Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, dovoľte mi, aby som predniesol správu Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196.
Výbor pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky so zmluvou medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o štátnej hranici, tlač 196, podáva Národnej rade túto správu o výsledku prerokovania uvedeného materiálu vo výbore.
Predseda Národnej rady svojím rozhodnutím č. 209 z 23. februára 2024 pridelil návrh na prerokovanie výboru pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbor prerokoval predmetný materiál, tlač 196, v určenej lehote a odporučil Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas so zmluvou medzi Slovenskou republikou ako... a Českou republikou o štátnej hranici. Prílohou tejto správy je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem, skončil som. Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu. Ďakujem.

Pán poslanec Štefunko, ďakujem za vaše vystúpenie. Ja rešpektujem váš názor, ale máme diametrálne odlišné pohľady. Vy chcete podporovať predlžovanie a de facto stagnáciu, my chceme výrazne podporovať silný štát. S tým sme išli aj do volieb a spoločne v koalícii takého výsledky ideme doručovať. Úlohou vlády nie je stagnovať v štáte, alebo aby štát stagnoval, ale úlohou vlády je, aby tu po tej vláde niečo ostalo hmatateľné a v regiónoch. My nechceme len silnú Bratislavu, ktorá je silná už dnes, my chceme silné regióny.
A keď ste hovorili, že ste rodák od Popradu, tak predpokladám, že ste odišli preto, lebo ste tu našli školu, robotu, lepšie sa tu žije. Prečo toto nechcete doručiť ľuďom v regiónoch, nielen na východe, na Spiši, pri Žiline, hocikde, preto, aby nemuseli odchádzať, a preto, aby tam ostali žiť.
S dopravou ide priemysel, s priemyslom idú ďalšie strategické investície a ja osobne si myslím, že úroveň 100 mil. môže byť aj zbytočne veľa a malo by to byť ešte menej, pretože strategická investícia v regióne môže byť aj za 30, 50, 70 mil. výrazným impulzom pre región a môže naštartovať obrovské veci, ktoré budú len pozitívne a neskôr sa tam bude lepšie žiť, budú sa tam rodiť aj deti, nebudú sa rodiť len na západe krajiny a tí ľudia nebudú musieť odchádzať.
A s tým, že tie vlaky na Slovensku majú výrazne zrýchliť, s tým úplne súhlasím a plne tento zákon podporujem.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pripomínam tiež členom výboru pre financie a rozpočet dnes o dvanástej v miestnosti 31. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pripomínam členom ústavnoprávneho výboru zasadnutie o dvanástej v zasadačke.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi z pozície predsedu výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár.
Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí.
Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej Únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie. Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únia je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom, v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy v čoraz neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysoko konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom transformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny, vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšilo medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v Únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale aj globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity až po digitálnu transformáciu a revolúciu v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu životných nákladov vo forme ekonomickej krízy.
Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale aj výzvam súvisiacim s postpandemickou obnovou našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch. Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu, a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas dvadsiatich rokov svojej existencie hospodársky rast, vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov.
Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formovať a transformovať jej strategické smerovanie, kľúčové politické priority strategickej agendy Európskej únie na roky 2024 až 2029, ale aj konkrétne politiky Únie.
Predložená výročná správa o našom členstve v Únii uvádza, že uplynulý rok bol pre Európsku úniu mimoriadne náročným a intenzívnym rokom, čo sa odzrkadľuje najmä vo vysokom počte prijatých právnych návrhov. Je potrebné zdôrazniť, že drvivú väčšinu z prijatých právnych návrhov až na niekoľko výnimiek, ako napríklad tie nariadenia, ktoré sú súčasťou nového paktu o migrácii a azyle, Slovenská republika na pôde Únie podporila.
Európska únia musí posilňovať svoj medzinárodný vplyv a postavenie a stáť na čele riešenia globálnych kríz. Všetky tieto vnútorné a vonkajšie výzvy je potrebné riešiť spoločne, efektívne a integrálnym spôsobom.
V súčasnom čoraz nestabilnejšom geopolitickom kontexte, keď na európskom kontinente vedie agresívna vojna sa proti Ukrajine a v regióne Blízkeho východu eskaluje konflikt medzi regionálnymi mocnosťami, zostáva Únia naďalej oporou mieru, sociálno-ekonomickej prosperity a bezpečnosti. Členské štáty spolu s európskymi inštitúciami konali vždy spoločne, strategicky a jednotne, reagovali rozhodne a neochvejne podporovali slobodu, prosperitu a mier v Európe, ale aj v jej bezprostrednom susedstve. V tomto úsilí je potrebné pokračovať tak, aby boli položené pevné základy pre posilnenie Únie a zvýšenie jej odolnosti pri plnom rešpektovaní konceptu otvorenej strategickej autonómie.
Nemenej dôležitá je dôsledná príprava na budúcnosť. Spoločne jej čelíme aj otázkami, akou je vnútorná reforma Únie v súvislosti s pripravovaným rozširovaním o potencionálne deväť nových partnerov zo západného Balkánu a východného krídla. V tomto kontexte je dôležité, aby kohézna politika Únie a spoločná poľnohospodárska politika boli nastavené tak, aby z nich mohlo Slovensko aj naďalej efektívne profitovať.
Na programe dňa zostáva aj dlhodobé budovanie klimaticky neutrálnej, ekologickej, hlavne konkurencieschopnej a súčasne spravodlivej a sociálnej Európskej únie. Slovenská republika je a aj naďalej bude kredibilným, zodpovedným, predvídateľným, spoľahlivým a v neposlednom rade aj suverénnym a racionálnym členom Európskej únie.
Pán minister, ďakujem za predloženú správu.
Ďakujem vám, kolegyne a kolegovia, za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi s pozície predsedu Výboru pre európske záležitosti predniesť niekoľko slov k výročnej správe o členstve Slovenskej republiky v Európskej únii za minulý rok, ktorú predložil pán minister zahraničných vecí, európskych záležitostí Slovenskej republiky, pán Juraj Blanár. Cieľom tejto správy je predovšetkým poukázať na najvýznamnejšie výzvy, riziká a hrozby, ale aj príležitosť iniciatívy a tiež na zásadné udalosti v zahraničnej a najmä v európskej agende za uplynulé obdobie a priblížiť ich z perspektívy presadzovania záujmov Slovenskej republiky v Európskej únii, pri plnom rešpekte ku konceptu suverénnej slovenskej zahraničnej politiky vlády Slovenskej republiky v medzinárodnom prostredí. Oceňujem a vítam predloženie tejto správy, ktorá z hľadiska jej štruktúry reflektuje hlavné politické priority v oblasti európskej komisie, stanovené v jej ambicióznom strategickom programe na roky 2019 až 2024. Práve v týchto dňoch si slávnostne pripomíname 20. výročie členstva Slovenskej republiky v Európskej únii, ktoré je najmä výsledkom strategickej a hodnotovo-civilizačnej voľby vyjadrenej občanmi Slovenska v referende, v ktorom drvivá väčšina zúčastnených voličov, viac než 90 %, hlasovala za vstup našej krajiny do Európskej únie. Deň 1. máj 2024, kedy sa Slovenská republika stala plnoprávnym a suverénnym členom Európskej únie, je historickým míľnikom v politickom vývoji Slovenskej republiky. Tento vývoj prináša pre Slovensko príležitosti, ale aj výzvy. Je a naďalej zostáva potrebné a nevyhnutné odhodlanie presadzovať záujmy štátu, našich občanov, podnikov a spoločností a chrániť náš spôsob života. Cieľom je prispievať k budovaniu silnejšej a odolnejšej únie. Je nespochybniteľné, že členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii je v strategickom záujme Slovenska, ale aj v záujme našich európskych partnerov a spojencov. Zároveň je nespochybniteľné, že aj vďaka tomuto členstvu sa na Slovensku žije lepšie, pokojnejšie a bezpečnejšie.
Uplynulé dve dekády potvrdzujú, že pre členstvo Slovenska v Európskej únii neexistovala a ani neexistuje žiadna alternatíva. Európska únie je výnimočný projekt a pre Slovenskú republiku je jeho životným existenčným priestorom v ktorom sa môže Slovensko realizovať a presadzovať svoje suverénne národnoštátne záujmy, čoraz v neistejšom, zložitejšom, premenlivejšom a rýchlo sa meniacom medzinárodnom prostredí.
Som v tomto kontexte presvedčený, že Slovenská republika vzhľadom na svoju geografickú polohu a otvorené exportne orientované hospodárstvo musí posilňovať svoje postavenie v tomto meniacom sa a vysokom konkurenčnom medzinárodnom prostredí. Uplynulé dve desaťročia sú zároveň potvrdením, že takzvané východné rozšírenie Európskej únie v roku 2004 bolo napriek mnohým súčasným i minulým krízam, ktorým sme museli čeliť, hybnom silou dlhodobej stability mieru a prosperity na celom európskom kontinente a zároveň katalyzátorom tranformácie našej spoločnosti, ktorá zvýšila našu kolektívnu bezpečnosť a sociálno-ekonomickú prosperitu. Okrem toho rozšírenie Európskej únie znovu zjednotilo Európu po rokoch umelého rozdelenia počas studenej vojny. Vytvorilo z Európskej únie najväčší jednotný trh na svete a zvýšila medzinárodný obchod medzi členskými štátmi, čím prispelo k hospodárskemu rastu a ďalej posilnilo váhu Európy v globálnych záležitostiach.
V súčasnosti čelíme v únii spoločne viacerým bezprecedentným krízam, zlomovým výzvam a rizikám a to nielen európskeho, ale i globálneho významu. Je preto mimoriadne dôležité, že Slovensko má možnosť prispievať k formovaniu záujmov, názorov a postojov, ale aj konkrétnych politík Európskej únie dovnútra i voči zvyšku sveta. Slovensko sa tým aktívne podieľa na formovaní Európskej únie, ako relevantného globálneho hráča. Výzvy, hrozby a udalosti, ale aj nové príležitosti, počnúc globálnou klimatickou krízou a krízou poklesu biodiverzity, až po digitálnu tranformáciu a revolúcii v oblasti umelej inteligencie, od neospravedlniteľnej a nevyprovokovanej vojenskej agresie Ruskej federácie na Ukrajine, ktorá otriasla základnými stavebnými kameňmi európskej bezpečnostnej architektúry i medzinárodným poriadkom založenom na pravidlách a dodržiavaním medzinárodného práva, až po následnú krízu cien energií a krízu v životných nákladov vo forme ekonomickej krízy. Čelíme aj výzvam, ktoré súvisia s ilegálnou migráciou, ale výzvam súvisiacim s postpademickou (...nezrozumiteľne vyslovené...) našich ekonomík v dôsledku narušenia dodávateľských reťazcov, alebo so zabezpečením a posilňovaním udržateľného hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti, so zreteľom na sociálnu spravodlivosť. Silná, jednotná a odolná ekonomická základňa Európskej únie má totiž kľúčový význam pre prosperitu Európy, pre jej úlohu na globálnej scéne, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a tým je zvyšovanie kvality života občanov, ale aj občanov Slovenskej republiky. Kľúčovým nástrojom je v tejto súvislosti jednotný trh Európskej únie a to vo všetkých jej rozmeroch.
Jednotný trh vďaka štyrom slobodám, a to voľnému pohybu tovaru, osôb, služieb a kapitálu a spoločným politikám aj na Slovensku podnecoval počas 20-tich rokov svojej existencie hospodársky rast. Vytváral príležitosti a zjednodušoval každodenný život občanov a podnikov. Všetky krízové udalosti a javy, ktoré sa objavili v uplynulom období, ovplyvnili Európsku úniu a budú naďalej formo....
=====

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa, vaši predrečníci, či už to bol pán poslanec Blcháč, Ferenčák alebo Janas, to sú dlhoroční primátori, vám poskytli, alebo nám poskytli podrobný historický exkurz a pomenovali konkrétne rozhodnutia matovičovsko-hegerovsko-ódorovskej vlády, ktoré padli na plecia miest a obcí. To, že samosprávy ešte žijú, fungujú a plnia si svoje úlohy, je do značnej miery zázrak. Teraz nastal čas ale, kedy je potrebné im pomôcť. Ja som z vašich úst nezachytil nejaký konkrétny návrh alebo opatrenie, ktoré by malo samospráve pomôcť. Počul som len kritiku návrhu a žiadne riešenie.
Ďakujem.

Dovoľte, aby som sa tiež vyjadril. Pán Lackovič, ste spomínal pozitívne opatrenie iné, ja som ich tam videl mnoho a stačila jedna veta, ktorým ste to tam mohli vidieť, že do roku 2020 celá samospráva vedela tvoriť rezervné fondy. Rezervný fond vytvoríte len vtedy, keď máte prebytok zdrojov buď hlavne na bežnom účte a vtedy viete tvoriť kapitálové zdroje. Ste päť rokov v samospráve, základné počty vás nemusím učiť, to ste mal ovládať, neviem sa k tomu vyjadriť. Tým bolo povedané všetko, nemusím tu vyťahovať nejaké opatrenia.
Čo sa týka pána Štefunka, pán Štefunko, pozrite, ja som pána Lackoviča nevidel, nepočul doteraz, kým si tu nesadol. A v samospráve pôsobím už tretí, tretie volebné obdobie ako primátor a predtým som bol aj poslanec a som aj na vyššom celku a tak ďalej. Ak boli kritické chvíle, ja som ho nepočul, že by jedno slovo povedal. Na margo prijatých opatrení. Ja som tu stál a som toto stále týmto matovičovsko-hegerovským, ešte aj Ódorovi som to hovoril, aby to nekonali, lebo spôsobia také rany, samosprávy, že z nich sa budeme veľmi ťažko vylizovať. Ale teraz sa postaví a mudruje, že čo všetko treba spraviť, lebo ´päť mesiacov ste tu, vy ste to mali vyriešiť´. Nie. My to budeme ešte ďalšie tri a pol roka hasiť, to, čo tu narobili títo pred nami tri a pol roka. A je základ. A nikto nehovorí, že toto opatrenie je systémové. Toto je hasenie problémov urgentné.
A k pánovi Hargašovi, no ťažko sa vyjadriť, či úradnícka vláda, dnes je pán Ódor u vás. On bol vždy. A teraz tváriť sa, že neexistuje alebo že nepatril, tak to tiež, myslím, asi sme už prekonali a má jasnú značku Progresívneho Slovenska.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyňa Remišová, vy ste spomínali vo svojom príspevku prepadnuté eurofondy.
Nuž ja vám poviem jeden príklad prepadnutých eurofondov za vášho, vášho vládnutia, za čias pána ministra Budaja, kedy nebol schopný vyčerpať viac ako 400 mil. euro, ktoré boli určené na odstraňovanie environmentálnych záťaží na Chemko Strážske, Vrakuňu, a práve tie miesta, ktoré vážne poškodzujú zdravie a životy našich ľudí. Tieto peniaze, ešte raz zopakujem, je to 400 mil. eur, koncom roka 2023 prepadli.
Takže ak kritizujete nečerpanie eurofondov touto vládou, tak skúste sa pozrieť možno aj do tej vašej vlastnej, ktorej ste vy boli pevnou súčasťou. (Reakcia z pléna.)

Ono to totižto súvisí s tým, že pána generálneho prokurátora ste zvolili do funkcie vy a vy si nesiete za tú, za to vašu zodpovednosť. A to všetko čo tu teraz robíte, tak je len klopanie a vyplakávanie, klopanie na otvorené dvere.
A keď sa pozrieme na to, čo sa momentálne ukazuje, ako prebiehali všetky tie trestné konania, ako boli futrovaní informáciami kajúcnici, ktorí mali vypovedať, tak ako si tí kovboji z NAKY predstavovali, tak viete čo?
Ja by som na vašom mieste radšej tento návrh stiahol, pretože možno v budúcnosti budú títo vaši elitní policajti práve takúto tri-šesť-trojku aj potrebovať.
Ďakujem pekne.