Videokanál poslanca

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

21.6.2022 o 14:40 hod.

Mgr.

Mária Kolíková

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Videokanál poslanca

Vystúpenie v rozprave 21.6.2022 14:40 - 14:55 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne opätovne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám v druhom čítaní novelu zákona č. 211/2000, to je tzv. novela infozákona. Jedná sa o novelu, ktorá rieši transpozíciu smernice o tzv. otvorených dátach a opakovanom ich použití. Je to naozaj novela infozákona, teda zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá prísne sleduje len transpozíciu smernice.
Ja som si vedomá záväzkov, ktoré máme z programového vyhlásenia vlády, a momentálne v rozporovom konaní riešime pripomienky pre to, aby sme aj záväzky z programového vyhlásenia vlády dostali do novely zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ale teraz v tejto novele, ktorá je na pôde parlamentu, riešime len, v úvodzovkách len, transpozíciu európskej smernice. Takže v krátkom čase príde aj druhá novela, ktorá bude obsahovo riešiť tú časť infozákona, ktorá rieši prístup k informáciám na základe žiadosti.
Čo sa týka transpozície európskej smernice, tá nám momentálne prináša rozšírenie tzv. personálnej pôsobnosti na verejné podniky, rozšírenie tzv. vecnej pôsobnosti na osobitné kategórie informácií, napríklad na informácie s vysokou hodnotou, ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia, ďalej výskumné údaje ako špecifická kategória informácií vznikajúca v rámci vedeckého výskumu financovaného z verejných zdrojov, tzv. dynamické údaje, napríklad satelitné, meteorologické, dopravné, ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom aplikačného programovacieho rozhrania. Ďalej sa jedná o bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia a rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd. Jedná sa vlastne o opakované používanie informácií, ktoré na základe tejto právnej úpravy pri sprístupnení verejnosti nám umožnia, by som povedala, širším spôsobom využívať informácie, ktoré sú dostupné verejnej správe, pre náš lepší život, keď to tak môžem povedať.
To je v krátkosti podľa mňa to podstatné, čo súvisí s touto právnou úpravou a ja si vás dovoľujem požiadať o podporu. Jedná sa o už trošku oneskorenú transpozíciu, takže aj preto máme trošku naponáhlo a nechceme ju spájať s ostatnými témami, ktoré by nám predĺžili aj rozpravu k tejto právnej úprave.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2022 14:40 - 14:55 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
No, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, faktom je, že ak by nám niektorí politici a im blízke osoby neskončili vo väzbe, tak by sme na túto tému neboli citliví. Tak to, bohužiaľ, je. Takže, pán poslanec Susko, roky dozadu si neviem predstaviť prísť s touto témou, lebo nikto na to nebol citlivý tu v tejto spoločnosti. Proste, bohužiaľ, nikto. Je to veľmi smutné. Je veľmi smutné, že za bývalej vlády sa ani nezmenili nijako materiálne podmienky ľudí vo výkone väzby. Takže teraz, keď plačú osobitne vaši poslanci, ako to v tej väzbe máme, tak, bohužiaľ, koncepcia väzenstva schválená aj tou bývalou vládou, sa nerealizovala. Desať rokov uplynulo a koncepcia väzenstva, tak ako bola urobená, tak sa presúva na ďalšie obdobie.
A súčasne to platí do našich radov. Jedna vec je rozprávať sa, samozrejme, o nastavení väzby v zákone a druhá vec je, v akým podmienkach tých ľudí máme. Máme ústavy, kde nie je elektrina na celách. Áno, je to tak. Kým tam človek nie je, tak to nevidí. Ja aj týmto pozývam poslancov, poslankyne sa tam pozrieť. Proste musíme mať cit aj pre to, aby sme dali financie do väzenstva. A to musíme urobiť aj my, ale ja zatiaľ nie som v tom úspešná. Podarilo sa mi len schváliť koncepciu väzenstva vo vláde bez dopadu na rozpočet. No ako mám realizovať zmeny vo výkone väzby alebo vo výkone trestu bez rozpočtu? No to sa nedá. Môžem sa o tom len rozprávať so Zborom väzenskej a justičnej stráže. Chceme ústav pre matky s deťmi, tak potrebujeme vyčleniť na to prostriedky. Je to úbohé dva milióny, ale ja ich nemám. Nemám ich. Neviem zlepšiť materiálne podmienky vo výkone väzby, ak nebudú na to prostriedky. A na to nedala ani bývalá vláda a ja dúfam, že táto vláda na to bude schopná dať, lebo bez toho to jednoducho nejde.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2022 14:10 - 14:25 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje zákon o výkone väzby, je kľúčový návrh, ktorým chceme humanizovať podmienky uväznených osôb na základe rozhodnutia súdov o väzbe v ústavoch na výkon väzby. Povedala by som, že je to prvý nástroj, ktorý sa snažíme zaviesť na zákonnej úrovni, ktorý by mal byť, dá sa povedať, láskavejší k osobám, ktoré sú obvinené. To hovoríme o osobách, ktoré, pri ktorých jednoznačne platí prezumpcia neviny, a osobitne tu treba veľmi citlivo zvážiť, aké opatrenie sú nevyhnutné, ak im obmedzujeme osobnú slobodu.
O prehodnotení odporúčaní, osobitne medzinárodných inštitúcií, ktoré robili dohľad nad výkonom väzby v ústavoch na výkon väzby na Slovensku, sme dospeli k záveru, že je potrebné naozaj sa zamerať aj na právnu úpravu, ktorá súvisí s touto témou. Osobitne prostredníctvom tohto návrhu zákona kladieme dôraz na umožnenie lepšej komunikácie s rodinou osobám, ktoré sú uväznené, a v prípade, že takúto komunikáciu obmedzujeme, tak dôrazne uplatňujeme postup primeranosti s ohľadom na to, čomu vlastne je potrebné čeliť pre dôsledné vyšetrovanie trestných činov, pre ktoré táto osoba je obvinená a je uväznená v ústavoch na výkon väzby.
To znamená, dôrazne sa zaoberáme tým, aké obmedzenia majú platiť pre väzobne stíhané osoby, a súvisí to jednak s otázkou telefonickej komunikácie, ale aj s otázkou tzv. videonávštev. Riešime otázky, ktoré súvisia osobitne s možnosťou kontaktu maloletých s ich rodičmi, ktorí sú obvinení, a umožníme práve s takouto právnou úpravou, aby sme týmto osobám umožnili lepší kontakt.
Tiež sa zameriavame na opatrenie, ktoré súvisí so zadlžením osôb, ktoré sú obvinené po tom, čo, prípadne ak sú aj odsúdené, tak sú prepustené na slobodu. S ohľadom na výpočet, ktorý sme doteraz mali, tak, bohužiaľ, osoby, ktoré boli obvinené vo väzbe, následne odsúdené na výkon trestu, tak sa nám dostali trošku do dlhovej špirály a odchádzali vlastne z výkonu trestu s dlhom, ktorý bol spôsobený práve aj tým, že aj keď boli zapojení do práce, nebolo možné, aby si uhradili svoje záväzky, ktoré s výkonom väzby a s výkonom trestu súvisia. A preto je dôležitý nový výpočet pre výšku trov výkonu väzby, ktorý umožňuje oveľa citlivejší prístup k takýmto osobám a umožňuje im, aby neodchádzali s dlhom po výkone trestu.
Dovolím si vás požiadať o podporu. Myslím si, že je to kľúčové opatrenie na cestu k humanizácii obvinených osôb vo výkone väzby.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 21.6.2022 13:55 - 14:10 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si predložiť na rokovanie Národnej rady pre prvé čítanie vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon, ktorým je Civilný mimosporový poriadok.
Tie zmeny, ktoré navrhujeme, sú kľúčové pre nastavenie nových pravidiel, ktoré súvisia s tzv. poručenskou agendou, teda o rozhodovanie vo veciach, ktoré sa týka detí. Sú to na jednej strane drobné úpravy, ktoré ale naozaj môžu pomôcť zrýchleniu konaní. Dovolím si spomenúť spomedzi nich úprava spôsobu prideľovania vecí v poručenskej agende tak, aby bol jeden poručenský sudca pre všetky konania, ktoré sa týkajú toho istého maloletého dieťaťa.
To, čo považujem za dôležité, je tzv. obligatórnosť pojednávania. To znamená, pojednávanie má byť vždy v konaní, v ktorom sa realizuje tzv. výkon rozhodnutia vo veciach maloletých, teda keď sa nerešpektuje rozhodnutie súdu.
A ďalej sú to, by som povedala, drobné zmeny, ktoré majú napomôcť aj k zrýchleniu konaní. Ďalej my sme reflektovali s ohľadom na pripomienky osobitne z ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny drobné návrhy, ktoré riešia konanie pred súdom, osobitne čo sa týka lehôt, v ktorých sa rozhoduje ohľadom týchto sporov.
Ja si vás dovoľujem podporiť, požiadať o podporu. Jedná sa o drobné zmeny, ktoré v nadväznosti na ďalšie opatrenia, ktoré súvisia so spormi ohľadom detí, na súdoch môžu pomôcť urýchliť konanie. Jednoznačne je dôležité, aby popri takýchto procesných pravidlách sa zaviedlo dôsledne opatrenie špecializácie sudcov v rodinných veciach, ktoré by malo platiť v plnosti od 1. januára. Takže prosím o podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 19.5.2022 16:32 - 16:34 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Ja ešte iba v skratke. Ja som za podporu rodín a nemám problém s voľnočasovými poukazmi, mám problém s tým procesom. Mám problém, že o deviatej večer pred rokovaním vlády prišiel materiál v paragrafovom znení. Mám problém s tým, že minister školstva, ktorý to má realizovať, nevie, ako to má realizovať. Ja nie som proti voľnočasovým poukazom. Je tu dopad taký na rozpočet, že sa má prijať 400 zamestnancov, 486, to je viac, ako mám na ministerstve spravodlivosti. Ako tu je, sa plánuje obrovský informačný systém viac ako za deväť miliónov bez toho, aby to prešlo riadnym procesom. Ako tu vlastne idete schvaľovať niečo pod rúškom inflácie a boja proti chudobe a nie je to tak, nie je to domyslené. Ako zbytočne to tu ohýbame. My sme za dobré nástroje boja proti chudobe. Sme za to, aby to bolo prijaté rýchlo, aby to boli dobré, kvalitné nástroje, ale tu zbytočne pripájame k tomu veci, ktoré s tým priamo nesúvisia. Ohýbame to. Na úkor našej dobrej spolupráce, na úkor pravidiel, ktoré by sme si mali všetci ctiť a vážiť. Na úkor dobrých pravidiel, pri ktorých by sa nám dobre vládlo.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 19.5.2022 16:08 - 16:16 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Je veľmi neštandardné, aby minister vystupoval v Národnej rade k inému ministrovi a dokonca s nesúhlasným stanoviskom, ale neštandardná situácia si zjavne pýta aj takéto neštandardné postupy.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod k môjmu vystúpeniu k návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie povedať, že Národná rada, určite je dôležité, aby sa zaoberala legislatívou, ktorá má bojovať proti inflácii, zdražovaniu a dopadom, má riešiť dopady na chudobných ľudí. A je dôležité, aby takáto legislatíva (zaznel gong) bola prijímaná, samozrejme, v primerane krátkom čase, aby bola efektívna, aby naozaj zacielila včas a pomohla ľuďom, ktorí sú dnes v núdzi.
Návrh zákona, ktorého text je o financovaní voľného času dieťaťa, ja si myslím, že už samotný text zákona nahovára k tomu, že nie je pre najchudobnejších. Nie je to o boji s infláciou, nerieši ľudí v starobe, nerieši dôchodcov, osoby v hmotnej núdzi, nerieši nezamestnaných. A to nie je teraz o tom, že čo si ja myslím, že by bolo alebo nebolo vhodné, aby sme teraz riešili v Národnej rade. Na to, aby sme mali skrátené legislatívne konanie, máme jasné pravidlá a postupy, ktoré jednoducho je dôležité, aby sme rešpektovali. Aby sme ich rešpektovali nielen vtedy, kedy sa nám to páči, ale rešpektovali sme ich aj vtedy, kedy sa nám to nepáči. Tieto pravidlá sú preto, aby sme mohli predvídateľne konať, reagovať na pravidlá, ktoré sa pripravujú a mali čo najlepšie zákony pre našu krajinu.
Ak sa uplatňuje skrátené legislatívne konanie, tak je potrebné aplikovať § 89 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, v zmysle ktorého Národná rada môže uplatňovať právomoc uzniesť sa v skrátenom legislatívnom konaní na svojich návrhoch, ak existuje mimoriadna okolnosť a v jej rámci ide o dostatočne odôvodnený prípad ohrozenia základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozbu značných hospodárskych škôd pre štát. Tak ja sa pýtam, pri voľnočasových poukazoch, kde sme to našli dôvody pre skrátené legislatívne konanie? Ako to vieme odôvodniť, keď ten, kto to má realizovať, minister školstva, jednoznačne sa vyjadruje, že to nevie realizovať na základe tejto právnej úpravy, pretože mu chýba riadny legislatívny proces, kde by sa mohol vyjadriť, kde by bola prijatá právna úprava, ktorá sa dá realizovať, a na konci dňa na ktorej je zhoda aj v rámci koalície.
Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti je hrozba značných hospodárskych škôd pre štát, musí byť naozaj potenciálnym následkom mimoriadnej okolnosti. Je to potrebné jednoznačne individualizovať v danom návrhu zákona. Ohrozenie základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát je dostatočne odôvodnená vtedy, ak ohrozenie je reálne, priame a konkretizované, to znamená, vieme presne, aký je tento spôsob ohrozenia. Tieto predpoklady si nemôžeme vymýšľať, sú jednoznačne aj judikované rozhodnutiami Ústavného súdu aj ku skrátenému legislatívnemu konaniu. Pri návrhu vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov nemáme ich vôbec za preukázané. Čo je tou mimoriadnou okolnosťou? Aké je ohrozenie základných práv a slobôd? Alebo bezpečnosť alebo hrozba značných hospodárskych škôd pre štát, kde je tu prítomná? Ak aj uznáme, že mimoriadnou okolnosťou je celoeurópska inflácia, zdražovanie, vojna na Ukrajine, potom v návrhu na skrátené legislatívne konanie stále absentuje zdôvodnenie, aké reálne bezprostredné a konkrétne dopady hrozia. (Reakcie z pléna. Zaznel gong.)
Vidíme jedine priestor pre uvažovanie ohrození základných ľudských práv a slobôd a občanov z dôvodu rastu cien, inflácie, a to v smere zásahu do dôstojnosti najchudobnejších občanov. Dopady zdražovania, na ktorých by mohli negatívne ovplyvniť ich rodiny a súkromný život, živobytie, zabezpečenie v starobe a pod. To znamená dôchodcovia, osoby v hmotnej núdzi, nezamestnaní. Kde ich tu vidíme v tomto návrhu zákona? Pýtam sa. Návrh zákona o financovaní voľného času dieťaťa a o zmene a doplnení niektorých zákonov však smeruje ku podpore najmä pracujúcich rodín cez zvýšenie prídavku na dieťa a zvýšenie daňového bonusu a zavedenie príspevku na krúžky, čo sú, samozrejme, bohumilé veci a jednoznačne, samozrejme, treba o nich diskutovať, ako využiť tieto nástroje pre podporu rodín. Avšak nesmerujú na odstránenie rizika dopadov inflácie a zdražovania na najchudobnejších. Takže nespájajme si jednoducho dve veci, pomoc rodinám a pomoc najchudobnejším. To jednoducho nie je to isté. Nemôžeme zneužívať nástroje, ktoré tu máme v rámci legislatívneho procesu, preto, že sa nám teraz páči niečo presadiť a chceme na to využiť politický priestor, ktorý sa núka. Návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o návrhu zákona o financovaní voľného času dieťaťa ani neuvádza tieto riziká dopadov na najchudobnejších a nešpecifikuje mnou vymenované zákonné dôvody na postup skrz skrátené legislatívne konanie.
Predložený návrh zákona nesmeruje na pomoc najchudobnejším aj na právach najohrozenejších ľudí z dôvodu inflácie a rastu cien, to jest, ako som povedala, pomoc dôchodcom, osobám v hmotnej núdzi, nezamestnaným. Smeruje na pomoc pracujúcim rodinám, kde opísaná legislatívna núdza nie je tak naliehavá a odôvodnená, čo však neznamená, že je namieste o tom diskutovať a pripraviť dobrú právnu úpravu. Ale pre dobrú právnu úpravu, ak sme ju chceli mať dnes v parlamente, tak sme mali začať riadny legislatívny proces dva mesiace dozadu, v marci. Ak by išiel návrh do predbežného pripomienkového konania, potom riadneho medzirezortného pripomienkového konania, potom by prebiehalo rozporové konanie, predpokladám medzi ministrom financií a ministrom školstva, potom predpokladáme, že by bola legislatívna rada vlády, hospodárska a sociálna rada, následne rokovanie vlády, predpokladá to približne dva mesiace. Toto znásilňovanie legislatívneho procesu ničomu nepomáha.
Dovoľujem si pripomenúť, že z tohto miesta naozaj nerozporujem legitimitu pomoci rodinám, rozporujem, že sa o tejto pomoci má jednať v skrátenom legislatívnom konaní, k čomu tu jednoducho nie sú dôvody. Popierame dobré vládnutie, že takto ohýbame legislatívny proces, popierame princípy demokratického právneho štátu, popierame, že proces tvorby práva na zákonodarnej úrovni, princíp verejnosti v zmysle práva verejnosti oboznámiť sa a identifikovať sa s produktom parlamentnej procedúry a teda návrhom zákona v riadnom čase. Popierame tieto kľúčové princípy, popierame naše vlastné tézy v programovom vyhlásení vlády, popierame princíp pluralizmu, princíp otvorenej diskusie názorov, princíp ochrany práva parlamentnej menšiny aj parlamentnej opozície, popierame právo občianskej spoločnosti na oboznámenie sa s procesom tvorby práva a predkladanou zákonnou úpravou.
Pri tak ekonomicky širokej a verejné financie zaťažujúcej právnej úprave by bolo naozaj namieste mať o tomto, keďže sme na úrovni, keďže som na pôde parlamentu, mať poctivú parlamentnú diskusiu a nie takýto návrh zákona prijímať skrz skrátené legislatívne konanie. Cítila som svoju povinnosť vás na to upozorniť a brať to do úvahy pri vašom rozhodovaní.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

4.5.2022 9:07 - 9:10 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 211/2000 o slobodnom prístupe k informáciám. My sme do medzirezortného pripomienkového konania dali novelu tohto zákona, ktorá v sebe obsahovala nielen transpozíciu európskej smernice o otvorených dátach a o opakovanom použití informácií verejného sektora, ale aj záväzky z programového vyhlásenia vlády, ktoré súvisia s rozšírením priestoru pre prístup k informáciám na základe tohto zákona. S ohľadom na množstvo pripomienok, ktoré sme dostali v medzirezortnom pripomienkovom konaní a tiež s ohľadom na to, že už začali infringement ohľadom transpozície tejto smernici, sme sa rozhodli, že pokračujeme ďalej v legislatívnom procese do Národnej rady iba s tou časťou návrhu zákona, ktorá rieši transpozíciu smernice, ktorá vlastne aj ohľadom pripomienok bola bezproblémová. A tá časť, ktorá sa týka pretavenia programového vyhlásenia vlády do novely zákona, tak v nej pokračuje ďalej medzirezortné pripomienkové konanie.
Takže preto si dovoľujem zúžiť aj toto moje úvodné slovo len naozaj, iba vlastne k novele zákona, ktorá transponuje európsku smernicu k otvoreným dátam a k opakovanému používaniu informácií verejného sektora.
Domnievam sa, že osobitne určite zákon o slobodnom prístupe k informácii je ten, ktorý si zaslúži, aby sme riadne vyhodnotili pripomienky, ktoré sme dostali v rámci medzirezortného pripomienkového konania, takže tomu chceme nechať priestor a čas, a preto v rámci tejto novely naozaj aj ja budem ako predkladateľ dbať nato, aby sme sa venovali len transpozícii tejto európskej smernice.
Teraz krátko, čo vlastne rieši táto smernica. Od prijatia pôvodnej smernice v roku 2003 došlo celosvetovo k rýchlemu technologickému pokroku, prudkému nárastu informácií vrátane tých, ktoré vytvára a disponuje nimi verejný sektor, a o tom je vlastne táto európska smernica, pretože rieši akým spôsobom je možné dostať sa k týmto informáciám a využiť ich vlastne aj pre dobrý verejný účel tým, že sa poskytuje fakticky súkromnému sektoru. To, čo najzásadnejšie prináša táto smernica je rozšírenie personálnej pôsobnosti na tzv. verejné podniky, ďalej sú tu osobitné kategórie informácií, informácie s tzv. vysokou hodnotou, ktorých zoznam zadefinuje Európska komisia a ktoré majú byť sprístupňované prostredníctvom takého osobitného spôsobu aplikačného programovacieho rozhrania API, ďalej, prináša nám bezplatné sprístupňovanie informácií na účely opakovaného použitia a rozšírenie zákazu tzv. výhradných dohôd.
Vládny návrh zákona nemá vplyv na rozpočet a ja si vás dovolím požiadať o podporu pri tomto návrhu zákona.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 27.4.2022 10:58 - 11:04 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si najprv formálne a potom aj obsahovo viac zhrnúť to, čo sme si vzájomne vypočuli v rozprave ku kľúčovému zákonu, ktorý sa týka reformy justície a naňho nadväzujúcemu zákonu o správnych súdoch.
Najprv formálne si dovoľujem. Ako predkladateľka v zmysle ustanovenia § 94 ods. 2 rokovacieho poriadku Národnej rady, zákona č. 350/1996 Z. z. v znení neskorších predpisov vyjadrujem súhlas k pozmeňujúcemu návrhu poslanca Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zmene a doplnení niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi okresných súdov (tlač 849).
Ďalej vyjadrujem súhlas k pozmeňujúcemu a doplňujúcemu návrhu poslanca Michala Luciaka k vládnemu návrhu zákona o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 917).
A teraz si dovoľujem povedať zopár slov aj k tomu, čo tu odznelo v rámci rozpravy. Ale ešte predtým chcem vyjadriť a asi to urobím dnes viackrát, chcem vyjadriť poďakovanie za zložité a ťažké rokovania, ktoré sme mali vzájomne v rámci celej koalície, ale aj v konečnom rade s poslancami k reforme justície. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Grendel, Gábor, podpredseda NR SR
Prepáčte, pani ministerka, len na sekundu vás preruším. Keďže je jedenásť hodín a nasledovať bude hlasovanie o tomto zákone, chcem kolegov korektne informovať, že po vystúpení pani ministerky a spravodajcu bude dvadsaťminútová prestávka, keďže bolo niekoľko pozmeňujúcich návrhov. Je to zložité hlasovanie, treba to tak pripraviť, aby sa nestala nejaká chyba. Čiže po ukončení tohto bodu bude dvadsaťminútová prestávka.
Nech sa páči, pani ministerka.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
Ďakujem veľmi pekne. Takže ja ešte raz si dovolím pokračovať.
Chcem naozaj úprimne poďakovať za úspešný výsledok ťažkých rokovaní, ktoré sme mali naprieč celou koalíciou k reforme justície, kde vlastne teraz máme jeden z nástrojov pred nami na stole, a to je reorganizácia súdov. (Ruch v sále. Ministerka sa na chvíľu odmlčala.)
Dovolím si reagovať na zopár vecí, ktoré tu odzneli z rozpravy. Odznelo tu veľmi veľa klamstiev. Určite sa budeme k tomu vracať ešte veľakrát. Plán obnovy a odolnosti. Nie je to pôžička, je to grant. Áno, Slovensko si mohlo vybrať a vybralo si grant. Slovensko má grant vo výške viac ako 6 miliárd eur a je to grant, nie je to žiadna pôžička. A ja poprosím v tomto aj opozíciu, aby neklamala ľuďom.
Ďalej, na čo sa dajú použiť peniaze z plánu obnovy a odolnosti? Nie je pravdou, že by sme si mohli vyberať v plnosti, na čo použijeme tieto prostriedky. Čo sa týka prostriedkov pre justíciu, nie, nie je možné použiť tieto prostriedky, ktoré sú pre justíciu, na zvýšenie odmeňovania personálu v justícii. Nie, nedá sa to. Takáto požiadavka nebolo možné, aby bola akceptovaná. Na to, na čo sme mohli použiť tieto prostriedky, ktoré sú kľúčové pre justíciu, na to sme ju navrhli. Osobitne, samozrejme, pre všetko, čo súvisí s elektronizáciou justície.
Ďalej si dovolím povedať zopár slov k legislatívnemu procesu. Viackrát tu bolo namietnuté, že pozmeňujúce návrhy, ktoré súvisia s reformou justície a organizáciou súdov, by mali byť v rozpore s rokovacím poriadkom a ústavou. Dovolím si k tomu povedať zopár slov.
Po prvé, pozmeňujúci návrh Michala Luciaka súvisí s prerokovaným návrhom zákona. Zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, počíta s mestskými súdmi a aj krajskými súdmi. To znamená, materiálne je úplne v poriadku, ak pozmeňujúci návrh rieši otázku mestských súdov a aj krajských súdov. V žiadnom prípade sa nejedná ani o prílepok, ani o divokého jazdca, k čomu sa už viackrát vyjadril Ústavný súd. Táto argumentácia je absolútne účelová zo strany opozície. Matéria pozmeňujúcich návrhov jednoznačne súvisí s matériou návrhu zákona. Matéria naviac bola prerokovaná obsahovo, nejde o žiadny vágny, vnútorne rozporný materiál. K obsahu bolo normálne medzirezortné pripomienkové konanie, dokonca dvakrát, prvýkrát v roku 2020, druhýkrát následne po roku 2021.
Legislatívny proces bol, samozrejme, riadny aj v prvom čítaní. Nejedná sa o žiadne porušenie práva verejnosti na oboznámenie sa s matériou ani práv opozície na diskusiu o tejto matérii predkladanej v pozmeňujúcom návrhu. Šesťmesačná lehota na predkladanie rovnakej normy, ktorá nebola prijatá v prvom čítaní, sa netýka pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Ak dnes tvrdí opozícia, že to tak nie je, úplne popiera svoj vlastný postup v roku 2016, kedy prijala zákon, ktorý súvisel s daňovými licenciami v roku 2016, kedy najprv nebol v prvom čítaní takýto návrh zákona prijatý a potom v kratšej lehote ako šesť mesiacov bol prijatý pozmeňujúci, doplňujúci návrh, ktorý presne tú istú vec riešil. To znamená, je jasné dnes zo strany predstaviteľov HLAS-u a SMER-u, ktorí tvrdia, že nebol dodržaný legislatívny proces, že sami svojím konaním aprobovali takýto postup a dnes to popierajú.
Čo sa týka textu zákona, ak by zákonodarca chcel v rokovacom poriadku limitovať poslanca pre pozmeňujúci, doplňujúci návrh, tak by to tak jasne povedal. Nie je tomu tak. Ústavnoprávny výbor dal dve výkladové stanoviská v tejto veci, ani z jedného nevyplýva, že by to nebolo možné v prípade pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu, ak neprešiel návrh v prvom čítaní. Národná rada nikdy nepoužila takéto obmedzenie vo svojej praxi. Naopak, ako som už povedala, v roku 2016 jednoznačne aprobovala takýto postup. Materiálne však návrh zákona, ktorý ide do druhého čítania, jednoznačne rieši sídla a obvody okresných súdov vrátane mestských súdov aj krajských súdov. To znamená, ani materiálne sa nedá rozprávať o tom, že by sme porušili takýto princíp.
Na záver si dovolím povedať, že viackrát tu odznelo, že reforma justície, tak ako je navrhovaná aj s týmito pozmeňujúcimi návrhmi od pána poslanca Michala Luciaka, by nebola obrovský krok pre justíciu. Naopak, je to obrovský krok. Od roku ´96, kedy sa deformovala justícia, prichádzame s návrhom, že riešime jednu štvrtinu nápadu tým, že reorganizujeme mestské súdy v Bratislave a Košiciach. Jedna štvrtina všetkých vecí, ktoré prichádzajú na súdy. Riešime to kľúčovou reorganizáciou súdov v Bratislave a Košiciach tým, že tu vytvárame mestské súdy.
Okresné súdy, ktorých je dnes 54, stanú sa z nich obvody v počte 33. Myslím, že už kvantifikovane a jednoznačne, že je to obrovský krok. Je to obrovský krok, ktorý od roku ´96 sa nám nepodaril. Čo sa týka krajských súdov, obrovským krokom je, že vytvárame tri správne súdy a súčasne že riešime špecializáciu pre obchodné aj rodinné veci. To znamená, ten kľúčový cieľ, ktorý mala reforma, spĺňame naprieč celou justíciou.
Ja si dovoľujem požiadať o podporu parlament pri tomto významnom kroku pre justíciu. Uvedomujem si, že je to prvý krok, a teším sa, ako ďalej budeme pokračovať v ďalších veciach pre spravodlivé Slovensko.
Dovoľujem si požiadať o podporu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 26.4.2022 16:40 - 16:55 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Aha, dobre. Vážený pán predsedajúci... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Laurenčík, Milan, podpredseda NR SR
Stačí, keď poviete, že ste to už hovorila, a my sa s tým uspokojíme.

Kolíková, Mária, ministerka spravodlivosti SR
Jasné.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, už v úvodnom slove som uviedla aj reformu, ktorá súvisí so správnymi súdmi. A to, čo je kľúčové, je, že je to dokončenie reformy, ktorá začala zriadením Najvyššieho správneho súdu, a toto je obsahom vládneho návrhu zákona, ktorý už som bližšie predstavila v predchádzajúcom úvodnom slove.
Takže dovolím si požiadať za podporu.
Skryt prepis
 

26.4.2022 16:25 - 16:40 hod.

Mária Kolíková Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona, ktorý predstavuje, a sú to vlastne dva návrhy zákona, ktoré sa týkajú kľúčovej časti reformy súdnej mapy, ktorá znamená novú reorganizáciu súdov. Je to kľúčová časť reformy preto, lebo umožní sudcom aj zamestnancom na súdoch, aby boli špecializovaní. Znamená, aby boli odborníci v kľúčových témach práva, v ktorých rozhodujú.
Tie kľúčové témy si vybrali sudcovia sami. Sú to témy ako je takzvaná agenda rodinná, agenda civilná, agenda obchodná, agenda trestná a agenda správneho súdnictva. Preto je zmysluplné, že sa aj spája rozprava s návrhom zákona, ktorý má zriadiť tri správne súdy a tým dokončiť reformu súdnictva, ktorá súvisí s novou časťou, osobitnou, súdnictva, a to takzvaného správneho súdnictva. To znamená, vytvoríme samostatnú časť súdnictva, ktorá je o sporoch občana so štátom. A tým si myslím, že dokončíme aj taký dlh, ktorý máme voči spoločnosti v rámci justície, že dáme naozaj vážnosť tým sporom, ktoré má občan so štátom a ktoré sme v neúmernej miere zaznávali v období do roku ´89. Aj preto je dôležité, aby správne súdnictvo sa opätovne narodilo a to nielen tým, že sme zriadili Najvyšší správny súd, ale sme to dokončili aj na úrovni prvých stupňov súdov, to znamená správnych súdov, na ktoré sa ľudia obracajú, keď sú nespokojní s rozhodnutím štátu, či už je to stavebné povolenie, rozhodnutie o dani, rozhodnutie o clách, ale aj o rozhodnutiach, ktoré súvisia so sociálnym zabezpečením.
Je dôležité práve v týchto prípadoch, aby čo najskôr ľudia dostali rozhodnutie, aby sa tomu venoval sudca, ktorý naozaj v týchto veciach je odborník. Bohužiaľ, dnes sa stáva, že v senátoch, ktoré rozhodujú o týchto veciach, nie sú len sudcovia, ktorí sú sudcami správneho súdnictva. Ale sú tam dopĺňaní sudcovia z obchodnej agendy, prípadne inej civilnej agendy preto, aby sme mali celý senát, ale znamená to, že časť sudcov sa tejto agende vlastne vôbec nevenuje a medzi nich ani nie sú rozdeľované veci, ktoré patria do tejto agendy. A, bohužiaľ, stáva sa aj to, že vlastne sudca počas pojednávania sa venuje inej veci ako tej, ktorá sa práve súdi. A toto má vytvoriť vlastne táto reforma, aby sudca rozhodoval o veci, v ktorej je odborníkom. Nebol tam len do počtu, ale bol tam ako sudca, ktorý rozhoduje o tom, čo je správne a spravodlivé v danom spore. Preto je dôležité, aby sa zriadili správne súdy.
Dôležitý je aj počet tri, to znamená nie osem súdov, ako ich máme dnes. Máme rozloženú túto agendu na ôsmich krajských súdoch, ale aby to boli práve tri, prípadne aj dva by dávali význam. Ale s ohľadom na všetky debaty o dostupnosti spravodlivosti si myslím, že asi prijateľný kompromis je mať tri správne súdy. Znamená to, že nielen to, že bude sudca, ktorý bude riešiť správne súdnictvo a bude naozaj riešiť túto agendu, ale ešte aj umožníme v rámci správneho súdnictva špecializáciu a budeme dávať možnosť sudcom, aby to boli sudcovia napríklad, ktorí riešia finančné veci v rámci správneho súdnictva, a potom iní sudcovia, ktorí napríklad riešia veci, ktoré súvisia s dôchodkami, sociálnym zabezpečením. Preto možno očakávať, že jednak rozhodnutia budú kvalitnejšie a jednak rýchlejšie sa k nim dostaneme.
Čo sa týka ostatnej reformy takzvaného všeobecného súdnictva, tu riešime, aby sme mali sudcov, ktorí sa venujú buď trestnej agende, obchodnej agende, osobitne rodinnej agende a potom civilnej agende, samozrejme, ktorá je najrozšírenejšia, a sú to najrozšírenejšie spory na našich súdoch. Je dôležité, aby sme túto reformu urobili na okresných aj na krajských súdoch.
Nemožno povedať, že celá reforma, tak ako bola plánovaná od začiatku, že by to bola nejaká obrovská revolúcia, aj keď sa to tak mohlo javiť. Pretože to, čo sa stalo v 90. rokoch, je, že justícia bola deformovaná územnosprávnym členením, o ktorom tiež je momentálne veľa debát, či to bolo naozaj správne rozhodnutie v rámci územnosprávneho členenia v 90. rokoch. Ale, bohužiaľ, mečiarovská "reforma" územnosprávneho členenia deformovala justíciu, pretože ju rozdrobila na oveľa menšie jednotky aj na okresných súdoch, aj na krajských súdoch. A išli sme na Slovensku úplne opačným trendom ako v rámci Európy, kde sa zväčšovali obvody, sudcovia sa špecializovali, a my sme ich rozdrobili a vlastne sme nútili sudcov, aby robili chvíľu trestnú a chvíľu rodinnú agendu. Toto sa nám vlastne začalo diať osobitne na tých menších súdoch. Toto, bohužiaľ, sa nám deje aj na krajských súdoch a okrem toho, že teraz vyriešime časť agendy, ktorú tu máme na krajských súdoch, správnu agendu, vytvorením správnych súdov, je dôležité, aby sme aj na krajských súdoch dotiahli reformu tak, aby sme umožnili osobitne sudcom pre obchodnú a rodinnú agendu, aby aj tu boli doma, v tejto agende. A to nielen ohľadom práva, na základe ktorého sa rozhoduje, ale aj na základe procesu, podľa ktorého sa rozhoduje. Lebo osobitne pri rodinnej agende, aj tu máme trošku iný proces ako pri ostatných sporoch. A preto som veľmi rada, že nakoniec po dlhých debatách sme sa s koaličnými poslancami dohodli na takej podobe reformy, ktorá, predpokladám, bude mať nakoniec veľmi silnú podporu v tomto parlamente.
Preto si dovolím celú reformu uviesť aj v nadväznosti na poslanecký návrh pána poslanca Michala Luciaka a v nadväznosti na to, ako bude v detailoch uvedený tento poslanecký návrh, tak si dovolím uviesť, že v nadväznosti na vládny návrh zákona, ktorý bol v prvom čítaní schválený parlamentom, a v nadväznosti na zákon o správnych súdoch, ktorý bol schválený v prvom čítaní parlamentom, spolu s týmto poslaneckým návrhom, ako vlastne reforma bude vyzerať.
Čo sa týka okresnej úrovne, tu vlastne ostávame na obvodoch súdov, že z 54 obvodov to skrešeme na 33 obvodov. Pôvodný návrh bol že 30. Teraz sme to trošku rozšírili po našich debatách na 33, pretože sa nám k tomu pridali obvody, ktoré súvisia s osobitným obvodom pre Starú Ľubovňu, s osobitným obvodom pre Vranov nad Topľou a s osobitným obvodom pre Okresný súd Malacky. To znamená, tu vlastne, toto sú obvody, ktoré, v ktorých sa vlastne tá základná zmena reformy nedotkne. Nedotkne sa jej preto, pretože sme mali množstvo diskusií, ktoré súvisia, samozrejme, s celej reformou a treba reformu urobiť tak, aby bola prijatá a akceptovateľná parlamentom.
Na okresnej úrovni, ak sme robili rozhodnutia smerom k obvodom a ich zväčšovaniu, tak sme ich robili preto, aby sme mali náhodný výber a špecializáciu. To znamená, áno, bolo dôležité tie obvody zväčšovať. Myslím si, že podoba, v akej nakoniec sme sa dohodli, že bude realizovaná reforma na okresných súdoch, posunie justíciu veľkým krokom vpred, pretože im umožní špecializáciu a umožní to aj väčší náhodný výber. Som veľmi rada, že sme sa dohodli aj na podobe reformy, ktorá sa týka Košíc a Bratislavy. Pretože je to vlastne jedna štvrtina sporov vôbec na Slovensku, a preto je kľúčové, aby aj týchto súdov sa dotkla reforma.
Som rada, že sme sa dohodli na tom, že v Košiciach bude jeden mestský súd, čo určite aj manažérsky dáva veľký zmysel, keďže už dnes Košice I, Košice II a Košice okolie sú v jednej budove. To znamená, maximálne využijeme kapacitu, potenciál sudcov a všetci obchodní sudcovia budú pre celý tento obvod spoločne organizovaní, bude medzi nich rovnomerne rozdelená agenda, ktorá prichádza na súd. A samozrejme, ak dôjde k bežným výpadkom, tak môžu sa vzájomne zastúpiť.
Podobne sme sa nakoniec dohodli aj v rámci Bratislavy. Síce to nebude jeden mestský súd Bratislava, ale štyri mestské súdy, ale ten cieľ, že v rámci celej Bratislavy sa využije potenciál obchodných sudcov, rodinných sudcov, trestných sudcov a civilných sudcov bude naplnený. A bude naplnený prostredníctvom vytvorenia Mestského súdu Bratislava I, Mestského súdu Bratislava II, Mestského súdu Bratislava III a Mestského súdu Bratislava IV.
Mestský súd Bratislava I sa bude venovať trestnej agende a prirodzene sa predpokladá, že bude sídliť v súčasnom Justičnom paláci, keďže je priamo napojená táto budova aj s ústavom na výkon trestu odňatia slobody a ústavom na výkon väzby. Rodinná agenda bude na Mestskom súde Bratislava II a s ohľadom aj na to, kde je dnes Okresný súd Bratislava II, prirodzene je dobré toto miesto ako centrálne miesto v rámci Bratislavy, kde bude sústredená rodinná agenda. Obchodná agenda bude na Okresnom súde Bratislava III už v novom Mestskom súde Bratislava III a prirodzene aj kapacitne tento súd je vhodný na takúto agendu. Potom civilná agenda, ktorá je najrozšírenejšia, tak bude realizovaná na Mestskom súde Bratislava IV, ktorý vznikne spojením Okresného súdu Bratislava IV a Okresného súdu Bratislava V. Žiadne nové výberové konania nebudú realizované v rámci všeobecného súdnictva a automaticky tí sudcovia, ktorí sú dnes vlastne predsedami týchto súdov, sa stanú predsedami mestských súdov.
Bez ohľadu na to, aká je väčšinová agenda týchto sudcov ako predsedov, kľúčové je, že sú to manažéri a ako manažéri určite vedia riadiť nový mestský súd.
Čo sa týka prerozdeľovania spisov, k tomu by som dala jednu poznámku a vraciam sa k nej veľakrát. Napriek tomu, že od začiatku platili tie isté opatrenia v rámci reformy, veľakrát som sa stretla s tým, že reforma bude znamenať prieťahy v konaní. No, samozrejme, nové zmeny, nová organizácia vždy znamená, že chvíľu sa treba dostať do nových koľají, ale reforma neznamená reorganizáciu, že sa budú prerozdeľovať spisy, to vôbec nie je pravda. Samozrejme, ak sa vytvorí nový správny súd, tak tie spisy musia prísť na nový správny súd, pretože tam už bude tá agenda, na tých starých súdoch nebude. Ale čo sa týka všeobecného súdnictva, ak sa vytvoria nové mestské súdy, tak všetci sudcovia si dokončia tú, tie spisy, ktoré majú. A tá reforma, to, čo im umožní, je, že nové spisy, ktoré budú prichádzať od 1. januára 2023, tak by mali prichádzať len v tých agendách, v ktorých sú odborníci.
Tiež to nie je tak, že niekto svojvoľne bude určovať, v akej agende sudca bude odborníkom, to už je dnes jasné. Sudca dnes má nejakú agendu väčšinovú, to znamená, my dnes vieme, aj sudcovia to vedia, aj predseda súdu to vie, aj v systémoch, ktoré súvisia s organizovaním práce na súdoch, je zrejmé, aký sudca má akú väčšinovú agendu. Na základe toho sa vytvorí sudcom priestor, aby iba v tej agende vlastne mohli ďalej dostávať nové spisy, nové obžaloby, nové žaloby, nové návrhy na konania na súde. To znamená, že vlastne od momentu, kedy tá reforma bude platiť, tak sudca by mal dostať vlastne už nové veci, ktoré sú len v tej jeho téme, a preto možno, naopak, predpokladať, že od momentu, kedy platí reforma, tak konanie by sa malo fakticky zrýchliť, pretože budú dostávať iba tie veci, v ktorej sa vie najlepšie orientovať. A samozrejme, že keď je človek odborník k nejakej téme, tak vie rýchlejšie sa zorientovať, čo je kľúčové, čo je správne rozhodnutie, aký proces má v danej veci navrhnúť a sledovať.
Čo sa týka vecí, ktoré mal v takzvanej menšinovej agende, neznamená automaticky, že táto má byť prerozdelená. Zákon dáva možnosť, aby, ak to bude vhodné pre účastníka, táto agenda bola prerozdelená. Znamená to, že ak napríklad bol sudca trestný a mal popritom rodinné veci a ukazuje sa ako vhodné, aby tie rodinné veci už robil potom sudca, ktorý bude robiť len rodinné veci, tak áno, je tu možnosť, aby tie veci boli prerozdelené. Ale ten predpoklad, že to bude vhodné pre účastníka, musí byť splnený. Takže ak je vec pred rozhodnutím, samozrejme, že takéto veci má ten sudca dokončiť. Toto platí všeobecne ako pravidlo.
Výnimka je pre Mestský súd Bratislava I a to, pre mestský súd Bratislava vôbec. A to preto, že vieme, že na Okresnom súde Bratislava I máme, bohužiaľ, najviac zaťažené súdne oddelenia reštančnými vecami. To znamená, máme tu veľmi staré veci. Sú sudcovia, ktorí sú neúmerne preťažení veľmi starými vecami, hovoríme tomu tiež "stariny". A javí sa ako vhodné, aby sme týmto sudcom v rámci tejto reformy pomohli. Neznamená to, aby sme všetky veci prerozdelili, ale stanovili sme pravidlo v rámci tejto reformy, že veci staršie ako sedem rokov, iba tieto bude možné v rámci rozvrhu práce prerozdeliť, ak bude zrejmé, že v rámci tých súdnych oddelení je ich toľko, že ten sudca sa jednoducho k tomu v primeranom čase nedostane. To znamená, že práve v týchto starých veciach je vhodné, že to bude rýchlejšie pre účastníka, iba tieto je možné potom prerozdeliť, inak sa veci neprerozdeľujú, takže fakticky od momentu, kedy bude platiť reforma, tak tie konania vlastne by sa, prirodzene, mali zrýchliť.
Účinnosť návrhu všetkých zákonov, ktoré súvisia s reformou, navrhujeme k 1. januáru 2023. Je to veľmi ambiciózny cieľ s ohľadom aj na to, že až teraz vlastne sa dostávame k druhému čítaniu, ja verím, že aj k tretiemu čítaniu. Ale napriek tomu nenavrhujem posunúť účinnosť tohto zákona, pretože kľúčové pre akúkoľvek reformu je aj to, aby sa implementovala. A vnímam ako svoju zodpovednosť, politickú aj odbornú, aby som urobila všetko pre to, aby som tú reformu zimplementovala ešte ja, so všetkou zodpovednosťou. A preto je dôležité, aby tá reforma bola čo najskôr účinná. Myslím si, že stále to obdobie, viac ako polročné, by mohlo byť dostatočné pre to, aby daná reforma mohla byť úspešná a mohla byť plne realizovaná. Myslím si, že to boli asi najdôležitejšie, možno z mojej strany, posolstvá k tejto právnej úprave, ktorá súvisí s reformami ešte ku krajským súdom.
A ja si dovolím povedať aj zopár slov k legislatívnemu procesu, kým sa dostanem ku krajským súdom. Vypočula som si množstvo komentárov k tomu, čo môžu a nemôžu poslanci prijať v rámci právnej úpravy k reforme súdnej mapy. Osobitne som si to vypočula k mestským súdom. A veľmi ma mrzí, že často debata, ktorá prebieha k súdnej mape, a osobitne ma to mrzí, ak zaznieva z justičného prostredia, nie je založená na faktoch.
Zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, obsahoval aj mestské súdy. Poslanci schválili mestské súdy, Mestský súd Bratislava, Mestský súd Košice. To, čo neschválili, je detailná právna úprava pre Mestský súd Bratislava, pre Mestský súd Košice. To znamená, že ak by poslanci nechceli Mestský súd Bratislava, Košice, museli by teraz pozmeňujúcim návrhom ho vyňať z reformy, ktorá bola pre okresné súdy schválená. To znamená, ak sa teraz poslanci rozhodnú, že detailná úprava pre Mestský súd Bratislava, Košice má nejako vyzerať, je to jednoznačne plne v ich možnosti, kompetencii a určite to nie je nejakým spôsobom v rozpore s legislatívnym procesom. Práve naopak, je to vyžadujúce dokončiť túto časť reformy, ktorú jednoducho poslanci schválili.
Rovnako to platí, samozrejme, pre akékoľvek potenciálne zmeny v rámci sídiel okresných súdov. Jednak by sme popreli vôbec úlohu poslancov, ich možnosti zákonodarnej iniciatívy a podávania návrhov v rámci legislatívneho procesu. Bez toho, aby som teraz zachádzala, čo je obsahom právnej úpravy, ktorá rieši návrh zákona a ktorá rieši pozmeňujúci návrh, je jednoznačné, že rokovací poriadok toto veľmi jasne rozlišuje. Takže určite je v plnej kompetencii poslanca vysporiadať sa s pozmeňujúcim návrhom k právnej úprave v celej šírke, ktorú umožňuje návrh zákona, ktorý je v parlamente.
Keďže návrh zákona ohľadom sídiel sám osebe riešil aj pôsobnosť krajských súdov, lebo riešil, tak určite pozmeňujúci návrh môže riešiť aj to, ako budú vyzerať krajské súdy a aká má byť ich pôsobnosť. Jednoducho súčasťou tej právnej úpravy, ktorá prešla prvým čítaním, bola aj pôsobnosť krajských súdov. To, že neprešiel návrh zákona, ktorý potom riešil nejak konkrétne, v detailoch pôsobnosť krajských súdov, nič nemení na tom, že zákon, ktorý prešiel, priamo rieši aj pôsobnosť krajských súdov. To znamená, určite je priestor pre poslancov, aby sa vysporiadali s otázkou, či pristúpia ešte k ďalšej reforme v rámci krajských súdov alebo nie, lebo samotný zákon, ktorý prešiel prvým čítaním, sa krajských súdov a ich pôsobnosti týka.
Som veľmi rada, že po veľkých debatách sme dospeli k zhode aj ohľadom reformy na krajských súdoch. Je pravdou, že nie je úplne v zhode s ambíciou, na ktorej bola postavená pôvodne reforma odvolacích súdov, ale ak sa pozrieme na ciele reformy, a to je dosiahnuť špecializáciu pre sudcov na krajských súdoch, tak to, čo je dnes zrejmé, je, že tie agendy, ktoré sú také menšie a je problém zabezpečiť náhodný výber a plne špecializované senáty, tak tým osobitne trpí agenda, ktorá je rodinná a ktorá je obchodná.
Jednoducho nie je dostatočne toľko sporov, ktoré sa dostanú odvolaním na krajské súdy, aby sme mohli plne zabezpečiť takýto náhodný výber a špecializáciu v rámci odvolacích senátov. Preto, keďže nedošlo k dohode na tom, že by sme zväčšovali obvody vôbec celoplošne na krajských súdoch a ponechávame vlastne všetkých osem krajských súdov, tak aby sme dosiahli špecializáciu práve pre tieto agendy, tak dá sa to vyriešiť tzv. kauzálnou príslušnosťou a vlastne určiť súdy, ktoré budú riešiť túto agendu pre väčšie územie.
A tak sme dospeli k dohode, že obchodnú agendu budú riešiť súdy, ktorými sú Bratislava, Banská Bystrica a Košice, vlastne pre celky, ktoré zahŕňajú aj viaceré, viaceré kraje. Osobitne Bratislava to bude riešiť pre územie aj Trnavského kraja a Nitrianskeho kraja, Banská Bystrica aj pre územie Žilinského kraja a Trenčianskeho kraja a košický krajský súd bude riešiť obchodnú agendu aj pre prešovské územie.
Čo sa týka rodinnej agendy, podobne. Ak by sme sa pozreli na to, ako sa dnes rozhoduje v rodinných veciach, nie je ani jeden sudca, ani jeden na odvolacom súde, ktorý by robil len rodinnú agendu. Ani jeden. Každý sudca má jednoducho aj časť inej agendy. Veľmi často inej civilnej, ktorá je zrejmá, tí, ktorí robia rodinnú agendu, že jednoducho je iná, a ak chceme osobitne, aby nastal posun v rámci rodinnej agendy, aby tie konania boli rýchle, aby sudca bol citlivý, kde pojednávanie, ja si myslím osobitne, že aj v rámci odvolacej agendy je namieste sa rozprávať o pojednávaniach aj pri opatreniach, ktoré sú neodkladné, že jednoducho je dobré vidieť účastníkov, na to potrebujeme mať citlivých sudcov. Tak tu je potrebné nevyhnutne vyriešiť aspoň kauzálnu príslušnosť pre rodinné agendy.
A preto návrh vlastne rieši kauzálnu príslušnosť pre obdobie západoslovenského obvodu, a to nasledovne – trnavský súd krajský bude riešiť rodinné veci aj pre Bratislavu, aj pre Nitru. Žilinský súd bude rodinnú agendu aj pre Trenčín, aj pre Bystricu. A košický súd, pardon, bude riešiť rodinnú agendu aj pre Prešov. Treba povedať, že osobitne v rodinnej agende je osobitné opatrenie, že v prípade, ak bude pojednávanie potrebné na odvolacom súde, senát bude pripravený robiť toto pojednávanie na najbližšom krajskom súde pre účastníka.
Súčasne platí naprieč celou reformou, že sú tu nové opatrenia pre sudcu aj na prvom stupni, aby bolo možné robiť tzv. vzdialené pojednávanie, a to nielen na súde inom, ale dokonca aj v inom priestore. Osobitne, ak sa bavíme o tom, že je to rodinná agenda, výslovne zákon umožňuje, aby sa takéto pojednávanie napríklad urobilo na úrade pre, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ale môže to byť potenciálne advokátska kancelária. Ak to súd uzná, že s ohľadom na ďalší úkon je to vhodné. Rovnako sú k tomu navádzaní aj sudcovia v rámci vytváraných nových správnych súdov.
Myslím si, že debaty, koľko jej bolo, a ktorú sme začali v roku 2020, kedy vlastne bol prvý návrh k súdnej mape a bol, išiel do medzirezortného pripomienkového konania, je naozaj dlhý k tomu, aby tá debata prešla naprieč verejnosťou, odbornou verejnosťou, justíciou, naprieč koalíciou. Myslím si, že sme si už k nej povedali dosť a treba v nej urobiť bodku, či tú reformu chceme alebo nie. Lebo ak ju chceme, tak je najvyšší čas sa na nej dohodnúť a posunúť ju ďalej, aby sme ju vedeli realizovať.
Preto chcem veľmi pekne poďakovať aj teraz poslancom v rámci koalície, s ktorými sme sa dohodli na tejto forme, v ktorej si ju dovoľujem aj takto predstaviť už širšie, aj v nadväznosti na poslanecký návrh, a budem rada, keď sa k tomu, samozrejme, pripojí aj opozícia. Dovolím si požiadať za podporu pri tejto kľúčovej časti reformy justície.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis