Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Potvrdzujem, asi máte v tomto prípade pravdu.
Ak dovolíte, viete, ako bývalý exminister vzhľadom na tú diskusiu veľakrát som mal chuť zaujať stanovisko a k niečomu niečo aj povedať. Ale na druhej strane aj z pozície spravodajcu si vážim, že tá diskusia bola poväčšine vecná, k obsahu a niektoré tie výkyvy, budem sa k tomu trošku možno snažiť zaujať aj stanovisko.
V prvom rade je treba povedať jednu vec, začal sa boj o voliča. Vôbec predstavenie základných myšlienok ministra financií okolo tej veľkej daňovo-odvodovej reformy, kde sa hovorí aj o 200 eur mesačne pre dieťa, no, je to, by som povedal, veľmi konkrétny prípad, príkladom. Ale o tom, čoho sa bude týkať tá veľká daňovo-odvodová reforma, sa tu v tomto pléne budeme ešte asi veľakrát zaoberať, keď budú konkrétne návrhy zákonov a na riešenie. Obávam sa len jednej veci, aby to nebolo tak, že tu do jednej ruky rodina dostane 200 eur na dieťa a z druhej ruky im 250 eur zoberú, aby sa nejaké veci kompenzovali. To by bolo veľmi zlé.
Ale teraz sa vráťme k tomuto návrhu zákona, pretože nová daňovo-odvodová reforma, to je budúcnosť. Ale toto, čo riešime, je kompenzácia tej krátkej minulosti, uplynulého roka, obdobia pandémie, ktorá má úplne iný význam. A absolútne sa zhodujem s vami, keď prídavok na dieťa je na dieťa, na každé dieťa vzhľadom na to, že toto je kompenzácia, kedykoľvek možno nájsť spôsob a mechanizmus, ako kompenzovať tých, ktorí sú objektívne najviac, najviac postihnutí, to znamená nájsť nejaké to vhodné kritérium. Myslím si, že v tom druhom čítaní ten priestor tu celkom iste je.
V priebehu toho uplynulého roka sa riešili dvoje kompenzácie. Po prvé rodiny, to znamená nejaká pandemická óčeerka. Začínali sme s nejakými percentami, chvalabohu, dnes sme už na sto percent. Ale tiež to bola taká, by som povedal, systém pokus – omyl, že odkiaľ pokiaľ sa dá. A to isté sa týka aj zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, prvá pomoc. Potom bola prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus. Niekedy mi to tak pripadá, ako keby sme skúšali ľudí, rodiny, firmy, živnostníkov, koľko ešte vydržia. No a toto, čo sa tu dneska ponúka, je vlastne riešenie toho uplynulého obdobia, pretože boli rodiny, ktoré museli riešiť technické, organizačné a ďalšie veci bezprostredne súvisiace s výukou detí a proste s ďalšími vecami, ktoré z toho vyplynuli. To znamená, má plné a právne, práve opodstatnenie takéto riešenie a v žiadnom prípade v tom nevidím nejaký, nejaký populizmus.
Často sa tu diskutovalo a ponúkali rozmer hranici chudoby. Viete, ja, samozrejmá vec, že v plnej miere rešpektujem, tieto veci sme sledovali. Ale je, možno bude pre vás prekvapujúce, že najviac ľudí pod hranicou chudoby, viete, kde je? V Škandinávii, na severe Európy. To znamená, že tie kritériá, tak jak sú nastavené, to nie je o reálnej chudobe, ale to sú isté percentá, ktoré vyplývajú z priemernej mzdy a z ďalších vecí z toho adekvátne, pretože celkom iste uveríte, že najväčšia chudoba asi v tej Škandinávii nie je. Ale ak dovolíte, tá hranica chudoby sa postupne, síce malými krokmi, ale postupne jednoducho znižovala.
Viete, čo má napríklad veľký vplyv aj na hranicu chudoby, o čo mne išlo v tom predchádzajúcom období, čo veľmi vážne poriešiť? No, to je otázka výšky minimálnej mzdy. Tragikomédia, v ktorej sme sa nachádzali, že štvorčlenná rodina, kde jeden, to znamená, že asi otec, živiteľ rodiny pracuje, keď len za minimálnu mzdu, tá rodina bola ešte pod hranicou chudoby. To je nepredstaviteľné, to nemôže tak jednoducho byť, keď ten otec ako živiteľ rodiny pracuje, aby tá rodina bola pod hranicou chudoby. Preto je dôležité tú minimálnu mzdu nastaviť tak, aby takýto, takýto faktor tam jednoducho nepôsobil.
Pán poslanec, musíme to tak nastaviť. Jednoducho aj pracovať sa musí oplatiť. A to musí pochopiť aj pán zamestnávateľ, aj pán podnikateľ.
Čo sa týka tej prorodinnej politiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nielen príspevky pre deti majú konkrétny vplyv na prorodinnú politiku. To je jeden aspekt. Ale keď sa pozreme do tej krátkej minulosti, obedy zdarma, vlaky zdarma, materská na sto percent čistého príjmu pred tým, než matka odišla na materskú dovolenku, rodičák o sto eur viac, podpora takých vecí, ako sú aktivity lyžiarskych výcvikov v školách, ja neviem, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia, budeme v ďalšom zákone o tom hovoriť, veď to má priamy vplyv na postavenie, úroveň, sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny, kde sa takýto člen, ktorý je odkázaný na kompenzáciu napríklad, nachádza. Ale sú to aj služby, jasle, škôlky, dostupnosť škôl, dostupnosť bytov pre mladé rodiny a proste ďalšie aspekty, ktoré súvisia možno so zamestnávaním mladých, možno úrovňou platov medzi mužmi a ženami. To je veľmi veľký aspekt služieb, ktoré na to bezprostredne vplývajú. To znamená, že postaviť to len do roviny príspevkov a 25 áno alebo... to je skutočne veľmi, veľmi zúžené a veľmi, veľmi málo.
No, čo sa týka niektorých tých pripomienok, ktoré tam zazneli smerom do minulosti, asi nie je vhodné teraz na ne reagovať, pretože asi by som vyvolal zbytočné emócie. V tejto chvíli ide o to, nájsť dohodu, vedieť podporiť návrh tohto zákona do druhého čítania. Áno, možno aj z pohľadu predkladateľov nájsť spôsob, ako si sadnúť aj s koaličnými poslancami a spôsob hľadať, ako doplniť tie ich pripomienky, ktoré súvisia s tým, aby sa našiel taký spravodlivý, objektívny spôsob tej adresnosti, aby skutočne tá kompenzácia smerovala hlavne k tomu, ktorý si to objektívne zaslúži aj vzhľadom na sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny. Každopádne aj z pozície spravodajcu odporúčam, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.) A, pardon. Možnože vyjdem v ústrety teraz aj vládnej koalícii. Vzhľadom na to, že sú tu isté diskusie, ako spravodajca mám právo a navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo zajtra o jedenástej hodine. Myslím, že dovtedy sa môžu veci aj vo vládnej koalícii vydiskutovať, a myslím si, že aj predkladatelia využijú ten čas a priestor na to, aby ešte prípadne rokovali s jednotlivými poslaneckými klubmi.
Ďakujem.
