Videokanál klubu

Vážený pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, ja v podstate chcem len podať procedurálny návrh a chcem ho povedať hlavne kvôli tomu, lebo aj dneska mimoriadne zasadal výbor pre ľudské práva a výbor pre sociálne veci, lebo boli na poslednú chvíľu, lebo naozaj dneska boli niektoré mediálne informácie podané a vlastne sme chceli, aby do hlasovania o ombudsmanke to bolo vyjasnené alebo vysvetlené.
Myslím si, že ten čas bol veľmi krátky a napriek tomu ešte nie sú všetky veci jasné a to aj kvôli tomu, lebo prieskum, ktorý bol medializovaný, nie je ukončený a čakáme na tú správu a predpokladám, že v priebehu troch-štyroch-piatich dní bude vypracovaná, kde si vieme porovnať tie informácie, či boli relevantné, alebo nerelevantné.
Preto k osobám jednotlivých kandidátov na komisára pre deti, vzhľadom k tomu, že boli medializované viaceré podozrenia, ku ktorým by jednotliví kandidáti mali dostať časový priestor sa vyjadriť, chcem upozorniť, že sa nejednalo len o jedného kandidáta, ku kandidátom na komisára pre osoby so zdravotným postihnutím podozrenia síce nevznikajú, avšak vzhľadom na to, že materiál je vedený pod jednou parlamentnou tlačou, nie je procesne možné hlasovanie o jednotlivých voľbách oddeliť. Preto podávam procedurálny návrh na hlasovanie o parlamentnej tlači 786 návrh na voľbu komisára pre deti a komisára pre osoby so zdravotným postihnutím, aby sa presunulo na deň 9. 12. 2021 o 17.00 hodine.
Ďakujem.

Pán poslanec Pročko, no zjavne máme dosť odlišné kritériá toho, čo považujeme za nechutné. Zaujímavé je, že ako sa vyvíja tvoj pohľad na nezávislosť, pretože po jednej zo správ pani Márie Patakyovej, ombudsmanky, za ktorú si nezahlasoval, ja som bol veľmi prekvapený, lebo u teba som nepredpokladal nejaké ideologické dôvody, si mi to vysvetlil tým, že je politický nominant a na takomto mieste by nemal byť politický nominant a pani Patakyová bola navrhnutá MOST-om. No bola navrhnutá MOST-om, ale myslím si, že vykonáva svoju robotu dobre a je správne, že si zaslúži podporu a netreba hľadieť na to, že kto ju navrhol. Teraz zrazu ti nevadí, že komisára pre deti alebo komisárku pre deti budeme voliť na návrh politikov, bude ju voliť parlament a opäť, dokonca je to poslankyňa Národnej rady, ktorú ty ideš voliť. No ale však môžu sa názory vyvíjať, ja ti to neberiem, škoda len, že si nereagoval v podstate na nič z toho, o čom som vo svojom vystúpení hovoril.
Pani poslankyňa Kozelová, áno, žiaľ, bude to politická voľba, podľa mňa nie je problém v tom, že volí Národná rada, kto iný by mal komisára ustanovovať, problém skôr vidím v tom, ako k tomu pristupujeme, a teda že nebudeme sa rozhodovať na základe porovnania nejakých odborných kritérií, etických kritérií, kompetentnosti, doterajšieho pôsobenia, ale budeme sa rozhodovať alebo budete sa rozhodovať aj vy politicky. Je to škoda pre ten úrad.

Ďakujem pekne za apel kolegu Dostála na nás všetkých pri voľbe komisára pre deti. V posledných dňoch som postrehla statusy na Facebooku a príspevky na Instagrame. Mnohí, mnohí z nás k téme domáceho násilia a z ponúknutých kandidátov je tam vidieť zjavný kontrast v prístupe k tejto téme, kde jedna z kandidátok, pani Hatráková, sa vyjadrila, že pri násilí na deťoch, v rodinách a v intímnom vzťahu sa podľa nej nedá hovoriť o striktnom rozlišovaní rolí obete a páchateľa, voči čomu sa ohradila aj psychologická obec. A potom tu máme druhú kandidátku, ktorá sa týmto obetiam citlivo dlhodobo venuje a nebagatelizuje túto tému. Tak chcela som len tento kontrast dať na povedomie, pretože toto je naozaj téma dňa. Ďakujem.

Vážené kolegyne, vážení kolegovia, stojí pred nami úloha zvoliť novú komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím a novú komisárku pre deti a chcel by som apelovať na vašu zodpovednosť a na to, aby ste si uvedomili, že stojíme pred dôležitým rozhodnutím. Nevolíme nejakého úradníčka, ktorého možno o pol roka len tak odvolať, keď usúdime, že nevykonáva svoju funkciu dobre. Nevolíme dokonca ani ministra alebo nedávame dôveru ministrovi alebo členovi vlády, pretože člena vlády môže parlament odvolať vyslovením nedôvery, ak usúdi, že si svoju funkciu nevykonáva dobre. Volíme dôležité nezávislé funkcie, ktoré budú stáť na čele dôležitých nezávislých úradov a budú tam šesť rokov ťažko odvolateľné, ťažko to rozhodnutie, ktoré urobíme dnes, budeme môcť neskôr zmeniť. A agendu, ktoré majú tieto úrady na starosti, teda chrániť práva detí a chrániť práva osôb so zdravotným postihnutím, sú mimoriadne dôležité. Tvoria súčasť ochrany základných ľudských práv a slobôd.
Na kandidátku na komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím je, kandiduje iba doterajšia pani komisárka Zuzana Stavrovská. Čo sa týka komisára pre deti, budeme si vyberať zo siedmich kandidátok a kandidátov. Ja som jednu z tých kandidátok navrhol, ide o pani Máriu Vargovú, psychologičku, riaditeľku Národného koordinačného strediska pre riešenie problematiky násilia na deťoch. Stojím si za tou kandidatúrou. Je to návrh, s ktorým prišla Liga za duševné zdravie a ďalšie organizácie, a ja som si ten návrh osvojil a aj po vypočutí, aj po tom, čo sme si mali možnosť pozisťovať ďalšie veci o kandidátkach a kandidátoch, stojím za týmto návrhom, budem ju voliť a odporúčam to aj vám, ale teda nevystupujem preto, aby som vás presviedčal, určite máte jasnú predstavu o tom, koho budete voliť a kto si zaslúži vašu dôveru.
Vidím tam aj ďalšie dobré kandidátky alebo ďalšiu dobrú kandidátku a kandidáta. Keby nekandidovala Mária Vargová, tak by som bez väčších problémov a rád dal svoj hlas Natálii Blahovej. Vidím úprimný záujem o tému a mám dôveru aj v kandidáta Ondreja Prostredníka, ale nemyslím si, že všetky kandidátky si dôveru zaslúžia. Nebudem hovoriť konkrétne, ale chcel by som skôr hovoriť o kritériách, podľa ktorých by sme sa mohli a mali rozhodovať.
Nepochybne komisárom by sa mal stať odborník, ktorý téme rozumie. Myslím si, že bolo by dobré, ak by to bol človek, ktorý sa téme detí venuje celý život, že jeho úsilie a doterajšie pracovné nasadenie smeruje k tomu, aby sa venoval deťom, že to nie je len nejaká epizódka alebo momentálne rozhodnutie, že sa tomu bude venovať.
Dôležité je, aby k téme ochrany práv detí pristupoval komplexne, aby nebol sústredený iba na jednu z tých agend, ktorej sa komisár venuje, napríklad len na poručnícku agendu, lebo úlohou komisára je chrániť práva detí aj v iných oblastiach.
Považujem za dôležité, aby to bol kandidát alebo kandidátka, ktorý alebo ktorá vnímajú ako dôležitú hodnotu a dôležité právo dieťaťa - bezpečnosť. Bezpečnosť a jeho ochranu pred domácim násilím. Teda nemala by to byť kandidátka, ktorá relativizuje problém domáceho násilia, ktorá tvrdí, že sa role obete a tyrana zamieňajú. Raz je to tak, raz je to tak. Mala by to byť kandidátka, ktorá si uvedomuje, že násilie páchané na deťoch, na ženách ich partnerom je zároveň aj násilím, ktoré je páchaným na dieťati, najmä keď sa deje v jeho prítomnosti. A mala by to byť kandidátka alebo kandidát, ktorý má zodpovedajúco nastavené etické a iné hodnoty, ktorá bude chrániť najlepší záujem dieťaťa. A, zdôrazňujem, najlepší záujem dieťaťa nie je najlepší záujem jedného z rodičov, lebo toto sa často zamieňa. A záujem rodičov nie je vždy zhodný s najlepším záujmom dieťaťa. Mala by hájiť najlepší záujem dieťaťa, nie záujem na zachovaní manželstva alebo rodiny. Záujem na zachovaní manželstva alebo rodiny je legitímny, ale nemusí byť vždy najvyššou hodnotou a nemusí byť vždy v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, napríklad v tej situácii, že sa v rodine pácha domáce násilie. A mala by to byť kandidátka, ktorá bude hľadieť na záujmy detí a vyhne sa konfliktu záujmov napríklad v situácii, keď narazí ako nová komisárka na prípady, ktoré kedysi riešila v inej pozícii, a nebude na to prihliadať, že jednou zo strán sporu je jej bývalý klient alebo človek, s ktorým sa pozná, ale bude hľadieť na najlepší záujem dieťaťa.
Pred šiestimi rokmi Národná rada zvolila dve komisárky: Vieru Tomanovú za komisárku pre deti a Zuzanu Stavrovskú za komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím. Bola to, bolo to obdobie vlády SMER-u, obe boli zvolené na návrh SMER-u a predsa je medzi nimi dramatický rozdiel. A ten rozdiel nie je iba v tom, že pani Tomanová bola predtým ministerka a nastupovala na post komisárky z pozície poslankyne Národnej rady, ale ten rozdiel je aj v ich prístupe. V ich prístupe k téme ochrany či už osôb so zdravotným postihnutím, alebo detí, ktorý mali predtým ako nastúpili do funkcie komisárky a ktorý mali pri výkone funkcie komisárky. Ten rozdiel je dramatický. Mohli by sme si to pozrieť cez tie kritériá, o ktorých som hovoril, podľa ktorých by sme sa mali rozhodovať. Pani komisárka Tomanová vyvolávala celý čas svojho pôsobenia kontroverzie, bola kritizovaná za viaceré svoje kroky a rozhodnutia. Dnes už ani nekandiduje a keby kandidovala, tak myslím, že by nemala šancu byť zvolená.
Pani Zuzana Stavrovská, naopak, spájala jej kompetenciu, jej prístup oceňujú všetci poslanci, jej správy bývali schvaľované veľkou väčšinou. Dnes je jedinou kandidátkou. Navrhli ju poslanci zo všetkých štyroch koaličných strán, hoci pred šiestimi rokmi to bola kandidátka navrhnutá SMER-om alebo teda spájaná so SMER-om. Má za sebou úctyhodný zoznam organizácií, ktoré sa venujú ochrane práv osôb so zdravotným postihnutím.
Takže by som chcel na vás apelovať, aby ste sa pozreli na ten zoznam kandidátok a kandidátov optikou toho, že ktorá z nich alebo ktorý z nich má predpoklady, aby o šesť rokov, keď Národná rada bude voliť ďalšiu komisárku pre deti, bola vnímaná tá kandidátka alebo tá doterajšia komisárka nie ako pani Tomanová, ale ako pani Stavrovská. Som presvedčený, že aj za komisárku pre deti by sme mali zvoliť osobu, ktorá má takéto predpoklady a takéto vlastnosti.
Ďakujem.

Pán minister, ja som veľmi veľa nezachytil z informácie vo vašom príspevku o tom, že aké sú vlastne dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ja si nemyslím, že sú tam tie dôvody správne. Tá jedna vec, že hrozia štátu hospodárske škody. To je ako jeden z tých možných dôvodov, no v dôsledku pandémie, samozrejme, hrozia a budú hroziť značné hospodárske škody. Ale týmto návrhom vsádzame 500 mil. eur. A pokiaľ vychádzame z predpokladu, že plne zaočkovaných dôchodcov už je možno 200-tisíc, mám pocit, že také číslo ste spomínali, tak tých 200 mil. je už len dar. To je čistý dar. Tam to nemá nič spoločné s hospodárskymi škodami.
Takisto nesúhlasím ani veľmi s tým argumentom, že z dôvodu bezpečnosti. Teda z dôvodu ochrany zdravia a poviem prečo. Uvažuje sa už v Izraeli a v mnohých, mnohých iných krajinách, že bude potrebná štvrtá dávka. A možno bude niekedy potrebná aj piata dávka. A možno aj ďalšie. A znovu a znovu preočkovanie. Aký signál vyšleme tým voličom, tým ľuďom, tým obyvateľom, keď teraz dostanú 500-eurový príspevok na druhé, tretie zaočkovanie? Obávam sa, že ten postup bude taký, že v budúcnosti budú práve očakávať, že znovu štát príde a poskytne nejaký poukaz. A to ich bude demotivovať na to, aby išli v prípade, že by to hrozba naozaj bola a bola potrebná štvrtá alebo piata dávka, aby išli sa dať zaočkovať.
Finančná motivácia je nebezpečná cesta. To myslím aj vy ako ekonóm veľmi dobre viete. Takáto veľká finančná motivácia je cesta do pekla. Treba sa vrátiť tam, kde sme boli. Treba sa vrátiť na cestu motivácie pre nezaočkovaných, teda zvýhodňovanie očkovaných. Tento prístup je lacný. A na rozdiel od 500 mil... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán minister, ja vás asi prekvapím, no mne sa váš návrh páči. Hlavne sa mi páči tá rýchlosť, že predtým, než ste prišli s 500 eurami a o sedem dní ste prišli o 100 euro navyše, tak to keby sme počkali tých 30 rokov, kým budem aj ja dôchodca, tak budem milionár. A takýto návrh po 30 rokoch môžem podporiť.

Ďakujem, pán podpredseda.
Ja mám interpeláciu na pána ministra dopravy a výstavby Slovenskej republiky, na pána Doležala a interpelácia sa týka nedostatočného financovania reálnych nákladov preneseného výkonu štátnej správy zo strany štátu.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V rámci decentralizácie verejnej správy prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej úlohy reálne stojí. Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010, ide o výnos z 21. decembra 2010 o poskytovaní dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania.
K nepatrnej aktualizácii koeficientu uvedeného v § 3 ods. 1, sa suma 0,93 eura nahradila sumou 1,11 eura, došlo až v roku 2018 opatrením ministerstva dopravy a výstavby zo 16. marca 2018, ktorým sa mení zmienený výnos o poskytovaní dotácií, odkedy je – od roku 2018 – opäť nemenný a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne plnenie preneseného výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje.
Samosprávy dlhodobo hlásia vláde, že financovanie preneseného výkonu zo strany štátu je výrazne podhodnotené oproti reálnym nákladom. Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava – Staré Mesto a vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci mestskej časti Bratislava – Staré Mesto. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne ročne dosahujú približne 60-tisíc eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400-tisíc eur. 60-tisíc a 400-tisíc.
Staré Mesto dostáva mzdové prostriedky na zhruba na dva a pol až troch ľudí, pritom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov, traja - pätnásti. Mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce ešte zvýšiť na približne 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má aj ďalšie náklady súvisiace s plnením prenesených kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstvá, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné nákladové položky. Keď to zhrniem, náklady na prevádzku stavebného úradu v Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600-tisíc eur, pričom dotácia od štátu pokrýva len desatinu z nich. V tejto súvislosti si dovolím upozorniť, že podľa čl. 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, citujem: "Na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátnej správy. Náklady takto preneseného výkonu štátne správy uhrádza štát." Ako vidíme na tomto prípade, v niektorých prípadoch je to jedna desatina z tých reálnych nákladov.
Dovolím si vás preto, pán minister, v tejto súvislosti interpelovať a požiadať o odpovede na nasledovné otázky:
1. Na základe čoho boli v minulosti v rámci decentralizácie verejnej správy určené sumy vo výnosoch, resp. opatreniach ministerstva, ktoré slúžia na dotovanie preneseného výkony štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva samosprávam?
2. Disponuje ministerstvo nejakými v minulosti realizovanými auditmi, ktoré svojho času preukazovali, že nastavenie dotácie na prenesený výkon štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva boli za minulých vlád považované za dostatočné? Ak áno, môžete ich zverejniť?
3. Uvedomuje si ministerstvo, že dotovanie preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch v pôsobnosti ministerstva a rovnako aj iných ministerstiev sa javí na základe reálnych nákladov samospráv ako hrubo nedostatočné a štát neuhrádza náklady, ktoré by podľa čl. 71 ústavy hradiť mal? Ak áno, tak ako a kedy chce ministerstvo túto situáciu riešiť.
Ďakujem. Interpeláciu podávam aj písomne.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 805. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov.
V zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 830 z 1. decembra 2021 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam aby predmetný návrh zákona výboru prerokovali vrátane gestorského výboru ihneď.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Chcem oznámiť členom sociálneho výboru, že na 12.30 som zvolal mimoriadny výbor pre vážne medializované podozrenia z neoprávneného konania poslankyne Kataríny Hatrákovej. Je podozrenie, že zneužila svoje postavenie pod zásterkou poslaneckého prieskumu, preto, prosím, aby sa ho vážne všetci zúčastnili.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 829 z 1. decembra 2021 pridelil návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 804), Výboru Národnej rady pre sociálne veci v termíne na prerokovanie do začiatku rokovania o tomto návrhu na schôdzi Národnej rady s tým, že o výsledku prerokovania uvedeného návrh vlády bude informovať Národnú radu Slovenskej republiky.
Výbor pre sociálne veci predložený návrh vlády na skrátené legislatívne konanie prerokoval na svojej 58. schôdzi s uznesením č. 155 z 2. decembra 2021 a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky schváliť návrh vlády na skrátené legislatívne konanie o predmetnom vládnom návrhu zákona s tým, že prvé, druhé a tretie čítanie sa uskutoční na 51. schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím vás, otvorte rozpravu.