Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v apríli minulého roku (ruch v sále, zaznenie gongu) sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stalo nositeľom programu prvej pomoci prakticky jediného systémového kompenzačného mechanizmu tejto vlády na záchranu ekonomiky aj zamestnanosti na Slovensku, ktorý reagoval na masívne obmedzenia prevádzok a ďalšie nie vždy múdre,...
Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážení členovia vlády, vážené panie poslankyne, páni poslanci, v apríli minulého roku (ruch v sále, zaznenie gongu) sa ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny stalo nositeľom programu prvej pomoci prakticky jediného systémového kompenzačného mechanizmu tejto vlády na záchranu ekonomiky aj zamestnanosti na Slovensku, ktorý reagoval na masívne obmedzenia prevádzok a ďalšie nie vždy múdre, opodstatnené a primerané opatrenia vlády. Celý tento systém de facto nastavilo ministerstvo práce a jeho minister Milan Krajniak, pričom napríklad jeho návrh konkrétnych výšok pomoci v rámci jednotlivých opatrení mu schvaľovala vláda Slovenskej republiky. (Sústavný ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím vás na chvíľočku, aby ste prerušili svoju reč.
Kolegyne, kolegovia, poprosím vás, keď máte iné debaty, veďte ich mimo rokovacej sály, pretože to vyrušuje rečníka a asi ani vám by nebolo príjemné, keby ste stáli za tým rečníckym pultom, keby sa toto dialo vám. Takže z úcty ku kolegom vás poprosím, aby ste sa utíšili.
Nech sa páči, pán poslanec.
Richter, Ján, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Ministerstvo nastavilo podmienky, kritériá, metodiku a mechanizmus kontroly adresnosti, efektívnosti vynaložených finančných prostriedkov. Najšokujúcejší, najviac šokujúcejší výsledok tohto systému už bezmála dva týždne Slovensko pozná. Pravdepodobne až 24 mil. zo štátnej prvej pomoci prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, ktoré mali pristáť na účtoch zahraničných schránkových firiem bez reálnych zamestnancov. Tento čerstvý bezprecedentný prípad v rámci kompenzačnej tzv. prvej pomoci ministerstva je hlavný dôvod, prečo dnes vyslovujeme nedôveru ministrovi práce, sociálnych vecí a rodiny Milanovi Krajniakovi.
Jeho vysvetlenie celej „kauzy“ na mimoriadnom zasadnutí sociálneho výboru nepresvedčilo mňa ani mojich kolegov z opozície. A keďže, keďže na vine majú byť výhradne nejaké štyri úradníčky, prípadne referentky jedného z týchto úradov, je očividné, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny zanedbalo celý systém kontroly, celý systém kontroly a konkrétny prípad sa snažilo tak trošku zamiesť pod koberec.
Dámy a páni, čo vieme, čo sa stalo a kde skončilo 24 mil. eur z prvej pomoci?
Na úvod niekoľko slov k projektu prvej pomoci možno pre tých, ktorí sa tejto téme nejak bližšie nevenujú. Pandemickú pomoc, teda kľúčovú kompenzačnú prvú pomoc poskytuje štát firmám, ktoré museli pre opatrenia obmedziť, príp. zatvoriť prevádzky a klesli im tržby najmenej o 20 %. A takým, ktoré napriek obmedzeniam udržali pracovné miesta. Nebola to opozícia, ale bolo to Investigatívne centrum Jána Kuciaka, ktoré ešte koncom leta objavilo sieť podozrivých schránkových firiem, ktorým Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku poslal milióny eur z pandemickej prvej pomoci. Podľa všetkého má ísť až o 24 mil. eur z verejných prostriedkov, pritom ako prví v lete zistili a napokon 21. októbra tohto roku v plnej miere zverejnili, že
- po prvé, podozrivé firmy sa teda v týchto známych prípadoch tvárili ako zamestnávatelia, ktorí udržia pracovné miesta aspoň dva mesiace, odkedy príspevok dostali;
- za ďalšie, tieto firmy nemajú ani účtovné závierky. Nie je zrejmé, či a koľko majú zamestnancov a viaceré majú podlžnosti na daniach;
- po tretie, prevádzka žiadnej z nich sa pri preverovaní nenašla, ale je známe, že majitelia sú ľudia z Balkánu alebo z Grécka. Podľa zistení médií z týchto krajín nejde o významných podnikateľov. Mnohých bol dokonca problém nájsť na adresách uvedených v Obchodnom registri. Napriek tomu dostali od Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku sumy porovnateľné dlhé roky s etablovanými spoločnosťami s veľkým počtom zamestnancov.
Na porovnanie. Najväčší zamestnávateľ na Slovensku automobilka Volkswagen dostala v rovnakej schéme 25 mil., závod KIA, druhá automobilka, 6,5 mil., tretia Jaguar 5,5 mil. Porovnateľnú sumu zo štátnej pomoci ako podozrivé firmy cca 1,34 mil. eur dostala napríklad firma Samsung Elektronics, o ktorej je známe podľa FinStatu, že zamestnáva od 500 do 1 000 zamestnancov podľa konkrétneho obdobia, ale čo je podstatné, jej tržby prevyšujú 1 mld. eur.
Ako zverejnilo centrum, po dlhých týždňoch komunikácie s ministerstvom a ministerstvo práce, pod ktoré ústredie patrí, neodpovedalo na otázky o vyvodení zodpovednosti ani o podrobnostiach kontrolovaných mechanizmov.
Budem konkrétny. Jednou z hlavných prijímateľov tejto pravdepodobne podvodnej pomoci je nejaká firma SANTORY. Ako bolo zverejnené, v oficiálnom sídle firmy SANTORY uvedenom v Obchodnom registri sa však nedozvieme, na základe čoho žiadala o štátnu pandemickú finančnú pomoc, ako preukázala nárok na pomoc, koľko má zamestnancov a o koľko pracovných miest sa jej podarilo vďaka tejto obrovskej pomoci udržať zamestnanosť.
Spolu s novinármi v tomto prípade ale skôr kladieme otázku, či firmu vôbec môže označiť za schránkovú, ako sa všeobecne hovorí, pretože táto nemá ani poštovú schránku. Kontakt na firmu nie je ani v účtovných závierkach, keďže naposledy účtovnú závierku podala v roku 2012, vtedy ešte pod názvom EKOSLUŽ, s. r. o., s iným majiteľom. Od roku 2017 firmu vlastní grécky občan. Podľa FinStatu firma SANTORY navyše dlží na daniach daňovému úradu viac ako 77-tisíc eur. Napriek všetkému spomenutému je zásadným výsledkom skutočnosť, že aj táto firma SANTORY dostala od štátu minimálne 700-tisíc eur z programu štátnej podpory zamestnancov, podnikateľov a samostatne zárobkovo činných osôb na zníženie negatívnych dopadov protiepidemických opatrení a na zachovanie pracovných miest. Pritom doposiaľ nie je verejne známa ani informácia, či firma SANTORY má vôbec zamestnancov. Úrad v Pezinku aj napriek všetkému peniaze v októbri 2020 až v máji 2021 poslal v júli – auguste danému žiadateľovi.
Novinárom sa napriek zdržanlivosti úradov podarilo overiť, že takto aj táto evidentne pofidérna firma dostala od úradu práce, sociálnych vecí a rodiny minimálne presné číslo 717 506 eur. Podľa dostupných informácií to však mohlo byť ešte vyššie, dokonca až 1,1 mil. eur.
Ich zistenia sú však závažnejšie. Ak dovolíte, pokúsim sa ich v krátkosti v jednotlivých bodoch zhrnúť.
Firma SANTORY je totiž jednou z 28 firiem, ktoré spája niekoľko faktov:
1. Ide o schránkové firmy, ktoré majú prenajaté virtuálne sídlo, no reálne v zaregistrovanom sídle nepodnikajú, v niektorých prípadoch už nemajú ani schránku.
2. Účtovné závierky nepodávajú vôbec alebo ich naposledy podali pred niekoľkými rokmi. Ide pritom o zákonnú povinnosť každej firmy. Účtovnú závierku za rok 2020 v registri založila iba jedna jediná z tých 28, ktoré to dané centrum skúmalo. V starších účtovných závierkach počet zamestnancov neuvádzajú vôbec. A keď ho niekedy zverejnili, bolo to číslo nula alebo jeden zamestnanec. Všetky firmy vlastnia zahraniční občania, väčšinou z Grécka, to je 9 firiem, a z Chorvátska 11 firiem. A všetky podpísali zmluvy o poskytovaní štátnej prvej pomoci s Úradom práce v Pezinku.
A nakoniec všetkým firmám úrad práce počas uplynulého leta vyplatil pandemickú pomoc, a to spätne za mesiace medzi októbrom 2020 a májom 2021. Vďaka registru pandemickej pomoci jednej mimovládnej organizácii sa podarilo overiť, že úrad takto poslal 16 firmám z uvedeného zoznamu minimálne 6 791-tisíc eur. Podľa dostupných informácií však úrad peniaze vyplatil všetkým 28 podozrivým firmám. Celkove sa malo počas týchto mesiacov uhradiť na tieto firmy viac ako 24 mil. eur.
V kontexte závažnosti týchto zistení je prekvapujúce konštatovanie týchto novinárov, ktorí tvrdia, že úrad, Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny a ministerstvo utajujú informácie. Tým, že ministerstvo a ústredie práce odpovedá na jednu z ich otázok, odpovediam na ostatné sa jednoducho vyhli alebo uviedli len všeobecné informácie.
Otázka preto je namieste, čo sme medzitým okrem uvedeného sa dozvedeli o prevalení tejto kauzy pred tými necelými dvomi týždňami? Dnes je známe, že už na ministerstve práce aj orgány činné v trestnom konaní konajú. Vedia, kto sú tie podozrivé firmy, kto ich založil, aj to, ktorý konkrétny štátni zamestnanci im „pomoc“ odklepli. Stále však nevieme, či bol už niekto za tento podvod obvinený a kde sú, čo je veľmi dôležité, predmetné milióny eur.
Ministerstvo práce zároveň tvrdí, že má informácie o inom počte firiem aj ich vyplatenej sume, ako boli zverejnené. Ďalšie informácie o tom však nezverejnilo. Pred časom sme sa dozvedeli, že kompetentní majú stotožnené štyri podozrivé osoby, pričom sa jedná o zamestnancov Úradu práce v Pezinku, ktorí mali v kompetencii overovať správnosť údajov v žiadostiach o podporu z programu prvej pomoci ministra Krajniaka. Z vyhlásení o tom, že nie je na 100 % isté, či sa podozrivého konania tieto osoby naozaj dopustili, dedukujeme, že naďalej prebieha vyšetrovanie a dokazovanie u orgánov činných v trestnom konaní.
Treba povedať, že minister Krajniak podal 20. augusta trestné oznámenie v kontexte tohto prípadu, ale ani NAKA, ani Úrad špeciálnej prokuratúry nechce spresniť, či odvtedy niekoho obvinili. Navyše dostupný je dokument, ktorý ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dalo prostredníctvom Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny pokyn všetkým 46 úradom práce, aby vykonávali v súvislosti s prvou pomocou len kontrolu formálnej správnosti žiadosti o dotácie a nerobili kontroly zásadných údajov uvedených v čestných vyhláseniach jednotlivých žiadateľov.
Zároveň Ministerstvo financií Slovenskej republiky udelilo výnimku, aby v týchto prípadoch nebolo nevyhnutné robiť finančnú kontrolu vykazovaných údajov, na základe ktorých sa poskytli miliónové dotácie žiadateľom. Uvedené je dôkazom toho, že v tomto závažnom prípade sa jedná o zlyhanie celého kontrolného systému v rámci vyplácania pomoci.
Rovnaký záver konštatovala nedávno aj kontrola, kolega Ľubo Vážny, z NKÚ Slovenskej republiky, ktorá do istej miery sa venovala všeobecne ale aj tomuto prípadu.
Netreba zabúdať ani na to, že každý jeden príkaz na vyplatenie prvej pomoci podpisuje riaditeľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. V tomto prípade ich podpisoval riaditeľ úradu v Pezinku, nominant strany SME RODINA, ktorého do funkcie vymenoval práve minister Milan Krajniak. A treba povedať, že s pochybným spôsobom.
V čom je ten spôsob pochybný? Pán minister si totiž potichu a bez diskusie so sociálnymi partnermi presadil v skrátenom legislatívnom konaní zmeny v zákone o štátnej službe, aby mohol jednoduchšie odvolávať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Urobil to dokonca, dovolím si povedať, skryte v zákone č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov z dielne ministerstva obrany, čo je v protiklade s princípmi právneho štátu a Ústavy Slovenskej republiky.
Na tomto mieste na to upozorňovala aj pani prezidentka pri svojom vystúpení. Zákon aj napriek tomu prešiel a riaditelia tak nemuseli absolvovať, alebo noví riaditelia, transparentné výberové konania. Minister si na tieto pozície následne dosadil straníkov, možno kamarátov bez ohľadu na odbornosť, takýmto netransparentným a výhradne politickým spôsobom bol nominovaný aj súčasný riaditeľ Úradu práce v Pezinku.
A výsledok? Zrejme až 24 mil. schránkovým firmám, ktoré sa na Slovensku alebo do Slovenska asi už nikdy nevrátia. Preto v tomto prípade je nevyhnutné vyvodiť nielen trestnoprávnu zodpovednosť, na to sú orgány činné v trestnom konaní, ale najmä politickú zodpovednosť a tú nesie v prvom rade pán minister Krajniak.
Mrzí ma, že pán minister zatiaľ v tejto súvislosti dosť alibisticky a nenápadne pomenoval len jednu konkrétnu osobu, a tou je paradoxne bývalý generálny riaditeľ ústredia práce Marián Valentovič. Ten viedol túto inštitúciu bezmála desať rokov a dlhodobo v nej pôsobil na vysokých riadiacich funkciách aj pred ministrom Richterom za vlády Ivety Radičovej bez ohľadu na politickú príslušnosť jednotlivých ministrov, ktorí rezort viedli.
Väčšinou síce minister deklaruje, že ho osobne neviní z tohto zlyhania na Úrade práce v Pezinku, napriek tomu však uvádza, že k jeho výmene nedávno došlo práve preto, aby, citujem, „celoslovenskú kontrolu už vykonal nový generálny riaditeľ ústredia pán Karol Zimmer“.
Ponúkajú sa však opäť viaceré zásadné otázky.
1. Prečo je reč o formálnej zodpovednosti dnes už bývalého generálneho riaditeľa, keď je všetkým zainteresovaným známe, že nastavený systém poskytovania prvej pomoci určuje za zodpovedného subjekt vždy konkrétny okresný úrad práce a prirodzene, že jeho riaditeľa. Politickí nominanti hnutia SME RODINA a minister Krajniak sú tí, ktorí podpisujú dohody, resp. ich nominanti, so žiadateľmi a kľúčové príkazy na poukázanie platieb. To znamená dohoda a platobný príkaz.
2. Nemenej zásadná je otázka, prečo je nastavený systém kontroly tak, že bežná úradníčka môže, ako sme sa dozvedeli, sfalšovať všetky podklady, ktoré vedú k poskytnutiu tak vysokých súm z verejných prostriedkov? Prečo ministerstvo nerealizovalo priebežne, nielen teraz po prevalení tohto škandálu, svoju kontrolu na úradoch práce? Aj laikovi musí byť predsa zrejmé, že systém, kde stačí podvod zo strany jedného úradníka, prípadne súčinnosť s pár kolegami z radov referentov, je nebezpečne deravý a absolútne nedostatočný.
Navyše počas môjho vedenia ministerstva som rozhodol o vzniku celej novej sekcie kontroly so širokými kompetenciami, kompetentní by len potrebovali súhlas ministra, prípadne pokyn ministra na výkon takejto kontroly na jednotlivých úradoch práce. Prečo nemohol byť systém kontroly zautomatizovaný? Ja viem, že IT je drahá záležitosť, ale v tomto prípade celkom iste dobrá investícia. Ako presne úrady práce kontrolujú žiadosti o pomoc tzv. prvej pomoci? Ako úrady overujú, či majú firmy, ktoré žiadajú o pomoc na udržanie zamestnanosti, vôbec zamestnancov? Preveruje to napríklad dátami Sociálna poisťovňa?
Za môjho pôsobenia bola Sociálna poisťovňa vždy najbližší partner, cez ktorého sme zisťovali úplne základné veci. Je, nie je? Platí, neplatí? Má zamestnancov? Koľko? Je to veľmi jednoduché. Niekedy stačí telefonát alebo obrátiť sa písomne a na druhý deň je veľmi konkrétna odpoveď. Takto by sa jednoducho overila existencia týchto podvodných sťažností, teda žiadostí. Uvedomujem si, že je veľké množstvo, ale overoval by som len tie, ktoré sa javia ako ri-zi-ko-vé. Myslím si, že celkom, celkom postačí takýto, takýto pojem.
Stačilo by tak málo ostražitosti a zodpovednosti a prvá pomoc by nemohla byť vyplácaná aj firmám, ktoré majú iba virtuálne sídla, prípadne ani na týchto sídlach už mesiace či roky nie sú zastihnuteľné a nepodávajú účtovné závierky.
Boli v súvislosti so spomenutým prípadom zavedené nejaké nové kontrolné mechanizmy? Odkedy boli prípadne takéto kontrolné mechanizmy zavedené? Môže ministerstvo vylúčiť, že takýchto prípadov je v skutočnosti oveľa viac? Boli v súvislosti s týmto prípadom vyvodené pracovnoprávne dôsledky voči konkrétnym zamestnancom? Ale aj ich nadriadeným? Je riaditeľ Úradu práce v Pezinku naďalej riaditeľom úradu? Podľa mojich informácií je.
V súvislosti s prvou pomocou je nevyhnutné pripomenúť, že táto pomoc pre zamestnancov, zamestnávateľov a živnostníkov je na základe medzinárodných porovnaní označovaná ako jedna z najslabších, najzložitejších a najpomalších pomocí v rámci krajín Európskej únie. Naše volanie po výraznom zvýšení intenzity tejto pomoci pre všetky kategórie dotknutých ľudí a firiem medzičasom potvrdili mnohé prieskumy, a to, ktoré boli realizované zamestnávateľskými zväzmi alebo nezávislými odborníkmi.
Najlepším dôkazom nedostatočnej intenzity tejto pomoci ministerstva je práve ten fakt, že ju následne opakovane zvyšovali. Žiaľ, opäť neskoro, aby ju prakticky vzápätí v mesiaci júli stopli ako nepotrebnú.
Pravdivou nebola ani zámienka ministerstva, že k nízkemu nastaveniu ho donútila Európska komisia a jej pravidlá. Tak nízku kompenzačnú pomoc na záchranu pracovných miest živnostníkov a firiem si ministerstvo a vláda nastavila dobrovoľne. Preto bolo nevyhnutné a potrebné postupne: prvá pomoc, prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus, pretože pochopili, že je to stále málo a bolo nevyhnutné zvýšiť tie príspevky. Otázka je, čo sa udialo s tými, ktorí predtým tie zvyšné príspevky jednoducho nedostali.
Ďalším dodatočným potvrdením chybného nastavenia je aj medializované informácie z posledných dní. Dozvedáme sa, že úrady práce chybne vyplácali pandemickú pomoc pre firmy. Príspevky na mzdy zamestnancov boli až o štvrtinu nižšie, ako mali byť. Tá sa má vypočítať zo 100 % mzdy zamestnanca, avšak chybou na vzorci štát vyplatil príspevky za mesiac júl až september len vo výške 80 % ich mzdy. Štát, v tomto prípade rozumieme opäť ministerstvo práce, priznalo chybu, doplatí tieto peniaze zamestnancom už v najbližšom období. Reálne tak pôjde možno o milióny eur, predpokladá sa, že to môže byť viac ako 6 mil. Doplatky sa totiž týkajú až 4 034 zamestnávateľov.
Možno si poviete, že je celkom sympatické gesto, ak niekto prizná aspoň dodatočne chybu. Áno. Možno si však zároveň spomeniete aj na rozhorčenie nás z opozície, ktorí sme tu na začiatku leta poukazovali na nespravodlivosť až absurdnosť takéhoto rozhodnutia v podmienkach stoviek firiem v gastrosektore, v cestovnom ruchu a v iných, ktoré naďalej sa nachádzajú v dôsledku rozhodnutia štátu a vlády v ťažkej, často jednoducho v neriešiteľnej ekonomickej situácii. Čo je však kľúčové, v koľkých prípadoch už príde spätne doplatok tejto pomoci za zamestnancov neskoro. Je pravdepodobné, že rozdiel medzi 80 a 100 percentami je to okolo 170 eur na každého zamestnanca, môže byť často kľúčové v rozhodovaní zamestnávateľov, či ešte v najbližších mesiacoch ekonomicky prežijú, no a či podržia zamestnancov. A naopak, absencia rozdielu intenzity pomoci sa mohla často stať povestným tým posledným klincom do rakve (rakvy, pozn. red.) a to mnohým, hlavne v tých menších firmách, ktorých sa táto oblasť dotýkala.
Rovnako je pravdepodobné, že pri vyššej pomoci by následne s prežitím mnohých firiem neprišli o prácu a živobytie v ťažkých časoch ani mnohí zamestnanci. Na záchranu a udržanie ich pracovných miest bolo totiž práve v tom, v tejto, v tejto, v tomto vyplatení obrovský rozdiel, pretože mohli alebo mali vyplácať 1 100 a vyplácali pôvodných 880. Zvyšok je ten rozdiel.
A navyše, ak ste si všimli, chybu si rezort priznáva a rozdiel sľubuje doplatiť za mesiace jún až september. Tak a teraz správne sa pýtate, prečo nie aj za august? Chcem vám pripomenúť, že presne táto šokujúca absencia akejkoľvek kompetenčnej prvej pomoci v auguste je dôvodom zúfalého volania stoviek zamestnávateľov už od mesiaca júl. Tí však doteraz jej mesačný výpadok nepochopili. Len medzitým sa už udialo toľko nevyhnutných káuz, amatérskych rozhodnutí a prúserov – ospravedlňujem sa za ten výraz – v podaní tejto vlády a koalície, že sa nemožno čudovať, ak ste niektorí medzitým na tieto nie milé, nie dávne problémy v téme prvej pomoci jednoducho zabudli.
Zneužitá a nedostatočná pandemická prvá pomoc však nie je jediným prešľapom pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny, pána Milana Krajniaka. Tých má, žiaľ, „na rováši“ od nástupu do funkcie neúrekom, a to napriek tomu, že ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny musí byť kľúčovou inštitúciou štátu, ktorá vytrvalo sleduje a chráni kvalitu života a sociálne či ekonomické postavenie všetkých skupín občanov Slovenskej republiky. Sociálne istoty majú práve v období negatívnych dopadov pandémie COVID-19 na jednotlivcov a rodiny bezprecedentný význam. Situácia si preto od začiatku vyžaduje, aby minister tohto rezortu stál na strane záujmov všetkých zainteresovaných skupín obyvateľov, ktorých sociálna situácia utrpela vplyvom pandémie najviac. Namiesto ochrany a posilňovania sociálneho štátu a prijímania rýchlych, účinných riešení aktuálnych problémov v krízovej situácii sme skôr svedkami likvidácie už existujúcich istôt v širokom kontexte sociálnych politík a pomoci štátu, ako aj nebezpečného systému nekonečných pokusov a omylov pri krokoch a legislatívnych návrhoch vychádzajúcich z tohto ministerstva.
Je nespochybniteľné, že strana SME RODINA cez osobu pána ministra Krajniaka bez škrupúľ ruší zásadné sociálne opatrenia budované predchádzajúcimi vládami. Dokonca aj tie, za ktoré predtým z opozičných lavíc sama hlasovala. Vďaka autokratickému prístupu pána ministra sa udiali kroky, ktoré idú proti záujmom zamestnancov, dôchodcov a rodín na Slovensku.
Zásadné oslabenie pracovných práv a nárokov zamestnancov dosiahol pán minister zásahmi do Zákonníka práce, ale aj ďalších citovaných zákonov znížením zákonom garantovanej minimálnej mzdy na roky ´21 a ´22, znížením šiestich stupňov minimálnej mzdy podľa stupňa náročnosti, znížením a zmrazením príplatkov za prácu v noci, v sobotu, v nedeľu, ale aj za nadčasy, ako aj zrušením rozširovania kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, ktoré ako minister alebo ktorým ako minister mohol zabrániť. Ďalšie škody a straty ľudí na platoch a ich benefitoch, vyplývajúce najmä zo zdecimovania kolektívneho vyjednávania, ktoré je zásluhou súčasných alebo ktoré je zásadou súčasných systémových zlepšení miezd, pracovných podmienok, bude možné vyčísliť možno až po určitom období.
Dámy a páni, treba povedať, že takú rýchlu, a dovolím si povedať, že cynickú deštrukciu postavenia zamestnancov si Slovensko nepamätá. Tieto útoky na živiteľov rodín, zamestnancov sa pritom dejú v čase, keď všetci poukazujú na potrebu zachovania spotreby domácností, ktorá zvyšuje schopnosť krajiny a jej obyvateľov čeliť ekonomickej kríze, pomáha udržať aj lokálne ekonomiky potrebné pre prežitie malých živností, rodinných firiem a miestnych služieb. Pri stagnácii miezd nám hrozí výrazný odliv ľudí za lepšími podmienkami do zahraničia, pretože životné náklady sa tam javia byť vzhľadom na príjmy výhodnejšie ako u nás.
Rovnako slovenskí seniori, ktorým dávalo hnutie SME RODINA vážne sľuby pred voľbami, ktoré spôsobí, že mladšie ročníky pôjdu do dôchodku vo veku 70 rokov, možno aj neskôr. Seniorský vek tak mnohí z nich prežijú slabší a čo je veľmi, veľmi zlé, v zlom zdravotnom stave, pretože v tomto sme niekde na chvoste, na chvoste Európy.
Minister sa nemôže pochváliť ani adekvátnym zvýšením dôchodkov v budúcom roku. Namiesto toho, že zákonne predĺži minimálnu valorizáciu o 2 %, ktorú zaviedol SMER – sociálna demokracia pred štyrmi rokmi s cieľom zvýšiť peniaze, v tomto smere nerobí nič aj napriek tomu, že tu tie návrhy zo strany opozície boli predložené. Dôchodcom sa tak budúci rok zvýšia penzie iba o 1,3 % a to nás čaká, čo všetci jednoducho vieme, výrazné zdražovanie energií, potravín, služieb a tepla.
Áno, upozorňuje aj najväčšia seniorská organizácia na Slovensku Jednota dôchodcov Slovenska, pre túto zmenu môže dokonca, môžu dokonca viacerí penzisti skončiť odkázaní na pomoc v hmotnej núdzi. To by malo jednoznačne pána ministra aj jeho kolegov na ministerstve práce trápiť.
Navyše posledné navrhované zmeny v dôchodkovom systéme, ktoré minister predložil do legislatívneho procesu, obsahujú prakticky každoročné postupné znižovanie všetkých novopriznaných dôchodkov, lebo aj zdanlivo ľúbivý, ale dosť toxický prvok, ako je rodičovský bonus, hovorí o diskriminácii. Nechcem sa k tomu ďalej rozširovať, lebo som pochopil, že dnes na vládu rodičovský bonus nebol priložený, ale minimálne by sme sa mali pozrieť ešte na ADH-čku a jej predpokladané 5-percentné zníženie.
Zásadný problém pre dôstojné prežitie rodín počas vládnych obmedzení škôl a škôlok boli aj pandemické nemocenské dávky, najmä tá najžiadanejšia tzv. OČR-ka, ktorej úroveň ministerstvo práce zvýšilo po mesiacoch márneho volania opozície až na jar 2021, čo bolo opäť tesne pred tým, ako sa školy konečne otvorili.
Najmä mamičky zavreté celé mesiace doma s deťmi tak prišli za rekordne dlhé obdobie zatvorení škôl, škôlok, krúžkov a družín v podstate o stovky eur príjmu za to, že nie vlastnou vinou nemohli ísť do práce. Navyše prísľub 200-eurového mesačného prídavku na každé dieťa z úst bývalého premiéra Slovenskej republiky Igora Matoviča sa v praxi udial tak, že sa zvyšujú prídavky o desiatky centov.
Vláda prostredníctvom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny na istú frustráciu rodín zareagovala aspoň tak, že pridala jednorazovo 75 eur na každé dieťa. Vypočutí neostali ani ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím, keďže príspevky na osobnú asistenciu boli v roku 2020 zmrazené, a to aj napriek predvolebným sľubom.
Ďalší z príkladov nezvládnutia funkcie ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je neschopnosť operatívne reagovať na aktuálne drastické zdražovanie. Keď slovenské domácnosti, firmy, ale aj mestá a obce čelia bezprecedentnému tlaku v podobe enormného rastu cien energie, ale aj potravín a ďalších základných komodít, ani samotné ministerstvo práce pritom doteraz nepredložilo ani jedno reálne riešenie. Počuli sme len rôzne nápady a deklarácie bez reálneho výstupu.
Áno, vláda nemá vplyv na vývoj cien energie na svetových trhoch, má ale dostatok zdrojov a nástrojov na to, aby pripravila opatrenia na elimináciu negatívnych dôsledkov takéhoto zdražovania, či už pomocou mechanizmu energetickej chudoby, resp. zníženia taríf, alebo adresných dávok tým, ktorí komplexné zdražovanie základných komodít postihne najviac.
Pozornosť si vyžaduje aj situácia na trhu práce. Po počiatočnom navýšení počtu evidovaných nezamestnaných na jar minulého roku približne o nejakých 60-tisíc je skôr dobrá správa, že dochádza v ostatných mesiacoch k jemnému znižovaniu nezamestnanosti v Slovenskej republike. Ale situácia na trhu práce najmä v kontextoch štruktúrovanej nezamestnanosti ostáva veľmi vážna. Výrazne sa zhoršuje nezamestnanosť v ekonomicky citlivých regiónoch, ktorú sme za bývalej vlády v synergii zo samosprávy ... (pozn. red.: rýchlo vyslovené) postupne roky znižovali systémami opatrení akčných plánov a projektov. Najvypuklejší problém je u dlhodobej nezamestnanosti a zamestnanosti alebo mladých ľudí. Tento projekt, ktorý minister práve presadil, treba povedať, že je už dosť neskoro, najmä ak nie je zameraný na podporu uvedených tzv. rizikových kategórií, to znamená mladých ľudí, dlhodobo evidovaných nezamestnaných a potom nezamestnaných nad 50, nad 50 rokov.
Aj ja som ako minister roky bojoval z dlhodobou nezamestnanosťou, ale to, čo mi chýba hlavne teraz, sú projekty prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu, sú väčšie prostriedky na aktívnu politiku trhu práce na jednotlivých okresných úradoch, pretože slovenský trh práce má dva najväčšie problémy.
Prvý je štruktúra evidovaných nezamestnaných, ktorá zďaleka nezodpovedá požiadavkám trhu. A druhý je regionálny rozdiel. A, bohužiaľ, tieto dve priority sa vzhľadom na stav a vývoj do istej miery predlžujú.
Veľkým ministrom, teda veľkým mínusom ministra práce je aj odpor k sociálnemu dialógu a snáď môžem povedať, že aj k najväčšej odbornej organizácii na Slovensku – Konfederácii odborových zväzov. Minister krátko po nástupe do funkcie svojím prístupom a komunikáciou so sociálnymi partnermi narušil roky budovaný sociálny zmier. Pri rokovaniach o výške minimálnej mzdy odišiel počas rokovania hospodárskej rady vyjednávať iba so zástupcami zamestnávateľov a nerešpektoval nemenné stanovisko zástupcov zamestnancov. Neskôr dokonca zmenil zákon o tripartite, aby sa do sociálneho dialógu mohla zapojiť, mohli zapojiť aj združenia s nedostatočnou reprezentatívnosťou. Urobil tak aj napriek tomu, že Slovenská republika ratifikovala v roku 1997 Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o trojstranných konzultáciách č. 144, podľa ktorého môžu byť členmi tripartity iba reprezentatívne organizácie zamestnancov, čiže odbory. Tie pritom musia mať minimálne 100-tisíc členov z radov zamestnancov, to spĺňa v týchto podmienkach len Konfederácia odborových zväzov, ktorá má viac ako 260-tisíc členov, ale pritom vyjednáva a zastupuje viac ako 800-tisíc zamestnancov, a to nielen, samozrejmá vec, svojich členov.
Okrem toho Slovensko ratifikoval v roku 2009 aj Európsku sociálnu chartu a je viazané článkom, ktorý hovorí o práve kolektívne vyjednávať. Minister tak v boji proti Konfederácii odborových zväzov nerešpektoval ani len medzinárodné záväzky Slovenskej republiky. Rovnako ani celá vláda nie je fanúšikom sociálneho dialógu, aj keď sa v programovom vyhlásení okrem iného zaviazala koordinovať všetky kroky so sociálnymi partnermi a zároveň podporovať sociálny dialóg a posilňovať význam dialógu medzi zástupcami zamestnancov a zamestnávateľov.
Dnes sme však už vyše rok a pol dennodenným svedkom toho, že to tak nie je. Kľúčový dialóg sociálnych partnerov pod vedením ministra práce ako predsedu hospodárskej rady a vlády Slovenskej republiky, musíme konštatovať, že zlyhal. Ak sa to netýka len zástupcov zamestnancov a odborových zväzov, permanentne sme svedkami hnevu a frustrácie aj zo strany samotných zamestnávateľských zväzov a združení. Zástupcov vlády tvrdo skúšajú aj, rozhodnutiami zástupcov vlády tvrdo sú skúšané aj obce, mestá a samosprávne kraje. Tento trvalý prístup ministra viedol v rámci sociálneho dialógu k ukončeniu sociálneho zmieru.
A zlyháva aj dialóg ministra so zástupcami Jednoty dôchodcov na Slovensku, občanov so zdravotným postihnutím a zástupcov ďalších sociálnych skupín občanov Slovenskej republiky. Výsledkom toho sú neodborné návrhy, neustále pokusy, omyly na týchto najzraniteľnejších.
Dámy a páni, na záver môjho vystúpenia krátka rekapitulácia toho najakútnejšieho dôvodu, pre ktorý sme zvolali toto mimoriadne stretnutie Národnej rady, ktorým je nezvládnutie prvej pomoci a pravdepodobne nenávratná strata minimálne 24 mil. eur z verejných zdrojov, ktoré mala zachraňovať krachujúce firmy a, samozrejme, aj pracovné miesta zamestnancov.
Po prvé, minister Milan Krajniak si na začiatku tejto vlády potichu presadil v skrátenom legislatívnom konaní zmeny v zákone o štátnej službe, aby mohol jednoduchšie odvolať riaditeľov úradov práce, sociálnych vecí a rodiny.
Po druhé, novelu aj využil a dlhoročných riaditeľov poodvolával a na ich miesta dosadil vlastných nominantov bez výberových konaní podľa toho, kto má jeho dôveru, prípadne politické tričko.
Po tretie, jedným z týchto dosadených riaditeľov je aj riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, ktorý podpísal všetky zásadné dokumenty vrátane platobných príkazov, o tom nás informoval pán minister na sociálnom výbore, na ktorých základe bolo pravdepodobne podvodom presmerovaných minimálne tých 24 spomínaných miliónov eur z rozpočtu prvej moci. Len na základe sfalšovania podkladov jednej referentky, ktorá mohlo, mohla mať istú pomoc od svojich kolegýň.
Po štvrté, takýto jednoduchý podvod s tak zásadnými dôsledkami umožnilo nastavenie systému poskytovania prvej pomoci absolútny nedostatok kontrolných mechanizmov vrátane krížovej kontroly, nehovoriac o inej ako o námatkovej, prípadne dodatočnej kontrole zhora.
Nehovoríme – a to chcem zvýrazniť – tu o trestnoprávnej zodpovednosti, to je vec orgánov činnom v trestnom konaní. My hovoríme o jednoznačnej politickej zodpovednosti, preto dnes predkladáme tu v pléne Národnej rady tento návrh na vyslovenie nedôvery.
Toľko z mojej strany, nazvem to, základného výpočtu prešľapov pána ministra Milana Krajniaka, ktoré preukazujú, že pán Krajniak nie je spôsobilou osobou na riadenie tak dôležitej inštitúcie, akou je ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)
Skryt prepis