Videokanál klubu

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, navrhujem, aby sa o tomto návrhu zákona hlasovalo dnes o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k predloženému návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Máme to ako tlač 994.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky.
Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 10. júna 2022 a v gestorskom výbore do 13. júna.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ja odporúčam hlasovanie, aby prebehlo o sedemnástej hodine.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, ja skôr sa pokúsim zareagovať s tým, že ako by som ja volil prístup k tomu, aby sa naplnilo to, čo ste vy tú otázku postavili, že odkiaľ tie prostriedky a peniaze zobrať, lebo nejaké veľmi rýchle riešenia sú obyčajne nie trvalé a hľadal by som skôr spôsob, ako zabezpečiť systémové a trvalé riešenia, i keď to niekedy môže trošku viacej bolieť. To zas aj my, sociálni demokrati, nie sme za to, aby sa rozdávalo aj tým, ktorí sa nezaslúžili na to, že tu nejaký spoločný balík sa vytvoril.
Ja som ako minister nemal napríklad problém podmieniť aj dávku v hmotnej núdzi, tých 62 eur, tomu, aby si ten, kto ju poberá, odrobil minimálne tých 32 hodín verejno-prospešných prác. Viem, o čom to bolo a nakoniec prijali to všetci starostovia, bez ohľadu za koho, za koho kandidovali a ja som osobne presvedčený, že niečo to pomohlo, niekto sa len predsa naučil chodiť do práce, základné zručnosti a nakoniec, nakoniec sa zamestnal.
Viete, čo je potrebné urobiť veľmi rýchlo? Zmeniť štátnu sociálnu dávku na dôchodkovú dávku. Úplne inak sa potom bude na to nazerať, pretože bude pod verejno-právnou inštitúciou, dozerať na ňu budú v tom prípade zamestnávatelia, odborári, čo ja viem, jednota dôchodcov, ale aj štát. To znamená, tá kontrola je tam ďaleko-ďaleko väčšia. No a týmto spôsobom zabezpečiť znovu to, čo tu bolo v ´19. roku, vyrovnaný rozpočet. A potom sa dá uvažovať aj o tých veciach, okolo ktorých hovoríme. To znamená, nie za každú cenu, lebo tá úplná objektivizácia sa veľmi ťažko hľadá. Dneska dvadsať rokov kto robil živnostníka a mal jednoduché účtovníctvo, no tak si ho upravil vždy tak, že odvádzal z minima, ale dúfam, že si aspoň zabezpečil nejaké prostriedky na starosť. To znamená nie rovnaký nárok tento, ktorý z toho do istej miery ťažil v čase, keď podnikal a odvádzal len z minima, ako taký, ktorý objektívne robil za minimálnu mzdu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem poďakovať všetkým, ktorí reagovali na to moje vystúpenie, možno doplnili, rozšírili tú problematiku ako takú. Ale žiada sa mi povedať veľmi v stručnosti snáď jednu alebo dve myšlienky.
Po prvé. Všetci sa zhodneme na tom, že takýto návrh nemá absolútne žiadne politické pozadie. To nie je o pravici, o ľavici. To je o konkrétnych ľuďoch. Každý jeden poslanec, poslankyňa, ktorý tu sedí, buď mal, alebo má starých rodičov doma alebo príbuzných, to znamená, vie to objektívne zhodnotiť, čo pre nich znamená táto situácia a riešenie tej situácii. Pretože ja sa osobne necítim dobre a som presvedčený, že aj viacerí z vás, keď v nejakých potravinách vidím, ako tá starenka otáča to euro, či si ten rohlík ešte má alebo už nemôže dovoliť kúpiť. Odstráňme to a zabezpečme nejakú dôstojnosť týmto ľuďom, pretože oni si to zaslúžia za to, čo odrobili v predchádzajúcich rokoch.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo.
Kolegyne, kolegovia, pokladám za istú aj povinnosť moju možno vystúpiť a povedať pár myšlienok k tomuto návrhu ako bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý aj s tým obsahom má relatívne veľmi veľa spoločného. Na druhej strane ma teší, že je záujem do rozpravy k tejto problematike, ale zas, bohužiaľ, musím konštatovať vzhľadom na prítomnosť zástupcov vládnej koalície, že tento návrh už vopred zarezali.
Samozrejme, podporujem návrh ako taký, ja si myslím, že je aj dobre odôvodnený a vychádzajúc z toho, čo sa vonku deje, myslím vzhľadom na tú sociálno-ekonomickú situáciu, je aj celkom pochopiteľný. Ale bolo to už aj v úvodnom slove predkladateľa, ale aj v jednotlivých faktických poznámkach jasne povedané, že my sa potrebujeme najskôr vysporiadať s 13. dôchodkom. Trinásty dôchodok, dobre ste povedali, je štátna sociálna dávka, ktorá je vyplácaná zo štátu, to znamená, z rozpočtu. My potrebujeme dostať ten 13. dôchodok tam, kde zo zákona bol. To znamená, aby bol z dôchodkového systému vyplácaný a stal sa úplne stabilným a systémovým riešením. V tomto prípade sa dotknem aj možno trošku takej nepopulárnej témy. My sme predložili návrh zákona na 13. dôchodok, reálny dôchodok, možno na sklonku svojho vládnutia. Len chcem povedať, že malo to aj svoju veľkú logiku. Pokúsim sa ju veľmi v krátkosti pomenovať.
Vianočný príspevok bol zavedený ešte za prvej vlády Roberta Fica, keď tu sedela kolegyňa Tomanová ako ministerka, bolo veľmi dôležité zistiť, do akej miery tie vyhrážky, ktoré pravica mala voči tomuto zavedeniu, naplnia. Pretože oni to chceli zrušiť. Nabehla potom vláda Ivety Radičovej, minister Mihál a čuduj sa svete, nezrušili. Ponechali, to znamená, tam sa založila istá systémová nutnosť jednoducho pokračovať tomuto, no a vzhľadom na to, že aj vtedy bola nejaká tá ekonomická kríza iného charakteru, samozrejme, ako teraz, bolo potrebné istým spôsobom na niečo nadviazať. A to niečo sa volalo hospodárenie Sociálnej poisťovne. Keď som v roku 2012 preberal rezort, Sociálna poisťovňa mala, by som povedal, deficit jeden aj pol miliardy. To znamená, zo štátneho rozpočtu bolo potrebné naliať do Sociálnej poisťovne jeden a pol miliardy, aby si mohla plniť všetky zákonné povinnosti z hľadiska vyplácania dôchodkov všetkých typov.
No a prečo až na tom sklonku? No rok 2019 bol rokom, kedy sa podarilo zabezpečiť, že Sociálna poisťovňa mala vyrovnaný rozpočet. Vyrovnaný. To znamená, jeden a pol miliardy sme zlikvidovali, a preto sme sa systémovo mohli zaoberať aj myšlienkou ako ďalej, ako pomôcť tým dôchodcom, pretože bol k tomu reálny čas a, samozrejme, aj reálne ekonomické výsledky tej Sociálnej poisťovne. Každopádne si myslím, že vianočný príspevok ako taký splnil svoju, by som povedal, svoj, svoj účel, ktorý tu mal pri samotnom zriadení, a práve preto je potrebné poďakovať všetkým tým, ktorí sa podieľali na vyplácaní a zavedení a vôbec realizácii za tie roky a skutočne prejsť na systémové riešenie. A systémové riešenie sa volá reálny dôchodok trinásty, ktorý by mal mať zachované dva princípy. Princíp solidarity, ten je absolútne nevyhnutný, ale aby aj zohľadňoval zásluhovosť. My sme ju v tom riešení, ktoré sme vtedy navrhli, mali zachovanú. Pretože rovnaký priemerný dôchodok, myslím, že 465 alebo koľko eur to vtedy bolo, by bol býval dostal každý dôchodca, aj ten, čo má ten najnižší príjem okolo 260 eur, ale aj ten čo má ten najvyšší. To znamená, tam by bola každopádne zachovaná aj solidarita, ale už do istej mieri zohľadnená, zohľadnená aj tá zásluhovosť.
No a druhá myšlienka, ktorú chcem povedať, viete, mimo tohto systémového riešenia je nevyhnutná tu na tých návrhov, ale skôr z opozície tu bolo v predchádzajúcom období dosť, aby vláda, resp. ministerstvo reagovalo na tú konkrétnu sociálno-ekonomickú situáciu. To znamená, ako to vyzerá vonku a toto absolútne, absolútne, by som povedal, odmietla a jednoducho tieto veci nerieši aj napriek tomu, že tu bola pandémia, dnes tu máme extrémne zdražovanie energií, ale v podstate všetkých tovarov a reakcia vlády k tomuto je nijaká na rozdiel od okolitých štátov, a preto si osobne myslím, že je nevyhnutné, aby sme sa vrátili k niektorým dobrým zákonom, ktoré tu boli a ktoré oni jednoducho, jednoducho zrušili. Ja v tom predchádzajúcom období ako minister som tiež mal také nejaké príležitosti, kde bolo treba veľmi operatívne reagovať. Prvá taká príležitosť bola deflácia. To znamená, čas, keď nebola inflácia, ale bola deflácia, to znamená, keby sme boli bývali v tom čase dodržali zákon, ja ako minister by som musel znižovať dôchodky všetkým o výšku, o výšku tej deflácie. Veľmi rýchlo sme podali návrh zákona a tento, dovolím si povedať, teraz nezmysel jednoducho zrušili.
Za ďalšie, vzhľadom na to, že tá inflácia v tých prvých rokoch, keď tá sociálno-ekonomická situácia bola lepšia, nebola veľká, prišli sme veľmi operatívne s návrhom o minimálnej valorizácii. Zakotvili sa minimálne dve percentá, ale Sociálna poisťovňa musela zohľadňovať, ak niekomu lepšie vychádzala percentuálna stránka, no tak mal nárok, aby bola vyplatená percentuálna, ak pre niekoho vychádzala tá absolútne číslo, no tak dostal to absolútne číslo. Bolo to na štyri roky, štyri roky uplynuli a na moje veľké prekvapenie pán minister Krajniak na to absolútne nereagoval. Stačilo len veľmi malinkú možno jednoriadkovú novelu, že účinnosť tohto zákona sa predlžuje o ďalšie roky alebo že je systémová a ostane stále zachovaná. Neurobil to, a preto máme na tento rok zvýšenie dôchodkov o infláciu 1,3 %.
Je tu totiž jedno veľké riziko, ktoré napríklad nastalo v tomto roku. Tá inflácia sa vždy zohľadňuje za predchádzajúci rok. Ale veľmi, by som povedal, rizikový je ten rok, ktorý prebieha, ako je aj teraz tento. Pretože po roku sanovať, to je ako také prirovnanie, že operácia sa podarila, pacient zomrel. To znamená, preto je potrebné reagovať na ten stav zvonka, veľmi pružne zakotviť do systému sociálneho zabezpečenia riešenia, aby doslova a do písmena viacerí ľudia prežili, už v tejto chvíli sa nedá hovoriť o nejakej dôstojnej starobe, ale doslova o nejakej hmotnej núdzi v starobe, ktorá by zagarantovala všetkým ľuďom, že by, že by aspoň jednoducho prežili. Toto je dôležité, si myslím si, že uvedomiť, a preto aj z tohto pohľadu niekde treba začať a to začatie s tým návrhom na 14. dôchodok je možno práve čas, aby sa následne prijali ďalšie systémové opatrenia, ktoré tu boli dobré, ktoré sa osvedčili a ktoré mali ďalej pokračovať.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda Národnej rady.
Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 993. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, preto v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokujeme v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 1032 z 11. apríla tohto roku navrhujem, aby návrh zákona prerokoval: ústavnoprávny výbor a Výbor Národnej rady pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 10. júna tohto roku a v gestorskom výbore do 13. júna.
Pán podpredseda, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.

V rozprave k tlači 1010 som podal pozmeňujúci návrh, ktorý týmto sťahujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Takisto len pripomenúť členom výboru na kontrolu činnosti SIS - 12.15 riadne rokovanie v tradičnej rokovacej miestnosti.