Videokanál klubu

Všetky, všetky aktivity niekoľko desaťročí, ktoré sa týkajú Rómov, pozorne sledujem a, a pokiaľ som prizvaný do týchto riešení, tak, tak som veľmi rád, a musím povedať, že vo veci vysporiadania pozemkov, tak ako je to vo veci vysporiadania pozemkov pri eurofondoch alebo pri akejkoľvek činnosti, ten Slovenský pozemkový fond sa vždycky tam nájde. Keď nie je, keď nie je ten prvý činiteľ, tak vždycky je ten druhý činiteľ. A pri nečinnosti Slovenského pozemkového fondu, jak tu bolo spomínané niekoľko rokov, vlastne tým pádom všetky problémy sa nabaľujú. Čiže ak, ak naozaj chceme pohnúť tým Slovenskom niekde si na tej osi rozvoja, tak nie je to možné urobiť, že ten Slovenský pozemkový fond nebude totálne sfunkčnený a bude, a bude naozaj fungovať a reagovať v reálnom čase. Nevnímajúc riešenie rómskej problematiky.

Dobrý deň. Pán predsedajúci, vážení kolegovia, kolegyne, v našom regióne okrese Levoča, ale aj v priľahlom regióne, najväčšia odozva občanov, najväčšie protesty vyvolal jeden poľnohospodársky podnik, ktorý sa volal Tatra Agrolev a kvôli tomu, že lial chémiu do polí a lial ju tak, že proste v celom, v celej Levoči a priľahlých obciach sa nedalo bývať. Stalo sa to za minulej vlády, robili sa protesty, všetci starostovia, primátori, župan, všetci si do toho nejakým spôsobom pustili, ale, ale nebolo možné s tým nič urobiť. Zaujímavé bolo, že všetky pozemky, na ktorých táto spoločnosť hospodárila, bola Slovenského pozemkového fondu. Zmenou vlády začali sa príslušné organizácie týmito podnetmi zaoberať a za niekoľko mesiacov sa stalo to, že táto spoločnosť a jej konatelia boli obvinení zo zničenia životného prostredia a bola im vyčíslená niekoľkomiliónová škoda. Tak to len na oboznámenie.
Táto spoločnosť, prešlo odvtedy tri roky a táto spoločnosť ďalej hospodári buď priamo táto spoločnosť na niektorých pozemkoch, na niektorých pozemkoch majiteľ tejto spoločnosti ako fyzická osoba alebo jeho rodinní príslušníci v okresoch, minimálne o dvoch viem, Spišská Nová Ves a Levoča. Hospodária na týchto pozemkoch napriek tomu, že neplatia dane a odvody. Hospodária na týchto pozemkoch napriek tomu, že som niekoľkokrát písomne upozorňoval pána ministra aj tuná v hodine otázok a žiadal som ho o nápravu a táto náprava dva roky, vyše dvoch rokov sme tuná poslanci a táto náprava nijakým spôsobom neprišla. Čo je, čo je ešte obdivuhodnejšie na tom hospodarovaní tohto, tohto podnikateľa je to, že, že na veľkej častí tých polí nepestuje nič len burinu a raz do roka ju pokosí, keď predpokladám, keď je termín, aby mohol žiadať dotácie. V našej obci bola, prebehla repka komasácia, po komasácii sa všetky nájomné vzťahy zrušia, je presné pravidlo, ako sa majú nové pozemky prenajať, podľa akých vzťahov, samozrejme, v tomto prípade to bolo porušené, musím povedať, že to bolo ešte za bývalej vlády a všetky pozemky automaticky dostala táto spoločnosť, hoci pravidlá hovoria úplne o niečom inom, len podstatné je, podstatné je, že, že to nikto nezmenil, ani nikto nijakým spôsobom nestíhal.
Ďalšia vec, čo je taká veľmi zaujímavá, že cena prenájmu je niekoľkonásobne vyššia, ako má Slovenský pozemkový fond zmluvu podpísanú s danou spoločnosťou. Takže ten Slovenský pozemkový fond na tom, že, že prerába a nejedná sa o, o desiatky alebo stovky euro a jedná sa o tisíce euro, napriek tomu nejakým spôsobom to toleruje. Pozrel som sa na zmluvy, ktoré má Slovenský pozemkový fond s touto spoločnosťou, je tam dostatok dôvodov na to, aby sa tieto zmluvy dali zrušiť. Takže ani, ani výhovorka, že, že nájomný vzťah je nejakým spôsobom zazmluvnený a tie zmluvy treba dodržať, neplatí. Bol by som rád, pán generálny riaditeľ, aby ste sa na to pozreli a naozaj som, som vás vystríhal tuná, aby, aby, aby som vám to osobne povedal a keď sa s tým nebude nič diaľ, tak, samozrejme, budem na to upozorňovať ďalej. Len ma mrzí, že poslanec Národnej strany, donedávna vládnej koalícii, nedokáže takýto problém, takýto problém poriešiť alebo zmeniť. Tatra Agrolev a jeho konatelia a blízki príbuzní predpokladám, že teraz to nejak tam miešajú tie karty. Tak, tak k tomuto problému snáď všetko.
Ďalší problém je vysporiadanie pozemkov v rómskych osadách. Niekoľko rokov už hovoríme o tom, že je potrebné vysporiadať pozemky v rómskych osadách. Prijal sa zákon a vlastne naozaj robili sa, robili sa mapovania tých osád, všetko len skutočne, aby tie pozemky boli vysporiadané, k tomu sme sa ešte nedopracovali. Tak tam si myslím, že tam si myslím, že tiež treba zabrať, lebo je to jeden z vážnych krokov neriešenia tohto problému, je to, že tie pozemky nie sú fyzicky vysporiadané. Ešte ako starosta alebo poslanec VÚC som vnímal, že jednou brzdou v čerpaní eurofondov, a teraz už aj plánu obnovy, je Slovenský pozemkový fond. Keď sme robili akúkoľvek investičnú akciu, tak museli sme ju naplánovať tak, aby tam nemal žiadny podiel Slovenský pozemkový fond, lebo sme vedeli, že, že nie sme schopní v priebehu nejakej reálnej doby tento problém vyriešiť, a preto miesto toho, aby sme hľadali spôsob, kde to bude najefektívnejšie, tak sme hľadali spôsobom, kde to bude najefektívnejšie a aby sme sa zároveň vyhli slovenskému fondu, Slovenskému pozemkovému fondu.
Takže mňa teší, mňa teší, že moji kolegovia, niektorí kolegovia majú pocit, že sa to pohlo, musím priznať, že posledné mesiace, odkedy ste pán generálny riaditeľ, nejak intenzívne to nesledujem, ale tento problém, o ktorom som hovoril, ten sa žiadnym, žiadnym spôsobom nepohol, takže som rád, pán generálny riaditeľ, že ste tu a že ste si to pozorne vypočuli, lebo je to problém regiónu, ktorý naozaj tých miestnych ľudí trápi.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Áno, určite teda inštalovaním nového generálneho riaditeľa do funkcie pozemkového fondu sa dejú nové veci a to čo sa teda teším, ale je, samozrejme, v rámci Slovenského pozemkového fondu ja vnímam, že tam je viac-menej systémová chyba, ktoré treba, a chyba, ktorú treba postupne riešiť. Pretože Slovenský pozemkový fond nepodlieha viac-menej takmer nikomu, kontrole, nemá tam žiadne lehoty, tým pádom neexistujú, neexistuje nejaká 30-dňová alebo 60-dňová lehota na podpis nájomnej zmluvy a tak ďalej. Čiže toto je, toto vidím ako problém, ktorý, ktorý treba riešiť, a ja osobne si myslím, že Slovenský pozemkový fond ako taký by mal podliehať ministerstvu pôdohospodárstva, pretože viac-menej rieši úlohy, ktoré súvisia s týmto rezortom. Z môjho pohľadu je to dôležité.
Pokiaľ ide o tie pozemky a spôsobom obhospodarovania, ja si nemyslím, že hrozno sa nepestuje preto, že sú tam rôzne podvody, ale preto, že tam šafári zver a nevieme s týmto problémom vysporiadať. A ja som presvedčená o tom, že vinohradníci nechcú pestovať hrozno preto, aby im ich potom vysoká zožrala na jeseň ako, ako pochúťku. A pokiaľ ide o pančovanie vína, tak to je zlyhávanie kontroly. Neexistuje, nebolo by, nebolo by pančované víno, pokiaľ by fungovala kontrola.
Čiže toľko len v skratke a ďakujem pánovi generálnemu riaditeľovi za prácu.

Ďakujem, pán predseda.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade so zákonom o rokovacom poriadku, som bol určený za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Prosím, pán predseda, otvorte rozpravu.

Pán kolega Urban, úplný súhlas s vaším vystúpením až na pár vecí.
Jedna z nich sú kompetencie, o ktorých hovoríte. Tam úplný súhlas, že treba s nimi hýbať. Len chcem teda upozorniť, keďže ste lekár, že sestry by aj radi, len väčšina lekárov potom zareaguje, že keď im chceme dať nejakú prácu, ktorú ináč v skutočnosti aj robia, len sa pod to podpisuje lekár a dáva pečiatku, tak začnú tí lekári tvrdiť, že všetci umreme, lebo sestry na to nemajú vzdelanie. Tak možnože, že aj toto treba trochu vyčistiť, lebo realita je s tým posúvaním kompetencií veľmi ťažká a niekedy je aj na druhej strane ťažká.
Čo sa týka požiadaviek odborárov, spomínali ste dve veci, s ktorými ja si myslím, že nie sú úplne šťastné. Tie napríklad, čo sa týka vzdelávania, že treba viac a viac študentov. My študentov máme veľa, len nám ich veľa odíde preč. Takže treba zlepšiť podmienky, lebo vyrábame študentov a platíme študentov pre zahraničie. To, akože myslím si, že skôr to vyrieši to, že budeme zlepšovať podmienky.
Takisto tie požiadavky, čo sa týkajú optimalizácie sietí nemocníc, tak si to nechajte prejsť chuťou, že čo vlastne chcú. Tak my robíme, robíme optimalizáciu siete nemocníc, lebo máme jednu z najhustejších nemocničných sietí a máme tam málo personálu a techniky. A odborári povedia, nerobte reformu, kým nebudeme mať plné nemocnice ľudí. Až vtedy robte, keď ich budete mať plné všetky tie oddelenia. No to si trošku asi protirečí. V podstate to znamená, nerobte reformu, a s tým ja nesúhlasím.
No a posledné je, jáj, ten ročný nárast, že je to málo. No tak je to oveľa viac, ako to bolo doteraz, lebo však teraz veľmi nebol za tie, za tie roky. Tak samé osebe je to dobré a podstata je, že v porovnaní s tým zahraničím je to jednoducho porovnateľné a je to, je to krok pozitívny, na ktorom sa asi zhodujeme.
Ešte raz zopakujem, treba ustrážiť potom rozpočet, treba ustrážiť, akým spôsobom, či to bude, cez poistenca štátu pôjdu peniaze, a treba ustrážiť tie systémové opatrenia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Budem sa snažiť byť stručná, Boris.

Kollár, Boris, predseda NR SR
Ďakujem pekne.

Bittó Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Ja by som len rada povedala naše stanovisko. Tento návrh zákona vítame. Určite ho podporíme, je načase. Chcem oceniť nielen návrh zákona, ale aj vyše rok trvajúcu snahu ministerstva zdravotníctva o zvýšenie platov zdravotníckych pracovníkov. Ešte minulý rok bola hotová analýza ministerstva financií v spolupráci s ministerstvom zdravotníctva, kde bolo jasne určené sedem, sedem nedostatkových zdravo... alebo najviac nedostatkových zdravotníckych povolaní na Slovensku v porovnaní s konkurenciou v okolí a bolo vypočítané, že na to, aby sme sa dostali na konkurencieschopnú úroveň so zahraničím, aby nám tieto naj, naj, najviac chýbajúce povolania neodchádzali za hranice, tak je treba na to objem finančných prostriedkov vo výške 220 až 330 mil. eur.
Veľmi dlho sme aj na výbore, aj všetkými možnými cestami tlačili na to, aby k tejto zmene prišlo. Výsledok nie je úplne rovnaký, ako je daná analýza, nakoniec však už aj prešiel nejaký čas, ale ja napriek kritike, napriek tomu, že som už v podstate v pozícii opozičnej poslankyne, ale aj v pozícii človeka, ktorému na zdravotníctve úprimne záleží, chcem povedať, že naozaj si myslím, že táto ponuka je korektná.
Najčastejšie sa hovorí o lekároch a sestrách. Ja veľmi dobre rozumiem, že vždy sa dá viacej, nakoniec sú tu avizované aj nejaké pozmeňujúce návrhy, predpokladám, že budú navyšovať nejaké požiadavky mzdové. Pokiaľ budú, v poriadku, je to na dohode s ministerstvom financií, my to môžeme všetci len uvítať. Ale podstata je taká, že prichádza teda k zvýšeniu platov a viem, že vždy by sa dalo pýtať viac, ale treba si uvedomiť, že miesto siedmich zdravotníckych povolaní tento zákon podporuje 25 zdravotníckych povolaní. Môže to niekto považovať za pozitívum. Ja musím tuto povedať osobne, ja sama by som sa držala tej analýzy, trošku mi to tam zaváňa politikou v SMER-e, že tak teda však veď urobme šťastným každého. Na druhej strane tie koeficienty jasne hovoria o tom, že tam, kde je ten nedostatok väčší, tak tam je aj ten koeficient vyšší. Takisto nie je to len o koeficientoch a každoročnom navyšovaní, ale dlhodobá požiadavka o tom, aby boli zapracované roky praxe, toto takisto v tom návrhu zákona je. Takže ťažko to nevítať.
Čo musím povedať ešte, že ma trošku mrzí, je, že zdravotným sestrám bolo na odvetvovej tripartite sľúbená v podstate, alebo ani nieže sľúbená, ale pracovalo sa na začiatku s vyššou sumou a z toho vyplýva, vyplývajú aj očakávania, ktoré boli vyššie, ako je dnešná realita. Rozumiem tomu sklamaniu. Považujem za manažérske zlyhanie, že k takémuto prišlo, aj keď rozumiem ambícii začať s čo najvyššou sumou, aby teda ten tlak na ministerstvo financií bol čo najväčší, úprimne tomu ľudsky rozumiem.
Na druhej strane chcem povedať, že keď sa pozriem či už na lekárov začínajúcich, alebo teda už atestovaných, sestry začiatočníčky alebo už teda špecialistky s dvadsaťročnou praxou, všetky tieto platy, ktoré budú po zmene zákona v roku 2023, som si porovnala s platmi v Českej republike v roku 2023, lebo teda tam je najnižšia jazyková bariéra a najväčšie riziko, že nám tí zdravotníci odídu, a niekto povie, že nominálne sme sa nedostali ani na tie platy. Áno, nominálne je to pravda. Ale pokiaľ sa, pokiaľ sa pozreme na kúpyschopnosť, teda koľko si tí ľudia za tú výplatu kúpia tovarov a služieb v danej krajine s ohľadom na cenovú úroveň, tak sme na tom lepšie ako v Českej republike. To je dobrá správa. A dokonca si myslím, že takto to urobené, že nominálne je to vlastne akoby menej, ale po prepočítaní na kúpyschopnosť je to, je to viac, je to tak nenápadne skryté, že tak, tak tajne dúfam, že nehecujeme, nehecneme Českú republiku, aby zvyšovala platy, lebo všetci vieme, že Česká republika žije z našich zdravotníkov a, samozrejme, keď my zvýšime tabuľky, tak urobia to aj oni. Ale zatiaľ to tam nepozorujem, zatiaľ to teda, predpokladám, že nepozerajú náš parlament až tak intenzívne, tak dúfam, že som im nedala tip, ale možnože to nakoniec bude aj lepšia cesta.
No, teraz úplne vážne. Tie, to zvýšenie u sestier je priemerne 450 eur, o ktorom sa hovorí, ale áno, skutočnosť je taká, že to je so všetkými možnými príplatkami, že teda nejde o napríklad sestru začiatočníčku, že je to v hrubom, áno. Tie, tie sumy sú nižšie, keď sa, hovoríme, keď hovoríme iba o tom základnom nároku. Ale, prosím vás pekne, treba si naozaj uvedomiť, že ten, ten prvý krok je dôležitý, že je dobré, že konečne prišiel, že sa naňho tlačilo vyše roka a že ten rozpočet, aj keď teda v pozícii opozičnej poslankyne by som asi mala teda vykrikovať, ale naozaj ten rozpočet je obmedzený a má nejaké dno a teda 25 povolaní pokryť nie je úplne najlacnejšia záležitosť.
Toto zvýšenie bude stáť zdravotnícky rozpočet a teda celkovo štátny rozpočet sto miliónov, ktorý, ktoré obsahuje, ktoré by vlastne sme museli dať navyše už len na základe platného automatu, ktorý existuje tak či tak bez zmeny zákona, a ďalších 232 miliónov, keď zákon zmeníme, čiže to je 332 miliónov. Toto všetko sú dobré správy. A ja chcem poprosiť z tohto miesta zdravotnícky sektor napriek tomu, že rozumiem niektorej, niektorým požiadavkám, rozumiem tomu najmä v prípade sestier, že by chceli viac aj pre ten prísľub a aj preto, že ony najviac strádali dlhé roky, napriek tomu chcem poprosiť o nejaké pochopenie.
A čo je dôležité ale ustrážiť. Môže byť tento zákon prínosom, pokiaľ sa stanú dve veci. Jedna, veľmi dôležitá, keď budeme tu mať rozpočet, je potrebné postrážiť, aby z tej sumy, čo som hovorila, 332 miliónov, to je len na ústavnú zdravotnú starostlivosť, teda iba na nemocnice, tak aby 40 % z tejto sumy minimálne išlo na ambulancie. Pokiaľ toto nespravíme, ja rozumiem, že minister financií ráta iba to, čo vieme cez zákon zmeniť krát teda ten koeficient a dá iba toľko peňazí. Rozumiem, že ministerstvo financií sa bude snažiť, ministerstvo zdravotníctva sa bude snažiť vyrokovať viacej, ale chcem teda upozorniť aj váženú verejnosť, že pokiaľ by neprišlo k tomu, že ministerstvo financií pustí o 40 % viacej, 40 % preto, lebo v ambulanciách nemáte príslužby, nočné a tak ďalej, čiže tých zdrojov tam nie je potrebných 100 %, tak sa stane to, že ambulantný sektor nebude mať vlastné peniaze na navyšovanie platov. Pokiaľ sa ale navýšia v nemocniciach, tak tam prejdú tí zdravotníci, čo môže, samozrejme, znamenať vážne problémy. Pokiaľ nám skolabuje alebo bude mať problémy ambulantný sektor a nezachytí tie jednoduchšie, jednoduchšie zdravotné problémy, tak nám v podstate banálne zdravotné problémy môžu zaplaviť nemocnice a tie sa potom nebudú môcť starať o tých, ktorí to potrebujú viacej.
Takže rovno na to upozorňujem, že ja chápem, že to nie je súčasťou tohto zákona, chápem, že to tu budeme mať o mesiac a ďalší mesiac, ale chcem aj vážené plénum, aj teda verejnosť upozorniť na to, aby potom tie položky v rozpočte o to viac strážili, že toto schvaľujeme. Nestačí len tých 332 mil. na ústavnú zdravotnú starostlivosť, ale treba myslieť aj na ten ambulantný sektor, pretože nakoniec keby sa to nedalo, to môže urobiť problém, problémy celému zdravotníctvu.
No a druhá vec, ktorú chcem povedať, systémové zmeny, ktoré napríklad žiada aj Lekársky odborový zväz, často sa o tom hovorí teraz vlastne, hovorí sa aj o výpovediach lekárov. Tie systémové požiadavky sú namieste. Boli, samozrejme, namieste aj pred desiatimi rokmi, škoda, že vtedy sa neozýval lekársky odborový zväz, a preto predpokladám, že chápu, že sa to asi nedá urobiť zo dňa na deň, ale je treba postrážiť, aby prišlo aj k systémovým zmenám. Platy samé osebe nič nevyriešia, keď teda dáme nejakú nálepku a potom, potom nič nerobíme. A často sa stretávam s tým, že sa hovorí, á, však tá koalícia nič nerobí a ministerstvo zdravotníctva nič nerobí, tak chcem povedať, že nie je to pravda.
Jedna požiadavka lekárov je DRG, aby sa rozbehlo, veď je teda už, už sa na tom pracuje, je prísľub, že od 1. 1. 2023 sa má rozbehnúť teda v tieňovej verzii, a pilot sa má rozbehnúť v 2024, prepáčte, pilot v 2023 a v 2024 to už má byť hotové a nabehnúť. Takisto chcú navýšiť počty lekárov a sestier, no veď o tomto je ten zákon, že teda aj s navýšením miezd. Ale okrem toho sa snažili navýšiť platy dvadsiatim piatim povolaniam, nielen teda tým siedmim, čo môže znamenať, že popri tom, keby sme vedeli urobiť aj niečo s kompetenciami, tak naozaj vieme rozdeliť tie sumy medzi tých zdravotníkov lepšie, čo, samozrejme, pomôže.
Urobili sa zmeny vo vzdelávaní, čo sa týka prístupu lekárov a zdravotníkov zo zahraničia, takisto čo sa týka atestácií; ak si pamätám, boli akceptované praxe zo zahraničia, tuto sa to ešte navyšuje v tomto návrhu zákona. Čiže nie je pravda, že sa nič neurobilo, kroky sa robia.
Takisto, nebudem to vlastne celé rozoberať, však vieme, že čo tu bolo. Čo je podstatné, z tých pripomienok, ktoré žiadajú odborári, sú štyri určite také, ktoré sú k veci. A ja som teda poprosila pána ministra, aby dal dokopy informáciu o tom, ku konkrétnym požiadavkám odborárov, čo chce robiť a aký je deadline tohto termínu. Pán Visolajský, ktorý lekárske odbory vedie, my sa teda nemáme že úplne v láske, ale vieme byť vecní, tak teda prisľúbil, že o tomto bude rokovať a že vie si potom predstaviť diskusiu aj o tom, že zníži trošku tlak na tie výpovede. A ja si myslím, že toto je cesta, a chcem to naozaj oceniť.
Čiže máme tu teraz zvyšovanie platov, máme tu prísľub od ministerstva, že v priebehu ďalšieho týždňa dostanú odborári informáciu o tom, čo ešte sa bude robiť systémovo. Máme úprimný záujem niečo, niečo meniť napriek tomu, že máme nezhody. Táto koalícia urobila veci, ktoré sa nerobili vyše desať rokov. Nie sú to maličkosti. Sú to systémové veci, ktoré nedokázali urobiť tí, ktorí to dnes kritizujú.
Tak ja chcem naozaj aj odbornú zdravotnícku verejnosť poprosiť, aby si to uvedomili a aby sa nenechali zbytočne vyhecovať a mali trošku trpezlivosti. Ja verím, že naozaj k tým zmenám príde aj vďaka tomuto návrhu zákona, ktorý vítam a teda podporujem. Len upozorňujem na riziká, ktoré nesie, pokiaľ sa neurobia iné veci.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, ja už budem len krátko. Chcem poďakovať pánovi ministrovi, lebo dosť podrobne vysvetlil, vysvetlil ten, ten, tie dôvody, pre ktoré nastala táto situácia. Ja som v tom prvom, mám tu také tri odrážky, ktorým by som sa chcel venovať a naozaj nie veľmi dlho už, lebo všetci sme už aj dosť unavení.
To prvé, čo som si tu všimol, je ten spôsob, akým sa tu narába s pojmom zlyhanie trhu. To ma veľmi zaujalo. Vníma sa to ako, ako niečo, čo nastalo teraz a je to prejavom zlyhania trhu. Zlyhanie trhu za prvé je veľmi komplikovaná záležitosť. Zlyhanie trhu svojím spôsobom ani neexistuje, pretože trh sa správa jednoducho na základe dopytu a ponuky, ale niekedy vedie k nejakým výsledkom, ktoré sa nám teda nepáčia, áno? Ale keď to bereme takto v tom klasickom ponímaní, zlyhanie trhu sú napríklad negatívne externality, znečistenie ovzdušia a tak ďalej. Zlyhanie trhu sú monopoly. To je dôležité. To, za to sa považuje zlyhanie trhu, keď máme monopolného hráča, ktorý, jednoducho máme jednu rúru, máme jednu sieť, jedno elektrický, jedno elektrické vedenie a tým pádom ten si diktuje ceny. Na toto máme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý práve týmto spôsobom rieši reguláciu cien. Čiže nevymýšľajme tu niečo, však tu existuje Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý rieši túto situáciu.
Teraz, keď hovoríme o zlyhaní trhu, ktorý teraz nastal, že napríklad existujú nadmerné zisky niektorých výrobcov elektrickej energie napríklad. Tak áno, keď to vnímame v tom koncepte, že je to zlyhanie trhu, tak opäť akože nedá sa to riešiť za prvé okamžite, to už aj pán minister dosť dobre tu vysvetlil, veľmi dobre. Nedá sa to riešiť okamžite. A za druhé, keď to ideme riešiť, tak treba povedať aj to B. Keď to budeme riešiť, tak to nesie obrovské náklady. To riešenie nesie obrovské náklady. Či už ide o dotácie, alebo ide, ide o zastropovanie cien. To neni ako, že to sa dá jednoducho urobiť, že hop, ideme zastropovať ceny. Lebo to sú obrovské náklady potom následné, ktoré sa prejavia napríklad pri zastropovaní cien aj tým, že vznikne, že vznikne, hrozí, hrozí, že vznikne napríklad blackout. Čiže napríklad nebude elektrina vôbec. Môžme si to veľmi jednoducho overiť. Ropná kríza v 70. rokoch viedla k šóram, viedla k šóram obrovským, radom na pumpách, pretože vláda sa rozhodla stropovať ceny. Rozhodla sa stropovať ceny. A takisto sme to videli aj teraz napríklad v Maďarsku, keď sa vláda rozhodla stropovať ceny. Čiže pozor, je to obrovsky riskantná operácia. Ja nehovorím, že teraz, že ju úplne že odsudzujem. Ja nehovorím, že ten návrh o ňom sa nemáme baviť. Ale je to strašne riskantná operácia. Takže pozor dávajme na tie slová, že čo je zlyhanie trhu. A pozor na to, že aké riešenia navrhujeme a nepovieme, že aj to riešenie má jednoducho obrovské náklady a obrovské riziká.
Keď hovoríme o... ale samozrejme, že tomuto ľudia málo rozumejú, v poriadku. To, čo teraz tu najviac ľudí zaujíma, je, že tie dopady. Tie dopady toho, čo nastalo, čo nastalo z tých dôvodov, ktoré hovoril aj veľmi presne pán minister, z tých dôvodov, že zlyhali vlády predtým, zlyhala, zlyhali v tom, že napríklad odpájali jadrové elektrárne, že niektoré sú momentálne v nejakej rekonštrukcii. V súbehu, samozrejme, s tým teplým letom, v súbehu a v obrovskom súbehu s tým obrovským problémom, ktorý vznikol zo strany agresie Putina, na tak samozrejme, že, samozrejme, že ľudí zaujímajú teraz dopady, dopady toho celého. A to si myslím, že tu treba veľmi dôrazne povedať, že to nie je len otázka ministerstva hospodárstva.
Ministerstvo hospodárstva urobilo veľa krokov. Ministerstvo hospodárstva zabezpečilo aj cez manažmenty svojich podnikov to, čo vie urobiť. Viete, že sme robili napríklad prolongáciu TPS-ky a viete, že SPP nakupuje plyn. To znamená, že fungujú, fungujú tieto mechanizmy zabezpečenia si nejakého plynu odniekiaľ. Teraz SPP napríklad uzatvorila zmluva s ExxonMobile a vieme, že už sú zakontrahované niektoré tankery s, no, s tekutým LPG. To znamená, že toto sú úlohy ministerstva, ministerstva hospodárstva.
Ale tam je obrovská úloha aj ministerstva financií, o ktorej sa tu nejako veľmi nehovorí. Ja chápem tomu, že pán Matovič – a neberte to tak, že idem teraz útočiť, že som v opozícii, ale, ale ja chápem tomu, že pán Matovič veľmi rád chodí na tlačovky a hovorí o tom, že Sulík nenakúpil testy. Ale veď treba otvorene povedať, že obrovská váha zodpovednosti je na ministerstve financií, ktorý môže, ktoré môže vytvoriť napríklad nejaký dotačný nástroj, ale musí tie peniaze nájsť. Napríklad ich môže nájsť v Environmentálnom fonde, kde je 1,2 mld., ale viazaných, žiaľ teda, na štátny rozpočet, resp. na rozpočet verejnej správy a tieto peniaze by sa dali uvoľniť. Teraz vám nikto nebráni.
My sme dokonca na to tlačili, aby sa tieto peniaze začali uvoľňovať alebo aby sa vytvoril taký mechanizmus, aby to už nebolo viazané na rozpočet verejnej správy. Ale to by sa, samozrejme, dalo dosiahnuť, pokiaľ by sa nerozdávali balíčky na voľnočasové poukazy a tak ďalej a tak ďalej. Ale dobre, nechcem do toho zasahovať.
Chcem iba povedať to, že keď hovoríme o tom, že čo sa má riešiť a kedy sa má riešiť, teraz má ministerstvo financií úplne voľné ruky a môže kedykoľvek zasiahnuť. Už mu nebude žiadny pravičiar zasahovať, žiaden Sulík nenakúpil testy. Nech sa páči, ministerstvo financií môže teraz začať konať a na najbližšom rokovaní vlády môže uvoľňovať prostriedky, môže uvoľňovať aj prostriedky z Environfondu a odhocikiaľ chce, pokiaľ ich, samozrejme, zoženie. A ja pevne verím, že to teda ministerstvo financií, samozrejme, začne teraz robiť. Ak niekedy nastávali nesúlady v týchto otázkach, tak to boli práve tie nesúlady v tom, že my ako pravicová strana, ako pravičiari si uvedomujeme, čo sú náklady tých opatrení, ktoré sa urobia napríklad na nejaké zadotovanie cien, napríklad na zastropovanie a tak ďalej a tak ďalej. Ale to sme my pravičiari. Žiaľ, v tomto poslaneckom zbore veľa pravičiarov nie je. Je tu prevaha socialistov a populistov a boľševikov a fašistov. (Reakcie z pléna.)
A ešte to tretie som chcel povedať. To ma zaujalo veľmi, že aj z vystúpenia pána Fica... (reakcia predsedajúceho), áno, áno, ale však využijem to, veď, ja už pomaly končím, tak to chcem ešte povedať. (Reakcia z pléna.) Áno, ja už sa tiež veľmi ponáhľam, takže...
A tá tretia vec, ktorú som chcel ešte povedať, a to bolo z toho vystúpenia pána Roberta Fica, ktorý, ktorý stále opakuje, že čakáme opatrenia, čakáme opatrenia, ale nikdy nepovedal verejnosti, že šetrite. Nikdy nepovedal, že šetrite. Lebo proste to jemu, jemu to nevyhovuje. A toto je veľmi akože dosť taký dôležitý signál toho, práve toho populizmu, že nepovie, že šetrite. Ale áno, ja sa to nebojím povedať. Áno, plus robiť nejaké opatrenia. To, čo vie vláda, nech urobí. Nech sanuje práve tie najvážnejšie veci, ako sú tie najohrozenejšie chudobou obyvatelia. Ale treba povedať otvorene, proste musíme šetriť. Proste to inak nejde. (Reakcia z pléna.) Napríklad aj na tých 18 stupňov. Áno, napríklad ja teraz šetrím. Ja napríklad šetrím a takisto treba jednoducho šetriť. Iná možnosť nie je, jednoducho tie, tie náklady musí niesť aj obyvateľ a treba to jednoznačne povedať, takto to je. Takže áno, ja sa hlásim k tomu, že hovorím, áno, aby občania, a odporúčam a prosím občanov, aby šetrili, pretože naozaj tí, ktorí môžu šetriť, nech šetria. Tí, samozrejme, tí, ktorí nemajú z čoho šetriť, tak pre tých očakávam, že vláda prinesie nejaký mechanizmus nejakej pomoci pri raste cien elektriny a energií.
No a na záver by som chcel ešte poďakovať pánovi ministrovi, že pochválil aj prácu na, ľudí na ministerstve hospodárstva. Na ministerstve hospodárstva nenastali žiadne, žiadne čistky po nástupe ministra Sulíka, Richarda Sulíka. Nenastali tam žiadne čistky. Pracujú tam stále tí istí ľudia kompetentní. Nastali tam nejaké malé doplnenia, pokiaľ som to sledoval, nejakými, na nejaké odbory a doplnenie vlastného tímu ministra. Ale nerobme tu, prosím, nejakého, nejakého, nevymýšľajme si tu nejaké storky, že zrazu nejaký minister robí, prišiel a začal robiť nejaké, nejaké že úplne zásadné hovadiny, sprepytujem, keď tam pracuje naozaj tím profesionálov, ktorých aj ja poznám a o ktorých viem, že je to tím profesionálov. Takže aj z tohto miesta som chcel poďakovať.
Ďakujem, to je všetko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Takisto chcem oceniť pána predsedu SMER-u za teda odborné vystúpenie k veci, bez invektív. Ale teda chcem sa venovať jednej veci, že áno, zlyhal trh. Hovorí sa to, zlyhal, v tomto momente zlyhal, je to jasné. Ale treba si uvedomiť, že je to len dôsledok. Málokto hovorí, ale je to tak, že základom problémov aktuálnych, hlavne teda s elektrinou, je nedostatok samotnej komodity, proste teda tej silovej elektriny. A je to výsledok rokov zlých rozhodnutí na tom trhu, hej, mnohých členských štátov, či už Nemecko a jeho odstavovania aj napríklad jadrových elektrární, ale aj celej Európskej únie, príliš optimistické zelené ciele, a teda odstavovanie existujúcich zdrojov a teda hlavne to pomalé nahrádzanie novými a ktoré by boli aj stabilné. Samozrejme, k tomu sa ešte pridala teda agresia Ruska na Ukrajine a sankcie s tým spojené.
Ale teda treba povedať to, že tento energetický trh, ktorého zlyhanie tu teraz všetci spoločne preklíname, dlhé roky fungoval. Ako dlhé roky proste na ňom ceny klesali. Proste profitovali z toho ľudia, profitovala z toho ekonomika. Tá situácia ešte pred dvoma rokmi, málokto si to bola pamätá, málokto si to pamätá, ale Slovenské elektrárne, tá cena bola tak nízka, že predávali pod výrobné náklady. To bol zas druhý extrém. A bolo by chybou, keby sme proste nahradili ten trh nejakou trvalou a absolútnou reguláciou. Proste áno, teraz nejak treba, ale určite len dočasne a samotná regulácia nestačí. Proste ja nevnímam debatu vlastne aj na úrovni EÚ o podpore budovania nových zdrojov. Tie ceny budú lepšie vtedy, keď sa bude podporovať, aby proste bolo viacej výrobných kapacít, viacej elektrární a aby teda vlastne tej samotnej komodity bol dostatok. To je prvý krok na vyváženie toho... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Fico, no ja viem, že vy by ste sa radi vyhli Európskej únii, ale my sme členom Európskej únii. Európska únia má striktné pravidlá na ochranu súťaže, na ochranu hospodárskych subjektov, toto sa jednoducho nedá tomu vyhnúť. Ja viem, vy ste etatisti, vy súkromné vlastníctvo absolútne, pre vás je to nič, ale súkromné vlastníctvo existuje a súkromné vlastníctvo je veľmi dôležité a firmy, ktoré podnikajú, majú mať aj právnu ochranu pred nejakými brutálnymi, prísnymi zásahmi vlády.
Kritizovali ste, že Európska únia sa sústredila na výrobcov elektrickej energie a nie distribúciu. Nerozumiem teraz, možno mi to objasníte, ale prečo, akým spôsobom rastú, rastú nadmerné zisky, ja neviem, distribúcii. Veď celý ten problém, ktorý tu vzniká, prečo sa hovorí o zdaňovaní nadmerných ziskov, je to, že vysoká, je vysoká cena tej výroby, respektíve kupovania vyrobenej elektriny, nie jej výroby, ale kupovania tejto elektriny. To znamená, že ten problém je práve u tých výrobcov.
No a tretia vec, ktorú som chcel povedať, tomu som tiež nerozumel. Požadujete, jak som videl, stále chodíte na svoje tlačové konferencie a stále tam požadujete nejaké veľké opatrenia, požadujete tam zdanenie nadmerných ziskov, požadujete návrhy na zastropovanie cien, návrhy na, dotácií podnikom. Ja neviem, ale vy si neuvedomujete, aké veľmi riskantné opatrenia to sú? To si neuvedomujete? Ja viem, vy ste etatisti, vy ste socialisti. Vám je to úplne jedno, že niekoho zadotujete a niekto druhý, kto si nakúpil vopred elektrinu, ako napríklad už vami spomínaný pán Soták, tak ten si nakúpil elektrinu a energiu si nakúpil vopred na dva roky a nepotrebuje žiadne dotácie. Ako on má vyzerať potom, keď vy chcete, požadujete rozdávať dotácie? Ja viem, že nakoniec, nakoniec sa takéto riešenie asi presadí, ale je to proste nemorálne riešenie, to si treba povedať aj túto stránku tejto veci.

Ďakujem. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon 250/2012 o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov (tlač 1198).
Návrh zákona prerokúvame v skrátenom legislatívnom konaní. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.