Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

10.12.2021 o 9:41 hod.

Ing.

Tomáš Lehotský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

10.12.2021 15:35 - 15:40 hod.

Viskupič Marián
Ďakujem pekne. Ja už len dve vety. Takisto chcem poďakovať všetkým kolegom, ktorí sa zúčastnili diskusii, v rozprave, a chcem oznámiť, že hlasovať o rozpočte budeme v utorok o 17.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 10.12.2021 15:26 - 15:33 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegynky, kolegovia, máme za sebou takmer celú rozpravu. Rozpočet je ťažká téma a myslím, že ani tentokrát sa nám nepodarilo zaujať širšiu verejnosť a ani nejakú väčšinu našich kolegov. Nečudujem sa, ale je mi to ľúto. Ľúto, pretože práve rozpočet je zákon, ktorý sa týka každého jedného občana Slovenska aj preto, že rozpočet najprv berie a až potom dáva, a čo chýba, to si musíme požičať a naše deti to raz budú musieť vrátiť.
Väčšina rozpravy sa niesla o tom, čo komu ktorá vláda vyplatila alebo nevyplatila, kde ešte treba pridať, kam išli alebo kam by mali ísť ešte ďalšie peniaze. Nepopieram, že treba, ale trošku tá rozprava, použijem slová aj pána kolegu Beluského, že a nakoniec sa to ešte zmenilo na také preteky, že kde teda ešte pridať, kde teda ešte zvýšiť deficit, aby sme ešte niekde peniaze dali. No možno práve preto tak málo ľudí sleduje rozpravu, lebo v skutočnosti väčšina obyvateľov Slovenska nie sú tí, ktorí z toho rozpočtu akoby niečo dostanú, ale v prvom rade sú tí, ktorí musia napĺňať tú príjmovú stránku, ktorí proste pracujú, a teda vzdávajú sa časti svojich príjmov a tieto príjmy sa stávajú príjmami štátneho rozpočtu. No možno im nie je príjemná tá debata, keď všetci rozprávame iba o míňaní, ale pomôcť sa dá aj tak, že ľuďom nezoberieme, že budú vlastne o väčšej časti svojich príjmov možnosť, budú mať možnosť rozhodovať sami.
No táto časť debaty bola oveľa diétnejšia a ja skúsim použiť pár základných čísiel na vykreslenie pre bežných ľudí, situácie, ako sme teda na tom. Použijem dvakrát po tri základné čísla. Takže zoberme si štátny rozpočet. Príjmy sú vo výške, rozpočtované vo výške 19 974 200 000 po nejakom zaokrúhlení. Výdavky plánované na celý budúci rok sú 25 447 760 000, čo vytvára deficit vo výške 5 473 500 000.
Posuniem sa ku rozpočtu celej verejnej správy, ktorého podmnožinou je štátny rozpočet. Čiže príjmy celej verejnej správy sú 44 173 900 000, výdavky: 49 387 400 000, čo vytvára deficit 5,2 mld. eur, a to keď porovnáme s hrubým domácim produktom, tak to je ten deficit, o ktorom tu rozprávame, to číslo, ktoré padá, to sú tie 4,94 % hrubého domáceho produktu. Ale to je to porovnanie ku najväčšiemu číslu, aké v ekonomike máme.
Poďme ale naspäť. Keď sa na to pozrieme cez pohľad rodiny, ja sa posuniem o šesť rádov, a povedzme, že teda rodina, ktorá má ročné príjmy 19 974 euro, tak Slovensko je taká rodina, ktorá má v tom roku výdavky 25 447 euro, čiže nám každý rok v takejto rodine, takémuto Slovensku chýba 5 473 eur, čiže máme výrazný deficit. A keď to pozrieme, príjmy, tie príjmy, ktoré máme, keď ich zvýšime o 27 %, tak sa dostaneme na to, koľko peňazí na svoj život potrebujeme. A teraz sa pozrime všetci, ako sme tu, rodiny, je ľahké alebo ťažké medziročne zvýšiť svoje príjmy o 27 %? No nenájdeme veľa ľudí, ktorým sa výplata o 27 % ročne zvýši, takže z tohto treba vnímať, v akej ťažkej situácii sme a ako treba zodpovedne sa pozerať na každé euro, špeciálne teda pri, pri míňaní, pri výdavkoch.
Ak sa posuniem do verejnej správy, tak tam je, naše príjmy musíme zvýšiť o 12 %, aby sme sa dostali na výdavky, aby sme mali vyrovnaný rozpočet verejných financií. Takisto je to obrovské číslo, je to tých 5,2 mld. na budúci rok.
Presne tieto čísla ilustrujú, ako by bolo nezodpovedné pridávať ďalšie výdavky, ako a zároveň aká dlhá a ťažká cesta nás čaká, kým, kým budeme v nejakom ažurite, preto je dôležité strážiť výšku výdavkov, pretože je dôležité, aby sme boli zodpovední aj voči tým, ktorí ten rozpočet napĺňajú, ale aj voči našim deťom, ktoré, aj našej budúcej generácii, ktorá bude musieť zaplatiť to, o čo my dnes minieme viac, ako dokážeme vyzbierať. Z tej ďalšej generácie, ktorá bude platiť naše dlhy.
Som presvedčený, že predložený rozpočet je začiatkom cesty k zodpovednej budúcnosti, takže, kolegynky, kolegovia, chcem vás poprosiť o jeho podporu.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2021 14:34 - 14:35 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Ďakujem. No v prvom rade dávame naňho málo peňazí v novom rozpočte, o tom som hovoril, dávame menej, ako som očakával, a dokonca dávame menej, ako dávali predchádzajúce vlády, dokonca dávame menej, ako my sme dávali pred tým. To je jedna pripomienka.
Druhá pripomienka, na aktívnu politiku práce, čo, čo, čo automaticky na ten reg... najdôležitejší problém regionál... regionálneho rozvoja našich regiónov, je, že nemáme tam pracovné miesta. A na to, aby sme podporili šikovných ľudí, ktorí vedia tie pracovné miesta vytvoriť, a dali im nejaké pomocné zdroje na to, na to sme tiež vyčlenili menej peňazí. Nemôžme sa porovnávať s rokom 2020, lebo naozaj ten rok bol covidový a sa vytvorilo o 5-tisíc miest menej, keď sa porovnávame s týmto rokom, a dáme ešte menej peňazí na tento rok, na rok ’21, pardon, na rok ’22, tak zase tých pracovných miest bude menej.
Tak v roku dvetisíc... toho roku máme o 5-tisíc miest menej a toto nemôže byť základ toho, koľko tých tých pracovných miest bude, bude nabudúce, takže ja sa prihováram za to, aby naozaj na aktívnu politiku trhu práce sa našli rezervy a takisto na regionálny rozvoj, sú tu dva spojené nádoby, ktoré spolu súvisia, a nemôžme očakávať, samozrejme, máme veľmi veľa európskych zdrojov naplánovaných, ale naozaj v tých znevýhodnených regiónoch je veľmi ťažké nájsť organizácie, ktoré tie projekty budú nejakým spôsobom implementovať a čerpať, je to veľmi náročné, takže tieto peniaze, ktoré sú zo štátneho rozpočtu, ten systém je oveľa jednoduchší a mali by sme ho viacej využívať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2021 14:16 - 14:34 hod.

Ledecký Vladimír Zobrazit prepis
Vážený pán podpredseda, vážení... vážené kolegyne, kolegovia, môj príspevok sa zameriava na financovanie regionálneho rozvoja a aktívnu politiku trhu práce. Prečo je to tak? Lebo si myslím, že tak ako pán Dostál pred chvíľou spomínal, že treba hľadať rezervy, práve preto si myslím, že takisto tá... tieto dve oblasti nie sú dostatočne financované v tomto štátnom rozpočte a minimálne treba hľadať rezervy.
Prečo regionálny rozvoj? Stále všetci politici, keď prídu do regiónov, stále hovoria o vyrovnávaní regionálnych rozdielov, ale financie v rozpočte tomu nenasvedčujú, ba práve naopak. Keď sme analyzovali v roku 2015. a neskôr aj minulého roku vlastne najmenej rozvinuté regióny, ktoré sme aj nazvali najmenej rozvinutými okresmi, ktoré sme presne identifikovali, tak sme hľadali, na základe čoho ich financovať, aké kritérium zvoliť. Hľadali sa rôzne možnosti, ale nakoniec sa potvrdilo, že kritérium nezamestnanosti je najlepšie a žiadne iné netreba, lebo v tom sa nám skrývajú rómske osady, v tom sa nám skrývajú nevzdelanosť alebo nízka vzdelanosť, v tom sa nám skrýva málo, málo pracovných miest. Naozaj v nezamestnanosti sa odráža všetko.
Možno taký praktický príspevok, keď som si navštívil pár osád v lete rómskych, kde som prišiel pozrieť kamarátov, ako žijú, tak tie osady boli ako vymreté, všetci muži boli preč, išli za prácou väčšinou do Čiech a v tých rómskych osadách boli akurát ženy a deti. A pýtal som sa, čím to je, takže ich nevolajú na úrady práce, nemusia sa hlásiť, nemusia robiť aktivačné práce a vlastne nemajú zamestnania, ktoré, ktoré zvyčajne, ktoré zvyčajne bolo financované sčasti z úradov práce. Keď som sa pýtal riaditeľov úradov práce, prečo je to tak, tak logicky odpovedali, že kontakty sa znížili na minimum kvôli COVID-u, a vlastne ako keby ten COVID takisto znížil aktivačné práce, znížil aktívnu politiku trhu práce. Samozrejme, na jednej strane je dobré, že tí ľudia si išli zarobiť a prilepšiť tým rodinám, na druhej strane vlastne nám to odráža to, že ten COVID naozaj spôsobil, že tá politika, aktívna politika trhu práce a tým pádom celé to, celé to financovanie tých regiónov bolo veľmi, veľmi spomalené.
Koľko zdrojov, koľko zdrojov dávame do aktívnej politiky trhu práce? Tak rok ’21 ešte neskončil, takže nemôžeme ho zhodnotiť, ale môžme porovnať rok 2019 s rokom 2020, nakoľko rok 2020 bol covidový rok, a myslím si, že ten rok ’21 podľa toho vyzerá, že, že bude naozaj ešte, ešte ťažší, alebo ešte menej zdrojov sa bude čerpať na tieto veci.
1. 4. 2020 bolo pozastavenie uzatváranie zmlúv nových dohôd na aktívnu politiku trhu práce, ktorú dal minister práce a sociálnych vecí. Chcem upozorniť, že, že vlastne postupne v roku 2021 sa uvoľňovali jednotlivé paragrafy, ale bolo to skôr v roku, bolo to skôr v druhej polovici roka, to, to znamená, že na tú aktívnu politiku trhu práce sa čerpalo, čerpalo aj preto menej peňazí, lebo pán minister dal ten príkaz. Ten príkaz dal kvôli tomu, lebo tí istí pracovníci, ktorí robili aktívnu politiku trhu práce, venovali sa prvej pomoci, covidovým peniazom a možno úplne pochopiteľné to je aj z toho dôvodu, že naozaj na tých úradoch práce robili soboty, nedele, po nociach, aby tú prvú covidovú pomoc dokázali spracovať, za to im naozaj obrovské poďakovanie, ale dôsledkom toho je, že v roku 2020 bolo podporených viac ako 5 000, teda bolo o 5 000 pracovných podporených menej z aktívnej politiky trhu práce ako v roku 2019.
A keďže si uvedomíme, že, že vlastne tá aktívna politika alebo tie paragrafy 50, 51, ktoré sú najvyužívanejšie, ktoré vlastne idú na podporu tých, čo sú tri a viac mesiacov na úrade práce, to znamená, že sú to ľudia, ktorí, ktorí, ktorých je najväčšia skupina, takisto 51j, to sú, paragraf, ktorý sa najviac využíva, ten ide do verejnej správy, môžu ho využívať len vyššie územné celky, obce a mestá a to sú tí ľudia, to nie sú tí ľudia, čo stoja s lopatami kdesi opretými, ale to tú tí ľudia, ktorí sledujú bezpečnostné kamery, to sú tí ľudia, ktorí robia informátorov na, na jednotlivých mestských úradoch, to sú tí ľudia, ktorí pomáhajú záhradníkom a strihajú stromy, to sú tí ľudia, ktorí naozaj aktívne zlepšujú a zlacňujú prácu samosprávam. Čiže ako keby peniaze, vytvorí sa pracovné miesto, zmysluplné pracovné miesto a navyše tie peniaze ešte pomáhajú verejnej správe zlacniť si svoju činnosť a ešte je to podpora živnostníkom.
Snáď pre zaujímavosť, v roku 2019 išlo na aktívnu politiku trhu práce 185 mil. a v roku 2020 1,46 mld. Ten obrovský nárast je práve tá prvá pomoc, ale keď do tohto odpočítame tú prvú pomoc, na aktívnu politiku trhu práce išlo menej peňazí, to znamená, vytvorilo sa aj menej pracovných miest. Veľmi s hrdosťou sledujem, ako sa vždy, keď sa zníži nezamestnanosť, a to je jedno, ktorý minister ktorej vlády sa postaví, väčšinou aj s riaditeľom úradu práce, a sa tam vychvaľujú, že o koľko klesla, klesla nezamestnanosť. Je potrebné povedať, že tí, čo sa tomu venujeme, vieme, že nie je dôležité len číslo nezamestnanosti, ale je dôležité aj číslo zamestnanosti. To znamená, o koľko stúpla zamestnanosť všetkých ľudí.
Môžem vám povedať, že od roku 2019 a rok 2020 zamestnanosť ľudí klesla medziročne o 28,7-tisíc ľudí. Je to hlavne kvôli tomu, lebo ľudia, ktorí odišli do dôchodku alebo z trhu práce, a tá náhrada za nich je podstatne nižšia. Ja si myslím, že tento trend bude pokračovať, ja si myslím, ale, samozrejme, že tento trend bude pokračovať, a navyše si myslím, že bude ešte vyšší práve tým covidom, lebo, samozrejme, nám, nám vo zvýšenej miere pomierajú ľudia, ktorí sú aktívni alebo ktorí boli aktívni na, na trhu práce.
A práve to je jeden z dôvodov, prečo by sme mali podporovať aktívnu politiku trhu práce, lebo máme 200 000 nezamestnaných, máme 200 000 nezamestnaných, ktorí, ktorí, máme veľmi zlý mix, a pokiaľ nejakým spôsobom nepodporíme, aby sme ich dostali na trh práce, tak buď tie pracovné miesta zaniknú, alebo nám ich budú obsadzovať ľudia z iných krajín, samozrejme, dneska, keď prídete do nemocnice do Popradu, tak je normálnym zvykom, že pracovník, ktorý je zdravotník, sa vám ozve s ukrajinským prízvukom. Chvalabohu, hej, ale, ale ja si myslím, že pokiaľ máme v rómskych osadách mužov, ktorí sú schopní cez leto vycestovať do zahraničia, nájsť si tam prácu, zaplatiť ubytovanie, efektívne pracovať, lebo donesú domov tie peniaze, tak týchto ľudí by sme sa mali snažiť využiť v našom pracovnom trhu, najmä ak sa tam pravidelne každoročne vytvára nejaká diera, lebo počet, ktorí prichádzajú, a počet, ktorí odchádzajú z toho pracovného trhu, je veľmi vysoký.
Na Slovensku máme 120 000 ľudí znevýhod... znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie, čo za posledných 12 mesiacov nemali nejaké jednoliate zamestnanie. To znamená, buď to zamestnanie vôbec nemali, alebo, alebo pracovali len na nejaké dohody, alebo, alebo mali ho prerušované. A máme 70 000 dlhodobo nezamestnaných občanov. Je jasné, musíme si uvedomiť, že máme aj niekoľko tisíc ľudí, ktorí nepracovali štyri a viac rokov, ktorých, si myslím, že, že na ten pracovný trh veľmi ťažko bude dostať, ale, ale tým ostatným by sme sa mali venovať. A najlepšie opatrenie je také, že pomôžeme tomu zamestnávateľovi financovať niekoľko mesiacov to pracovné miesto, a on si nakoniec tých šikovnejších vyberie a zamestná.
Taký systémový nástroj je sociálne podniky, možno taká zaujímavosť, že počas COVID-u vzniklo v sociálnych podnikoch 2-tisíc pracovných miest, sa navýšili, to znamená, že, že ten nástroj naozaj funguje a tam je tá ná... je tam nárokovateľná položka na tých zamestnancov, to znamená, že keď sa znížili, znížili príjmy na aktívnu politiku trhu práce, tak každý, kto, kto vedel o tom, bol informovaný a sa rozhodol, že v tejto oblasti nejak zapôsobí, tak vlastne si to vykrýval tým, že založil sociálny podnik alebo podnik sociálny, ktorý mal založený, jedná sa to väčšinou o mestské, obecné, sociálne podniky, tak brali túto, túto podporu, ktorá je, samozrejme, výrazne nižšia ako, ako v paragrafoch, kde tá verejná správa môže využiť, ale nebola. Ministerstvo sociálnych vecí na aktívnu politiku požadovalo 60 mil. eur. Táto, táto požiadavka nebola vykrytá, len sčasti a vlastne toto je dôvod môjho príspevku, že naozaj treba hľadať zdroje, lebo keď chceme rozvíjať regióny a hovoríme o rozvoji regiónov, tak zamestnanie alebo podpora zamestnania je jeden z slávnych nástrojov rozvoja regiónov. A keď vieme, aký mix ľudí tam máme, tak bez tohto, bez tohto nie je možné nejakým spôsobom tie regióny rozvíjať. A že máme problém v regionálnom rozvoji a že to nevnímame správne, to nám potvrdzuje aj Európska únia, ktorá naozaj k novej zmluve nového programovacieho obdobia pristupuje s pripomienkami práve v tejto oblasti.
Druhý, druhý taký môj príspevok je k regionálnemu rozvoju, čo úzko súvisí, veď stále o ňom hovorím. Za posledných vlád SMER-u, asi posledných dvoch na regionálny rozvoj do najmenej rozvinutých okresov a výjazdové, výjazdové zasadnutia vlády cca išlo 45 mil. euro. Samozrejme, kritizovali sme a stojím si za tým, že peniaze boli delené na základe politických tričiek, nemali tie peniaze žiadne pravidlá, často skončili vo vreckách funkcionárov alebo ich spriaznených osôb, ale zase na druhej strane treba povedať, že naozaj keď v tom regióne sa nejaký problém objavil, ktorý trebalo hasiť, tak, tak tie peniaze tam takisto išli. My sme urobili revíziu, analýzu financovania tohto procesu, a keďže máme COVID, tak výjazdové zasadnutia vlády nie sú, ale tá, ten druhý zdroj financovania, najmenej rozvinuté okresy, tam sa urobila analýza, urobili sa pravidlá, proces sa zjednodušil, aby tie peniaze, aby tým peniazom netrvalo niekedy aj viac ako rok, než sa dostanú k tým žiadateľom. Urobili sa partnerstvá, že o tom nerozhoduje okresný prednosta, ale o tom rozhodujú štátne, o tom rozhoduje... partneri, ktorí sú z miestnej samosprávy, z regionálnej samosprávy, socioekonomických partnerov, čiže ten proces naozaj nikto nemôže spochybňovať a už len, už len na... do tohto procesu naliať peniaze.
Keď, keď sme boli vyjednávať ešte s pánom ministrom Hegerom, bývalým, minuloročný rozpočet, tak povedal, ako neefektívne boli tie peniaze míňané, a že keď ten proces nastavíme tak, aby naozaj to prinášalo nejaký rozvoj, tak že je, je ochotný to podporiť, tak naozaj zo sklopenými ušami som odtiaľ odišiel, lebo mal pravdu, a vlastne my sme počas roka alebo v prvých mesiacoch roka ten proces nastavili, novelizovali zákon, kde, kde po dohode, naozaj s tými regiónmi sa to celé nastavilo, a očakával som, že sa do toho nalejú podstatne väčšie peniaze a podstatne viacej zdrojov, a musím povedať, že som ostal veľmi nepríjemne prekvapený, lebo keď si zoberiem tabuľku, tak na tie, cifry sú: rok ’19 je 17 mil., rok ’20. 24 mil., hej, rok ’21. 13 mil., rok ’22. 10 mil., rok ’23. 8 mil., čiže naozaj tu, kde sa to vyčistilo a kde je perspektíva naozaj toho rozvoja, aby sa projekty, konkrétne projekty, do konkrétneho projektu, kde konkrétni ľudia, ktorí v tých regiónoch žijú, povedia, že čo im treba riešiť, na nejaké inovatívne projekty, kde podmienka je, samozrejme, zamestnávanie ľudí a nezamestnávanie len tých, len tých najhorších, ale potiahnuť aj tých lídrov, buď v tom regióne sa nachádzajú, alebo zvonku, aby tie projekty, aby tie projekty mohli riešiť tak, z tých čísiel mi to nevychádza a skôr, skôr mi to vychádza naopak.
Možno poviem ešte pár takých vecí, ktoré ma zaujali. Mali sme pandemický príspevok, dali sme ho do rodín, sociálne odkázaných rodín, a počul som v médiách, že keď sa to dostane do rómskych rodín, že to prepijú. Osady, ktoré som navštívil, sa stala taká zaujímavá, kúzelná vec a to nie jedna rodina, to je niekoľko rodín, ak dostali ten príspevok, tak sa rozhodli, že si idú postaviť dom, a každá z tej rodín, ktorú som, spomíname, už má za tie peniaze postavené základy a čaká, že si kdesi pôjdu privyrobiť alebo niečo, a vlastne aby si to nejakým spôsobom ďalej stavali. Keď už postavili základy, je jasné, že na tom budú ďalej stavať. Je mi jasné, že to bude neomietnutý dom, bude to, bude to bezomietková kultúra, ale na druhej strane nie kolibu, ale naozaj ozajstný dom na vlastnom pozemku. To znamená, my každý jeden zásah, ktorý urobíme, aj keď niekedy ho nevyhodnotíme, tak má nejakú reakciu a v tomto prípade tá reakcia podľa mňa bola veľmi pozitívna až prekvapivá.
Čo ma ešte prekvapilo, je, že keď som si pozrel návrh rozpočtu MIRRI, tak v celej textovej časti o regionálnom rozvoji tam bola jedna veta, MIRRI vníma regionálny rozvoj naozaj jak svoju okrajovú záležitosť, čo ma veľmi mrzí, a potom som si pozrel ministerstvo financií, koľko sa venovalo regionálnemu rozvoju. Tak venovali sa na jednu stranu, čo je, neviem, či je to veľa, málo, ale, ale minimálne naozaj ten regionálny rozvoj, nejakú, nejakú vážnosť tomu regionálnemu rozvoju dávajú.
Takže ešte raz, ďakujem veľmi pekne. Prihováram sa naozaj za to, aby do týchto dvoch oblastí, aby sme podporovali pracovné miesta v regiónoch a naozaj do toho regionálneho rozvoju dávali peniaze s tým, že sa vytvárajú ďalšie pracovné miesta, lebo bez toho tie regióny budú na tom tak, ako doteraz.
Ďakujem.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 10.12.2021 14:05 - 14:16 hod.

Dostál Ondrej Zobrazit prepis
Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, pán minister vo svojom úvodnom slove hovoril okrem iného aj o tom, že by sme sa mali sústrediť na reformy, ktoré máme v programovom vyhlásení vlády, no explicitne nespomenul komplexnú reformu verejnej správy ani vzťah centrálnej vlády a samospráv. K tejto téme sa vo svojom vystúpení, prezentovaní stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu v rozprave podrobne venoval pán predseda NKÚ Mitrík, a teda dovolil by som si nadviazať, lebo by som sa chcel k tej téme v kontexte návrhu zákona o štátnom rozpočtu, rozpočte vyjadriť aj ja.
Dovolím si upriamiť vašu pozornosť na fakt, že podľa článku 71 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky platí, citujem: že „na obec a vyšší územný celok možno zákonom preniesť výkon určených úloh miestnej štátne správy. Náklady takto preneseného výkonu štátnej správy uhrádza štát.“ Dôležitá je práve tá druhá veta.
Zároveň by som si dovolil v tejto súvislosti upriamiť pozornosť na to, že poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam a mestám na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na jednotlivých úsekoch sa dlhé roky deje na základe viac-menej nemenných výnosov, resp. opatrení jednotlivých ministerstiev. V nejednom prípade sa kritériá a sumy nemenili celé roky a tie kritériá a sumy sa dlhé roky neprispôsobujú ani inflácii či valorizácii platov. Mnohé nákladové položky, ktoré samosprávy nutne s výkonom kompetencií v mene štátu v prospech občanov majú, nie sú kryté vôbec a ani nikdy neboli, myslím, kryté zo strany štátu.
V rámci decentralizácii verejnej správy realizovanej za vlád Mikuláša Dzurindu prešli kompetencie zo štátu na samosprávy bez toho, aby bol realizovaný audit, čo výkon tej-ktorej kompetencie reálne stojí. Keď sa v tom čase realizovala reforma verejnej správy, zobral sa balík peňazí, ktorý do tej doby mal na prenášané kompetencie k dispozícii štát, teda centrálna vláda a miestna štátna správa, a tento sa na základe istých kritérií a koeficientov presunul na samosprávy. Ani vtedy však nik nepovedal, že ten balík peňazí je dostatočný. Vlády Mikuláša Dzurindu totiž nepovažovali decentralizáciu a reformu verejnej správy za dokonanú. Výkon decentralizovaných kompetencií mal byť priebežne sledovaný, hodnotený a následne upravovaný. Prišli však vlády Roberta Fica a tie sa na pokračovanie reforiem vrátane reformy verejnej správy v podstate vykašľali.
Naša vláda, teda vláda Igora Matoviča a následne vláda Eduarda Hegera sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazali, že pripravia komplexnú reformu verejnej správy. Zároveň sa mala zvážiť komplexná reforma financovania samospráv. Vláda tiež vo svojom programe sľubuje, že vykoná audit kompetencií samosprávy tak, aby bolo možné vyhodnotiť kvalitu vykonávaných kompetencií, či aktuálne nastavenie ich financovania zodpovedá ich kompetenciám. Nič z toho sa dosiaľ nezrealizovalo, a tak aj tento rozpočet ide v koľajach predošlých rozpočtov a financovanie preneseného výkonu je zo strany štátu naďalej podhodnotené oproti reálnym nákladom, ktoré majú samosprávy z výkonu kompetencií vykonávaných v mene štátu. Najvypuklejšie je to zrejme pri stavebných úradoch, ktorých ročná prevádzka niektoré samosprávy stojí reálne aj desaťkrát viac, než na ne štát prispieva.
Zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu, ktoré k rozpočtu na rok 2022 prezentoval jeho predseda pán Mitrík, si dovolím citovať: „V oblasti rozpočtových vzťahov samosprávy a štátu NKÚ zistil, že obce nemajú dostatok finančných prostriedkov na vykonávanie originálnych pôsobností, ale aj preneseného výkonu štátnej správy. Navyše legislatívne návrhy, ktoré rozširovali úlohy a povinnosti pre samosprávy, nemali vyčíslené negatívne vplyvy a ani im neboli kompenzované. Štát nemal vytvorené mechanizmy na to, aby vedel, aký objem finančných prostriedkov predstavujú náklady na zabezpečenie preneseného výkonu štátnej správy. Na viacerých úsekoch sa objem finančných prostriedkov na krytie jeho nákladov vôbec nemenil. Absenciou pravidiel“ indexikácie dotácií... „indexácie dotácií na prenesený výkon štátnej správy vzhľadom na infláciu a rast priemernej mzdy v národnom hospodárstve stráca samospráva zdroje na zabezpečenie udržateľného hospodárenia prenesených kompetencií.“
NKÚ v tomto kontexte poukazuje aj na to, že „vláda sa v programovom vyhlásení zaviazala riešiť, či aktuálne nastavenie financovania samospráv zodpovedá ich kompetenciám. Zároveň NKÚ konštatuje, že v štátnom rozpočte na rok 2021 došlo k nesystémovému 10-percentnému zníženiu výdavkov na prenesený výkon štátnej správy na úseku stavebného poriadku, ktoré pretrváva aj v štátnom rozpočte na rok 2022. Pri nedostatočných finančných zdrojov... zdrojoch na zabezpečenie prenesenej kompetencie nie je možné očakávať ani zrýchlenie, ani skvalitnenie jednotlivých činností v rámci prenesenej pôsobnosti, napríklad stavebné konania.“ Toľko zo stanoviska Najvyššieho kontrolného úradu.
Ako príklad si dovolím uviesť poskytovanie dotácií zo štátneho rozpočtu obciam na úhradu nákladov preneseného výkonu štátnej správy na úseku stavebného poriadku a bývania, ktoré sa dlhé roky dialo na základe výnosu ministerstva dopravy z roku 2010, k nepatrnej aktualizácie koeficientu došlo až v roku 2018, odkedy je opäť nemenný, a nezohľadňuje teda ani infláciu a už vôbec nie valorizácie platov a nárast počtu zamestnancov, ktorí si riadne, riadne plnenie výkonu v prospech obyvateľov vyžaduje.
Keďže pôsobím aj ako poslanec miestneho zastupiteľstva mestskej časti Bratislava-Staré mesto, vypuklosť tohto dlhé roky vládami neriešeného problému vnímam aj na základe reality v rámci našej mestskej časti. Dotácie na prenesený výkon zo štátu pre stavebný úrad mestskej časti aktuálne dosahujú približne 60 000 eur, pričom len mzdové náklady úradu na túto kompetenciu ročne dosahujú približne 400 000 eur. Staré mesto dostáva mzdové prostriedky na dva a pol až troch ľudí, pričom stavebný úrad mal v uplynulom období priemerne 15 zamestnancov a mestská časť je nútená tento počet vzhľadom na rozsah úloh a množstvo práce zvýšiť približne na 20 zamestnancov. Nehovoriac o tom, že mestská časť má i ďalšie náklady súvisiace s plnením preneseného, preneseného výkonu kompetencií, konkrétne ide o náklady na priestory, kancelárske vybavenie, poradenstvá, poštovné, energie a iné nie úplne zanedbateľné mzdové položky. Náklady na prevádzku stavebného úradu v Bratislave-Starom meste sa pohybujú ročne na úrovni okolo 600 000 eur, pričom dotácia od štátu predstavuje 60 000 eur, čiže len jedna desatina z reálnych nákladov a nejde o origináln... originálnu samosprávu kompetencií, ale o prenesený výkon štátnej správy, teda o vec, ktorú má robiť štát, a robí to prostredníctvom samospráv a financuje to na úrovni 10 % reálnych nákladov.
Chcel by som aj touto cestou apelovať aj na pána ministra financií, aj na vládu, aby toto bol posledný rozpočet, ktorý nezohľadňuje v ústave zakotvený princíp, podľa ktorého náklady preneseného výkonu štátnej správy má samosprávam uhrádzať štát. Chcel by som vás zároveň požiadať, aby sa už v tomto rozpočte v rámci jeho rezerv počas budúceho roka hľadali zdroje na to, aby sa tento dnešný stav, ktorý je svojou povahou v rozpore s tým, čo hovorí ústava, a napravili.
Chcel by som vás požiadať, aby sme zároveň sa správali k samosprávam inak, ako to robili vlády Roberta Fica, teda aby sme vo vzťahu k štátu k samosprávam boli tou zmenou, ktorú si občania vo februári 2020 vyžiadali. Decentralizovaný štát a samosprávy sú jedným zo základných kameňov demokracie a prosperity a budúci rok je rokom prvých spojených volieb do samosprávy na oboch úrovniach, teda obce, mestá aj samosprávne kraje, takže je najvyšší čas, aby sme sa reformám v oblasti územnej samosprávy začali venovať vážnejšie a intenzívnejšie.
Som si vedomý, že nejaké rokovania na túto tému už prebiehajú, ale ak chceme nejakú reformu, ktorá reálne sa premietne do fungovania územnej samosprávy, urobiť, tak je už najvyšší čas, aby sme s tými systémovými zmenami začali, alebo teda aby sme začali o nich diskutovať spôsobom, ktorý nám umožní premietnuť ich do reality už v tomto volebnom období, a umožní nám tie anomálie, o ktorom som hovo... o ktorých som hovoril vo svojom vystúpení, odstrániť alebo napraviť.
Ďakujem za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s procedurálnym návrhom 10.12.2021 11:07 - 11:08 hod.

Dostál Ondrej
Podávam návrh, aby predsedajúci o tejto veci rozhodol až po predchádzajúcom stanovisku ústavnoprávneho výboru.
Stáva sa úplne bežne, že sú takto nesprávne prečítané pozmeňujúce návrhy, a nikdy to nie je dôvod na to, aby sa nedalo hlasovať, takže sa domnievam, že ani v tomto prípade to nie je dôvod, že sa odôvodnenie prečíta.
Robia to poslanci aj zo strany SMER, ktorí hlasovali za takýto rokovací poriadok. (Potlesk.)
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.12.2021 9:41 - 9:43 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte teda aby som predniesol správu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (tlač 791).
Vláda Slovenskej republiky predložila Národnej rade Slovenskej republiky v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov návrh na zvolenie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil predložený návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo s tým, že podá správu o výsledku prerokovania uvedeného návrhu vo výbore a návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo prerokoval návrh a konštatoval, že navrhovaná kandidátka spĺňa zákonom stanovené požiadavky. V prípade navrhovanej kandidátky ide o druhé za sebou nasledujúce funkčné obdobie.
PhDr. Ivete Pospíšilovej zanikol výkon funkcie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou uplynutím jej funkčného obdobia dňom 30. novembra 2021.
Výbor súhlasil s návrhom vlády Slovenskej republiky na zvolenie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky
1. zobrať na vedomie podľa § 26 ods. 8 zákona č. 581/2004 Z. z. zánik výkonu funkcie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Ivety Pospíšilovej dňom 30. novembra 2021.
2. zvoliť na návrh Slovenskej republiky podľa § 26 ods. 3 zákona č. 581/2004 Z. z. Ivetu Pospíšilovú do funkcie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Výbor poveril poslanca Tomáša Lehotského, teda mňa, predniesť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky správu o výsledku prerokovania návrhu na zvolenie podpredsedníčky Dozornej rady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Súčasťou správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 10.12.2021 9:14 - 9:39 hod.

Bittó Cigániková Jana Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. No ja teda zdržovať budem, lebo si myslím, že niektoré veci by tu mali zaznieť, ale nezdržovala som počas rozpravy komentármi, tak aspoň zhrniem.
V prvom rade chcem povedať k tým, ktorí vystupovali k optimalizácii siete nemocníc, že si treba stále opakovať, že tie vety o tom, ako budú rušené lôžka, budú rušené nemocnice, jednoducho nie sú pravdivé. Nič nebude zrušené.
Jediné, čo sa bude diať, bude sa, budú sa transformovať niektoré oddelenia a tie, ktoré nepostačujú svojou kvalitou na to, aby boli pre pacienta bezpečné, na druhej strane ony nezaniknú, ale budú sa v nich vytvárať lôžka, ktoré nám dnes pre ľudí chýbajú, a nevieme, nevieme sa o nich postarať v tomto smere.
Možno to lepšie pochopíme na konkrétnych prípadoch. Pán poslanec Čepček tu spomínal včera napríklad Nemocnicu v Snine, čítal list a v podstate to bolo celé jeho vystúpenie. Ja chcem povedať, že Snina je presne tá nemocnica, ktorá je zrelá na transformáciu, nie na zánik, ale sú tam veci, ktoré, o ktorých sa treba rozprávať. Dnes napríklad táto nemocnica nemá ani urgent, ani neurológiu, to znamená, že tých najurgentnejších pacientov už dnes vlastne vozia mimo, mimo tohto mesta, 35 % ľudí chodí do inej nemocnice na zdravotnú starostlivosť, ktorá je poskytovaná v Snine, asi teda majú na to nejaký dôvod. Napríklad sa tam robí 300 pôrodov. Vieme, že teda medzinárodné, medzinárodní odborníci hovoria, že by ich malo byť 1 200 pre to, aby boli bezpeční, bezpečné. Naše pôrodnice vzhľadom na naše, naše počty ľudí zmiernili tieto odhady pre Slovensko. Pohybujeme sa niekde od 600-800-1 000 pôrodov, ale určite to nie je 300 pôrodov, ako je to v Snine. Za rok. Za rok, podotýkam. Z toho tretina ide cisárskym rezom a 62 % sa robí v epiziotómii, to je vlastne, ženy vedia, to je vlastne nástrih, ktorý nie je určite pre ženu príjemný ani bezpečný. Robí sa napríklad apendektómií 65 za rok, 65 za celý rok. Robí sa tam 34 iných resekcií žalúdka za celý rok.
A týmto chcem povedať, nieže je to, že to je zlá nemocnica, oni robia iné, iné výkony robia častejšie a lepšie, len tie, kde jednoducho je nedostatočný počet, by bolo treba presmerovať do nemocníc, kam už teraz chodí veľká časť ľudí, a jednoducho je to preto, aby tam ten operačný tím robil tie výkony častejšie, a tým je to pre toho pacienta bezpečnejšie. Keď niečo robíte 30-krát za rok, tak jednoducho to nebude, môže, môže sa stať, že jednoducho sa stane situácia nepredvídateľná, a keby ste operovali častejšie, tak jednoducho viete reagovať lepšie.
Nemocnica sa ešte ohradzovala nekvalitnými dátami. Toto úplne môže byť a aj to akceptujem, aj to beriem, ale na druhej strane treba povedať, že presne na to sa urobil odklad, bude, bude sa rok vyhodnocovať, diskutovať. Tiež treba povedať, že nemocnice dostali dáta vopred, a teda naozaj boli len minimálne pripomienky. A tiež treba povedať, že ide o dáta, ktoré samotné nemocnice vykazujú poisťovniam. Čiže ak sú zlé, tak sú aj zle vykazované. A, ale opakujem, to, nič z tohoto by nebol dôvod na to, aby sme urobili chybnú optimalizáciu, preto považujem za správne, že bolo, že bola o rok odložená a že sa teda ideme tomu, tomu podrobne venovať.
Čo je ale výhoda pre... aj pre túto nemocnicu, ktorá má pochopiteľne obavy, že príde k zmene, lebo teda zmena nikdy nie je pre ľudí príjemná a nevedia, čo príde, boja sa, tak sa snažia, ministerstvo snaží vysvetliť. Čo je výhoda pre tieto menšie nemocnice, kde jednoducho sa nerobí dostatočný počet niektorých výkonov, je to, že keď tam príde k transformácii, tak tam budú nasmerované aj finančné prostriedky a napríklad môžme sa baviť o tom, že tam pribudne malý urgent, dnes tam nie je žiadny, hej? Že tam pribudne jednodňová starostlivosť, samozrejme, paliatíva, stacionár, toto všetko. Toto je na diskusiu, nie ako udržať súčasne nie vždy kvalitu, ale ako, ako využiť túto situáciu vo svoj prospech. Každý riaditeľ nemocnice, ktorý je šikovný a dobrý manažér, z tejto situácie pre svoju nemocnicu dokáže naozaj vyťažiť preto, lebo potrebujeme, aby k tej zmene prišlo a sú na to vyčlenené finančné prostriedky. Takže by som chcela aj veľmi pekne poprosiť aj pána poslanca Čepčeka, aj ostatných, aby možno povzbudili riaditeľov nemocníc, že toto nie je pre nich niečo, čoho sa musia báť, ale je to pre nich príležitosť.
Pán poslanec Čepček tiež hovoril o tom, že nechce dať vlastne úplnú moc ministerstvu, v tom sa s ním zhodujem, nakoniec robili sa aj pozmeňujúce návrhy týmto smerom. Musím povedať, že ministerstvo aj vyšlo v ústrety. No ale zároveň hovorí pán Čepček, že nechce dať teda úplnú moc súkromníkom. Tak mám taký pocit, že v tom nemá úplne jasno. Dobrá správa v každom prípade, nech si myslí jedno alebo druhé, rozhodovať budú komisie, ktoré sú zložené naozaj pol na pol, kde dá sa pozrieť presne v zákone, nechcem to tu zdržiavať, ale kde má v podstate pol na pol nominácie štát a súkromný sektor a VÚC-ky, tak myslím si, že, že toto je vyriešené. Posledné slovo má síce minister, pokiaľ sa nejaká nemocnica odvolá, ale budú zverejnené názory komisie. Ja si neviem predstaviť politicky, ako by minister rušil akúkoľvek nemocnicu, ktorá, kde, kde je jasne ukázané a vyhodnotené dvoma komisiami nezávislými od seba, že tá daná nemocnica spĺňa kritériá kvality, materiálno-technické zabezpečenie, personálne zabezpečenie, EBHR limity, to sú práve tie počty výkonov, aby boli dostatočné na to, aby to bolo, bolo pre pacientov bezpečné.
A čo je dôležité napríklad, tieto počty výkonov a táto kvalita, tú nevie minister ovplyvniť. Tá sa bude tvoriť v odbornej komisii, čisto odbornej, v prvej komisii, a teda nebude to politické zadanie, ale bude to v podstate zadanie odborných spoločností v spolupráci s inými, takže toľko k pánovi Čepčekovi.
K pánovi Rašimu. Hovoril o tom, že sa budú opäť, alebo nehovoril, že sa budú rušiť lôžka, on už teda tiež pochopil a vnímam aj ten posun v diskusii, posun v diskusii, hovoril o tom, že teda hrozilo, že sa budú, že sa to tak komunikovalo, že nebola dobrá komunikácia. S tou komunikáciou, samozrejme, už som to povedala niekoľkokrát, súhlasím, ale musíme všetci uznať, že sa výrazne zlepšila.
Čo sa týka tých lôžok, v podstate sa zmenilo, že momentálne je to aj preformulované tak, aby bolo jasné, o čo ide. Nejde o minimálny počet lôžok, ale teda o počet lôžok, ktoré sa budú rušiť, ale o minimálny garantovaný počet lôžok, čiže, naopak, optimalizácia siete nemocníc ľuďom garantuje, že sa nemôže stať, že poisťovne zazmluvnia menej lôžok, ako sa dohod... dohodne politická garnitúra s odborníkmi cez tie komisie a my teraz cez zákon. Takisto pribudli pozmeňovacie návrhy, napr. je tam garancia, že sa nesmie zmeniť ten počet lôžok a nesmie sa transformovať o viac ako tisíc za, za rok, to aby sa nestalo, aby neprišlo k nejakým šokovým zmenám, aby nemocnice a oddelenia sa nemuseli obávať, že jednoducho celé nemocnice budú, budú musieť okamžite reagovať naraz. Čiže bude sa to robiť postupne.
Chcem ešte povedať, že počet lôžok je v nariadení vlády č. 640/2008 Z. z., a toto sa nemenilo. Čiže naozaj nie je pravda, že by sa nejakým spôsobom rušili počty lôžok. Snažíme sa iba dať garanciu ľuďom k tomu, že budú naozaj nejaký minimálny počet zazmluvnené.
Ešte k tomu, to hovoril aj Jožko Valocký, keď teraz vystupoval, aj viacerí kolegovia, že reforma vznikala od zeleného stola, že teda nejakí úradníci si niečo napísali, s nikým to nekonzultovali, tak ja by som k tomuto, myslím si, že si to zaslúži reakciu, lebo je to často opakované, a myslím si, že to nie je úplne pravda. Po prvé žiadny zelený stôl, nech sa tvárime, ako chceme, veľká časť reformy bola prebratá zo stratifikácie pani ministerky Kalavskej a je to tak správne, pretože tie podklady boli urobené kvalitne v rámci... alebo v rámci možností, keď už boli aktuálnejšie dáta, tím Angelika Szalayová, Oskar Dvořák a ďalší v podstate aktualizovali, skvalitnili tie dáta, ale ten spôsob je veľmi podobný, a teda nedá sa povedať už, už úplne na začiatku, že by to bolo úplne od zeleného stola, pretože tím ministerky Kalavskej - Mišo Štofko, Maťo Smatana a spol. - prešli celé Slovensko, prediskutovali to s odbornými spoločnosťami a naozaj sa na tom veľmi veľa narobili, bolo to kvalitne spracované a vlastne súčasne... súčasný ministerský tím to v podstate len upgradol.
A je dôležité možno povedať aj to, že sa stretávali, že nie je pravda, že teda od mini... od ministerského stola. Nakoniec súčasťou dôvodovej správy na strane 41 je aj zoznam organizácií, s ktorými sa stretli. Reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti tam bola konzultovaná aj nemocničnej starostlivosti. V podstate od februára do 27. 7. je tam podrobný rozpis toho, s kým všetkým sa stretli, okrem, okrem VÚC-iek, s ktorými sa do dnešného dňa stretli viac ako 15-krát ministerskí, tak boli to aj pacientske organizácie, poisťovne, nemocnice, Európska komisia, Slovenská lekárska komora, Lekársky odborový zväz, Asociácia na ochranu práv pacientov, Asociácia súkromných lekárov, SK8, teda združenie VÚC-iek, sesterská, sesterské organizácie, ZAP, čo je tiež združenie zdravotníckych... zdravotníkov.
Čiže chcem tým povedať, že, nechcem to čítať celé, ale chcem tým povedať, že keď niekto hovorí, že nebolo to prediskutované, jednoducho úplne dokázateľne to nie je pravda. Rozumiem, že nie každý môže byť spokojný, ale nie je fér hovoriť, že ministerskí úradníci nič nerobili. Opak je pravdou, naozaj neskutočne sa na tom narobili a mali by sme im za to poďakovať, a nie ich haniť.
Čo sa týka pána Rašiho, tam je ešte zaujímavý ten problém s mapkou, ktorý spomína. Hovorí o tom, že keď už vyšla nejaká mapka, tak vlastne lekári v tých regionálnych nemocniciach nechcú pracovať, nechcú tam prichádzať noví, to, to skutočne môžem potvrdiť. To sa skutočne deje. Škoda len, že práve s tou mapkou vyšiel HLAS, viete, lebo to, to fakt nemusel robiť. A ešte o to viac, že vyšiel s informáciou o tom, že budú sa rušiť pôrodnice. Včera to aj môj kolega pán Šefčík spomínal, že budú sa rušiť pôrodnice v mestách, kde pôrodnice vôbec nie sú, a okrem toho, Marek, čo si ty spomínal, tak ja som si teda pozrela ešte raz ten slide HLAS-u s tými 22 zrušenými nemocnicami, alebo teda pôrodnicami a majú napísaný napríklad aj Svidník, Šahy, Malacky, Levoču, Veľký Krtíš, Vysoké Tatry, Zlaté Moravce, to je 8 z 32 pôrodníc, kde pôrodnice nie sú. Čiže chcem veľmi pekne poprosiť politik... aj kolegov, rozumiem, že je to politika, rozumiem, že sme opozícia - koalícia, ale dať verejnosti údaj, kde poviem, že sa bude rušiť 32 pôrodníc, a z toho 8 neexistuje, už v tom čase keď to hovoríme, a teda časť z nich nikdy ani nebola, je jednoducho naozaj, naozaj nefér. A, samozrejme, že potom tí lekári, keď toto vidia od politických garnitúr, tak oni majú obavy, že sa to bude rušiť, ale, prosím vás pekne, ťažko toto vyčítať ministerstvu, lebo toto teda nebola ich tlačovka ani ich informácia.
Ja napríklad som častokrát hovorila o tom, ministerstvo má veľmi dobre spracované informácie, majú, som to videla niekoľkokrát, ja už som to tu aj ukazovala, keď som na to dostala povolenie, majú každý kraj spracovaný, všetky nemocnice, spád, každé, tie, tie údaje, čo som o tej snin... nemocnice zo Sniny čítala, tak oni majú takto každý jeden výkon spracovaný, koľko sa robí, aký má... aký je priemer celého Slovenska, či menej, či viac, majú to veľmi dobre spracované. Jasné, vždy sa dá lepšie, ale na základy to, to stačí a vlastne na základe tohoto sa dá povedať, ja som aj v regiónoch bola takto diskutovať a dá sa na základe toho viesť naozaj racionálna debata, dá sa ukázať tým ľuďom, ktorí tam žijú, pozrite sa, máte tu takýto počet nemocníc, pre vás je bezpečnejšie v rámci toho potrebného opakovania tých výkonov, aby bol nižší počet nemocníc a sú tam nastavené pre každý jeden kraj rôzne varianty. Keď som to preratávala, tak naozaj tých variant je, sú stovky. Stovky, ak nie tisícky. A jasné, každý z nás politikov, či sme v opozícii, v koalícii, či sme regionálni politici, my si môžme vybrať z týchto všetkých možností tú, ktorá sa nám práve hodí, aby sme tých ľudí vo svojom regióne nejakým spôsobom vystrašili, ale, opakujem, nie je to fér. Nie je pravda, že je, že je nejaký konečný výsledok, opakujeme to stále, ani nemôže byť, pretože tú finálnu konečnú mapku bude robiť ministerstvo v spolupráci s tými komisiami, ktoré som spomínala, kde sú zastúpené aj nemocnice, aj pacienti, aj poisťovne, jednoducho, samozrejme, odborné organizácie, jednoducho dávať teraz takéto informácie ľuďom nie je fér nielen voči ministerstvu a voči koalícii, ak je toto cieľom, ale najmä voči ľuďom, ktorí v tých regiónoch žijú, a vlastne dôsledkom toho je, áno, to, že tam potom nie je v nemocniciach ani v súčasnosti dostatok lekárov, lebo majú obavy ísť do nemocníc, ktoré vôbec nikto rušiť nechce.
Hovorilo sa tu o tom, že keď sa budú transformovať nemocnice, vzniknú dlhé dojazdy, optimalizácia siete nemocníc napríklad garantuje dojazd do nemocnice druhého typu 30 minút, ale keď som si pozrela tie, presne tie štatistiky a údaje, tak v podstate, tak ako je to zatiaľ nastavené, z tých rôznych variant, priemerná, priemerný čas dojazdu do takejto nemocnice bude 13 minút 3 sekundy. A ale nevieme ešte, ktorý bude výsledný variant, ale teda priemer všetkých variantov je takýto, čiže OK, garancia 30 minút, ale je pravdepodobné, že to bude oveľa kratšie, pretože tak sa to snaží ministerstvo nastaviť.
Chcem ešte povedať, že sa hovorí o tom, že nerobiť to, z viacerých strán to zaznieva, nerobiť to, nie je to dobre pripravené, treba to odložiť a tak ďalej, ja sa chcem spýtať kritikov, a čo, teda necháme to tak, ako to je, lebo naozaj to bez akejkoľvek akože nejakých osobných útokov, ale je pravda, že veď takto sme to tu mali doteraz. A vďaka tomu, že sa nič nerobilo, tak vlastne my máme nemocnice, ktoré nie vlastnou vinou, ale kvôli tomu, ako je nastavený ten systém, nestíhajú, nie, že nestíhajú, nezvládajú, preto, lebo nemajú dostatočne saturovaný personál, nemajú dostatočne, dostatočné technické vybavenie a za a), samozrejme s tým súvisí aj to, čo som hovorila, že tam nechodí dosť ľudí, pretože oni to, samozrejme, vnímajú a radšej idú, aj keď bývajú bližšie, tak oni idú radšej do vzdialenejšej nemocnice, kde je vyššia kvalita, a toto je aj správne, tak treba, treba na to jednoducho reagovať a treba začať s tou reformou, myslím si, že by sme, že by sme ju mali podporiť všetci, jak sme tu.
Pán Baška vystupoval, hovoril o tom, že treba začať ambulanciami, čo je požiadavka VÚC, musím povedať, úplne pochopiteľná, oni potrebujú a nijako sa nečudujem, dokonca si myslím, že je to správne, oni potrebujú predsa tým ľuďom v tých regiónoch povedať nebojte sa, aj keď príde k nejakej reforme, aj keď príde k nejakej transformácii a tu toto oddelenie sa zmení na iné, tak verte, že tu budete mať zdravú starostlivosť a tou garanciou majú byť ambulancie. To je úplne pochopiteľné, je to správne.
Ministerstvo sa aj snažilo okrem finančných garancií teda, to už som tu niekoľkokrát spomínala, že tu bude garancia dva roky po, po tom, ako sa transformuje oddelenie ešte budú tiecť finančné zdroje, že je tu dotácia pre novovzniknuté ambulancie v regiónoch, a snažili sa dať aj garanciu v tej zmene počtu lôžok a v dostupnosti, ale hlavne je tam, je tam aj taký, taká veta napísaná, že v podstate nemôže prísť k transformácii oddelení v prípade, ak nebude zabezpečená dostatočná ambulantná zdravotná starostlivosť. Toto je vyslovene záväzok ministerstva, ktorým chcem dať najavo, že s ambulanciami sa ráta, nakoniec veď súčasťou optimalizácie siete nemocníc je reforma všeobecnej ambulantnej starostlivosti, resp. jej prvá fáza z troch. Ale na to, aby sme mohli urobiť tú reformu, potrebujeme urobiť túto prvú fázu. Tak mi príde nefér hovoriť, že no najskôr ambulancia, ale zákon, ktorý umožní riešiť tie ambulancie vlastne radšej nepodporme. To naozaj nič nevyrieši, akurát to spraví to, že nebudú ani dotácie, ani garancie, ani možnosť začať niečo riešiť.
Pán Baška hovoril o Partizánskom, o Topoľčanoch, hovoril o Myjave ako o nemocniciach, ktoré sú potrebné, áno, sú a zostanú tam, ale sú tam takisto výkony, ktoré jednoducho treba presunúť inam. V Partizánskom sa robili v roku 2019 9 apendektómií, 9-krát za rok! Viete si predstaviť, keď operačný tím robí nejakú operáciu 9-krát za rok, asi ako je naučený a zvyknutý, opäť nie je to výčitka, je to normálna vec, ale my potrebujeme tie výkony koncentrovať, aby, aby jednoducho boli bezpečnejšie pre, pre toho pacienta, pritom do Topoľčian, kde ich, sa ich urobilo 111, je to 17 minút. Čiže a ten rozdiel v bezpečnosti pre pacienta je obrovský. Takže, prosím, uvedomme si ešte raz, my nehovoríme o rušení nemocníc, my hovoríme o presune tých výkonov, ktoré sa robia v jednotlivých oddeleniach málo, do oddelení, kde sa ich robí viacej, ale namiesto toho nik... tam nezostane prázdne miesto, ale tam vznikajú ambulancie, stacionáre, jednodňová zdravotná starostlivosť, samozrejme, dlhodobá, následná starostlivosť, ktorú, ktorá práve v tých regiónoch extrémne chýba, my dnes posielame ľudí domov, lebo, ja neviem, po výmene kĺbu, lebo s ním kto rehabilitovať v tej nemocnici, posielame ich domov a oni sa nám za pár mesiacov vracajú, opäť musia prežiť tú bolesť, opäť to stojí finančné náklady a nemá to žiadny zmysel. A my teraz vytvárame, alebo teda optimalizácia sa snaží vytvoriť lôžka aj pre takýchto ľudí a to je veľmi dôležité. A nielen takýchto, po operáciách, dlhodobé stavy, tieto lôžka nám chýbajú. Za to máme kopu akútnych, počúvate, ako využívaných, priemerne sa využíva, no napríklad u pána Bašku v Trenčianskom kraji je to okolo 50 % lôžok, ktoré sú využívané, zvyšok je prázdny v priebehu roka. Tak mi povedzte, aký má toto zmysel. No jasná, že tam ma... jasné, že tam máme vytvoriť niečo, čo sa bude využívať.
Takisto hovoril o Myjave ako o plnohodnotnej nemocnici a to nechcem nijako rozporovať, ale chcem teda uviesť, že ani Myjava dnes nemá ani urgent, ani neurológiu, ak sa nemýlim, a to nie je akože teraz že treba ich zrušiť, to v žiadnom prípade, tá nemocnica je potrebná, zostane tam. Ale, prosím vás pekne, uvedomme si, že aj táto nemocnica dnes tie akútne stavy jednoducho odváža inam, že už ani dnes tam nevedia tých pacientov ošetriť. Takisto sa tam robí 360 pôrodov. Hovorila som, že teda malo by ich byť určite 600-800 a viacej, keby to bolo podľa medzinárodných štandardov, tak 1200, aby to bolo pre tie ženy bezpečné. Robí sa tam 31 apendixov, minimálne by sa malo robiť 100 za rok. 31 za rok! A viem, že v roku 2019 sa robila jedna jediná trombolýza za celý rok. Pekný experiment, nie? To asi nie je niečo, čo chceme.
Na druhej strane, viem, že napríklad majú Bojnice, Topoľčany, Trenčín veľmi nízke percento epistomií, to je to nastrihnutie hrádze, toto treba pochváliť, 0,4 až 8 % v týchto nemocniciach a napríklad v Trenčíne je najmenej cisárskych rezov vlastne na celom Slovensku, iba 16 %. A týmto chcem povedať, že my hovoríme o tých negatívnych číslach, ale každá tá nemocnica má aj pozitívne, za ktoré treba chváliť, a to tam treba podporovať v tej nemocnici. Takže to neznamená, že keď niekde povieme, že no tak týchto operácií sa tam nerobí dosť, a poďme sa baviť o tom, že ich presunieme, že ideme všetko, všetko rušiť, lebo sú aj, sú aj údaje, ktoré, a o každej jednej nemocnici, ktoré, ktoré je hodno pochváliť, ktoré treba rozviesť a treba ich podporovať. Tak preto som chcela, aby zazneli, lebo väčšinou sa bavíme o negatívach, tak aby zazneli aj pozitíva, lebo sú.
Pán, pán Baška sa ešte pýtal, že načo robiť poriadok v lôžkach. No presne na toto, čo som hovorila, lebo keď, keď neurobíme ten poriadok, tak zostane nám 50 % lôžok nevyužitých a na tých ďalších 50 % v podstate sa, tam, tam jednoducho sa nebude robiť dostatočný počet výkonov na niektorých oddeleniach, na niektorých, naopak, sa čaká, je to nezmyselne rozdelené, treba to jednoducho tú, tú excelentnosť koncentrovať, treba v tom urobiť poriadok a vtedy to bude mať pre tých občanov oveľa lepší, väčší zmysel. Takisto bol apel na to, že prečo teraz, určite by sa to dalo pripraviť lepšie, to by bolo vždy, v akejkoľvek fáze. Vždy môžme povedať, no ešte toto by sa dalo dorobiť, toto, to nesporne, ale teraz je to dôležité preto, lebo teraz sú na to naviazané peniaze z Plánu obnovy. Ja viem, že je to len pôžička, veľakrát sa tu hovorí, že miliarda nám padne z neba, no nie, my to budeme musieť zaplatiť a rozumiem, že je to pôžička, ale veľmi výhodná pôžička a hlavne je to, sú to prostriedky, ktoré umožnia to, že po tejto reforme, alebo teda ona teraz len začína a bude ešte dlhé roky plynúť, ale keď sa podarí a my to teda tu odhlasujeme, každý, kto bude hlasovať za, bol na začiatku niečoho, čo vo výsledku na konci, keď sa podarí, bude zachraňovať životy a bude to dlhé roky po nás ešte ľuďom životy meniť. Nebude to ako doteraz, že to pôjde roky, nechcem povedať, že 12 rokov, lebo to proste od začiatku išlo len dole vodou, my musíme spraviť niečo. Je čas na zmenu. Teraz je už neskoro, malo to byť dávno, len jednoducho ani bývalé vlády sa nečinili, no tak keď sa nečinili, tak teraz sme tu my a snažíme sa niečo zmeniť. Nemusí to byť dokonalé. Ale miesto kopania by kolegovia mohli, mohli konštruktívne, konštruktívne pomôcť.
Dobre. To je asi všetko z mojej strany, k takým, k tým dôležitým veciam, chcem ešte raz veľmi pekne poďakovať sama za seba najmä Asociácii na ochranu práv pacientov, poisťovniam, Asociácii nemocníc Slovenska, Asociácii štátnych nemocníc, Maťovi Smatanovi, Michalovi Štofkovi za tvorcov bývalej reformy a Angelike Salayovej, Oskarovi Dvořákovi a Zuzke Földesovej Motajovej za, za tvorcov súčasnej reformy, samozrejme, pod vedením pána ministra. Môže sa to niekomu zdať, že to teraz akože sa roztlieskavame, nie, je to normálne, vecné priznanie zásluh za to, že niekto desiatky hodín popritom, ako sa stará o pacientov a robí svoju robotu, sviatky, piatky, nedele, v noci, kedykoľvek telefonuje, mali sme zoomy, mali stretnutia preto, lebo všetci títo ľudia majú úprimný záujem na to, aby sa, na tom, aby sa Slovensko, na Slovensku zdravotníctvo zmenilo.
Ešte chcem z tejto pozície poprosiť, aby sa samostatne, na samostatné hlasovanie vyňal bod č. 129 zo spoločnej správy.
Ďakujem veľmi pekne. (Reakcia z pléna.)
A áno, jasné, prepáčte, hlasovanie navrhujem v utorok o 17.00 hod.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2021 19:43 - 19:45 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Baška, ďakujem kultivovaný prejav. Ohľadom teda toho vášho regiónu, vyzerá to teda aj tak, že na tom regióne vám záleží. Vaša alternatíva je teda akože status quo, ak som tomu správne porozumel. A vykreslili ste tu obraz toho regiónu, ako keby sa nič nedialo v zásade, ak opomeniem tú veľkú sféru ambulancií, či už všeobecných, alebo špecializovaných. A teda že plus-mínus všetko funguje. Ja nepoznám všetky tie nemocnice. To vám, samozrejme, priznávam.
Ale teda napríklad partizánsku nemocnicu poznám. A sám ako župan musíte veľmi dobre vedieť, aký bol obrovský problém a je stále problém získať lekárov do tejto nemocnice. Svet zdravia, ktorý obhospodaruje aj teda partizánsku nemocnicu, roky rozmýšľa, čo s touto nemocnicou, ako ju zaradiť pod topoľčiansku nemocnicu, ako šérovať tie programy. A teda určite viete veľmi dobre, že je obrovský problém tam akéhokoľvek lekára dostať. A toto je presne ten druh organickej, organického procesu, kedy sa rušia oddelenia bez nejakej stratégie, ktorému sa musíme vyhnúť, lebo dneska reálne sa toto deje, že tie oddelenia sa rušia bez toho, aby to malo nejaký plán, pretože nie sú lekári. Keď hovoríte o tých komunitných nemocniciach a hovoríte s takým dosť dešpektom, tak to tiež nie je pravda. Tie nemocnice môžu vyzerať ako oddelenie dlhodobo chorých, ktoré má vlastnú jisku, ktoré má vlastné áro, kde sa ľudia dostávajú z takých ťažkých stavov, ako je mozgová mŕtvica napríklad. To sú veľmi pekné oddelenia, ktoré vedia existovať.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 9.12.2021 18:56 - 18:58 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Čepček, to treba vnímať možno aj inak, keď je 237 pozmeňovacích bodov v rámci pozmeňovákov, ktoré tu dneska odzneli, resp. ktoré boli schvaľované dneska na, na výbore, že ten zákon je o to kvalitnejší, lebo je dolaďovaný, a treba povedať, že ten proces tvorby tých pozmeňujúcich návrhov zahŕňal širokú diskusiu všetkých koaličných strán, ktorá bola veľmi odborná a veľmi dobrá, a nakoniec došlo k dohode. To znamená, že ja to vnímam skôr z toho opačného pohľadu, že tie pozmeňujúce návrhy, ktoré boli pre vás na poslednú chvíľu, pre mňa v rámci nejakého procesu, ktorý, ktorý bol ukončený v nejakom čase, tak výrazným spôsobom skvalitnili ten návrh.
A druhá vec je, aby nedošlo, nedošlo teda ku klamstvám a k zavádzaniu verejnosti. Vy ste spomenuli vo svojom vystúpení, že teda týmto zákonom dávame mandát ministerstvu na rušenie oddelení. To ale nie je pravda. Je potrebné si prečítať ten zákon veľmi podrobne. Tie komisie, ktoré ste tak bagatelizovali, sú veľmi dôležité. Hneď tá prvá - kategorizačná komisia pre ústavnú zdravotnú starostlivosť je záväzná pre ministerstvo a ministra a tá hovorí o tom, že budú nastavené jasné ukazovatele, či už kvalitatívne, kvantitatívne, ktoré budú definovať jednotlivé zdravotnícke výkony, zdravotnícke programy, ktoré budú patriť do jednotlivých kategórií nemocníc. A toto je maximálne dôležité, pretože ak tu sa odborná verejnosť zhodne v rámci tej kategorizačnej komisie, ktorá má, mimochodom, 13 členov, tak tieto pravidlá budú pre ministra záväzné – aj ministerstvo, potom ďalej pri tvorbe siete. To znamená, že to vôbec nie je tak, že minister, ministerstvo má nejakú možnosť svojvôle pri tvorbe siete.
Ďakujem.
Skryt prepis