Videokanál poslanca

Ďakujem pekne. Ja by som nadviazala na to, čo povedala aj pani poslankyňa asi ohľadom dostupnosti súdov. No myslím si, že v rámci Bratislavy to nie je problém. Neviem, že či som mala brať úplne vážne plnenie straníckych úloh, ale ak to vnímame tak, že áno, aj v programe strany ZA ĽUDÍ, ktorý som robila pre justíciu, bola reforma justície a je aj v programovom vyhlásení vlády a že som na nej robila od roku 2016. Tak ak to takto čítate, tak je to asi v poriadku.
Každopádne pre Bratislavu je dôležité spojiť bratislavské súdy. Práve preto, že sa dá využiť v jednoduchosti potenciál, ktorý tu máme, že napríklad v rodinnej agende máme na súdoch jedného, cez jedného sudcu, nemáme ani dvoch plných sudcov na niektorých súdoch v rámci Bratislavy. Takto môžme využiť ten potenciál v jednoduchosti, pretože je to jedno mesto. My vieme v jednoduchosti prejsť z jednej strany na druhú bez žiadnej obtiažnosti aj časovej. Prečo nevyužiť tento potenciál, ktorý sa nám tu núka? Aby sme mali efektívnu justíciu aj v rámci Bratislavy. V rámci každej agendy.
A treba povedať, že osobitne práve v Bratislave a v Košiciach, neviem, tam asi došlo k nejakej mýlke v rámci Košíc, lebo aj v Košiciach sa navrhuje mestský súd, takže v tomto je rovnocenné postavenie či pre Košice, či pre Bratislavu. Ale práve v tej Bratislave, v Košiciach, áno, v niečom sú osobité tie kauzy. Ťažšie. A preto je dôležité, aby tí sudcovia boli rovnomerne zaťažení v rámci obidvoch miest. Aby keď dôjde k výpadkom, tak ostatní mohli hneď nastúpiť. Aby sa nám nestalo, že máme osobitne zaťažené potom niektoré súdy, kde sa nevieme dostať z vecí starších ako sedem rokov. Toto nám práve pomôže. To je o tej rýchlosti, aj o tej kvalite. A k tomu nám pomôže vytvoriť Mestský súd v Bratislave, vytvoriť Mestský súd v Košiciach. A keď k tomu budete mať otázky, ja veľmi rada si k tomu, sa s vami stretnem a si to vysvetlíme, lebo sa mi zdá, že je tam veľa nedorozumení.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť vládny návrh zákona k Mestskému súdu Bratislava? Bratislava. Som presvedčená, že Bratislava dnes si zaslúži moderné justičné prostredie pre každého zamestnanca, sudcu. Som presvedčená, že si to zaslúži aj každý občan, každý obyvateľ Bratislavy, ktorý ide na súd a potrebuje vyriešiť svoju vec. Som presvedčená, že každý sudca v rámci Bratislavy má právo na to, aby mu boli spravodlivo prideľované veci. Spravodlivo znamená, čo sa týka počtu, spravodlivo, čo sa týka zložitosti veci.
Máme súdy v rámci Bratislavy, ktoré sú nadmerne zaťažené v rámci jednotlivých agend. Máme sudcov so súdnymi oddeleniami, ktoré sú neprimerane zaťažení.
Je naozaj veľkým nedostatkom, že sme nemali doteraz odvahu, aby sme spojili bratislavské súdy do jednej justičnej inštitúcie a zabezpečili, aby sme mali v rámci Bratislavy rovnaký prístup k spravodlivosti. Aby sme zabezpečili, že ak dôjde k výpadku sudcu v rámci jednotlivých agend. Aby naozaj v jednoduchosti mohol iný sudca nastúpiť a rovnomerne mohol byť tento výpadok vyriešený ďalším sudcom, ktorý je špecializovaný v rámci tejto agendy.
Veľmi dobre poznáme situáciu na Okresnom súde Bratislava I Niekoľkokrát, niekedy aj niekoľkokrát mesačne, riešime situáciu aj v médiách, ako je zaťažený tento súd. Riešime, ako sa vysporadúva naozaj s ťažkými trestnými vecami práve preto, lebo kauzálne tento súd má najťažšie trestné činy. Som presvedčená, že ako mestský súd by mu veľmi prospelo, aby táto trestnoprávna agenda bola rovnomerne zaťažená medzi sudcov v rámci Bratislavského obvodu, kde majú všetci sudcovia rovnaký plat. Plat majú všetci sudcovia v rámci všetkých okresných súdov. A pritom máme sudcov, ktorí majú naozaj úplne preplnené súdne oddelenia, kde sa nevedia pohnúť. A potom máme sudcov, kde jednoducho s ohľadom na to, ako máme nastavený systém, im nepríde ani toľko, aby boli naozaj plne zaťažení v rámci hlavnej agendy. Preto spájame súdy, a preto chcem spojiť súdy aj v rámci Bratislavy. Kde fakticky neexistuje žiadny argument k tomu, aby sme organizovali päť súdov v rámci jedného mesta. Kde vieme s ľahkosťou prejsť z jedného konca Bratislavy na druhý.
Ja si myslím, že príkladom nám naozaj môže byť aj veľký Mestský súd Paríža. Kde niekoľko stoviek sudcov pracuje spoločne. A, samozrejme, že potom tento súd je výnimočný, má výnimočné moderné prostredie, ale nie je problém zorganizovať takúto prácu. A potom každý sudca má naozaj rovnomerné zaťaženie a vieme zabezpečiť rovnaký prístup k spravodlivosti, či je to obchodná agenda, trestná agenda, rodinná agenda, obchodnoprávna agenda. Je to kľúčové a dôležité preto, aby sme aj v Bratislave mali prístup k spravodlivosti pre každého rovnaký, kvalitný a v rýchlo. A to je dôležité.
A preto navrhujem presadenie mestského súdu.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja si veľmi vážim túto debatu. Myslím si, že je to ťažká debata osobitne preto, že prichádzam s reorganizáciou súdov, s reformou, ktorá sa vlastne dotkne všetkých súdov. Osobitne vnímam, že je to veľmi citlivé pri odvolacích súdoch. Kde tie vzdialenosti, samozrejme, tak ako sú to sídla v krajských mestách, sídelných krajských mestách, sú iné. Nie sú to desiatky kilometrov, ale sú vzdialenejšie tie súdy od seba, keďže sami osebe sú sídlami krajov. Ale ako som povedala, do deväťdesiatych rokov sme tu mali tri obvody a to nebolo len tak. To nebolo, to bolo za dlhé, dlhé obdobie, nám stačili tri.
My sa súdime menej. Keď sledujeme štatisticky, aký je nápad, menej vecí prichádza na súdy. Áno, možno predpokladať a nie je to len teraz moje vyjadrenie, ale vyjadrovalo to nakoniec aj bývalá členka súdnej rady, pani sudkyňa Kosová, že je zrejmé do budúcna, že bude treba menej sudcov. Tak to napovedá ten stav. Ale to nie je o tom, že by teraz súdna mapa znamenala, že budeme prepúšťať sudcov. To, samozrejme, ani nie je možné. Ani nie je pravda, že by sme išli teraz prekladať nútene na základe reformy súdov, to tiež nie je pravda. Nie je pravda, že niekto niekde sa bude premiestňovať z Bratislavy do Trnavy a naopak. Už bez ohľadu na to, či sú to trvalé pracoviská, alebo im boli určené sídla, samozrejme, že implementácia by prebiehala spôsobom, že sudcovia aj zamestnanci sú na svojom pôvodnom pracovisku, vo svojej pôvodnej kancelárii so svojím kvetináčom a tam by rozhodovali. Ale že my sa teraz rozprávame ako vlastne nakreslíme tú mapu do budúcna.
Opakujem, to nie je žiadna radikálna reforma. A ja len poviem tie počty sudcov. Keď sme sa bavili toľko o Banskej Bystrici. Aktuálne 40, v Žiline 37, v Trenčíne 39. Takže na jednej strane sa rozprávame o reforme, ako to urobiť, aby sa tým sudcom a zamestnancom dobre pracovalo. Potom sa rozprávame, ako to urobiť pre ľudí. No toto všetko, samozrejme, spolu súvisí. Na odvolacích súdoch osobitne, že tých pojednávaní naozaj je málo. Priemerne do dvoch pojednávaní na jednu vec za všetky veci vychádza pojednávanie. To znamená, ja teraz hovorím vo všetkých, aj tých, ktorých vôbec ani nie je odvolanie. Ak dôjde k odvolaniu, tak vlastne priemerne nám vychádza, že na tých odvola..., na tých odvolacích súdoch sa nerozhoduje aj s pojednávaním, ale bez pojednávania. Ak to bolo citované od pána poslanca Gyimesiho, že sa uvažuje v novele sporového poriadku, to je pre veci, ktoré súvisia s tzv. občianskymi žalobami, že by sa viac potlačil na odvolacie súdy, aby sa nám veci nevracali, okresný súd, krajský súd, okresný súd, ale pritlačiť, ak je potrebné, vypočuť účastníka, nech to urobí krajský súd. Tak je to otázka, samozrejme, čo to urobí štatisticky. Ale to je iba právna úprava, o ktorej sa rozprávame, aby sa nám takto veci neotáčali koldokola.
Neočakávam, že rapídne by došlo k zásadnému nárastu, ale súčasne treba povedať, že je to paragrafové znenie, ktoré ešte ani nešlo do medzirezortného pripomienkového konania. Takže áno, bavíme sa o nejakej právnej úprave, ktorá môže potenciálne spôsobiť viac pojednávaní, ale určite to nebude žiadny dramatický nárast. A určite, keď v deväťdesiatych rokoch sme mali tri obvody, určite by sme to zniesli aj dnes.
Nič to na tom, že som pripravená, samozrejme, urobiť kompromisný návrh. Pretože mám záujem na tom, aby tá reforma prešla. Ale keď sa bavíme o tých počtoch sudcov, tak si teda povedzme tie počty.
V Bratislave máme 79 a áno, navrhujeme, aby sa spojila s Trnavou a s Nitrou, kde je 42 a 44. To znamená, v konečnom dôsledku bude 165 sudcov v tomto novom obvode. A pre tento nový obvod s takýmto počtom sudcov sa rozprávame, kde je vhodné mať to sídlo. My sa teraz nerozprávame, že z Bratislavy budú chodiť do Trnavy alebo z Trnavy do Nitry a naopak. My sa bavíme o tom, že keď bude komplexná celá reforma aj s Mestským súdom v Bratislave aj so Správnym súdom v Bratislave aj s Najvyšším súdom, aj s Najvyšším správnym súdom, že jednoducho je správne a dobré, aby sme odvolací súd urobili v Trnave aj preto, aby sme tu mali kvalitný odborný aparát, a aj preto, aby z celého obvodu to bolo prístupné pre sudcov, ktorí budú mať záujem o kariérny rast. Že je to jednoducho správne.
A, samozrejme, že je to správne aj ako protikorupčné opatrenie, aby sa nám všetky väzby a vzťahy nesústreďovali do jedného mesta. Ak sa to dá spraviť aj v inom. A tuto jednoducho sa dá. Ale neznamená to, že dnešní sudcovia, dnešní zamestnanci sa musia niekde sťahovať. Bez ohľadu na to, či je to trvalé pracovisko, alebo to nie je trvalé pracovisko.
Košice a Prešov, tam je rozdiel Košice 58 sudcov, Prešov 42 sudcov. Tu, ako som povedala, ste sa nakoniec aj viacerí vyjadrili, nechcem hovoriť, prečo ste sa vyjadrili v prospech Prešova, či náhodou nie ste práve z Prešova, lebo vychádza to tak, že ste. Ale veď nič proti tomu. Že ja to vnímam, že človek má, samozrejme, blízko k tomu, k tomu riešeniu, ktoré súvisí s jeho pobytom alebo kde má vzťah. No ja mám vzťah k Bratislave a veľmi silný. A nechcem Bratislave nejak poškodiť. Ale som presvedčená o tom, že jednoducho ten odvolací súd má byť v Trnave. Ak takto má byť riešená celá komplexná reforma.
A potom sa naozaj pozrime, aké sú tie počty sudcov pre ten celý obvod a čo je správne a spravodlivé aj pre sudcov, aj pre justíciu a s tým, že budujeme justíciu do budúcna. My kreslíme mapu, ku ktorej jednoducho budeme vytvárať tie podmienky. To znamená, nepozerajme sa na to, kde sú dnes zamestnanci a sudcovia. Veď pre nich tá implementácia môže byť postupná. Ste sa ma nikto neopýtali, ale bez ohľadu na to, či to je, alebo nie je trvalé pracovisko, ste sa ma nikdy neopýtali. Samozrejme, že tí zamestnanci aj sudcovia môžu ostať na tom pracovisku. Môžeme sa baviť aj o rôznych benefitoch, či teraz na to dá, alebo nedá štát. A z ohľadom na to pristupovať k tomu, samozrejme, primerane citlivo. A potom by to bolo určite aj o debate, že v akej miere vlastne tí zamestnanci sú alebo nie sú pripravení niekam ísť. Ale keď urobíme Správny súd v Bratislave, tak tiež je otázka, koľko z tých 79 sudcov v Bratislave tu vlastne ostane, pretože tu bude silný správny súd. Že potom tie počty budú úplne iné. Pretože určite v Bratislave bude potenciálne oveľa väčší záujem z tých sudcov tu ostať potom na tom správnom súde, je to veľmi pravdepodobné.
A potom sa bavíme o nejakej časti súčasného stavu justície v Bratislave, ktorá potenciálne bude teda patriť organizačne pod vedenie Trnavy, ale to neznamená, že tí sudcovia sa musia presťahovať. Ani tí zamestnanci.
Pretože mňa veľmi mrzí, samozrejme, aj to, že tu niekto štrajkuje, ale neviem prečo. Pretože nikoho nikam teraz nesťahujeme. Áno, reforma má potenciál veľkej rezervy, má potenciál. Ale aj keď to budú trvalé pracoviská, aj tak to má veľký zmysel. A má to zmysel aj pre odvolacie súdy. Nie je pravdou, že dnes na odvolacích súdoch vieme zabezpečiť špecializáciu, nie je to pravda. Osobitne to platí pre obchodnoprávnu agendu.
Ak nespravíme zlučovania a spájanie tých súdov, nemáme zabezpečenú špecializáciu pre obchodnoprávnu agendu. Osobitne pre hnutie SME RODINA vnímam, že rodinné súdy bolo naozaj kľúčové opatrenie preto, aby v rodinných veciach sa rýchlo rozhodovalo a kvalitne. Ak máme pre to spoločný cit, že jednoducho inak vnímame rodinné veci, že je dobré, aby sudca robil len rodinnú agendu. Bez toho, aby sme spájal kolektívy, rodinné senáty nikdy nebudú. Dnes nie je ani jeden sudca. Hovorím ani jeden na Slovensku v rámci odvolacích súdov, ktorý by robil len rodinnú agendu. Ani jeden. Táto reforma to umožní a budeme mať rodinné senáty v rámci všetkých odvolacích obvodov a je to kľúčová vec určite aj pre zvýšenie kvality v rámci rodinnoprávnej agendy.
A preto si vás dovoľujem požiadať a poprosiť o podporu aj tejto časti reformy.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Prepáčte, pán poslanec Gyimesi, ale chcela som vystúpiť na záver, ale bolo tu toľko neprávd, že nechcem, aby sa na ne zabudlo.
Po prvé, pani poslankyňa. Nepamätám si na žiadne stretnutie, kde by ste mi odporúčali nejaký spôsob analýzy, ktorú by som neurobila. Pamätám si na stretnutie, na ktoré ste prišli ako štátna tajomníčka, a bavili sme sa o tom, že máte riadiaci orgán v rámci eurofondov a ja som eurofondy využila na spoluprácu s Radou Európy, na základe tejto zmluvy ministerstvo spravodlivosti spolupracovalo doteraz s Komisiou pre efektívnu justíciu. Je to komisia, ktorá je pod Radou Európy ako osobitný orgán, ktorý pomáha štátom pri reformách. Takže na základe eurofondov práve táto komisia pre nás poskytovala konzultácie, robila nezávislú správu a nechápem, o akom audite hovoríte, pretože určite je na mieste pre justíciu, aby takýto audit robila organizácia, ktorá sa tomu venuje, je nezávislá. Na základe toho sa urobil audit justície v roku 2017, od roku 2017 do roku 2020 sa robili analytické práce, na základe spolupráce s touto komisiou, na základe týchto dát a týchto prác je navrhovaná reforma. Povedzte mi, ktoré tri roky vy ste pracovali, aby ste pripravovali vašu reformu ESO, o ktorej ja teda neviem, že by bola vyhodnotená spôsobom, že by jednoznačne zabránila byrokracii, a že by došlo k zníženiu počtu úradníkov.
Nie je pravdou, že by som vyberala sudcov, tak ako ste to pomenovali, alebo by som určovala sudcov na dané súdy. Áno, určujem počet sudcov, ale na základe vzorca, ktorý je zverejnený na stránke ministerstva spravodlivosti, vznikol práve na základe spolupráce aj s touto Komisiou pre efektívnu justíciu, je to verejný transparentný proces, ktorý bol zavedený, začal na základe spolupráce ministerstva spravodlivosti pod vedením Lucie Žitňanskej a robíme na tom doteraz, predtým to bol netransparentný proces, teraz je to jednoznačné, na základe akých dát sa určujú počty sudcov a je to preto, aby bolo zrejmé, že ten súd, ktorý potrebuje pomôcť, aby jednoducho dostal viac. A tak to vyplýva zo všetkých informácií, ktoré sú ľahko dohľadateľné na webstránke ministerstva spravodlivosti.
Takže určite to nie je tak, že by nejaký súd, ktorý má lepšie alebo horšie vzťahy s ministerstvom, mal nejakú lepšiu situáciu. To vôbec nie je pravda. Tak tomu bolo v minulosti, kedy nebol žiadny transparentný proces, ktorý s týmto súvisel. A áno, tak sa to robievalo, máte pravdu. Niektorí ministri to tak robievali. Veľmi netransparentne pomáhali súdom, ktoré boli spriaznené, a iné súdy, ktoré boli na tom naozaj v ťažkej situácii, tak neboli spravodlivo v tomto vyvážené v rámci organizácie práce, ale tomu tak teraz nie je. Je to jednoducho transparentný proces, môžte ho vonku pozorovať, dohliadať, môžte sa pozrieť, ako sú tieto rozhodnutia robené, je to pod drobnohľadom verejnosti.
Nie je vôbec pravdou, že by tu boli nejaké rozhodnutia a súviseli by s nejakými spriaznenými vzťahmi. Neviem, na základe akých vzťahov by to tak malo byť. Pretože tak, ako sú navrhované napríklad aj odvolacie súdy, sa nedá povedať, že by boli viac alebo menej niektoré spriaznené. Ktoré majú byť spriaznené? Na základe čoho vyvodzujete, že nejaký súd je viac alebo menej spriaznený s ministrom spravodlivosti? Na základe toho? Že tam prebiehalo nejaké výberové konanie? Alebo na základe čoho takto vyvodzujete? Ak by ste vychádzali z toho, že minister spravodlivosti určil predsedu súdu, tak potom by som asi nenavrhovala, aby odvolacím súdom pre východoslovenský obvod bol Prešov. Kde som ja menovala predsedníčku Krajského súdu v Košiciach. A som veľmi rada, že sa pani predsedníčka ujala tejto funkcie a asi by som ju nevymenovala, keby nemala moju plnú dôveru, ale napriek tomu navrhujem ako sídelné mesto odvolacie pre východoslovenský obvod Prešov. Pretože som presvedčená na základe toho, čo som uviedla, že je to správne. Že je to správne preto, aby sa na jednom mieste nesústredili všetky justičné inštitúcie, že jednoducho, keď je primerané, aby to bolo buď Košice, alebo Prešov, že sú to jednoducho dôvody, pre ktoré, ako som ich uviedla, by sa mal uprednostniť Prešov a rovnako aj z dôvodu, kde sme veľmi citliví v rámci regiónov, že je dôležité, aby sme boli citliví a mali sme dostatok kvalitného odborného aparátu aj na iných miestach ako len v Bratislave, ako len v Košiciach, tak práve preto Trnava, kde máme veľmi kvalitnú právnickú fakultu. A prečo nie Prešov? Určite pomôže práve takéto rozhodnutie tomu, že umožníme kvalitný odborný aparát aj v týchto mestách, kde vieme osobitne v Bratislave, ako je zložité mať kvalitný odborný personál a vlastne sústreďujeme tu justičné inštitúcie, ktorými, ako som uviedla, je mestský súd, Najvyšší správny súd, je navrhovaný tu Správny súd, tak odvolací súd, si myslím, že je správne, aby bol v Trnave. Ale aj pre Nitru, aj pre Trnavu, aj pre Bratislavu, a preto je to správne rozhodnutie.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovolím si predložiť vládny návrh zákona, ktorý sa týka nových sídiel obvodov krajských súdov.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, je to druhý zákon, ktorý rieši reorganizáciu súdov na úrovni odvolacích súdov. Krajské súdy, tak ako som uviedla, do deväťdesiatych rokov mali tri obvody s pracoviskom aj v Nitre. Ten návrh, ktorý prešiel vládou a prišiel do parlamentu, ráta s tromi obvodmi. Myslím si, že je to správne nastavenie obvodov. Myslím, že už registrujete, že som niekoľkokrát verejne povedala, že som pripravená rozprávať sa o tom, či obvod, ktorý je stredoslovenský, ostane takto, ako je teraz navrhnutý alebo sa posunie smerom k riešeniu, že z toho nakoniec budú štyri obvody. Akokoľvek tie tri alebo štyri obvody je jednoznačné, že 8 obvodov na odvolacej úrovni nie je cesta pre Slovensko a rovnako, ako sa tomu stalo na okresnej úrovni, územnosprávne členenie v deväťdesiatych rokoch vytvorilo ďalšiu deformáciu, čo sa týka odvolacej agendy.
Znamená to, že špecializácia, osobitne kľúčová pre odvolacie súdy, znamená, že nemáme na odvolacích súdoch špecializované senáty. To znamená, že sudcovia pracujú v senátoch, ktoré pôsobia v obchodnej agende, súčasne v civilnej agende, prípadne pôsobia v rámci civilnej, rodinnej agendy. Čo sa týka trestnej agendy a civilnej agendy, áno, je pravdou, že to je agenda, ktorá je najrozsiahlejšia na súdoch. To znamená, že to by sme najľahšie hľadali početné senáty aj na odvolacích súdoch. Ale aj tu platí to, čo platí na okresných súdoch. Akonáhle nám sudca vypadne zo systému v rámci daného súdu, či už kvôli kariérnemu rastu alebo kvôli bežnej životnej situácii, ktorá súvisí, či už to súvisí s chorobou, alebo to súvisí s rodinným statusom. Tak nám to prináša problém do bežného chodu súdu, prideľovania spisov, a preto je dôležité, aby na každom súde aj odvolacom sme mali vytvorené tri senáty v rámci danej agendy. Aby priebežne, tak ako sú veci prideľované, mohli vždy fungovať plne aspoň dva funkčné senáty. Plné myslím. To znamená, plné fyzicky, že ju obhospodarujú aspoň šiesti sudcovia. Ideálne, samozrejme, je, ako tu máme vytvorené tri senáty, pretože potom vie priebežne takýto súd reagovať na akékoľvek výpadky.
To, čo je dôležité v rámci odvolacej agendy osobitne, je zjednocovanie. To, že sa nám rozptýlili odvolacie súdy do 8 jednotiek, tak sa nám rozptyľuje aj judikatúra. Akonáhle vytvoríme väčšie odvolacie obvody, je, samozrejme, aj predpoklad, že budeme mať zjednocovanú judikatúru. Osobitne s odvolacími súdmi rátam, že tu vytvoríme aj analytické jednotky preto, aby sa pomáhalo týmto súdom a sudcom zjednocovať rozhodovaciu činnosť v rámci odvolacích obvodov. Osobitne to platí pre rodinnú agendu a obchodnoprávnu agendu, kde je jednoznačné, že ju nedokážeme uchopiť na 8 súdoch. Tu jednoznačne platí, že ak chceme mať aj tu špecializovaných sudcov, musíme jednoducho zväčšiť obvody.
V rámci navrhovaných sídiel, viem, že je o tom veľká debata, a treba vnímať navrhované sídla pre odvolacie súdy, že sú v kontexte celej súdnej mapy. To znamená, že ak rátame, že sa vytvorí a prejde aj časť reformy, ktorá osobitne ráta z mestským súdom v Bratislave a s mestským súdom v Košiciach, následne, že rátame aj s tým, že budú vytvorené správne súdy, ktorý je ďalší návrh, ktorý vlastne prichádza do parlamentu, a kopíruje teraz aj odvolacie obvody, tak ako sú navrhované v tomto vládnom návrhu zákona, tak v západoslovenskom obvode budeme mať sústavu, ktorá bude pozostávať v Bratislave so správneho súdu, z najvyššieho správneho súdu, z mestského súdu, z najvyššieho súdu a jednoduché pre kvalitu justície určite je vhodné, keď odvolací súd bude jednoducho pôsobiť v inom meste. S ohľadom na to, že sa spája Trnava, Nitra a Bratislava, keď spočítame tento kolektív, znamená to, že sa bavíme o kolektíve, ktoré prevyšuje násobne kolektív, ktorý je v Bratislave. Aj z tohto dôvodu je úplne primerané a pomerné, že potom týmto sídlom bude Trnava, pretože bude prijateľná pre všetkých v rámci tohto väčšieho obvodu.
Súčasne platí, že v rámci implementácie všetci sudcovia, všetci zamestnanci ostávajú na svojich pracoviskách teraz natrvalo. Tak je to navrhnuté. To znamená, že ona sa nedotýka, tento návrh, súčasných sudcov v systéme. Fakticky ani zamestnancov. My sa bavíme o tom, že kreslíme mapu pre budúcnosť Slovenska a v rámci neho sa rozprávame o koncentrácii nových súdnych inštitúcií, ktoré sú navrhované komplexne v rámci tejto súdnej mapy, a preto je dobré, aby sme odvolací súd dali do Trnavy.
Podobne tomu navrhujeme pre východoslovenský obvod, kde sa jednoducho spája košický obvod s prešovským obvodom. Tu navrhujeme v Košiciach zriadiť správny súd, mestský súd, a preto navrhujeme, aby odvolacím súdom bol Prešov. Keď si pozrieme aj na kolektív sudcov, ktorý je v Prešove a ktorý je v Košiciach, tak je pomerný tento kolektív jeden aj druhý, a preto je primerané a spravodlivé, aby sme naozaj uvažovali nad tým, že odvolací súd je Prešove.
Ja poviem, aj keď to nie je súčasťou tohto vládneho návrhu zákona, ale koaličné rokovanie pokročili tak ďalej, že v rámci stredoslovenského obvodu je vlastne dohoda a úzus, že v rámci pozmeňovacieho návrhu možno rátať s tým, že tento stredoslovenský obvod bude vlastne tvorený istým spôsobom hybridne. Ja vnímam osobitosť tohto celého obvodu aj to, že Banská Bystrica istým spôsobom zatiaľ je aj dopravne nie úplne dostupná zo všetkých strán. Osobitne je to určite dôležité aj pre trestnú agendu. Takže tu sa vlastne vytvára obvod a ja som pripravená podporiť pozmeňujúci návrh, kde by sa vytvoril obvod Žilina-Trenčín so sídlom v Žiline. Potom bude samostatný obvod v Bystrici s kauzálnom príslušnosťou pre Banskú Bystricu pre obchodnú agendu, pre celý veľký obvod aj Žilinu-Trenčín a zase pre žilinsko-trenčiansky pojme aj rodinnoprávnu agendu pre banskobystrický obvod.
To som pripravená, myslím si, že je to dobré kompromisné riešenie. Mohlo by vyriešiť veľa otázok a veľa sporov ohľadom toho, aký status vlastne zachovať aj v rámci tohto stredoslovenského, neviem, ako to nazvať, regiónu, ktorý vlastne by tvorili potom takéto dva menšie obvody.
A teda ešte raz si dovolím povedať na záver tohto úvodného slova. Treba vnímať návrh pre odvolacie súdy ako riešenie, ktoré dopĺňa celok v rámci komplexnej súdnej mapy. Je to riešenie pre budúcnosť justície. Treba sa trochu naozaj odbremeniť od toho, ako vnímame dnes justíciu a kde je, ale kam ju chceme dostať. Chceme ju dostať tam, aby sme mali justíciu, ktorá je efektívna, efektívna v kvalite, efektívna v rýchlosti. Preto musíme dať priestor aj sudcom, aby boli špecializovaní a bez toho, aby sme spájali kolektívy aj v rámci odvolacej agendy, tak to nie je. Samozrejme, súčasne platí, že sústreďovať všetko, všetky súdne inštitúcie do jedného mesta nie je správne a áno vnímam to aj ako protikorupčné opatrenie, aby v rámci obvodu, keď je aj primerané a pomerné, aby daná inštitúcia bola aj v inom meste, aby sme to zobrali do úvahy, a preto navrhujem, aby odvolacím súdom bola Trnava pre západoslovenský obvod a pre východoslovenský obvod, aby to bol Prešov a rovnako platí, že sú to také mestá, ktoré sú vlastne dostupné naozaj veľmi dobre, centristicky v rámci celého obvodu.
Toľko v rámci úvodného slova a som, samozrejme, pripravená reagovať na akékoľvek otázky.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu a teším sa na diskusiu.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, ja si vážim debatu, ktorá, rozumiem, že osobitne nie je ľahká, ak sa týka súdov a priamo pôsobíte v tej oblasti, kde sa jednoducho tá reforma týchto súdov dotkne. To, čo sa udialo v deväťdesiatych rokoch, je, že sme sa na Slovensku vybrali úplne opačným trendom. V rámci osobitne európskeho priestora sa zväčšovali obvody súdov a my sme v deväťdesiatych rokoch ich začali zmenšovať. To znamená, začali sme atomizovať justíciu. Dnes by sme boli úplne niekde inde, keby sme v deväťdesiatych rokoch neurobili z tridsiatich obvodov päťdesiatštyri. My sme úplne niečo iné riešili. By sme mali zásadne špecializáciu na hlavné agendy vo všetkých obvodoch, neboli by tu žiadne obavy a debaty o tom, či je, alebo nie je dostupný súd. Jednoducho tak, ako bol do deväťdesiatych rokoch, bol by aj do roku 2021. Určite osobitne dnes máme oveľa lepšiu dopravnú infraštruktúru, ako bola v deväťdesiatych rokoch.
Rovnako by tomu bolo na odvolacích súdoch, ale to si povieme v časti, keď sa budeme baviť o obvodoch pre krajské súdy, kde boli tri obvody, štvrté pracovisko a ja sa snažím iba vrátiť k tomu modelu, ktorý tu bol, a nerobím žiadnu radikálnu reformu. Radikálna reforma by bola, keby som prišla s obvodmi dvadsiatimi, čo by dávalo veľký zmysel v rámci špecializácií, ale uvedomujem si, že by to bol veľký skok, zložité takto rýchlo skočiť k takejto zmene. A preto prichádzam s reformou, ktorá vlastne znamená iba nápravu, nápravu devastácie justície, ktorá nastala počinmi, znásilnenie justície územnosprávnym členením.
Takže dnes, keď hovoríme o územnosprávnom členení, tak to je veľký omyl. Samozrejme, dobre, keď komunikuje súdna sústava aj so sústavou orgánov štátnej správy a samosprávy, ale nie je to tak, že súdna sústava je priamo závislá od tohto členenia. Súdna sústava je závislá od toho, koľko sa súdime, kde sa koľko súdime. A v tom spočívajú aj dáta, na ktorých vám navrhujem, ako sa má reorganizovať celá súdna sústava. A po dôslednom zanalyzovaní jednotlivých miest, kde súdy sú a obvodov, kam patria, koľko sa tam ľudia súdia, v akých veciach a tiež po tom, čo sa vyjadrili samotní sudcovia v prieskume, čo považujú za dôležité, že považujú za dôležité, aby mali špecializáciu aspoň na hlavné agendy, toto rieši táto súdna mapa. Takže to nie je tak, že tu si niekto niečo vymyslel.
Samotní sudcovia chcú byť špecializovaní na hlavné agendy, ale súčasná súdna sústava im to neumožňuje, rovnako ako ani zamestnancom. Jednoducho v tých malých obvodoch sa stalo to, ja spomeniem aj Kežmarok, o ktorom sa veľa rozprávame, že v rámci tzv. trestnej agendy tu nemáme ani toľko prípadov, že keď nám vypadne sudca, tak už nevieme urobiť náhodný výber. Jednoducho máme tu maximálne toľko agendy, že to naplní kapacitu dvoch sudcov. V rámci poručenskej agendy, rodinnoprávnej nemáme ani na dvoch sudcov. To znamená, máme tu veľmi citlivých sudcov na rodinnoprávnu agendu, ja viem, ale jednoducho je tam tak málo vecí, že tu nevieme urobiť náhodný výber so špecializáciou sudcov. Jednoducho sa to nedá. V rámci C agendy máme niečo vyše dvoch sudcov, čo sa týka naplnenia, keby naplno robili len túto agendu. Obchodné agendy, to je zlomok, to ani nenapĺňa plnú kapacitu sudcu.
Môžme sa kľudne rozprávať o Topoľčanoch, môžme sa podobne rozprávať, samozrejme, o ďalších návrhoch, prečo niektoré súdy by mali alebo nemali zostať samostatné. Súdna mapa nie je výmysel, nebola robená od stola. Naopak, bola robená na základe veľmi dôsledných dát z terénu, priamo zo súdov pozbieraných roky. Na základe dát, ktoré boli vyhodnotené ako kľúčové preto, aby sme vedeli ako nastaviť justíciu. A zhodou okolností, keď sme ju nastavovali, tak sme zistili, že sa približujeme vlastne k tomu, čo tu bolo v deväťdesiatych rokoch, ak nechceme urobiť radikálny prelom. Preto vravím, že to nie je radikálna reforma.
My len odstraňujeme základnú chybu, ktorá sa stala v deväťdesiatych rokoch. Nič viac a nič menej v rámci mapy, ktorá súvisí s okresnými súdmi. Lebo chceme, aby sudcovia boli špecializovaní, aby keď sa obrátite na súd, tak vo vašej veci, či je trestná, alebo je rodinná, alebo je obchodná, alebo je občianska, rozhodoval sudca, ktorý sa práve venuje tejto oblasti práva. A potom môžete očakávať, že vaše rozhodnutie príde v čase a príde kvalitné, lebo sudca nemusí prechádzať z jednej oblasti práva na druhú. A teraz sa nebavím o tom, že riešime nejaké detaily v rámci právnej úpravy, teraz sa bavíme o tom, že či riešite proces, ktorý súvisí s občianskou vecou alebo Trestný poriadok, alebo riešime iný zase proces, ktorý súvisí s rodinnoprávnou agendou. Ja chcem iba kľúčovú zmenu, aby sudcovia mohli pracovať v hlavnej oblasti práva, ktorej sa chcú venovať, čo chcú nakoniec aj oni sami.
Samotní sudcovia sa vyjadrili, že je dôležité, aby práve na tieto agendy boli špecializovaní. Keď necháme tie súdy tak, ako sú, tak sa to jednoducho nestane, nedá sa to. Postupnosť, ktorá súvisí s tým, že bude viacero pracovísk, to znamená, že spájame súdy, znamená, že máte firmu a tá pôsobí vo viacerých budovách a tú manažujete. Bude to ťažké, ale aj to je reforma, samozrejme. Znamená to, že implementácia bude pomalá, ale aj dá sa to manažovať. Ten cieľ špecializácie sa dosiahne. Tie pracoviská budú fungovať spôsobom, že keďže sami osebe to nezvládnu, aby boli s plnou špecializáciou na hlavné agendy, budú si vypomáhať ďalším kolektívom sudcov z ďalšieho pracoviska. A kým nedôjdeme k dohode, že v rámci daného obvodu je naozaj na mieste a je to efektívne, aby bolo jedno sídlo, kde jednoducho sa budú sústrediť všetci sudcovia, všetci zamestnanci, tak budeme pracovať na viacerých pracoviskách. Je to zmena, ktorá je kľúčová pre kvalitu justície.
Bude mať, samozrejme, iný dopad aj na rozpočet, ale ten je zvládnuteľný. Vlastne tam sa nepohneme nikam, ostaneme tam, kde sme. Takže rezervy tu sa nenájdu na nových zamestnancov alebo na lepšie odmeňovanie. Tu rezervy nenájdeme v rámci rozpočtu, tu ostaneme. Ale to, čo je kľúčové v tomto momente, dosiahnuť špecializáciu, tú dosiahneme a aj náhodný výber.
A preto je dôležitá reforma, preto je dôležité, aby sme tie kolektívy spájali. A tu nám nepomôže žiadna úvaha, ako to bolo kedysi v Rakúsku-Uhorsku alebo inokedy, treba sa pozrieť, v akom obvode ten súd je, koľko tam chodí vecí, koľko sa tam jednoducho ľudia súdia. A tie obvody, ktoré spájame, sú, pretože inak tam špecializáciu urobiť nevieme. A kľudne, keď za mnou prídete, ja vám ukážem každý okres, ktorý spájame, a prečo, koľko presne tam prichádza vecí, v ktorej oblasti práva, a prečo je potrebné tento súd spájať.
Ak chceme byť zdraví, hľadáme si lekára, ktorý sa v danej oblasti vyzná a robí to často. A sme ochotní prejsť aj z jedného konca republiky na druhý a veľmi radi a urobíme to pre všetkých, ktorí sú nám blízki.
V rámci prieskumov, ktoré sa robia v rámci Európy vyplýva, že človek sa súdi raz, dvakrát za život. Samozrejme, nehovorím o práci advokáta. Tu sa rozprávame o situácii, že ani nie je zjavné, že či každý vlastne na ten súd pôjde a my riešime ako cestovný poriadok, či tam vieme ísť, ako nakúpiť si rožky alebo si nakúpiť nový oblek, oblečenie. Ale my na súd nechodíme každý deň, ani raz do mesiaca, ani raz do roka. My tam ideme a ani nevieme, či vôbec, či budeme mať takúto životnú udalosť, že to bude potrebné. Ale keď sa nám to stane, tak chceme mať kvalitné rozhodnutie a rýchlo.
Určite to nie je v nápočte kilometrov. Argumenty typu dajte viac zamestnancov na súdy. No ja by som dala, ale nemám tlačiareň na peniaze. Každý veľmi dobre vie, kto bol v akejkoľvek výkonnej pozícii, že môže pracovať len s rozpočtom, ktorý má alebo si môže, samozrejme, požiadať viac v rámci svojej rozpočtovej kapitoly, ale znamená, že niekde inde musí viac zobrať.
Ale prvé, čo je, základná otázka je, či sa dá urobiť nejaká zmena v rámci danej kapitoly, aby sa tá rezerva našla? A ja iba vravím, že špecializácia sa dosiahne, keď spájame kolektívy, ale ak necháme všetky pracoviská, žiadna rezerva na to, aby sa zlepšil stav v justícii nebude. Ale aj to je zmena. A ja som pripravená ju urobiť, pretože implementačná fáza, samozrejme, znamená, že v prvom rade všetky pracoviská pracovať budú, to je jednoznačné. Tá zmena by určite nenastala zo dňa na deň. Určite by všetci pracovali ďalej na svojich pracoviskách všade aj zamestnanci, aj sudcovia. Nikto nepríde o žiadnu prácu, všetkých zamestnancov potrebujeme.
Ja veľmi dobre viem, že by bolo dobre mať viac zamestnancov, len neviem ich zabezpečiť. Ja sa usilujem, aby boli lepšie zaplatení, ale jednoducho problém s rozpočtom je taký, že si pýta každý. Veď chceme lepšie zaplatiť učiteľov, chceme lepšie zaplatiť zdravotné sestry, áno, chceme, ale musíme tie peniaze nájsť. A keď v rámci kapitoly sa dá nájsť nejakým spôsobom tá rezerva, tak to jednoducho musí zrealizovať. Takže môžme na to počkať, môžme na to počkať roky, ale ten priestor jednoducho je a raz tú odvahu treba nájsť. Ale v rámci základného cieľa - špecializácia, náhodný výber - dosiahneme to aj tak, že jednoducho tie pracoviská ostanú, zatiaľ len natrvalo, aj to je cesta a ten cieľ týmto splníme. Ale bez toho, aby sme tie kolektívy spájali, žiadna špecializácia nebude a justícia sa nepohne ďalej.
Čo sa týka diskusie. Diskusia k súdnej mape je najmenej rok. Nie je pravdou, že by sa niekto na súde o tom dozvedel bez toho, aby bol priestor na vzájomnú diskusiu. Niekoľkokrát som osobne prešla všetky súdy a teraz hovorím krajské súdy. Áno, nebola som na všetkých okresných súdoch aj preto, pretože z dôvodu pandémie to nebolo úplne vhodné. Ale pokiaľ to bolo možné, tak som sa fyzicky stretla. Kto sa chcel so mnou stretnúť, každý sa so mnou mohol stretnúť, či zo zamestnancov, alebo zo sudcov. Prešla som krajské súdy viackrát, kde bola možnosť stretnúť sa so všetkými sudcami aj s personálom. A potom áno, bol tu priestor aj rozprávať sa online, keďže bola situácia, že sa nedalo a nebolo vhodné robiť fyzické stretnutia. Ale každopádne diskutujeme o súdnej mape najmenej rok. To je dôvodom toho, aby som veľmi dôsledne dbala na všetky pripomienky, bolo to, že som prvý návrh, ktorý išiel do riadneho legislatívneho procesu, vyhodnotila a následne som dala nový návrh a predlžovala som lehotu aj na to, aby všetky subjekty mali dostatok času na to, aby mohli tento návrh pripomienkovať. Ale nedošlo tu k úplne zásadným zmenám, ktoré by popreli podstatu reformy. Od začiatku som navrhovala 30 obvodov na úrovni okresných súdov, a tak to je. Ponúkam vám reformu, kde je 30 obvodov. A nie je ľahké urobiť dohodu aj o tom, ktoré obvody sa, samozrejme, spájajú a ktoré je to sídlo. Je to veľmi ťažké. Ale pri každom obvode sme to robili pre najlepšom vyhodnotení dát, ktoré jednoducho máme k dispozícii.
Konkrétne už potom či Dolný Kubín, Námestovo, samozrejme, je to otázka aj viaceré uhly pohľadu. Koaliční partneri vedia, že ja som pripravená rozprávať sa, samozrejme, ale nielen s koaličnými partnermi, ale s každým, kto príde s pripomienkami, ktoré sú odborné a vecné a ktoré treba zobrať do úvahy. Ja som pripravená ich vždy vyhodnotiť. Sídlo v rámci daného obvodu môže byť len jedno, inak by to potom nebol jeden obvod. To znamená vždy, ak sa bavíme o tom, že sa spájajú viaceré súdy, vždy jeden z tých súdov bude pracovisko a vždy jeden z tých súdov bude sídlo. Nemôžu byť všetky sídelné. Potom tak sa to nedá urobiť. To znamená, niekto sa vždy bude cítiť v nejakej miere ukrátený, pretože nemôžeme mať 54 obvodov, to potom nerobíme nič. Ale tá zmena, prinajmenšom mierna zmena, že sa vrátime k tomu, čo sme tu mali v deväťdesiatych rokoch.
Keď sem prišli experti z komisie pre efektívnu justíciu, ktorí naozaj neboli ničím zaťažení národne, tak nerozumeli, prečo sme sa v deväťdesiatych rokoch ubrali týmto smerom. Jednoducho v ostatných krajinách sa zväčšujú obvody a u nás sa takto atomizujú. Preto vravím, ja sa snažím len odstrániť základný defekt, a to bolo práve umelé prispôsobenie justície územnosprávnemu členeniu, čo sa ani úplne neudialo, pretože máme viac ako 70 okresov a okresných súdov máme 54. Nie je pravdou, že by som nebrala ohľad na pripomienky, ktoré by boli, či už od Policajného zboru, alebo od prokuratúry, alebo z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nie je to vôbec pravda. Mala som rokovanie so všetkými týmito subjektami.
Čo sa týka prokuratúry, tak sme prispôsobovali obvody práve tomu, čo si praje prokuratúra. A rovnako naďalej spolu máme dialóg a, samozrejme, že to nakoniec, čo bude výsledok, bude výsledok, s ktorým je pripravená fungovať aj prokuratúra. Ale čo sa týka vzťahu prokuratúry a súdy, treba povedať, že trestná agenda netvorí ani pätinu všetkej agendy na súdoch. Ja rozumiem, že z opačného pohľadu, z pohľadu prokuratúry je to 80 % trestnej agendy, ale z pohľadu súdov, je to menej ako pätina. To znamená, ak sa niekto má prispôsobiť tej sústave, tak je to prokuratúra, a tak je nakoniec aj dnes nastavená celá sústava. Ale ja som pripravená, tak je nakoniec nastavený aj zákon, že sa prokuratúra oddeľuje od sústavy súdov, a tak ako bude pripravená reflektovať reformu, ktorá prebieha ohľadom reformy súdov, tak bude na to prokuratúra reagovať. A v tomto, ja si myslím, že sme veľmi citlivý k tomu, ako prokuratúra na to chce alebo nechce sa prispôsobiť, alebo upraviť svoje obvody.
Ja si vás dovolím požiadať o podporu pri tomto vládnom návrhu zákona, pretože je kľúčový, aby sme sa jednoducho pohli ďalej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vládny návrh zákona, ktorý rieši nové obvody a sídla okresných súdov je súčasťou balíka zákonov, ktoré riešia reformu justície. Reforma justície, ktorá sa týka reorganizácie súdov, kde tento návrh zákona, ktorý si dovolím, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, uviesť, je kľúčovou časťou reformy, ktorá má za cieľ efektívnosť súdnych konaní, čo znamená aj rýchlosť, aj kvalitu, ktorá sa má osobitne docieliť tým, že umožníme sudcom, aby boli špecializovaní na hlavné agendy.
Hlavné agendy, nimi sa myslia agenda, ktorá je tzv. civilnoprávna, obchodnoprávna, rodinnoprávna agenda a trestnoprávna agenda. S ohľadom na dôslednú správu, s ohľadom stavu justície, ktorá začala v rokoch 2016 - 2017 a z ktorej vyplynulo, že jeden z kľúčových nástrojov pre dosiahnutie lepšej justície na Slovensku, čo sa týka rýchlosti aj kvality rozhodnutí, je, aby sme umožnili sudcom byť špecializovaní aspoň na hlavné agendy. Nastavenie nových obvodov súdov má presne tento cieľ.
Ten cieľ sa dosiahne tým, že sa zväčšia obvody súdov. Znamená to, že súdy, ktoré majú malý počet sudcov a majú ho preto malý, pretože tam prichádza málo vecí v jednotlivých agendách, tento stav im neumožňuje, aby mohli sa venovať jednej agende, pretože jednoducho tam majú málo žalôb, tak málo podaní, že nie je možné, aby daný sudca riešil iba jednu agendu, ale nie je výnimkou, že rieši trestnoprávnu agendu, prípadne trochu obchodnoprávne agendy a ešte aj rodinné agendy.
Preto je nevyhnutné, aby sme spájali tieto menšie súdne obvody do väčších obvodov, vytvárali väčšie kolektívy, a tým umožnili sudcom, aby boli špecializovaní a, samozrejme, umožnili to aj personálu. To je kľúčový cieľ tejto reformy, ktorá súvisí s okresnými súdmi.
Návrh jednotlivých obvodov okresných súdov bol spracovaný veľmi dôsledne na základe analytických dát jednotlivých súdov, ktoré boli spracované niekoľko rokov pod aj dohľadom a spoluprácou s medzinárodnými expertmi, s Komisiou pre efektívnu justíciu pri Rade Európy. Na základe týchto dát bol predložený prvý návrh, ktorý prešiel viac ako ročnou dôslednou debatou so všetkými subjektami, ktorých sa justícia týka alebo ktorí sa o justíciu zaujímajú, či už sú to subjekty súdy, alebo sú to subjekty, ktoré priamo zo svojej právomoci sa venujú justícii, či už je to Súdna rada, alebo združenia, alebo nakoniec komory, ktorých sa jednoducho činnosť súdu týka, alebo odborná aj široká verejnosť.
Návrh tohto zákona prešiel veľmi dôslednou diskusiou, či už bola odborná, alebo bola verejná. Niekoľkokrát tento návrh bol diskutovaný so sudcami aj zamestnancami a po tejto dôslednej diskusii si vám ho dovoľujem po schválení vládou odprezentovať aj tu v Národnej rade.
Nepovažujem túto reformu, túto reorganizáciu za osobitne radikálnu. Je to vlastne návrat k obvodom, k sídlam, ktoré sme tu mali v 90-tych rokoch, kedy sme mali 30 okresných súdov a k tomu sa vraciame pri návrhu tejto súdnej mapy. To znamená, nie je nijakým spôsobom radikálna práve preto, že sa vlastne vraciame k tomu, čo sme tu v 90-tych rokoch mali. Určite to nejakým spôsobom nespôsobuje ťažkosti ohľadom dostupnosti justície, pretože obvody, ktoré sme tu mali v 90-tych rokoch, tak sa k nim fakticky vraciame.
Umele znásilnenie justície v 90-tych rokoch, aby sa prispôsobila územno-správnemu členeniu, spôsobilo ťažkosti justícii, z ktorých sa nevie dodnes zotaviť. Je dôležité, aby sme urobili dôslednú reformu, ktorá umožní justícii sa nadýchnuť a jej kľúčovou súčasťou je aj táto časť ohľadom obvodov, súdov a ich určených sídiel. Znamená to, že jednoducho súdy, ktoré sú menšie, treba ich spájať s ďalšími súdmi a na základe toho vytvoriť možnosť, aby v ich každom súdnom obvode bola špecializácia, aby sudca mohol byť špecializovaný, a teda účastník, ktorý sa obráti na súd, mal nárok na špecializovaného sudcu, a tým mohol očakávať rýchle konanie so sudcom, ktorý sa jednoducho venuje tej oblasti práva, v ktorej má spor, v ktorej potrebuje, aby rozhodol súd.
Ohľadom celej súdnej mapy bolo množstvo diskusií, ale bez toho, aby sme takúto reformu urobili, sa jednoducho justícia nepohne ďalej. Neprepúšťame žiadneho zamestnanca. Neprepúšťame a ani to nie je možné aj v zmysle ústavy, chránime miesto každého sudcu. Súdna mapa, či sa to týka okresných súdov, krajských súdov, mestských súdov, nijakým spôsobom nepočíta s tým, že by bol menší počet sudcov. Rátame so všetkými sudcami, ktorých máme v systéme, a chceme každému z nich umožniť, aby bol špecializovaný. A k tomu presne, presne na to je zacielená aj reforma, ktorá je v tomto vládnom návrhu zákona.
Znamená to, že každý zamestnanec si môže byť istý svojím miestom, tak ako každý sudca si môže byť istý svojím miestom. Jednoducho obvody, ktoré sa zlúčia, sa stávajú obvodom sudcov všetkých, ktorí doteraz pracujú na jednotlivých súdoch, ktoré bude teraz vo väčšom obvode.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu pri tejto právnej úprave, ktorá je kľúčová preto, aby sme mali spravodlivosť naozaj dostupnú vo svojej kvalite a vo svojej rýchlosti pre každého na Slovensku. Bez takejto zmeny nie je možné, aby sme mali kvalitnejšiu justíciu. Dovoľujem si vás požiadať o podporu.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Cieľom tohto vládneho návrhu zákona je reagovať na novú európsku právnu úpravu, možno povedať v rámci, osobitne aj v rámci rodinného práva. Jedná sa o nariadenie o právomoci a uznávania a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Ďalej nariadenie o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach a ďalej nariadenie o spolupráci medzi súdmi členských štátov pri vykonávaní dôkazov v občianskych a obchodných veciach.
Nariadenia Európskej únie sú vo všeobecnosti v členských štátoch priamo aplikovateľné bez nutnosti prijatia vnútroštátnej transpozičnej normy. S cieľom aby sme predišli v budúcnosti potencionálnym interpretačným problémom a z toho prameniacim nejednotných postupom v aplikačnej praxi, sme prišli s touto právnou úpravou. Máme záujem, aby implementácia európskeho práva bola bezproblémová v Slovenskej republike, a preto prichádzame s touto právnou úpravou a precizujeme európsku právnu úpravu v rámci nášho národného právneho poriadku a na to reagujeme v tejto právnej úprave.
Ak bude čokoľvek, na čo je potrebné reagovať, ja som pripravená, som k dispozícii. Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona navrhujem do 1. júla 2022 s výnimkou niektorých ustanovení, ktoré nadobudnú účinnosť 1. augusta 2022 a je to osobitne spojené s účinnosťou predmetných nariadení Európskej únie.
Dovoľujem si vás požiadať o podporu, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci.

Ďakujem pekne. Ja chcem tiež poďakovať pánovi poslancovi Beluskému za jeho príspevok. Má to logiku presne, čo ste povedali, ale nám sa nepodarilo túto časť vyrokovať zatiaľ. Komunikujeme o tom aj s ministerstvom financií. Samozrejme, aj za predkladateľa môžem povedať, že sme určite otvorení tomu, aby sme o tom rokovali v rámci druhého čítania. Nech sa páči. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, za slovo. Dovoľujem si uviesť vládny návrh zákona o riešení hroziaceho úpadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, je to návrh zákona, ktorý okrem toho, že je vypracovaný v súlade s plánom legislatívnych úloh, je to dôležitá transpozícia európskej smernice o reštrukturalizácii a insolvencii Dopravného poriadku Slovenskej republiky. Táto právna úprava, treba povedať, že okrem toho, že je rozsiahla, tak je naozaj aj veľmi náročná, a preto pri jej príprave bola veľmi dôsledná spolupráca s Európskou komisiou. Tento návrh zákona vychádza aj z odporúčania a analýzy, ktorá bola vypracovaná nielen za súčinnosti ministerstva spravodlivosti, ale aj s dotknutými subjektami, či už osobitne Slovenskou bankou, asociáciou, súdami, súdmi, správcami, ale aj subjektom, ktorý vybrala Európska komisia, ktorý nám všetky konzultácie a činnosti pomáhal zrealizovať pri príprave tohto návrhu zákona.
Je to právna úprava, ktorá má riešiť situáciu podnikateľa, právnickej osoby, ktorému hrozí úpadok z dôvodu hroziacej platobnej neschopnosti. Táto právna úprava rieši inštitút tzv. verejnej, preventívnej reštrukturalizácie, ako aj neverejnej preventívnej reštrukturalizácie. Cieľom týchto preventívnych konaní je poskytnúť dlžníkom priestor na účinnú, efektívnu, rýchlu a transparentnú reštrukturalizáciu v počiatočnom štádiu, kedy mu hrozí úpadok. Riešenie takejto situácie práve prostredníctvom týchto inštitútov má za cieľ, aby sme zabránili úpadku a riešili a aby nedošlo k tomu, že musíme riešiť dlžníka niektorej z insolvenčných konaní.
S ohľadom na rozsiahlosť tejto právnej úpravy, vypúšťame aj inštitút dočasnej ochrany, ktorý bol upravený zákonom o dočasnej ochrane, pretože v rámci verejnej preventívnej reštrukturalizácie je samostatný osobitný právny inštitút dočasnej ochrany. To znamená, dočasná ochrana podnikateľov už nebude na základe právnej úpravy z roku 2020 potrebná. V súlade s odporúčaniami a požiadavkou aj na špecializáciu súdnych orgánov sa upravila aj kauzálna príslušnosť súdov pre tieto preventívne konania, a to konkrétne Okresný súd Košice I, Okresný súd Žilina, Okresný súd Nitra a odvolací súd Krajský súd v Banskej Bystrici. Tieto súdy boli vybrané dôsledne na základe analýzy práve v súlade s tými subjektmi, ktoré som uviedla.
Účinnosť predkladaného vládneho návrhu zákona navrhujeme od 1. mája 2022, a to preto, pretože potrebujeme vyriešiť aj zabezpečenie procesu pre výber špeciálnych správcov, ktorí budú v zozname správcov a inak vládny návrh zákona navrhujeme, aby jeho účinnosť nadobudol 17. júla 2022 s ohľadom aj na transpozičnú lehotu.
Dovoľujem si vás, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, požiadať o podporu tohto vládneho návrhu zákona.