Videokanál klubu

Ďakujem pekne za slovo. No, najmenej rozvinuté okresy, regionálne rozdiely, možno ešte by som k tomu pridal nevhodná štruktúra voľných pracovných miest, z hľadiska potreby jednotlivých okresov sú vážne veci. Trošku som prekvapený, že ste podrobili absolútnej kritike to, čo tu doteraz bolo. Efektívnosť, viete, efektívnosť sa nedá merať len s tým, že koľko konkrétnych pracovných miest sa vytvorilo.
Napríklad z pozície rezortu práce z Operačného programu Ľudské zdroje bol projekt za 30 mil. len pre tieto menej rozvinuté okresy pre podporu aktívnej politiky trhu práce. Darmo podnikateľ povedal, že chce otvoriť, ja neviem, nejaké remeselné miesto, keď sme takého človeka na úrade práce evidovaného nemali. Jeho bolo treba rekvalifikovať, trebalo ho vyškoliť a oni sa potom vrátili do toho procesu a to sa v tých štatistikách jednoducho neobjavuje. Treba povedať, že takýmto spôsobom sa, sa veľmi veľa ľudí zamestnalo, ktorí boli pred tým dlhodobo evidovaní nezamestnaní. A treba povedať a veľmi otvorene, že aj veľa Rómov, a ja som osobne presvedčený, že keď 80 % si následne po skončení projektu z nich udržalo pracovné miesto, že to boli dobré projekty aj efektívne, takže neberte to len podľa toho, kto ako kde dostal traktor, ale aj podľa týchto vecí.
No a ešte jedna vec - sociálne podniky. Pripravil som projekt na 50 mil., doteraz stojí. Pán predseda sociálneho výboru, vy to viete.
Ďalšia vec. Aktívna politika trhu práce stojí. Nič sa v tomto smere nerobí, lebo nie sú prostriedky na jednotlivých okresných úradoch práce.
To znamená, to je ďaleko širší komplex, ako len táto otázka, pretože rezort práce môže v tomto prípade veľmi veľa urobiť na konkrétnych miestach v konkrétnom regióne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Ja rovnako považujem tému inkluzívneho vzdelávania za veľmi aktuálnu, ale aby sme došli k tomu cieľu a k tomu želateľnému stavu, ktorý v rozprave odznel, budeme musieť prejsť ešte strašne dlhou cestou a chcel by som pri tejto príležitosti upozorniť alebo upriamiť vašu pozornosť na také dva problémy. Ony nie sú nové, sú to problémy dlhodobé, ale treba na nich nájsť nejakú spoločenskú zhodu.
A to prvým problémom, ktorý ja tu vidím, je systém odmeňovania pracovníkov v regionálnom školstve, či už hovoríme o pedagogických, odborných, ale aj nepedagogických zamestnancov, pretože títo ľudia s týmito deťmi a žiakmi pracujú.
No a po druhé je to tam modernizačný dlh a to všetci veľmi dobre vieme, že ten priamo potom a veľmi úzko súvisí aj s kvalitou vzdelávania, a ak naozaj nám ide a záleží nám na každom jednom dieťati a každom jednom žiakovi bez ohľadu na to, či potrebuje, alebo nepotrebuje inkluzívne vzdelávanie, tak tu budeme musieť postupovať míľovými krokmi vpred, aby sme dokázali tento želateľný stav zabezpečiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, dovoľte aj mne, aby som sa v krátkosti vyjadril k predloženej novele zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancov, odborných zamestnancov, a trošku aj tak voľne naviažem na slová z rozpravy, ktoré tu odzneli pred malou chvíľkou, s ktorými sa aj ja osobne stotožňujem.
Sám som učiteľ už 22 rokov. Vykonávam pedagogickú prax, a preto viem, že... aj z vlastných skúseností, ono nie je jednoduché novelizovať takýto zákon. Tie názory v tom uči... v tej učiteľskej obci sú rôznorodé a určite si to vyžaduje veľmi dlhú a trpezlivú, trpezlivú komunikáciu, a teda vôbec ma neprekvapuje, že takáto právna úprava, a ona je pomerne rozsiahla, sa pripravovala dlhšie obdobie a vôbec to nevidím akože nejakú chybu, ale skôr naopak si myslím, že to je dobré. Ja by som si dovolil vašu pozornosť ešte upriamiť na niektoré nové body, ktoré, ktoré sa zavádzajú v predmetnej novele zákona, a už nebudem spomínať tie pracovné pozície, ktoré sa vytvárajú s tými, ja nemám žiadny problém, naopak, si myslím, že sú dobré, doba ide dopredu a my musíme byť schopný pružne reagovať na zmeny, ktoré život prináša. A rovnako tak sa dívam aj na otvorenie systému vzdelávania učiteľov a odborných zamestnancov, či už systémom kvalifikačného, funkčného alebo špecializovaného vzdelávania pre skupinu tzv. iných právnických osôb poverených ministerstvom školstva na ich organizovanie.
Ale tu by som chcel počuť také jednoznačné ubezpečenia možno tu v pléne, možno na výbore, možnože aj niekde zákonnú úpravu, že naozaj tá kvalita bude vyžadovaná od všetkých. Toto vzdelávanie môžu uskutočňovať vysoké školy, ktoré majú na to oprávnenie, majú akreditáciu, prechádzajú veľmi prísnym hodnotením v akreditačnom konaní, potom sú to priamo riadené organizácie ministerstva školstva. Tam je priamy dohľad ingerencia, takže vieme, aká je kvalita poskytovaného vzdelávania pre učiteľov, odborných zamestnancov, a teraz sa tu otvára pre ďalšiu skupinu právnických osôb.
S tým ja osobne žiadny problém nemám, ale chcel by som naozaj počuť, že tá kvalita na organizovanie a poskytovanie tohto typu vzdelávania, a to už je jedno, či ide o funkčné, špecializačné, inovačné alebo akékoľvek v zákone uvedené, bude vyžadovaná rovnako aj u týchto iných právnických osôb, tak aby naozaj učitelia, ktorí sa do tohto systému vzdelávania dajú, v atestácii dostali plnohodnotné, plnohodnotné ďalšie vzdelávanie, alebo teda celoživotné vzdelávanie, a naozaj aj tie kredity aj to všetko, čo z toho získajú, tak bude mať svoju váhu a bude mať svoju kvalitu. Aj im to nakoniec pomôže v tom edukačnom procese a tým to pomôže aj deťom, žiakom a študentom, pretože, samozrejme, to obohatí ich poznatky.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán minister, prajem aj takéto príjemné utorkové ráno. Dovoľte mi, aby som sa v stručnosti vyjadril k návrhu zákona, ktorým sa novelizuje zákon č. 61/2015 o odbornom vzdelávaní a príprave.
Určite podrobnejšie budeme k tejto právnej úprave diskutovať na výbore pre vzdelanie, vedu, mládež a šport Slovenskej republiky a uvedieme si aj niektoré pozmeňujúce návrhy a doplňujúce návrhy v rámci druhého čítania.
Ja už teraz naznačím, že my budeme sa snažiť urobiť nejaké pozmeňovacie návrhy ešte k §18 a k § 23, body 23 až 41 predloženého návrhu zákona.
Ale to, čo je najkľúčovejšie pre mňa z tohto pohľadu, je, aby sme pri tejto právnej úprave, pri tejto novele zabezpečili dohodu s Asociáciou stredných zdravotníckych škôl v systéme odborného vzdelávania a prípravy, tak aby už viac ako 70-ročná preverená kvalita vzdelávacieho procesu pri praktickom vyučovaní a poskytovania zdravotnej starostlivosti zostala zachovaná a nedošlo k zníženiu štandardov pre odbornosť vo vyučovaní.
Vychádzame - a pán minister to určite pozná - z pripomienok Asociácie stredných zdravotníckych škôl, viem, že ešte v rámci tohto mesiaca prebiehala zaujímavá diskusia medzi aj ministerstvom školstva, ministerstvom zdravotníctva a Asociáciou zdravotníckych škôl, a pre mňa je rozhodujúce, aby vznikol nejaký kompromis a dohoda, ako sa a či vôbec sa bude upravovať systém duálneho vzdelávania v tomto segmente.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Ja len veľmi krátko budem reagovať. Myslím si, že nikto z nás ani nikto z vás nebude popierať dobrú myšlienku tohto zákona a polemizovať o tom, že kedy to malo byť prijaté, alebo či to bude prijaté teraz alebo nebude. Tak asi my to nevyriešime takým spôsobom, že sa tu budeme naťahovať, že koalícia, opozícia, a že vy ste to mohli, keď ste vládli sami, nevládli ste sami.
A potom taká druhá, druhá vec. Možno málo, málo z vás ako vodičov vie, že na úseku D1 medzi Bratislavou a Trnavou platí dvojsekundová bezpečná vzdialenosť medzi vozidlami. Sú tam síce 70 metrov označené tabule, tak tiež by sme sa mohli začať baviť o tom. A tá zmena bola, tuším, že v roku 2011 prijatá za ministra vnútra Lipšica, tak napríklad aj tam by sme sa mohli začať baviť o tom, že máme to v zákone a akým spôsobom je to vykonateľné, lebo koľkí z vás ste už dostali pokutu, že vás stopkami namerali policajti, že ste išli nie dve sekundy, respektíve tri sekundy, ale že ste išli 1,5 sekundy za autom, takže toto, myslím si, že to je také trošku alibistické z vašej strany, že tu vyhadzujte argument, že to nebude vykonateľné. Lebo ak je to vykonateľné v iných štátoch, ktoré boli spomínané, tak myslím si, že vieme si s tým poradiť aj u nás.

Ďakujem veľmi pekne, budem reagovať, lebo by som možno nestihol do dvoch minút na všetkých kolegov.
Kolegyne, kolegovia, začnem tu takými poznámkami. Pán Klučka sa dlhodobo venuje tejto problematike. Pán Klučka je hlavným cyklokoordinátor na Slovensku na ministerstve dopravy. Viackrát bol aj u nás v rámci Trenčianskeho samosprávneho kraja pri projekte Na bicykli do práce, ktorý vždy býva v máji a osobne ho tiež poznám niekoľko rokov. Je to veľký človek so srdcom pre cyklistiku.
Čo sa týka, pán kolega Goga, no môžme sa dostať do toho štádia, že ideme hovoriť o tom, že boli ste tu v 2012 alebo v 2012-2016 sami, mohli ste to prijať. Niekto tu v minulosti niečo predkladal a mohlo sa to schváliť a tak ďalej a tak ďalej. Môžeme ísť aj touto cestou, alebo pome tou cestou, že pome to podporiť spoločne, pome to schváliť, hej, a nie, nedávať argumentáciu toho charakteru, že mali ste možnosť to schváliť a teraz to u mňa kvôli tomu neprejde. No to je také, podľa mňa nie nekorektné, ale však dobre, je to váš postoj.
Čo sa týka, čo sa týka toho merania tej vzdialenosti alebo tých, no myslím si, že minimálne takým istým spôsobom, ako sa merajú, meria vzdialenosť, ktorá sa má dodržiavať medzi kamiónmi, a, samozrejme, určite minimálne takým istým spôsobom, ako sa to, ako sa to meria v českej, ako sa to bude merať v Českej republike, Belgicku, Francúzsku, Luxembursku, Nemecku, Poľsku, Portugalsku, Slovinsku, Španielsku napríklad. Tak isto, ako to robia tam, tak to môžme robiť aj my na Slovensku. Ako taký argument, že ako by sme to ako tak, buď to chceme robiť, buď chcem zadefinovať.
Myslím si, že tu musím dať za pravdu pánovi Mičovskému, hlavne to má, hlavne to má psychologický efekt, kolegyne, kolegovia, z toho pohľadu, že si to uvedomia tí šoféri vozidiel. Myslím si, že, tak ako som povedal, nie je problém pre toho šoféra obísť toho cyklistu v bezpečnej, dostatočnej vzdialenosti tak, aby ho neohrozil z hľadiska toho 1,5 metra a aj na tom východe Slovenska. Nemôžme sa vyhovárať. Pokiaľ vždy, tak buď to chceme podporiť, buď chcem chrániť tých cyklistov na tých cestách alebo vždy, ale fakt vždy si nájdem nejakú argumentáciu na to, aby som to nepodporil. To znamená, vždy si nájdem to, že buď hentam je zlá cesta, preto to nepodporím, nepodporím to preto, lebo ste to mali možnosť schváliť v predchádzajúcom volebnom období, ste to nespravili, preto to nepodporím. Vždy si nájdem nejakú argumentáciu.
Toto je úplná a jednoduchá novelizácia, ako som povedal, ktorá vo veľkej miere veľmi pomôže tým cyklistom na tých cestách. A fakt veľakrát môže, ma mrzí, keď sa vyjadrujú k tomu aj ľudia, nehovorím, že tí, ktorí ste sa vyjadrovali, že nejazdíte na bicykloch, ale keď sa k tomu vyjadrujú hlavne ľudia, ktorí v živote nesedeli na bicykli a nešli na tom bicykli po tých cestách, jednotkách, dvojkách, trojkách. Ja nehovorím, že jazdím veľa, ale ročne 5-tisíc km na bicykli najazdím. Myslím si, že mám prejdené dosť veľkú časť Slovenska na bicykloch a jazdím hlavne na ceste, nejazdím v lese. Jazdím hlavne na ceste, na klasickej ceste.
Čo sa týka, čo sa týka, odmeranie som povedal. Ja si myslím, že vyhovárať sa, vyhovárať sa na to, že nejaké problémy tu máme, je, funguje to v iných krajinách a podľa mňa úplne v pohode. A ešte na margo toho, tiež súhlasím s tým, aby tí cyklisti, možno mimo toho zastavaného územia boli osvetlení počas celého dňa. Ja nosím veľmi intenzívne svetlo počas celého dňa, aj keď je slnko, lebo myslím si, že to veľmi pomáha pritom, aby ma ten šofér vozidla videl.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyne, kolegovia, myslím si, že si dôležitosť tejto novelizácie uvedomujeme všetci a pevne verím, že aj tí, ktorí nejazdia po slovenských cestách na bicykloch, ale aj tí, ktorí jazdia na motorových vozidlách. Mrzí ma, že je dnes síce piatok, je nás tu strašne málo a, bohužiaľ, to svedčí aj o fungovaní parlamentu ako takom, lebo tento náš poslanecký návrh mal byť až niekde pomaly ku koncu schôdze a máme druhý deň rokovania Národnej rady a už sa tu nachádzame. Nikto z nás nevie, ako, ako kedy idú body, prebieha to krížom-krážom, body tu prepadajú, jednak vládne, samozrejme aj poslanecké a myslím si, že toto nesvedčí o tom, aby takto mal fungovať, fungovať Národná rada a hlavne pripravenosť nás poslancov na to, aby sme vedeli k tomu patrične vystúpiť.
Možnože pozitívne je to, že, aspoň na tom je to, že momentálne tu sedím a teda stojím a predkladáme tento poslanecký návrh a akurát zhodou okolností včera začal Európsky týždeň mobility, kde ste mali teda možnosť vidieť asi aj viacerých ministrov tejto vlády, ktorí, ktorí prišli do práce na bicykloch. A myslím si, že je to veľmi, veľmi pozitívne vnímanie.
Čo sa týka samotnej problematiky, možnože tu budú padať aj argumenty v duchu, že to treba riešiť komplexne, ako komplexne tento zákon spolu s Prezídiom policajného zboru. Myslím si, že táto téma sa tu v minulosti už asi aj viackrát otvárala, ale vždy, vždy to narazilo na policajný zbor. Treba si uvedomiť, že predmetných 1,5 metra alebo metra, alebo meter je úplný štandard v rámci iných krajín Európskej únie.
Ja chcem povedať, že ja som sa touto problematikou začal zaoberať už dlhodobejšie, nakoľko jazdím pomerne dosť aktívne na bicykli po slovenských cestách a myslím si, že ten, kto jazdí, si najlepšie uvedomuje situáciu, čo cyklisti zažívajú na cestách. Chcem povedať, že táto novelizácia, ktorá má, ktorá hovorí v prvom bode o tom, aby bol bočný odstup vozidla od predchádzaného cyklistu, musí byť najmenej 1,5 metra, pri predchádzaní na cestách mimo zastavaného územia obce. To znamená, že extravilán, mimo, kde nie je nejaká radová zástavba, a tam, kde je tá zástavba, tam, kde je to zastavané územie obce, by malo to vozidlo predchádzať minimálne jeden meter. Samozrejme, že ešte tam je potom, v § 37 ods. 2 písm. u) za slovo ohrozenie vkladáme slovo "alebo obmedzenie" a na konci sa pripájajú slová "alebo nedodržanie minimálneho bočného odstupu vozidla od predchádzaného cyklistu podľa § 15 ods. 3".
Myslím si, že toto by mala byť téma, ktorá by nemala robiť rozdiel medzi koalíciou a opozíciou, ale mala by skôr byť zameraná v prospech všetkých cyklistov, ktorí jazdia na slovenských cestách, lebo myslím si, že je potrebná ochrana cyklistov ako tej najzraniteľnejšej skupiny, ktorá sa nachádza na cestách. Ten cyklista má len tú prilbu, v tom aute ste v bezpečí, lebo máte okolo seba, máte okolo seba kovovú karosériu, ktorá vás chráni, ale ten cyklista je chránený len, len tou prilbou. Plnohodnotne a myslím si, že všetci si uvedomujeme, že počet nehôd vozidiel s cyklistami z roka na rok stúpa a veľmi ma mrzí aj to, že zvyšuje sa počet úmrtí na cestách so stretom, stret vlastne cyklistov s motorovými vozidlami.
Tak ako som povedal, som sa začal venovať tomu už dávnejšie a dal som si vypracovať parlamentnému inštitútu porovnanie ochrany zraniteľných účastníkov cestnej premávky, to znamená cyklistov, na cestách v rámci iných krajín Európskej únie. Dovoľte mi vám povedať, aká je ochrana, resp. aké sú podmienky, pravidlá, a ako to funguje v iných členských štátoch Európskej únie pri tejto vzdialenosti, kde musia vlastne šoféri vozidiel obchádzať, obchádzať cyklistov.
Bočná vzdialenosť medzi vozidlom, ktorá, ktoré predbieha cyklistu, prípadne samozrejme aj chodca, je v legislatívne európskych krajín definovaná dvomi základnými spôsobmi, dva základné spôsoby. Jeden spôsob je vlastne formulácia, že možnosťou je bezpečná, prípadne dostatočná vzdialenosť, samozrejme, ktorá však nedefinuje presnú, presnú vzdialenosť. A potom je druhý spôsob v krajinách Európskej únie, kde je presne definovaná minimálna vzdialenosť, najčastejšie je to 1 až 1,5 metra. Táto vzdialenosť je niekedy menšia v rámci zastavaného územia a v rámci mimo zastavaného územia.
Poviem vám krajiny v rámci Európskej únie, kde je zadefinovaná táto vzdialenosť priamo v ich domovských zákonoch. V Belgicku, v Belgicku je zadefinované v rámci zákona obchádzanie cyklistov jeden meter v zastavanom území a 1,5 metra v nezastavanom území. Nepôjdem ďaleko, pôjdem do Českej republiky. V Českej republike, kolegyne, kolegovia, asi minulý týždeň schválili v pléne ochranu cyklistov tým, že vlastne dochádza, pri predbiehaní cyklistov je jeden meter, resp. jeden meter mimo zastavaného územia, ale poviem presne. V Českej republike sa jedná o § 17 zákona 361/2000, ktorý bol novelizovaný asi minulý týždeň, kde sa teda presne definujú pravidlá pre predbiehanie cyklistov a schválená je bočná vzdialenosť, bola stanovená na 1,5 metra, v zónach s maximálnou povolenou rýchlosťou do 30 km bola táto vzdialenosť definovaná na jeden meter.
Kolegyne, kolegovia, Česká republika má toto už schválené vo svojej legislatíve.
Ďalej krajina ako je, ako je krajina Francúzsko, kde vo Francúzsku, vo Francúzsku máme jeden meter v zastavanom území a 1,5 metra v nezastavanom území. V Luxembursku je to zadefinovaný 1,5 metra. V Nemecku 1,5 metra v obci, dva metre mimo obce. Čiže vidíte, že v Nemecku majú ešte mimo obce, ešte širší ten rozmer, je tam až dva metre. V Poľsku je jeden meter, v Portugalsku 1,5 metra.
Čo sa týka Rakúska, tak v Rakúsku je pripravovaná tiež legislatíva a v rámci Rakúska, v súčasnosti v Rakúsku stanovuje len dostatočnú bezpečnú bočnú vzdialenosť, ale je tam nachystané paragrafové znenie, ktoré má ísť tiež do schvaľovacieho procesu, kde pripravovaná zmena legislatívy má stanoviť 1,5 metra ako minimálnu bezpečnú bočnú vzdialenosť pri predbiehaní cyklistov a ďalších zraniteľných účastníkov cestnej premávky pri rýchlosti vyššej pri, to bolo do rýchlosti, do rýchlosti 50 km a nad 50 km a do 50 km, do 50 km sú to dva metre. To je Rakúsko.
Čo sa týka, čo sa týka ďalšej krajiny, máme, máme Slovinsko, zadefinovaných 1,5 metra, a v Španielsku máme zadefinovaných 1,5 metra mimo zastavaného územia.
Kolegyne, kolegovia, toto sú, toto sú, toto je legislatíva v rámci krajín Európskej únie, kde sú chránení cyklisti. Možnože mi dovoľte ešte takú základnú štatistiku, kde je napríklad v rokoch 2018, v roku 2018 bolo 514 stretov s cyklistami. Bolo, v rokoch 2014 až ´19 bolo 75 usmrtených cyklistov, 488 ťažko zranených cyklistov, skoro až 2 000 ľahko zranených cyklistov a samozrejme skoro tritisíc, 3 000 nehôd. Treba si uvedomiť, že väčšinou táto zrážka s cyklistom, resp. zrážka vozidla s cyklistom je hlavne pri nedodržaní dostatočného bezpečného odstupu pri predchádzaní cyklistu.
Ja vám to poviem tak z praxe, že chodím po cestách jednotky, dvojky, trojky krížom-krážom po celom Slovensku, bohužiaľ, z vlastnej skúsenosti musím povedať, že najhorší sú kamionisti s drevom, s drevom, a najhoršie ešte, keď ide s prázdnym prívesom nenaloženým, ten ide neskutočne rýchlo, obchádza vás možnože 10-15 cm, ani si to neuvedomuje. Toto sú najhorší šoféri na slovenských cestách. Paradoxne veľakrát úplne zistíte, poviem, aj tú vyspelosť, aj tú možno mentalitu tých, v tých iných krajinách, kde už majú zadefinované tieto metre a vedia, že treba takto obchádzať cyklistov, je koľko razy, keď sa mi stane, že idem na ceste a počujem ten kamión, ktorý sa chvíľu za mnou drží, a potom vidí, že nič nejde oproti, začne ma obchádzať a vidím úplne inú ŠPZ-ku, Slovinsko, Estónsko, úplne iné krajiny.
Čiže vidíte, že tá vyspelosť v tých krajinách je iná, ale je to zapríčinené aj tým, že majú zadefinované túto, túto vzdialenosť, ktorou by mali obchádzať tých cyklistov. My nejdeme teraz riešiť týmto to, že ideme vo veľkom pokutovať šoférov tým, že ideme ich sledovať, že prečo neobchádzajú v takejto vzdialenosti týchto cyklistov, ale hlavne je to psychologické, je to psychologický moment, že keď to už bude v tom zákone zadefinované, tak budú vedieť tí šoféri, budú vedieť tí šoféri, že musia dodržiavať, dodržiavať takúto vzdialenosť pri obchádzaní cyklistov. Naposledy ste mali možnosť vidieť pri Trenčíne, profesionálny mladý cyklista, ktorý proste zahynul tiež pri strete s kamiónom.
Paradoxné na tom je to, že my síce nemáme zadefinované v zákone tieto metre, ale už teraz sa to musí dodržiavať. My už ako šoféri vozidiel už musíme dodržiavať túto vzdialenosť, lebo z hľadiska Najvyššieho súdu, ale aj pri znaleckých posudkoch pri autonehodách spôsobené vozidlami stret cyklistov, keď je spôsobená takáto, takáto autonehoda, kde vozidlo, šofér vozidla zrazí, zrazí cyklistu, tak už teraz pri posudzovaní tejto autonehody a pri, keď sa robí znalecký posudok, tak pri tomto znaleckom posudku znalec vychádza z toho, že zoberte si, vysvetlím vám to úplne jednoducho, pomyselne ide cyklista, ide na krajnici a vlastne to auto by ho malo obchádzať vo vzdialenosti, že keby si ten cyklista na tom bicykli ľahol na tú ľavú stranu a odmeria sa vzdialenosť od krajnice až za, poviem to tak, za hlavu toho cyklistu, tak to je vzdialenosť, v ktorej by malo vozidlo obchádzať toho cyklistu. To už je teraz pri znaleckých posudkoch pri autonehodách zadefinované, a toto je až 1,7 metra, 1,7 metra.
Čiže vlastne tu len o tom, že my musíme dostať do našej legislatívy to, aby tam bolo zadefinovaných 1,5 metra, aby naši šoféri vedeli, že takéto niečo tam je a aby obchádzali cyklistov, obchádzali cyklistov tak, ako ich obchádzať majú. Možnože argument niekoho je ten, že, a to budem, kde ho budem predchádzať 1,5 metra, nebudem ho môcť predísť a budem za ním, pôjdem neviem koľko kilometrov, atď., atď. No ja si myslím, že aj jazdím aj autom pomerne po celom Slovensku a vždy dodržujem a snažím sa obchádzať cyklistov tak, aby som ich v žiadnom prípade neohrozil a v živote sa mi nestalo, že by mi to spôsobovalo nejaké meškanie na cestách alebo nejakú komplikáciu pri tom, aby som tých cyklistov obehol tak, že aj pribrzdím a počkám, pokiaľ nejde žiadne vozidlo oproti a predbehnem ho vždy v dostatočnej, v dostatočnej vzdialenosti.
Kolegyne, kolegovia, ja si myslím, že táto možnože jednoduchá, tri-štyri vety, úprava v rámci zákona o cestnej premávke je možnože veľmi krátka a jednoduchá, ale ja by som to tak povedal, že je to, je to malý krok pre tých šoférov vozidiel, ale veľký krok pre tých cyklistov. Myslím si, že táto legislatívna zmena veľmi pomôže cyklistom. Zaregistroval som aj nejaké pracovné stretnutie, tuto zo SaS-ky kolegovia niečo chystajú budúci týždeň v utorok, s cyklokoalíciou, kde som teda komunikoval aj s tými pánmi ohľadom cyklokoalície. Samozrejme veľmi rád prídem, zúčastním sa, ale myslím si, že v tomto prípade by nemalo, nemala hrať rolu nejaká politika, ale hlavne ochrana cyklistov na našich cestách. Myslím si, že takýmto, takouto, poviem to tak, jednoduchou novelizáciou budeme vedieť zachrániť množstvo životov na cestách a začať tak, skôr by som povedal, učiť tých šoférov vozidiel na Slovensku, že je potrebné, je potrebné rešpektovať cyklistov na cestách. Sú to takisto účastníci cestnej premávky, ako sú aj šoféri vozidiel.
Ďakujem veľmi pekne zatiaľ.

Ďakujem pekne za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi predniesť spravodajskú informáciu o predmetnom bode rokovania.
V súlade so zákonom o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 77, pardon, opravujem, 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému bodu rokovania.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené panie poslankyne, poslanci, dovoľte mi v krátkosti na začiatok, na úvod predložiť tento poslanecký návrh, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Už dlho, by som povedal, taká je komunikovaná téma, hlavným, hlavným, tou novelizáciou tohto zákona je hlavne v prvom článku v § 15 ods. 3 na konci druhej vety bodka sa nahrádza, nahrádzame "bočný odstup vozidla od predchádzaného cyklistu musí byť najmenej 1,5 metra pri predchádzaní na cestách mimo zastavaného územia obce a najmenej 1 meter pri predchádzaní na cestách v zastavanom území obce". Je tam ešte novelizácia aj § 137 ods. 2 písm. u).
Pán predsedajúci, to je v úvode a hlásim sa potom do rozpravy hneď ako prvý.

Ďakujem pekne, pán podpredseda, pán predseda, ja si myslím, že Národná rada, ako najvyšší orgán tohto štátu, ktorému zodpovedá vláda, si zaslúži vysvetlenie, prečo sme včera tri hodiny nerokovali. Ako sa môže stať, že po hlasovaní o 17-tej hodine nie sú k dispozícii predkladatelia návrhov zákonov, členovia vlády, pretože hneď po hlasovaní bola schôdza prerušená. Rovnako sa pýtam, prečo bola schôdza prerušená na viac ako hodinu pred týmto hlasovaním? Chcem vás požiadať, aby ste oznámili ministrom, že zodpovedajú Národnej rade a že je ich povinnosťou chodiť predkladať návrhy zákonov. Považujem to za pohŕdanie Národnou radou Slovenskej republiky. Ďakujem pekne. (Potlesk.)