Videokanál poslanca

Pán poslanec, veľmi ma to mrzí, že práve vy ste vystúpili teraz s takýmto, s takouto pripomienkou, lebo aj včera sme tu k tomu sedeli, rozprávali sme sa o tom. Ja som pripravená vám bola kedykoľvek, aby, aj vášmu celému klubu, aby sme o tom diskutovali, naozaj aj s predsedom ústavnoprávneho výboru, by som povedala, nonstop od momentu, kedy išiel samotný návrh do pripomienkového konania ešte na úrovni vlády. Ešte keď som bola ako ministerka spravodlivosti, keď som to predkladala v rámci ministerstva spravodlivosti samotný návrh, ktorý išiel. To znamená, to bolo v júni, tak som o tom široko diskutovala už naprieč, že som pripravená sa o tom rozprávať so všetkými klubmi. Takže ja len že nerozumiem potom, keď hovoríte, že tu bol nedostatok času, a naviac, naviac samotné, samotný obsah novely ústavy vyplýva z programového vyhlásenia vlády. To znamená, to poznáme z marca. Keby ste si pozreli časť k spravodlivosti, tak je tu úplne jednoznačné, čo budeme upravovať v zákone ústavnom o reforme justície. Takže bolo vopred vlastne zrejmé od marca, že na tom pracuje ministerstva spravodlivosti a že pracuje na novele ústavy. Ja som sa tým nejak netajila. Niekoľkokrát som k tomu aj mediálne sa vyjadrovala. Takže bolo zrejmé, že legislatívne práce sú od marca. V júni, akonáhle skončili legislatívne práce, tak tento materiál bol posunutý do legislatívneho procesu. To znamená, že bol jasný verejný materiál, na základe toho prebehlo riadne celé legislatívne konanie, žiadne nebolo skrátené. Prebiehalo vlastne celé leto až do septembra na základe podnetov aj stavovských organizácií, aj Súdnej rady, bol ešte tento riadny legislatívny proces predlžený ešte o ďalšie dva až tri týždne, práve na ich podnet, že chcú ešte viac času. Takže aj to sme urobili, takže nebolo to len že dodržanie lehôt. Bolo to, ešte nad rámec týchto lehôt sme predlžovali celé konanie. To znamená, ktorýkoľvek subjekt v podstate, ktorý by povedal, že ešte potrebuje viac času, my sme boli pripravení. Pripomienky, ktoré prichádzali aj po uplynutí lehoty sme všetky akceptovali, so všetkými sme sa vysporadúvali. Nehovorím, že sme ich prijali ako do obsahu, ale všetky sme riešili.
Ak hovoríte o stavovskej organizácii, hovoríte o jednej. Tých je viac. Je to napríklad aj Združenie za otvorenú justíciu. Vy hovoríte združenie za... ZSS myslíte, áno, máte pravdu, s tým sme sa stretli. To znamená, neakceptovali sme ich pripomienky. Nech by sme aj rok sa spolu o tom rozprávali, máme jednoducho iný, rozdielny názor na vec. Možno keby ste sledovali ich vyjadrenia aj k akciám, ktoré súvisia momentálne s očistou justície, tak boli naozaj veľmi zdržanlivé a, by som povedala, že zo strany tejto stavovskej organizácie dodnes nezaznelo jasné odsudzujúce vyjadrenie, ktoré by naozaj odmietalo akékoľvek praktiky, ktoré, by som povedala, sú nekalé. Jednoznačný postoj z ich strany mi jednoducho chýba, čo sa týka postoja predstaviteľov justície. Ostatní sa k tomu vyjadrili. Ale z tohto, konkrétne z tejto stavovskej organizácie mi to naozaj vyjadrenie dodnes chýba. Ich vyjadrenie, ktoré bolo k samotnej novele ústavy, môžte sa s ním oboznámiť podľa mňa vo veľkej miere, nenachádzam tu pripomienky, ktoré by som mohla akceptovať. Proste sú to pripomienky, ktoré sú vlastne v rozpore s programovým vyhlásením vlády. To znamená v programovom vyhlásení vlády, tej vlády, ktorej ste aj vy koaličný poslanec.
Takže ja som pripravená sa s vami o tom rozprávať, samozrejme, si to všetko prebrať, ale nemyslím si, že to je otázka legislatívneho procesu. Ten legislatívny proces je dostatočne dlhý. Akože bavíme sa o pol roku. A ja som povedala jasne, chceme zriadiť Najvyšší správny súd. Ak ho chceme zriadiť, toto je kľúčová vec aj v rámci tejto novely ústavy. Ja ako ministerka spravodlivosti, v úvodzovkách, nepotrebujem naťahovať obsah tejto novely o ďalšie ustanovenia, ktoré nesúvisia priamo s reformou. Ale ako som povedala, je to novela ústavy, tak ako ste vy povedali sám, je to základný zákon štátu, je to veľmi zásadná vec.
Keď je v parlamente, ja predsa nemôžem zakázať poslancom, aby sme diskutovali o novele ústavy aj zo širšieho uhla. To znamená, ja nemôžem zakázať poslancom vydávať pozmeňujúce návrhy. Nemôžem im to zakázať ani v ústavnoprávnom výbore, ani v iných výboroch, nemôžem im to predsa zakázať ani tu v rámci pléna, proste taký legislatívny proces je. Tá možnosť tu je. Ja som to povedala a ja si to uvedomujem, že keď je pozmeňovací návrh v pléne, ale tomu musíte čeliť vždy. Jednoducho taký priestor tu je.
A ja aj vám rozumiem. Ja som, pre vašu informáciu, sa o tom rozprávala aj s pani prezidentkou, sme si to vysvetlili, myslím si, že tu bolo veľa nedorozumení, aj ktoré súviselo s jej vyjadrením, a nemyslím si, že je to takého vážneho charakteru, ako ste to popísali, a osobitne ma to mrzí, že ako koaličný poslanec máte k tomu takéto výhrady. A v rámci toho priestoru, ktorý máme ako koalícia, že ste ho nevyužili. To ma veľmi mrzí.

Ja sa musím priznať, že mala som tu, mám tu viacero bodov, ktoré som chcela povedať, ale ja by som chcela asi povedať iba jednu vetu, nakoniec nechcem ani zabíjať náš čas. Pán poslanec, čo sa babe snilo, to sa babe stalo. A to je všetko, čo môžem povedať k tomu, čo ste povedali. Ďakujem. (Potlesk.)

Ja chcem veľmi poďakovať pánovi predsedovi Ústavného súdu, že máme možnosť takejto legitímnej diskusie, ale chcem k tomu povedať, myslím si, že je veľmi zložité tu porovnávať u nás právnu úpravu s Francúzskom, s Nemeckom, jednoducho je nejaká hierarchia noriem, ktoré riešia ústavné princípy štátu. Je zložité to veľmi porovnávať s Nemeckom, kde máme hierarchiu základných zásad ústavy, ústavu, ústavné zákony. Ústavu s ústavnými zákonmi neporovnával Ústavný súd v Nemecku. To znamená, že tu sa, tu porovnávame jednoducho systémy, ktoré nie sú takto porovnateľné. My z ústavy sme mali doteraz jednoznačné a nespochybniteľné, že Ústavný súd mal kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou, nie ústavných zákonov s ústavou. To znamená, zobral si niečo, čo mu nepatrí. Pre orgány štátu predsa vyplýva, že majú konať v zmysle zákona.
To znamená, aj Ústavný súd je predsa viazaný ústavou, ale nad rámec svojej kompetencie sa rozhodol v jednom prípade a nie to, že by sme sa teraz rozhodli tu kabinetne, že ideme teraz rozvíjať nejakú diskusiu o probléme, ktorý sme si vymysleli. Diskusia ohľadom predmetného nálezu je dlhodobá. To znamená, vyšli k tomu publikácie, ktoré sa tomu venovali. To nie, že my by sme sa zrazu rozhodli, že ideme riešiť niečo, čo by tu nebolo. Jednoducho riešime tému, ktorá bola problematická. A nebolo to kabinetné. Bolo to v rámci riadneho pripomienkového konania. Ja už som povedala, bol tu riadny návrh, bol začiatkom leta, čo sa týka zmeny ústavy a následne v rámci riadneho pripomienkového konania, ešte kým išiel návrh, návrh zmeny ústavy na vládu, jednoducho toto bola zásadná pripomienka na doplnenie. Takže to ešte bolo ďalej predmetom riadnej verejnej diskusie až poteraz. To znamená, máme teraz december, ale vlastne od, prinajmenšom od jesene, ako diskutujeme vlastne o tejto právnej úprave, je tým konfrontovaný, samozrejme, aj Ústavný súd a vzájomne vedieme legitímnu debatu k tomu a máme za to, že ako ústavodarca jednoducho môžeme povedať, že tie limity sú nasledovné. A môžme sa baviť o tom, keď si zadefinujeme, čo je tým materiálnym jadrom, čo sú tie základné zásady, ktoré má teda posudzovať potenciálne Ústavný súd, a potom si môžme povedať, že mu dávame túto kompetenciu. Ale takto to dnes povedané nemáme, takže je na mieste v tomto momente len sa vrátiť, to, čo ústavodarca chcel, a povedať: Ústavný súd má kompetenciu posudzovať súlad zákonov s ústavou. Ale nie ústavných zákonov a nie súlad ústavy. Veď hádam ústavodarca je ten, ktorý povie, čo je ústava. Je tu na to Ústavný súd, aby nám hovoril, čo je ústava? Ja si myslím, že nie. Na to je predsa ústavodarca. Ten určuje, čo má byť obsahom ústavy.
Takže myslím si, že v tomto ani sme nepreskočili diskusiu, len sme nadviazali na to, čo už tu bolo predmetom odbornej verejnej diskusie dlhodobo a to riešime a rozumiem, že k tomu nesúlad s predstaviteľmi Ústavného súdu, ale je absolútne legitímne, že sme túto otázku položili na stôl a chceme ju takto riešiť.
K ďalším témam, ktoré tu zazneli a k otázke riadneho legislatívneho procesu. No buď spochybníme, že poslanci majú právo dávať pozmeňovacie návrhy aj v pléne, alebo to berieme, že je to ich legitímne právo a potom sa jednoducho vysporadúvame aj s tým, že aj v rámci ústavy, ktorá je v riadnom legislatívnom procese a diskutujeme o nej od leta, to znamená, máme ju vlastne takmer pol roka na stole, jednoducho máme pozmeňovací návrh, ktorým sa vysporadúvame v rámci riadneho čítania v parlamente. Tak si potom povedzme, že pozmeňovacie návrhy poslanci dávať nebudú. Ja témy, ktoré, ktorým čelím na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov, nie sú témy, ktoré by boli nové, to znamená o prokuratúre, dlhodobo diskutujeme o nálezoch, ktoré sa týkajú prokuratúry a o ich postavení. Samozrejme, že sme tomu čelili aj v rámci koalície a máme za to, že zásadne len hovoríme, že prokuratúra v rámci vymedzenia ako orgánu, to je vlastne ten pozmeňovací návrh, tak mám aspoň rozumy od pána poslanca Baránika, je to pozmeňovací návrh, ktorý definuje prokuratúru, definuje ju spôsobom, že dáva tu priestor pre verejnú kontrolu, jednoznačne pre parlament a pre vládu, ale fakticky parlament dnes tú kontrolu má v rámci správ, ktoré dáva špeciálny prokurátor a generálny prokurátor a myslím si, že potenciálne aj do budúcna môžme uvažovať o tom, že môžu byť napríklad podávané disciplinárne návrhy aj voči prokurátorom od iných zložiek moci, ako len z prokuratúry, hej? Toto je ten priestor, ktorý sa tu núka v rámci novej právnej úpravy.
Čo sa týka sociálnych práv, prekvapuje ma, že z lavíc, ktoré máme teraz neobsadené, zaznieva nedodržiavanie legislatívneho procesu. Môžme sa pozrieť, akým spôsobom bola prijatá právna úprava k stropu dôchodkovému. Ako skúsme si to porovnať, akým riadnym legislatívnym procesom sme sa zaoberali týmto návrhom, ako sme sa vážne zaoberali dopadom na verejný rozpočet. V súvislosti s touto právnou úpravou si treba všimnúť, že je tu práve aj riešenie udržateľnosti, verejné financie a myslím, že z tohto pohľadu si myslím, že skôr zodpovednejšie je k tomu pristupované z pohľadu tohto poslaneckého návrhu.
Toľko len k legislatívnemu procesu. Ja ďakujem pekne. (Potlesk.)

Takto, pán poslanec, ja vám dám samozrejme k tomu aj písomnú odpoveď, dostanete ešte viac informácií k tomu. Ja si myslím, že je absolútne legitímny ten návrh ako ho predkladáme, možno, možno k tomu ešte povedať, že kultúrne rozdiely medzi okresmi Zlaté Moravce, Nitre vidieť aj v rozdielnych nárečiach. Podľa jazykovedcov Nitra patrí do západoslovenského nárečového makroregiónu, okres Zlaté Moravce už do stredoslovenského. My pri súdnej mape, tak ako sme ju navrhovali, sme neboli úzkoprsí, musím sa priznať s tým ako momentálne máme verejnú správu členenú. To znamená sústredili sme sa naozaj na to, čo je cieľom v rámci reformy justície. To znamená, že aj s ohľadom na to koľko vecí ako často vybavujeme na súdoch, keď ste to už takto povedali, lebo podľa mňa to nie je o tom, že idem si niečo vybaviť na súd. Ako na súd naozaj v priemere ide človek raz za rok, ak sa nebavíme o tom, že ste podnikateľ a riešite priebežne nezaplatené faktúry, ale s tým súvisí skôr, by som povedala, upomínací súd, exekučný súd potom, ktorý má nakoniec na jednom mieste v rámci Slovenska. Je to elektronické, elektronický výkon súdnictva, takže, akože tu si len povedzme, že čo riešime. My tu riešime zmysluplnosť nových obvodov s ohľadom na nápad, s ohľadom na blízkosť jednotlivých obvodov, ktoré k sebe patria a, a veľmi dôsledne sme sa tým zaoberali a bude vám to zrejmé aj z odpovede, ktorú vám dáme. Takže ja rozumiem aj to, čo vy hovoríte aj to je legitímny postoj. My sme sa snažili k tomu pristúpiť s ohľadom na, by som povedala, všetky možné informácie, ktoré, ktoré existujú s ohľadom aj na, aj na históriu tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy, lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície. Existujú z ohľadom aj na, aj na históriu tých, tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy. Lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície.

Takto, pán poslanec, ja vám dám samozrejme k tomu aj písomnú odpoveď, dostanete ešte viac informácií k tomu. Ja si myslím, že je absolútne legitímny ten návrh ako ho predkladáme, možno, možno k tomu ešte povedať, že kultúrne rozdiely medzi okresmi Zlaté Moravce, Nitre vidieť aj v rozdielnych nárečiach. Podľa jazykovedcov Nitra patrí do západoslovenského nárečového makroregiónu, okres Zlaté Moravce už do stredoslovenského. My pri súdnej mape, tak ako sme ju navrhovali, sme neboli úzkoprsí, musím sa priznať s tým ako momentálne máme verejnú správu členenú. To znamená sústredili sme sa naozaj na to, čo je cieľom v rámci reformy justície. To znamená, že aj s ohľadom na to koľko vecí ako často vybavujeme na súdoch, keď ste to už takto povedali, lebo podľa mňa to nie je o tom, že idem si niečo vybaviť na súd. Ako na súd naozaj v priemere ide človek raz za rok, ak sa nebavíme o tom, že ste podnikateľ a riešite priebežne nezaplatené faktúry, ale s tým súvisí skôr, by som povedala, upomínací súd, exekučný súd potom, ktorý má nakoniec na jednom mieste v rámci Slovenska. Je to elektronické, elektronický výkon súdnictva, takže, akože tu si len povedzme, že čo riešime. My tu riešime zmysluplnosť nových obvodov s ohľadom na nápad, s ohľadom na blízkosť jednotlivých obvodov, ktoré k sebe patria a, a veľmi dôsledne sme sa tým zaoberali a bude vám to zrejmé aj z odpovede, ktorú vám dáme. Takže ja rozumiem aj to, čo vy hovoríte aj to je legitímny postoj. My sme sa snažili k tomu pristúpiť s ohľadom na, by som povedala, všetky možné informácie, ktoré, ktoré existujú s ohľadom aj na, aj na históriu tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy, lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície. Existujú z ohľadom aj na, aj na históriu tých, tých jednotlivých regiónov a nešli sme na to úzkoprso podľa verejnej správy. Lebo to by sme potom tú novú súdnu mapu nerobili s ohľadom na potreby justície.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážený pán poslanec Kéry, ďakujem veľmi pekne za otázku. Áno je pravdou, že sa preraďuje okres Zlaté Moravce do Okresného súdu Žiar nad Hronom. Bola tým riešená, teda preradenie okresu Zlaté Moravce do Okresného súdu Žiar nad Hronom je riešená nedostatočná veľkosť obvodu Okresného súdu Žiaru nad Hronom, ktorý neplnil kritérium minimálneho počtu troch sudcov v agende P. To čo sme chceli docieliť v rámci súdnej mapy je to, aby sme v rámci každej z tých hlavných agend mali najmenej troch sudcov. To znamená, že na základe tých ohvodov, ktoré máme, tak jednoducho toto kritériu nebolo naplnené, takže týmto riešením, tak ako navrhujeme novú súdnu mapu a platí to aj pre tento obvod, tak tým splníme kritérium mať aspoň troch, troch sudcov v rámci každej z týchto hlavných agend, teda aj vrátane rodinných súdov. Začlenenia okresu Zlaté Moravce k Okresnému súdu Žiar nad Hronom pokladáme za vhodnejšie a z hľadiska kultúrnych regiónov územie okresu Zlaté Moravce 700 rokov administratívne patrilo k Tekovskému komitátu, a potom k Tekovskej župe. Koncom 18. storočia sa stali dokonca sídlom Tekovskej župy, čo pretrvalo určitú dobu aj po vzniku Československa.
Nitra patrila zase do Nitrianskej župy. Skutočnosť, že územie Zlatých Moraviec neskôr administratívne priradili k Nitre sa dá vysvetliť rýchlejším a pohodlnejším cestným spojením v smere na Nitru ako v smere na Žiar nad Hronom, vzhľadom na horský terén. Po dobudovaní rýchlostnej cesty v smere Žiar nad Hronom sa však už situácia zmenila a okresu Zlaté Moravce už nič nebráni vrátiť sa tam, kam aj z hľadiska kultúry patria.
Uvedomovali sme, že toto riešenie vyvolá otázky, a preto sme tomu venovali väčší priestor v dokumente, z ktorého reforma súdnej mapy v tomto vychádzala. Z tohto pohľadu ja si vás dovolím upriamiť ešte na nový dokument, ktorý vlastne máme teraz aj v týchto dňoch sprístupnený na stránke ministerstva spravodlivosti. K súdnej mape je vytvorený nový dokument približne 150-stranový, kde sú ďalšie detailnejšie informácie k tomu ako sme vlastne pristúpili nových obvodov a je možné, že tam vlastne všetci môžte nájsť odpovede na otázky, aký spôsobom nás ste vyhodnocovali, či už to bol nápad veci, alebo všetky ďalšie súvisiace otázky, k jednotlivým agendám, takže budete si môcť porovnať, prečo dáva zmysel tá súdna mapa tak ako ju navrhujeme aj spájanie jednotlivých obvodov. Ja by som to považovala asi za zodpovedanú túto otázku.

... snem v Nemecku. Nech sa páči, môžme to, samozrejme, namietať, porozprávajme sa nemeckých kolegov, aké s tým majú skúsenosti. Nevidím žiadny dôvod spochybňovať indikatívne hlasovanie, ktoré tu prebehlo. Je zrejmé, že takéto indikatívne hlasovanie nemá záväzný účinok. Proste má to zmysel. Nech sa páči, môžme sa inšpirovať tu. Môžme sa inšpirovať aj z Najvyššieho súdu USA, ktorý rovnako používa takéto skúšobné hlasovanie vo veciach, ktoré súvisia s jeho rozhodovaním. Takže nevidím dôvod to spochybňovať. Myslím si, že môžme sa týmto inšpirovať. Nech sa páči aj pre vás, páni poslanci, ktorí ste sa s tým stretli prvýkrát, ale predtým, ako to budete spochybňovať, tak pozrite sa aj na prax z ostatných krajín, ktoré môžu byť pre nás, čo sa týka demokracie, naozaj inšpiráciou.
Čo sa týka Ústavného súdu, jeho kompetencie, resp. nekompetencie, prisvojenia si kompetencie, posudzovať súlad ústavy s ústavnými zákonmi. Stretla som sa tu s pripomienkami, že ak to takto zadefinujem v ústave, to znamená, dáme jej jasné vymedzenie, že Ústavný súd takúto kompetenciu nemá, že to je cesta záhuby demokracie, právneho štátu na Slovensku. Tak som to porozumela z tých pripomienok, ktoré som si tu vypočula. Ale keď porovnáme Ústavný súd, Ústavný súd tu máme zvolený na 12 rokov, je tu pravidelná obmena predstaviteľov ústavodarného zboru, zákonodarného zboru každé štyri roky, to znamená, toto je jasná a priama zodpovednosť občanom od zdroja moci. Takže aká je tu obava? Aká je tu obava z prijímania ústavy, ústavných zákonov? Máme jasnú legitímnu moc, na základe ktorej prijímame, momentálne diskutujeme, o novele ústavy. V čom je obava?
Tajná voľba verzus verejná voľba. Ja si myslím, že si tu vzájomne splietame verejná voľba, ktorá súvisí s verejnými funkcionármi a tajná voľba, ktorá súvisí s voľbami všeobecnými, kedy si volíme verejných, kedy si volíme verejných funkcionárov. To znamená, ak sa bavíme o zdroji moci, áno, o tom bola, o tom bola, samozrejme, aj zmena v roku ´89, aby sme mali slobodné voľby a s tým súvisí tajná voľba. Tajná voľba predstaviteľov zákonodarného zboru, tajná voľba, ktorá súvisí s voľbou prezidenta/prezidentky Slovenskej republiky, ale to je niečo iné. Je to zásadne niečo iné baviť sa o všeobecných voľbách, kde musí byť jasná garancia slobody rozhodnutia každého občana. A je to iné, ak máme verejných funkcionárov, ktorí sa zodpovedajú svojim občanom, ktorí im zverili moc.
To znamená, ako majú vedieť, ako zodpovedne pristupujeme k výkonu moci, ktorú sme vlastne od nich dostali iba zverenú na nejaký čas? Akým spôsobom má dôjsť potom k vyhodnoteniu, k braniu na zodpovednosť tých predstaviteľov? Ako zodpovedne pristupovali napríklad k voľbe generálneho prokurátora: Ako majú vedieť, či ich zástupca, ktorého si zvolili do parlamentu volil naozaj toho, ktorý je morálne čistý? Ktorý je podľa predstáv tých, ktorí nám zverili moc. Ako to majú vyhodnotiť? Cítite sa vydierateľní, keď hlasujete o zákonoch? Potom tiež aj to má byť tajná, tajná voľba pri zákonoch? Aj tu budeme vydierateľní? Takto to vnímame?
Ako podľa mňa jasne treba odlíšiť, či sa bavíme o verejných funkcionároch a voľbou, ktorá súvisí s mandátom, ktorý im je len zverejný, ktorý im je len zverený. Bavíme sa tu o nejakej verejnej kontrole, ktorej jednoducho podliehame, akým spôsobom potom má byť vyhodnotená naša práca. Mali by byť braní na zodpovednosť pri ďalších voľbách.
A keď sa bavíme už o tom spochybňovaní a o tej zaujatosti, tak nakoniec treba sa pozrieť aj na rozhodovanie súdov, ktorých vnímame určite ako nezávislé, pri rozhodovaní majú byť nestranné. Ale tu tiež existuje právo na vydanie odlišného stanoviska. To znamená, jasne sudca sa môže jasne prejaviť v tom, že povie, akým spôsobom vlastne hlasoval a určite to neznamená, že od toho momentu je zaujatý v tej veci. Proste chce vyjadriť svoj postoj k danej veci, povedať k tomu svoje dôvody. Takúto možnosť máme, máme ju aj pre všeobecné súdnictvo, máme ju aj pre Ústavný súd, to znamená, že jasne sa vymedziť a povedať, prečo som ako sa postavil k danej veci, k jej rozhodnutiu. Ja si myslím, že neznamená samo o sebe nijakým spôsobom, že daná osoba má byť vydierateľná alebo je vydierateľná. A myslím si, že tu zásadne nedochádza k rozlišovaniu, kým sme a o čom je voľba do Národnej rady, kde, samozrejme, tajná voľba je absolútne na mieste.
Čo sa týka judikátu z roku ´95, ten tu bol viackrát spomínaný, Ústavného súdu, bol prekonaný judikát Európskeho súdu pre ľudské práva a judikát Ústavného súdu. Takže ak sa opierame o judikatúru, skúsme naozaj potom pracovať s tou, ktorá je aktuálna.
Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán predsedajúci. Ja si dovolím iba zopár poznámok z toho, čo tu odznelo. Skúšobné hlasovanie. Len zopár poznámok. Skúšobné hlasovanie má aj spolkový snem v Nemecku. Nech sa páči, môžme to samozrejme namietať, porozprávajme sa nemeckých kolegov, aké s tým majú skúsenosti. Nevidím žiadny dôvod spochybňovať indikatívne hlasovanie, ktoré tu prebehlo. Je zrejmé, že takýto indikatívne hlasovanie nemá záväzný účinok. Proste má to zmysel. Nech sa páči, môžme sa inšpirovať tu.
=====

považujem ako keby boj, ale normálny demokratický boj medzi dvoma inštitúciami, ústavodarca, verzus ústavný súd ako to bude s novou kompetenciou je úplne na mieste vypočuť si, ako s k tomu stavia Ústavný súd. Ja si myslím, že aj každý orgán ktorému sa odoberá niečo čo si prisvojil už teraz akokoľvek, to zoberieme, tak sa to mu nebude páčiť, ak bude mať o nejakú kompetenciu menej. Beriem to za úplne legitímnu vážnu debatu, ktorá je na mieste a aby tu bola, som veľmi rada, že tu pán predseda je. Podľa mňa túto diskusiu aj tento dialóg treba spoločne zviesť, ale je úplne na mieste a legitímny postoj ústavodarcu tak ako sme ho vyjadrili a nie je to žiadna obava za tým, iste musí byť z toho že by sme išli demolovať demokraciu. Skutočne nie, keď si porovnáme aj právne poriadky s inými krajinami to vôbec nie je tak.

Ďakujem veľmi pekne. Takže ja by som iba veľmi krátko chcela reagovať. Komisia, ktorá tu bola zriadená pri ústavnoprávnom výbore, mala som tam aj predstaviteľa aj za ministerstvo spravodlivosti, takže neviem, ktorí ústavní právnici, kľudne si ich vymenujme. Pokiaľ ja viem, áno, jeden bol výhradne proti, ostatní sa skôr vyjadrili za, niektorí mali výhrady, ale vo väčšine skôr to bolo pochopenie. Takže, ak tu ideme pracovať s komisiou, ktorá mala k tomuto nejaké zásadné výhrady, nie je to pravda. Akože kľudne si môžme povedať mená, ja ich viem konkrétne, ako sa k tomu vyjadrovali, nie je to pravda, čo hovoríte, pán poslanec.
Takže podľa mňa prikrývať sa komisiou, že podporuje vaše vnímanie, nie je pravdivé. Tak to potom, potom to hovorme naozaj ako to bolo a nepoužívajme tu pojmy a nejaké orgány nepravdivo. To k tomu. Naopak, ja si myslím, že keby sme si naozaj tu robili vážnu debatu s ústavnými právnikmi, tak by to bolo skôr podporené, pretože je toto predvídateľný spôsobom. Ja úplne rozumiem a teším sa samozrejme, lebo to vnímam ako veľmi legitímnu diskusiu na vyjadrenie pána predsedu Ústavného súdu a úplne legitímne to vnímam v tomto momente istým spôsobom ako keby boj, ale normálny demokratický boj medzi dvoma inštitúciami, ústavodarca verzus Ústavný súd ako to bude s novou kompetenciou, je úplne na mieste vypočuť si ako sa k tomu stavia Ústavný súd, ja si myslím, že každý orgán, ktorému sa odoberá niečo, čo si prisvojil už teraz akokoľvek to zoberieme, tak sa mu to nebude páčiť, keď bude mať o nejakú kompetenciu menej ...
=====