Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. V úvode, keďže tu padli slová o záujmoch advokátov, tak pre istotu oznamujem osobný záujem, keďže som tiež advokát, aby nevznikli rozpory v zmysle ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.
A teraz teda k veci. Nemyslím si, že pri otázkach väzby je to otázka nejakého záujmu či už prokurátorov, alebo advokátov. Treba si uvedomiť, a teda odpovedám na to, čo povedal pán Kyselica, ale zároveň aj pán poslanec Baránik, že otázka väzobného stíhania nie je otázka zabezpečenia spravodlivosti. Otázkou zabezpečenia spravodlivosti je celé trestné konanie. Kdežto väzba ako taká je zabezpečovací inštitút. Je zabezpečovací inštitút, ktorý má svoj presný účel. To znamená, aby nemohol utiecť, aby nemohol páchať tú trestnú činnosť ďalej alebo aby nemohol nejakým spôsobom ovplyvňovať svedkov alebo inak mariť trestné konanie. To sú zabezpečovacie inštitúty, ktoré nemajú byť trestom. To nie je trest. To je čisto zabezpečovací inštitút na dosiahnutie účelu, ktorý je presne stanovený v Trestnom poriadku.
A preto si myslím, ľudia, ktorí sú bratí do väzby, sa stále až do právoplatného odsúdenia súdom majú považovať za nevinných. To znamená, že to nie je záujem ani prokurátorov, ani sudcov, ani advokátov na tom, či má byť kratšia alebo dlhšia. Tu je, záujem celej spoločnosti by mal byť na tom, aby väzba trvala čo najkratšie, pretože tí ľudia sú stále nevinní. A ak sú vinní, tak ich treba obžalovať a treba ich odsúdiť čím skôr. Čiže to je, to je ten rozdiel v tom pohľade.
A to, čo povedal pán poslanec Kuffa, áno, a to nehovorím ja, to hovoria trestní sudcovia, bolo to v médiách, že sú nadkvalifikované označovanie spolupáchateľov... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyne, kolegyne, kolegovia, máme tu vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný poriadok v oblasti väzby.
Treba povedať, že táto právna úprava, ktorú tu teraz máme, jej príprava začala už niekedy v marci, respektíve už dávnejšie, ale teda do legislatívnej podoby sa dostala niekedy v marci, kedy prišiel tak zo strany SMER – sociálna demokracia, ako aj následne potom zo strany poslancov k predloženiu poslaneckých návrhov zákona, ktoré mali upravovať podmienky, respektíve dĺžku väzby ako takú, nielen vo vzťahu ku kolúznej väzbe, ale ku všetkým druhom väzby, aj ďalšie, ďalšie podmienky. Následne nato bola zvolaná pracovná skupina na ministerstvo spravodlivosti, kde sa mali tieto návrhy spolu s ďalším návrhom, ktorým bol návrh Slovenskej advokátskej komory, prerokovať. V zásade tieto poslanecké návrhy spolu s návrhom Slovenskej advokátskej komory boli veľmi podobné, skoro až totožné a na tejto pracovnej skupine sa mali rozdiskutovať.
Na tejto pracovnej skupine si všetci zástupcovia tak poslancov, ako aj Slovenskej advokátskej komory za prítomnosti zástupcov ministerstva, dvoch generálnych riaditeľov, ďalej prezidenta Policajného zboru, špeciálneho prokurátora, prezidenta Zboru väzenskej a justičnej stráže a ďalších osôb vypočuli argumenty, prečo by sa mala urobiť úprava najmä dĺžky trvania väzby ako takej, a to sa týka aj preventívnej, aj útekovej väzby, nielen kolúznej, ako aj ďalšie podmienky, s tým, že si to vypočuli, zaznamenali. A asi o týždeň alebo o týždeň a pol prišiel mail, kde nám generálny riaditeľ ministerstva spravodlivosti poďakoval za spoluprácu a zaslal, pod názvom Kompromisný návrh zaslal návrh späť. Neviem, akú spoluprácu, lebo k žiadnej spolupráci nedošlo, pretože oni si len vypočuli tie argumenty a poslali naspäť akože kompromisný návrh, ktorý však vôbec kompromisný nebol a bol úplne iný čo do obsahu, ako boli tie návrhy, ktoré prišli tak zo strany poslancov, ako aj zo strany Slovenskej advokátskej komory. A v zásade dnešný vládny návrh zákona, ktorý tu máme, je veľmi obdobný tomu, ako bol tento akože kompromisný návrh, ktorý prišiel zo strany ministerstva spravodlivosti.
Treba povedať, že áno, zmenila sa tam jedna vec a to je vec, ktorá sa týka dĺžky kolúznej väzby, ktorá na prvý pohľad akoby sa zdalo, že je zlepšením alebo zjemnením súčasnej právnej úpravy, na druhej strane však, keď si pozorne prečítate celý tento návrh, tak ten návrh je dokonca prísnejší ako súčasný právny stav. Ono síce základná dĺžka kolúznej väzby sa skrátila na päť mesiacov podľa tohto návrhu zákona, avšak tie ďalšie podmienky sú oveľa prísnejšie, ako sú doteraz, a v celkovom rozsahu to znamená sprísnenie podmienok pre väzbu a nie jej nejakým spôsobom zníženie alebo zjemnenie. Poviem teraz prečo.
Keď si prečítate hneď § 71, tak hneď v novelizovanom odseku 1 § 71... Ja viem, že sme v prvom čítaní, nemali by sme sa baviť ešte o paragrafovom znení, ale bez toho, aby som nepoukázal na to paragrafové znenie, tak neviem odôvodniť ani celú filozofiu tohoto zákona, čo je účelom prvého čítania. Takže si dovolím zopár tých ustanovení prečítať.
Tak hneď v § 71 ods. 1 v písm. c) sa doplnilo, že napríklad pri, teda pri všetkých týchto druhoch väzby, budem citovať, ak, že sa môžu teda použiť, ak z konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že a teraz: ujde, bude pôsobiť na svedkov a tak ďalej, bude pokračovať v trestnej činnosti. A teraz spoločne, ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, pre ktorý je trestne stíhaný, nie je v čase rozhodovania o väzbe možné väzbu nahradiť podľa § 80 alebo 81. A tu je dôležité to slovíčko "alebo". Je to veľmi jemná zmena, ktorá však v svojej, v svojom obsahu je veľmi podstatná. Pretože doteraz sa museli skúmať spoločne a súčasne, že či je povaha obvineného, závažnosť trestného činu v čase rozhodovania o väzbe súčasne taká, aby neboli možné použiť dôvody na nahradenie väzby; a teraz sa to bude považovať alternatívne, to znamená, stačí len jedno z toho, keď sa vyhodnotí, že nie je dostatočné, tak už možno takéhoto obvineného zobrať do väzby.
To isté je v odseku 2, kde takisto sa to zmenilo v tom, že ak vzhľadom na osobu obvineného, povahu alebo závažnosť trestného činu, čiže zase ide o alternatívne posudzovanie, kde stačí len jedna z týchto, z týchto skutočností na to, aby mohol byť obvinený vzatý do väzby. Čiže to je prvá vec, ktorá podľa môjho názoru je sprísnením tých podmienok a nie ich zjemnením.
Ďalej, ďalšia vec, ktorá, ktorá tu je, je možnosť náhrady väzby, kde sa výslovne to, čo doteraz nebolo, vylúčilo z možnosti nahradenia väzby nahradiť väzbu okrem dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. b), a to je kolúzna väzba. Čiže to, čo doteraz nebolo výslovne v Trestnom poriadku upravené, že kolúznu väzbu nie je možné nahradiť zárukou, sľubom alebo dohľadom, resp. peňažnou zárukou, tak teraz sa výslovne vylučuje z možností takejto náhrady.
A tretia vec, ktorá, ktorá je a ktorú, sa domnievam, že je opäť sprísnenie, je, že na jednej strane síce je znížená základná sadzba na päť mesiacov, to sa však nevzťahuje, ako pani ministerka aj v svojom úvodnom slove povedala, na prípady, kedy ide o organizovanú skupinu, resp. založenie zločineckej skupiny a tak ďalej. Treba povedať, že neviem, či v iných krajinách, ale myslím si, že nie, že existuje viazanie dĺžky väzby na právnu kvalifikáciu skutku. Okrem toho, ako už bolo aj medializované zo strany trestných sudcov, sa v súčasnosti ako keby prestalo používať z hľadiska kvalifikácie spolupáchateľstvo a nadkvalifikujú sa všetky konania ako organizované skupiny. To znamená, že v konečnom dôsledku sa táto základná päťmesačná lehota v takýchto prípadoch vôbec nebude používať. Čiže opäť je tu nejaké nóvum, ktoré sa zdá, že by mohlo byť zjemnením tých podmienok tým, že to bude trvať len päť mesiacov, na druhej strane sa z toho vylučujú všetky tieto, tieto skupiny.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré si myslím, že tento návrh nie je alebo jeho účel nie je to, čo chceli dosiahnuť aj poslanci pri svojich pôvodných návrhoch, ako ani Slovenská advokátska komora. A v prípade, že tento návrh, ak prejde, my zaňho, samozrejme, v takomto znení nemôžme zahlasovať, ale ak prejde, tak že pani ministerka bude v druhom čítaní otvorená pozmeňovacím návrhom, ktoré tieto veci budú nejakým spôsobom modifikovať.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja len chcem pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti SIS, že dnes máme plánované rokovanie výboru. Ďakujem. 12.15 hod.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán predseda, ja chcem dať otázku, že či to hlasovanie pri tlači 552 nebolo zmätočné, pretože nie je možné hlasovať o pozmeňovacom návrhu ani k uzneseniu, ktoré bolo schválené v znení, v akom bolo predložené. Čiže keď sme ho raz schválili v znení, v akom bolo predložené, tak už nie je možné hlasovať o pozmeňovacom návrhu. Je rozdiel, či bol podaný pozmeňovací návrh k uzneseniu, alebo či bol podaný alternatívny návrh. Pokiaľ bol podaný alternatívny a nebolo by schválené uznesenie, v tom prípade by sme potom mohli hlasovať o alternatívne navrhnutom uznesení. Ale keď raz bol predložený pozmeňovací návrh, tak o tom sa musí hlasovať predtým, lebo akonáhle sa to schváli v znení, v akom to bolo predložené, tak pozmeňovací návrh, už nemôžme o ňom hlasovať.

Ďakujem, pán podpredseda, mám návrh na doplnenie programu. Pán podpredseda, čím ďalej, tým viac sa ozývajú rôzne organizácie, ako je napríklad Svetová zdravotnícka organizácia, máme tu aj Stálu očkovaciu komisiu v Nemecku, ktoré tvrdia, že neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by oprávnili odporučiť očkovanie detí od 12 do 16 rokov, pretože ide o experimentálne vakcíny a veľmi správne sa tieto renomované inštitúcie obávajú o zdravie detí. Preto v mene skupiny poslancov navrhujem zaradiť ako bod č. 1, lebo ide o akútnu vec, návrh uznesenia Národnej rady o zastavení očkovania detí vo veku od 12 do 16 rokov s tým, že to znenie je veľmi jednoduché. Vláda sa žiada, aby prijala všetky potrebné opatrenia na okamžité zastavenie očkovania detí vo veku od 12 do 16 rokov proti COVID s výnimkou prípadov, kedy očkovanie odporúča odborný lekár. Táto časť by tam zostala.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, dajte, prosím, hlasovať o tom, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu podľa čl. 88 Ústavy Slovenskej republiky vyslovuje nedôveru členovi vlády Slovenskej republiky Romanovi Mikulcovi, poverenému riadením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Skončil som, dajte, prosím, hlasovať.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte na záver diskusie, aby som zhrnul, čo sme sa dneska dozvedeli a včera počas rozpravy.
Musím so znepokojením skonštatovať, že na jednej strane sme my ponúkali fakty a dôkazy, empirické a racionálne argumenty a z druhej strany, či už od pána ministra Romana Mikulca, alebo od kolegov z koalície, zaznievali jedine tony nenávisti voči Robertovi Ficovi, voči strane SMER a vyhrážky, že nás budú zatvárať. Takáto bola situácia počas tejto rozpravy. A je mi to veľmi ľúto.
Jediný argument, jediný dôkaz nezaznel od pána Mikulca a z našej strany zaznievali fakty. Fakty a fakty. Skúsim zopakovať niektoré z nich. (Ruch v sále.)
V prvom rade sme upozorňovali (zaznenie gongu) na úplne nespochybniteľné fakty, na ktoré máme dôkazy ohľadom rodinkárstva v prípade pána Romana Mikulca v čase, keď bol šéfom Vojenského spravodajstva alebo keď bol riaditeľom kancelárie šéfa Vojenského spravodajstva.
Je faktom, že Vojenské spravodajstvo dalo 2,5-miliónový biznis firme jeho otca v čase, keď bol šéfom kancelárie. Je to fakt, ktorý nespochybnil ani pán Mikulec. A toto je encyklopedická, encyklopedický prípad rodinkárstva alebo nepotizmu.
A pôsobí naozaj smutne, že vaša vláda, ktorá si dalo do programového vyhlásenia ako jednu z prvých viet, že idete bojovať proti rodinkárstvu, s týmto nemá žiaden problém.
Je faktom, že keď bol pán Mikulec šéfom Vojenského spravodajstva, tak firma, v ktorej pôsobil jeho brat, čo sme preukázali jasnými dôkazmi, dostala kšeft za 150-tisíc euro. Opäť prípad encyklopedického rodinkárstva.
Je faktom, že keď bol pán Mikulec šéfom kancelárie vo Vojenskom spravodajstve, tak jeho rodičia mali prenajatý byt Vojenským spravodajstvom a dostávali za to peniaze. Opäť kozmická náhoda. Zhodou okolností je pán Mikulec vo Vojenskom spravodajstve a zhodou okolností si z miliónov bytov vyberie Vojenské spravodajstvo práve tento byt. Opäť encyklopedické rodinkárstvo.
Pán predseda SMER-u Robert Fico hovoril jasné dôkazy aj o ďalších skutočnostiach. Napríklad citoval z úradného záznamu o úplatku, ktorý si údajne pýtal pán Mikulec vo výške 10- až 15-tisíc euro. Nikto nič. Nikto nič nevyvrátil. Jedine, čo povedal pán Roman Mikulec vo vzťahu k týmto obvineniam, že sa tu naňho zosypala nejaká obrovitánska, gigantická konšpirácia. V tejto konšpirácii je zapletený hádam každý na Slovensku, dokonca aj pani Radičová, všetci ho nenávidíme, všetci mu len prajeme zle. On žije v nejakej paranoji, on má v hlave nejakých bubákov. V poriadku, je to jeho psychický stav, to nech riešia odborníci. Ale takéto niečo, prosím vás, nemôže minister vnútra povedať, pokiaľ sa chce reálne obhájiť.
Čiže nepočuli sme nič na jeho racionálnu a empirickú obhajobu. My sme ponúkali fakty, on ponúkal bludy.
Druhá kategória. Poukázali sme a doložili sme to, aký je pán minister vnútra neschopný, a aby som použil slová koaličného poslanca Petra Pčolinského, aký je totálny amatér.
Hovorili sme o tom, aký trest mu udelila bývalá premiérka a bývalá ministerka obrany pani Radičová. Asi uznáte, že pani Radičová nie je tá, ktorá by teraz nejak fandila SMER-u alebo fandila našej bývalej vláde. No ale bola to ona, ktorá udelila trest pánovi Mikulcovi a on to ani nevie spochybniť.
Pani Radičová, a opäť to bolo preukázané, opäť je to jasný dôkaz, potvrdila, že pán Mikulec nesplnil jej jasný rozkaz, aby správu o tunelovaní Vojenského spravodajstva dal ministrovi vnútra a vyhováral sa na to, že v tom písomnom príkaze bolo napísané slovo minister a nebolo doplnené vnútro, čo je jasná výhovorka, a vzápätí to celé skartoval. Toto je minister vnútra. Prepáčte, toto naozaj odpúšťame? Toto najnovšie odpúšťame ministrom?
Dočítali sme sa v úradnom zázname, a opäť ide o fakt, lebo v tom úradnom zázname to tam je napísané čierne na bielom, že pán minister v čase, keď bol šéfom Vojenského spravodajstva, zneužíval Vojenské spravodajstvo na to, aby si vyriaďoval nejaké súkromné spory s podnikateľom, ktorého pes mu omočil plot a vzápätí sa potom, sa snažil vyriešiť túto situáciu tým, že nadväzoval kontakty s mafiánmi takáčovcami. Toto robil minister vnútra a my mu to chceme ako odpustiť, hej? Čiže opäť, na jednej strane z našej strany išli fakty a dôkazy, úradné záznamy, prepisy, všetko čierne na bielom, z druhej strany išli akurát výhovorky.
Ďalším faktom, ktorý sme ponúkli, je, že pán minister Mikulec stratil bezpečnostnú previerku. A jeho obhajoba znela, no, lebo tam nejaký Tibenský, Tibenského žene nedal 750-tisíc eur. Takéto nejaké bludy tu splietal pán Mikulec namiesto toho, aby reálne potvrdil, čo potvrdil aj súd, že prišiel o tú bezpečnostnú previerku preto, lebo nemá v poriadku príjmy. A to my tvrdíme od prvej minúty. Tento pán nemá v poriadku príjmy, pretože je namočený do takých káuz rodinkárstva, že je veľké podozrenie, že si navyšoval svoj príjem cez biznis s rodinnými firmami.
Ďalšia kategória, o ktorej sme hovorili, bola politická zodpovednosť za systém nastrčených udavačov. A to je to najkľúčovejšie, čo sa dneska deje. Trestné právo, a hovoril o tom veľmi presne Robert Fico na úvod tejto schôdze, trestné právo je po prvýkrát v dejinách Slovenska od roku´93 zneužívané na politické čistky, na politické čistky a vy ste to potvrdili. Vy ste nedali jediný argument, ktorý by toto vyvracal. Naopak, ste ešte zvyšovali to napätie a ten tlak a vyhrážali ste sa, že nás idete ďalej zatvárať. Presne o tom bol prejav Igora Matoviča a jeho kolegov v poslaneckých laviciach za OĽANO.
Tuto naposledy to bolo krásne predvedené pánom Šudíkom, ktorý v prvej vete povedal, že my sa vám nijako nevyhrážame, a hneď v druhej vzápätí sa poprel a povedal, že treba postaviť nové väznice, aby nás tam mohli všetkých zavrieť. Oni si dokážu takýmto spôsobom, takýmto spôsobom odporovať v jednej vete, ktorá ani nie je rozvitá.
Čiže mám pocit, že ste len potvrdili, že tu funguje systém nastrčených udavačov, ktorými sa snažíte vytvárať politické čistky. A toto hovorí tajná správa Slovenskej informačnej služby, ktorú z veľkej časti citoval aj Robert Fico. To nehovoríme my, to hovorí vaša tajná služba, vaša Slovenská informačná služba. Čiže ide o fakt.
A je zároveň faktom, že SIS jasne spomína, že má dôkazy na to, že sa zneužívajú orgány činné v trestnom konaní a systém týchto nastrčených udavačov na to, aby sa tu robili takéto politické čistky. Takže to je fakt.
Faktom je aj to, že pán Zurian vypovedal, bývalý šéf NAKA, že pán Makó ako hlavný udavač, na základe celého, na základe ktorého tu všetky tie čistky prebiehajú, pán Makó je pravdepodobne agentom SIS, ktorého dohodil na toto miesto sám Igor Matovič prostredníctvom štátnej korupcie Slovenskej informačnej služby. To je fakt. Takéto niečo odznelo.
To znamená, Makó je Matovičov agent. A na základe tohto človeka tu boli jeden po druhom rvaní ľudia do väzby vrátane Milana Lučanského, ktorý zomrel. A to je takisto fakt.
Faktom je, že vo väzbe je aj spomínaný bývalý šéf SIS pán Pčolinský len preto, že si otvoril ústa, len preto, že poukázal práve na tento systém narafičených udavačov. A to je takisto fakt.
Faktom je, že sme predložili dôkazy v podobe SMS správ, v podobe úradných záznamov, kde sú jasné, jasne zaznamenané okolnosti, za akých sa dostávajú výpovede z týchto udavačov, že sú koordinované a že v prípade niektorých prokurátorov sú ponúkané rôzne protislužby, len aby tí udavači hovorili presne to, čo potrebujú počuť prokurátori či policajti. A takýmto spôsobom nemôže fungovať spravodlivosť. A toto je opäť fakt, na ktorý sme poukázali, toto neboli naše interpretácie.
Je faktom, že tu funguje vojna policajtov. Tento fakt naozaj nevidí asi jedine pán Mikulec. Všetci vidíme tie razie na NAKA, tie razie na inšpekcii, vzájomnú pomstu týchto rôznych útvarov, ako sa postupne prepúšťajú na základe rozhodnutí Generálnej prokuratúry rôzni väzobne stíhaní príslušníci polície. Čiže je faktom, že tu prebieha vojna policajtov a že sa zneužíva väzba ako mučiaci nástroj.
Je faktom, že prebehlo stretnutie v pivnici SIS, na ktorom bola de facto kompromitovaná prezidentka Slovenskej republiky, kde sa stretla s človekom, ktorý bol vzápätí poslaný do väzby, a je faktom, že pán Mikulec vedel, že pán Szabó dostáva televízory do daru a nič neurobil, aby upozornil pani Čaputovú a ďalších najvyšších ústavných činiteľov, aby do pivnice neliezli. Čiže opäť ďalší fakt. A opäť môžem potvrdiť len to, že pán Mikulec nepovedal ani slovko, aby sa obhájil.
Je faktom, že väzba sa používa ako mučiaci nástroj, ale zároveň je faktom, že sa používa veľmi selektívne, iba na nominantov opozície. V prípade pána poslanca Heráka alebo už exposlanca, vášho kolegu z OĽANO, ktorý je obvinený z trojnásobného, myslím, znásilnenia, pedofílie mladistvých, v tomto prípade nepoužijete kolúznu väzbu, lebo pán poslanec zjavne nemôže nikoho ovplyvniť, lebo nemá to postavenie, pozná iba celú vládu a celú koalíciu. Ale v prípade chlapíka, ktorý vraj zobral do daru televízor, tam treba kolúznu väzbu, lebo tam je to najväčší problém na svete. Pedofília nie je problém, ale najväčší problém je televízor. Toto hovoríte slovenskej verejnosti.
A my sa pýtame, je to naozaj padni, komu padni? Alebo sa tu väzby využívajú ako prostriedok selektívnych politických čistiek, ktorých obeťou bol, opakujem, aj Milan Lučanský. Toto je fakt, na ktorý sme ponúkli jasný dôkaz.
Výsledkom tohto miss manažmentu a neschopnosti pána Romana Mikulca je, že naozaj zomrel človek, ktorý si to nezaslúžil, a často bolo v rozprave spomínané meno Milana Lučanského. Osobne ma zarmútilo to, ako spôsobom dehonestujúcim hovoril o Milanovi Lučanskom pán Matovič, ktorý sa sem postavil a povedal, že je hrdý na to, že Milan Lučanský skončil vo väzbe, ergo je hrdý na to, že zomrel. Toto povedal Igor Matovič.
Pán Mikulec priniesol aspoň dva alebo jeden fakt do tejto diskusie, ktorý musím spomenúť, a to je jeho rozhovor s Milanom Lučanským. Ak to skutočne prebehlo tak, že mu Milan Lučanský povedal, že pokiaľ odíde z polície, tak ho dajú dole oni, alebo sa teda zabije sám. Tak ja sa pýtam, kto sú tí oni? Sú to tí, ktorí ho zavreli do väzby a dali ho naozaj dole? Toto sú otázky, ktoré vyplývajú z toho, čo povedal pán Mikulec. Celá verzia o samovražde týmto padá. Je tu veľká pravdepodobnosť, že ho reálne dali dole, tak ako vystríhal v rozhovore s pánom Mikulcom.
A ja by som doplnil a hovoril to predo mnou aj podpredseda Národnej rady Juraj Blanár, pripomenul by som slová Milana Lučanského, ktoré povedal, keď odchádzal od Mikulca. A tie sú nespochybniteľné. Napísal: „Nezmierim sa s politizáciou polície.“ A napísal, že „neuznávam Romana Mikulca ako ministra vnútra“. Toto bola obžaloba, ktorá znie mrazivo v dnešných dňoch, keď už Milan Lučanský nežije.
Ani Milan Lučanský nechcel mať takéhoto ministra vnútra, ktorý politizuje políciu, a Milan Lučanský potvrdzuje, že polícia a orgány činné v trestnom konaní, po smrti potvrdzuje, sú zneužívané na politiku, na politické čistky. Aký chcete väčší dôkaz?
Hovorili sme o faktoch v prípade Mikulcovho vzdelania. Hovorili sme o tom, že je naozaj krajne nepravdepodobné, že človek, ktorý vedie Vojenské spravodajstvo, si v tom istom čase urobí vysokú školu a získa titul MSC, Master of Science.
Prepáčte, neznevažujme vedu, neznevažujme vzdelanie. Nie je možné byť zároveň šéfom Vojenského spravodajstva a zároveň si urobiť vysokú školu. Alebo ak to je možné, tak je Vojenské spravodajstvo v troskách! Pretože nie je absolútne realizovateľné popri takejto vážnej funkcii si tu písať dvadsať diplomových prác (povedané so smiechom), ako nám povedal pán Mikulec. On napísal dvadsať diplomových prác, ako doplnil, ale ony to neboli diplomové práce, aby ho som citoval. Fantastické.
Žiadame ho naďalej o to, aby nám ich predložil, modulové, nazýval to modulové práce, dvadsať modulových prác. Nech sa páči, pán minister, máte možnosť sa obhájiť. Verím tomu, že tlak verejnosti bude na vás taký silný, ako bol na Matoviča, Gröhlinga a ďalších podvodníkov, pretože je tu vážne podozrenie, že ste rovnaký podvodník.
V prípade vašich hodiniek, viete, keď ste minister vnútra a neviete, že nemôžete nosiť nelegálne fejky alebo kópie drahých štyridsaťtisícových hodiniek, tak je takisto na zváženie, kam až siaha vaša inteligencia. Pán Mikulec, opäť, nepredviedli ste ani jediný argument, ktorý by to ospravedlnil. Ani jediný. My sme dali fakt a vy ste dali zase len nejaké paranoidné bludy.
Takže môžem to uzavrieť jedine tým, že pripomeniem ctenej snemovni, že z jednej strany, z tej opozičnej, tu neboli vyhrážky koalícii, tu neboli žiadne vulgárne nadávky, tu boli len fakty a dôkazy, jeden po druhom, fakty a dôkazy. A z druhej strany tu bola len číra nenávisť voči Robertovi Ficovi, číra nenávisť voči SMER-u a vyhrážanie sa, že nás budete zatvárať. Takto prebiehala rozprava počas týchto dvoch dní.
Veľmi ma mrzí alibizmus pána ministra Mikulca. Keby sa k tomu postavil aspoň ako chlap a povedal, že, áno, ja som minister vnútra a tieto veci sa dejú a ja urobím všetko preto, aby sa nediali, tak poviem – dobre, je to chlap. Možno pomýlený chlap, možno zmätený chlap, ale stále chlap. Lenže on sa postavil a hral tuná vrátnika, hral tuná kvetináč na parapete, hral tuná človeka, ktorý o ničom nerozhoduje, on nevie, on tu neexistuje.
Opäť zacitujem pána Pčolinského: „Totálny amaterizmus, totálny rozklad polície, Mikulec akoby ani nebol, Mikulec ani nie je.“ Toto je minister vnútra. No tak, keď ani nie, tak načo ho máme vôbec potvrdzovať vo funkcii, za ktorú berie plat? My platíme človeka, ktorý tu ani nie je.
Ale tragédiou je, že prikrýva, prikrýva svojou existenciou tie najťažšie zločiny a možno aj justičné vraždy. Prikrýva systém udavačov, ktorý nemá obdoby od päťdesiatych rokov, a preto si zaslúži odvolanie.
A, viete, mám niekedy pocit z toho jeho alibizmu a vždy mi to pripomenie taký slávny český film Pelíšky. Si pamätáte takú tú postavičku, strašne humornú, kiež by bol pán Mikulec taký humorný, ktorý dostal príkaz, že teda treba strieľať, hej. Rozkaz znel jasne. „Nebyl čas se zamýšlet, kdo je kdo.“ A zastrelil poštára. A toto je pán Mikulec, „není čas se zamýšlet“, teda ak je tá kapacita, neni čas, idú jeden po druhom do väzby, jeden po druhom mučený a on to celé prikrýva, lebo tá atmosféra je taká istá. Politické čistky.
Vy ste si pretvorili políciu na vlastný nástroj. Zneužívate trestné právo a pán Mikulec sa stal symbolom tohto policajného teroru, symbolom rodinkárstva, symbolom amaterizmu, symbolom neschopnosti a symbolom totálneho rozkladu polície.
Prosím vás, páni kolegovia, zamyslite sa nad tým, čo ste počuli, a zahlasujme za odvolanie ministra Mikulca. Slovensko si zaslúži lepšieho ministra.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán kolega, úplne máš pravdu, že nie je to síce iba teraz, ale aj predtým, že médiá boli vždycky skôr pri akýchkoľvek autonehodách, pri čomkoľvek, kde ľudia sa bránili, aby natáčali obete, natáčali ľudí. Musí vyjsť informácia z polície, pretože na políciu sú tieto veci najprv hlásené.
Ale vrátim sa k tomu, o čom je tu dneska reč. Nehnevajte sa na mňa, nejde len o spravodlivosť. Keby vám šlo o spravodlivosť, tak viete, o čo ide, tak vlastne neurobíte to, že teatrálne niekomu vyrazíte dvere, že niekoho obviníte, takto sa zbavíte iba politického protivníka alebo nejakého funkcionára, ktorý sa vám už nemôže postaviť.
Ja som rozprávala s pani Pčolinskou, ona mi povedala, že jej dieťa chodí k psychológovi. Viete, koľkým ľuďom a rodinám vy ste vyvalili dvere, koľko detí musí chodiť k psychológovi, koľko rodín je traumatizovaných? O to vám šlo?
A potom už žiadne televízie, JOJ-ka, Markíza, nikoho nezaujíma, ako sa to skončilo, či ten človek je vinný, alebo nevinný. Ale tie deti skončia s psychickými poruchami. Tie rodiny skončia s psychickými poruchami. Vy tu hovoríte o nejakej spravodlivosti? Na celý život! Načo to robíte? Človeka môžte akokoľvek inak zaistiť.
A neviem, či chodíte medzi ľudí, ale ja chodím a viete, čo mi tí ľudia rozprávajú, že nikdy také obavy nemali ako teraz. Nikdy neboli tak nespokojní. A viete, koľko ľudí sa chce z tejto republiky vysťahovať, že rozmýšľajú nad tým, že ste dali dvojité občianstvo, že odídu zo Slovenska, aby mali nejakú istotu, aby sa mali lepšie... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim. )

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, reagujte na rečníka pána Kuffu.

Vaľová, Jana, poslankyňa NR SR
132.
Ja reagujem na pána Kuffu, ja to spomínam všetko dokopy, lebo tak to je.
A poslednú vetu, ktorú poviem, uvidíme, čo povie sčítanie ľudí, koľko ľudí z tejto, z tejto krajiny ste už vyhnali a koľko ešte vyženiete a koľkým ľuďom ste urobili psychické problémy. (Reakcie z pléna.) Je to tak, je to fakt, ja viem, že sa vám to nepáči, ale to ukáže, to ukáže realita. (Zaznenie gongu.)
Takže chcem povedať, ak máte týchto ľudí brať za nevinných, tak sa k nim chovajte ako k nevinným a nerobte to, aby ste celé rodiny mučili, traumatizovali deti. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja si myslím, že spravodlivosť by mala zvíťaziť, ale mali by o nej rozhodovať ľudia, ktorí niečo prežili, majú nejakú skúsenosť.
Vážená pani kolegyňa, ja som vám už minule povedala, vy tu predkladáte zákony, kedy ste ešte ani vôbec nežili. Kedy nemáte žiadne skúsenosti o tom, čo bolo.
Viete, mnohí ľudia nám rozprávajú, že toto sú 50. roky. A viete, čo bolo príznačné pre 50. roky? Ja som to už minule povedala, že zneužívali mladých ľudí, presne ako ste vy, na predkladanie rôznych vecí na rôznu šírenú demagógiu a presne používali ešte aj umelcov. História sa zopakovala.
Ja chcem povedať jedno, keď hovoríte o spravedlnosti, sedí tu pán Mikulec, tak sa porozprávajme o spravedlnosti.
Pán Mikulec, vy ste rok a pol neodpovedali, v Humennom vaši kolegovia, pán Mičovský, mali plagáty, megaplagáty, ktoré neboli napísané v transparentných účtoch, neboli nikde zapísané, s pánom Šudíkom mali ich po všetkých plotoch. Šlo podanie k vám na ministerstvo vnútra. Možno sa čakalo mesiac, dva, tri, dodnes neprišla odpoveď. Takisto máte prednostov pod svojím palcom, tomu ľudia rozumejú. Viete, že pán Šudík a pán Pročko boli v deviatich výberových konaniach, to je nonsens. V Humennom, v Medzilaborciach pána Šudíka asistenta švagor je prednosta a v Humennom je prednostka pani, ktorá musela vstúpiť do klubu poslanca Šudíka, lebo ináč by sa nestala prednostkou. A keď polícia dala priestupok, kedy ja som napísala, že Šudík klame, tak viete, čo robila vaša prednostka? Ešte ma ani nezavolali, ani nič neurobili, okamžite to zamietli.
To o akej chobotnici vy tu rozprávate? Veď vy priamo v regiónoch robíte taký čurbes, že sa pozrite, čo robíte, a chcete, aby sme vám dôverovali? No, nemyslíte to snáď vážne. Alebo aby vám dôverovali ľudia? A preto aj tie percentá to ukazujú. Však tí ľudia v tých regiónoch nie sú slepí, čo sa deje. To, to oni vidia, čo robíte, že si tam robíte rodinkárstvo, svojich švagrov, kmotrov a frajerky dávate do úradov. A takáto je skutočnosť.

Ďakujem pekne. Pani poslankyňa, vy ste spomenuli aj moje meno, tak ja sa chcem opýtať, čo som ja ukradol, že vy ste, keď ste vy taká, taká absolútne čistá vo všetkom a rozprávali ste tu toľko, toľko vecí, že na záver už len amen chýbalo, fakt že.
Musím povedať, hovorili ste, že my ideme robiť to, čo sme sľúbili ľuďom. Tak sa pýtam, prečo vám 80 % ľudí na Slovensku nedôveruje? Zato, že robíte, čo ste sľubovali?
Chcem sa opýtať, keď ste taká veľmi spravodlivá, tak sa pozrite na firmu Eurolab Lambda. Vyšli nové čísla, viete, koľko má zisk táto firma? Tých 100-tisíc, čo hovoril pán Krajčovič, je 3,7 mil., pani zlatá! Tak si to pozrite.
Nechcem hovoriť o tých miliónoch, ktoré išli bokom, lebo ja som bol na poslaneckom prieskume a videl som, koľko tá firma mala zarobiť.
Takže vy tu nerozprávajte o nejakej čistote vašej strany OĽANO, z ktorej ste prišli. To boli frázy, frázy, frázy. A musím povedať jedno, mne to pripadalo, ako keby vám to napísal pán Heger, ktorý veľa hovorí, a nič nepovie. Vy tu moralizujete, pozrite sa do vlastných radov. A keď chcete byť konkrétna, tak buďte konkrétna. A keď používate mená, tak láskavo dajte fakty na stôl.
Ďakujem pekne.