Videokanál klubu

Ďakujem pekne.
Ja vám teda neďakujem za vaše vystúpenie. Ja ani nechcem teraz vravieť, na ktorej strane by som bol z hľadiska zákona, ale nehnevajte sa na mňa, pán kolega, ja tomu nerozumiem, prečo tak príkro, drzo, arogantne vystupujete. Koho? Ak chcete niekoho presvedčiť, tak ho presviedčajte, ale prečo takýto tón? Ako si to vôbec dovoľujete? To je proste tak drzé a tak chrapúnske voči kolegom, ktorí tu sedia, že to je neuveriteľné pre mňa. Prosím vás pekne, ak chcete mať nejakú budúcnosť, akúkoľvek, ako politik, ako človek, odborník alebo ako človek vôbec, tak troška kroťte svoj, neviem, či povedať temperament alebo čítajte viac kníh, alebo ja neviem, čo vám mám viac poradiť, ale prosím vás, niečo s tým urobte. To je naozaj neuveriteľné.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Cmorej, tak ja vám poviem, s niektorými pozmeňovákmi súhlasím. Určite súhlasím s tým, aby život dieťaťa nebol nadradený nad život ženy, pretože o tom hovorí aj Ústavný súd Slovenskej republiky a jednoducho žena-matka, ktorá má ešte doma ďalšie deti, tak určite je pre túto rodinu potrebná a malo by to byť, malo to byť, mali by mať rovnaké práva aj matka, aj dieťa.
S čím nesúhlasím, je, že 15-ročné deti, pretože som matka a viem, čo je to dieťa, mám dve deti. Neviem, či vy máte, pán Cmorej, deti. Ak máte, tak mi to povedzte. (Reakcia z pléna.) Som rada, ale určite nie 15-ročné. Ako 15-ročné deti môžu sami rozhodovať o tom, či pôjdu na potrat, alebo nepôjdu bez súhlasu rodiča. Viete, čo je to puberta? Pubertu lekári klasifikujú, neviem, akých ste tam mali lekárov gynekológov, že je od 10 do 18 rokov. Ak sa to zmenilo, tak ma vyveďte z omylu, kedy je emočná instabilita, kedy ľudský organizmus rastie rýchlosťou sto percent a podobne. Čiže s tým nesúhlasím.
A, pán Stančík, dovolila, či, pán Cmorej, prepáčte, dovolila by som si povedať, skúste svoje deti učiť vychovávať slušne, pretože to, čo ste tu predviedli, viete, že bude sa pani zodpovedať, pani kolegyňa poslankyňa, ak nezahlasuje a všelijaké tie monštrá, všetko, čo používate, nepoužil ste to, ste to citovali, všetky tie slová ste priniesli liberáli a OĽANO do parlamentu. A potom sa sťažujete aj na výboroch, ako strašne vám ľudia ubližujú na Facebooku, aké strašné slová používajú, čo všetko voči vám robia. Viete, ak sme to povýšili do parlamentu, tak bežný človek si berie, že to je úplne bežná vec a môže to bežne používať. Takže ja by som poprosila možno aj trošku úcty, aby sme sa zároveň nevyhrážali kolega kolegovi, že ako musí hlasovať, prečo musí hlasovať proste, aké má kto svedomie. Ja si myslím, že každý tuná koná podľa najlepšieho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Nestačím sa diviť, že čo sa vlastne deje. Inak, pani poslankyňa, ten vecný tón, ktorým ste vystúpili, je dosť vzácny posledné dni v tomto pléne. Som rád, že ste tak vystúpili. Ale ak ste položili otázku, že prečo je tu toľko rozporov, prečo je tu toľko nezhody v mnohých veciach, no tá prvá je, že príspevok pána ministra Budaja do celého tohto úsilia, ktoré tu je, bolo jediné. Prišiel sem, ponadával opozícii do chrapúňov a ja neviem, čo do všetkého možného, čo teda si asi pravdepodobne máloktorý minister v celej Európskej únii dovolí v pléne parlamentu, ale to je Jano Budaj. Ja som inak bol s ním v jednom koaličnom klube v roku 1998 - 2002.
Ak by sme nebrali do úvahy tú politizáciu, ktorá tu je, a išli by sme len na podstatu problému, tak musíme povedať, že preto je to poslanecký návrh, aby nemohol byť posudzovaný v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Pretože to, čo pán poslanec Šíbl povedal, že to bolo v pripomienkovom konaní, to je veľké klamstvo, pretože v tom možno bolo, boli tie dve strany pôvodného návrhu, ale vôbec nie ten dvoj alebo trojhodinový pozmeňujúci návrh, ktorý rieši všetky tie veci, ktoré tu mnohým prekážajú. A to je aj asi problém vášho koaličného sporu, že to ako koalícia neviete posúdiť. A ten hnev netreba obracať na nás.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, tiež som si, budem reagovať na to, čo ste uviedli, že v encyklike Laudato si sú aj iné formulácie, tak som tiež so záujmom si prebehol, pretože je to 150 strán, 152-stranová encyklika, že o čo vlastne ide, a predpokladal som, priznám sa, že som ju doteraz nečítal, uvažoval som nad tým, že pravdepodobne pôjde o encykliku, ktorá sa výsostne dotýka ochrany životného prostredia.
A zistil som, že táto encyklika sa zaoberá len čiastočne týmito otázkami, pretože jej hlavným zámerom je sociálna situácia vo svete vo vzťahu k prostrediu, v ktorom sa žije. A presne ste vy dali ten citát, ktorý hovorí, že táto encyklika je zameraná na ľudí, na ich postavenie, na tie nerovnosti, ktoré sa vytvárajú aj klimatickými zmenami, ale aj vôbec všetkým, čo sa okolo nich deje. A táto encyklika určite nebola písaná na základe toho, že by aj Svätý Otec hľadal počin v tom, ako vyzerá Slovensko. Tu sú postavené veci úplne inak, pretože tá chudoba je najmä v Južnej Amerike, v Afrike a v iných štátoch, a na tomto sú postavené veci.
A hľadať tam nejakú, nejakú súvislosť so Slovenskom v tejto encyklike a len v tejto oblasti, ktorú ste vy povedali, je postavená len na tom, že argumentácia vždy charakterizuje záujem. A ten záujem podľa môjho názoru nie je čistý ani vo vzťahu k tejto encyklike.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Veľmi stručne, ak dovolíte.
Ak sme skonštatovali po mimoriadnom sociálnom výbore, že pán minister nepresvedčil minimálne opozičných poslancov a z toho titulu sme volili cestu vyslovenia nedôvery tu v pléne Národnej rady, môžem aj po tomto pokuse skonštatovať, že pán minister nepresvedčil. Nepresvedčil preto, že politická zodpovednosť vyplývajúca, by som povedal, z riešenia prvej pomoci, a to hlavne tej kauzy nešťastnej Okresného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Pezinku, má jednoznačne všetky princípy pre to, aby vyvodil aj svoju osobnú politickú zodpovednosť.
Tá prvá pomoc celkove je, je veľmi potrebná. Je to vlastne jediný prvok systémový, ktorý rieši aj zamestnávateľov, aj zamestnancov z hľadiska zachovania zamestnanosti, z hľadiska kompenzácie jednotlivých firiem, ale, ale to nešťastné nastavenie, na základe ktorého bolo potrebné robiť ďalšie úpravy, to znamená, že prvá pomoc plus, prvá pomoc dvakrát plus, čo ja vítam, lebo to je navyšovanie tých prostriedkov, si za ten rok a pol možno žiadala urobiť aj isté úpravy alebo konkretizáciu aj z hľadiska systému kontroly. Ten systém kontroly ukázal aj v tomto prípade, že má svoje veľké diery a je potrebné aj v tejto chvíli, lebo tá pomoc nekončí, sa nad tým veľmi vážne zamyslieť a, a riešiť jednoducho tento problém.
Nepôsobí dobre ani tá posledná kauza alebo problém z hľadiska nevyplatenia všetkých prostriedkov vzhľadom na to, že niekto v tej štátnej správe, konkrétne z rezortu, zle vyrátal nejaký vzorec na vyplácanie týchto kompenzácií, namiesto 100 % 80 %, čo znamená, že namiesto 1 100 maxima dostávali ľudia 880, čo je nejakých 220 eur rozdiel. Treba povedať, že podľa vyjadrenia pána ministra je to takmer 5 000 zamestnávateľov. To znamená, že veľké množstvo, ktoré síce sa bude teraz doplácať, pretože rezort povedal, že sa stala chyba. No len aj to je do istej miery výsledkom toho, že takéto chyby by sa stávať nemali. Pretože to nie je otázka jedného zamestnanca, po ňom bolo potrebné, aby sa isté veci kontrolovali. To je tak vážna vec, ktorá zasahuje v podstate celé Slovensko, že by sa to stávať nemalo. Aj to len dokresľuje, že prvá pomoc je dobrá, je dôležitá, je potrebná, ale z hľadiska logistiky a manažovania má svoje veľmi veľké úskalia a jednoducho problémy.
Preto si myslím, že tá politická zodpovednosť, ktorú žiadam, je namieste a mala by byť v tomto prípade aj vyvodená.
Ďakujem.