Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Pán kolega Suja, ty si vystúpil v rozprave k vládnemu návrhu zákona 91/2019 o neprimeraných podmienkach v obchode s potravinami, viac-menej si sa venoval ale teda aj celkovej situácii v pôdohospodárstve a potravinárstve. Spomínal si výšku sebestačnosti, dovoz potravín na Slovensko a tak ďalej a tak ďalej. Viem, že si sa nevedel reálne vyjadriť k tomuto zákonu, nakoľko sme ešte teda len pred malou chvíľou dostali pozmeňovací návrh k tomuto zákonu. Ja sa budem aj v rozprave venovať viacej k tejto téme, ale mali sme možnosť vidieť niekoľko mesiacov okolo tohto zákona.
A správne si poznamenal to, že stačilo len prevziať osem bodov, ktoré nám Európska komisia vytkla, a nemuseli sme otvárať tento zákon. A celý, celý proces, ktorý prebiehal a ktorý sme mali možnosť vidieť, bol podľa mňa úplne neskutočný a výsledok toho je ten, že možnože v tejto chvíli ani samotní poľnohospodári, resp. potravinári nevedia, v akom konečnom, v konečnej, finálnej verzii bude schválená táto novelizácia tohto zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, veľmi stručne. Aj ja, priznám sa, že ten rok 2018 ako keby bol včera. Chcem len pripomenúť, že vtedy, keď sme predkladali ten návrh, lebo tam došlo k relatívne dosť radikálnemu navýšeniu prostriedkov aj pre asistentov, opatrovateľov, prijali sa veľmi vážne zmeny, ktoré sa týkajú aj kompenzácií, veď predtým bolo v platnosti, že ak dostal niekto kompenzáciu napríklad na prerobenie kúpeľne vzhľadom na zdravotný stav a nebodaj sa stalo, že ten človek zomrel, tá rodina musela po ňom časť prostriedkov vracať, veľakrát sa musela doslova zadlžiť. Mal som z toho veľmi dobrý pocit aj preto, že celá snemovňa, všetci prítomní poslanci hlasovali za.
Trošku som nemilo prekvapený, že tam padla jasná dohoda, že tá valorizácia sa bude odvíjať od výšky a rastu minimálnej mzdy, čo je logické, prirodzené, že prečo teraz tá vláda odchádza od tejto, od tejto myšlienky. Viem, v tom zákone nie je obligatórne, je fakultatívne a možno to bola tá základná chyba, ale vtedy sme vychádzali z toho, že možno príde obdobie, že bude treba riešiť aj vyššie z nejakých objektívnych dôvodov tú valorizáciu, a preto to nebolo tak striktne postavené. Ale myslím si, že teraz je doba taká, a netreba zdôrazňovať prečo, že si to jednoducho títo ľudia zaslúžia a prirodzene na to aj čakajú. Veď my sme tam riešili také veci, že ak sa dcéra stará o chorú matku alebo otca, je zároveň dôchodkove zabezpečená za to obdobie, čo má veľmi veľký význam aj z hľadiska, z hľadiska proste budúcnosti.
Ekonomika, ekonomika je riešená tak, že klient v sociálnom zariadení, použijem výraz v kamennom dome, je pre štát stále ešte dvakrát drahší ako ten, ktorý sa nachádza v tom domácom rodinnom prostredí a je poskytnutá starostlivosť či už rodinného príslušníka, alebo niekoho, ktorý sa oňho stará, nehovoriac o tom, že aké je dôležité, aby dostal, aby ostal čo najdlhšie vo svojom prirodzenom prostredí.
K pani Drábikovej. Tá jednotná lekárska posudková služba, absolútne súhlasím, veľmi, veľmi dôležité. Možno ma trošku prekvapuje, že je to úloha ministerstva práce, minimálne bude musieť veľmi vážne spolupracovať s ministerstvom zdravotníctva. Vždy sú to lekári, to je prirodzené a najväčší problém v tomto prípade ja vidím v tom, že veľmi veľa posudkových lekárov je úväzkových, nejakých desatinových, pre nich je to taká akási pridaná hodnota. Tu je dôležité stabilizovať tých posudkových lekárov, odtrhnúť ich možno od tej ďalšej práce, aby sa venovali len tejto, dobre ich vedieť zaplatiť, aby plnili tú úlohu, ktorá v tomto prípade je, a vytvoriť jednotnú inštitúciu, ktorá ich bude riadiť a ... samozrejme, že zároveň aj kontrolovať.
Takisto sa prihováram o to, aby sme tento návrh zákona podporili a posunuli do druhého čítania. Ďakujem.
Hlasovanie takisto, prosím vás, ako v tom prvom prípade, odporúčam zajtra dopoludnia na jedenástu hodinu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 513. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 529 z 19. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 14. júna.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Potvrdzujem, asi máte v tomto prípade pravdu.
Ak dovolíte, viete, ako bývalý exminister vzhľadom na tú diskusiu veľakrát som mal chuť zaujať stanovisko a k niečomu niečo aj povedať. Ale na druhej strane aj z pozície spravodajcu si vážim, že tá diskusia bola poväčšine vecná, k obsahu a niektoré tie výkyvy, budem sa k tomu trošku možno snažiť zaujať aj stanovisko.
V prvom rade je treba povedať jednu vec, začal sa boj o voliča. Vôbec predstavenie základných myšlienok ministra financií okolo tej veľkej daňovo-odvodovej reformy, kde sa hovorí aj o 200 eur mesačne pre dieťa, no, je to, by som povedal, veľmi konkrétny prípad, príkladom. Ale o tom, čoho sa bude týkať tá veľká daňovo-odvodová reforma, sa tu v tomto pléne budeme ešte asi veľakrát zaoberať, keď budú konkrétne návrhy zákonov a na riešenie. Obávam sa len jednej veci, aby to nebolo tak, že tu do jednej ruky rodina dostane 200 eur na dieťa a z druhej ruky im 250 eur zoberú, aby sa nejaké veci kompenzovali. To by bolo veľmi zlé.
Ale teraz sa vráťme k tomuto návrhu zákona, pretože nová daňovo-odvodová reforma, to je budúcnosť. Ale toto, čo riešime, je kompenzácia tej krátkej minulosti, uplynulého roka, obdobia pandémie, ktorá má úplne iný význam. A absolútne sa zhodujem s vami, keď prídavok na dieťa je na dieťa, na každé dieťa vzhľadom na to, že toto je kompenzácia, kedykoľvek možno nájsť spôsob a mechanizmus, ako kompenzovať tých, ktorí sú objektívne najviac, najviac postihnutí, to znamená nájsť nejaké to vhodné kritérium. Myslím si, že v tom druhom čítaní ten priestor tu celkom iste je.
V priebehu toho uplynulého roka sa riešili dvoje kompenzácie. Po prvé rodiny, to znamená nejaká pandemická óčeerka. Začínali sme s nejakými percentami, chvalabohu, dnes sme už na sto percent. Ale tiež to bola taká, by som povedal, systém pokus – omyl, že odkiaľ pokiaľ sa dá. A to isté sa týka aj zamestnancov, zamestnávateľov, živnostníkov, prvá pomoc. Potom bola prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus. Niekedy mi to tak pripadá, ako keby sme skúšali ľudí, rodiny, firmy, živnostníkov, koľko ešte vydržia. No a toto, čo sa tu dneska ponúka, je vlastne riešenie toho uplynulého obdobia, pretože boli rodiny, ktoré museli riešiť technické, organizačné a ďalšie veci bezprostredne súvisiace s výukou detí a proste s ďalšími vecami, ktoré z toho vyplynuli. To znamená, má plné a právne, práve opodstatnenie takéto riešenie a v žiadnom prípade v tom nevidím nejaký, nejaký populizmus.
Často sa tu diskutovalo a ponúkali rozmer hranici chudoby. Viete, ja, samozrejmá vec, že v plnej miere rešpektujem, tieto veci sme sledovali. Ale je, možno bude pre vás prekvapujúce, že najviac ľudí pod hranicou chudoby, viete, kde je? V Škandinávii, na severe Európy. To znamená, že tie kritériá, tak jak sú nastavené, to nie je o reálnej chudobe, ale to sú isté percentá, ktoré vyplývajú z priemernej mzdy a z ďalších vecí z toho adekvátne, pretože celkom iste uveríte, že najväčšia chudoba asi v tej Škandinávii nie je. Ale ak dovolíte, tá hranica chudoby sa postupne, síce malými krokmi, ale postupne jednoducho znižovala.
Viete, čo má napríklad veľký vplyv aj na hranicu chudoby, o čo mne išlo v tom predchádzajúcom období, čo veľmi vážne poriešiť? No, to je otázka výšky minimálnej mzdy. Tragikomédia, v ktorej sme sa nachádzali, že štvorčlenná rodina, kde jeden, to znamená, že asi otec, živiteľ rodiny pracuje, keď len za minimálnu mzdu, tá rodina bola ešte pod hranicou chudoby. To je nepredstaviteľné, to nemôže tak jednoducho byť, keď ten otec ako živiteľ rodiny pracuje, aby tá rodina bola pod hranicou chudoby. Preto je dôležité tú minimálnu mzdu nastaviť tak, aby takýto, takýto faktor tam jednoducho nepôsobil.
Pán poslanec, musíme to tak nastaviť. Jednoducho aj pracovať sa musí oplatiť. A to musí pochopiť aj pán zamestnávateľ, aj pán podnikateľ.
Čo sa týka tej prorodinnej politiky. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, nielen príspevky pre deti majú konkrétny vplyv na prorodinnú politiku. To je jeden aspekt. Ale keď sa pozreme do tej krátkej minulosti, obedy zdarma, vlaky zdarma, materská na sto percent čistého príjmu pred tým, než matka odišla na materskú dovolenku, rodičák o sto eur viac, podpora takých vecí, ako sú aktivity lyžiarskych výcvikov v školách, ja neviem, kompenzácia ťažkého zdravotného postihnutia, budeme v ďalšom zákone o tom hovoriť, veď to má priamy vplyv na postavenie, úroveň, sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny, kde sa takýto člen, ktorý je odkázaný na kompenzáciu napríklad, nachádza. Ale sú to aj služby, jasle, škôlky, dostupnosť škôl, dostupnosť bytov pre mladé rodiny a proste ďalšie aspekty, ktoré súvisia možno so zamestnávaním mladých, možno úrovňou platov medzi mužmi a ženami. To je veľmi veľký aspekt služieb, ktoré na to bezprostredne vplývajú. To znamená, že postaviť to len do roviny príspevkov a 25 áno alebo... to je skutočne veľmi, veľmi zúžené a veľmi, veľmi málo.
No, čo sa týka niektorých tých pripomienok, ktoré tam zazneli smerom do minulosti, asi nie je vhodné teraz na ne reagovať, pretože asi by som vyvolal zbytočné emócie. V tejto chvíli ide o to, nájsť dohodu, vedieť podporiť návrh tohto zákona do druhého čítania. Áno, možno aj z pohľadu predkladateľov nájsť spôsob, ako si sadnúť aj s koaličnými poslancami a spôsob hľadať, ako doplniť tie ich pripomienky, ktoré súvisia s tým, aby sa našiel taký spravodlivý, objektívny spôsob tej adresnosti, aby skutočne tá kompenzácia smerovala hlavne k tomu, ktorý si to objektívne zaslúži aj vzhľadom na sociálno-ekonomické postavenie tej rodiny. Každopádne aj z pozície spravodajcu odporúčam, aby sme tento návrh zákona posunuli do druhého čítania.
Ďakujem. (Reakcia z pléna.) A, pardon. Možnože vyjdem v ústrety teraz aj vládnej koalícii. Vzhľadom na to, že sú tu isté diskusie, ako spravodajca mám právo a navrhujem, aby sa o tomto návrhu hlasovalo zajtra o jedenástej hodine. Myslím, že dovtedy sa môžu veci aj vo vládnej koalícii vydiskutovať, a myslím si, že aj predkladatelia využijú ten čas a priestor na to, aby ešte prípadne rokovali s jednotlivými poslaneckými klubmi.
Ďakujem.

(Zaznievanie gongu.) Len pripomínam členom na kontrolu SIS, že dnes máme výbor 12.15. Ďakujem.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke. Zaznievanie gongu.)

Vážený pán predseda Národnej rady, milé kolegyne, kolegovia, chcel by som upozorniť na to, že hlasovanie bolo zmätočné vzhľadom k tomu, že pán spravodajca predniesol návrh na hlasovanie pozmeňovacieho bodu pána poslanca Dostála a pána poslanca Vetráka v bodoch 1, 2 a 3, avšak ten pozmeňovací návrh má len body dva. Takže hlasovali sme o niečom, čo neexistuje. Ďakujem. (Potlesk. Ruch v sále.)

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Pán poslanec, dobre ste povedali, pán Blanár, že tie veci, ktoré boli zavinené hlavne COVID-om u chudobnejších rodín, u slobodných matiek, ktoré museli kúpiť počítače, tak aby sa ich deti mohli pripojiť na online, už aj to svedčí, že 53-tisíc detí na Slovensku sa vôbec neza... nepostavilo a nešlo proste na online, lebo nemali na to finančné prostriedky. Takže podporujem tento návrh zákona. Keď ste vedeli vrátiť bankám 360 miliónov, keď ste vedeli minúť tie peniaze na testovanie, ktoré nepriniesli tak tento, tak som presvedčený, že nájdete finančné prostriedky na to, aby tých 300 euro tie rodiny dostali na to dieťa. Takže plne budem podporovať túto, tento zákon.
Ja sa chcem vrátiť ešte k ďalším veciam, ktoré, kde by mal prísť, mala by prísť podpora proste, ktorá do dnešného dňa nedošla, či to je gastrocentrum, gastronomické prevádzky, cestovný ruch, ale aj živnostníci. Bolo tu povedané, že padlo 11-tisíc živnostníkov za minulý rok. Padlo ich nie jedenásť, padajú, už tento rok ďalších 5-tisíc už zložilo živnosti, pretože jednoducho jednak nemajú prácu. Takže zamyslime sa nad túto záležitosť a podporme tento zákon.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 512. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Konštatujem, že návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 528 z 19. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 11. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 14. júna.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k uvedenému návrhu ústavného zákona.
Návrh ústavného zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v Legislatívnych pravidlách tvorby zákonov. Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh ústavného zákona prerokoval Ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, aby gestorský výbor prerokoval návrh ústavného zákona do 14. júna 2021. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh ústavného zákona prerokuje v druhom čítaní.
Odporúčam zároveň návrh ústavného zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu ústavného zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Pán poslanec Čepček, ďakujem pekne za tento návrh uznesenia. Ja ho so všetkými desiatimi podporujem a podporujem ho aj presne tak, ako je navrhnuté, pretože tu nejde len o pandemický zákon, nakoniec vláda môže dospieť aj k tomu, že pandemický zákon vôbec nepotrebujeme, pretože podľa odôvodnení, ktoré sme čítali v predchádzajúcich návrhoch na predĺženie núdzového stavu, sa vo väčšine prípadov argumentovalo tým, že je to potrebné z hľadiska hospodárskej mobilizácie a zákona o hospodárskej mobilizácii, ktorý predpokladá na zavedenie určitých opatrení, ktoré sú v tomto zákone, aby bol vyhlásený núdzový stav.
Čiže v zásade by stačilo znovelizovať zákon o hospodárskej mobilizácii a nepotrebujeme tu vôbec žiaden ďalší pandemický zákon ani, ani núdzový stav, ani využiť zákon o bezpečnosti štátu, pretože tie opatrenia, ktoré sú potrebné za účelom povedzme zdravotnej služby, resp. obstarávania zdravotníckych pomôcok, tie sú všetky v zákone o hospodárskej súťaži, a pokiaľ sú iné opatrenia, ktoré sú zavedené napríklad z hľadiska poskytovania služieb, tie sú zase v zákone o ochrane verejného zdravia, ktoré vôbec nie sú naviazané na núdzový stav. Čiže z môjho pohľadu by stačilo novelizovať zákon o hospodárskej mobilizácii a tým pádom by bol celý problém vyriešený a nepotrebujeme využívať zákon o bezpečnosti štátu a zavádzať tu núdzový stav a obmedzovať ľudí na osobnej slobode.
A tu by som chcel na tomto mieste aj vyzvať vedenie parlamentu, aby konečne žiadalo od vlády predložiť návrh na predĺženie núdzového stavu do parlamentu, pretože tá 20-dňová lehota, ktorá je v zákone o bezpečnosti štátu, nie je lehota pre vládu, to je lehota pre parlament, v ktorej má prerokovať tento, tento návrh. Vláda, akonáhle o tom rozhodne, tak musí to mať zdôvodnené a bezprostredne to má predložiť do parlamentu. A parlament má potom 20 dní na to, aby to prerokoval. Táto lehota, opakujem, nie je lehota pre vládu. Takže vláda to má okamžite predložiť.
Ďakujem.