Videokanál klubu

Ďakujem pekne. Dovolím si požiadať členov zahraničného výboru, aby sa o 12.05 stretli v miestnosti č. 147, máme zasadnutie. Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Je pravda, že Winston Churchill sa na adresu svojho predchodcu a rokovania v Mníchove vyjadril takto, že tam mal možnosť vybrať si medzi vojnou a hanbou, vybral si hanbu a dostal vojnu, to je fakt. Ale čo sa týka vašej toľko akcentovanej ochoty Sovietskeho zväzu pomôcť Československu, je pravdou aj to, že príčetní politici v Európe vedeli, čo znamená pomoc Stalinovho Sovietskeho zväzu. Toho Stalinovho Sovietskeho zväzu, ktorý bez príčiny a bez akejkoľvek viny popravoval vlastných občanov a väznil ich v koncentračných táboroch. A to, ako Stalinov Sovietsky zväz pomohol Československu, o tom sa presvedčili potom v roku 1948, keď s pomocou Stalinovho Sovietskeho zväzu sa dostali k moci českí a slovenskí komunisti a uvrhli našu krajinu na 41 rokov do okov neslobodného režimu.

Ďakujem veľmi pekne.
Pán poslanec Blaha, ja veľmi oceňujem, že potvrdzujete Katyň, že sa udiala, že tam vlastne Rusi vyvraždili všetku poľskú generalitu a inteligenciu. To je od vás obrovské gesto, ktoré ste teraz spravil, a myslím, že môžem byť aspoň v tomto u vás, na vás právom hrdý. Ja by som bol rád, keď už spomínate mňa, ako som vás urazil, vášho otca, tak nájdite mi v rozprave, kde som také niečo spomenul, lebo ja o tom neviem. Tak ak mi takéto niečo, takéto video nájdete, tak máte u mňa kartón šampanského, lebo doteraz sú to len vaše prázdne žvásty.
A spomínali ste aj Patrika Linharta, nášho trójskeho koňa koalície, tak hold robí, ako mu kážete.

Ďakujem pekne za možnosť vystúpiť aj pri takomto nezmyselnom návrhu.
Viete, ja som dlho rozmýšľal, že čo spája našu kvázi ľavicu, ktorú predstavuje SMER – sociálna demokracia, a kvázi tú našu extrémnu pravicu. Veď videli sme fotky, kde náš poslanec Blaha s pánom Kotlebom sa družne objímali na protestoch a pomaly si hladkali chrbáty. A fakt mi to nedávalo zmysel. Však veď pred osemdesiatym deviatym sa veľmi bojovalo proti fašistom, boli tu oslavy Slovenského národného povstania, hrdo sa partizáni bili do hrudníkov, akí boli oni silní ľavičiari, ale boli vlastne komunisti, socialisti.
Potom príde rok 2021, pandémia, ľavičiari sa s týmito extrémnymi pravičiarmi objímajú a organizujú spolu protesty. Nedávalo mi to nejaký veľký zmysel. Potom som narazil na jednu knižku. Ja čítam rád knižky, aj ktoré nie sú kvázi z toho liberálneho spektra alebo toho slobodného. Sú aj také konzervatívnejšie a dostal som knižku, že Licencia na zabíjanie do mojej schránky. Je to knižka o sprísňovaní potratov, resp. o tom, aké potraty nie sú správne. Ja si to zase nemyslím, ale to je iná téma. Paradoxne, v tejto knižke je aj veľa vecí, s ktorými súhlasím a ktoré sú podľa mňa fakt. A ja si dovolím prečítať krátky úryvok z tejto knižky, lebo asi by som nedokázal povedať tak presne, ako je to v tejto knižke vypísané a normálne, ak je ten autor, tak mu dávam klobúk dole a má odo mňa fľašku minimálne nejakého dobrého koňaku za tento text. A dovolím si to prečítať.
Die Sowjetunion, unser Vorbild und Freund. Sovietsky zväz, náš vzor a priateľ. Veľmi rozšíreným mýtom, ktorého propagátormi sú predovšetkým súčasní radikálni ľavičiari a nimi ovládané médiá, je tvrdenie, že Adolf Hitlter bol akýsi pravičiar a že ideológia, ktorú stelesňuje tzv. nacizmus, je ideológiou so skrz-naskrz pravicovým pôvodom. Neonacisti sú neraz, paradoxne, označovaní za pravicových extrémistov, hoci ich heslá sú priam skopírované z diel klasikov marxizmu. A pritom nejeden historik, ktorý sa seriózne zaoberal koreňmi Hitlerovho diela, neváhal označiť Hitlera za presvedčeného boľševika v nemeckom prostredí. Dokonca jeden z najvýznamnejších poľských intelektuálov 20. storočia Józef Mackiewicz navrhoval kvôli nevôli svojich ľavicových kolegov zo spisovateľského a novinárskeho prostredia, aby sa Hitlerova ideológia označovala trefnejším termínom, national boľševizmus, pán Blaha.
Socializmus bol jedným z troch základných pilierov Hitlerovej ideológie. Ďalšími dvoma piliermi bol nacionalizmus a rasizmus. Hitler bol usilovným žiakom Marxa a Engelsa. Priznáva sa k tomu v knižnom rozhovore pod názvom Rozhovory s Hitlerom, ktorého autorom je Hermann Rauschning. V knihe Rauschning cituje tieto Hitlerove slová: "Naučil som sa veľmi veľa vďaka marxizmu, čo sa nebojím priznať. Rozdiel však spočíva v tom, že ja som skutočne uviedol do života všetko to, o čom tí šuflikanti a písalkovia iba nesmelo bľabotali." Neviem, či ste vtedy žil, pán Blaha. Celý národný socializmus je na tom založený.
Hitler vysvetlil Rauschningovi taktiež to, prečo po prebratí moci v januári ´33, 1933 vydal rozkaz, aby boli radoví nemeckí komunisti bez problémov a formalít prijímaní do radov NSDAP. Nemci sa nikdy nezboľševizujú, no boľševizmus sa stane odnožou z národného socializmu. Veď s boľševizmom nás omnoho viac spája, ako rozdeľuje. Malomeštiacky sociálny demokrat či odborový predák sa nikdy nestane národným socialistom, ale komunista bude bezchybným národným socialistom.
Hitler bol skutočným a nadšeným zástancom socializmu a z tejto politickej vízie prebral všetky podstatné body do svojho programu. Revolučnosť, diktátorskú koncepciu moci, myšlienku vedúcej úlohy strany, nenávisť ku kapitalizmu, triedny boj adoptovaný vo forme boja o rasovú čistotu. Nacizmus sa od svojho počiatku deklaroval ako radikálne socialistické hnutie založené na nasadení robotníkov. Zároveň však národný socializmus, v skratke nacizmus, bol v istej opozícii oficiálnemu internacionálnemu socializmu.
To, že Hitler neskôr bojoval s boľševizmom, nesúvisí s jeho odporom voči marxisticko-leninským východiskám, s ktorými sa plne stotožňoval. Neskorší odpor k boľševikom súvisel s jeho posadnutosťou rasovým bojom a tým, že boľševizmus začal pokladať za židovskú kreáciu marxizmu. George Watson, jeden z popredných britských bádateľov a historikov 20. storočia, správne poznamenáva, že Hitlerom vytvorený národný socializmus bol vlastne neteoretický marxizmus. Socialistická tvár nacizmu je pre ľavičiarov tak problematická, že vyvíjajú dlhodobo enormné úsilie, aby presvedčili, že svet, že Hitler bol všetko možné len nie nadšený socialista. Je naozaj veľkým paradoxom našich čias, že z ľavicového diktátora Hitlera spravili súčasné ľavicové elity prostredníctvom im poplatných novinárov a historikov presvedčeného pravičiara a z jeho pravicových odporcov z dôstojníckeho zboru Wehrmachtu, z radov proruských zemanov či diplomatického zboru urobili ľavicových milovníkov pokroku.
Takže, páni a dámy, nestotožňujem sa so všetkým v tejto knižke, čo je písané ohľadom potratov a iných vecí, ale čo sa týka zdroju a toho gra, koreňa, odkiaľ pochádzajú tieto ideológie, ktoré reprezentuje pán Blaha, sú v podstate len takým mutantom fašizmu, ktoré reprezentoval Hitler.
Ďakujem veľmi pekne za vaše vypočutie a teším sa na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne.
Takže, pán Blaha, pán Blaha s ďalšími boľševikmi, čo prekrúcajú dejiny, nám tu dali návrh zákona v parlamente. Opäť nie návrh, ktorý by mal pomáhať ľuďom, ale iba návrh z vášho úchylného repertoáru. Čiže deň mníchovskej zrady, ja schválne budem hovoriť o konkrétnom národe a nie o Zväze sovietskych socialistických republík. A teda ako mohli dodržať aj západné veľmoci aj nejakú dohodu, keď vtedajšie Československo malo zmluvu o pomoci, o ochrane z roku 1935 aj s Rusmi? Ako mali reagovať, keď dobre vedeli, že práve Rusi, čo nás neskôr mali oslobodzovať, tak najprv boli kamoši s Hitlerom a plánovali si rozdeliť Európu? Veď sme videli, čo urobili s Poľskom, vyvraždili celú generalitu v Katyni, povraždili ľudí. Ako mali konať, keď oni nepredpokladali, že práve Rusi ako taký slovanský národ sa rozhodujú tak anektovať iné, ostatné slovanské národy, to mi nedáva žiadny zmysel. Čiže miesto súdržnosti Slovanstva, ako vy sa oháňate, ktoré najprv Stalin sľuboval, tak poslal svojich Rusov osloboditeľov rozkrádať, znásilňovať, ale aj vraždiť Slovanov iných slovanských štátov.
Takže, pán Blaha, toto nebola zrada od ruského národa, od ruských osloboditeľov, sa pýtam. Ešte nesvietite na tabuli hanby v Historickom ústave Slovenskej akadémie vied, kde ste bol akože vedeckým pracovníkom. Lebo mimochodom aj upratovačka, ktorá tam pracuje, si môže dávať prívlastok, že je vedec, keďže pracuje na Slovenskej akadémii vied? Čapice hore, Slovensko dole.

Tak ďakujem kolegom za faktické.
Ja ešte k pani Pleštinskej. Ja som bol v Starej Ľubovni asi pred dvomi týždňami zhodou okolností, ja som úplne že uchvátený, jak to mesto, jak to mesto sa rozvíja. Hlavne teda moja téma je šport, tak sme si pozerali športoviská a majú to tam veľmi, veľmi fajn podchytené a s tým súvisí teda aj budovanie týchto cyklotrás. Takže to je výborný príklad.
A všeobecne k novým krokom, už tu bolo viackrát povedané, toto je vykročenie. Toto nie je, ako nemôže predsa skončiť, že tu uzákoníme 1,5 metra a koniec a hotovo, hej? Toto je vykročenie. Všetky návrhy, ktoré sú, uvítame a budeme sa nimi zaoberať. Už máme aj my nejaké ďalšie pripravené, ktoré chceme komunikovať s odborníkmi, a budeme v tejto aktivite pokračovať.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, vo svojom vystúpení sa chcem povenovať aj ďalším rozmerom tejto novely, nielen pertraktovanému jednému a pol metru.
Z výsledkov prieskumu ministerstva školstva, ktoré boli pred pár dňami zverejnené, vyplýva, že Slováci sa najčastejšie venujú cyklistike. To je celkom inak zaujímavé zistenie, všetci by sme možno tam očakávali futbal, hokej. Nie, je to cyklistika. No a štvrtý je tenis, si neodpustím teda poznámku.
Cyklistika je populárna aj vo vyspelých krajinách v zahraničí, či už ide o Dánsko, Holandsko, Belgicko a tak ďalej.
Vidíme teda aj na Slovensku, že záujem o cyklistiku, či už cyklodopravu, alebo cykloturistiku, je naozaj veľmi veľký. Cyklodoprava má aj veľký význam v oblasti ekológie a vplývania na životné prostredie. Jednoducho je ekologickejšie, keď ľudia do škôl alebo práce idú na bicykloch, nejdú na autách alebo na motorke.
Ak ste si niekedy navštívili náhodou metropolu Dánska Kodaň alebo iné európske metropoly, kde veľa ľudí využíva cyklodopravu alebo spôsob prepravy, možno ste si všimli, že je tam menej áut a tým pádom oveľa menej sa znečisťuje životné prostredie. Nie sú tam zápchy dopravné a predovšetkým stres za volantom alebo strácanie času. Samozrejme, cyklistika nie je jediný dôvod, prečo tomu tak je, ale vzhľadom na percento ľudí, ktorí využívajú cyklodopravu, je dosť podstatný. Podľa cykloreportu z roku 2017 v Kodani až 62 % obyvateľov využívalo bicykel na ceste do práce alebo do škôl. No, viete si predstaviť v Bratislave, že by 62 % ľudí išlo na bicykloch do práce? No asi veľmi nie.
Ako športovec nemôžem nespomenúť vplyv pohybu a športových aktivít na fyzické a psychické zdravie ľudí. Určite každý zamestnávateľ by chcel mať vo svojom pracovnom kolektíve oddýchnutých ľudí a nie ľudí vystresovaných, ktorí prídu na aute, práve z toho, jak sa kde pohádali s kým na križovatke. Preto ak chceme podporovať zníženie emisií a počtu áut na cestách alebo fyzickú a psychickú pohodu obyvateľstva, pomôže nám k tomu zdravá, rozumná podpora cyklodopravy, postavená na dátach.
Keď sa však pôjdete spýtať ľudí do ulíc, čo ich odrádza od jazdy na bicykli, tak najčastejšie budú menovať dve veci – nedostatočnú sieť cyklociest a bezpečnosť. Toho ostatne sa tu už dotkli aj kolegovia v príspevkoch. Ľudia sa jednoducho boja vyjsť na cesty, aby ich nezrazil kamión, auto, ktoré okolo nich prefrčí, a podobne. Bohužiaľ, sme v posledných mesiacoch boli svedkami aj viacerých tragických nehôd cyklistov na našich cestách.
Rozvoju cyklodopravy a siete cyklociest sa prioritne venuje plán obnovy v komponente o udržateľnej doprave, kde je napísané: "V rámci plánu obnovy sa očakáva vystavanie novej cyklistickej infraštruktúry v intraviláne aj extraviláne miest a obcí v dĺžke aspoň 200 km, s dôrazom na budovanie bezpečnej segregovanej infraštruktúry s najväčším potenciálom na zvýšenie podielu cyklistickej dopravy na deľbe celkovej prepravnej práce. Do cieľa budovania cyklistickej infraštruktúry sa započítava aj výstavba zhruba päťtisíc bezpečných parkovacích miest pre bicykle v stojiskách na železničných staniciach a zastávkach, ktoré umožnia skvalitniť prestupy medzi cyklistickou a železničnou dopravou", alebo aj eurofondy zamerané na cyklodopravu.
Uvedené už tu zmienil pred chvíľou v poznámke kolega Svrček, že máme na Slovensku veľa čo riešiť v tejto oblasti. Na jednej strane financovanie je pripravené, na druhej strane kopec legislatívy nám bráni v týchto možnostiach využiť momentálne eurofondy. A tu nás čakajú teda že veľké úlohy. Aj pre nás pre Národnú radu.
My poslanci parlamentu môžeme prioritne pomôcť oblasti bezpečnosti. Preto sme spolu s kolegami predložili túto novelu zákona, ktorá má otvoriť diskusiu o zvýšení bezpečnosti na cestách. Je to ale iba prvý krok, ako motivovať väčší počet ľudí využívať bicykle a iné dopravné prostriedky zahrnuté v novele zákona na našich cestách.
V zákone bude definované, že vodič pri predchádzaní cyklistu, chodca, vodiča malého motocykla, samovyvažovacieho vozidla a vodiča kolobežky s pomocným motorčekom musí prihliadať najmä na rýchlosť, druh svojho i predchádzaného vozidla, poveternostné podmienky a stav a povahu vozovky, pričom naša novela definuje aj, že dostatočný bočný odstup pri predchádzaní vodiča malého motocykla, cyklistu alebo chodca je spravidla najmenej jeden meter pri najvyššej dovolenej rýchlosti do 50 km a v ostatných prípadoch 1,5 metra.
Osobne som presvedčený, že táto novela má okrem definovania bočného odstupu aj veľký edukačný rozmer. Už niekoľko mesiacov sa v spoločnosti vedie diskusia o pravidle 1,5 metra. Aj na pôde parlamentu sme o tom už viackrát diskutovali. Dokonca SaS už pred pár rokmi navrhlo toto pravidlo z opozičných lavíc. O tom ešte možno trochu neskôr pri návrhu SMER-u. Táto novela sa určite dostane aj do výcviku v autoškolách, čo je dôležitý rozmer pri vzdelávaní nových vodičov.
Ako som spomínal, je to prvý krok, je to vykročenie, ako docieliť väčšiu bezpečnosť na cestách. Som presvedčený, že nemôže byť posledný, a preto sa do budúcna potrebujeme venovať aj ďalším rozmerom, ktoré spôsobujú nehody na cestách, a diskutovať o možnostiach, ako zabezpečiť čo najväčšiu bezpečnosť na cestách pre všetkých.
Na konci dňa je však najdôležitejšie to, ako sa my všetci na tých cestách správame, či cyklisti, chodci, vodiči, jednoducho každý účastník cestnej premávky. Niekedy to, že sa ponáhľať môže iného stáť život. Chcem preto z tohoto miesta pripomenúť aj tento rozmer, aby sme brali ohľad na slabších a boli k sebe viac tolerantní aj na týchto cestách.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som chcel len pre záznam uviesť opravu hlasovania č. 8, keď zariadenie ma vykázalo, že hlasujem proti, ale hlasovala som za.

Ďakujem veľmi pekne. Ja len chcem oznámiť, že po dohode s predkladateľom bude hlasovanie o tomto návrhu zákona zajtra o 11.00 hod.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pán kolega Blcháč, viete, vy ste tu spomenul, že koľko dávate peňazí v Liptovskom Mikuláši do športu, myslím, že 1,5 mil. ste uviedol, len treba mať na zreteli to, že to je nejaká... vaše politické rozhodnutie v meste, ja neviem, ako to máte štruktúrované, a v každom prípade máte to rozdelené pre nejaké športy, zrejme, zrejme podporujete aj prevádzku niektorých, niektorých zariadení ako obvykle sú plavárne alebo hokejové štadióny, no ale rozdiel voči tomuto, voči tomuto novému zákonu bude v tom, že tam vy sa rozhodnete iba o tom, či mesto toto umožní - a pre všetkých rovnako. Toto je ten rozdiel, že takto vy poviete, dáme do futbalu toľko, do hokeja toľko, ale trebárs do... na karate a na nejaké bojové športy nedáte nič. Ale pokiaľ podnikatelia v týchto športoch – a umožníte im odpočítavať z prevádzky daň zo stavby – sa rozhodnú prevádzkovať bojové športy, prevádzkovať futbal, tak budú mať všade rovnaké podmienky. Toto je dôležité.
A druhá dôležitá vec je tá, že treba sa pozerať aj za kopec, za horizont. Prijatie tohoto zákona umožní obciam zrušiť túto daň, čo bude znamenať pre obce a pre investorov lepšiu možnosť získavania podnikateľov, ktorí budú chcieť investovať do športovej infraštruktúry. A toto je tiež jeden z hlavných cieľov tejto zmeny, a ktorý, ktorý si potom budete môcť vykonávať v politike miest a obcí.
Ďakujem.