Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní vráteného zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila zákon vrátený prezidentkou na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a potom ešte výboru pre hospodárske záležitosti.
Výbor pre hospodárske záležitosti zákon prerokoval, avšak neprijal uznesenie. Ústavnoprávny výbor vrátený zákon prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť.
Ústavnoprávny výbor ako gestorský výbor odporučil Národnej rade uvedený vrátený zákon schváliť, správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní vráteného zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 13. júna 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výborov.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte, rozpravu.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Žiaden o presunutie tlače 1753 na koniec schôdze. Ďakujem pekne. (Reakcia z plénu.) Odvolávanie predsedníčky európskeho výboru.

Ďakujem pekne. Takže hlasovanie zajtra o 17.00 h, nech je teda priestor ešte prípadne niečo urobiť.

Ďakujem veľmi pekne.
Janka, ja ti za ten pozmeňovák ďakujem, určite to ten zákon posúva niekam inam. V každom prípade chcel som sa spýtať konkrétne na bod 3 z toho pozmeňujúceho návrhu. Môžme to riešiť, samozrejme, aj súkromne, ale moja otázka je, že prečo tam vlastne dopĺňate to jedlo a ubytovanie, lebo z môjho pohľadu ten návrh zákona mal byť šitý na mieru ako keby jednej konkrétnej situácii a týmto, touto úpravou sa to trošku, to možné pole pôsobnosti rozširuje možno aj na iný majetok, takže to ma zaujíma, že prečo sa tak udialo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, prosím, ako určenému spravodajcovi výboru predniesť informáciu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu poslanca NR SR Jaroslava Karahutu na vydanie zákona o niektorých vzťahoch súvisiacich s nájmom nehnuteľného majetku štátu (tlač 1634) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní.
Národná rada uznesením č. 2215 zo 4. mája 2023 pridelila návrh poslanca Národnej rady Jaroslava Karahutu týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet a tiež ústavnoprávnemu výboru. Zároveň určila výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor a lehotu na prerokovanie predmetného návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory tieto stanoviská: výbor pre financie a rozpočet o návrhu nehlasoval, pretože nebol uznášaniaschopný, ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, keďže návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy nevyplynuli žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Návrh spoločnej správy vrátane stanoviska gestorského výboru prerokoval výbor pre financie a rozpočet na 133. schôdzi dňa 13. júna 2023. Stanovisko gestorského výboru ani návrh spoločnej správy neboli schválené, keďže návrh stanoviska gestorského výboru nezískal súhlas potrebnej väčšiny členov výboru.
Predseda výboru pre financie a rozpočet Marián Viskupič na seba prevzal úlohu spoločného spravodajcu, aby na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a navrhol Národnej rade postup pri hlasovaní podľa príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne obom kolegom a ako som už povedal, ďakujem nielen signatárom, ale tí, ktorí si osvoja posolstvo tohto uznesenia a áno, tá hrozná podoba textov, ktoré písal ideológ Tretej ríše Alfred Rosenberg, ktorý po zásluhe odvisol v Norimbergu na šibenici, o tom, ako títo podľudia budú smieť, ak budú vybratí, pracovať na nemeckých gazdov v obilnici Európy, budú sa smieť naučiť tlačené písmená ich detí, nie písané, a budú smieť vedieť rátať do päťsto. To bol normálny plán. A, samozrejme, išlo o to, že to nie je žiaden národ, že je to podnárod. A keď človek počúval v prvých týždňoch agresie proti Ukrajine tie reči o tom, že to nie je žiaden národ, tak sa mne v pamäti vynoril Alfred Rosenberg. A je skutočne dobré poznať vlastnú históriu a je možno aj dobré, a to nechcem robiť teraz ani literárne okienko, ani povinné čítanie, ale často na malých novelách veľkých autorov si uvedomíme obludnosť tých čias. Vrele odporúčam prečítať si útlu knižočku Jeden deň Ivana Denisoviča od Alexandra Solženicyna a ešte kratšiu poviedku Príhoda na stanici v Krečetovke, toho istého autora. Je to malý kúsok literatúry s obrovským obsahom a dosahom. Tomu sa vyvarujme.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Milý Tomáš, chcem ti poďakovať za tvoj prierez smutnými dejinami zločineckého režimu Sovietskeho zväzu, na ktorý, žiaľbohu, nadviazal stále vo väčšom rozsahu nacista sediaci v Kremli. Tie tri zástavy, ktoré vejú v Peterburgu, ktoré si zmienil, sú skutočne nehoráznosťou a tá nehoráznosť vznikne vtedy, keby pred Reichstagom v Berlíne, teda pred sídlom dnešného Bundestagu, viala zástava cisárskeho Nemecka, potom zástava s hakenkreuzom, ktorá bola oficiálnou zástavou Tretej ríše, a zástava Spolkovej republiky Nemecko.
Pravda je, že sa tie režimy od seba učili. Pravda ale je, že keď sa nad tým zamyslíme, tak tá neuveriteľná perverznosť boľševického stalinistického režimu, ale i Leninovho režimu, i toho poststalinistického je v tom, že on ten režim v zásade nosne škodil a genocidoval vlastných občanov. Toto sa o Hitlerovi povedať nedá. Ten vraždil, kade chodil. Ale tak ako boľševický režim vraždil v Estónsku, Litve, Lotyšsku, ako vraždil všade, kam prišiel, tak tak vraždil aj Hitlerov režim. Ale to, čo robil boľševický režim s vlastnými občanmi, je donebavolajúce.
My si môžme vyvolať, ktorí sa tomu venujeme, z vlastnej pamäti, tí, ktorí by si to chceli prečítať, tak stačí dnes v Googli naklepkať meno Pavlik Morozov. Legenda, ktorý udal vlastného otca, ktorý zachránil trochu pšenice. Vtedy existoval v boľševickom Sovietskom zväze hrozný kláskový zákon. Za zbieranie vypadnutých kláskov na požatom poli boli neuveriteľné desaťročia trvajúce tresty. Ešte tá perfídnosť vynikne v tom, a to sa zopakovalo i v Československu vo februári, že jedna z takých hlavných sľubových, sľubotechnických prísľubov boľševického Leninovho režimu bol ´dikrét o zemlje´, tak ako ´dikrét o míre´ sľuboval mier, tak tento sľuboval roľníkom pôdu, veľkostatkársku pôdu. Trvalo necelé desaťročie a ten režim kolektivizoval a zabíjal tých, ktorých lákal na prísľub pôdy.
A my keď si spomenieme na Ďurišovu pozemkovú reformu, ktorá, nedali si komunisti v Československu toľko času na čakanie, za päť rokov, za štyri prerástla do teroru, ktorým sa vstupovalo do jednotlivých, jednotných roľníckych družstiev. Teda najprv vlákame: dostaneš pôdu, a potom ťa násilím zlikvidujeme a zjednotíme.
Samozrejme, s perfídnosťou jemu vlastnou Stalin sa ako Pontský Pilát dištancoval od obrovských zločinov tým, že ich okomentoval v nosnom článku, všetko sa dá nájsť na webe, ktorý bol nazvaný Závrat z úspechu. Hovoril o obrovskom úspechu kolektivizácie, ktorý stál na mŕtvolách miliónov ľudí, ktorý stál, to si predstavme a akokoľvek nie je svet plný blahobytu, na kanibalizme. Tie zúfalé rodiny jedli svojich príslušníkov na Ukrajine. Predstavme si toto. To znamená, k tomuto sa dopracoval režim, ktorý začal ´dikrétom o zemlje´. A v tom je celá tá hanebnosť a perfídnosť a repríza historická.
Nedá mi nespomenúť si na Jána Langoša a jeho obľúbený citát o tých, ktorí nepoznajú svoju históriu a budú ju nútení opakovať. My by sme mali poznať históriu, v akej boli dedovia dnešných občanov, pradedovia hnaní do družstiev. Mali by sme poznať všetko to, čo sa napáchalo i v našej réžii, i keď inšpirované boľševickým režimom. Preto si myslím, že prijatie takéhoto uznesenia je prihlásením sa k historickej pravde a k tomu, že ju musíme poznať, aby sa neopakovalo to, že niekto mocný bude rozhodovať o tom, čo smieme a čo nesmieme, kam smieme patriť a kam patriť nesmieme, s kým sa máme združovať a s kým sa nesmieme, proste všetko to, čo dnes aplikuje zločinecký nacistický ruský režim na Ukrajincov, mohol a tiež sa pokúšal aplikovať i na nás. A je našou povinnosťou stáť na strane slabšieho, je našou povinnosťou pomáhať mu, aby konečné víťazstvo bolo v súlade s vôľou ľudu Ukrajiny, ktorý prežil ´holodomor´, ktorý prežil hrozné veci od boľševikov i od nacistov a ktorý dnes prežíva, žiaľ, ich reprízu.
Sláva Ukrajine!
Prosím o vašu podporu a ďakujem signatárom i všetkým tým, ktorí toto uznesenie podporia.

No, pardon, pardon, som si myslel, že aj Peťo je prihlásený s faktickou, áno, áno.
Musím povedať, že ja to naozaj považujem za šialené, to, že tie dva režimy sú si tak podobné, bohužiaľ, aj v počtoch obetí, aj v tom, ako riadili tú krajinu. Napriek tomu na Slovensku obrovská časť ľudí, obyvateľov nedokáže prekročiť ten tieň tej propagandy, ktorú zažívali počas komunistického režimu, a nie je schopná odsúdiť Sovietsky zväz a nie je schopná odsúdiť ani Rusko, pretože tak ako som spomínal, Rusko sa veľmi aktívne, nielen to, že teda je to právny nástupca Sovietskeho zväzu a neurobilo takmer nič pre odhaľovanie zločinov, ktoré Sovietsky zväz urobilo, ale Rusko sa v posledných rokoch veľmi aktívne k tomu odkazu Sovietskeho zväzu vracia. Vracia sa k myšlienke imperialisticky ovládnuť minimálne časť Európy vrátane našich krajín a ja naozaj nie úplne rozumiem tej nemalej časti slovenskej verejnosti, ktorá sa stále pozerá na Rusko alebo Sovietsky zväz s nejakým druhom nádeje alebo minimálne teda nejakej pozitívnej emócie.
Ďakujem.

Pán poslanec Lehotský, vo svojom vystúpení si okrem iného poukázal na zločinný charakter komunistického sovietskeho režimu a aj jeho podobnosť s nacistickým Nemeckom. Ja by som v tejto súvislosti chcel dať všetkým do pozornosti knihu Timothyho Snydera Krvavé územie, Európa medzi Hitlerom a Stalinom, ktorá opisuje zločiny páchané týmito dvoma totalitnými režimami a štátmi, teda nacistickým Nemeckom a Sovietskym zväzom za Adolfa Hitlera a Jozefa Vissarionoviča Stalina. Zločiny, ktoré boli páchané na civilnom obyvateľstve na území súčasného Poľska, Ukrajiny, Bieloruska, pobaltských štátov a západného, západného Ruska. Tá kniha je vynikajúca, opisuje rôzne zločiny nacistov a sovietskych komunistov v 30. a 40. rokoch. Opisuje ich veľmi plasticky nielen cez čísla, ale aj cez životné príbehy, cez, cez svedectvá, pamäte, denníky obetí alebo príbuzných obetí oboch týchto režimov. A je až neuveriteľné, ako si oba režimy boli podobné, ako sa od seba navzájom učili.
Je tam aj kapitola venovaná holodomoru na Ukrajine, ale nacisti sa takisto naučili, že likvidovať obyvateľstvo je možné aj hladomorom, a preto keď zaútočili na Sovietsky zväz, tak jeden z plánov bol vyvraždiť časť obyvateľstva hladomorom. Napokon značná časť sovietskych zajatcov z tých prvých období vojny v nemeckých zajateckých táboroch zahynula práve hladom. Čiže Hitler sa aj v tomto učil od Stalina, aj preto je dôležité, aby sme schválili návrh uznesenia, ktorý máme na programe.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Dovoľte teda, aby som nadviazal na to, čo hovoril kolega Osuský, Peter a prispel teda svojou troškou do debaty ohľadom tohto dôležitého uznesenia.
Sovietsky zväz v roku 1932 až 1933 vedomo, vedome a účelovo rozpútal na Ukrajine hladomor. Čo sa týka počtov, tak medzi rokmi 1931 až 1937 klesol počet obyvateľov Ukrajiny o 3 milióny. Treba však povedať, že roky 1935 až 1937 boli veľmi silné z pohľadu pôrodnosti, rodilo sa veľmi veľa detí, a napriek tomu ten pokles v tom období ´31 až ´37 zaznamenal až 3 milióny. To znamená, že 3 milióny mŕtvych zapríčinených hladomorom je, bohužiaľ, veľmi konzervatívny odhad. V skutočnosti tých mŕtvych bolo oveľa-oveľa viac. Tri milióny, to je väčšina obyvateľov Slovenska, aby sme si to vedeli predstaviť.
Možno ešte horšie je ale počúvať, prečo sa tak stalo. Pretože nešlo o prírodnú katastrofu, ktorú človek nedokáže nejakým spôsobom ovplyvniť, ale práve naopak. Hladomor bol výsledkom premyslenej a cieľavedomej snahy Sovietskeho zväzu, a teda Stalina, zlomiť odpor Ukrajincov. A to za každú cenu, aj za cenu genocídy.
V krátkosti možno, aké boli dôvody hladomoru. Dejiny Sovietskeho zväzu sú plné krvi a nezmyselných ideologických východísk. Jedným z nich bolo presvedčenie, že správanie ľudí, ich motivácia a potreby sa dajú naplánovať centralizovane z Moskvy. Preto keď sa súdruhovia – vrahovia – v Moskve rozhodli, že za pár rokov dobehnú Západ v priemyselnej výrobe, rozhodli sa, že peniaze na to získajú zoštátnením poľnohospodárstva na Ukrajine. Tá už v tom období, tak ako bolo spomenuté, patrila medzi sýpky Sovietskeho zväzu a obilie sa vyvážalo do mnohých krajín a v samotnom Sovietskom zväze zabezpečovala 60 % produkcie.
Takže čo sa dialo, keď ukrajinskí poľnohospodári kládli kolektivizácii, teda zoštátneniu poľnohospodárstva odpor? Začala sa ich programová likvidácia a medzi rokmi 1927 až 1930 bolo zničených 320-tisíc hospodárstiev. Vytvárali sa veľké jednotné roľnícke družstvá, tzv. kolchozy, ktoré však často nemali know-how na to, ako pestovať poľnohospodárske produkty, keďže existujúci poľnohospodári v nich nechceli pracovať alebo boli odvlečení na Sibír, alebo boli mŕtvi. Sovietsky zväz ďalej stanovil nízke výkupné hodnoty poľnohospodárskych produktov a nútil poľnohospodárov, poľnohospodárov za takéto ceny predávať. Desaťtisíce poľnohospodárov bolo deportovaných do iných častí Sovietskeho zväzu, najmä na Sibír, ich majetky boli skonfiškované, znárodnené, teda rozumej ukradnuté. Vytvárali sa tzv. čierne zoznamy, čo bol systém, čo bol systém izolácie dedín, ktoré neplnili plán. Celkovo bolo zaradených na zoznam okolo 735 okresov, dedín a kolchozov. Voči týmto boli uplatňované špeciálne opatrenia ako blokáda celých okresov, stráženie vojenskými jednotkami, zákaz vychádzania a likvidácia sabotérov. Štát zároveň násilím zaisťoval poľnohospodármi dopestované potraviny. V roku 1932 sa zaviedol systém pokút pre kolchozy, ktoré nestíhali ročný plán, a v obciach, ktoré boli na čiernom zozname, sa uskutočňovalo zabavovanie všetkého obilia, pekárenských výrobkov a dobytku. Ukrajinské poľnohospodárstvo bolo všetkými týmito krokmi zdecimované a do veľkej miery nefunkčné. Do toho prišla neúroda a na Ukrajine teda prepukol hladomor. Sklady potravín pri Azovskom mori boli však plné, keďže obilie dopestované na Ukrajine bolo poľnohospodárom konfiškované. Z týchto skladov sa obilie predávalo do celého sveta, aby mal Stalin na financovanie svojich nezmyselných plánov. Čo viac, Peter to už spomínal, Kremeľ zakázal vydávať toto obilie ukrajinskému ľudu napriek tomu, že ho dopestoval, napriek tomu, že Ukrajinci hladovali.
To boli v skratke procesné dôvody, no takým podstatným dôvodom na uskutočnenie tohto cieľa, cieľavedomého hladomoru na Ukrajine, bola aj cynická snaha potlačiť ukrajinské obyvateľstvo a ich národnú identitu. Tak ako dnešné vedenie Ruska prechováva k Ukrajincom nenávisť, tak ako ich dnešné vedenie Ruska systematicky vyvražďuje, či v tom lepšom prípade prevychováva takzvane, rovnaký postoj k Ukrajincom malo aj vedenie Sovietskeho zväzu. Ukrajinci boli príliš sebavedomí a odbojní. Veľmi zarputilo bojovali proti boľševikom, a tak ich boľševici chceli jednoducho vymazať. V čase, keď Ukrajinci nemali čo jesť, Sovieti úplne vedome zadržiavali úrodu v ukrajinských prístavoch. Úplne vedome zatvárali ukrajinské okresy a hranice, aby Ukrajinci nemohli cestovať do iných častí Sovietskeho zväzu, kde bola situácia podstatne lepšia. Len preto, aby zomierali na svojich poliach a aby Sovietsky zväz ukázal, že odporovať strane znamená smrť.
Je potrebné povedať, že Ukrajinci neboli jediným národom, voči ktorému Sovietsky zväz uplatňoval podobne kruté metódy. Presídľovanie, unášanie detí či vyvražďovanie zažili napríklad Kazaši, Bielorusi, obyvatelia severného Kaukazu alebo obyvatelia pobaltských republík. Je už len príznačné, že Sovietsky zväz informácie o tejto genocíde tajil. Tajil ich až do svojho zániku a je veľmi znepokojujúce, že rovnako v tajení informácií o tejto genocíde pokračuje aj Rusko ako právny nástupca Sovietskeho zväzu. Je to znepokojivé, ale, samozrejme, nič iné nečakáme. V čase hladomoru súdruhovia propagandisti v Sovietskom zväze išli tak ďaleko, že z hladomoru obviňovali ukrajinských roľníkov. Z obete sa tak stávali obžalovaní, stará dobrá taktika, ktorú Rusko používa aj dnes, pravda je lož a lož sa stáva pravdou.
Prečo je dôležité o tom hovoriť, prečo je dôležité prijímať takéto uznesenie? Najdôležitejšie je, samozrejme, to, že to dlhujeme tým miliónom Ukrajincov, ktorí stalinistický teror neprežili. Nevinné deti, ženy a muži zomreli len a len kvôli ambíciám a nenávistí pár ľudí v Kremli. Dlhujeme to aj ostatným obyvateľom Ukrajiny. Roky sa snažia o uznanie hladomoru za ruskú genocídu, aby upozornili na krutosti Sovietskeho zväzu. Medzinárodné spoločenstvo však doteraz nebolo schopné jednoznačne tento akt zverstva odsúdiť. Ale dlhom, dlhujeme to aj sami sebe. Veľká časť obyvateľstva Slovenska vyrastala v socialistickom Československu, čo má okrem iného za následok aj to, že veľmi veľa obyvateľov Slovenska má o Sovietskom zväze či Rusku skreslené informácie. Ide pritom o krajiny, ktoré si pre svoje správanie v mnohom nezaslúžia náš obdiv, práve naopak, a je potrebné si to pripomínať najmä dnes, keď skreslené vnímanie Ruska môže viesť k zlým rozhodnutiam. Takže dovoľte pár historických faktov, čo to bol Sovietsky zväz, čo to je súčasné Rusko.
Sovietsky zväz uzatvoril partnerstvo s nacistickým Nemeckom a spoločne si pri vypuknutí druhej svetovej vojny delili Európu až do momentu, kedy Hitler napadol Sovietsky zväz v roku 1941. Dva roky po vypuknutí druhej svetovej vojny. Dovtedy boli partnermi, ktorí plánovali podrobiť si celú Európu. Áno, Rusko napadlo Poľsko len 16 dní po Nemecku a spoločne si Poľsko rozdelili.
Sovietsky zväz okupoval Československo, státisíce vojakov pochodovalo po slovenských a českých mestách a zabíjali našich občanov. V roku 1968 Sovietsky zväz vojensky napadol našu krajinu a ďalších 20 rokov nás Sovietsky zväz okupoval. Československo v tomto období nebolo suverénnou krajinou, ovládal nás Sovietsky zväz. Kvôli Sovietskemu zväzu sme spadali do bloku krajín, ktoré vraždili svojich občanov, zakazovali im slobodne sa pohybovať, študovať, rozprávať. Absurdný ekonomický model urobil zo Slovenska zaostá... zaostávajúcu krajinu. Je pravda, že sa Sovietsky zväz podieľal na porážke nacistického Nemecka, ale to až potom, keď Hitler porušil dohodu medzi Ruskom a Nemeckom, že si Európu rozdelia. Dovtedy spoločne Európu okupovali, nacistické Nemecko pri ťažení Európou veselo tankovalo sovietsku ropu. Sovietsky zväz bol do roku 1941 spojencom, strategickým spojencom nacistického Nemecka.
Áno, je pravda, Rusko sa pričinilo o porážku nacistov, ale nikdy by sa tak nestalo, ak by západné krajiny Sovietsky zväz veľmi vytrvalo nepodporili ekonomicky a vojensky. Zopakujem vojensky, čo podľa mnohých aj súčasných poslancov nemali, predpokladám, robiť, pretože tým len predlžovali druhú svetovú vojnu. To je logika, ktorú dneska uplatňujú poslanci, mnohí poslanci aj mnohí ľudia na Slovensku v prípade agresívnej vojny na Ukrajine. To, že Sovietsky zväz bol nakoniec vynútene na strane spojencov, nemôže byť ospravedlnením za všetko zlo, čo táto krajina dovtedy a aj neskôr napáchala. Za oslobodenie je potrebné byť vďačný, ale je potrebné byť vďačný tým státisícom, miliónom vojakov Červenej armády, ktorí padli, určite nie vedúcim predstaviteľom Sovietskeho zväzu alebo Sovietskemu zväzu ako takému. Pre nich bolo totiž oslobodzovanie len spôsob, ako si podrobiť a zničiť krajiny strednej Európy. Stačí zájsť napríklad do varšavského múzea a pozrieť sa na to, ako Červená armáda stála pred bránami Varšavy a čakala, kým sa Nemci z Varšavy stiahnu sami a pri svojom ústupe zrovnajú mesto so zemou. Napriek apelu západných spojencov si Červená armáda počkala, kým bude Varšava úplne zničená. Sovietsky zväz totiž nepotreboval silné Poľsko, Sovietsky zväz potreboval aj slabé Poľsko. Preto nakoniec aj v roku 1941 Sovietsky zväz vyvraždil v Katyni 22-tisíc poľských dôstojníkov. Rovnako je potrebné hovoriť o tom, ako všade tam, kde vstúpila čižma takzvaných ruských osloboditeľov, priniesla so sebou štyridsaťročnú totalitu, vraždenie a úpadok.
Čo nás nedávna minulosť naučila o Rusku ako právnom nástupcovi Sovietskeho zväzu a krajine, ktorá sa veľmi hrdo hlási k odkazu Sovietskeho zväzu? Rusko je krajinou, ktorá v Európe postupne vojensky destabilizovala Moldavsko, Gruzínsko a nakoniec rozpútala brutálnu vojnu na Ukrajine. Rusko je krajinou, ktorá roky porušuje na vlastnom území ľudské práva, zatýka politických oponentov, vraždí vlastných občanov doma aj v zahraničí. Rusko je krajinou, ktorá považuje rozpad Sovietskeho zväzu za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia a jeho čelní predstavitelia hovoria roky o tom, ako by mali vojensky ovládnuť pobaltské krajiny, Poľsko, ale aj našu krajinu, a to dávno predtým, ako v roku tisícdeväťsto... ako v roku 2022 napadli Ukrajinu, dávno predtým.
Rusko je krajinou, ktorá klame. Klame svojich občanov, klame celý svet. Rusko sa zaviazalo, že bude uznávať suverenitu Ukrajiny, keď sa vzdá jadrových zbraní. Oklamali Ukrajinu, oklamali nás. Rusko podvádzalo na viacerých olympijských hrách a iných športových súťažiach prostredníctvom štátom organizovaného dopingu, dopingového systému. Medvedev, bývalý prezident Ruska, tvrdí, že ruská okupácia Československa bola bratskou pomocou. Rusko sa snaží rehabilitovať masového vraha Stalina, ktorý v poslednom období zažíva veľký comeback v Rusku. Snažia sa opäť z neho vytvoriť rešpektovanú osobu, veľkého otca veľkého Ruska. Rusko sa v posledných rokoch vracia k odkazu Sovietskeho zväzu, len nedávno vyvesilo Rusko v Petrohrade vedľa seba zástavy Ruskej federácie, zástavy cárskeho Ruska a zástavy Sovietskeho zväzu. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo, keby Nemecko takto vyvesilo súčasnú zástavu Nemecka a zástavu nacistického Nemecka.
Putin kedysi hovoril, že na Donbase nie sú ruskí vojaci, neskôr ich sám vyznamenal. Putin tvrdil, že Rusko vojensky nenapadne Ukrajinu, dnes sa Ukrajina bráni brutálnej vojenskej agresii. Rusko klamalo, klame a bude klamať. Je dôležité o tom vedieť a rátať s tým.
Hovoriť o ukrajinskom hladomori je ale dôležité aj kvôli Rusom samotným. Rusko a Rusi dnes, bohužiaľ, žijú v paralelnom vesmíre. Vládcovia z Kremľa dlhé desaťročia v obyvateľoch živia predstavu Ruska ako výnimočnej krajiny s výnimočným poslaním pre medzinárodné spoločenstvo. Aj v tomto klamú. Nebezpečne tým vytvárajú očakávania, ktoré režim nedokáže naplniť. Tie sú potom živnou pôdou pre šírenie klamstiev o tom, že celý Západ sa snaží Rusko zničiť, že Ukrajina sa snaží Rusko zničiť, že medzinárodný obchod sa snaží Rusko zničiť, doplňte si čokoľvek. Sú to všetko ničím nepodložené klamstvá, ktorými sú však obyčajní Rusi masírovaní každý deň.
Je pravda, že sa hovorí, že nie je možné dať rovnítko medzi štát a jeho obyvateľov, na druhej strane je pravda, že súčasný zločinecký ruský režim držia po moci, pri moci práve obyčajní Rusi, obyčajní Ukrajinci svojho puntita... svojho Putina Janukovyča zvrhli a zaplatili za to na Majdane aj svojimi životmi, čiže dá sa to. Chápem však, že je ťažké hodnotiť konanie ľudí žijúcich v totalitnom režime. Nám trvalo 40 rokov, kým sme sa zbavili komunistov. Preto aj dnes rozprávame v Národnej rade o tom, čo Sovietsky zväz spôsobil na Ukrajine. Ja nie som naivný, aby som si myslel, že túto diskusiu budú sledovať obyčajní Rusi, v každom prípade informácia o nej sa do Ruska určite dostane. Uznesenie a táto diskusia je preto dôležitým symbolom, že nám zlo páchané na tomto svete nie je ľahostajné. Solidarizujme sa s tými slabšími a ukazujme tým silnejším, že si pamätáme.
Dámy a páni, nezabúdajme na hrôzy, ktoré páchajú ľudia na tomto svete a nebojme sa ich pomenovať a urobme tak podporou tohto uznesenia. Týmto vás vyzývam, aby ste tak urobili.
Ďakujem.