Videokanál poslanca

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informovala o prerokovaní uvedeného návrhu zákona vo výboroch.
Národná rada pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Poslanci, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor aj výbor pre hospodárske záležitosti návrh zákona prerokovali, odporúčali ho schváliť.
Článok IV správy obsahuje 23 pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 2. mája 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajkyňu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informovala o výsledku rokovania výboru a predkladala návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem veľmi pekne za všetky poznámky, ktoré prišli, a ja si dovolím na to reagovať takto. Toto nie je boj o voliča, toto je boj o dôstojnosť a o rešpekt k človeku. Naozaj dlho trvalo, kým sme prišli na to ako ľudstvo, že otroctvo máme zrušiť. Že jednoducho každá ľudská bytosť je hodná rešpektu a dôstojnosti. Potom nám veľmi dlho naozaj trvalo, kým sme prišli na to, že napríklad aj žena je človek – to nám tiež dosť dlho trvalo – a má mať tie isté práva ako muž. Dlho nám trvalo, že naozaj ona môže aj voliť, dokonca byť volená. No a teraz nevieme prísť na meno menšinám v našej spoločnosti, my proste to, my to nevieme vysloviť.
Tu pán poslanec si z toho robí srandu, proste nechce ani dôstojne im prísť na to pomenovanie, ktoré je hodné rešpektu. Proste nechce, nevie, neurobí to. Ešte náhodou by to znamenalo, že im prejavuje nejakú dôstojnosť a rešpekt. A mňa tu toto najviac trápi, že my sa tu teraz tvárime, že ideme niečo urobiť pre menšinu v našej spoločnosti. No nejdeme, nejdeme, ideme ich uraziť. Ja keď s niekým žijem ako s partnerom, tak samozrejme, že sa mu zdôverujem s vecami, ale to nie je môj dôverník. A ja mu nebudem dávať vyhlásenia ako dôverníkovi, no nebudem, je to smiešne. A nebudem očakávať, že on bude dávať takéto vyhlásenie voči mne ako dôverníčke. Pane Bože! Tak sa tu nevysmievajme z ľudí, ktorí tu s nami žijú a patria k menšine a sú trochu iní. To akože nevieme naozaj im priznať ich práva? Nevieme to pomenovať? No tak to pomenujme, že im nič nechceme dať a že nechceme im dať dôstojnosť a rešpekt, to povedzme, že nechceme a nedáme. Ale tento zákon im nedáva nič.

Ďakujem vám veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ten kľúčový problém, a začnem hneď takto v mojom vyjadrení k tomuto návrhu zákona, je tak, ako povedal môj predrečník pán poslanec Dostál, je, že my sa tu tvárime, že ideme týmto návrhom zákona riešiť, čo riešiť nejdeme. Vo vyjadreniach aj pána ministra je, že áno, ideme niečo ponúknuť aj párom rovnakého pohlavia, ale ja som nenašla v dôvodovej správe ani raz pár rovnakého pohlavia. Je tam použitý pojem nezosobášené páry, ale ako keby sme sa to báli povedať, že proste áno, žijú tu s nami ľudia, ktorí sú v pároch rovnakého pohlavia. Áno, naozaj tu s nami žijú. Majú rovnakú dôstojnosť, ako ju máme my, len niektorí z nás majú problém asi aj tento pojem povedať. Takže ak prichádzame s návrhom zákona, ktorý by mal byť pre nich, tak sa to bojíme povedať či už v texte, alebo v dôvodovej správe, proste radšej to nepovedzme, lebo náhodou, neviem, niekomu by sa to nemuselo páčiť.
Ak chceme naozaj niečo urobiť pre ľudí, s ktorými žijeme spoločne v tejto spoločnosti, v iných spoločnostiach, pretože tak, ako je väčšinová spoločnosť a je nejako sexuálne orientovaná, tak potom sú aj menšiny, ktoré teda nie sú tak orientované sexuálne, ako je orientovaná väčšina, ale žijeme tu spolu a chceme, aby sa nám tu všetkým žilo dobre a chceme vzájomne si prejavovať dôstojnosť a rešpekt, tak potom aj právo by malo jednoznačne tomu svedčiť a mali by sme mať k tomu aj zákonnú právnu úpravu a nemali by sme si vystačiť len tým, že máme v ústave zákaz diskriminácie. Teda každému priznať jeho práva bez ohľadu na to, akého je pohlavia, akej je sexuálnej orientácie, rodovej identity. Jednoducho každému priznať všetky práva, aby tu mohol žiť dôstojne a s rešpektom.
A teraz tu prichádza právna úprava, ktorá by teda mala menšine priniesť nejaké práva, ktoré sme zatiaľ neboli schopní jej uznať a my sa to bojíme povedať či už v texte právnej úpravy, alebo dôvodovej správe. Ja som tam nič také nenašla, z čoho by toto bolo zrejmé. Nič.
Súčasne platí, že tá právna úprava je zaujímavá. Je naozaj zaujímavá, pretože rieši životné situácie, ktoré nerieši naša právna úprava, mali by byť riešené už dávno v súkromnom práve, bola k tomu komplexne pripravovaná, pripravovaný text pre nový Občiansky zákonník, ktorý mal riešiť, samozrejme, že rôzne situácie pre ľudí, ktoré sa vyskytnú v ťažších situáciách, napríklad preto, že sa im zhoršuje zdravotný stav, a potenciálne toto by mohla byť právna úprava, ktorá by takýmto ľuďom niečo poskytla. Ale nemôžeme sa tváriť, že tá právna úprava niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Proste neprináša. Neprináša im. Neprináša. Prináša niečo úplne iné. A takáto právna úprava je podľa mňa zmätočná. Pretože my sa tvárime, že niečo nám prináša, čo nám neprináša. Prináša nám nejakú dôstojnosť pre ľudí, ktorí žijú v pároch ako páry rovnakého pohlavia? No, neprináša nám pre nich nič. Oni nebudú využívať túto právnu úpravu. No nebudú. Nebude jeden druhého označovať za dôverníka. Veď je to smiešne. Veď je to nerovnocenné postavenie medzi nimi. Tu nejde o to, že by pár prišiel a niečo niekde prehlásil. Takéto nič im nedávame. My vlastne jednu z tých osôb vlastne dávame do nadradeného postavenia ako toho, ktorý dáva dôveru druhému, a z ničoho nevyplýva, že tá druhá osoba jemu bude dávať dôveru. To znamená, že predpokladám, že obidvaja prídu a vzájomne si teda prejavia dôveru. Už tento konštrukt sám osebe je proste pochybný. Je pochybný. A v tomto je tá právna úprava zmätočná.
A je urážlivá. Je urážlivá, že vlastne sa tvárime, že niečo prinášame aj s ohľadom na vraždu, ktorá sa stala na Zámockej, ale nič neprináša. A osobitne s ohľadom na tú vraždu by sme mohli mať trošku cit k tomu, čo prinášame, ako to komunikujeme, a byť, v tomto by sme mohli byť naozaj otvorení. Nie, neprinášame vám vôbec zlepšenie vašej situácie, ale prinášame zlepšenie pre iné životné situácie. Tak nech sa páči, tak to povedzme. Lebo takto to je. Toto nie je právna úprava, ktorá niečo prináša párom rovnakého pohlavia. Im neprináša nič. Nič im neprináša. Ale rieši potenciálne rôzne životné situácie, ale vydáva sa za právnu úpravu, ktorá rieši niečo iné. A to sa mi na tom celom najviac nepáči.
A preto sa domnievam tak ako môj predrečník, že je namieste to vrátiť predkladateľovi, aby sa teda zamyslel, čo chce priniesť do parlamentu, či chce priniesť riešenie rôznych životných situácií, tak nech to potom pomenuje, že teda ktoré životné situácie, pre koho, ale nie je to pre nezosobášené páry. Pre nich, pre páry rovnakého pohlavia toto nič nerieši. Tak sa na to netvárme. Tak nerobme zmätočnú... Prosím? (Reakcia navrhovateľa.) No, ja som si čítala, čo to rieši, a čítala som si aj dôvodovú správu a hovorím, že je to zmätočný materiál. A fakticky urážlivý pre tých, pre koho sa tvárime, že táto právna úprava by mala niečo priniesť.
Takže s ohľadom na to sa domnievam, že mali by sme prijímať právnu úpravu, ktorá je jasná, čomu má slúžiť, komu má slúžiť. Nevydávajme niečo za... za prikrytie sa, že riešime nejaký problém, ktorý tu v spoločnosti máme, lebo ho neriešime. Riešime niečo iné. Je to zaujímavé, je namieste sa tomu venovať, ale nie je to to, za čo to vydávame. A táto falošná hra ma naozaj osobitne vyrušuje. Osobitne ma vyrušuje dnes, keď by sme mali byť citliví už k tomu, aby sme sa ako spoločnosť ďalej posunuli a mohli by sme mať naozaj, si myslím, že už odvahu si povedať, že áno, žijeme v spoločnosti, kde rešpektujeme, že sme rôzni, a je to prínosom pre našu spoločnosť, máme z toho radosť, máme z toho aj prospech, že sa nám tu spolu darí a že vzájomne si prejavujeme rešpekt a úctu, ale tak by mali tomu náležať aj právne predpisy, ktoré prinášame do parlamentu, a tomu tak v tomto prípade nie je. Takže preto mám aj problém s podporou tohto návrhu zákona a je namieste a asi najlepšie to vrátiť predkladateľovi.
Ďakujem pekne.

Ja by som chcela veľmi pekne poďakovať pánovi poslancovi za jeho príspevok a osobitne k tej téme, ktorá súvisí s trestným činom znásilnenia. A chcem aj v nadväznosti na tento príspevok apelovať aj na pána ministra, že tak ako to uviedol aj pán poslanec a zaoberal sa výrokmi zo strany aj ministra spravodlivosti, aj ministerstva k tomuto trestnému činu znásilnenia, že buďme tu korektní a naozaj hovorme pravdivo. Jednoducho ak do skutkovej podstaty trestného činu, tak ako povedal aj pán poslanec, nedoplníme "bez súhlasu", tak jednoducho ten trestný čin znásilnenia nebude znamenať, že je to znásilnenie, keď je to bez súhlasu.
A ja nadviažem aj na príspevok pána poslanca ešte tým, že... a som veľmi rada, že osobitne sa na toto zameral, pretože toto si myslí aj naša spoločnosť. Amnesty International urobilo prieskum s agentúrou Focus a viac ako 90 % opýtaných si myslí, že za znásilnenie sa považuje sex bez súhlasu. Súčasne 89 % opýtaných si myslí, že by malo byť trestným činom znásilnenie bez súhlasu. A sem patria aj konzervatívni, tá časť spoločnosti, ktorá si o sebe myslí, že je konzervatívna. Takže ak teda ideme robiť Trestný zákon nanovo, zameriavame sa na trestné činy, aby teda rešpektovali štandardy už demokratickej spoločnosti v súlade s ostatnými európskymi krajinami, tak tu by sme mali byť osobitne citliví.
Ja som rada, že sa na to zameral pán poslanec, a ja dúfam, že aj parlament k tomu zaujme jasný postoj a na základe pozmeňujúceho návrhu, kde to chceme vrátiť späť, tak ako to ministerstvo spravodlivosti navrhovalo, dostať... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne predsedajúcemu, ktorý je veľmi korektný a rešpektuje aj bývalých ministrov, ktorí sa zaúčajú do prísnych rokovacích poriadkov.
Najprv by som chcela reagovať na pána poslanca Šeligu. Veď ja som sa snažila, samozrejme, povedať, že je tam veľa dôležitých a dobrých vecí, ale to, čo mi vadí, je, že chýba mi tu dvojička, trestný proces. A bolo urobené skutočne veľa-veľa práce, veď inak by pán minister sem nemohol prísť so žiadnou novelou, keby tá práca nebola urobená á... ale to mi tu chýba. Jednoducho pri nastavení novej trestnej politiky tu mal byť aj trestný proces.
A v tejto súvislosti si dovolím takou poslaneckou šmyčkou zareagovať na pána poslanca Mizíka, ale pritom reagujem na pána poslanca Šeligu, aj keď nám odchádza, že v prípade, keď sa vlastne prekonáva násilie, tak tá hodnota tu už nehrá rolu. Takže toto proste nie je pravda, čo je tu šírené. A ja len doplním tu pána poslanca Šeligu, že to, že my posúvame hodnotu škody, tak to sme už mali dávno-dávno urobiť. Jednoducho my musíme nejak nastaviť rozdiel medzi tým, čo je ešte protiprávnym konaním a nemá sa, ale tým, čo už je trestný čin a za to idú ľudia aj do ústavov na trest odňatia slobody, teda do basy. Proste tu musí byť jasný rozdiel a je to aj vo výške škody. Tak keď nejaká výška škody bola pri prijímaní Trestného zákona naozaj desiatku už rokov dozadu, tak potom sa nám niekde tá hodnota posunula. Takže v tomto, to som rada, že to tak je a rešpektuje to novela a je to kľúčové, ale ak je násilie páchané, no tak tu už hodnota škody nehrá rolu.

Pán Mizík, práve toto sa tu deje, že, pán poslanec, vy vyberáte veci bez toho, aby ste tomu dali naozaj pravdivý kontext. Toto zastrašovanie proste nesedí, proste nie je to pravda.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážený pán minister, vážená pani poslankyňa, poslankyne, vážení páni poslanci, nebudem mať nejaký veľmi siahodlhý prejav k novele Trestného zákona a to osobitne preto, lebo si myslím, že táto novela do tohto parlamentu teraz ani nemala prísť. Myslím si, že aj to, že teraz je tu takéto zloženie v parlamente, pán minister, s takýmto záujmom a s takýmito príspevkami, tak vám môže povedať, že parlament tak ako je teraz v tomto zložení s takou podporou, ktorú má táto vláda, jednoducho nie je pripravený na to, aby teraz prerokovával takúto zásadnú zmenu trestnoprávnej politiky. Myslím si, že bolo veľkou chybou mať takúto ambíciu a teraz v tomto čase s takouto veľkou novelou prísť, pretože k tomu by mal mať minister jednoznačne podporu v parlamente, keď s takou novelou prichádza, a nie dúfať, v parlamente že nejakú získa a nájde a že hádam to bude tak, ako by si prial, hádam to dopadne dobre, to sa jednoducho, takéto pokusy by nemali mať miesto. A preto si myslím, že už bola chybná aj ambícia na začiatku vstupovať do vlády, ktorá nemá podporu väčšinovú v parlamente, takúto zásadnú zmenu trestnoprávnej politiky robiť.
Ale ak už do toho ísť, tak do toho ísť s tým, že si vybrať len Trestný zákon a nevybrať si aj trestný proces, ktorý bol ako dvojička od začiatku pripravovaný na ministerstve spravodlivosti a bola tomu venovaná vlastne práca viac ako rok, jednak pre novelu Trestného zákona, jednak pre novelu trestného procesu, zameriavali sme sa na ministerstve spravodlivosti pre obidve tieto kľúčové kódexové normy, osobitne pre trestný proces. Je predsa dôležité, aby mohol byť páchateľ čo najskôr postavený pred súd. Kauzy, ktorými trpí celá spoločnosť, ktoré nevieme dostať pred súd a v primeranom čase, tak toto by sme mali napraviť. Toto mala byť hlavná ambícia, aby sme prekážky pre uverenie v spravodlivosť a dôveru v právny štát, aby sme toto napravili. A súvisí to práve s tým, že trestný proces máme prekomplikovaný, máme tu duplicity, počas trestného konania, kým sa vec dostane pred súd, tak nahrádzame pomaly počas vyšetrovania konaním pred generálnym prokurátorom to, čo sa má diať pred súdom, vyhodnocujeme tu dôkazy, jednoducho to je to, čo sa má diať pred súdom.
Toto bolo potrebné priniesť do parlamentu. A priniesť to do parlamentu aj s novelou Trestného zákona, to je v poriadku. Povedať: treba nastaviť nanovo trestný proces, mám túto ambíciu, samozrejme, s prihliadnutím na všetko, čo obhajoba má mať, ale keď teda sa tvárime, že ideme prirovnávať trestnoprávnu politiku tomu, čo sú štandardy v rámci európskeho priestoru, ak hovoríme o európskom priestore, tak asi je to európsky priestor v rámci Európskej únie. No tak tam keď sa pozrieme, tak ten náš trestný proces tomu nesvedčí, tak s tým sme mali prísť, a potom, samozrejme, povedať a svedčí tomu aj nové nastavenie aspoň vybraných trestných sadzieb tam, kde sa nám javí, že je to nehumánne a treba to nastaviť nanovo. Ale nesedí prísť len s novelou Trestného zákona.
Drogová trestná politika. Ja sa, samozrejme, teším, že stále je tu odvaha prísť s touto témou do parlamentu a znášať aj to, čo teraz sme si tu vypočuli, strašenie, že zrazu nebude možné odstíhať drogových dílerov. To vôbec nie je pravda. A to ma, samozrejme, teší, že máte tú odvahu a toto je stále súčasťou veľkej novely Trestného zákona, pretože drogová trestná politika je zle nastavená, nespravodlivá v Trestnom zákone, nerozlišuje medzi dílermi a užívateľmi. To, čo tu zaznelo z pléna a ponosy, že by novela Trestného zákona mala umožniť dílerom mať ľahšie tresty, to vôbec nie je pravda. Je prísna k dílerom, ale je láskavejšia k užívateľom drog, na ktorých treba, samozrejme, nahliadať inak. A toto neumožňuje súčasná právna úprava. Súčasná právna úprava vlastne v tých istých skutkových podstatách rieši či už dílerov, alebo užívateľov drog a nedáva dostatočne priestor tomu, aby k tomu aj sudca mohol mať voľnejšie, voľnejšie ruky pri stanovení spravodlivého trestu. A samozrejme, že o tom hovorí aj posledný prípad primeranosti trestania, ktorý bol medializovaný z Okresného súdu Trnava.
Takže áno, drogovú trestnú politiku treba nastaviť, ale potom bolo treba byť, samozrejme, ambicióznejší až do konca, aby tá drogová trestná politika sa týkala aj prípadov, ktoré už boli rozhodnuté, aspoň teda tých prípadov, ktoré súvisia s marihuanou. To keď už teda s tým prísť do parlamentu, tak potom mať aj tú ambíciu, aby tie tresty naozaj spravodlivé boli. A toto mi potom chýba, že vybrať si teda len nejakú časť, ktorá hádam parlamentom prejde, a nemať ambíciu ako minister spravodlivosti doniesť komplexnú trestnoprávnu politiku, ktorá proste je potrebná pre túto krajinu, toto mi naozaj chýba. Keďže už tento návrh tu je, mňa to nejakým spôsobom neteší, chcem, samozrejme, humánne tresty, chcem osobitne humánne tresty pre užívateľov drog, chcem novú drogovú trestnú politiku.
Tie všetky trestné činy, ktoré tu boli pomenované a kritizované a ktoré súvisia s nenávisťou v spoločnosti, ktorú treba postihovať, tak k tomu, samozrejme, ten priestor v tom Trestnom zákone je, ale nie je dobré, že teraz takto to tu ideme prerokúvať. Keď už, mali byť vybrané tie nevyhnutné veci, s ktorými bolo namieste do parlamentu prísť. Takže neteší ma, že takto teraz sa tu stretávame, my sa, samozrejme, aj celý náš klub budeme snažiť k tomu pristúpiť tak, aby výsledkom bolo niečo, čo nie je nakoniec pre trestnoprávnu politiku problém, a v druhom čítaní prinesieme aj pozmeňujúce návrhy, ktorými sa budeme snažiť vrátiť potom do tejto novely to, čo tu vypadlo, osobitne to, aby v tej drogovej trestnej politike prinajmenšom pre tie najvážnejšie prípady, ktoré boli nespravodlivé a ktoré sa rozhodli, aby boli opätovne posúdené podľa novej trestnej politiky, osobitne pre tých, čo súvisia s marihuanou.
A potom ma veľmi mrzí, že pri trestnom čine znásilnenia sme neboli schopní povedať "nie znamená nie" a byť v tom dôslední, ambiciózni do konca. Toto jednoducho už patrí do demokratickej spoločnosti, aby sme akékoľvek zneužívanie bezbrannosti, osobitne v tých najintímnejších častiach nášho života, aby sme jednoducho odsúdili a týmto to dali jasne najavo aj takouto zásadnou novelou Trestného zákona.
Takže to sú veci, ktoré mi chýbajú, tak keď už s tým prísť, tak potom príďme naozaj s ambicióznym návrhom. Takže máme to tu na stole, bolo urobené na tom naozaj veľa-veľa roboty a postavme sa k tomu najlepšie, ako vieme, a najzodpovednejšie.
Toľko, ďakujem pekne.

No, ja sa chcem len vyjadriť k tomu, čo bolo na ústavnoprávnom výbore, aby sme tu okolo toho nemali, hej? Ja myslím, že keby tu bol pán predseda, je tu aj pán podpredseda ústavnoprávneho výboru, jednoznačné je, že obidve uznesenia sú platné. (Reakcia predsedajúceho: "Áno.") Jednoducho máme tu viac členov a predseda výboru to musí rešpektovať, akože lebo potom naozaj je to o tom, že sa nerešpektujú uznesenia a určite tu potom platí, že to neskoršie uznesenie fakticky validuje to, že máme väčší počet členov. Takže formálne to nesedí, ale materiálne máme viac členov, a tak to musí rešpektovať aj predseda výboru.

Ďakujem veľmi pekne.
Ja by som si iba na záver dovolila uviesť, že si myslím, že je to dôležitá právne úprava. A k tým podnetom, ktoré tu boli od pána poslanca, si myslím, že sú veľmi relevantné. Ale myslím, že odpoveď dáva táto právna úprava aj o zneužívaní, napríklad potenciálne zo strany registrujúceho subjektu, ktorý by mohol mať nekalé záujmy pri vyčiarknutí, tak práve preto je tam proces popísaný v tej navrhovanej právnej úprave. To znamená, že počas toho procesu vyčiarknutia je tam aj proces pre súd, aby táto, tento subjekt mohol vykonať všetky úkony v záujme práve tých spotrebiteľov. Takže mne sa javí v rámci prvého čítania, čo môžem k tomu povedať ako spravodajca, že sa mi tam zdajú vyvážené tie záujmy. A keď tieto subjekty na jednej strane sú potenciálne vlastne tými, u ktorých môže skončiť dotácia v rámci dotačnej schémy, práve v rámci, v rámci schémy ministerstva hospodárstva, že to je potom to, ktoré je schopné spôsobilo vyhodnotiť, ktoré vlastne naozaj sú tie, ktoré kvalifikovane vedia zastupovať tých spotrebiteľov, veď v rámci toho dostávate dotácie, tak mi to dáva v nejakej miere zmysel, že tak to postavené je. Ale myslím si, že ten podnet z vašej strany je, je veľmi relevantný. A myslím si, že sa budeme ním ešte ďalej zoberať aj v druhom čítaní. Takže určite je dobré, aby k tomu aj pán navrhovateľ potom bližšie povedal. Toľko. Ďakujem pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci. Dovoľte, aby som podľa § 73 ods. 1 rokovacieho poriadku vystúpila v prvom čítaní ako spravodajkyňa určená ústavnoprávnym výborom k uvedeného návrhu zákona.
Návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhol ústavnoprávny výbor s tým, aby výbory prerokovali návrh zákona do 26. apríla a gestorský výbor do 28. apríla 2023. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý aj účel navrhovanej právnej úpravy, súvisí to s transpozíciou európskych smerníc.
Ako spravodajkyňa určená navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť výborom vrátane určenia gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výboroch v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte všeobecnú rozpravu.