Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predložiť návrh zákona v mene poslancov Národnej rady Mariána Saloňa, Petra Šucu a Jaroslava Bašku, ktorým sa dopĺňa zákon č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Dôvodom na predloženie tohto navrhovaného zákona je opätovné zavedenie tzv. zbraňovej amnestie, v dôsledku ktorej zaniká trestná činnosť nedovoleného ozbrojovania osobám, ktoré bez povolenia držia vymedzené strelné zbrane alebo strelivo do tých zbraní a v zákonom ustanovenej lehote odovzdajú tieto zbrane alebo strelivo do úschovy Policajnému zboru.
Táto navrhovaná zmena zákona vlastne umožňuje zánik trestnosti činu nedovoleného ozbrojovania od 1. novembra 2020 do 30. apríla 2021 a má za cieľ vytvoriť na časovo obmedzené obdobie za podmienky zániku trestnosti nedovoleného ozbrojovania možnosť dobrovoľne odovzdať zbraň kategórie A, kategórie B a kategórie C alebo strelivo do týchto zbraní definovaných kategórií ktorémukoľvek útvaru polície, ktorú osoba prechováva bez povolenia.
Cieľom navrhovanej zmeny zákona je zníženie počtu nelegálne držaných zbraní a streliva a tým zníženie rizika, že sa týmito strelnými zbraňami bude páchať trestná činnosť, ako aj prípadná identifikácia zbraní, ktoré mohli byť použité v súvislosti s páchaním trestnej činnosti.
Predložený návrh vychádza zo skúseností z predchádzajúcich zbraňových amnestií. Tu si dovolím pár čísel.
Prvá zbraňová in..., prvá zbraňová amnestia, ktorá bola od 14. apríla 2005 do 14. apríla 2006, čiže trvala 12 mesiacov, bolo odovzdaných 3 463 kusov zbraní. Pri tejto prvej zbraňovej amnestii neboli, sa nevzťahovala táto zbraňová amnestia aj na strelivo, čiže len na zbrane.
Druhá zbraňová amnestia, ktorá bola od 1. novembra 2009 do 31. mája 2010, tam sa tá tendencia zvýšila. Bolo vyzbieraných odovzdaných 4 367 kusov zbraní a 45 684 kusov streliva.
A tretia zbraňová amnestia, ktorá vlastne bola posledná, bola od 1. decembra 2014 do 31. mája 2015, kde bolo odovzdaných počas tejto amnestie 3 035 kusov zbraní a 36 326 kusov streliva.
Čiže počas týchto troch zbraňových amnestií sa odovzdalo 10 865 kusov zbraní a 82 010 kusov streliva.
Táto navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj so všetkými medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predkladaný návrh novelizácie zákona nepredpokladá zvýšený nárok na finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu. Predkladaný návrh zákona nezakladá nároky na pracovné sily ani na organizačné zabezpečenie.
Dovoľte mi ešte jeden taký postreh. Tieto jednotlivé zbraňové amnestie boli vždy vnímané ako čisto odborná téma, čo vlastne aj deklarujú jednotlivé hlasovania. Ja som si spravil taký prierez tých hlasovaní. V roku 2005 to bol ako opozičný návrh, kde z prítomných 128 poslancov bolo 123 za, 3 boli proti, zdržali sa 2. V roku 2009 to bol vládny návrh zákona, kde zo 129 prítomných bolo 119 za, zdržali sa 10, nikto nebol proti.
A pri poslednej zbraňovej amnestii to bol vládny návrh, kde bolo zo 131 prítomných poslancov 130 poslancov za, nikto nebol proti a zdržal sa 1 poslanec.
Takže, milí, milé kolegyne, kolegovia, ja verím, že aj v tomto prípade to bude čisto o odbornosti tohto zákona, a verím, že, že nám podporíte tento zákon.
Ďakujem veľmi pekne za podporu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, to, čo hovoril pán minister z hľadiska toho, že aké údaje sa budú spracúvať výlučne Úradom verejného zdravotníctva, je síce pekné, ale tak ako je nadefinovaný text tohoto návrhu zákona, to s tým nekorešponduje a podľa môjho názoru upravuje ďaleko širší rozsah údajov, ktoré Úrad verejného zdravotníctva na základe takto formulovaného textu môže spracúvať. Ide najmä o čl. 2 tohto návrhu zákona, ktorý rozširuje resp. definuje, kto je iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu, a to teda aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorý takéto údaje môže spracovať, uchovávať na plnenie svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.
No a keď sa pozrieme, načo tento ods. 6 § 55 odkazuje, tak odkazuje na ods. 5, ktorý hovorí, že každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uložením v kon..., uloženým v koncovom zariadení užívateľa, je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania, pričom povinnosť získanie súhlasu sa nevzťahuje na orgány činných v trestnom konaní, ďalej Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu stanovenom osobitným predpisom, to je odkaz na ustanovenia o e-karanténe a iný orgán štátu. Čiže tu sa znova vraciame späť, že Úrad verejného zdravotníctva vie v tomto ustanovení definovaný priamo, že sa na neho nevzťahuje táto povinnosť získavať súhlas v súvislosti s e-karanténou, ale ešte je definovaný v ods. 6 podľa tohto návrhu zákona aj ako iný orgán štátu, ktorý je oprávnený získavať prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa bez súhlasu užívateľa. Čiže to sú to akékoľvek informácie ukladané v koncovom zariadení užívateľa, čiže napríklad v mobilnom telefóne alebo v počítači alebo v inom takom zariadení.
Keď sme sa dnes ráno na výbore ústavnoprávnom pýtal pána ministra, že prečo je tam toto ustanovenie a čo to ustanovenie, aký má účel a zmysel, tak pani mini..., pán minister ani, ani pani kolegyňa šéfka právneho odboru na to v zásade nevedeli jednoznačne odpovedať a stále argumentovali len tým, že sa budú zbierať len telefónne čísla. No na základe tohto ustanovenia však tá kompetencia Úradu verejného zdravotníctva je ďaleko, ďaleko širšia.
Takisto pokiaľ sa, pokiaľ sa jedná o lokalizačné údaje. Zákon o elektronických komunikáciách jednoznačne lokalizačné údaje definuje ako predmet telekomunikačného tajomstva a spracúvať ich možno len so súhlasom dotknutej osoby, resp. ak tak podnik to potrebuje na plnenie svojich služieb. Nespochybňujeme, že ten bod 1 tohto návrhu zákona, kedy telekomunikačný operátor tieto údaje potrebuje na to, aby pri prechode hraníc vedel poslať esemesku svojim užívateľom, je v poriadku. Na druhej strane ako sledovanie, sledovanie osôb na základe takejto lokalizácie a poskytovanie týchto informácií Úradu verejného zdravotníctva, k čomu bude musieť dôjsť, pretože ak Úrad verejného zdravotníctva má sankcionovať niekoho za to, že si nesplnil svoju povinnosť, keď prekročil hranice späť na..., do Slovenskej republiky, tak bude musieť mať túto in..., informáciu a bude musieť mať aj spersonalizovanie telefónneho čísla s lokalizačným údajom a s údajom identifikácie užívateľa telekomunikačnej služby, teda SIM karty, čo nemusí byť konkrétne tá osoba, ešte navyše ktorá prekročila hranice, pretože máme mobilné telefóny, ktoré sú, ktoré sú písané na firmy, kde zamestnanci môžu cestovať. Čiže bude to predmetom ďalšieho dokazovania, čiže bude sa musieť táto, táto vec ďalej šetriť a bude sa musieť personalizovať. Čiže nejde len o samotné telefónne čísla, čiže preto hovoríme o tom, že tento, tento zákon opäť umožňuje Úradu verejného zdravotníctva sledovať pohyb ľudí a je takisto v rozpore s tým, čo už judikoval Ústavný súd v predchádzajúcej, predchádzajúcom rozhodnutí o predbežnom pozastavení, pozastavení účinnosti predbežného návrhu zákona, ktorý sme tu mali, kde hovoril, že takéto informácie v prvom rade musia byť oznámené dotknutej osobe, že sa takéto niečo bude zbierať o nich, a po druhé musí, musia byť zabezpečené, náležite zabezpečená ochrana a bezpečnosť takto spracovaných a uchovávaných informácií, čo všeobecnou formuláciou, ktorá tu je navrhnutá, že je to len za účelom ochrany verejného zdravia, je aj podľa názoru Ústavného súdu nedostatočná.
Čiže to sú dôvody, pre ktoré tento návrh zákona v žiadnom prípade nemôžme podporiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán podpredseda, všetko najlepšie!
No a doplním ešte procedurálny návrh pána podpredsedu Šeligu, že dnes majú narodeniny aj pán poslanec Faič a pán poslanec Vážny, takže všetko najlepšie k narodeninám.
(Potlesk.)

Ak dovolíte, ja mám procedurálnu otázku na pána predsedu Národnej rady. Pán predseda Národnej rady, buďte taký láskavý, úplne, teda na rovinu nám povedzte, máme mať tie rúška alebo nemáme mať tie rúška? Ako to vlastne je? Preto lebo polovica tu s tými rúškami chodíme, aby sme teda nešaškovali zbytočne, mne to naozaj nie je jasné. Máme alebo nemáme? Povedzte!

Ďakujem pekne za slovo. Taktiež patrím medzi milovníkov zvierat a musím povedať, že to, čo som niekedy videl, čo sa robilo s niektorými druhmi zvierat, tak mi to bolo skutočne veľmi ťažko vidieť. Myslím, že na toto treba jedine jednu vec, a to tvrdé zákony, ktoré tých ľudí trošku postavia do pozoru, pretože jak tuná povedal kolega predrečník, tak veľa vecí sme mali, mali aj možnosť vidieť v televízii, aj máme možnosť ďalej vídavať, ale prakticky s tými ľuďmi, ktorí nemajú ten citový vzťah k tým zvieratám, sa prakticky nič nestane a to je veľká chyba. Takže je mi to veľmi ľúto, ale nevidím nejakú veľkú šancu, pretože tak jak som ja mal možnosť vidieť to alebo aj vy, tak tu budem vidieť to isté možno ešte aj o mesiac, o dva, aj o rok. Je to situácia taká, pretože tých ľudí, a aj mladí ľudia nemajú žiaden citový vzťah nielen k zvieratám, ale aj k ľuďom.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán Viskupič, ja som to vysvetľoval. Hovoril som na jednej strane o tom, že mohli ste minúť viac peňazí. Áno, bolo treba urobiť opatrenia pre ľudí. A keď ste za desať, za sto dní minuli pol miliardy a dnes si tu zdesaťnásobíte tú hodnotu, o ktorú idete teda preinvestovať na... Ale ja sa pýtam, na čo ich idete minúť. Idete ich minúť na tých ľudí alebo na čo? To ste nešpecifikovali. Sú tam miliardy, sedem miliárd a tam dáme, tam, tam. Proste to sú, to ja, ja nechápem, akým spôsobom si poviete, že ideme urobiť len tak jedenásťpercentný deficit. Ak by ste to urobili preto, aby ste dali ľuďom, aby ste zachránili ľudí, aby im zostala práca, tak to beriem.
A to, čo ste povedali, áno, nespoliehajme sa na peniaze zo štátneho rozpočtu. Spoliehajme sa na peniaze, ktoré máme z Európskej únie. To sú grantové peniaze, tie nás zaťažujú iba vo výške spolufinancovania a to sú peniaze, ktoré sú najlacnejšie. Minúť rozpočtové peniaze, to je veľmi jednoduché. To vie každý blbec, poviem otvorene. A teraz ide o to, aby sme, aby sme tie peniaze minuli na to, aby sme zachránili pracovné miesta. Vôbec o tom nepochybujem.
Len čo sa tu robí? Ja mám pocit, že tu sa šetrí, šetrí sa na nesprávnom mieste a tie opatrenia, ktoré sa robia, sú potom absolútne neúčinné. Výsledok, že ľudia prichádzajú o prácu. To, že bankám naložíme, to tu nemá absolútne nikto problém, ale dať nejaké peniaze na to, aby sa reštartovala ekonomika, to tu postrádam.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, vidím, že o rozpravu nie je záujem k takému zákonu, ako je novela zákona o štátnom rozpočte. Bavíme sa tu o strašne veľa peniazoch a myslím si, že to je veľmi zlé. Bavíme sa o ôsmich miliardách, ktoré ide táto vláda znovu nejakým spôsobom minúť a má to veľký dopad na verejné financie Slovenskej republiky.
Dlh, ktorý sme mali a ktorý sme odovzdávali v minulom roku, bol na úrovni 48 % z hrubého domáceho produktu. Na základe tohto zákona a tejto novely ide vláda Igora Matoviča zvýšiť tento dlh na úroveň skoro 62 percent. Čo sa týka deficitu, hotovostný deficit vystúpa na 12 mld., zvýši sa o 9,2 mld., dosiahne historický, historický maxim. A musím povedať, že potlesk, ktorý tu zaznel po tom, ako pán minister oznámil to, že deficit verejných financií bude 11 % HDP, svedčí o tom, že asi nikto z vás si to presne nepozrel, že si to nenaštudoval a že nemá predstavu, o čom sa tu bavíme.
To, že slovenské verejné financie sa z takéhoto obrovského dlhu dostanú veľmi ťažko, myslím si, že tuší aj pán predseda finančného výboru, aj pán minister a nebude to vôbec jednoduché. Táto vláda, vláda Igora Matoviča sľúbila, že na konci volebného obdobia odovzdá vyrovnaný rozpočet. Tento sľub pár mesiacov po voľbách je absolútnou chimérou. Neviem si to živo predstaviť, ak teda; uvidíme, ako sa budú tieto prostriedky míňať. Sú to prostriedky zo štátneho rozpočtu, to znamená prostriedky, ktoré sú najflexibilnejšie.
Ja by som odporúčal vláde, aby sa skutočne zaoberala hlavne míňaním peňazí z európskych peňazí. To znamená tie, ktoré sú, niektoré sú grantové, väčšina, ktoré keď si použijeme, tak sú najväčšou efektivitou pre verejné financie na Slovensku. V ďalších rokoch, desiatich rokoch podľa informácií od Maroša Šefčoviča, viceprezidenta Európskej komisie, Slovenská republika vie takýmto spôsobom čerpať dva štátne rozpočty. To je 34 mld. eur. Ja pevne verím, že po tom, ako táto vláda minula len, len pol miliardy eur na záchranu ekonomiky, a tvrdím aj to, že sme zaspali ten začiatok hlavne ekonomicky. A hovorím, epidemiologicky sme to zvládli, ale ekonomicky skutočne vidím veľké problémy. Tie problémy len prídu. Dnes sa ešte tu tak ako spokojne usmievame, ale problémy, čo sa týka najmä zvýšenej nezamestnanosti, a to bude práve obrovský nápor aj na, potom na štátny rozpočet, tak tie ešte len prídu a ja sa hrozím toho, čo budú robiť najmä tí ľudia, ktorí zostanú bez práce. Tie, začiatok opatrení mal byť plošnejší. Vláda to odignorovala. Mnohé pracovné miesta sú už nadobro stratené.
Čo sa týka samotného návrhu, musím povedať, že vytvára sa tu neurčitý veľký balík peňazí, ktorý sa hodil celý do tzv. všeobecnej pokladničnej správy. Je to práve tam, za ktoré sme, za čo sme boli vždy veľmi kritizovaní, kde sme mali povedzme nejakú miliardu, ktorú sme aj vyšpecifikovali na jednej strane, dnes bez problémov dáme, hodíme snehovú guľu, 7,8 mld. do všeobecnej pokladničnej správy.
Čo mne vadí ale, že to, čo pán minister hovorí, že náš polpercentný deficit je taký a onaký. Ja napríklad neviem vôbec, aký je deficit na tento rok podľa tohto návrhu štátneho rozpočtu. Hovoril o jedenástich percentách. No nájdite mi také číslo v tomto rozpočte, ktorý bol doručený. No ja poviem prečo, lebo rozdiel je medzi štátnym rozpočtom a rozpočtom verejnej správy, a to je rozdiel medzi tou buchlou a medzi týmto. Lebo tam sa dozviete, aký je deficit verejných financií podľa Eurostatu. A to je dôležité, lebo musíme vedieť, čo budeme porovnávať s čím. To znamená polpercentný deficit, môžme sa baviť o tom, či niektoré výdavky budú vyššie, nižšie, či tam, či budú zhoršovať tento výsledok. Ale ja neviem, s čím to budeme porovnávať. Čiže berem ako relevantné číslo, čo povedal pán minister, 11 % HDP deficit, historicky najvyšší deficit slovenských verejných financií. Ale v tomto dokumente sa to nedočítate, nakoľko verejný, rozpočet verejnej správy je asi dvakrát väčší. To znamená niekde na úrovni 38 – 39 mld. eur.
Čo sa týka samotného obsahu, v podstate áno, času na naštudovanie rozpočtu sme mali dosť, nakoľko ten obsah tam chýba. Ja hovorím tak, že tento návrh je absolútne netransparentný. My nevieme, na čo sa idú míňať tie peniaze, keď zvážime to, že ideme minúť, doteraz sme minuli tých pol miliardy a na čo ideme ďalej minúť celkovo 7,8 mld. alebo 5 mld., ja už neviem, pán minister nám to možno objasní. Tak poviem otvorene, ja si neviem predstaviť seba predstúpiť pred vás s takýmito neurčitými číslami. A preto aj tvrdím, že takýto rozpočet mohlo ministerstvo financií predložiť kedykoľvek, s takou mierou neurčitosti tých čísel, ktoré sa tam nachádzajú. To sme mohli urobiť v marci, dať tam osem miliárd zvýšené výdavky a nechať si to tu rýchlo, rýchlo odsúhlasiť.
Však sa pozrite, my schvaľujeme rozpočet, teda novelu rozpočtu na rok 2020 a koľko to trvalo? Pár hodín. Pár hodín, bez problémov, žiadna rozprava, nikto nepríde, nikto o tom nehovorí a ideme minúť 8 miliárd. Nezdá sa vám to trošku, trošku tragikomické? Mne teda áno. To budú práve tie dôsledky, ktoré nás budú čakať v budúcnosti, keď sa budeme, budeme zaoberať tým, že ako sa vrátiť na tú trajektóriu znížených deficitov. My sme nedoručili vyrovnaný rozpočet, ja to plne priznávam, aj keď sme mali vôľu. Ale deficit sme stále znižovali a posledné tri roky bol na úrovni okolo jedného percenta. Takisto sme dlh znižovali niekoľko rokov. Dostali sme sa na úroveň 48 percent. Už ani nepoužívate argument s absolútnymi číslami, lebo keď vám tu ukážem vaše absolútne čísla, čo sa týka dlhu, tak takú pyramídu a také Himaláje ste ešte nevideli, lebo to sa tu stále používalo, že ale v absolútnych číslach, hej. Ale už to, už ani to neplatí, lebo vás dobiehajú vlastné slová z minulosti a verte tomu, že tieto slová budeme vždycky pozorne sledovať a budeme sa k nim vyjadrovať.
Čiže na záver by som povedal, že tento proces, ktorý tu dnes robíme, pre mňa je trošku dehonestujúci z pohľadu dôležitosti zákona roka, zákona o štátnom rozpočte. A ja som skutočne veľmi zvedavý, aký rozpočet na rok 2021 a ďalšie roky predloží táto vláda. Hovorili ste o tom, aký bude úžasný, ako bude odborne pripravený, aký bude transparentný a že lepší sme tu ešte nemali. Ja si na to počkám a ja si aj pozrem vyjadrenia aj pána ministra, aj všetkých ostatných, ktorí sa vyjadrovali k našim rozpočtom, čo ste hovorili, a ja vám pripomeniem vaše vlastné slová.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milé kolegyne, kolegovia, viackrát sa tu povedalo o tom, že týmto návrhom zákona sa budú spracúvať len telefónne čísla, resp. anonymizované údaje o jednotlivých účastníkoch, resp. užívateľoch elektronických komunikačných služieb. No a tu mi dovoľte, aby som teda išiel konkrétne k ustanoveniam tohoto návrhu zákona, kde sa mi javí teda, že zo znenia, tak ako je tento návrh zákona pripravený, to nie je pravda.
Keď si prečítate bod 2 tohto návrhu zákona, tak tu sa hovorí, že v § 55 ods. 6 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu aj Úrad verejného zdravotníctva (Slovenskej republiky), ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku podľa tohto zákona na účely plnenia svojich úloh po nevyhnutnú dobu, najdlhšie však do skončenia mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu.“
Takto keď si to prečítate, tak sa vám môže zdať, že je to v poriadku a že sú to teda takéto údaje, ktoré tu spomínal pán minister aj ďalší, ďalší predrečníci. Keď si to však chcete zanalyzovať dopodrobna, tak treba si otvoriť zákon a treba si pozrieť, že na čo tento § 55 ods. 6 odkazuje.
§ 55 ods. 6 odkazuje na § 55 ods. 5 a v odseku 5 sa hovorí: "Každý, kto ukladá alebo získava prístup k informáciám uloženým v koncovom zariadení užívateľa", ešte raz, "informáciám uloženým v koncovom zariadení", teda napríklad v mobilnom telefóne, "je na to oprávnený, iba ak dotknutý užívateľ udelil súhlas na základe jasných a úplných informácií o účele ich spracúvania," pričom za súhlas sa považuje a tak ďalej, za súhlas sa použije, "sa považuje aj použitie príslušného nastavenia webového prehliadača alebo iného počítačového programu, pričom povinnosť získania súhlasu sa nevzťahuje na orgán činný v trestnom konaní, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom," to je to, čo sme schválili pred pár týždňami, "a iný orgán štátu."
A teraz nasleduje tá novelizácia, ktorú prináša tento návrh zákona, "a iný orgán štátu". "Iným orgánom štátu na účely tohto zákona je ozbrojený bezpečnostný zbor, ozbrojený zbor a štátny orgán, ktorý v rozsahu ustanovenom osobitnými predpismi (čím sú zákon o Slovenskej informačnej službe, napríklad zákon o Vojenskom spravodajstve, ktoré podrobne upravujú účely, na ktoré sa môžu tieto údaje spracúvať) plní úlohy na úseku ochrany ústavného zriadenia, obrany štátu, vnútorného poriadku, bezpečnosti štátu a správy daní."
Čiže keď sa vrátim naspäť k návrhu tohto zákona, tak sa tu hovorí inými slovami, že iným orgánom štátu na účely tohto zákona počas trvania mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu je Úrad verejného zdravotníctva, ktorý môže spracúvať a uchovávať údaje získané od podniku, teda údaje uložené v koncovom zariadení užívateľa, akékoľvek. Nehovorí sa tu o telefónnych číslach, akékoľvek údaje uchované v koncových zariadeniach účastníkov, čiže mobilných zariadeniach, v počítačoch a tak ďalej.
Čiže nesúhlasím s tým, čo povedali predrečníci, že sa tu budú spracúvať len telefónne čísla a, alebo že sa tu môžu spracúvať. Ja nehovorím, že účelom; alebo cieľom je to, čo povedal pán minister, ale táto právna úprava dáva ďaleko širšie možnosti Úradu verejného zdravotníctva.
Ďalej bod tretí, § 57 sa dopĺňa odsekom 14, ktorý znie, nebudem ho citovať, parafrázujem, že sa môžu spracúvať aj lokalizačné údaje bez súhlasu účastníka, kde inak na spracovanie lokalizačných údajov podnik potrebuje súhlas účastníka. Čiže opäť je tu ustanovenie, ktoré hovorí, že telekomunikačné podniky môžu sledovať pohyb svojich účastníkov a tieto údaje potom, samozrejme, poskytovať na základe predchádzajúceho ustanovenia, ktoré som povedal, Úradu verejného zdravotníctva. Čiže, vážení, vážené kolegyne, kolegovia, ide tu opäť o sledovací zákon.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Kremský, nemám vôbec problém s tou časťou zákona, ktorá hovorí o ochrane ľudí, a navyše keď budeme hovoriť o pandémii, tak môžeme byť spokojní s tým, ako to na Slovensku zvládame. Veľmi dobre to odštartovala vtedy končiaca vláda Petra Pellegriniho a, samozrejme, hlavne zodpovednosť ľudí, nás Slovákov. Na niektoré opatrenia nadviazala aj vláda Igora Matoviča.
Ale to, čo ma vyrušilo, bolo vaše skonštatovanie, že zákony sú len pre zlodejov? Však zákony sú pre všetkých ľudí a prioritne zákony majú ochraňovať práve tých slušných ľudí a nie zlodejov! Takže ja neviem, buď ste sa pomýlili, alebo ste to povedali tak, že v tom kontexte to vyznelo úplne inak.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, v programovom vyhlásení vlády si vládna koalícia v tomto parlamente schválila skvalitňovanie legislatívneho procesu. Máme tu už niekoľký z radov skrátených legislatívnych konaní, kde sme jednoznačne preukázali, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie.
Máme tu ďalší z takýchto návrhov na skrátené legislatívne konanie, ktorý prišiel sem do parlamentu dnes o jedenástej hodine, o dvanástej hodine boli výbory a o štrnástej hodine sa má rokovať o tomto návrhu zákona, v ktorom nikto z nás nevie poriadne, čo je napísané, nestihol si to ani prečítať a nie ešte nejakým spôsobom zanalyzovať alebo sa pripraviť na rozpravu.
V každom prípade to vyzerá tak, že si z tohto zákonodarného zboru vláda robí srandu. Vyslovene to už musím takto vulgárne povedať, lebo inak sa to nazvať nedá, ako že si vláda z tohto robí trhací kalendár, robí si z nás všetkých úplnú srandu. Ideme tu rokovať o návrhu zákona, ktorý v určitej inej obmene sme tu už mali pred pár týždňami, ktorý bol napadnutý na Ústavnom súde a Ústavný súd v zásade svojím predbežným opatrením dal za pravdu, resp. prejudikoval nejakým spôsobom už samotné rozhodnutie.
Dnes tu máme ďalší takýto istý zákon, ktorý ide zasahovať do základných ľudských práv a slobôd. Opäť v skrátenom legislatívnom konaní, pričom pán minister ako predkladateľ nepovedal jediné jedno slovo alebo jednu vetu, v čom tento návrh spĺňa podmienky podľa § 89 zákona o rokovacom poriadku, teda akým spôsobom sú tu ohrozené základné ľudské práva a slobody, resp. aká značná hospodárska škoda tu hrozí Slovenskej republike. V tomto návrhu opäť nie sú žiadne dôvody na skrátené legislatívne konanie a ak by vláda chcela takýto návrh zákona predložiť, mohla to zase urobiť úplne štandardne v riadnom legislatívnom procese, s riadnou diskusiou a pripomienkovým konaním. Opäť tu sme teda v skrátenom legislatívnom konaní, kde rýchlo, rýchlo treba niečo urobiť v takých zásadných – ešte raz opakujem – otázkach, ako sú ochrana základných ľudských práv a slobôd.
Vyzývam vás, aby sme nepodporili toto skrátené legislatívne konanie, aby ak vláda chce takéto opatrenie, na ktoré nie je teraz žiaden dôvod, pretože mechanizmy z hľadiska ochrany ľudského zdravia sú nastavené už doterajšími opatreniami, aby sme takéto konanie nepodporili.
Ďakujem pekne.