Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. No v nedeľu sme videli, že teória je síce teória, ale prax je prax, a na jednom z najmodernejších štadiónov na Slovensku sme videli, že ako to fungovalo, ako to tam prebiehalo a pritom na štadióne, ktorý je skutočne moderný, sú, je kamerový systém, proste kontrola, bezpečnosť absolútne mala byť na stopercentnom poriadku. A preto by som chcel povedať, že ako je to možné, opýtať sa, ako je to možné, že rizikový zápas, to bol rizikový zápas, kde by aj primátor Trnavy mal sedieť v pozore, čo sa tam môže stať, sa takto odflákalo?
Čiže to, čo povedal tuná kolega predo mnou, je pravda, že ak má byť denne šport vzor a priťahovať mladých ľudí, tak skutočne urobiť treba poriadky s ľuďmi, ktorí narušili tento poriadok. Ale som hlboko presvedčený o tom, že aj keď, aj keď sa stalo to, čo sa stalo, tak nakoniec jako, čo tí hráči, ako za čo môžu? Čo urobili zle tí športovci, na ktorých boli tí ľudia zvedaví? Čiže som za to, aby ľudia, ktorí to zapríčinili, boli potrestaní a verím, že do budúcna sa takéto niečo nemôže opakovať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Samozrejme, že téma verejného obstarávania je veľmi ťažká téma. Aj spracovať novelu alebo nový zákon je veľmi ťažké a problematické, pretože sa ho dotýka, dotýka sa vlastne všetkých subjektov, ktoré pôsobia vo vzťahu k či už podnikaniu, ale aj štátna správa, aj všetko.
Ale ja dávam za pravdu pánovi poslancovi Suskovi, to, čo povedal, aj keď teda to vyzerá prísne, ale ja si myslím, že čo sa týka čistoty legislatívneho procesu a najmä vo vzťahu ku konečnému zneniu každého zákona, je takýto prístup, takýto prísny, úplne namieste. Predsa pozmeňujúci návrh platí vtedy, keď ho tu v pléne prednesie poslanec. To, že sa diskutovalo o nejakých návrhoch, to, že je zavesený na webe, to je len proces prípravy pozmeňujúceho návrhu. Ja sa nedotýkam toho obsahu z vecnej stránky. Asi, pravdepodobne by tam bola zhoda na mnohých veciach, ale čo sa týka tohto procesu, legislatívneho procesu, naozaj to takto čisté nie je. A keďže počúvam pána Vetráka tu mnohokrát hovoriť, ja aj nemám k nemu výhrady, určite vnútorne tiež cíti, že to nie je všetko v poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, kolegovia, nebudem sa vyjadrovať vecne k tomuto návrhu zákona vzhľadom aj na obsiahly pozmeňovací návrh, ktorý bol predložený, a ešte ďalší pozmeňovací návrh, ktorý predložený za chvíľku bude. Po takto obsiahlej zmene, ktorú navrhuje pán podpredseda vlády a ktorá bola ďalej navrhnutá v týchto pozmeňovacích návrhoch, ktorá má niekoľko strán a vyše 25 bodov, myslím si, že návrh zákona alebo novely zákona o verejnom obstarávaní si skôr zaslúži spracovanie samostatného nového návrhu zákona o verejnom obstarávaní aj v intenciách toho, čo povedal pán poslanec Vetrák, že nie je dorokované všetko, čo sa chce v zákone o verejnom obstarávaní ešte meniť, a že bude to predmetom v krátkom čase nasledujúcich novelizácií zákona.
Z tohto dôvodu si myslím, že by stálo za to naozaj kvalitne spracovať nový návrh zákona o verejnom obstarávaní a s riadnym pripomienkovým konaním v rámci medzirezortného pripomienkového konania ísť do legislatívneho procesu, pretože považujem takéto zásadné zmeny, ktoré boli predložené aj dnes v rozprave, zase za obchádzanie pripomienkového konania a zmeny na poslednú chvíľu.
A z tohto dôvodu si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, pán spravodajca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní o tomto bode programu, pretože sa domnievam, že naozaj je tu čas a priestor na to, aby sme pripravili naozaj kvalitný nový celý návrh zákona o, alebo teda zákon o verejnom obstarávaní.
V prípade, že tento procedurálny návrh neprejde, tak navrhujem, aby sme vzhľadom na obsiahlosť podaných návrhov dnes v rozprave, ktoré nie je možné posúdiť do jedenástej hodiny, kedy pravdepodobne bude hlasovanie, aby sme hlasovali o tomto návrhu zákona až na októbrovej schôdzi.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predseda výboru Vetrák, chcel by som zareagovať na jednu vec, ktorú ste povedali vo svojom vystúpení a ktorú ste vlastne zahrnuli aj do pozmeňovacieho návrhu, a to je činnosť rady, Rady ÚVO, kde táto rada by mala fungovať ešte do konca roku 2022, ak som správne pochopil. No a z tohto mi teda nie je úplne jasné, prečo vláda prijala uznesenie č. 536 z 22. septembra 2021, kde zmenila doterajší systém výberu členov Rady ÚVO, kde doteraz teda sa vyberal alebo bol, sa zaviedol spôsob výberu členov Rady ÚVO prostredníctvom verejného híringu, kde bola zriadená, menovala sa hodnotiaca komisia, kde boli zastúpení rôzni členovia, bolo to celé verejné. A v zmysle toho, že v programovom vyhlásení vlády, ako som už včera povedal pri zákone o štátnej službe, je 91-krát použité slovo transparentnosť, tak počúvajte, čo vláda schválila 22. septembra 2021.
Spôsob výberu členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie sa urobí tak, že po zverejnení životopisov kandidátov na členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie podľa bodu b2) tohto uznesenia vláda rozhodne, ktorých kandidátov prizve na svoje rokovanie. Čiže rozhodne sa, ktorých kandidátov prizve, a následne po ich predstavení rozhodne formou priameho vymenovania dvoch členov Rady Úradu pre verejné obstarávanie na rokovaní vlády.
Tak toto je to zabezpečenie transparentnosti, o ktorom ste tak hovorili pred voľbami a v rámci programového vyhlásenia vlády? Ak tá rada má fungovať ešte ďalší rok a majú tam byť menovaní ďalší členovia teraz, tak nechápem, prečo sa menia podmienky výberu členov rady. Okrem teda iného, čo ešte poviem asi v rozprave.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Pán poslanec Susko, len pre tvoju informáciu, ja som už na výbore pre verejnú správu povedal pánovi poslancovi Kyselicovi, že zobral na seba nesmiernu politickú zodpovednosť, ktorú v každom prípade pri normálnom legislatívnom procese má vláda a Národná rada má sa stavať za veci, ktoré mnoho razy budú aj kritické voči vláde. Týmto pán poslanec zobral na seba to, čo by mala tu prísť alebo s čím by mala prísť prostredníctvom ministra alebo predsedu vlády vláda a obhajovať to tu. Neviem, že či je to politická neskúsenosť, ale myslím si, že v tomto prípade je to nevídaný spôsob, takto vážne veci riešiť poslaneckým návrhom zákona.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, rád by som sa vyjadril k dvom skutočnostiam pri tomto návrhu zákona. Tá prvá skutočnosť je už niekoľkokrát spomínaný prílepok, ktorý, ako tu už raz bolo povedané, ale musím to zopakovať, je, jeho účelom je obchádzať štandardný legislatívny proces.
Je to už typické pre túto vládnu koalíciu, že takýmto spôsobom mení zásadné veci v rámci legislatívneho procesu. Nejde tu o prílepok, ktorý rieši nejakú technickú záležitosť. Treba si uvedomiť, že tu ide o prílepok, ktorý rieši zásadnú otázku, a to je možnosť prekladania nadriadených zamestnancov v štátnej službe Policajného zboru. Čiže ak by to malo ísť štandardným procesom a malo by to byť predmetom nejakého pripomienkového konania, medzirezortného pripomienkového konania, tak by sa mali možnosť k tomu vyjadriť aj príslušné organizácie, príslušné odbory a tak ďalej. Ale tým, že sa to takto robí, pozmeňovacím návrhom v pléne, tak ako sa to robilo aj v iných prípadoch, v prípade voľby špeciálneho prokurátora a ďalších veciach, tak čo z toho iné možno usúdiť ako len snahu obísť štandardný legislatívny proces?
A druhá vec, taká ešte zásadnejšia, je vôbec k filozofii celého tohto návrhu zákona a k jeho obsahu. Hovorilo sa tu o tom, že účelom celého tohto návrhu zákona sú čistky v štátnej správe. Ale to je len jedna minca, teda jedna strana tejto mince a tá druhá strana je ešte horšia, ešte závažnejšia a to je otázka toho, že zamestnanci, vedúci zamestnanci v štátnej správe sa budú báť konať v súlade so svojím odborným presvedčením a v súlade so zákonom.
V doterajšom právnom stave pokiaľ vedúci zamestnanec v štátnej správe dostal príkaz od nadriadeného, ktorý bol v rozpore, zjavne v rozpore so zákonom a s jeho odborným presvedčením a odborným názorom, a bol následne nejakým spôsobom za takéto postihnutý či odvolaný z funkcie, alebo prepustený zo zamestnania zo štátnej služby, tak sa mohol obrátiť na súd a mohol namietať a zdôvodňovať a väčšinou, pokiaľ máme skúsenosti historicky, tak boli takíto zamestnanci aj na súdoch úspešní a jednotlivé rezorty ich museli potom prijať naspäť v rámci štátnej služby a doplatiť i ešte aj mzdu za ten čas, kedy boli takto neoprávnene buď prepustení zo zamestnania, alebo odvolaní z funkcie.
To, čo sa navrhuje v tomto návrhu zákona, v zásade eliminuje akékoľvek možnosti obrany vedúcich štátnych zamestnancov v prípade, ak odmietnu splniť príkaz nadriadeného zamestnanca alebo nadriadeného verejného funkcionára, či už ide o štátneho tajomníka, ministra, vedúceho služobného, ale aj iného generálneho riaditeľa sekcie. Ak odmietnu splniť politický príkaz, pretože je v rozpore so zákonom, je v rozpore s ich odborným presvedčením a podobne a následkom toho budú bezdôvodne, pretože už nemusí sa uvádzať dôvod, takže bezdôvodne budú odvolaní z funkcie, tak sa nemajú ako brániť. Čiže čo to bude v konečnom dôsledku znamenať? No bude to znamenať len čistú politizáciu štátnej správy, kedy takíto zamestnanci budú plniť len politické príkazy svojich nadriadených a v prípade, že ich odmietnu, tak sa vystavujú riziku. A to riziko je tu naozaj obrovské a odôvodnené, že následkom a v dôsledku neuposlúchnutia takéhoto politického príkazu môžu byť z funkcie bez dôvodu odvolaní a akákoľvek ich obrana je znemožnená, pretože keď nebude udaný dôvod, pre ktorý boli odvolaní, tak sa nemôžu ani brániť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Matúš, presne si pomenoval veci, že aký je zámer tohto zákona a vlastne tento zákon má len, ako sa hovorí, že bude mať ten začiatok svojej účinnosti a ten koniec účinnosti nebude, čiže on sa vráti ako bumerang a už potom nebude môcť byť kritika voči tomuto zákonu, keďže ho schvália v takej podobe, v akej je.
Ale ja som to aj vtedy vo faktickej nestihol povedať, ale ty si to, ty si to začal a ja by som to vlastne dokončil, že vlastne tým, že budú mať možnosť odvolávať riadiacich funkcionárov na akejkoľvek pozícii, práve vznikne situácia, že tí ľudia sa budú báť a prestanú vôbec mať záujem sa uchádzať o takúto pozíciu, lebo jednoducho, keď sa im znepáči, urobí niečo, čo sa niekomu nebude pozdávať, tak ho odvolajú, no a, samozrejme, tým, že bude jeho miesto už obsadené, na ktorom bol predtým, tak mu ponúknu úplne niekde inde to miesto a ten človek bude musieť odísť.
Takže tam vznikne ten strach z toho, že vôbec nebudú mať záujem o takéto niečo, lebo presne to sa stalo teraz pri poverovaní policajného prezidenta, kde boli oslovení piati policajti a odmietli, pričom byť policajným prezidentom, to má byť honor a to najlepšie, čo môže dosiahnuť v kariére, policajný prezident, byť policajným prezidentom. A tak to skončilo, že vlastne poverili vedením Policajného zboru človeka, ktorý bol neúspešný vo výberovom konaní.
Takže k tomuto presne bude smerovať vlastne aj v tej štátnej správe, no a možno presne je tu vlastne tá zhoda toho, že idú meniť aj tú vzdelanostnú úroveň v platových triedach, lebo kľudne sa teraz bude môcť stať to, že vlastne tými riadiacimi funkcionármi budú ľudia, ktorí budú mať prvý stupeň vysokoškolského vzdelania a budú riadiť napríklad ľudí s vysokoškolským stupňom druhého stupňa. Takže presne možno to aj k tomu smeruje, že už sa dopredu predpokladá, že nebude záujem o tieto riadiace funkcie, nebudú ich vedieť obsadiť vysokoškolákmi druhého stupňa, tak preto znižujú tú kvalifikačnú úroveň tak, ako ju znižujú.

Ďakujem za slovo.
Pán podpredseda Blanár, chcel by som trošku možno konkretizovať a rozšíriť to tvoje vystúpenie o konkrétne poznatky, ktoré mám z rezortu, kde som dlhé roky jednoducho pôsobil aj v kontexte toho zákona, ktorý bol prijatý v roku 2017. Treba povedať, že prvé čistky, ktoré nová vláda urobila, boli práve úrady práce. Všetci si pamätáme na prílepok, ktorý pán minister vtedy uplatnil cez legislatívu ministerstva obrany. To znamená, neschoval sa pod sukňu, ale pod vojenskú uniformu a na základe toho začali meniť riaditeľov úradov práce.
Ja neskrývam, že do roku 2017 tam bol aj prvok straníckosti, keď sa predkladali materiály na vládu. No, len vy to vraciate niekde úplne inde. Od roku 2017 každé jedno miesto riaditeľa úradu práce na tej regionálnej úrovni bolo obsadzované výberovým konaním a nie cez poslancov, ako ste riešili vy teraz tie okresné úrady, ale cez komisie zamestnanosti. Komisie zamestnanosti, to je taká malá tripartita na úrovni toho okresu. Tam sú zastúpení predstavitelia samosprávy komunálnej, samosprávy župnej, ďalej odbory, zamestnávatelia, dokonca aj tretí sektor. Tí sa vyjadrovali. Toto bolo istým spôsobom objektívne kritérium. A dovolím si povedať, že toto bolo odpolitizovanie, pretože sa mali právo k tomu vyjadriť ľudia z takéhoto širokého zastúpenia. Naopak, to, čo vy zavádzate teraz a tvrdíte, že toto je odpolitizovanie, je vrátenie sa opätovne do toho tvrdého straníckeho princípu.
Nie je jednoduché dostať odborníkov a profíkov do štátnej správy. Veľakrát sme sa s tým stretli, no a toto sa obávam, že ešte viacej znemožní, lebo jednoducho budú mať obavy.

Pán podpredseda Národnej rady, vo všetkom si mal pravdu. Ja som sa to pýtal aj navrhovateľa, dúfam, že mi to odpovie pri svojom vystúpení, teda asi pravdepodobne už ako v záverečnom slove, aby sme nemohli naňho reagovať, že teda aké je stanovisko odborov pri týchto legislatívnych zmenách. Lebo vždy odbory sa k takýmto veciam mali dôvod vyjadriť, pretože obhajujú záujmy zamestnancov. Takže neviem, či v medzirezortnom pripomienkovom alebo v akom konaní to bolo, že či sa tam odborové zväzy jednotlivé vyjadrovali, či už k štátnej službe, resp. zákonu o Policajnom zbore, ale k zákonu o Policajnom zbore sa ani vyjadriť nemohli, pretože ten pozmeňujúci návrh sa objavil na webovej stránke včera, to znamená, že možno či sa k tomu stanovisko nejaké nedozvieme.
No, a čo sa týka, čo sa týka tých platových, tých vlastne tried podľa vzdelania, veď to nebol výmysel náš. Veď to bolo historicky už dané, že vždy to bolo odstupňované vzdelaním, a síce nemal by som, ale ako moja predrečníčka vo faktickej hovorila, že ako sa študovalo, ako si robili vysoké školy. Veď dokonca aj vtedy sa spravilo nejaké prechodné obdobie, kde sa umožnilo tým ľuďom, teda ak došlo k zmenám, tak študovať a spraviť si to vzdelanie.
A dnes my to ideme vlastne spochybniť tým, že na tých najvyšších stupňoch tabuliek, kde to máme siedmu až deviatu platovú triedu, tak ideme to zdegradovať na prvý stupeň, pritom si vážim bakalárov a prvý stupeň vysokoškolského vzdelania, ideme to zdegradovať na prvý stupeň a pritom sedmičky a deviatky triedy sú väčšinou na ministerstvách, lebo na tých úradoch okresných a kde o deviatej platovej triede môžu len a len snívať.
Takže, a čo sa týka zákona o Policajnom zbore, no, viete, tam presne ešte doplním aj tú vec, že sám minister vnútra sa vyjadril teraz, keď poveroval policajného prezidenta Hamrana, že oslovil päť ľudí a všetci mu to odmietli. A ako to bude teraz, keď tí ľudia budú vedieť, že ich môžu odvolať bez... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Pán podpredseda Blanár, hovorili ste o tom, že táto vládna koalícia sľubovala v štátnej správe stabilitu. Áno, je to jedna z vecí, ktorá je aj v programovom vyhlásení vlády, že má ísť o stabilnú pracovnú silu, a toto je teda priamo v rozpore s touto stabilitou. Ale tu je ešte aj ďalšia vec, a to je pojem transparentnosť. Takisto v programovom vyhlásení vlády sa v časti štátnej správy hovorí o profesionálnej transparentnej štátnej správe, ktorá má byť založená na transparentných pravidlách založených v postupoch riadenia.
Pán podpredseda, viete koľkokrát sa v programovom vyhlásení objavuje slovo transparentnosť? Na 121 stranách programového vyhlásenia vlády sa slovo transparentnosť objavuje 91-krát. A ja sa pýtam, odvolávanie vedúcich zamestnancov štátnej správy bez udania dôvodu je naplním pojmu transparentnosti? Čo je transparentné na tom, ak kohokoľvek môže vedúci zamestnanec odvolať bez udania dôvodu? No, podľa môjho názoru je to práve opak transparentnosti.
Ďakujem pekne.