Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie s faktickou poznámkou

4.6.2020 o 18:56 hod.

JUDr. PhD.

Boris Susko

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:56 - 18:58 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vyjadrím sa k niektorým skutočnostiam, čo ste mali vo svojom príhovore. Pokiaľ ide o tajnú voľbu pána generálneho prokurátora Trnku, tak viete, vy tu spomínate už viackrát tu bolo spomínané ako nejaký príklad, len ten príklad smerujete zlým smerom, lebo neboli sme my tí, ktorí nejakým spôsobom diskreditovali túto voľbu. Boli to vtedajší iní poslanci inej strany. Viete, keby sa vtedy dodržali všetky pravidlá tajnej voľby, tak ako by to malo byť, tak by sme dnes o tomto vôbec nehovorili.
Pokiaľ ide o tú tajnosť voľby, ja si myslím, že som vo svojom príhovore vysvetlil tie dôvody, prečo si myslím, že tajná voľba je lepšia a zaručuje slobodu toho, kto volí, a z hľadiska tej verejnej kontroly a toho, že voliči majú právo vedieť, ako ich poslanec hlasoval, viete, to sme niekde úplne v inom právnom systéme. My tu nemáme systém imperatívneho mandátu, už som to takisto povedal. Čiže myslím si, že toto nie je správny argument. Opätovne zdôrazním, že podľa môjho názoru by základným atribútom pri voľbách personálnych mala byť sloboda rozhodovania toho, kto volí. Sloboda rozhodovania bez toho, aby bol pod nejakým nátlakom alebo pod nejakým príkazom, ako má voliť, aby z toho neboli potom možné tie následky, ktoré som spomínal vo svojom vystúpení, nebudem ich tu opakovať.
A pokiaľ ide o dôvody odvolania, že sú to formálne dôvody. No viete, tá inštitúcia prokuratúry je práve týmito, formálnosťou tých dôvodov je zaručená jej, jej nezávislosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:52 - 18:54 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pán Šeliga, vaše vystúpenie prirovnám k jednej takej vete, ktorá platí už dlho, kade vietor, tade plášť. Viete, výdobytkom Nežnej revolúcie, vy ste povedali, že bola verejná voľba. Nie, verejná voľba bola za čias komunistov alebo za čias socializmu a práve Nežná revolúcia a všetci tí, ktorí stáli na piedestále, to kritizovali a vydobyli si to, aby poslanci a všetci mohli slobodne sa rozhodnúť podľa svojho vedomia a svedomia, koho budú voliť. Hovoríte, že verejná..., že tajná voľba sa stala nedôveryhodnou a spochybňovanou v minulosti. Áno, kto ju znedôveryhodnil a spochybnil? No vaši koaliční partneri, neviem, či aj pán Dostál vtedy nebol v Národnej rade. Všetci, čo tu sedia, pán Sulík, fotili si to, nedokázali proste, proste urobili z toho frašku. Neurobili sme to my, urobili ste to vy a obávate sa, že to príde opäť.
A ja zase poviem jednu vetu. Vy ste svojim poslancom, vy ste z nich urobili vazalov. Prvýkrát pred chvíľou som prečítala 73 ods. 2 ústavy, kedy poslanec nemá dostávať príkazy a má všetko robiť slobodne, alebo teda, vy ste im dali podpísať koaličnú zmluvu. Ak ju nedodržia, čo, stratia mandát?
A teraz druhýkrát ste dali prílepok, že musia všetci voliť verejne, to znamená stádovito. Bude verejné vypočutie, ale ja som zvedavá, ako budú vaši poslanci hlasovať. Možno ako jeden vojak, ako jedno stádo. A nehovorte, že dneska na prokurátora, zase si pozrime právny poriadok § 8 ods. 3, písmeno zákona o prokuratúre dáva možnosť jeho disciplinárnemu stíhaniu Ústavným súdom.
A myslím si, že je tu určite, určite je to objektívnejšie, kedy sa posúdi to, čo generálny prokurátor spáchal alebo nespáchal, alebo čo urobil, neurobil, ako keď príde politická mašinéria do Národnej rady a povie, že toto sa nám nezdá, v tom ste mali prokurátor rozhodnúť tak a ste neobjektívny, to, čo vy dávate do zákona, a odvoláte ho.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:37 - 18:39 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Budem sa snažiť odpovedať, odpovedať všetkým, ak mi to čas dovolí.
Takže, pán podpredseda Šeliga, nemôžem úplne súhlasiť s tým, čo ste povedali, že, že tú metodológiu posúdia, posúdi verejnosť až po voľbe. Práve Benátska komisia hovorí, že tú metódu samotnú výberu generálneho prokurátora, akou metódou sa bude vyberať, by mala mať dôveru verejnosti. Čiže predpokladá, že to bude ešte predtým, ako príde k samotnej voľbe, že sa má, že tá samotná voľba má mať dôveru verejnosti, aby potom tá voľba prebehla tak ako, ako má prebehnúť. Čiže v tomto, v tomto nemôžem súhlasiť, a preto si myslím, že to malo ísť riadnym, riadnym legislatívnym procesom
Pán poslanec Dostál, ja som nehodnotil, že či je, či je v Českej republike lepšia úprava ako v slovenskej. Ja som len povedal, že v Českej republike je iný systém štátneho žalobcu, ako je v Slovenskej republike, a že nie je to možné zamieňať. Že tam je systém, ktorý je súčasťou výkonnej moci ako verejno-politickej moci, kdežto u nás je v ústavnom systéme prokuratúra zakotvená ako sui generis, nezávislý orgán. A preto si myslím, že je to nekompatibilné, aby sa takto otvárala prokuratúra kandidátom mimo prokurátorského stavu.
Pokiaľ ide o ten prílepok, ja si stále myslím, že je to právna úprava, ktorá nesúvisí so zákonom o prokuratúre, a preto som to aj spomenul. Ale chápem a nespochybňujem tú potrebu, potrebu zmeny, aby to bolo v súlade.
Pán poslanec Baránik, ja som nepovedal, že je to v rozpore s ústavou. Ja som povedal, že je to nesystémové riešenie.
A, pán poslanec, pán poslanec Grendel, pán podpredseda Grendel, ja som si dával veľký pozor, aby som nespomenul meno pána Lipšica. Ja som hovoril všeobecne, že to vytvára neja... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:33 - 18:35 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Pán poslanec Susko, veľmi odborne ste argumentovali všetky závažné nedostatky tohto predkladaného poslaneckého návrhu a zákona. Ja prečítam judikát 73 ods. 2 ústavy.
Podľa tohto ustanovenia vykonávajú poslanci svoj mandát osobne, podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní príkazmi. Prvý príkaz, ktoré táto vláda urobila, uviazala poslancom slučku, bolo podpísanie, v živote sa to nestalo, koaličnej zmluvy. To znamená, že ak poslanec nebude chcieť plniť príkazy svojho poslaneckého klubu a svojej koalície, neviem, asi nemá právo vykonávať svoj mandát.
Druhú vec, idú presne teraz robiť v tom alebo idú urobiť v tomto zákone, že všetci musia hlasovať verejne. Rozprávame sa tu o nejakom verejnom vypočutí. Áno, všetci si verejne vypočujeme a potom sa pozriem, ako koalícia bude stádovito hlasovať, ale aj to je dobré, lebo toto bude dôkazom toho, že svoj mandát nevykonávajú slobodne, že svoj mandát musia vykonávať podľa príkazov svojho klubu.
Takže možno na niečo to bude dobré, ale stratí sa demokracia, lebo voliť tajne je voľba slobodná. A ja si tu pamätám voľby v roku 2001, keď tu boli vaši, vaši, teda pán Sulík aj koaliční partneri, ako sa tu fotili hlasovacie lístky, čo sa tu dialo, ako sa poslanci chytali za ruky a museli všetci preukazovať, kto koho volil.
Takže zrejme sloboda vám nebude nič hovoriť, aj keď sú to mnohí, ktorí stáli na doskách Slušného Slovenska, rozprávali, aká je tu nesloboda. Ja si myslím, že tá nesloboda prichádza teraz.
A chcem povedať, že aj dnes môžme prokurátora potrestať v právnom poriadku - § 8 ods. písm. 3) zákona g, zákon o prokuratúre dáva možnosť jeho disciplinárnemu stíhaniu Ústavným súdom a nemusí o tom rozhodovať, či to sa páčiť bude, alebo nebude sa to páčiť vládnej koalície, aby sa zbavili nepohodlného prokurátora, ktorý nebude konať tak, ako konať má, pretože takéto vágne ustanovenia, ako máte, že kedy môžte odvolať prokurátora, je naozaj... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 18:10 - 18:27 hod.

Susko Boris
!!! Vymazať rámček!
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 18:08 - 18:10 hod.

Susko Boris Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, máme tu poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení zákon o prokuratúre a spôsob voľby a odvolávania generálneho prokurátora, a treba sa v prvom rade zamyslieť, že prečo práve poslanecký návrh.
Je to, ako povedali predkladatelia už niekoľkokrát, stručná právna úprava, ale táto stručná právna úprava má zásadný význam v rámci právneho poriadku v Slovenskej republike.
Pán poslanec Baránik povedal v svojom úvodnom slove, že právo, ak to teda nebudem citovať, ale parafrázovať, že, že právo poslancov legislatívnej teda iniciatívy je taká istá alebo rovnocenná s právom vlády, resp. možno ešte prednostná, čo áno, z ústavného systému to tak vyplýva. Na druhej strane, ak nová vláda a pani ministerka má byť garantom nejakých zmien v celom justičnom systéme, tak by sa predpokladalo, že práve ona bude tým nositeľom takýchto zásadných zmien, to je prvá poznámka.
Druhá poznámka je, že nesúhlasím úplne s tým, že proces legislatívny v rámci vládneho návrhu zákona a poslaneckého návrhu zákona sú totožné alebo rovnocenné. A nemyslím si to najmä preto, z hľadiska tohto procesu, pretože pri vládnych návrhoch zákona prebieha riadne pripomienkové konanie, kde všetky pripomienky, ktoré idú v rámci medzirezortného pripomienkového konania, či už z iných rezortov, alebo aj najmä od verejnosti, či už sú to rôzne petície, alebo sú to rôzne hromadné pripomienky, alebo aj pripomienky jednotlivcov, musia byť v rámci medzirezortného pripomienkového konania vyhodnotené a musí byť zdôvodnené, prečo tieto pripomienky boli alebo neboli prijaté, a musí byť aj zdôvodnené, keď sú odmietnuté, čo pri poslaneckých návrhoch zákonov takto, takto nie je.
Ak sa tu spomínala Benátska komisia ako poradný orgán Rady Európy, ktorá je garantom práva a demokracie, alebo teda ako poradný orgán, tak odporúčania tejto Benátskej komisie, osobitne pre výber generálneho prokurátora, hovoria o tom, že je dôležité, aby si metóda, metóda výberu generálneho prokurátora získala dôveru verejnosti a rešpekt sudcovského a právnického povolania ako takého. Dnes tu máme vyjadrenia pani ministerky spravodlivosti, máme tu vyjadrenia pani prezidentky, máme tu vyjadrenia rôznych mimovládnych organizácií, ak som správne zachytil aj VIA IURIS, aj napríklad Zastavme korupciu, ktorí nie sú úplne stotožnení s týmto návrhom zákona práve v tých bodoch, o ktorých tu dnes celý deň rokujeme.
Všetci cítime potrebu úpravy aj v tejto oblasti. A myslím si, že v rámci tohto zákona môžme súhlasiť, a už sme to niekoľkokrát deklarovali, s rozšírením okruhu navrhovateľov, tak ako to bolo aj v programovom vyhlásení vlády napísané, že môžme súhlasiť s verejným vypočutím kandidátov, veď verejné vypočutie kandidátov pri Ústavnom súde sme sami, strana SMER navrhovala, aj teda dostala do legislatívneho procesu v minulom volebnom období vo vzťahu k ústavným sudcom. Takže myslím si, že toto sú naozaj tie inštitúty, ktoré by mali pomôcť a mohli pomôcť vybrať naozaj toto najlepšieho kandidáta, a s týmto nemáme žiaden problém a toto sme ochotní kedykoľvek podporiť. S čím však nemôžme v žiadnom prípade súhlasiť, sú tie ďalšie navrhované úpravy, ktoré tu už boli spomenuté, ale ja ich možno sa budem snažiť odargumentovať z iného hľadiska.
Otvorenie účasti na voľbe osobám neprokurátorom. Prokuratúra má v právnom systéme Slovenskej republiky postavenie sui generis, teda osobitné postavenie a má nezávislý status od výkonnej moci a zodpovedá sa parlamentu. V ústavnom zakotvení Slovenskej republiky vystupujú orgány prokuratúry ako štátni žalobcovia, ktorí majú garantované nezávislé postavenie, pričom úrad prokuratúry je orgánom ochrany práva. Na rozdiel od iných ústavných modelov niektorých iných krajín, kde je úrad verejného žalobcu inkorporovaný do výkonnej moci a stáva sa tak skôr orgánom verejno-politickej moci, ako je to napríklad v Čechách, čo aj spomínal pán poslanec Baránik v svojom úvodnom slove, že tam je to v zásade celé k dispozícii vlády. Ale my tu máme iný právny systém, my tu máme iný právny systém z hľadiska prokuratúry. Nemáme tu štátne zastupiteľstvo, máme tu prokuratúru, ktorá má iné postavenie a mala by byť nezávislá od, či už výkonnej, zákonodarnej alebo súdnej moci.
V Slovenskej republike predstavuje prokuratúra samostatný štátny orgán mimo sústavy zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci či vôbec sústavy orgánov štátnej moci. Zodpovedá to aj tomu, ako je Ústava Slovenskej republiky začlenená, pardon, ako je prokuratúra začlenená do systému v rámci Ústavy Slovenskej republiky, kde má samostatnú ôsmu hlavu Ústavy Slovenskej republiky, je venovaná táto práve samotnej prokuratúre.
Teda podľa môjho názoru otvoriť pozíciu generálneho prokurátora pre nečlenov prokuratúry je v našom systéme práva nesystémovým riešením a ide o - podľa nášho názoru - účelové riešenie práve preto, aby sa generálny prokurátor stal podriadený úradujúcej výkonnej resp. vládnej moci.
Ja nebudem špekulovať o tom, že kto je alebo nie je vybraný kandidát vopred, ale práve tieto argumenty, ktoré som povedal, vzbudzujú podozrenie, že vládna koalícia už má vybraného kandidáta a že toto je naozaj len určité divadlo k tomu, aby, aby mohol byť zvolený.
Viackrát sme počuli o tom, o prirovnaní prokuratúry k Ústavnému súdu. Prokuratúra sa však nedá porovnávať s Ústavným súdom. Mohli by sme ju porovnať z hľadiska kreovania funkcie k Najvyššiemu súdu. A tu si viete predstaviť, že predsedom Najvyššieho súdu bude nesudca? A takto by som mohol pokračovať. Môže byť policajný prezident nepolicajt? A takto by sme mohli pokračovať ďalej. Teda znamená to, že chcete otvárať aj tieto ostatné inštitúcie takýmto spôsobom, aby tam mohol byť ktorýkoľvek právnik alebo iná osoba? Myslím si, že to nie je, nie je správna cesta.
Okrem toho prokuratúra je funkčný celok, kde fungujú vzťahy nadriadenosti a podriadenosti. Dosadiť na funkciu generálneho prokurátora akokoľvek odborne zdatného právnika, ktorý nemá skúsenosti s fungovaním prokuratúry, je podľa môjho názoru čistý hazard a neviem si predstaviť inú motiváciu, ako snahu dosadiť tam vopred vybraného kandidáta. Áno, je pravdou, že v niektorých krajinách aj Európskej únie môžu kandidovať aj osoby, ktorí, ktoré nie sú aktívnymi prokurátormi, ako hovoril v svojom príspevku pán podpredseda Grendel, akurát zabudol povedať, že ako to vyplýva aj zo štúdie, ktorú spomínal sám pán podpredseda, Parlamentného inštitútu, je 19, bolo skúmaných 28 krajín, z toho 19, v 19 je generálnym prokurátorom aktívny prokurátor a v ďalších troch krajinách to bol bývalý proku..., bývalý prokurátor. Čiže z 22, z 28 prípadov sledovaných krajín je vo funkcii generálneho prokurátora prokurátor. Čiže myslím si, že tieto čísla hovoria jasne. Otázkou je, že či máme, či nemáme dosť kvalifikovaných a bezúhonných a čestných prokurátorov z ktorých by sa dalo vyberať. Ďalšou otázkou, ktorá tu bola tiež už viackrát spomenutá, ale musím to aj ja povedať, je, že to v rozpore s programovým vyhlásením vlády. Okrem toho, čo povedala sama pani ministerka, akokoľvek som čítal to programové vyhlásenie vlády, tak z toho, čo je tam napísané sa nedá nijakým spôsobom odvodiť, že v programovom vyhlásení vlády na napísané, že sa bude rozširovať okruh kandidátov na generálneho prokurátora. Jednoznačne je tam napísané, že sa bude rozširovať okruh tých, ktorí budú navrhovať kandidátov. Ja neviem si predstaviť, ako niekto si môže toto prečítať inak. Je to tam napísané úplne jasne.
Okrem toho sama Benátska komisia takisto navrhuje, aby požadovaná kvalifikácia na generálneho prokurátora nebola nižšia než tá, ktorá sa požaduje na vymenovanie do vysokej súdnej funkcie, čiže mala by ta byť naozaj paralela taká, ako je s Najvyšším súdom. Čiže to je ten prvý dôvod.
Druhý dôvod, pre ktorý nemôžme súhlasiť s týmto návrhom sú dôvody na odvolanie generálneho prokurátora. Tieto ustanovenia, že funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne, sú naozaj tak vágne a subjektívne dôvody, ktoré sa dajú prispôsobiť akokoľvek, že predstavujú obrovské riziko zneužitia politickej moci voči generálnemu prokurátorovi. Ja nehovorím, že budú zneužité alebo že to bude za týmto účelom, ale vytvárajú možnosti. A my by sme mali právnu úpravu prijímať tak, aby sa nedali vôbec takéto možnosti pripustiť.
Čiže myslím si, že toto ustanovenie naozaj charakterizuje to, čo tu viackrát bolo povedané, že ide o politizáciu samotnej prokuratúry, pretože ak má mať výkonná moc priamo takýto vplyv a zákonodarná moc na generálneho prokurátora, tak to naozaj nie je vhodné riešenie. Inými slovami, ak generálny prokurátor nebude poslúchať vládnu moc, tak sa subjektívne na základe takéhoto vágneho dôvodu môže navrhnúť jeho odvolanie.
Štvrtý bod, ktorý nám na tejto novele vadí, je čl. 2 bod 2. Odcitujem, je to krátke ustanovenie: V § 115 ods. 2 sa vypúšťa slovo "tajná". (Reakcie z pléna.) Ide o neprípustný prílepok, ktorý ste, ktorý ste sami kritizovali v predchádzajúcom volebnom období a takisto aj v tomto volebnom období, ktorá sa vôbec netýka prokuratúry ani zákona o prokuratúre, ale týka sa ustanovenia rokovacieho poriadku, ktoré upravuje opakovanú voľbu sudcov Ústavného súdu. Vôbec sa netýka prokuratúry. Ja chápem, že sa v minulom volebnom období, keď sa novelizoval rokovací poriadok, stala chyba a že toto ustanovenie tam omylom zostalo, keď sa menila priamo z rokovacieho poriadku tajná voľba na verejnú, ale je otázka, že keď sami kritizujete prílepky v zákonoch, prečo práve v tomto zákone sa tento prílepok nachádza. Ale teda bez ohľadu na to v rokovacom poriadku je všeobecne zavedená verejná voľba.
Verejnosť alebo tajnosť voľby v personálnych otázkach je principiálna otázka. Tajná voľba v personálnych otázkach má svoj obrovský význam a je výsledkom demokratizácie spoločnosti, a nielen vo vzťahu k generálnemu prokurátorovi alebo ústavných sudcom, ale vo vzťahu všeobecne k akýmkoľvek verejným funkciám. Ja som o tejto téme už raz tu v parlamente hovoril pred niekoľkými rokmi, ale asi je načase to zopakovať. Tajnosť hlasovania rovnako ako všeobecnosť, rovnosť a priamosť volebného práva sa nielen v našej ústavnej teórie a praxi považujú za základné demokratické princípy volieb.
Priamo ústava vo svojich ustanoveniach niektorých priamo stanovuje, že volebné právo sa v uvedených prípadoch vykoná tajným hlasovaním. Tajné hlasovanie je nevyhnutnou zárukou pocitu istoty voliča, že bude môcť byť slobodným pri voľbách a aj po voľbách. Má voličovi zabezpečiť nielen to, že ho pri volebnom akte nebude nikto nijakým spôsobom ovplyvňovať, a súčasne, že nikto nezisťuje ako volil. Sloboda volieb by bola vylúčená v prípade, ak by mal volič potenciálny strach z následkov svojho volebného rozhodnutia, a to bez ohľadu na to o aké voľby ide, či ide o voľby do Národnej rady, alebo niektorého z verejných funkcionárov aj volebných tu parlamentom.
My tu nemáme, s tým nemôžem súhlasiť s pánom poslancom Dostálom, my tu nemáme imperatívny mandát, aby sa poslanci priamo zodpovedali svojim voličom, zodpovedajú sa až vo voľbách, preto tento argument nemôžem akceptovať. Tajnosť hlasovania je dôležitý ústavný princíp, pričom účelom tohto princípu, ktorý je pojmovým znakom slobodných volieb je umožniť každému voličovi, aby len v súlade s vlastným presvedčením dal hlas tomu kandidátovi, ktorého chce naozaj voliť, a zároveň aby o jeho voľbe nemal bez vôle voliča nikto vedomosť. Pojem slobody volieb treba vykladať materiálne, a nie iba formálne. O slobodné voľby ide vtedy, keď na voličov nie je vytvorený žiadny nátlak nútiaci ich hlasovať pre niektorý zo subjektov. Voliči musia mať slobodu už pri vytváraní svojich postojov, a to nezávisle bez použitia násilia či hrozby násilia, donútenia, navádzania či manipulatívneho ovplyvnenia akéhokoľvek druhu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, toto sú atribúty, ktoré skonštatoval aj Ústavný súd vo svojich viacerých rozhodnutiach a nálezoch. Treba povedať, že inštitút tajnej voľby má v podmienkach Slovenskej republiky okrem právneho tiež aj historický, ba politický aspekt, ktorý taktiež nie je úplne bez významu.
Aj historické súvislosti môžu byť dôvodom na zavedenie dodržiavania ochrany takých volebných praktík, ktoré majú chrániť integritu demokratického procesu. Verejný funkcionár by totižto mohol aj zneužiť svoje poznatky z verejných volieb o tom, kto hlasoval za jeho zvolenie a kto proti. A opačne by bol aj novozvolený verejný funkcionár chránený pred tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že za neho hlasovali.
Ústavný súd v jednom z svojich nálezov konštatoval, že inštitút tajnej voľby má prinajmenej rovnako dobré demokratické korene ako inštitút verejnej voľby a proti demokratickej správe vecí verejných bol v dejinách zneužívaný skôr ten druhý, teda verejná voľba. Čiže dajme si na misky váh argumenty za verejnú voľbu, argumenty proti verejnej voľbe a argumenty za tajnú voľbu a argumenty proti tajnej voľbe. Keď si na tieto misky váh položíme naozaj argumenty, tak za verejné hlasovanie je tu len jeden jediný a to je verejná kontrola.
Naopak, argumenty proti verejnej voľbe hovoria o riziku zneužitia poznatkov z verejných volieb o tom, kto hlasoval za zvolenie kandidáta a kto proti, a takisto riziko, že novozvolený funkcionár, resp. osoba, ktorá bola zvolená, je vydierateľný tými, ktorí by chceli uňho profitovať z toho, že zaňho verejne hlasovali. Na druhej strane argumenty za tajné hlasovanie je úplne slobodný výkon volebného práva bez hrozby následného postihu na profesnej úrovni za dané hlasovanie, riziko zastrašovania je minimalizované tým, že ani ten, kto chce zastrašovať, nemá istotu v tom, že volič zahlasuje podľa predstáv toho, kto je volený.
A preto si myslím, že všeobecne, a to sa nevzťahuje len ku generálnemu prokurátorovi, ale v akýchkoľvek personálnych otázkach, a to bez ohľadu na to, o koho ide, by sa malo voliť tajne.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

4.6.2020 18:01 - 18:01 hod.

Vaľová Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja by som k tomu chcela povedať, že generálny prokurátor nie je iba manažér, ktorý má zabezpečovať chod úradu, ale rozhoduje aj o veciach v pôsobnosti prokuratúry a svojimi riadiacimi aktami nastavuje aj chod fungovania celého systému predovšetkým po odbornej stránke.
V prípade, ak sa generálny prokurátor stane človek, ktorý tento systém pozná len z vonku, bude mu trvať nesmierne dlho kým ho pochopí, pričom vzhľadom na svoju neodbornosť v tejto oblasti by mohol aj uškodiť, hlavne ak by sa na to pozeral očami napr. advokáta, ktorý predovšetkým na súde stojí práve v opozícii voči prokurátorovi. O uvedených veciach svedčia aj zákony týkajúce sa trestného práva, ktoré boli dlhé roky otvorené najmä osobami z prostredia advokácie alebo úradníkmi, či štátnymi tajomníkmi a právnymi teoretikmi, a preto aj dnes v porovnaní so zahraničím a zahraničnou právnou úpravou sú veci zbytočne komplikované, nesmierne preformalizované a v niektorých prípadoch sú aj jednostranne výhodné. A chcem povedať, že práve tento Trestný zákon nastavoval pán Lipšic. A dnes už hovoria aj prokurátori, aj policajti, že majú veľmi, veľmi veľa prekážok a veľmi veľa vecí, ktoré nie sú v prospech toho, aby čím skôr dopadli páchateľa, ale ktorí sú viac-menej prekážkou. A formulácia, že kedykoľvek môžte prokurátora odvolať, ak nevykonáva svoju prácu, tak ako si bude predstavovať parlament alebo vláda, je naozaj obrovský tlak, a preto nie je na mieste, že tu teraz hovoríte, že my politikárčime.
Myslím si, že politikárčite vy aj tým, že najväčším výdobytkom, kedy všetci štrngali s kľúčami, a všetci, ktorí ste kričali na slušnom Slovensku, bola tajná voľba, voľba vykonávať svoj mandát.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 16:48 - 16:50 hod.

Kmec Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Tak k pánovi Šeligovi. Určite som sa po vražde dvoch mladých ľudí vyjadroval a mal som z toho aj problémy, takže z mojej pozície v USA som sa zasadzoval o to, aby páchatelia čo najskôr skončili vo väzení. Aj v kauze zmenky napríklad som stál na tej správnej strane, páni Kočner a Rusko by sa mi veľmi nepoďakovali za tieto moje postoje. Takže to, to, ako som vystupoval, si myslím, že tie postoje som mal veľmi konzistentné a celých 30 rokov som stál na strane právneho štátu a demokracie a nebudem od tejto cesty ustupovať.
Čo mi však vadí na vašom prístupe, a to je z mojej praxe, čo vidím vlastne aj v iných štátoch, je uplatňovanie princípu kolektívnej viny. Tu si zoberiem teraz príklad od pána Pročka, ktorý hovorí o neschopnosti všetkých prednostov okresných úradov, čo ja mám skúsenosti z viacerých výkonov prednostov okresných úradov, ktorí robia skvelú prácu. Takže chcete zase vyhadzovať všetkých a máte krvavé oči pri robení politiky, čo nie správne. To len na ten úvod toho politického vystúpenia.
Čo sa týka samotnej voľby a konkrétnych mien, vidíme, že verejné vyhlásenia jasne ukazujú o záujme voľby konkrétnej osoby. Treba ten, mať, mať tú politickú opatrnosť, že neísť zmenami najprv a potom predstavovať účelovú, účelovú legislatívu, pretože potom sa to ukazuje, médiá na to upozorňujú, všetci.
A to isté, čo sa týka týchto účelových vyberaní z medzinárodných ustanovení. Ja by som len priviedol príklad Maďarska, ktoré keď prijímalo svoju ústavu, vyberalo tie najhoršie ustanovenia z ústav jednotlivých západoeurópskych a, a, a iných, iných západných krajín. Dali to dohromady a mali z toho obrovské problémy, pretože bolo to účelovo poskladané, až doteraz musia bojovať s tým, že musia vysvetľovať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 4.6.2020 16:45 - 16:47 hod.

Ferenčák Ján Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Ja chcem práve poďakovať pánovi poslancovi Kmecovi, že jeho príhovor bol vyvážený. Porovnal ho aj s inými systémami, ktoré fungujú v okolitých štátoch. Nebol ani hanlivý, ani agresívny, jednoducho taký faktický. To treba akceptovať, si myslím, na všetkých stranách.
Na druhej strane, viete, toto je politická téma, tak očakávať nejakú odbornú diskusiu asi by bolo ťažké, keďže sa jedná o politiku, a, samozrejme, dochádza aj k týmto rozporom, ale jedna, jeden fakt by mal platiť, že zákony by mali byť prijímané pre nejaký účel a ten účel by mal byť zlepšiť niečo, čo v tomto štáte, alebo pomoc ľuďom. A nemali by sa zákony robiť konkrétne, buď pre niekoho, alebo chcem niečo tým dosiahnuť.
Tu sa stala práve tá politika, preto tá diskusia je taká, keď sa jeden predseda strany preriekol, že je tam zhoda na pánovi Lipšicovi. No a čuduj sa svete, o chvíľu prišiel takýto zákon do pléna. Ak by toto nebolo a vy by ste prišli s dobrým úmyslom, tak verte tomu, že tá diskusia by sa niesla v úplne inom duchu. Ale keďže už odznelo meno a takýto zákon tu prišiel, no tak jednoducho sa netreba čudovať, že všetci si myslia, že je šitý konkrétne pre konkrétneho človeka. A v tom sa ťažko obhajuje. Mali ste prísť úplne nejako ináč.
A čo všetci očakávajú, no aj ja to očakávam, aby sme tu riešili také trápenia tých ľudí. A myslíte si, že toto je trápenie ľudí? Ľudia očakávajú, aby mali dobrú prácu, slušnú plácu, aby bolo bývanie, a hlavne očakávajú, aby aj vláda a parlament riešili ich problémy. A si myslíte, že nominácia pána Lipšica je ich najväčší problém?
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 4.6.2020 16:07 - 16:19 hod.

Kmec Peter Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy, vážení páni, venujeme sa dnes problému, ktorý v podstatnej miere odhalí, ktorým smerom vykročí politická kultúra a demokracia na Slovensku.
V minulom období zažila táto sieň celý rad happeningových akcií zo strany vtedajšej opozície a dnešnej koalície v ohrození demokracie a nastolovaní tyranie. Verejnosť mala možnosť počúvať celý rad negatívnych prívlastkov na štát a zároveň verejných deklarácií, ako to bude robiť inak, ako budete demokratickí, ako vytvoríte nezávislosť polície, súdnej moci a prokuratúry. Radi ste používali slovo zmena, sľubovali svetlejšie, transparentnejšie začiatky, ale dnes všetci vidíme, že opak je pravdou. Vaše viaceré mocenské rozhodnutia a kroky sú zmenou, áno, to súhlasím, ale k horšiemu. V priamom prenose verejnosť vidí, ako vám deň po dni zachutila moc, a vytvárate si svoje pravidlá. Nanucujete svoje vnímanie spravovaniu veci verejných.
Chcem tu pri tejto príležitosti jasne povedať, že už vám dávno nejde o verejný záujem, ale účelovo už len o ten úzko mocenský a stranícky. Vláda pod vedením predsedu zneužíva koronavírus na šírenie strachu do spoločnosti, aby sa pod rúškom boja proti nemu okliešťovali demokratické práva a presadzoval scenár tzv. riadenej demokracie. Dnes už neplatí, že chceme nezávislého policajného prezidenta, ale práve naopak ho má menovať priamo minister. Dnes už neplatí tak ako pred voľbami, že ľudia majú právo zhromažďovať sa, ale, naopak, treba im toto právo obmedziť. A dnes už rovnako neplatí, že obsadzovanie okresných úradov bude na základe odbornosti. Idete zriadiť politické komisie, ktoré dosadia tých politicky správnych OĽANO ľudí do úradov. Čudujem sa koaličným partnerom, že sa nečinne pozerajú, ako sa Slovenská republika mení na OĽANO štát, ktorý ovláda neomylný premiér.
Rovnako nevychádzam z údivu, ako dokážete mocensky ignorovať odporúčania prezidentky a právnych expertov, dokonca samotnej ministerky spravodlivosti, ktorí vás varujú pred dnešným krokom, a tým je politizácia Generálnej prokuratúry. Chcem apelovať na časť koaličných poslancov, ktorí vnímajú riziká krivenia slovenskej demokracie v súvislosti s prijatím tejto legislatívy, aby nepodporili tento zákon. Chcem tu jasne povedať, som zástancom Pellegriniho politiky zodpovednej zmeny, ktorá prispela k očiste súdnictva, prokuratúry a uvoľnila ruky polícii v zmysle pravidla, padni komu padni, nech tí, ktorí zlyhali vo verejných funkciách, sú spravodlivo vyšetrení a potrestaní. Ale apelujem, nerobme z toho verejné divadlo a nekrivme v mene toho zákony a demokraciu na Slovensku. Nepodporte tento návrh, pretože je výsmechom nielen do tváre vašich voličov, ktorí uverili vami ponúknutej politickej zmene, ale aj poškodzuje záujem Slovenska v zahraničí. Apelujem na vás, nepodceňujme tento aspekt, pretože sa nám môže tvrdo vrátiť. Dobre viete, že zahraničná politika Slovenska môže byť iba taká silná, aká je silná domáca politická a ekonomická scéna. Musím jednoznačne povedať, že vaše rozpory vo vládnej koalícii, neschopnosť riešiť ekonomiku, ako aj nedemokratické tendencie uchopovania moci vyvolávajú otázniky nad smerovaním krajiny, a obávam sa, že môžu postupne oslabovať pozíciu Slovensko na zahraničnopolitickom poli.
Vláda Petra Pellegriniho vám odovzdala štát s vysokým zahraničnopolitickým renomé a Slovenská republika sa tešila a rešpektu rovnako v Bruseli, vo Washingtone, v Moskve alebo v Pekingu. Preto sa obraciam aj prostredníctvom môjho vystúpenia v Národnej rade na slovenskú verejnosť, že správanie sa vládnej koalície je v ostrom rozpore so zahraničnopolitickými záujmami Slovenskej republiky a v krátkom čase môžeme čeliť veľmi nepríjemným otázkam zo strany strategických zahraničnopolitických partnerov. Na pondelkovej tlačovej konferencií som vymenoval niekoľko prešľapov tejto vlády, ktoré už vyvolávajú negatívny záujem medzinárodného spoločenstva, a v mojom dnešnom vystúpení sa zameriam na pokus predkladateľov o politizáciu prokuratúry, ktorá má vysoký potenciál zaznamenať ďalšie negatívne reakcie zo zahraničia. Poviem aj prečo.
Predkladatelia v dôvodovej správe uvádzajú, že sa pri novelizácií zákona o prokuratúre riadia odporúčaniami Benátskej komisie Rady Európy a taktiež praxou iných členských štátov Európskej únie. Tu musím skonštatovať, že selektívny výber, zdôrazňujem, selektívny výber odporúčaní Benátskej komisie je na mnohých miestach neúplný až zavádzajúci a prax v iných členských krajinách ukazuje, že konečný cieľ predkladateľov dosadiť za generálneho prokurátora pána advokáta Lipšica je v úplnom rozpore s aktuálny stavom profesného obsadenia pozície generálneho prokurátora v členských štátoch Európskej únie.
Dôvodovú správu predkladateľov by som teda označil za účelovú správu. Táto účelová správa totiž opomína aj viaceré všeobecne akceptované princípy identifikované v odporúčaniach Benátskej komisie, ktoré sú považované za nevyhnutné k tomu, aby pôsobenie prokurátorov nepodliehalo politickým tlakom. Boli tu rôzne ohlasy ohľadom Rady prokurátorov na Slovensku, tak by som odporučil prečítať si právne stanoviská, odporúčania poradného výboru európskych prokurátorov, ktorí asi nebudú skorumpovaní, ktoré sa týkajú nezávislosti prokuratúry a z ktorých Benátska komisia často vychádza.
Poradný výbor európskych prokurátorov prijal v roku 2014 tzv. Rímsku chartu, ktorá obsahuje európske normy a princípy fungovania nezávislej prokuratúry. Uvediem len niektoré z nich.
Jedným zo základných princípov podľa bodu 4 Rímskej charty je zabezpečiť čo najväčšiu nezávislosť autonómiu prokuratúry ako neoddeliteľnú súčasť nezávislosti súdnej moci, zdôrazňujem, súdnej moci, a nie exekutívnej alebo legislatívnej moci. Túto všeobecnú zásadu, ktorú zdôrazňuje aj Benátska komisia, sme povinní neustále posilňovať. To vyplýva aj z našich záväzkov v Rade Európy. Naopak, aktuálna novela ide v príkrom rozpore s touto zásadou a posilňuje právomoci Národnej rady na zasahovanie do nezávislého výkonu funkcie generálneho prokurátora. Navrhované nové subjektívne dôvody na odvolanie generálneho prokurátora z funkcie môžu viesť k politizácii výkonu jeho alebo jej funkcie a oslabujú princíp vonkajšieho nezasahovania do nezávislosti jeho alebo jej práce.
Návrh na rozšírenie okruhu kandidátov na post generálneho prokurátora obsiahnutý v navrhovanej novele je tiež otázny a veľmi kontroverzný. Rímska charta aj Benátska komisia totiž hovoria o tom, že spôsob výberu generálneho prokurátora musí získať širokú dôveru a rešpekt verejnosti, ako aj členov súdnictva, prokuratúry a právnických povolaní. Berúc do úvahy už spomínané výhrady pani prezidentky, ministerky spravodlivosti, rady prokurátorov a mnohých významných právnych expertov, som presvedčený, že v prípade prijatia vašej novely je aj tento základný všeobecne akceptovaný európsky princíp vážne ohrozený.
Vrátim sa k dôvodovej správe, kde sa odvolávate na britský systém, ktorý jediný vyberá prokurátora aj z radov advokátov a ktorého menuje predseda vlády. Tento systém je však založený na anglosaskom práve, tzv. common law, na rozdiel od slovenského systému, ktorý sa riadi európskym kontinentálnym právom. Common law vychádza z tradície podávania žaloby priamo zo strany exekutívy, to jest z polície, a nie nezávislého verejného žalobcu. Výrazu attorney general ktorý sa používa vo Veľkej Británii alebo v USA skôr zodpovedá slovenský výraz generálny advokát, a nie generálny prokurátor. Viem, že pán advokát Lipšic je zástancom anglosaského práva, ale v prípade jeho záujmu o post generálneho prokurátora si zmýlil krajinu. Nemali by sme kvôli tomu meniť príslušný zákon ani náš právny systém. Ak by sme dôsledne čítali odporúčania Rady Európy, pán Lipšic ako dlhoročný vysokopostavený politik by sa nemal stať ani členom Súdnej rady, nieto ešte generálnym prokurátorom.
Ak sa odvolávame na prax iných krajín EÚ, tak dnešný generálni prokurátori pochádzajú z radov prokurátorského, 23 krajín, alebo súdneho stavu, 4 krajiny. Takže vidíme, že pôvod prokurátorského stavu výrazne prevyšuje, a mali by sme sa skôr venovať štandardom a výnimkám.
Výber generálneho prokurátora týchto, mimo týchto dvoch stavov jej považovaný skôr za výnimku než za pravidlo. V dôvodovej správe je tiež odvolávka, že sú takéto prípady, ale jediný individuálny prípad, ktorý som našiel a v ktorom Benátska komisia uvítala rozšírenie profesií na výber prokurátorov, bol prípad Čiernej Hory, avšak aj tu išlo o výber hlavného špeciálneho prokurátora, ktorý je u nás zástupcom generálneho prokurátora a jeho podriadených, a v tom čase odporúčaní išlo o novovznikajúcu krajinu s obmedzeným počtom sudcov a prokurátorov, a ktorá si nevedela rady s vonkajším, zahraničným organizovaným zločinom. V dnešnom, v dnešnom, v dnešných časoch to už nie je prípad Slovenska ani všeobecne uznávané pravidlo Rady Európy. Súčasná právna úpravy voľby aj odvolávania generálneho prokurátora z roku 2001 plne zodpovedá európskym demokratickým štandardom, je vyvážená a minimalizuje politické zasahovanie do výkonu prokuratúry. Samotný pán Lipšic sa ako vtedajší vedúci úradu ministra spravodlivosti na tvorbe existujúceho zákona aktívne podieľal.
Pán podpredseda Grendel spomenul pána generálneho prokurátora Milana Hanzela, ktorý sa stal ako politik, ako jediný politik v histórii Slovenska prokurátorom. Práve kvôli tomu bola prijímaná táto legislatíva v roku 2001 aj za účasti pána, pána Lipšica, aby sa predišlo nástupu politických nominácií na post generálneho prokurátora. Takže buďme preto rozumní a hľadajme také riešenia, ktoré potvrdia, že Slovenská republika je naďalej demokratickým štátom, kde sa ctia pravidlá a kde politika nie je povýšená nad právo a spravodlivosť. Je to náš záväzok voči voličom, a tak ho aj napĺňajme.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis