Videokanál poslanca

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené pani poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si uviesť návrh zákona, ktorým je vlastne novela Trestného zákona a ktorou chceme doplniť do Trestného zákona do tých trestných činov, ktoré súvisia s verejným hanobením alebo podnecovaním k nenávisti, motív, ktorý súvisí so skutočnou, alebo domnelou sexuálnou orientáciou, alebo rodovou identitou skupiny osôb alebo jednotlivca. A osobitne po vražde, a ktorú som už spomínala, Matúša, Juraja a zranenej Radky práve z dôvodu nenávisti k ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, je zrejme, že je dôležité v našej krajine, aby bolo jasné, že akékoľvek podnecovanie iných ľudí k tomu, aby sme niekomu ubližovali preto, lebo je iný, z dôvodu rodovej identity alebo z dôvodu sexuálnej orientácie, tak je hanebné, trestuhodné a je nevyhnutné, aby to bolo jednoznačne zrejmé aj z Trestného zákona.
A preto je dôležité, aby sme jednoznačne v Trestnom zákone pokrývali aj tie prípady trestnej činnosti, ktoré sú páchané z nenávisti voči gayom, lesbám, bisexuálom alebo transrodovým osobám. A by som povedala, že to je asi jeden z najmenších krokov, ktoré by sme mali urobiť po tejto vražde, je dôležité, aby tento krok Slovenská republika urobila aj takýmito spôsobom jasne povedala, že takéto skutky jednoducho na Slovensku netolerujeme a budeme ľudí za to trestať, ak iných budú navádzať k násiliu na iných, len z dôvodu, že sú iní, že sú iní z dôvodu hľadania svojej rodovej identity, z dôvodu inej sexuálnej orientácie ako v zásade má väčšinová spoločnosť.
Takáto právna úprava nie je ojedinelá, je tak vo Francúzsku, v Belgicku, v Holandsku, v Nemecku, v ďalších krajinách v rámci Európskej únie a vyplýva to aj z jednoznačných ľudskoprávnych dokumentov, ktoré zakotvujú jednoznačne potrebu ochrany dôstojnosti človeka, a ja dúfam, že aspoň táto drobná zmena sa nám spoločne podarí.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je mi naozaj cťou, že môžem uviesť práve v tomto čase návrh zákona o životnom partnerstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pretože myslím si, že osobitne po vražde Matúša a Juraja a zranení Radky, vražde, ktorá jednoznačne na základe všetkých informácií, ktoré máme, bola motivovaná nenávisťou voči ľuďom, ktorí patria k LGBTI+ komunite, tak je namieste, aby sme niečo urobili v našej spoločnosti, a párom rovnakého pohlavia umožnili dôstojne žiť a dať im jasne najavo, že sme radi, že sme rôzni, a... a chceme im dať možnosť, aby svoje rodinné vzťahy si mohli tak upraviť, ako aj väčšinová spoločnosť.
V prvom rade chcem povedať, že vlastne ja som bola veľmi smutná, keď sme prijali do ústavy vlastne prehlásenie, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. A ja si myslím, že je to veľmi vážnym nepochopením, čo vlastne tento inštitút znamená, nakoniec, keby sme išli aj do dejín, tak by sme zistili, že cirkev vlastne až sa dodatočne dostala ako svedok vôbec pri uzatváraní manželských zväzkov, to znamená, že ani by som tu nevidela potrebu vnášania nejakých hodnôt do uzatvárania takéhoto zväzku, a rovnako v tom nevidím ani žiadny rozpor pri úvahe o tomto inštitúte, že ak by sme tento inštitút mali aj pre iné zväzky ako pre zväzky muža a ženy, že by to nebodaj bolo v rozpore s kresťanskými hodnotami, veď máme množstvo štátov, kde kresťanskí farári, farárky uzatvárajú manželstvá párov rovnakého pohlavia, a to znamená, zaiste ak by to bolo v rozpore s ideológiou viery kresťanskej, tak by predsa takéto niečo nebolo možné v iných krajinách.
Myslím si, že vlastne to, čo sa nám deje v súvislosti s uznaním práv pre páry rovnakého pohlavia, v niečom mi to pripomína situáciu z dejín ľudstva, kedy skutočne nám trvalo, kedy sme si uvedomili, že otrokárstvo nie je v poriadku, nie je v poriadku, ak časť ľudstva považujeme za tých, ktorí sú menejcenní, a preto je v poriadku, ak časť má oprávnene byť otrokárom a iným dáme pocítiť postavenie otrokov. Veľmi dlho trvalo, vôbec kým sme vlastne doznali, že ženy môžu mať práva ako muži, ženy dokonca môžu voliť, nebodaj môžu byť aj volené ako zástupkyne do inštitúcií, ktoré reprezentujú vôľu ľudu a rozhodujú o tom, ktorým smerom sa uberá politika v štáte. Jednoducho to nám trvalo veľmi dlho, kým sme si to uvedomili, a v tom čase keď sa o tom rozhodovalo, tak o tom boli vždy veľmi vážne polemiky, o hodnotách, o ideológiách, plné, samozrejme, emócií a ja si myslím tiež, že teraz sme ako spoločnosť vlastne v takom stave uvedomovania sa, a ja len dúfam, že čo najskôr tento proces uvedomovania sa, že jednoducho časť našej spoločnosti tu žije v hlbokej neprávnosti, neprávosti a nedôstojne a väčšinová spoločnosť jednoducho má skutočne tú výsadu vystúpiť z radu tých krajín, myslím väčšinovú spoločnosť našej, Slovenska, vystúpiť z radu tých krajín, ktoré ešte nedoznali práva týmto menšinám, a jednoducho vystúpiť cestou demokratickej spoločnosti, ktorá uznáva dôstojnosť každého človeka a vníma jeho jedinečnosť, rôznosť a vlastne aj krásu toho, že sme rôzni a že vzájomne k sebe môžeme byť tolerantní.
Predkladám teda zákon o... ako návrh zákona o životnom partnerstve berúc do úvahy ústavné limity, ktoré, ja sa domnievam, že že samo osebe sú protiústavné, a v tom si dovolím odkázať aj na rozhodnutie ústavného súdu v Slovinsku, ktorý jasne deklaroval, že to, že štát neuznáva manželstvo aj pre páry rovnakého pohlavia, ale výsostne ich dáva len párom rôzneho pohlavia, tak je vlastne diskriminujúce, pretože neexistuje žiadny legitímny dôvod, prečo vlastne takýto zväzok neuznať ako manželský.
Takže predkladáme návrh zákona, rešpektujúc, samozrejme, našu ústavu ako návrh zákona o životnom partnerstve, predkladáme to ako návrh, ktorý umožňuje zväzky pre partnerov ako rovnakého pohlavia, tak aj rôzneho pohlavia, nechceme byť v tomto diskriminujúci pre páry rôzneho pohlavia, ak by sa rozhodli, že by chceli využiť tento nový inštitút, a snažili sme sa do predmetu úpravy dať všetko, čo môže byť dôležité pre dvoch ľudí, ktorí sa majú radi a chcú mať vzájomne voči sebe práva, ale aj povinnosti, a súvisí to, samozrejme, so všetkými možnými životnými situáciami, ktoré pre pár ľudí, ktorí chcú spolu žiť, môže vzniknúť.
To znamená, že riešime tu, samozrejme, otázky, ktoré súvisia s platnosťou partnerstva, s uzavretím partnerstva. Nie je to síce spôsob taký slávnostný ako manželstvo, ale ten, ten, ten spôsob prehlásenia, ktorý sme uznali, že by mohol byť aspoň v nejakej miere dostačujúci, je uzavretie partnerstva pred matričným úradom, samozrejme, v tej súvislosti aj zápis do knihy partnerstiev, životných partnerstiev, riešime tu otázky aj bezpodielového spoluvlastníctva partnerov, samozrejme, vyživovaciu povinnosť medzi partnermi, pretože toto presne ľudia, ktorí vzájomne k sebe cítia silnú náklonnosť, k sebe majú, to znamená nielen čerpať práva, ale mať k sebe aj povinnosti.
A ďalej súčasťou tejto právnej úpravy je aj možnosť, dalo by sa to nazvať, ako doosvojiť si dieťa, ak to dieťa vlastne žije už v tejto rodine ako dieťa biologické u jedného z partnerov, to znamená, že ide nám v tomto momente v prvom rade o ochranu dieťaťa. Chceme, aby to dieťa malo istotu, že v prípade, ak sa niečo stane vlastne jeho biologickému rodičovi, tak je tu cesta, ako by sa oňho mohol ďalej starať práve ten človek, ktorý mu je najbližší, a to je predsa ten druhý partner, ktorý ho spolu so svojím partnerom vychováva. To znamená, naozaj je mu druhou matkou alebo je mu druhým otcom a teraz nejde o to, aby sme riešili, neriešime v tomto momente to, že či niekto chce byť jasne zapísaný v rodnom, alebo nie, ale ide nám teraz v prvom rade o to, že zápis do toho rodného listu je kľúčový pre to dieťa, to dieťa je chránené. Je chránené, napríklad v prípade úmrtia má práva, takže je kľúčové práve pre tie deti, ktoré vyrastajú v týchto rodinách, umožniť im, aby mali ochranu a aby tu boli jasné povinnosti zo strany práve tých ľudí, ktorí sa o ne starajú a chcú sa o ne starať. A preto možnosť, by som povedala, doosvojiť si dieťa, ktoré takto vyrastá v takomto partnerstve je absolútne minimum, ktoré rešpektuje kľúčovo ochranu detí, a ja si myslím, že v tomto jednoducho nemôžeme mať ani všetci, ktorí sme aj teraz v tejto sále, žiadne, si myslím, rozporuplné názory.
Ďalej to, čo riešime v tomto návrhu zákona, sú, samozrejme, všetky ostatné otázky, ktoré riešia ďalšie zákony a súvisia so životnými situáciami partnerov, ktorí by žili v životnom partnerstve a z tých, by som povedala, najkľúčovejších asi spomeniem ustanovenia, ktoré súvisia so sociálnymi právami, samozrejme, otázky, ktoré súvisia či už s dedením, či už v prípade úmrtia aj právo na... na vdovské, situácie, ktoré súvisia aj s ťažším zdravotným postihnutím a podobne. To teda to sú všetko situácie, ktoré jednoducho sa bežne dejú, a páry rôzneho pohlavia, ktoré sa rozhodli vlastne čerpať aj z tých výhod, ktoré, ktoré znamená zväzok, ktorý je verejne prehlásený, tak ten chceme umožniť, aby aspoň v tej miere, ktorej, ktorým umožňuje vlastne takýto zákon o životnom partnerstve, aby mohli rovnocenne z takýchto práv čerpať.
Ja si dovolím na záver iba spomenúť a nadviazať na úvod, že to, že Slovensko nie je schopné uznať nejakým spôsobom páry rovnakého pohlavia, ak sa pozrieme len na krajiny v rámci Európskej únie, a teraz si dovolím spomenúť hlavne tie krajiny, ktoré sú silne, by som povedala, označované ako krajiny so silným príznakom katolíckeho vierovyznania, Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Portugalsko, to sú krajiny, ktoré uznali manželstvo pre páry rovnakého pohlavia. Ja si myslím, že už z tohto je zrejmé, že to neexistuje kultúrnoetický problém v rámci viery. Tu ide skôr len o otázku uvedomenia si, že jednoducho žijeme s ľuďmi, ktorí sú iní ako väčšinová spoločnosť a väčšinová spoločnosť proste musí len zísť a pozrieť sa okolo seba a uvedomiť si, že jednoducho je tolerantná. A chce aj iným ľuďom priznať tú dôstojnosť, ktorej tá väčšinová spoločnosť má.
Ja si dovolím dokončiť ten zoznam krajín, ktoré majú zakotvené manželstvo pre páry rovnakého pohlavia v rámci Európy, lebo si myslím, že je to dôležité, že je to dôležité preto, aby sme videli, že je to normálne, a my nie sme normálni, že sme nedokázali pre páry rovnakého pohlavia uznať nič. Takže z toho zoznamu všetkých krajín v rámci Európy, Európskej únie, ešte sem patrí, teraz hovorím o krajinách, ktoré uznávajú manželstvo, Holandsko, Francúzsko, no to asi tiež nie je krajina, ktorá by mala problém s katolíckou vierou, Belgicko, Veľká Británia, Nórsko, Švédsko, Fínsko, Island.
A ešte spomeniem Írsko. Írsko je krajina, kde naozaj boli obrovské dilemy, polemiky v súvislosti s právnou úpravou, ktorá súvisela s interrupciami. Jednoznačne je to krajina, ktorá patrí k tým, kde katolícka viera, by som povedala, je základnou vierou pre, pre ľudí v tejto spoločnosti. No tak ak táto krajina prijala právnu úpravu pre páry rovnakého pohlavia s inštitútom manželstva, tak je zrejmé, že tu nie je problém viery.
Tu skôr dochádza k tomu, že nie sme tu dobre informovaní, čo je v rozpore s katolíckou vierou. V katolíckej... s kresťanskou vierou, že? Toto podľa mňa je problém našej spoločnosti, že nie sme ochotní možno ešte otvoriť ďalšie dvere, dozvedieť sa viac o niektorých témach, ku ktorým bola len jedna cesta, a nie sme ochotní zistiť, že proste tých ciest zrazu už je viac a že to vnímanie tej reality okolo nás jednoducho bolo chybné. A prečo to neurobiť, ak môžeme odstrániť neprávosť voči iným ľuďom, ak môžme umožniť ľuďom žiť v láske, ja si myslím, že to je predsa úplne kľúčové to, čo predsa kresťanská viera hlása, a ja som to už povedala viackrát, ja som presvedčená, že keby tu bol Ježiš s nami, že by v tom mal veľmi jasno a tieto dilemy by sme tu jednoducho nemali. A som o tom skalopevne presvedčená, že tak to je, nech si čítam akékoľvek texty, ktoré súvisia aj s kresťanskou vierou.
A preto predkladáme tento návrh zákona a vnímam to už aj ako morálnu povinnosť, to predkladať a upozorňovať na to, uvedomujeme si, samozrejme, realitu väčšiny v tomto parlamente, ale považujeme to za dôležité, dôležité pre, pre ľudí, ktorí tu s nami žijú, aby sme im dali jasne najavo, že jednoducho majú tu svoj hlas, a urobíme všetko pre to, aby sme doznali ich práva a boli aj, aj v tejto oblasti práv rovnocenní. Toľko si dovolím na úvod a teším sa na akúkoľvek debatu, ktorá je určite dôležitá k tejto téme, ktorá nás dostane k uznaniu práv rovnakého pohlavia pre tieto páry.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Prekvapuje ma takéto vystúpenie od ženy predo mnou. Ja poviem aj prečo, pretože si myslím, že každá žena, ktorá riešila akékoľvek otázky, ktoré boli veľmi ťažké pri narodení dieťaťa, tak boli naozaj veľmi ťažkého charakteru a odobrať žene právo urobiť takéto ťažké rozhodnutia a sťažovať jej celú situácii. Ja neviem, kto chce za to zobrať zodpovednosť, že to dokáže lepšie. Kto, kto to vie lepšie posúdiť a všetky súvislosti, okolnosti, počas ktorých sa rozhodne, že jednoducho k tomu dospeje. Tu mám pocit, že keď počúvam osobitne niekoho demografii, ako keby sme nevnímali, že to je ťažké rozhodnutie pre každú ženu, jednoducho je to ťažké rozhodnutie. Veď to nie je o tom, že tu si ide niekto lahodiť, že ide na interrupciu. To je jednoducho ťažké rozhodnutie v živote ženy, kedy zváža všetky okolnosti, súvislosti, za ktorých k tomu došlo, že k tomu proste, že to podstúpi, a my tu ideme sťažovať túto situáciu a myslíme si, že niekto to tu akože lepšie rozhodne za ňu? Ja si myslím, že toto obdobie už máme za sebou, že niekto tu vie lepšie rozhodovať o druhom človeku. Si myslím, že vždy je to o tom, že či vnímame dôstojnosť ženy, či vnímame, že je schopná a spôsobilá to rozhodnutie urobiť a že urobíme všetko pre to a pomôžeme, aby to rozhodnutie urobila dobre napríklad dobrou sexuálnou výchovou. Takže ja sa prekvapujem naozaj, že na jednej strane nie sme schopní, spôsobilí pomôcť osobitne mladým ľuďom, aby rozumeli dobre, o čom je proste aj pohlavný styk a o čom je sex, že môže dôjsť k počatiu dieťaťa a neurobíme k tomu nič, hej, necháme to na nich a potom proste riešime ťažké otázky, ktoré môžu vzniknúť jednoducho preto, že niekto môže byť prekvapený, že k tomu počatiu došlo a nie je na to jednoducho pripravený nijakým spôsobom, nijakým spôsobom. Takže najprv neurobme nič preto, aby vedeli, že k tomu môže dôjsť a potom to sťažíme maximálne ako... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predseda, dávam týmto procedurálny návrh, aby sa hlasovanie o tlači 1558, to je vládny návrh zákona o fiduciárnom vyhlásení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, presunulo na budúcu stredu 17. mája o 17.00 h. Odôvodnenie je, že jedná sa o vládny návrh, prebiehajú k tomu politické rokovania a mám za to, že o tomto vládnom návrhu zákona, ako aj s ohľadom na aktuálnu situáciu politickú je vhodnejší budúci týždeň a to budúca streda, keďže možno predpokladať, že bude aj vymenovaná nová vláda, takže navrhujem presun tohto hlasovania na budúcu stredu. (Reakcie z pléna.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Moja pripomienka a vlastne vstup do rozpravy je z toho istého dôvodu ako pri predchádzajúcom dohovore. Tu je presne ten istý problém, jednoducho preklad nesedí. Ja som si vypočula aj vyjadrenie pána ministra na záver. Takto sa už tento pojem neprekladá. Jednoducho prešli sme nejakým vývojom z nejakého dôvodu, máme aj v antidiskriminačnom zákone zakázanú diskrimináciu z dôvodu rodu a jednoducho to je širší pojem ako "pohlavie", tak to jednoducho je.
A môžme sa tu teraz skrývať za to, že my keď tam dáme niečo iné, aj tak predsa platí antidiskriminačný zákon, takže platí vlastne originál textu, ale to je zase tá falošná hra. Proste aký máme problém my s pojmom "rod"? Aký máme? Vieme, že je to korektný preklad. Aký s tým máme problém? To je tá otázka. Aký s tým máme problém? Takto prešiel celý legislatívny proces, celý legislatívny proces. Nikto s tým nemal problém iba Konferencia biskupov Slovenska. A teraz ja sa nechcem dotknúť nikoho náboženského presvedčenia a toho, ako chce alebo nechce používať aké pojmy. Ale akonáhle sa rozprávame v právnej rovine, a teraz prehováram k pánovi ministrovi spravodlivosti ako právnikovi, ako k právnikovi, aby text dohovoru korešpondoval s textom a s tým, čo hovorí náš právny poriadok a ústava. Tak z tohto titulu je namieste tam dať pojem "rod", lebo je širší. A antidiskriminačná klauzula v originále jednoducho zakazuje diskrimináciu v širšom uhle pohľadu, tak to jednoducho je. A keď hovoríme niečo iné, tak sa klameme.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne.
No, ja si nič nevymýšľam, ja nič nezavádzam, ja iba hovorím, že môžme si tu myslieť hocičo, ale buďme korektní ohľadom prekladu. Jednoducho to my nevieme, nie sme schopní ani to preložiť z toho anglického textu, tak potom nepristúpme k tomu dohovoru, keď máme s niečím problém. To je prvá vec.
Druhá vec, no, nie je totožný obsah pojmu "pohlavie" a "rodová identita". To teraz nie je o tom, že tu sa bavíme o nejakom strednom rode alebo strednom pohlaví, hej?
Pán Mizík, voči vám hovorím, vy máte tiež malé deti. (Reakcia z pléna.) Jaj, Mazurek, aha, pardon, pán Mazurek, ďakujem pekne, pán poslanec. Jednoducho rodová identita je niečo iné a to sa jednoducho môže stať, že sa ľudia narodia a je to menšina, a preto máme k tomu necit, tá väčšina, pretože nás to netrápi. Ale mohlo by to trápiť osobitne aspoň tých, čo sme rodičia, pretože môže sa nám stať, že zrazu naše dieťa sa necíti tak, ako sa nám javí, že by sa mohlo cítiť. Ono sa tak jednoducho necíti. A k tomu je dôležité, aby sme sa o tom my tu spolu rozprávali a mali k tomu cit a mali k tomu rešpekt a prejavovali k tomu normálne aj dôstojnosť k tým ľuďom, ktorí sa takto trápia, pretože je to veľmi jednoduché narodiť sa v tele, ktoré vyzerá ako mužské a naozaj sa cítiť ako muž.
A je to veľmi ťažké si uvedomiť, že niekto sa narodí a vyzerá síce, že je muž alebo žena, ale on tak necíti a veľmi sa trápi. Veľmi sa trápi, kým to vôbec niekomu povie. A keď to niekomu povie, svojim najbližším, tak sa jednoducho s ním potrebuje vysporiadať v rámci spoločnosti. A o to tu teraz ide. A o tom je to iné, rozprávať sa o diskriminácii z dôvodu rodovej identity. Tu sa rozprávame o ľuďoch, ktorí jednoducho majú takého trampoty v živote, veľmi vážne, veľmi vážne a končia tragicky práve preto, že spoločnosť nevie prísť na meno, nevie im nájsť dôstojnosť a rešpekt. O tom to je.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, sama sebe sa divím, že idem k tomuto vystúpiť v pléne Národnej rady. Prečo sa potrebuje bývalá ministerka vyjadrovať k pristúpeniu k dohovorom, ktoré nám majú slúžiť na boj proti terorizmu v letectve? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Blanár, Juraj, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, môžem na chvíľočku prerušiť? Chcem len privítať na balkóne žiakov Gymnázia z Prievidze. Vitajte! Dobre? (Potlesk.) Dobre som predstavil? Z Partizánskeho, tak sa veľmi ospravedlňujem. Takže opravujem, Gymnázium Partizánske. Ďakujem, vitajte! (Potlesk.)
A, pani poslankyňa Kolíková, môžete pokračovať. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Kolíková, Mária, poslankyňa NR SR
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Tak ešte raz, sama sebe sa divím, že idem vystúpiť ako bývalá ministerka v rozprave k pristúpeniu k dohovorom na boj proti terorizmu v letectve. Prvá vec možno, ktorá je zvláštna, je, že ministerstvo spravodlivosti predkladá vlastne toto pristúpenie a skôr by to náležalo ministerstvu dopravy. Áno, ja to viem ako bývalá ministerka, keďže som celý proces vlastne spustila, že na dožiadanie zo strany pána ministra dopravy sme spustili na ministerstve spravodlivosti tento ratifikačný proces, keďže s tým máme viac skúseností, tak sme sa do toho pustili.
Obnáša to, samozrejme, to, že sa prekladá potom návrh dohovoru do slovenského jazyka ako základ pre spustenie celého ratifikačného procesu, ktorému predchádza aj pripomienkové konanie. Je dôležité, aby originál priamo sedel, samozrejme, s tým slovenským prekladom a s textom.
A teraz prečo tu vystupujem? Nuž preto tu vystupujem, pretože návrh textu, ktorý má byť uverejnený v Zbierke zákonov, nie je ten, ktorý je totožný s originálom. A je to zhodou okolností práve tá téma, ku ktorej sme tu mali veľkú debatu a súvisela s fiduciárnym vyhlásením, pretože tzv. diskriminačná klauzula, ktorá vlastne vôbec nepojednáva o terorizme, ale pojednáva o tom, že žiadna časť dohovoru sa nesmie vykladať tak, aby to bolo diskriminujúce, a teraz sú vymenované dôvody, ktoré to sú, tak medzi týmito dôvodmi, pomedzi ostatnými je aj "rod", "gender" po anglicky. "Gender" sa jednoducho vykladá ako "rod" a keby v anglickom texte sme mali mať "pohlavie", že z dôvodu pohlavia, tak by tam bolo "sex" po anglicky, tento pojem. Ale to tak nie je. Takže celý text, ktorý išiel do celého ratifikačného procesu aj, samozrejme, do pripomienkového konania, mal v texte tejto diskriminačnej klauzuly pojem v slovenskom texte "rod". Takto prišiel, samozrejme, aj na vládu, aby takýto text prišiel do Národnej rady a sme takto pristúpili k celému, k jednému aj druhému dohovoru. A na základe pripomienky Konferencie biskupov Slovenska pán premiér si túto pripomienku osvojil a namietal, že takýto text by mal byť zmenený, pretože slovo "rod" nebudeme mať predsa my takto v tomto texte v rámci nášho právneho poriadku.
Nerozumiem tomu, nerozumiem, prečo vôbec vlastne tento ratifikačný proces tu takto zastal vtedy na úrovni vlády, rovnako ako nerozumiem, prečo sa zmenil tento text a teraz sem prišla vlastne zmena v tejto časti tohto textu, pretože nekorešponduje s originálom.
A teraz môžme mať rôzne úvahy a rôzne dojmy a pojmy, čo sa nám páči a čo sa nám nepáči a čo by sa ešte dalo prekladať alebo nedalo prekladať, ale jednoznačne je zrejmé, že vieme, o čom je rodová identita, prečo z dôvodu rodovej identity tu niekto môže byť diskriminovaný a že to jednoducho nie je to isté, ako byť diskriminovaný z dôvodu pohlavia, že jednoducho diskriminácia z dôvodu rodu je oveľa širšia a my ju zužujeme, pretože máme problém zase sa postaviť čelom k niektorým slovám a k pojmom. A mne to vadí, vadí mi, že hráme túto falošnú hru, že ju hráme ešte aj s takýmto textom, ktorý vlastne s tou témou vôbec nesúvisí, že napriek tomu, že máme v diskriminačnom zákone už tento dôvod pomenovaný, poznáme ho, vieme, čo to je byť diskriminovaný z dôvodu rodu, tak potom, keď nám príde text dohovoru o boji s terorizmom v letectve, tak nevieme zrazu ten pojem použiť a nevieme ho, nevieme s ním pracovať a nevieme mu doznať proste tento obsah, ktorý má.
My si nemôžme vymýšľať svoj obsah textu. My buď pristúpime, alebo nepristúpime. Takže ak má Národná rada dať súhlas k ratifikácii, tak mala by ho dať k textu, ktorý jednoducho je totožný s originálom. Je podľa mňa úplne jedno si tu teraz vykladať a robiť si tu nejaké interpretačné cvičenia o tom, že predsa vždy platí originál. Samozrejme, že platí, ale to predsa neznamená, že potom v tom texte, ktorý má byť v Zbierke zákonov, bude niečo iné.
Takže za klub SaS nepodporíme takýto dohovor, máme za to, že má byť vrátený navrhovateľovi, aby sedel preklad textu s dohovorom, ku ktorému pristupujeme. Nemusíme pristúpiť, ak máme problém pomenovať niektoré veci pravým menom, nemusíme, ale nechápem, prečo to nevieme urobiť, keď už v antidiskriminačnom zákone tento pojem poznáme.
Takže opätovne apelujem a žiadam, aby sme vedeli medzi seba prijať ľudí, ktorí patria k menšine, a vedeli normálne pomenovať aj veci správnym menom, aj javy, aj diskriminácie z dôvodu rodu a napraviť tento stav. Dá sa to jedine tak, že sa návrh vráti späť navrhovateľovi a navrhovateľ sem príde s tým textom, ktorý náleží originálu.
Ďakujem pekne za pozornosť.