebudú môcť dovoliť. A zasa na druhej strane, tí, ktorí mali dať peniaze, ich budú potom kritizovať, že si neplnia svoju funkciu, Takže uvidíme.
V každom prípade ešte raz chcem povedať, Plán obnovy pre kultúru - nula euro.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 3.5.2021 18:00 - 18:02 hod.

Habánik Jozef Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ja naozaj chcem oceniť váš príspevok a zdieľam ten istý názor, že konsolidáciu verejných financií nemôžeme urobiť cez zvýšenie daní, či už daní z nehnuteľností, alebo dane z pridanej hodnoty. Bola tu spomínaná Lafferova krivka.
Ja by som si dovolil doplniť ešte daňový multiplikátor a hraničný sklon spotreby. A my presne vieme, ekonómovia, čo to znamená, že zníženie daní paradoxne môže znamenať aj vyšší výber zdrojov do štátneho rozpočtu. Samozrejme, cez tieto aspekty to vieme nastaviť. Veľmi sympatické a myslím, že to by bola aj zhoda v pléne, by bolo zníženie dane z pridanej hodnoty pre gastro. Určite, keď ktokoľvek príde s takýmto návrhom, myslím si, že tu bude zhoda.
Čo sa týka seniorov, tiež veľmi dôležitý aspekt. Ja si ho dovolím doplniť o rozmer vzdelávania, pretože si myslím, že seniori potrebujú vzdelávanie, najmä čo sa týka finančnej gramotnosti, čo sa týka digitálnej gramotnosti, pretože chcú byť aj online v komunikácii, aj počas pandémie, alebo po skončení pandémie so svojimi najbližšími a bez tohto vzdelávania cez rôzne univerzity tretieho veku alebo akadémie tretieho veku to nepôjde a naším cieľom určite je to dostať sa k čo najširšiemu okruhu seniorov. Preto tieto návrhy kvitujem a naozaj to vystúpenie považujem za fundované a odborné.
Ďakujem.
Skryt prepis