Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, milé kolegyne, kolegovia, prejednávame tu návrh na odvolanie člena vlády, pani ministerky spravodlivosti, kde v tomto návrhu v úvode sa konštatuje, že pani ministerka alebo jej konanie sa vyznačuje neodbornosťou. Ja by som to možno trochu upravil. Nemyslím si, že je to práve neodbornosť, ale skôr účelovosť jej konania v priebehu toho roka, kedy, kedy bola alebo kedy je ministerkou spravodlivosti a plus tie ďalšie veci, ktoré sme tu už niekoľkokrát počuli.
Prečo si to myslím? Skúsim zdôvodniť a zargumentovať, prečo si to myslím.
V programovom vyhlásení vlády, aj v tom pôvodnom, aj v tom zrevidovanom, sa nachádza mnohokrát slovo transparentnosť a nachádza sa z hľadiska ministerstva spravodlivosti alebo rezortu spravodlivosti pojem ako čistota legislatívneho procesu. No a ja by som chcel tuná poukázať a argumentovať, ako vlastne sa táto čistota legislatívneho procesu premietla do praxe.
Hneď prvý návrh zákona išiel v skrátenom legislatívnom konaní a bol to vládny návrh zákona o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Už hneď tento prvý návrh zákona, ktorý bol odôvodnený skráteným legislatívnym konaním práve pre skutočnosti súvisiace s pandémiou COVID-19, bol zneužitý na zmeny v oblasti v Súdnej rade plus novelizáciu zákona o elektronických komunikáciách, ktorý neskôr prijal Ústavný súd na konanie, a to prostredníctvom pozmeňujúcich návrhov vo výboroch alebo výbore Národnej rady bez toho, aby prebehlo štandardné medzirezortné pripomienkové konanie, a bez toho, aby sa k tomu mohla vyjadriť či už laická, alebo odborná verejnosť.
Samozrejme, aj vo výbore poslanci majú zákonodarnú iniciatívu, chcem len zdôrazniť, že v tomto prípade išlo o prijatie zákona v skrátenom legislatívnom konaní v čase trvania núdzového stavu, kde by sa predpokladalo alebo kde zdôvodnením takéhoto skráteného legislatívneho konania bola choroba alebo ochorenie COVID-19 a pandémia, ktorá vôbec nesúvisela so zmenami v justícii, ktoré sa na základe takéhoto skráteného legislatívneho konania vykonali. Čiže to je prvé porušenie vlastného programového vyhlásenia vlády.
Okrem toho za celý rok, kedy trval v zásade nepretržite núdzový stav, s výnimkou leta, tak bolo prijatých, nepočítal som to presne, koľko, ale myslím si, že približne 60 návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní, viac ako za celé predchádzajúce štvorročné obdobie, ktoré sa v množstve prípadov vôbec netýkali pandémie v núdzovom stave a menili sa tu zásadné, zásadné veci. Medzi také zásadné veci, ako napríklad zmena ústavy, kde sa výslovne odňala kompetencia Ústavného súdu posudzovať súlad ústavných zákonov s ústavou. Aj keď takáto kompetencia nebola predtým v ústave výslovne zakotvená, tento návrh zmeny ústavy vyslovene túto kompetenciu Ústavnému súdu odňal, a to zase spôsobom, ktorý bol v rozpore s programovým vyhlásením vlády o čistote legislatívneho procesu. A to práve preto, že táto právna úprava bola doplnená do návrhu tohto, tejto novely Ústavy Slovenskej republiky po skončení medzirezortného pripomienkového konania tak, aby sa k tomu už žiadna odborná alebo laická verejnosť nemohla vyjadriť.
Ďalšie legislatívne zmeny, zásadné, v čase núdzového stavu sa udiali v zákone o prokuratúre, resp. v zákone o prokurátoroch. A boli to zmeny súvisiace s kreovaním funkcií generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora. Opäť bez pripomienkového konania, riadneho, štandardného, v rámci pozmeňovacieho návrhu prijatého vo výbore, so zásadnými pripomienkami, následnými, odbornej verejnosti, ktorá sa následne o takejto zmene dozvedela. Protestovali prokurátori, protestovali sudcovia, protestovala celá odborná, právna verejnosť, ale aj laická verejnosť. Čiže opäť zo strany pani ministerky porušenie vlastného programového vyhlásenia vlády o čistote legislatívneho procesu.
Pokiaľ sa tu hovorilo o rôznych prípadoch, kedy sa nehovorila pravda verejnosti, tak už tu boli spomenuté dva také kľúčové prípady, a to bola smrť generála Lučanského, kedy sme tu počuli z úst pani ministerky viaceré rôzne verzie, ktoré si navzájom odporovali. Takisto s advokátom Krivočenkom, ale aj napríklad o núdzovom stave pri nie ostatnom, ale predchádzajúcom núdzovom stave, kedy pani ministerka niekoľkokrát tu opakovala, že v odôvodnení na predĺženie núdzového stavu niečo nie je, pritom to tam výslovne napísané bolo, potom povedala, že to tak nebolo myslené, napriek tomu to tam tak bolo, aj tak to bolo schválené. Čiže opäť zavádzanie verejnosti, resp. vyslovene klamstvo.
Pokiaľ ide o návrh na zmenu väzby, treba povedať, že boli predložené dva návrhy v Národnej rade, jeden koaličný, jeden opozičný, ktoré sa viac-menej stretávali vo svojom obsahu, a k tomu bol predložený aj pani ministerke návrh Slovenskej advokátskej komory, ktorý plus-mínus takisto sa obsahovo stotožňoval s týmito, s týmito návrhmi. Pani ministerka zvolala okrúhly stôl na ministerstve spravodlivosti, kde prišli piati poslanci Národnej rady, koaliční aj opoziční, prišiel prezident Policajného zboru, prišiel špeciálny prokurátor, prišiel prezident Zboru väzenskej a justičnej správy, prišiel tajomník advokátskej komory a ďalší zástupcovia advokátskej komory, čiže reprezentatívna vzorka celej odbornej právnickej verejnosti. Pani ministerka nemala ani toľko slušnosti, aby prišla toto rokovanie aspoň otvoriť, poslala tam dvoch generálnych riaditeľov, ktorí celé toto rokovanie viedlo a ktoré malo debatovať a diskutovať o predložených návrhoch zo strany koalície, opozície a Slovenskej advokátskej komory s tým, že sa z toho mal spraviť nejaký záver a mal byť prijatý nejaký, nejaký návrh, ako ďalej postupovať. S tým, že sme sedeli, ak sa nemýlim, v utorok alebo stredu s tým, že prísľub bol do piatku vyjadrenie k týmto návrhom, ktoré boli predložené do pléna Národnej rady, resp. na ministerstvo spravodlivosti zo strany Slovenskej advokátskej komory. Do piatku sa nič neudialo. Ďalší týždeň v pondelok alebo v utorok, ak sa nemýlim, prišiel mail od pána generálneho riaditeľa z ministerstva spravodlivosti s tým, že ďakujú za spoluprácu a že posielajú finálny návrh znenia novelizácie Trestného poriadku vo vzťahu k väzbe.
Žiadna debata, žiadna diskusia o tom, ako to má byť, proste poslali jeden návrh, ktorý úplne bol iný a odlišný od toho, čo bolo predložené a čo bolo predmetom na diskusiu, ktorý vôbec nekorešpondoval s tým, čo sa tu predložilo a o čom sa malo diskutovať. A v médiách bol prezentovaný ako kompromisný návrh. No, kompromisný návrh to v žiadnom prípade nebol, bol to úplne iný návrh, nový návrh, ktorý absolútne nezohľadňoval to, čo tu v parlamente a na ministerstve spravodlivosti zo strany poslancov aj Slovenskej advokátskej komory bolo predložené. Čiže to je ďalšie, by som povedal, zlyhanie z hľadiska ministerstva spravodlivosti, kedy sa tu niečo hovorí o tom, že ako sa spolupracuje, aké kompromisné návrhy, ale pritom realita je niekde úplne inde.
Ďalšia otázka, ktorú, ktorá sa spomína aj v návrhu na odvolanie a o ktorej sme tu aj dnes už dosť široko diskutovali, ja nechcem zabiehať do podrobností, ale súdna mapa. Európska komisia pre efektívnu justíciu, tak ako spomínala pani ministerka, robila tu nejaký audit alebo nejaké posúdenie, ktorý, áno, skončil v roku 2017, ako povedala správne pani ministerka, výsledkom však tejto komisie alebo tohto auditu bolo, že pre novú súdnu mapu je potrebné urobiť alebo túto novú súdnu mapu je potrebné urobiť po širokej odbornej a interdisciplinárnej diskusii. Nikde nebolo odporúčanie zrušiť krajské súdy, ani nikde nebolo odporúčanie, že treba zväčšiť súdne obvody. Následne sa začal robiť v roku 2019, ak sa nemýlim, Projekt váha vecí a určenie obťažnosti prípadov, ktorý bol aj ocenený zo strany Európskej komisie pre efektívnu justíciu, ktorý mal byť základom na reformu systému súdov, teda súdnej mapy. Výsledok však je, že súdna mapa bola predložená, ako som už povedal vo faktickej poznámke, skôr, ako bol tento Projekt váha vecí vôbec dokončený a vôbec nezohľadňoval výsledky tohto projektu, do ktorého boli zapojení naozaj skoro všetci, alebo teda veľká väčšina sudcov a ktoré sa diskutovalo, diskutovalo skoro dva roky. Čiže opäť je tu nejaká kabinetná politika ministerky, ktorá neodráža reálny stav a reálnu potrebu a výsledky reálnej činnosti nejakých projektov.
Pokiaľ ide o tie ďalšie kauzy, ktoré tu boli spomínané v súvislosti s pani ministerkou, nebudem sa opakovať, myslím si, že to tu už dosť krát odznelo. Chcel by som sa len vyjadriť k niektorým vybraným skutočnostiam v tejto oblasti.
Pokiaľ ide o pozemok pod firmou MK REAL či ELEKTRONIKA, tento nadobudla táto firma na základe vydržania mesta a následným prevodom. Sama pani ministerka tu prišla s návrhom zákona, kde sa zmenili podmienky vydržania zo systému, kedy tu osvedčoval notár, tak, aby to do budúcna mohol potvrdiť len súd s odôvodnením, že v prevažnej väčšine prípadov sa vydržanie zneužívalo, že ten inštitút sa zneužíval a pozemky jednotlivých vlastníkov sa vydržiavali v rozpore so základnými demokratickými princípmi.
No a ja sa chcem spýtať, ak teda tu prišlo k vydržaniu nejakého pozemku, ktorý v obci neďaleko Bratislavy bol následne predaný firme pani ministerky za 73 centov za m2, či takisto tu nie sú pochybnosti o tom, že tu mohlo prísť k zneužitiu.
Pokiaľ ide o tieto ďalšie dve firmy, kde je pani ministerka spoločníčkou, resp. kde bola členkou predstavenstva, tak už som to tu takisto spomínal a zopakujem. Pani ministerka sa nemôže zbaviť zodpovednosti, pretože v prvom rade a v prvej firme je ako spoločníčka konečnou užívateľkou výhod. Ako konečná užívateľka výhod sa nemôže zbaviť zodpovednosti za to, čo firma koná a ako koná. V druhom prípade to, že brat pani ministerky podniká a ako podniká samo osebe, sa ja osobne domnievam, že nie je problém a nemôže za to naozaj zodpovedať. Na druhej strane, pokiaľ pani ministerka z titulu toho, že sa dostala do funkcie štátnej tajomníčky, zmenila za seba ako náhradu do predstavenstva tejto firmy svojho spoločníka z advokátskej kancelárie, teda najbližšiu osobu, najbližšieho spoločníka, a pokračovala vo verejnej funkcii a táto firma, kde dosadila tohto svojho spoločníka do advokátskej kancelárie, ďalej obchodovala so štátom, tak si myslím, že to už problém je a že to už je určitým spôsobom konflikt záujmov, aj keď nie právny, pretože právne to vyriešila, ale morálny a politický.
Keď tu pán poslanec Dostál hovoril o tom, že treba porovnávať, tak si porovnajme prípad piešťanského CT, na základe ktorého odstúpil predseda parlamentu, odstúpila podpredsedníčka parlamentu a odstúpila ministerka zdravotníctva. Nakoniec sa v tejto kauze nič nepreukázalo, dokonca pán poslanec, ktorý za to získal Bielu vranu, ju musel vrátiť. Ale politická zodpovednosť troch najvyšších ústavných činiteľov alebo troch z najvyšších ústavných činiteľov vyvodili politickú zodpovednosť a sami dobrovoľne odstúpili. Čiže myslím si, že to hovorí, to hovorí o všetkom.
No a na záver svojho vystúpenia by som chcel zacitovať pani ministerku zo včerajšej relácie v televízii s pani poslankyňou Sakovou. Pani ministerka, neviem, či to budem citovať doslovne, ale budem sa snažiť to aspoň parafrázovať, povedala, že nie je dôležité, len ak, len to, ako to v skutočnosti je, ale aj ako sa to javí.
No a, pani ministerka a páni poslanci z koalície, chcem sa spýtať, javí sa, javia sa tieto veci, o ktorých tu dnes celé, celý deň hovoríme, že sú z hľadiska morálneho a politického pôsobenia v poriadku? No ja sa domnievam, že nie.
Ďakujem pekne.
