Videokanál klubu

 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie spoločného spravodajcu

2.2.2023 o 9:20 hod.

RNDr. MSc.

Karol Galek

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia klubu

Vystúpenie s faktickou poznámkou 2.2.2023 9:39 - 9:41 hod.

Viskupič Marián Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Kolegyňa Vlaďka, ďakujem ti pekne za tvoje vystúpenie. Áno, toto je presne ten návrh zákona, keď síce na prvý pohľad výpadok verejných financií je veľmi, veľmi zmysluplné riešenie. Daňová uznateľnosť nákladov na firemné škôlky vlastne bude motivovať zamestnávateľov k ich vytváraniu a tu už vlastne začínajú samé pozitíva. Nielen to, ako si spomínala, že matky teda budú vedieť byť bližšie k svojim deťom, ale zároveň sa teda budú vedieť zapojiť do pracovného procesu, čo znamená výrazné zlepšenie ich finančnej situácie, ale zároveň, prosím, majme všetci na pamäti, že pracujúca matka, samozrejme, odvádza dane, odvody. Takisto proste produkujú, produkuje nejakú hodnotu pre firmu, v ktorej je zamestnaná, a toto všetko má už len a len pozitívne dopady na verejné financie. Takže možno ten, ten dopad môže byť dokonca aj v celosti dokonca aj pozitívny. Takisto aj ten pohľad firiem, poviem, že dáva táto možnosť firmám dobrovoľnú možnosť vlastne teda tie škôlky vytvárať, tým vytvárať lepšie pracovné prostredie a podmienky pre svojich zamestnancov a takto vlastne vedia súťažiť aj ony o svoju pracovnú silu a jednoducho toto celé vlastne je veľmi, veľmi pozitívne.
Takže, kolegynky, kolegovia, veľmi vás chcem všetkých poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.2.2023 9:33 - 9:37 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci.
Rada by som priblížila vlastne dôvody, pre ktoré som sa rozhodla túto zmenu priniesť. V súčasnosti je veľký problém pre rodičov malých detí, najmä pri ženách, zapojiť sa do pracovného procesu, ak sú tie deti mladšie ako tri roky. Vieme, že dnes sú tie kapacity v škôlkach veľmi hraničné. Často sa dieťa najmä vo väčších mestách nepodarí umiestniť do škôlky, a to v skutočnosti bráni tej žene zapojiť sa do ekonomického procesu, vlastne nebyť závislá na štátnom rozpočte, príspevku štátu, ale vytvárať hodnoty, platiť dane, byť zamestnaná a mať popritom postarané o dieťa.
Jednou z najväčších prekážok, ako som už povedala, práve pri tejto ekonomickej činnosti žien v rannom detstve je nedostatočná kapacita, ale aj finančná náročnosť, ak by si vybrali nejaké súkromné zariadenia. Štát v súčasnosti nemá k dispozícii veľa rýchlo realizovateľných možností riešenia tohto stavu. A keď som hľadala inšpiráciu v zahraničí, že ako by sa dalo pomôcť štátu možno aj inými nástrojmi, aby sme túto situáciu skokovo zlepšovali, jedným zo spôsobov je, aby sa do tohto procesu čoraz väčšmi zapojili zamestnávatelia a aby boli motivovaní vlastne vytvárať si v rámci svojich priestorov, v rámci svojich závodov a tak ďalej firemné škôlky. Toto je model, ktorý napríklad veľmi dobre funguje v Českej republike. Tam je viac ako 400 takýchto zariadení. Na Slovensku nedisponujeme číslom, koľko takýchto zariadení máme, ale podľa môjho monitoringu je ich menej ako 20.
Čiže naozaj aj keď ide o nejakú daňovú výhodu tým, že takýchto zariadení máme na Slovensku absolútne minimum, tak ide aj o minimálne zaťaženie rozpočtu a skôr ide o pravidlo, ktoré by sme chceli zaviesť kvôli tomu, aby motivovalo firmy vytvárať si tieto škôlky a aby to naozaj do budúcna zvýšilo tie kapacity a prinieslo štátu hodnoty, najmä v tom ekonomickom zapojení žien do pracovného procesu a odľahčenie sociálneho systému a v konečnom dôsledku aj dotovania miest v štátnych škôlkach, pretože ak vytvoríme podmienky napríklad v iných zariadeniach, tak, samozrejme, aj tento výdavok štátu ako keby ukrátime.
Pre mňa je veľmi dôležitou výhodou, ktorú chcem spomenúť pri týchto zariadeniach, že dokážu kopírovať pracovný čas rodiča, napríklad ak ide o viaczmennú prevádzku alebo sa začína v skorých ranných hodinách. Aj toto je často prekážkou, prečo ženy nenastupujú do zamestnania, lebo nevedia nájsť zariadenie pre starostlivosť o dieťa, ktoré by bolo napríklad otvorené ráno 5.30 h, o 6 h, 6.30 h. Jednoducho s týmto sa boria aj zdravotné sestry a podobne. Tu vieme zabezpečiť, že ten zamestnávateľ by mal priamy záujem na tom, prispôsobiť vlastne zriaďovateľské otváracie hodiny toho zariadenia pre deti priamo v pracovnej dobe zamestnankyne alebo zamestnanca, aby ich mal v tom pracovnom procese, aby ich dostal do pracovného procesu čo najskôr.
Čiže toto je jedna z takých markantných výhod a, samozrejme, potom sú tam druhotné, napríklad pri dojčiacich ženách, že tá žena, ak to má v areály svojho pracoviska, môže dostať príležitosť nadojčiť to dieťa, pretože sú blízko seba. Rovnako môže to dieťa zaviesť cestou do práce vlastne na jedno miesto. Nemusí merať cestu do zariadenia predškolského a do práce, ale mala by to vlastne v jednom komplexe, pretože to predpokladá táto firemná škôlka a vlastne jej praktický význam. Takže toto sú všetko skúsenosti, pozitívne skúsenosti a dopady, ktoré majú s firemnými škôlkami v zahraničí a u nás tým, že nie sú nejako zohľadnené hlavne ich prevádzkové náklady vlastne v nákladoch danej spoločnosti, tak takmer nevznikajú a sú to výnimky. Ako hovorím, presné číslo nevieme. Ja len z toho, čo som našla z verejne dostupných zdrojov, tak som narátala 12 takých zariadení, ale pre istotu hovorím menej ako 20, lebo mohlo mi niečo ujsť. Ako hovorím, v Česku je ich už viac ako 400.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.2.2023 9:29 - 9:30 hod.

Marcinková Vladimíra
Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Predkladaný návrh zákona je veľmi stručný a jeho hlavným cieľom je rozšírenie okruhu zákonom uznateľných daňových výdavkov, výdavky vynaložené na prevádzku vlastných materských škôl a zariadení starostlivosti o deti do troch rokov veku dieťaťa. Rada poviem viac v rozprave. Hlásim sa ako prvá.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.2.2023 9:26 - 9:29 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Tak ja, ako som už spomenula v mojom prvom vystúpení, chcem priblížiť vlastne tie zmeny, ktoré by táto úprava priniesla. Aktuálna verzia právneho poriadku priznáva obeti trestných činov ochranu v podobe zabránenia styku páchateľom trestného činu. Otázne je však právne určiť koho a v akom momente trestného konania môžme označiť za páchateľa, voči ktorého svedčí právo obete na nekontaktovanie sa s ním, a preto uvedený stav navrhujeme odstrániť po vzore Českej republiky, ktorá to takto má upravené. Nahradením výrazu „páchateľ" označením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa, osoba, ktorá je podozrivá zo spáchania trestného činu, alebo osoba, pri ktorej sa vedie trestné stíhanie".
Tomu vieme zabrániť napríklad takým situáciám, kedy nejaká žena, ktorá bola obeťou sexuálneho násilia, ukáže, že toto je páchateľ, ale orgány činné v trestnom konaní s určitosťou vlastne to nepotvrdia. Stretnú sa v súdnej miestnosti. Pre tú ženu to môže byť taký blok, že nebude svedčiť. Vlastne stretla sa s človekom, ktorého už nikdy nechcela zažiť, a práve ak by sme to nahradili slovným spojením „osoba, ktorú obeť označila za páchateľa", takémuto stretnutiu by sme mohli predísť. A ide tam hlavne o to, že nemôžeme myslieť len na potrestanie páchateľa, ale aj na to, ako väčšmi ochrániť tú obeť pred ďalšou traumatizáciou, pred naozaj ďalšou nejakou psychickou ujmou.
Ďalšou oblasťou, ktorú riešime, sú otázky smerujúce do intímnej oblasti obete. Špecifikované ustanovenie smerom k rozsahu intímnych otázok Trestný poriadok neupravuje. Vzhľadom na citlivosť týchto otázok navrhujeme, aby sa otázky smerujúce do intímnej oblasti vypočúvanej obete kládli v nevyhnutnej miere, ktorá je naozaj potrebná na objasnenie skutočností dôležitých pre trestné konanie, ale nie nad jej rámec. Toto je rovnako úprava prevzatá z českej legislatívy.
A posledná zmena. Predkladaný návrh tiež navrhuje, aby obete mali umožnené vybrať si pohlavie vypočúvajúcej osoby. Násilie páchané na obzvlášť zraniteľných ľuďoch je, žiaľ, stále prítomné v našej spoločnosti, ja som presvedčená, že nesmieme pred tým zakrývať oči a túto tému vlastne zmietnuť zo stola, lebo je nepríjemná a ťažká. Práve naopak, stále tam vieme aj po vzore iných krajín, kde táto debata je oveľa intenzívnejšia ako u nás, precizovať našu úpravu, zlepšovať systém.
Ďakujem pekne.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2023 9:25 - 9:26 hod.

Baránik Alojz Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného návrhu zákona v ústavnoprávnom výbore. Národná rada uznesením z 2. decembra 2022 pridelila návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru, ktorý určila aj ako gestorský výbor a určila lehotu na jeho prerokovanie. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výboru, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko.
Ústavnoprávny výbor návrh zákona prerokoval a odporúčal ho Národnej rade schváliť. Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva šesť pozmeňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a schváliť ich. Gestorský výbor zároveň odporúča Národnej rade uvedený návrh zákona schváliť aj ako celok.
Správa ústavnoprávneho výboru o prerokovaní návrhu zákona (tlač 1316a) bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru z 30. januára 2023. Týmto uznesením ma zároveň výbor ako spravodajcu poveril, aby som na schôdzi Národnej rady informoval o výsledku rokovania výboru a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.
Skryt prepis
 

Uvádzajúci uvádza bod 2.2.2023 9:23 - 9:25 hod.

Marcinková Vladimíra Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi, aby som za skupinu poslancov predniesla a odôvodnila návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o Trestnom poriadku a takisto zákon o obetiach trestných činov.
Cieľom predkladaného návrhu je zvýšiť ochranu obzvlášť zraniteľných obetí trestných činov a najmä ochrániť ich pred druhotnou viktimizáciou. Tu pri obzvlášť zraniteľných osobách trestných činoch hovoríme najmä o deťoch, senioroch, osobách so zdravotným postihnutím alebo osobách, ktoré boli obeťami sexuálneho násilia. V súčasnosti im platný právny poriadok poskytuje zvýšenú ochranu, ale prax ukazuje, že nie v dostatočnej miere, preto sme sa s mojím tímom pozreli na právne úpravy okolitých štátov, kde vieme vyprecizovať našu úpravu a v rozprave by som rada priblížili tri zmeny, ktoré táto úprava prinesie.
Ďakujem pekne a do rozpravy sa hlásim ako prvá.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2023 9:20 - 9:23 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, tlač 1276, v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1924 zo dňa 8. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 664 z 30. januára 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 403 z 30. januára 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplývajú dva pozmeňujúce a doplňujúce návrhy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o bodoch 1 a 2 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o akreditácii orgánov posudzovania zhody, tlač 1276, schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 406 z 31. januára 2023. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2023 9:11 - 9:12 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 1353. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: ústavnoprávny, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie spoločného spravodajcu 2.2.2023 9:04 - 9:07 hod.

Galek Karol Zobrazit prepis
Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 344/2004 Z. z. o patentových zástupcoch, o zmene zákona č. 444/2002 Z. z. o dizajnoch a zákona č. 55/1997 Z. z. o ochranných známkach v znení zákona č. 577/2001 Z. z. a zákona č. 14/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 517/2007 Z. z. o úžitkových vzoroch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 1294) v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1925 z 8. decembra 2022 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie výboru ústavnoprávnemu a výboru pre hospodárske záležitosti. Určila zároveň výbor pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor a lehoty na prerokovanie predmetného vládneho návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili gestorskému výboru v určenej lehote žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: ústavnoprávny výbor uznesením č. 670 z 3. januára 2023 a výbor pre hospodárske záležitosti uznesením č. 401 z 30. januára 2023.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplýva jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Gestorský výbor odporúča tento bod schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa, vládny návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe, ktoré gestorský výbor odporúčal schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením výboru pre hospodárske záležitosti č. 400 z 31. januára 2023.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril predložiť návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.
Skryt prepis
 

Vystúpenie v rozprave 1.2.2023 18:50 - 18:59 hod.

Zemanová Anna Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Pán minister, ja, samozrejme, vítam zjednotenie tohto systému aj pod číslom 112, tak ako je to v iných krajinách, ale rada by som otvorila v tejto súvislosti ešte jednu tému a mrzí ma, že sa nám nepodarilo v tomto duchu pripraviť pozmeňovací návrh. Týka sa to problematiky vodnej záchrannej služby, ale chcem to pri tejto príležitosti, pri takej veľkej zmene zákona, ako teraz vlastne ju predkladáte, prezentujete, tak rada by som túto problematiku otvorila s tým, že by sme, máme ambíciu sa s rezortom stretnúť a vyriešiť problematiku vodnej záchrannej služby a by som teraz chcela aj povedať ten apel, že prečo je to dôležité.
Iste si pamätáte pred viac ako 30 rokmi na veľké nešťastie, tragédiu, ktorá sa stala na Zemplínskej šírave, kedy v krátkom čase došlo k veľkej, prudkej zmene počasia a viacero najmä tých bicyklov vodných odfúklo na šíru plochu, na týchto bicykloch boli rodiny s malými deťmi od ozaj malých po tínedžerov a to nešťastie, ktoré sa stalo, bolo, že aj vďaka tomu, že tam nebola vodná záchranná služba, tak malo veľmi tragické následky, hoci plavčíci, ktorí boli na brehu, urobili, čo sa dalo, tak napriek tomu došlo k veľkým stratám na životoch aj stratám v rámci rodín.
Práve pri tejto príležitosti takto, možno sú to dva roky dozadu, sme mali stretnutie na Zemplínskej šírave, kde, ktoré zvolali občianske združenie Šíravania, ktorí sa zapodievajú touto problematikou a už dlhodobo sa snažia poukázať na to, že vodná záchranná služba vymizla z našich vodných plôch. Netýka sa to, teraz nehovorím o plavčíkoch, ktorí sú povinní, v rámci zákona o verejnom zdravotníctve povinní byť na tých verejných plážach, ktoré prevádzkujú ako kúpaliská, ale vodnú záchrannú službu, ktorá poskytuje, by mala poskytovať záchranu ľuďom, ktorí sa nachádzajú na otvorených vodných plochách, kde je veľká kumulácia obyvateľstva. To znamená, to sú tí ľudia, ktorí sa nachádzajú, plavia sa po tých otvorených plochách na rôznych plavidlách, poťažmo sú aj takí, ktorí si trúfnu ich preplávať z jednej strany na druhú, ale faktom je, že aj títo ľudia, ktorí majú, sú najmä držitelia nejakých vodných plavidiel aj si platia rôzne poplatky za prevádzkovanie týchto plavidiel, ak sa im niečo stane na tejto vodnej ploche, tak nemajú koho zavolať a dočkať sa vodnej záchrannej služby.
Dala som si robiť aj parlamentnú štúdiu o tom, ako to funguje v iných krajinách. Samozrejme, tá otázka vždy skončila v rôznych debatách na financiách, že kto by takúto službu financoval, lebo je predpoklad, že vodná záchranná služba je sezónnou záležitosťou najmä v jarných, letných, možno teplejších jesenných mesiacoch. No v súčasnosti už aj s prichádzajúcou klimatickou zmenou to oteplenie je čoraz viacej a stretávame sa aj s tým, že aj mnohí ľudia aj v zimných mesiacoch vodné plochy využívajú. Čiže tá, aj ten dôvod, pre ktorý sme s tým, s ambíciou, s pozmeňovacím návrhom do tohto vládneho návrhu ešte neprišli, lebo sme nemali dostatočne vyriešenú túto problematiku. Je to rôzne. Niekde vodná záchranná služba je pod Červeným krížom, aj u nás je sekcia pod Slovenským Červeným krížom ako vodná záchranná služba, týka sa to aj plavčíkov a podobne.
To, čo vlastne je naša ambícia, je, aby zložka, tak ako bola v minulosti a zanikla, myslím, v roku 2009 a fungovala pod rezortom ministerstva zdravotníctva, proste ako zmizla z vyhlášky, ktorá ju definovala malou novelou, novelou zákona, tak je ambícia, aby sa vytvorila nanovo a bola súčasťou integrovaného záchranného systému, samozrejme, nie na každej vodnej ploche, ale na tých, ktoré sú vytypované ako veľkou, veľká koncentrácia, kde sa takéto príhody aj náhle zmeny počasia môžu stať. Je to ako Zemplínska šírava, Domaša, Oravská priehrada, Senecké jazerá, Zlaté piesky, asi osem vodných plôch, ktoré sú takto vytypované aj z pohľadu toho, toho širokého využívania.
Tá ambícia bola taká, že tá vodná záchranná služba by mala svoje vybudované stanovištia na týchto vybraných vodných plochách s príslušným vybavením, to znamená kľúčový je ten motorový čln, ktorý nemôže byť hocijaký. Napríklad aj v súčasnosti na Zemplínskej šírave existuje napríklad štátni policajti, ktorí tam hliadkujú a dohliadajú práve na bezpečnosť, ale skôr z pohľadu bezpečnosti prevádzkovania rôznych motorových člnov, či ich nešoférujú alebo teda neriadia kapitáni pod vplyvom alkoholu, alebo skôr dodržiavajú taký verejný poriadok, ale tieto ich člny napríklad nie sú uspôsobené na vyťahovanie topiacich sa ľudí. Lebo tá prax, žiaľ, dnes je už taká, že keď aj dôjde k nešťastiu, niekto sa topí, tak už potom prídu hasiči, ale oni už, žiaľ, hľadajú iba, dohľadávajú utopených ľudí v týchto vodných plochách. A my potrebujeme, aby boli k dispozícii tí vodní záchranári vtedy, keď ešte sa dokážu zachrániť topiacich sa ľudí tak, aby prežili. Čiže v minulosti aj sú vybudované na týchto vodných plochách tieto stanovištia, momentálne sú opustené, mnohé sú aj zdevastované, ale stále sú ešte v majetku štátu, poväčšine sú v majetku Slovenského vodohospodárskeho podniku alebo na tých plochách vybudované, ktoré boli vybudované v rámci budovania vodných plôch, čiže isté zázemie tam je, no ale teraz vlastne je potrebné nájsť ten celý mechanizmus fungovania, fungovania tejto vodnej záchrannej služby.
Týmto by som vlastne možno aj tak skončila, hoci by som o tom mohla veľa rozprávať, ale nie je to mojím cieľom, mojím cieľom bolo otvoriť túto debatu aj vás poprosiť, že či teda je možné sa k tejto téme dostať. Prečo to aj tak dlho trvalo, bolo, lebo my sme pôvodne mali súhlas pána ministra Lengvarského, že pôjdeme tou cestou, ako to bolo v minulosti, že tá vodná záchranná služba bude pod rezortom ministerstva zdravotníctva, ale následne rôznymi teda odbornými diskusiami sa ukázalo, že nie je to, lebo tam sa neposkytuje zdravotnícka záchrana, tam sa poskytuje záchrana toho topiaceho, oni mu poskytnú len prvú pomoc ako hasiči pri dopravnej nehode a následne volajú lekára. Čiže oni nie sú lekári, tí vodní záchranári nie sú lekári, oni sú síce zdatní v plávaní, majú, vedia, majú skúsenosti z prvej pomoci, ale to nie sú lekári. Vodný záchranár je ako hasič alebo ako policajt, že poskytne prvú pomoc a okamžite cez tento integrovaný záchranný systém volá sanitku, volá lekára, ktorý už následne si preberie toho živého topiaceho sa človeka, ktorému bola poskytnutá prvá pomoc. Preto sme teda sa priklonili, že pôjdeme tou cestou cez integrovaný záchranný systém, a verím, že nájdeme pochopenie.
Hľadáme aj to financovanie, aby sme vedeli to celé tak premyslieť, aby to bolo funkčné, aby to nebolo len na pleciach štátu, pretože mnohé tie činnosti, ktoré vykonávajú tie skupiny ľudí, môžu byť aj financované v rámci nejakého poistenia.
Ďakujem pekne za slovo.
Skryt prepis