Vážení kolegovia, máme tu koronakrízu, možno sa nám ešte zopakuje, vážne ekonomické problémy, ľudia prichádzajú o domovy, o prácu, nemajú z čoho splácať hypotéku a my tu máme 4 interrupčné zákony, riešime Kollárovu diplomovku a nedeľný predaj. Výborne!
Tak sa teda idem vyjadriť k jednému z týchto interrupčných zákonov, keď už je to teda v tomto momente, napriek tomu je, že je najnižšia miera interrupcií v histórii, nutné riešiť.
Skúsim teda nejakým spôsobom vecne reagovať s tým, že som čerpala najmä z analýzy možností voľby. Tento materiál (rečníčka zobrala do ruky materiál, ukazujúc ho plénu) je jeden z najlepšie spracovaných a najférovejšie spracovaných materiálov, aké som kedy čítala. Naozaj tam poníma a riešia úplne každú, každý jeden, každý jeden riadok toho návrhu zákona a konfrontujú ho s realitou a so zákonmi a medzinárodnými odporúčaniami a s faktami, čiže odporúčam každému poslancovi, ktorý má chuť hlasovať za tieto návrhy, aby si najprv pozrel, za čo hlasovať ide, nie je to maličkosť.
No čo sa týka teda tých návrhov zákona, začnem citáciou práve možnosti voľby. Je tam zopár navrhnutých kozmetických úprav v sociálnych zákonoch, ktoré slúžia len na zakrytie toho, že podstatou návrhu je vytvoriť zásadné prekážky v prístupe žien k bezpečným interrupciám a obmedziť ich reprodukčné a iné ľudské práva. Za týmto účelom predkladateľky, predkladatelia navrhujú vytvoriť, resp. posilniť systém štátnej kontroly, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie reštrikčných a regresívnych opatrení. Zámer oslabiť a obmedziť práva žien prezrádza a toto ma veľmi prekvapilo, ako ľahko sa prezradili predkladatelia, prezrádza aj navrhovaná zmena účelu zákona č. 73/1986 Zb. o umelom prerušení tehotenstva. Súčasné znenie tu totiž hovorí o tom, že zákon upravuje umelé prerušenie tehotenstva so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy, a predkladateľky toto upravili nasledovne.
Tento zákon ustanovuje podmienky umelého ukončenia tehotenstva so zreteľom na ochranu plodu. Žena nám akosi vypadla z tohto, lebo žena tá má proste to dieťa povinne na svet priniesť, lebo my poslanci sme sa tak rozhodli.
Druhá vec, ktorou, ktorú sa predkladateľky v podstate nejako obhajujú, je, že, a prezentujú celý tento zákon ako vec, ktorá má pomôcť ženám. Ja som poprosila pani Záborskú teraz na diskusiu, aby, položila som pred ňu ten zákon, a poprosila som ju, aby mi ukázala jedno ustanovenie, ktoré pomáha ženám. Pani Záborská mi ukázala na ustanovenie, ktoré v podstate poskytuje núdzové bývanie, a toto má byť ako kľúčové, ktoré tým ženám pomôže. Problémom ale je, že aj podľa analýzy možností voľby, a, samozrejme, aj v realite toto je možné už aj dnes. Samozrejme, núdzové bývanie môžu využívať aj tehotné ženy, aj ženy s deťmi, pokiaľ by sme mali v týchto, v týchto domovoch miesto, ale nemáme ho, pretože sú preplnené, pretože ženy, ktoré unikajú pred násilím, majú proste existenčné problémy, jednoducho je ich tak veľa, že už nemáme kam ďalšie umiestniť, čiže síce sa to do zákona napísalo, napísalo sa niečo, čo dnes platí, ale teda garantujem vám, že len na to, aby mohli povedať, však my pomáhame ženám. Realita je ale iná. Keď ten zákon začne zajtra platiť, tak pre tie ženy sa vôbec nič nezmení, lebo to isté môžu aj dnes, ak by teda bolo voľné miesto, a, samozrejme, tie voľné miesta návrh zákona už nijako nerieši.
Ďalšou pomocou má byť finančná pomoc. Neviem ktorá. Možno je to to rozdelenie príspevku, ktorý je vlastne príspevok pri narodení dieťaťa okolo 800 eur. Momentálne teda predkladateľky rozhodli, že prvú polovicu, 400 eur dostane vlastne tá matka po 12 týždňoch, a zvyšok, keď sa dieťa narodí. Nepovažujem to za šťastné, lebo už 800 eur je málo, 400, ktoré dostane tá žena, keď sa dieťa narodí, je veľmi málo, o polovicu menej a za tých ix mesiacov, samozrejme, ona tých 400, ktoré dostala po 12. týždni, minie, čiže ten účel pomôcť tomu dieťaťu s názvom príspevok pri narodení, nie pred narodením, pri narodení dieťaťa akosi teda zaostáva.
Obzvlášť ma znepokojuje motivácia vyše 3-tisíc eur v podstate priviesť na svet ťažko geneticky poškodené alebo vývojovo poškodené dieťa. To je naozaj celé problematické, nakoľko je tam napísané, že, že v podstate musí ísť o, o ťažké poškodenie, nevie sa to dopredu, ale dobre, keď sa už teda stane, my by sme mali systémovo tieto veci riešiť. Keď niekto má postihnuté dieťa, akákoľvek rodina, tak on by mal dostať, takáto rodina by mala dostať pomoc neustále a systémovo, a nie, že pri narodení dieťaťa, že to využijeme na to, aby sme mohli povedať, že jednoducho pomáhame ženám, lebo pravda to nie je. Nakoniec môžu existovať indivíduá, jednotlivci niektorí, ktorí by, ktorých by mohla takto vysoká odmena možno aj motivovať k tomu, aby teda to dieťa vynosili, potom ho odložili do azylového centra a vybavené. Štát, postaraj sa. Lenže tento zákon a predkladatelia sa nestarajú o tú ženu ani predtým, ani potom, je to len schránka, ktorá odrodí dieťa, a vybavené. To je, to je veľký problém.
Čakacie doby. Opäť použijem analýzu. Povinná čakacia doba, počas ktorej žena nemôže podstúpiť interrupciu, predlžujú zo súčasných 48 hodín na najmenej 96, a aby sa začiatok počítal, plynutia počítal od momentu, keď lekár odoslal hlásenie o poskytnutí povinne uložených informácií. To znamená, na nejakej dobrej vôli alebo na nejakej vôli lekára bude závisieť, kedy on pošle nejaké oznámenia, až odvtedy sa ráta tých deväťde..., tých 96 hodín.
Rovnako treba brať do úvahy, že vyhlášky a trvanie tehotenstva, prepáčte, rovnako treba brať do úvahy, že trvanie tehotenstva sa počíta v dokončených týždňoch počínajúc prvým dňom poslednej menštruácie. Logicky to znamená, žena neotehotnie hneď na druhý deň ani to hneď na druhý deň nevie, čiže samé osebe toto skracuje už vlastne tú dobu.
Návrh požaduje, aby sa povinná čakacia doba vzťahovala na všetky interrupcie s výnimkou situácie, keď je zdravie alebo život v bezprostrednom ohrození. Poviem, bezprostredné ohrozenie zdravia a života sa môžu, tam sa môžu odborníci názorovo odlišovať a niekto môže z obáv pred prípadným postihom váhať s bezodkladným vykonaním zákroku zo zdravotných dôvodov. Na takéto negatívne dopady poukazujem nedávny prípad z Macedónska, kde sa toto prijalo, a spôsobilo to, že dve ženy, jedna mala hematóm, druhá mala mŕtvy plod a gynekológ sa bál urobiť zákrok preto, lebo existoval takýto ná..., takýto návrh, takýto zákon bol v platnosti a bál sa následkov. Následne, samozrejme, tento zákon zrušili.
Toto, čakacie doby plus povinnosť na ďalší posudok lekára, nestačí ísť k jednému lekárovi, ale musíte ísť k dvom, pokiaľ máte teda dieťa, ktoré by mohlo byť v budúcnosti teda choré. Potrebujete dva posudky plus výhrada vo svedomí. Toto všetko, táto kombinácia plus to, akú máme my dostupnosť k špecialistom, napr. ďaleko od Bratislavy, kedy žena z Medzilaboriec musí cestovať napr. do Košíc, musí to robiť opakovane, toto reálne môže spôsobiť, že sa žena na interrupciu nedostane, pretože je tu zákonná bariéra.
Informovaný súhlas sám osebe, má povinnosť lekár poskytnúť žene informácie o tom, aké zariadenia jej pomôžu, môžu to byť už aj náboženské organizácie, cirkvi a tak ďalej, to samé osebe nie je zlé, ale zároveň sa bere povinnosť lekára informovať tú ženu o možnostiach antikoncepcie, aby sa do tejto situácie nedostala v budúcnosti, plus musí podpísať informovaný súhlas, o ktorom rozhodne vyhláška, a teda minister zdravotníctva, ktorý v minulosti podával návrh zákona, kde zdôra..., kde, kde to poučenie zdôrazňovalo psychické problémy, stratu radosti zo života a sebaúcty žien, ktoré idú na interrupcie. Ženy sú po interrupcii vraj náchylnejšie byť závislé na alkohole a drogách, sú obeťami domáceho násilia, ale medanalýza štúdií z roku 2018 neprišla k takýmto záverom, práve naopak. Rozdiely v psychickom zdraví žien bez a po potrate boli minimálne, rovnako vo výskyte závislosti. Navyše tieto štúdie, ktoré mali dokazovať, že sú nejaké, tak sú nejaké problémy, nezobrali absolútne do úvahy sklon k psychickým problémom pred potratom.
The Turnawey Study, the Turnawey Study zameralo sa vyslovene na ženy, ktoré mali potrat, verzus tie ženy, ktoré potrat nemohli mať kvôli zákonným limitom, zozbierali dta z 30 kliník v období roku 2008 až ’10, potom päť rokov sledovali psychické zdravie týchto žien, nepreukázali sa žiadne riziká, depresie, úzkosti a podobne. Preukázal sa iba zvýšený level úzkosti u tých žien, ktoré potrat chceli, ale bol im odopretý.
Fínska štúdia z roku 2006 vyvrátila aj väčšiu náchylnosť na závislosť či vznik neurotických ochorení mladých žien. Čiže my im dáme podpísať informovaný súhlas, kde sú klamstvá, ak teda bude vyzerať takto.
Samozrejme, je tam zákaz reklamy na, na kliniky, kde sa interrupcie robia, ale nielen na tie interrupcie, ale na všetko, čo tá klinika robí, to, samozrejme, má motivovať kliniky, aby, aby takýto zákon neposkytovali.
A povinnosť uvádzať osobné údaje. Máme takisto prieskum, ktorý hovorí o tom, že ľudia nechcú obmedzenie interrupcií, a dôvodom, prečo ide žena na interrupciu, je chudoba.
Skryt prepis
