Videokanál klubu

Pán poslanec Kuffa, no, teraz ste hovorili o tom, že ako je to v Rakúsku, hovorili ste o tom, ako je to v Nemecku, Ale v tej faktickej poznámke, na ktorú som ja reagoval, ste hovorili o tom, ako to bolo u nás za komunistického režimu, a o tom, že sa v sobotu o 12.00 zatvárali obchody. Ja som reagoval na to. čo ste hovorili, nie na to, čo ste si vy predstavovali.
Keby ste v tej faktickej poznámke povedali, povedali, že však sa pozrite do Rakúska, tam majú v nedeľu zatvorené obchody, tak by som pravdepodobne vo svojom vystúpení na to, na to nereagoval, lebo by som si povedal, že áno, áno, sú príklady demokratických krajín, ktoré majú trhové hospodárstvo a kde sú napríklad v nedeľu zatvorené, zatvorené obchody, povedal by som si, že ako ten poslanec Kuffa dobre argumentuje. No, ale vy ste argumentovali tým, že sme tu za komunizmu mali od sobotného poludnia zatvorené obchody. Tak ja som na to reagoval, lebo predpokladám, že keď niečo takéto použijete, tak hovoríte o tom, že je to dobré. Nehovoríte, že s... nekritizovali ste to, hovorili ste to, že však áno, bolo to v poriadku.
Ďalej ste povedali, že jadrovú elektráreň nemožno zastaviť, ale, samozrejme, že je tam kopu ďalších povolaní, zamestnaní, ktoré teoreticky by ste mohli zastaviť, odstaviť. Nakoniec aj tú zmrzlinu by ste mohli zakázať v nedeľu predávať, lebo aj tú zmrzlinu musí niekto predávať, kto by v tom čase možno bol rád na kúpalisku, aj keď teda vlastne na kúpalisku by nemohol byť, lebo na kúpalisku by musel byť nejaký plavčík a ten by tam vlastne tiež nemusel byť, lebo aj tomu by sme mohli zakázať prácu.
No, a opakujete to, že to nie je zákaz pre zamestnancov, tak v tom ustanovení sa píše, že nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu. Ani dohodnúť!

Ďakujem pánom poslancom za reakcie. A ďakujem pánovi poslancovi Krajčírovi, že teda pripomenul aj tie nedeľné príplatky, to je zase ďalšia vec, o ktorú by boli zamestnanci ochudobnení, keby sme zakázali predaj v nedeľu. To sa asi veľmi jednoducho povie, že, že teda zvýšme im platy, aby, aby nemuseli pracovať v nedeľu a aby neboli odkázaní. No len teda ešte povedať, že ako to urobiť, kde zobrať tie peniaze, že či to dotovať zo štátu, alebo, alebo akým spôsobom, akým spôsobom to urobiť, lebo naozaj jeden z dôležitých aspektov tohto návrhu zákona, že niektorým ľuďom zakážeme v nedeľu pracovať, hoci oni chcú.
Ja nepochybujem o tom, že sú ľudia, ktorí sú zamestnanci maloobchodu, a nevyhovuje im to, že, že robia v nedeľu, ale sú aj takí zamestnanci maloobchodu, ktorým to vyhovuje, ktorí majú možnosť si privyrobiť a vítajú tu možnosť, a vy svojím návrhom im to chcete zakázať.
Pán poslanec Mizík, no, že komunisti boli tolerantní, lebo dovolili ľuďom v nedeľu ísť do kostola a na futbal, tak to máme asi teda dosť dramatický odlišné predstavy o tom, čo je to byť tolerantný. A teda že a prečo nie v sobotu, keď som sa spýtal, tak som tým odhalil, že kedy tá naša slobodomurárska lóža zasadá. No tak to ste ma teraz naozaj demaskovali a odhalili, no neviem, čo s tým budem robiť.
Pán poslanec Filip Kuffa hovoril o tom, že nedeľa nie z nejakých ideologických alebo náboženských dôvodov, ale historicky, no tak ako čo potom my chudáci slobodomurári, keď my v sobotu by sme potrebovali voľno. A zahlasujte a uvidíte, dobrý po... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Kolega Ondrej Dostál, veľmi pekne ďakujem za vysvetľujúci a detailný prejav. Ja sa dovolím ešte dotknúť jednej myšlienky, trošku ešte rozviesť.
Zamestnanci maloobchodu skutočne netvoria väčšinu tých ľudí, ktorí pracujú cez víkendy. Je to asi 30 % ľudí zo všetkých, ktorí musia v nedeľu pracovať, čiže približne 47-tisíc ľudí, teda ktorí pracujú v nedeľu. Treba si uvedomiť, že títo ľudia, samozrejme, nepracujú každú nedeľu v mesiaci. A tiež si treba uvedomiť, že to nefunguje tak, ako sa tu snažíme vysvetľovať, že, že robia 6 dní v týždni a ešte aj v tú nedeľu.
Podiel ľudí, ktorí pracujú v nedeľu, je, na Slovensku skutočne klesá, dlhé roky to bolo okolo 20 %. V roku 2015 to začalo klesať a teraz v aktuálnej situácii je to okolo 16,3. Čo sa týka Európskej únie, patríme teda medzi krajiny s vyšším podielom nedeľnej práce. Priemer EÚ je 14,2. Ale teda väčší podiel pracujúcich v nedeľu ako, ako my má napríklad Grécko, Fínsko, Malta, Veľká Británia, Španielsko, Írsko a Holandsko. Čiže v tomto riešime niečo, čo je úplne štandardné.
Ale iné ešte stihnem. Máme 7,2-percentnú nezamestnanosť, špeciálne sú to ľudia, teda ktorí sa aj ťažšie zamestnávajú kvôli svojej kvalifikácii. To sú práve tie miesta v maloobchode a ja si myslím, že my by sme sa mali starať o to, aby ľudia mali kde pracovať, nie robiť všetko preto, aby zrazu im to pracovné miesto zmizlo. A keď ľudia proste budú mať možnosť pracovať o to, aby svoj voľný čas strávili tak, ako chcú, či v prírode, alebo oddychom, alebo športom, si zabezpečia sami, hlavne aby mali dostatočné prostriedky na život, to znamená mali možnosť pracovať.
O to sa, prosím, snažme všetci tu, aby ľudia mali možnosť, mali kde.

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, pán poslanec Podmanický keď uvádzal návrh zákona, tak hovoril o tom, že dúfam, že bu... nebude vyčítané alebo predkladateľom že nebude vyčítané, že prečo práve teraz prichádzajú s takýmto návrhom, že nie je na to vhodný čas a nikdy na to nie je vhodný čas, tak začnem ústretovo, keďže zvyšok vystúpenia budem kritický.
Ja si myslím, že je úplne legitímne, že poslanci prichádzajú s návrhmi zákonov, ktoré sa im zdajú dôležité, aj keď sa iným dôležité nezdajú, alebo aj keď s nimi iní nesúhlasia, je to ich úplne legitímne právo, a teda ak by sme uplatňovali túto logiku na všetky návrhy zákonov, tak by sme prakticky nič okrem nejakých najdôležitejších ekonomických zákonov a prípadne legislatívnych úprav týkajúcich sa boja s pandémiou nemohli v tomto parlamente riešiť. Čiže ja nebudem používať túto argumentáciu, myslím si, že je úplne v poriadku. ak poslanci majú tento názor, že sa ho snažia presadiť, a teda špeciálne pán poslanec Podmanický naozaj má v tomto už hlbokú históriu, a teda prichádza s návrhmi tohto typu dlhodobo, a teda verím, že ešte nejaký čas bude prichádzať, keďže verím, že s týmto návrhom tiež nebude úspešný.
Zareagoval by som na pána poslanca Štefana Kuffu, ktorý vo faktickej poznámke reagoval na kolegu Viskupiča, hoci vo faktickej poznámke by sa malo reagovať na predrečníkov, ale dobre. Teda pokiaľ ide o to, že či ten návrh zákona niekomu niečo zakazuje, tak áno, niekomu niečo ten návrh zákona zakazuje tak ako už dnes Zákonník práce zakazuje v tom ustanovení § 94 ods. 5 zakazuje v podstate prácu v maloobchode okrem nejakých vymedzených výnimiek. Dnes to ustanovenie znie, že „v dňoch 1. januára, 6. januára, vo Veľký piatok, vo Veľkonočnú nedeľu, vo Veľkonočný pondelok, 1. mája, 8. mája, 5. júla, 29. augusta, 1. septembra, 15. septembra, 1. novembra, 17. novembra, 24. decembra po 12.00 hod., 25. decembra a 26. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, ktorej je predaj tovaru konečnému spotrebiteľovi vrátane s ním súvisiacich prác (ďalej len maloobchodný predaj) okrem maloobchodného predaja podľa prílohy č. 1a.“
Čiže nielen nariadiť, ale ani s ním dohodnúť. (Reakcia z pléna.) Čiže áno, tento, toto ustanovenie už dnes vo vzťahu k vymenovaným štátnym a iným sviatkom obsahuje zákaz, a nielen zákaz vo vzťahu k zamestnávateľom, ale aj zákaz vo vzťahu k zamestnancom. Čiže ani zamestnanci, ani keby chceli, ani keby dobrovoľne chceli, tak nemôžu so zamestnávateľom dohodnúť, že budú pracovať v tieto vymedzené sviatky. A ten návrh zákona rozširuje tieto dni, ktoré sú tu vymenované, ktoré sú štátnymi alebo inými sviatkami, alebo štátnymi sviatkami, alebo dňami pracovného voľna, o všetky nedele.
Ten návrh zákona, kto ho čítal, je veľmi jednoduchý, je že, v tom odseku, ktorý som čítal, sa slová „v dňoch“ nahrádzajú slovami „v nedeľu a v dňoch“, to je všetko. Takže by ma aj vcelku zaujímalo, ako si pán poslanec Podmanický predstavuje prípadnú diskusiu v druhom čítaní o zmenách, lebo, lebo teda ten návrh hovorí iba o tom, že vo všetky nedele bude patriť, platiť toto obmedzenie. To nie je, že tam chcete pridať ešte ďalších 20 dní, ktoré vymenujete, a teraz dohodnete nejaký kompromis, že ich nebude 20, ale iba 8, to je, že všetky nedele, takže tomu celkom nerozumiem, že o čom by pri takomto návrhu zákona vôbec mohla byť rozprava v druhom čítaní.
Ale teda vítam to priznanie, ktoré vlastne zaznelo vo faktickej poznámke pána poslanca Štefana Kuffu, keď si tak nostalgicky zaspomínal na časy socializmu, že ako to tu fajn bolo, keď sa obchody zatvárali o 12.00 hod. v sobotu a celú sobotu poobede boli zatvorené aj nedeľu boli zatvorené a otvorili sa až v pondelok. A všetci, ktorí sme vtedy žili, sme to nejako prežili. Áno. Tak aj keby boli celú sobotu a nedeľu zatvorené, tak by sme to nejako, nejako prežili, aj keby sa museli zatvárať obchody o 18.00 hod., tak pravdepodobne by sme to nejako prežili. Otázka je, či je to správne, či je takéto zasahovanie do normálneho fungovania trhovej ekonomiky správne, lebo že to bolo v súlade s fungovaním plánovanej komunistickej ekonomiky, no áno, bolo. Ale to asi nie je ideál, ku ktorému by sme sa mali upínať ako k niečomu, čo je hodné nasledovania. Aj keď, samozrejme, že niečo, nejaká taká úvaha tam, tam zrejme, zrejme bude.
Veľmi často je diskutovaná tá otázka, že prečo práve maloobchod, lebo sú aj iné povolania, a nielen povolania, kde, kde, samozrejme, že je nevyhnutné, aby ľudia pracovali vo dne, v noci a piatok, sviatok, bez ohľadu na, bez ohľadu na, na, na to, že iní ľudia v tom čase odpočívajú, môžu sa venovať svojim rodinám, spať, ísť na výlet alebo ísť nakupovať. To, to je niečo iné.
A je pomerne veľká skupina ľudí, ktorí takto musia pracovať, lebo, lebo sú v službe, sú policajti, sú hasiči, sú lekári, sú záchranári, sú sestričky, sú ľudia, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, ktoré nemôžu prerušiť výrobu.
No ale potom sú tu aj ľudia, ktorí pracujú v službách, v cestovnom ruchu, ktorý by podľa časti argumentácie predkladateľov mal nahradiť ten výpadok časový, alebo, alebo akýkoľvek, a tí, tí budú pokojne ďalej pracovať a budú pracovať aj, aj v nedeľu. Ľudia pracujúci v kultúre, umení, to je tiež množstvo ľudí, ktorí pracujú, a im nejdeme zakazovať prácu v nedeľu.
Prečo, prečo práve maloobchod? To je taká trochu zvláštna fascinácia práve maloobchodom, ktorá tu dlhodobo pretrváva, ale, ale zdá sa mi, že nie je to racionálne zdôvodnené, že prečo maloobchod áno a prečo, prečo maloobchod nie.
Potom je tu otázka, že prečo nedeľa, a teda ak sa o tom nechceme baviť ideologicky, tak potom prečo nie sobota. Prečo ten, prečo ten voľný deň nemá byť, nemá byť určený iným spôsobom, prečo, prečo práve nedeľa? No tak vieme, že to nie je úplne odtrhnuté od, od nejakých predstáv, náboženských predstáv v tomto prípade, čo je opäť legitímne, keď sa niekto, niekto podľa toho správa, ale teda mám pochybnosť, že je správne vnucovať to celej spoločnosti prostredníctvom zákona.
Pán poslanec Podmanický pri uvádzaní návrhu zákona hovoril, že aké to vlastne nemá, nemá nijaké vážne, vážne dopady, že, že sa zaviedlo, zaviedol zákaz predaja počas, počas sviatkov, ale (ruch v sále a zaznievanie gongu), ale tuto sa navrhuje neporovnateľne rozsiahlejší, rozsiahlejší počet dní, ktoré majú byť vylúčené, alebo v ktorých má byť zakázané pracovať, pracovať v maloobchode. Tých sviatkov, teda nepočítal som to, ale takých 10-12. (Reakcia z pléna.) Pätnásť, dobre, a nedieľ je možno 50, časť z nich pripadne na tie, na tie sviatky, čiže sa to ide zoštvornásobiť, štvornásobiť ten počet. Čiže aj tie dopady, ktoré, ktoré boli, budú podstatne, podstatne väčšie. A tie dopady, ale budú, budú nerovnomerné, lebo jeden je dopad na spotrebiteľa, ktorý bude mať menší komfort, menšiu možnosť, možnosť zaobstarať si, zaobstarať si nejaké tovary, ale tak samozrejme, že keď nebude si ich môcť zaobstarať v nedeľu, no tak si ich zaobstará, zaobstará v iný deň.
Bude mať, bude to mať dopad na tržby, a teda na podnikateľov, zamestnávateľov, ale ani ten asi nebude zásadný, lebo keď si naozaj niečo nekúpim v nedeľu, tak si to kúpim, kúpim v sobotu, ale to, na koho to nakoniec môže mať najvážnejší dopad, sú tí zamestnanci, lebo je možné, že predám rovnaký objem tovaru ako obchodník, ale keď ho nebudem predávať sedem dní, ale predám ho šesť dní, tak jeden celý deň nepotrebujem, nepotrebujem zamestnancov, aby, aby, aby boli v obchode, aby predávali, čiže je pravdepodobné, že to prispeje k zníženiu zamestnanosti, lebo v podstate asi to nebude mechanicky sedmina, ak vyblokujeme, vyblokujeme jeden zo siedmich dní, ale zamestnávatelia budú potrebovať menej zamestnancov, a to aj v prípade, že by povedzme na ten vyšší obrat vo zvýšených dňoch museli, museli zamestnať nejakých zamestnancov navyše, ale nepochybne to nebude toľko, ako potrebujú zamestnať, keď, keď ide, ide o predaj počas siedmich dní.
Je tam, je tam potom otázka, že teda ak sa takýto nejaký zákaz, či už v tom súčasnom rozsahu, alebo, alebo v rozsahu, ktorý je navrhovaný, teda v rozšírení o, o všetky nedele, má uplatňovať, tak aké tam majú byť, aké tam majú byť výnimky. Dnes tie výnimky sú definované práve v tej prílohe A, ktorá vymedzuje maloobchodný predaj, pri ktorom možno zamestnancom nariadiť alebo s ním dohodnúť prácu v dňoch ustanovených zákonom, a tam ide o maloobchodný predaj na čerpacích staniciach s palivami a mazivami a maloobchodný predaj a výdaj liekov v lekárňach a maloobchodný predaj na letiskách, prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, predaj suvenírov a predaj kvetov - zaujímavo vymedzený - 8. mája, 1. septembra a predaj kvetov a predmetov určených na výzdobu hrobového miesta 1. novembra.
Čiže keď si chcem uctiť položením kvetov alebo vencov, venca 17. november, tak vlastne nemôžem, alebo si musím kúpiť tie kvety deň vopred, ale 8. máj alebo 1. september môžem, alebo keď chcem SNP 29. augusta, tak tiež musím deň vopred. Čiže, čiže, veľmi, veľmi zvláštne sú tam vymedzené, vymedzené tie, tie výnimky.
A, samozrejme, že aj v krajinách, kde existuje zákaz predaja, či už počas sviatkov, alebo, alebo nedieľ, lebo áno, existujú také krajiny, tak tie výnimky sú rôznym spôsobom, spôsobom definované a týkajú sa, teraz budem citovať zo štúdie, štúdie INES-u: „turistických oblastí, rôznych podujatí, predajnej plochy obchodu, umiestnenia obchodu, napr. na železničných staniciach, obsadenia personálom, obsluha tvorená priamo majiteľom má často výnimku, predávaného tovaru kvetinárstva, predaj pečiva, záhradníctva, poskytovaných služieb a obmedzenia len na konkrétne hodiny niektorého, niektorého dňa.“
To je debata do prípadného, prípadného druhého čítania, ak by, ak by bolo, samozrejme, ja teda pevne dúfam, že žiadne druhé čítanie k tomuto návrhu zákona nebude, lebo si myslím, že by sme nemali nad ten rámec, ktorým už dnes štát zasahuje do slobodného rozhodovania ľudí, či už zamestnávateľov, alebo zamestnancov, im hovoriť, kedy nemôžu pracovať, lebo toto nie je nič iné ako to, že povieme ľuďom, kedy nemôžu pracovať, kedy nemôžu pracovať práve v určitom sektore, ktorý si z nejakého dôvodu za objekt svojho záujmu zobrala skupina politikov.
Ďakujem.

Pán predsedajúci, ďakujem pekne za slovo. Nerozumiem, prečo zákon za zákonom stále len teda máme nejak pocit, že vieme rozhodovať za ľudí, a tak niečo im prikážme, niečo im zakážme a my to vlastne vieme lepšie jak oni, veď nikde nie je napísané, že niekto musí ísť v nedeľu do obchodu, keď nechce. No má tú možnosť, a keď chce pôjde, keď nemá, nepôjde do obchodu a toto, nato netreba zakazovať.
Vnímam, že povedzme sú nejaké teda špeciálne nedele, jasné, ale aby, aby proste 54 dní v roku sa nedalo ísť do obchodu, to potom prináša ďalšie ešte veci, že čo zakážete. Veľké predajne, menšie predajne, alebo teda keď chcete podporovať ten turizmus, budú aj, aj tam, keď bude nejaký obchod zatvorený, proste celé je to také, toto je fakt dobrý, dobrý priestor nechať na ľudí. Ľudia nie sú hlúpi, každý sa vie rozhodnúť a vie si zariadiť svoj život podľa svojich predstáv. Niekto možno neslávi nedeľu, niekto slávi sobotu alebo nejaký iný deň v týždni.
A potom také, že tak ideme podporovať turizmus. Výborná myšlienka, ale nezačnime ho podporovať zákazom nedeľného predaja. To nemusí spolu súvisieť.
Ďakujem pekne.

Ja vám na záver prečítam list, ktorý sme, myslím, dostali všetci poslanci, je to list zo, od Slovenského národného strediska pre ľudské práva od pani Porubänovej.
Vážení poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, obraciam sa na vás v mene Slovenského národného strediska pre ľudské práva kvôli návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám, ktoré upravujú aspekty umelého prerušenia tehotenstva. Tento návrh je prezentovaný ako legislatíva na pomoc tehotným ženám, vo svojich ustanoveniach sa však opakovane snaží o obmedzenie prístupu k bezpečnému umelému, k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva, ktorý je prirodzeným obsahom práva na zdravie, ako aj práva na súkromný a rodinný život.
Hlavným poslaním strediska je sledovať a vyhodnocovať uplatňovanie ľudských práv a základných slobôd vrátane uplatňovania sexuálnych a reprodukčných práv. Napriek viacerým odporúčaniam a výzvam strediska na uplatňovanie sexuálnych a reprodukčných práv opätovne sa stalo predmetom politickej diskusie a legislatívnej iniciatívy poslancov a poslankýň Národnej rady Slovenskej republiky, ktorej cieľom je obmedziť prístup žien a dievčat k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva.
Pripravovaná právna úprava má viacero nedostatkov, je nesystematická a výrazným spôsobom zhoršuje uplatniteľnosť ľudských práv a základných slobôd, a to najmä práva matky dieťaťa a otca dieťaťa na súkromie, súkromný a rodinný život a do ochrany telesnej integrity matky dieťaťa.
Podľa Európskeho súdu pre ľudské práva sú práva nárokované v mene nenarodeného plodu nerozlučne prepojené s právami tehotnej ženy a je na zvážení štátu, ako upra... a je na zvážení štátu, ako upraví tieto kolidujúce práva.
Miera úvahy štátu však nie je neobmedzená, musí byť v súlade s povinnosťami štátu a zásah musí byť primeraný a vyvažovať záujmy plodu a tehotnej ženy, napr. rozhodnutie vo veci V, O proti Francúzsku a rozhodnutie vo veci A, B a C proti Írsku. Túto povinnosť prízvukuje zákonodarcovi aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojom náleze tvrdí, že hodnota spätá s ochranou nenarodeného života nestojí a vzhľadom na formu svojho ústavného vyjadrenia ani nemôže stáť a priori vyššie ako iné ústavné práva, princípy a hodnoty súvisiace s problematikou umelého prerušenia tehotenstva, in concreto právo na súkromie v jeho celostnom chápaní.
Súčasná právna úprava umelého prerušenia tehotenstva dostatočne upravuje stret práva matky na súkromie a práva plodu na ochranu ešte pred narodením. Rovnaký názor zastáva aj Ústavný súd Slovenskej republiky, aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Navrhovatelia právnej úpravy pri vypracovaní návrhu na vydanie zákona o pomoci tehotným ženám nezohľadnili vyššie uvedené princípy ustanovené judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Akékoľvek zmeny v oblasti umelého prerušenia tehotenstva musia prihliadať na práva a právom chránené záujmy ženy, ako aj na najlepší záujem dieťaťa. Zmeny by mali byť systematické, reflektovať potreby spoločnosti a byť výsledkom odbornej diskusie a participatívneho procesu.
V mene strediska si vás preto dovoľujem vyzvať, aby ste nepodporili navrhované znenie zákona o pomoci tehotným ženám. Prijatím navrhovaných zmien by došlo k ďalšej polarizácii spoločnosti bez riešenia skutočných problémov, ktoré trápia tehotné ženy, matky a tých ľudí, ktorí sa rozhodujú o založení rodiny na Slovensku.
A hlasovanie určujem na zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem pekne. Ja chcem len zdôrazniť jednu dôležitú vec, ktorú tam padla od kolegu, že čakacie lehoty naozaj nie sú v súlade s medicínsky založenou praxou a praxou založenou na dôkazoch a spôsobujú naozaj oneskorené poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Krajiny, ktoré majú najvyššiu úroveň zdravotnej starostlivosti v Európe, uveďme príklad pri severských krajinách, ktoré tu padli, naozaj nemajú žiadne lehoty.
Toľko, ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem pokračovať v čítaní odborných stanovísk.
Ale ešte predtým by som reagoval na pána kolegu Szőllősa, ak som správne vyslovil vaše meno, prepáčte, ak to bolo, ak som sa pomýlil, čo ste reagovali ešte na predchádzajúcu rečníčku. Prosím, povedzte mi vo faktickej ešte raz, ako to bolo, lebo vy ste povedali niečo také, že tým, že nepredĺžime povinnú čakaciu lehotu pred potratom, tak tým ženám neumožníme o potrate rozmýšľať.
To je dosť zaujímavá myšlienková ekvilibristika, predpokladám, že viete, že ženy rozmýšľajú aj bez toho, aby ste im to povolili alebo napísali do zákona, ak neviete, tak si to nechajte, prosím, vysvetliť od svojich kolegýň.
No teraz k tomu, čo chcem prečítať. Pani predkladateľka, pozdravujú vás zo... občianskeho združenia Ženské kruhy a napísali mi niekoľko argumentov, ktoré nám odkazujú.
O tej čakacej lehote. Novela zavádza čakaciu lehotu, a tak teda táto odpoveď dá aj odpovede pánovi kolegovi Šefčíkovi. Áno, novela zavádza čakaciu lehotu 96 hodín pre všetky štádia tehotenstva s výnimkou, citujem, bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života ženy. Nie je pravda, že mŕtvy plod sa automaticky posudzuje ako bezprostredné ohrozenie zdravia a života. Napríklad pri zamĺknutom potrate do 12. týždňa tehotenstva jedným z možných postupov, ak si to žena želá, čakať, kým sa samovoľne spustí krvácanie. Tento proces môže pod odborným dohľadom trvať aj niekoľko týždňov. Taktiež v neskorších štádiách tehotenstva môže dôjsť k úmrtiu plodu. Napríklad ak žena čaká dvojičky, tak pokračuje v tehotenstve, a to z dôvodu, aby donosila aspoň jedno dieťa. Samozrejme, že riziká sú vysoké.
Novela veľmi prísne vymedzuje výnimku zo štvordňovej čakacej lehoty na bezprostredné ohrozenie zdravia alebo života ženy. No kto to bude posudzovať? Čiže v tomto prípade bolo možné čakať a v inom nie. Novela zároveň požaduje, aby dodržiavaním čakacej lehoty 96 hodín od odoslania hlásenia, čiže po tom, ako už žena vyjadrila informovaný súhlas so zákrokom, kontroloval okrem ministerstva zdravotníctva aj orgán, ktorý má ešte len určiť samostatný predpis. Je teda jasný zámer predkladateľov, že sa bude prísne posudzovať, či nedošlo k skráteniu lehoty neopodstatnene. Výsledky kontroly sa majú zverejňovať raz ročne.
Moja vsuvka. Som zachytil, pani predkladateľka, že ste navrhli, že ak by teda, ak to správne interpretujem, že ak by hrozilo, že tých 72 hodín nebude dodržaných, tak že nech dáme pozmeňovák, že to môže byť len 48 hodín.
Ak teda máte takúto dobrú vôľu, tak ja navrhujem iný postup. Ten môj návrh ako spravodajcu je vrátiť na prepracovanie, to znamená, že to môžte podať o mesiac opäť. Takže ak naozaj je z vašej strany dobrá vôľa, zahlasujte za môj návrh, prepracujte to a predložte to v takom znení, ktorý je aspoň trošku akceptovateľný.
A keď naozaj chcete široký konsenzus, hovorím vám, urobme z toho zákon o partnerskom spolužití a pomoci tehotným ženám. Spravme taký zákon, ktorý, kde ustúpia obe strany. Približne v 22. až 23. týždni tehotenstva sa robí, sa, sa robí morfologický ultrazvuk za účelom odhalenia veľkej časti vád nezlučiteľných so životom, alebo ťažkého poškodenia zdravia plodu. Takéto tehotenstvo neohrozuje ženu na zdraví a živote bezprostredne, ale môže ju ohroziť v neskorších štádiách tehotenstva alebo pri pôrode, napríklad ak dôjde k úmrtiu plodu v maternici alebo iný typ pôrodu ako cisárskym rezom... ako cisárskym rezom nebude možný, napríklad kvôli polohe plodu, nadmernej veľkosti hlavy, zrastených plodov alebo orgánov, ktoré sa vyvíjajú mimo brušnej dutiny a podobne. Ukončenie tehotenstva z dôvodu závažných vývojových vád plodu zákon umožňuje iba do 24. týždňa tehotenstva. Žene zostáva už teraz veľmi málo času na rozhodovanie, či bude, alebo nebude v tehotenstve pokračovať, ak sa tieto vady odhalia počas morfologického ultrazvuku v 22. resp. v 23. týždni tehotenstva. V takomto prípade sú 4 dni na povinné čakanie mimoriadne veľa, navyše v prípade ukončenia tehotenstva z dôvodu vývojových vád je povinná čakacia lehota novinka. Doteraz sa čakacia lehota vzťahovala len na interrupcie na požiadanie a len do 12. týždňa tehotenstva. Ak sa príjme novela v navrhovanej podobe, tak výsledkom bude, že niektoré ženy reálne ukončenie tehotenstva z dôvodu vážnych vývojových vád nestihnú. Budú tak donútené pokračovať v tehotenstve, ktoré môže v neskoršom štádiu ohroziť ich zdravie či priamo život, nevraviac o traumatickej stránke takéhoto vynúteného pokračovania v tehotenstve. Pán Šefčík, dúfam, že už máte odpoveď na svoju, ktorý bod je stredoveký. Z krajín, kde majú čakacie lehoty alebo podobné úpravy, kde môžu byť, kde môžu byť vykonávané interrupcie len pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života ženy, vieme, že tieto zákony odďaľujú poskytovanie zdravotnej starostlivosti, v dôsledku toho ženy zomreli, prišli o maternice, mali závažné infekcie až sepsu, v dôsledku čoho im zlyhali napríklad obličky alebo museli dostať transfúziu krvi. Mnohé už následne nikdy nemohli otehotnieť, aj keby si to želali. Rovnako ako Slovensko aj tieto krajiny boli medzi medzinárodnými ľudskoprávnymi výbormi OSN opakovane napomenuté, že čakacie lehoty sú neodborné, poškodzujúce a majú ich zrušiť.
Pani poslankyňa Andrejuvová hovorila o tom, ako sú čakacie lehoty rozšírené v celej Európe, čo však nie je pravda. Taktiež neuvádza, že vo väčšine krajín sa týkajú výlučne interrupcií na požiadanie. Tiež sa už jej nehodí povedať, že v krajinách, ktoré spomenula, je interrupcia na žiadosť ženy možná v Holandsku do 22. týždňa tehotenstva, v Belgicku a v Nemecku do 14. týždňa tehotenstva. Dúfame, že nám pani poslankyňa nechce dávať za vzor Albánsko s dvojnásobnou materskou úmrtnosťou, ako má Slovensko. Krajiny s najnižšou materskou úmrtnosťou nemajú čakacie lehoty, sú to severské krajiny. Napríklad Švédsko umožňuje ukončenie tehotenstva na žiadosť ženy do 18. týždňa tehotenstva. Ak chcete otvárať diskusiu o predlžovaní lehôt, je tu priestor aj na predloženie dostupnosti legálnej interrupcie, nakoľko Slovensko patrí ku krajinám s najprísnejšími časovými limitmi v rámci Európskej únie.
Pani Záborská, ešte raz, Slovensko patrí ku krajinám s najprísnejšími časovými limitmi v rámci Európskej únie.
Čo sa týka reklamy. Ak reklamu zákon definuje nasledovne: „Je to predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo s inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu.“ To je citácia zo zákona. Neznamená to teda, že musí ísť o reklamu platenú. Z etického kódexu zdravotníckeho pracovníka je jasné, že reklama sa vzťahuje aj na služby, ktoré poskytujú lekári. Reklama a inzercia súkromnej praxe, zdravotníckych zariadení a používaných diagnostických a liečebných metód sú povolené. Novela zakazuje nasledovné: „Zakazuje sa reklama na potrebu alebo dostupnosť umelého ukončenia tehotenstva a služby alebo tovary poskytované alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva. Inak povedané, oznámenie v každej podobe na potrebu alebo dostupnosť umelého ukončenia tehotenstva, na služby alebo tovary poskytované, alebo ponúkané na účely výkonu umelého ukončenia tehotenstva.
Ak toto nie je zákaz informácií, tak už nevieme čo. Lekárom hrozí za porušenie tohto zákazu pokuta až do výšky 66 400 eur. To je v zákone o reklame. Ako ženy matky sme rozhorčené, že niekto takýto zákon nazve o pomoci tehotným ženám a chce vymeniť naše zdravie za sociálnu pomoc alebo jednorazovú zľavu na ŠPZ.
Toto nám napísali matky troch detí.