Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Pán predseda, ja sa chcem najprv opýtať, že či tie dve minúty vyjadrení a po porade klubov budú až po tom bode alebo teraz.

Pán podpredseda, už sme o tom informovali aj predsedu Národnej rady, viem, že bude zvolané poslanecké grémium, chcem vás požiadať, aby začala plynúť od tohto okamihu pätnásťminútová prestávka na poradu poslaneckých klubov, aby mohli predstavitelia klubov formulovať svoje postoje pred konkrétnymi hlasovaniami.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Pani poslankyňa, predpokladám, že váš apel morálny a etický bol všeobecného charakteru vo vzťahu na požiadavky komisára a že to platil rovnako pre obe kandidátky, ktoré tu sú, lebo tak v podtóne som tak cítil, že ste síce chceli deklarovať všeobecné požiadavky, ale bolo cítiť, že ste priklonená na jednu stranu, čo vám nezazlievam, je to úplne, úplne normálne.
Také moje osobné vyjadrenie, ak ste teda zúžili ďalej väčšinu na problematiku rómskych detí. Prežil som skoro celé svoje detstvo aj s Rómami, ktorí boli mojimi najlepšími kamarátmi, pretože tie detské, ako sa hovorí, pestvá sme robili s veľkou obľubou spolu. A naozaj boli najlepšími kamarátmi. Povedali ste tu ale niektoré veci, ktoré komisárka určite ani z hľadiska kompetencií, ani svojich možností nenaplní. A to je úloha štátu. To sú veci, ktoré, či už je to dopravná infraštruktúra, či sú to školské alebo kultúrne ustanovizne, alebo vôbec celý, celý spôsob, ktorý by mal ovplyvniť život Rómov, je v rukách štátu. A komisárka je podľa mňa alebo komisár taká nadstavba, ktorá by tam mala dozerať a žiadať čosi. Ale určite to nevyrieši, ani napriek akýmkoľvek morálnym alebo etickým kvalitám.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, aby neprišlo k nejakým nepríjemnostiam, chcem sa úplne otvorene a korektne spýtať, vidím tu sedieť pani poslankyňu Tabák.
Chcem sa úplne korektne spýtať, pani poslankyňa Tabák, ste covidovo pozitívna, alebo nie? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, aby neprišlo k nejakým nepríjemnostiam, chcem sa úplne otvorene a korektne spýtať, vidím tu sedieť pani poslankyňu Tabák.
Chcem sa úplne korektne spýtať, pani poslankyňa Tabák, ste covidovo pozitívna, alebo nie? (Reakcie z pléna.)

Ďakujem vám všetkým za faktické poznámky a asi nebudem môcť odpovedať všetkým, ale začnem pánom Vetrákom. Áno, ak ste cítili moje rozhorčenie, tak je to preto, že som vystupoval na vystúpenie pána Gyimesiho, ktorý povedal, ešte raz budem citovať: „Nie sme druhoradí občania.“ A ja si myslím, že k tomu a proti tomuto je potrebné sa postaviť, lebo to je hoax, pretože ak to môžem použiť, dnes je doba hoaxov. To, čo povedal pán Gyimesi, je hoax.
A zároveň som mu pripomenul aj to, že jednoducho nedôstojne táto vláda a on, jeho minister, vtedajší predseda vlády, dnes minister financií, ako nedôstojne reprezentujú Slovenskú republiku a ako to spackali s Sputnikom, čoho bol aj on účastný. Ale to sa mu veľmi ťažko počúva.
Čiže ak som bol trošku rozhorčený, tak kvôli tomuto, pán Vetrák, nič iné, lebo myslím si, že národnostné menšiny a príslušníci národnostných menšín, občania Slovenskej republiky, myslím si, že nie sú, a to si, určite spoločne sa na tom zhodneme, nie sú druhoradí občania a na to treba jednoducho reagovať.
Pán Dostál veľmi dobre vie, že je možnosť v súvislosti s týmto zákonom požiadať ministra vnútra o vrátenie občianstva, ale zámerne to nechce povedať.
No a pán Šefčík, vám asi v tom manuáli, ktorý máte poslaný ešte na začiatku tejto vlády, to znamená tohto volebného obdobia, nepovedali, že jediný, kto chcel kúpiť predražené cétečko, bol váš kolega Alan Suchánek, ktorý musel dokonca vrátiť Bielu vranu, a že žiadne cétečko údajne predražené sa ani nekúpilo. Tak si to tam opravte v tom manuáli, ktorý vám poslali, pretože to, to je neuveriteľné, ako vy dokážete omieľať lož do nekonečna (ruch v sále a zaznievanie gongu), ktorá už vôbec nie je pravda. A ľudia na Slovensku to veľmi dobre vedia.

Pán predsedajúci, ja len k zmätočnému druhému potlesku. Craig Ramsay je narodený v Ontariu v Kanade 17. marca 1951, takže neni Američan. Dobre? (Potlesk a reakcie z pléna.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Vážená pani ministerka, vážení kolegovia, kolegyňa, ak by som bol škodoradostný, tak by som si povedal, pokračujte a nahnevajte ešte aj tých ostatných občanov, ktorých sa vám doteraz nepodarilo nahnevať. Ale keďže nie som škodoradostný, predkladám tu návrh, aby sa nepokračovalo ďalej v rokovaní o tomto návrhu zákona.
V tejto súvislosti chcem povedať jednu vec, v súvislosti s tým, že som z okresu Topoľčany, že neviem si celkom zdôvodniť, prečo by mal byť Okresný súd v Topoľčanoch zrušený. Keďže bol, patrí k tým historicky vytvoreným súdom ešte v 19. storočí, tento konkrétne 1872, prežil Rakúsko-Uhorsko, Prvú česko-slovenskú republiku, vojnový Slovenský štát, prežil po ´48., po ´68., po ´89. a zrazu v tomto období sa hľadajú dôvody, prečo by mal byť zrušený. Nesúhlasím s tým a, samozrejme, s podporou mnohých občanov tohto okresu.
Ale nie je to to najpodstatnejšie čo tu chcem povedať.
Položil som si otázku, prečo sú všetky pokusy a reformné kroky jednotlivých rezortov tejto vlády také kontroverzné vo vzťahu k verejnosti. A to už sa nedotýka len tohto návrhu zákona a ani pani ministerky, ale trošku širšie. Podľa môjho názoru je to preto, že táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou verejnej správy, ktorú má v programovom vyhlásení vlády. Myslím, že pani kolegyňa tu spolu so mnou je vo výbore pre verejnú správu. Ja na samom začiatku tohto volebného obdobia, sme všetci, koalícia aj opozícia, vehementne hovorili o tom, aké reformné kroky, aká komplexná reforma verejnej správy sa uskutoční. Nuž ale táto vládna koalícia ani len nepohla s reformou. Dneska nie je ani jasné, kto z členov vlády túto vážnu problematiku garantuje. Aj keď som už vtedy hovoril na začiatku, že to je téma premiérska. Ak sa tejto veci neujme premiér, tak sa reforma neuskutoční, pretože sa neuskutočnila ešte za žiadnej vlády.
Toto je ten veľký problém, pretože potom z toho vyplývajú konzekvencie rôzneho charakteru.
Vieme, že verejná správa je systémový prvok, ktorý zastrešuje vlastne celú správu štátu, či už štátnymi orgánmi, alebo samosprávou. Ale, samozrejme, zabezpečuje aj veci, ktoré sa dotýkajú služieb vo verejnom záujme. A tam z ústavy každý jeden občan má rovnaké právo na služby vo verejnom záujme a, samozrejme, aj výkon verejnej správy podľa kompetencií, najmä v regiónoch a najmä v obciach, pretože Slovensko je takto rozčlenené.
Čo z toho potom vyplýva? Vyplýva z toho, že každý rezort si vysvetľuje, keďže to nemá, ako sa hovorí, pána, si vysvetľuje po svojom, čo urobiť. Vnútro uvažuje, ja neviem, s tromi krajmi alebo štyrmi, stavebný zákon nám dokonca ide proti decentralizácii, pretože ide centralizovať kompetencie. To znamená, že ide od toho ´98 alebo 2000 roku úplne v protismere. A tak aj každý iný rezort postupuje podľa toho, ako si sám dokáže pripraviť veci a ako by mu to z hľadiska možno administratívneho čo najlepšie vyhovovalo. A tak je to, samozrejme, aj s nemocnicami, teda zdravotníctvom, a tak je to aj v prípade súdnej mapy.
Toľko len prosím, chcel som tento prvok, že tu absentuje komplexný prístup k verejnej správe, kde je organizácia výkonu kompetencií a potom z toho vyplývajú aj takéto veci, ktoré sa dotýkajú jednotlivých rezortov a v tomto prípade aj tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Chcel by som len upozorniť členov zahraničného výboru, že rokovanie nášho výboru sa uskutoční dnes 12.05 h v miestnosti č. 149. Ďakujem.