Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie v rozprave

6.5.2022 o 13:03 hod.

Ing.

Tomáš Lehotský

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 10.5.2022 9:40 - 9:42 hod.

Kazda Radovan Zobrazit prepis
Pán poslanec, tie dopady zvýšenia cien, ktoré ste pomenovali, tie, asi nebude nikto odporovať, to je, tie sú naprosto jasné. Ale ja chcem poukázať na jednu vec a to, že v podstate každé takéto univerzálne znižovanie cien alebo nejaká univerzálna dotácia, či už teda hovoríme o nejakej forme nejakej celoplošnej dotácie alebo dotácie pre všetkých občanov v rámci nejakej skupiny, povedzme dôchodcov, alebo napríklad znižovanie daní, je znižovaním cien alebo dotáciou aj pre tých, ktorí to až tak nepotrebujú. Čiže ak urobíme nejaký nástroj znižovania povedzme daní, opäť z toho profitujú vlastne aj ľudia, ktorí až tak netrpia, ktorí až tak netrpia tým zvyšovaním cien. To znamená, že je to úplne neefektívne akési uvoľňovanie opatrení, resp. nejaké, nejaké podporné opatrenie pre ľudí, ktorí to vôbec vlastne nepotrebujú.
Vy si určite pamätáte, aspoň predpokladám, že si pamätáte, že v revolúcii v roku, po revolúcii roku 1989, váš pán kolega Fico si ju nevšimol, ale ja predpokladám, že vy hej, tak po tom roku ´89 došlo vlastne k zrušeniu cenovej regulácie v takmer všetkých komoditách, tovaroch a službách, samozrejme s výnimkou napríklad monopolných odvetví. No ale odvtedy vlastne platí, že štát nereguluje ceny. A ja si teda myslím a domnievam sa, že štát by nemal to robiť, takúto reguláciu cien, ani formou znižovania daní nejakého náhleho, odôvodneného týmto a nemal by to robiť ani cenou, ani teda formou doplácania nejakej, nejakého zvyšovania cien, ktoré vzniklo, ktoré vzniklo naozaj z dlhodobého zlého konania vlád nielen na Slovensku, ale aj na svete. Takže tento vývoj je úplne jasný a ja si myslím, že vláda by do toho nemala až takto zasahovať.
Skryt prepis
 

6.5.2022 13:44 - 13:46 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol výborom určený za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 986, predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a Legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ale zákon nebol prepracovaný, tak ako sme sa o ňom uzniesli na minulej, na minulom, na minulej schôdzi, už mám toho dneska nejak celkom dosť. (Povedané so smiechom.) Teda okrem toho jedného bodu, čo som teda rád, že inšpi... že som inšpiroval pánov, pána predkladateľa, ale teda tie výtky, ktoré som mal z minulej, pred mesiacom, ktoré neboli vyvrátené, tak tie tam ostali. Neviem, prečo sme si, že si robíme túto starosť a máme to tu o mesiac zasa. Navyše keď, navyše keď viete, že ona celá reforma... (Povedané so smiechom.)
Dobre, takže v zmysle oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73, odporúčam, aby Národná rada sa uzniesla na tom, že návrh zákona vráti navrhovateľovi na dopracovanie.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2022 13:19 - 13:21 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán Beluský, vy ste spomínali, teda že väčšina ľudí nie je za našu, naše členstvo v NATO. Ja neviem, či ste videli posledné prieskumy, podľa ktorých, podľa ktorých tá podpora je, myslím, že 60-percentná. To znamená, že väčšina tam chce byť. Ak ste to nepovedali, tak si to potom môžme vyjasniť.
Pani Sulanová, vy hovoríte, že najskôr treba chcieť a potom hľadať cesty. Ja si myslím, že je to presne spôsob, ktorý sa nemá robiť, akože to vôbec nie je manažérske uvažovanie. Najskôr je potrebné zhodnotiť, či ten daný krok je dobrý, podrobiť to nejakej analýze, možno aj historickému prieskumu a potom si povedať, že ak je dobrý, tak, tak ísť do toho (povedané so smiechom), lebo opačný spôsob znamená, že urobíte množstvo chýb úplne zbytočných.
A hovorili ste aj to, že neutralita má väčšiu šancu na to, aby teda daná krajina nebola vo vojne, ale nepodporovali ste to žiadny argumentom. Ten váš návrh zákona, resp. dôvodová správa obsahuje množstvo... a bude tam kopa takýchto ľudí, ktorí budú tiež v kúte sedieť a nepomôžu vám.
Skryt prepis
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2022 13:19 - 13:19 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Tomáš, chcem ťa pochváliť. Nevedel som, že máš až takýto zahranično-politický a historický prehľad, to klobúk dole a to sa len tak teda nevidí, aby niekto takýmto spôsobom argumentami takto rozmlátil návrh zákona (povedané so smiechom), ktorý tu naši opoziční kolegovia predkladajú.
A zároveň musím povedať, že je teda veľmi smutné, keď teda vidíme niektorých kolegov, že tie argumenty jednoducho nedokážu spracovať a, a oni si naozaj že autenticky myslia to, čo tam, to, čo teda tárajú. Nie všetci, niektorí to robia vypočítavo, ale u niektorých to je naozaj veľká tragédia.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2022 13:03 - 13:13 hod.

Lehotský Tomáš Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. No teda na úvod poviem, že ak tu nikto nesedí, tak treba byť aj, trošku treba použiť sebareflexiu, že možno tie návrhy zákonov, ktoré predkladáte, nie sú zaujímavé pre, pre ostatných poslancov. Netreba proste sa na to pozerať len tak, teda že ide o opozičné návrhy a že tu nikto nie je.
K vášmu návrhu teda, dámy a páni. Tá myšlienka, vlastne to tu už aj zaznelo dneska niekoľkokrát, že myšlienka neutrality Slovenska je stará ako Slovensko samé, ešte dokonca staršia. A v minulosti, a teda v histórii sa neustále opakuje, ale ide o myšlienku falošnú, najmä nezrealizovateľnú. Dovoľte mi vysvetliť teda prečo.
Predkladatelia v návrhu svojej argumentácie tvrdia, že len neutralita je zárukou toho, že Slovensko nebude zatiahnuté do žiadnej vojny. A vysvetľujú to teda aj vo svojej dôvodovej správe, aj pán Schlosár to uviedol dneska nejakým zoznamom súčasne neutrálnych štátov v Európe, tých desiatich štátov, s dôvetkom teda, že zdôrazňujeme, že od vyhlásenia neutrality nebol ani jeden z vyššie uvedených štátov vojensky napadnutý iným štátom.
No tak sa pozrime, že aké štáty sú v tej tabuľke a čo je s nimi dneska možno. Z tých desiatich štátov Fínska republika, Maltská republika, Moldavská republika, Rakúska republika a Srbská republika vyhlásili neutralitu po druhej svetovej vojne, čiže po druhej svetovej vojne v Európe okrem občianskej vojny, a žiadna iná vojna nebola, to znamená, že ani nemali byť kým napadnutí, to je päť štátov z tých desiatich. A ani Nemecko nebolo napadnuté a nie je neutrálne, ani Francúzsko nebolo napadnuté a nie je neutrálne a tak ďalej by som mohlo pokračovať väčšinou európskych štátov práve preto, že v Európe okrem teda občianskej vojny od druhej svetovej vojny žiadna iná vojna nebola.
Ďalej je tam Írska republika. Írska republika je zaujímavá, tá vyhlásila svoju neutralitu v roku 1939, to znamená pred druhou svetovou vojnou, kde si však treba uvedomiť, kde sa Írska republika nachádza, či je strategicky zaujímavá z geopolitického hľadiska, a áno, je pravda, že v druhej svetovej vojne Írsko ako také nebolo napadnuté, ale geopoliticky nič v tej dobe neposkytovalo a bola to Veľká Británia, ktorá napadnutá bola, ako hneď vedľajší ostrov.
Potom tam máte Lichtenštajnské kniežatstvo, čo je taký menší okres aj na pomery Slovenskej republiky, tiež bez absolútne akéhokoľvek geopolitického významu.
A potom tam máte Sanmarínsku republiku, ktorá vyhlásila svoju neutralitu od roku 1862. To je klamstvo, že nebolo napadnuté San Marino, minimálne v druhej svetovej vojne. A nešiel som hlbšie do histórie. V druhej svetovej vojne San Marino bolo napadnuté ako nacistickými mocnosťami, alebo teda fašistickým Talianskom, tak aj spojencami. Takže tam klamete.
No a potom máte, samozrejme, vatikánsky mestský štát, tak treba sa pozrieť, že čo je Vatikán a čo symbolizuje Vatikán. To sa asi nedá replikovať na Slovenskú republiku.
A potom je tam Švajčiarsko, a teda pozrime sa, že čo je to, čo, čo predstavuje švajčiarska neutralita. Tu si treba uvedomiť, že švajčiarsku neutralitu uznal celý svet a nevznikala tak, že si to jednostranne Švajčiarsko vyhlásilo, ale po porážke Napoleona strávil celý svet takmer rok na kongrese vo Viedni, aby sa nakoniec európske mocnosti zhodli na tom, že teda Švajčiarsko bude neutrálne. Po prvej svetovej vojne potom tú neutralitu Švajčiarska potvrdila aj Liga národov.
To znamená, že nie je možné len tak vyhlásiť neutralitu, resp. je to možné, ale ak to urobí nejaká krajina len tak, bez toho, aby to niekto uznal, tak to bude mať veľmi krátku platnosť a naozaj je to jeden z výnimočných prípadov.
Ale treba si zároveň povedať, že čo to znamená Švajčiarska neutralita. Neznamená to, že Švajčiarsko nemá armádu. Práve naopak, Švajčiari sú po zuby ozbrojení, pred prvou svetovou vojnou mala švajčiarska armáda 450 000 vojakov. Dnes má švajčiarska armáda 120 000 aktívnych vojakov. Rozpočet 5,4 mld. eur. Slovenská armáda má 19 000 vojakov a rozpočet 1,67 mld. eur.
Čiže ak chcete vyhlásiť neutralitu, ktorá má mať aký-taký zmysel, tak hovoríte vlastne o tom, že Slovensko by malo investovať oveľa, oveľa viac peňazí do svojej armády, malo by sa vyzbrojovať, mali by sme mať oveľa viac vojakov, pretože len tak dokáže tá daná krajina odstrašiť niekoho, aby ju vôbec napadol.
Treba však povedať, že ani toto nie je žiadnou garanciou toho, že niekto bude rešpektovať neutralitu, a to preto, čo tá vaša tabuľka vlastne neobsahuje, pretože v tej tabuľke teda buď klamete, ako som spomínal v prípade San Maríno, alebo nehovoríte celú pravdu. V tej vašej tabuľke totiž chýbajú štáty, ktoré boli síce neutrálne počas druhej svetovej vojny, ale boli napadnuté a tých je veľmi veľa, napríklad: Holandsko, Belgicko, Luxembursko, Dánsko, Nórsko či Juhoslávia. A teda neviem, či viete, prečo bolo napríklad také Belgicko napadnuté. Belgicko bolo napadnuté preto, že Francúzi popri hranici s Nemeckom si vytvorili tzv. Maginotovu líniu obrannú, ale pri hranici s Belgickom ju už nemali, pretože sa spoliehali na to, že žiadny vojenský agresor si nedovolí napadnúť neutrálny štát, v tomto prípade Belgicko. Ale Hitler ho napadol. Čiže toľko k efektivite neutrality.
Takže zopakujme tú vašu argumentáciu. Z tých desiatich štátov päť štátov je takých, ktoré sú neutrálnymi len v čase mieru v Európe. O jednom štáte ste klamali, že nebol napadnutý po tom, čo vyhlásil svoju neutralitu. Je tam Írsko, ktoré teda nemá geopolitický význam, rovnako Lichtenštajnsko. Potom je tam Vatikán, tak to vám gratulujem, čiže ak presťahujete pápeža na Slovensko, tak asi to bude mať úspech, takže do toho. No a potom je tam Švajčiarsko, ktoré, teda tú históriu sme si povedali.
Takže tá vaša tabuľka nielenže nedokazuje, že neutralita je zárukou bezpečnosti, ona vlastne hovorí pravý opak. Chýba vám tam napríklad šesť štátov, ktoré počas druhej svetovej vojny boli napadnuté, ale boli neutrálne. Inými slovami, ďaleko viac neutrálnych štátov v Európe bolo napadnutých napriek svojej neutralite, ako ich napadnuté nebolo. Neutralita nefunguje a dokazuje to paradoxne tá vaša tabuľka.
No a potom je tu ešte zdravý rozum. Vojna má zrejme teda nejaké pravidlá, alebo mala by mať pravidlá napríklad podľa Ženevských konvencií, to znamená, že sa nepoužíva určitý druh munície, to znamená, že sa neútočí na civilistov, neznásilňujú sa ženy, nevraždia sa deti, no a, ale to zrejme len v tej civilizovanej časti sveta. Ako dneska vidíme, tak barbarské Rusko nemá problém porušovať akékoľvek dohody v rámci svojej vojenskej agresie na Ukrajine a len blázon si môže myslieť, že práve neutralitu ako nejaký koncept bude agresívny režim Vladimíra Putina akceptovať.
Žiadny agresor nerešpektuje neutralitu toho druhého, pokiaľ nad ním nemá kontrolu. A tá teda nemusí byť dosiahnutá len vojensky, stačí dosadenie nejakej bábkovej vlády pod hrozbou sily. Presne tak, ako nás Nemci okupovali počas druhej svetovej vojny. Naoko sme si vládli sami, ale len naoko. Stačilo, aby vojenský, aby vojnový slovenský štát na čele s kňazom, vrahom a vojnovým zločincom ochotne s nacistickým Nemeckom kolaboroval. Za tento relatívny pokoj sme zaplatili najvyššiu cenu, napríklad desaťtisícmi životov Židov, ktorí boli deportovaní z nášho územia. Toto bola neutralita na spôsob Slovenska a k takémuto modelu chcete Slovensko podľa všetkého dostať.
A v dôvodovej správe píšete: „Takisto platí, že žiaden štát Slovenskú republiku nepovažuje za nepriateľa. Jedinou výnimkou je dnes Ruská federácia, ktorá nás síce zaradila na zoznam nepriateľských štátov, ale len z dôvodu, že sme pri ozbrojenom konflikte medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou nezachovali vojenskú neutralitu, ale postavili sme sa jednoznačne na stranu Ukrajiny.“ Toľko z vašej dôvodovej správy.
A teda vráťme sa k tomu Švajčiarsku, ktoré je neutrálne. Švajčiarsko sa pripojilo k EÚ sankciám voči Rusku, a ako povedal ich prezident, Švajčiarsko zostáva neutrálne, ale stojí na strane západných hodnôt. No a čuduj sa svete, Švajčiarsko napriek svojej neutralite sa dnes tiež nachádza na zozname nepriateľských krajín Ruska.
A tu sa dostávame tak k podstate toho vášho zámeru, a teda hovorme si pravdu. Vy nechcete neutralitu, pretože Švajčiarsko je neutrálne a je nepriateľským štátom pre Rusko, vy chcete dosiahnuť, aby Slovensko nepomáhalo Ukrajine, ktorá bola napadnutá Ruskom. To je skutočným cieľom vášho návrhu zákona. Chcete, aby Slovensko pozeralo, chcete, aby sa Slovensko pozeralo na to, ako v susednej krajine vyčíňa ako zmyslov zbavený Putin, ktorý vraždí, znásilňuje a tak ďalej a tak ďalej. Pritom nepomáhať Ukrajine je obrovská geopolitická chyba. Od toho, či Ukrajina prežije, záleží aj naša bezpečnosť. Všetci vieme, čo by nasledovalo, ak by na hraniciach, ak by sme na hraniciach mali Rusov. Pamätáme sa na ’68. a dvadsať rokov ruskej okupácie.
Viac asi v rozprave teda nestihnem povedať, ale opakujem, neutralita rozhodne nezabezpečuje mier v tej danej krajine, najmä nie, ak máme na hraniciach Ruskú federáciu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.5.2022 12:07 - 12:08 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, ešte raz. Vážené kolegyne, kolegovia, ja len chcem veľmi jednoznačne potvrdiť slová pána guvernéra.
Myslím, že pán Martin Šuster je asi v najlepšou možnou voľbou pre túto pozíciu člena Rozpočtovej rady. Skutočne svojou doterajšou prácou, životom a skúsenosťami bude myslím si, že jasnou a výraznou posilou rady, a chcem veľmi poprosiť celé plénu bez ohľadu na to, či sme opozícia, alebo koalícia, o podporu tohto veľmi dobrého návrhu.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skryt prepis
 

Vystúpenie 6.5.2022 12:04 - 12:07 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán guvernér, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu guvernéra Národnej banky Slovenska na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 964. Guvernér Národnej banky Slovenska v súlade s čl. 3 ods. 2 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. tristo... 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov predložil tento návrh a zároveň požiadal o jeho prerokovanie na schôdzi Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 996 z 31. marca 2022 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 25. apríla 2022. Gestorský výbor prerokoval návrh guvernéra Národnej banky Slovenska na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Mgr. Martina Šustra, PhD., a prijal k nemu uznesenie č. 320 z 26. apríla 2022, v ktorom súhlasil s návrhom guvernéra Národnej banky Slovenska na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Mgr. Martina Šustra, PhD., a odporučil
1. zvoliť na návrh guvernéra Národnej banky Slovenska Mgr. Martina Šustra, PhD., za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť podľa čl. 3 ods. 2 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov a
2. konštatovať, že funkčné obdobie člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je 7-ročné a začne plynúť dňa 4. júla 2022.
Týmto môžete, vážený pán predsedajúci, otvoriť rozpravu.
Ďakujem pekne, skončil som.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2022 11:50 - 12:01 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem za slovo. Rozhodne sa chcem vyjadriť. Pán minister, mrzí ma, že to nešlo bez tých urážok a, žiaľbohu, aj evidentných klamstiev.
V prvom rade prijímam vašu výzvu, poďme sa baviť teda o celom dôchodkovom systéme od začiatku. Konečne bude aspoň nejaká diskusia, lebo tá dôchodková komisia, to bol iba taký fejk. Stretla sa raz konkrétne a to bolo celé. Žiadna debata neprebehla.
No, tak čím začneme? Pán minister, tou svojou anekdotou, nie, nepočul som ju prvýkrát, že záväzok, že zavedieme dôchodkový automat podľa vývoja strednej, strednej dĺžky života, teda podľa vývoja dožitia, že to môžme splniť aj tak, že sa bude zvyšovať dôchodkový vek o jeden deň, o dva, o tri. Tým len potvrdzujete, že vám ide iba o švindeľ, ako získať peniaze z plánu obnovy, ako získať tento míľnik, a nie o skutočnú dôchodkovú reformu.
A mrzí ma, že jeden minister práce nedokáže pomenovať, čo mu vadí, prečo sa tak bráni prijatiu skutočnej dôchodkovej reformy cez ústavný zákon. Vy ste tu stáli, vy ste tu rozprávali 20 minút, vy ste to nedokázali pomenovať. Žiaľbohu, klamete, keď tvrdíte, že plníte to, čo je v programovom vyhlásení vlády. V programovom vyhlásení vlády je úplne jednoznačne napísané, že prijmeme ústavný zákon, ktorým stabilizujeme celý dôchodkový systém. Ja od vás nechcem plnenie programu strany SaS, ja chcem od vás plnenie programového vyhlásenia vlády, ktorému sa dlhodobo vyhýbate. Vravíte tu o nejakom stupňovaní požiadaviek. No, pán minister, to aj slepý vidí, že to nie je pravda. Tú, tú konferenciu o tom, ako by mal vyzerať ústavný zákon o dôchodkoch, som už robil asi pred trištvrte rokom. Vy ste na ňu neprišli. Vy ste neboli ochotný diskutovať o dôchodkoch. Vy ste si len pretláčali svoje.
Všetci vidia, všetci novinári vidia, že stále chceme len to isté, aby ste si splnili záväzok z programového vyhlásenia vlády. Všetky tie body, ktoré som povedal, dokonca som vám vymenoval také to najnutnejšie aj na koaličnej rade, s čím sme my úplne že spokojní, keď tam bude len to. Ani jednu z tých vecí nemáme takto napísanú v našom volebnom programe a sú to veci naozaj iba na stabilizáciu dôchodkového systému. A vy nedokážete pomenovať, čo proti nim máte.
Hovoríte, že konsoliduje iba ministerstvo práce, a nech teda niečo skonsoliduje aj SaS-ka vo svojich rezortoch. Tak k tomu mám niekoľko poznámok. Keď najprv podpálite dom a potom s veľkým, s veľkým hurhajom prídete a začnete si ho sám hasiť, tak ja neviem, či toto je vám možné pripísať ku dobrým skutkom. Chcem vám pripomenúť, že vy ste sa podieľali na tom, že ten automat na dôchodkový vek - už raz zavedený - vypadol zo zákona o sociálnom poistení a ešte ste to aj zabetónovali v ústave tým dôchodkovým stropom. Takže vy ste zaťali sekeru a teraz sa chvastáte, že ju naveľa, naveľa idete vytiahnuť a to ešte opäť obyčajným zákonom a ešte sa ani len nesnažíte zakrývať, že vám v podstate ide iba o švindeľ.
Nech niečo skonsolidujeme my. No, viete, do tejto koalície sme vstupovali ako štvrtý najmenší koaličný partner, ak sa nemýlim. Myslím, že Za ľudia mali vtedy o nejakú stotinku viac. Či mýlim sa? Menej, no takže boli sme v podstate dvaja najmenší koaliční partneri a vy väčší ste si celkom rozumne, z pozície sily trošičku, ste si vyboxovali rezorty, v ktorých sú peniaze. My sme za to dostali o jeden rezort viac, navyše viete, sme nedostali ministerstvo financií, o ktoré sme stáli, ale faktom je, že vy máte rezorty, v ktorých sú peniaze, čo je veľmi dobré, keď je z čoho rozdávať a tak trochu si kupovať voličov, výborne sa to hodí pred voľbami, a je to veľmi zlé, keď treba konsolidovať. Ja som, ja sa teším na tú debatu. Dúfam, že vtedy budem na koaličnej rade, lebo určite to bude, to bude zábavné, keď sa opäť vrátime k tomu, kde skonsolidujeme tú miliardu, ktorú potrebujeme kvôli Európskej komisii si skonsolidovať do ďalšieho rozpočtu.
No, tak asi ťažko to skonsoliduje ministerstvo zahraničných vecí, ktoré má rozpočet niekde okolo 120 mil. či koľko. Čo urobia? Zrušia zastupiteľstvo v Zimbabwe? V celej Afrike máme inak, mimochodom, dve zastupiteľstvá, tak môžme mať jedno. Ušetríme pár stotisíc možno, možno nejaký milión.
Ťažko skonsoliduješ školstvo. Čo urobíme? Zrušíme stredné školy (povedané so smiechom), zrušíme základné školy, sprivatizujeme vysoké školy, že teda úplne ich spoplatníme? Tak keď chcete prísť s takýmto návrhom, pokojne. Som zvedavý, čo nám na to povedia naši voliči.
Prepustíme väzňov alebo sprivatizujeme väznice? Prestaneme tam kúriť alebo svietiť? Nemá konsolidovať ministerstvo spravodlivosti?
Ešte tuto chcem pripomenúť, to neviem, či tomu sa nevenuje taká povinnosť, aká by sa mala, tak na tých súdoch, resp. väzniciach už je trošku aj problém, že za čo kúriť, lebo ministerstvo financií na to ešte neuvoľnilo dodatočné peniaze, a rovnako ministerstvo školstva bude mať trošku problém, že akí učitelia budú učiť prváčikov od septembra, alebo taktiež financie, ktoré mali byť rozpočtované od začiatku a rezervované od začiatku, pre ministerstvo školstva od septembra, kedy sa vždy upravuje rozpočet ministerstva školstva, ich ešte stále nedostalo.
No alebo tak môže prispieť ministerstvo hospodárstva ku konsolidácii. Môže rozpredať také tie malé frcky, ktoré má na... v MH Investe, v bývalom Fonde národného majetku. Pokojne, poďme to sprivatizovať. Nepochybne Richard Sulík vám povie, že toto môžme spraviť, ak teda je, ak sa žiada takýto príspevok ku konsolidácii verejných financií.
Ale, žiaľbohu, tie skutočné miliardy budete musieť skonsolidovať vy vo svojich rezortoch. Doprava, možno sociálne veci, a teda aj iní koaliční partneri. No neviem, teda poľnohospodárstvo, ktorý to tam ešte všetko je.
Teraz ma, teraz ma to z hlavy nenapadne, že predikcie sú smiešne a vás nezaujíma, či nejaká Rada pre rozpočtovú zodpovednosť predikuje na 50 rokov dopredu. No len, pán minister, tie predikcie vychádzajú z reálne sľúbených budúcich nárokov. Súčasný návrh zákona hovorí, že ten, kto odvádza nejaké odvody, v budúcnosti bude mať nejako vypočítaný dôchodok. Áno, ja to celý čas kritizujem, že to je taká veľká Ponziho schéma, keď to ako naozaj chceme povedať expresívne, že vy platíte odvody do sociálneho poistenia, do Sociálnej poisťovne s tým, že dúfate, že raz v budúcnosti, za 30-40 rokov sa nájde dostatok pracujúcich alebo dostatok zdrojov, ktorí ten dôchodok zaplatia vám, a dúfate na základe toho, že je to napísané v tom zákone. A na základe toho zákona sú vypočítané tie predikcie. Vy skutočne hovoríte, že sú ukracovaní súčasní dôchodcovia voči tým (povedané so smiechom), ktorí si sporia do II. piliera? Pán minister, to neviem, či toto je úplne v poriadku, keď toto tvrdí jeden minister práce. Nie. Nijakým spôsobom nebol zmenený vzorec na výpočet dôchodkov pre súčasných dôchodcov kvôli II. pilieru. Ni... nijakým spôsobom neboli ukrátení tí ľudia, tí dnešní dôchodcovia tým II. pilierom.
Vy tu vlastne tvrdíte, že vy chcete prehajdákať absolútne všetko, čo do tej Sociálnej poisťovne kedy natečie, lebo keď je možné brať, tak je potrebné rozdávať. Priznávate sa k tomu, že udržateľnosť dôchodkového systému vám je úplne, ale že úplne ukradnutá.
Že a ja nechcem dať vlastnej mame? Prosím vás, ja vyberiem peňaženku a odkedy Feničania vymysleli peniaze, vyberiem peniaze z peňaženky a dám vlastnej mame. Načo tu potrebujem prostredníka štát a armádu úradníkov, cez ktorých to pretečie, že vy zoberiete z mojich odvodov a vyplatíte mame? To čo je za argument, prosím vás?
A potom tie vydieračské praktiky, že zdobrovoľnenie odvodov do II. piliera, no ja teda musím vám pripomenúť, že toto stupňovanie a, s prepáčením, vydieranie je vlastné vám. Sme si teraz v skupinke, jeden kolega spísal, ako to bolo pri našich reformách, resp. pri súdnej mape. Keď sa riešila Máriina novela ústavy ohľadom zmien v súdnictve, tak Krajniak osobne povedal, že buď sa tam v druhom čítaní pridá rodičovský bonus, alebo žiadna zmena ústavy nebude. A keď sa riešila súdna mapa, tak SME - RODINA povedala, že najprv sa musia schváliť stavebné zákony, až potom sa môže hlasovať o súdnej mape. A ak by stavebné zákony neprešli, hoci by aj SaS do nohy hlasovala za ne a potopil by im to niekto iný, hlasovali by proti súdnej mape. Toto sú praktiky, ktoré vy používate, a to, že kričíte, že: „To robí ten druhý!“, tak na to sme si už zvykli, ale už to je, myslím, úplne každému jasné, ako to je.
No a teda na záver to, čo ste tu dneska urobili pri tom hlasovaní, keď bola prerušená rozprava k tomuto bodu, teda rokovanie k tomuto bodu, tak to je teda nóvum, aby sa cez procedurálny návrh menilo oznámenie spravodajcu, alebo teda suplovala úloha spravodajcu, že má oznámiť termín hlasovania. Takže ja som teda zvedavý, ako sa s týmto vysporiadate napriek tomu, že by k tomu mal asi, asi zasadnúť ústavnoprávny výbor, lebo ja teda ako spoločný spravodajca k tomuto bodu využívam svoje právo podľa § 73 zákona o rokovacom poriadku a určujem termín rokovania o tomto bode na júnovú schôdzu. Som si to teda rozmyslel. Ďakujem.
Termín hlasovania na júnovú schôdzu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 6.5.2022 10:55 - 11:02 hod.

Ledecký Vladimír
 

Vystúpenie s faktickou poznámkou 6.5.2022 10:51 - 10:53 hod.

Cmorej Peter Zobrazit prepis
Ďakujem, pán poslanec Taraba, len doplním, čo ste hovorili o tých úrokoch, a teda som rád, že ste podporili ten môj teda názor alebo, by som povedal, že fakt, ktorý som povedal, že nebude tu tá možnosť financovať všetko na dlh donekonečna, tak, kolegovia, keď neviete náhodou, tak už tu máme infláciu anualizovanú okolo 10 % ročne, čo už je cválajúca inflácia, lebo už je to nad 10 %, a ak teda neviete, tak inflácia sa väčšinou teda v ekonomickej teórii (povedané so smiechom), sa krotí tým, že základ... že európske centrálne banky zvyšujú úrokové sadzby.
Keď sa chcete pozrieť, keď sa chceme pozrieť do histórie, že ako v minulosti sa bojovalo s takouto infláciou, tak v 70. rokoch to bolo, myslím, šéf FED-u bol vtedy pán Volcker, myslím, že zomrel pred rokom či pred dvoma, tak zvýšil základnú úrokovú sadzbu na vyše 20 %. 20 %, hej? A my tu máme posledné roky nulu. Úrokové sadzby už zvyšujú všetky centrálne banky naokolo, anglická, americká a Česi zvyšujú, len ECB-čka je stále na nule, dokonca ECB-čka, ECB-čka ešte stále de facto tlačí peniaze tým, že vykupuje dlhopisy európskych vlád za, myslím, že okolo 40 mld., mám taký pocit, že mesačne, ešte stále vykupujú, takže ešte stále prilievajú palivo do toho ohňa, no a robia to jednoducho z toho dôvodu, teda predpokladám, že hlavne z toho dôvodu, že akékoľvek zvýšenie úrokovej sadzby by výrazne ohrozilo financovanie, teda financovanie dlhu krajín a napríklad úplne najhoršie sú na tom Taliansko a Francúzsko, ktoré by už mali veľký problém udržať tú obhospodarovateľnosť toho svojho dlhu už aj pri miernom zvýšení.
Takže my tu máme naozaj že veľký problém.
Skryt prepis