Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, máme tu predložený dlhodobý plán, čo je inými slovami strategický dokument. Samotná aj predkladacia správa hovorí o tom, že ide o strategický dokument, teda mám za to, že ide o dokument, ktorý má zásadný charakter pre vnútornú a zahraničnú politiku Slovenskej republiky, keďže ide o dlhodobú stratégiu obrannej politiky, tak obranná politika má určite zásadný charakter aj pre vnútornú, aj pre zahraničnú politiku Slovenskej republiky.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ešte na úvod by som teda chcel povedať, že nebudem sa venovať vecnej stránke, keďže ja nie som odborník na obrannú politiku, ale ide mi o tú procesnú stránku predloženia tohto materiálu do Národnej rady Slovenskej republiky, respektíve vôbec o to, či vláda Slovenskej republiky mohla vôbec takýto dokument v demisii schváliť.
Podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky ak prezident Slovenskej republiky odvolá vládu rozhodnutím vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čo sa tak stalo, poverí ju vykonávaním jej pôsobnosti až do vymenovania novej vlády, avšak výlučne v rozsahu podľa článku 119 písm. a), b), c), a pardon, a), b), e), f), m), n), o), p) a r) výkon pôsobnosti vlády podľa článku 119 písm. m) a r) je v každom jednotlivom prípade viazaný na predchádzajúci súhlas prezidenta Slovenskej republiky. Podľa článku 119 Ústavy Slovenskej republiky vláda rozhoduje v zbore. Rozhoduje o návrhoch zákonov a nariadeniach vlády, o programe vlády a jeho plnení, o zásadných opatreniach zabezpečenia hospodárskej a sociálnej politiky, po e) o návrhu štátneho rozpočtu a štátneho záverečného účtu, o medzinárodných zmluvách, o súlade s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv, o podaní návrhu na Ústavný súd a tak ďalej. Medzi inými, podľa písm. i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky a podľa písm. r), podľa písm. r) o ďalších otázkach, ak to ustanoví osobitný zákon.
Ako som už predtým citoval ustanovenie článku 115 ods. 3, ak teda vláda je poverená prezidentkou Slovenskej republiky, inými slovami je v demisii, niektoré z týchto kompetencií nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len, teda niektoré môže robiť, niektoré nemôže robiť vôbec a niektoré môže robiť len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne. Ak si zoberieme článok 119 písm. i), kde sa hovorí, že vláda rozhoduje v zbore o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky, toto písmeno vo vymenovaných písmenách podľa článku 115 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nie je vymenované. To znamená, túto kompetenciu vláda nemá vôbec, ani so súhlasom prezidentky, ani bez jej súhlasu a nemôže túto kompetenciu vláda realizovať vôbec, teda o týchto otázkach, o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky vláda v demisii nemôže rozhodovať vôbec. Pokiaľ ide o písm. r), a to je, že rozhoduje o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon, tak môže rozhodovať len s predchádzajúcim súhlasom prezidentky Slovenskej republiky, a to v každom jednotlivom prípade osobitne.
Z predkladacej správy k tomuto materiálu, tak ako bol doručený Národnej rade Slovenskej republiky, ani z materiálov, ktoré boli doručené do podateľne Národnej rady Slovenskej republiky a ktoré sú zverejnené na internetovej stránke, nevyplýva na základe čoho, na základe ktorého ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky vláda tento dokument schválila a na základe čoho ho predkladá do Národnej rady. Je tam síce, že ho predkladá na základe zákona č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, avšak vláda v demisii musí odôvodniť schválenie takéhoto materiálu a predloženie do Národnej rady aj s ohľadom na ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú vláde v demisii. Toto sa z dôvodovej správy nedozvieme. Čiže nedozvieme sa ani, či vláda postupovala podľa písm. r), to znamená, že podľa toho, že môže schvaľovať v zbore alebo rozhodovať v zbore o otázkach iných alebo ďalších, ak to ustanoví zákon, alebo či teda rozhodovala podľa písm. i), a teda rozhodovala o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Ako som citoval o písm. i), vláda nemôže rozhodovať vôbec.
Ak by sme aj pripustili, že keďže túto kompetenciu vláde určuje osobitný právny predpis, a to teda zákon o obrane Slovenskej republiky, teda že by vláda rozhodovala podľa písm. r) a mala predchádzajúci súhlas prezidentky Slovenskej republiky, ktorý však nemáme k dispozícii a nevidíme ho, tak aj tak si myslím, že to je v rozpore s ústavou. Pretože písm. i) hovorí jasne, že vláda nemôže rozhodovať o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. Strategický dokument, plán, ktorý má dlhodobý charakter až do roku 2035, je podľa môjho právneho názoru jednoznačne dokument, ktorý má zásadný charakter alebo tvorí zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky. Písmeno r) je možné uplatniť len vtedy, ak daný dokument alebo dané rozhodovanie vlády v zbore nespĺňa predchádzajúce písmená. Už len z teórie práva vychádzajúc, že neskoršie ustanovenia vlastne dotvárajú tie predchádzajúce, tak písm. r) sa môže použiť len vtedy, keď nie je naplnené písm. i), navyše, navyše to písm. r) hovorí úplne jasne o ďalších otázkach, ak to ustanoví zákon. Čiže o ďalších, to znamená iných ako tie, ak nespĺňajú ani jedno z tých predchádzajúcich písmen, teda písm. a) až p). Lebo v opačnom prípade by potom aj každé predloženie zákona, ak to vyplýva vláde z nejakého osobitného zákona, muselo prejsť predchádzajúcim schválením prezidentky, čo asi takto nerozumieme a nechápeme, že na tie predchádzajúce písmená, na ktoré vláda kompetenciu má, tak ju môže robiť aj bez súhlasu prezidentky. Na tie, ktorú kompetenciu nemá, nemôže robiť vôbec a až na ďalšie, ktoré nie sú pod písm. a) až p), môže využiť písm. r), ak tak ustanovuje osobitný zákon, a potom na to potrebuje predchádzajúci súhlas prezidentky.
Tento môj názor právny a výklad viem podložiť aj právnou analýzou, ktorú robila právnická fakulta pre zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, kde hovorí, že pokiaľ ide o ďalšie otázky stanovené zákonom do pôsobnosti vlády, aj v ich prípade platí, ako to napokon aj vyplýva z formulácie textu ústavy, že konkrétny výpočet týchto otázok nie je v ústave obsiahnutý. Rozhodovanie o akýchkoľvek otázkach, ktoré vláde zveril zákon a nie priamo ústava, či už v súčasnosti platný a účinný zákon alebo zákon prijatý v budúcnosti, si tak v prípade odvolanej a dočasne poverenej vlády bude vyžadovať súhlas prezidenta. Čiže inými slovami, použiť písm. r), kde sa predkladá takýto materiál na základe osobitného zákona, je možné len v tom prípade, ak nespĺňa náležitosti alebo podmienky, kde by mohlo byť zaradené pod tie predchádzajúce písmená, teda v tomto prípade pod písm. i), pretože podľa môjho názoru ide jednoznačne o zásadnú otázku vnútornej a zahraničnej politiky.
Z tohto dôvodu si myslím, že vláda Slovenskej republiky tu prekročila zjavne svoje ústavné právomoci a rozhodla v zbore o tomto dokumente, na čo nemala ústavné oprávnenie, a teda nemôže ani tento dokument byť predložený a prerokovávaný v Národnej rade Slovenskej republiky. A keďže nebol hlasovaním vyradený z programu, ako som navrhoval na úvode schôdze, tak si dovolím požiadať pána ministra s ohľadom na to, čo som povedal, aby tento, tento materiál, materiál stiahol.
Ďakujem pekne za slovo., skončil som.
