Videokanál poslanca

Aha, dobre. ďakujem pekne, ospravedlňujem sa, že som sa pozabudol prihlásiť s faktickou. Čo sa týka otázky pani poslankyne Juríkovej a spojím to (Reakcia z pléna.) Jááj pardon, pardon (Reakcia z pléna.) Pani poslankyňa Jurík, že do akej miery to myslíme vážne? No, kedy sme to nemysleli vážne so zmenou volebného systému, tak si to nedávame do volebného programu. Vyjadrili sme sa jasne, že len pokiaľ budeme mať prísľub od našich koaličných partnerov, že sa tejto téme začneme seriózne venovať, pretože asi ste si všimli, že je aj súčasťou programového vyhlásenia vlády, že dôjde k nejakej odbornej diskusii na tému zmenu volebného systému. Takže v tom prípade podporíme aj zmeny Ústavy, aj keď neprejde náš pozmeňujúci návrh. Čo sa týka pána poslanca, vy ste spomínali, že akým spôsobom, že môžeme my zostaviť kandidátku, ako chceme dať tam ľudí z regiónu. No, my ich tam aj máme. Čiže u nás sa dodržiaval, ale neviete to urobiť u iných politických strán keď zavediete volebný systém, ktorý nejakým spôsobom bude reprezentovať regióny. Tak to bude automatické. A to, že je niekto z regiónu ešte neznamená, že bude riešiť len regionálne témy, ale možnože aj na tie celoslovenské bude mať iný pohľad, ako keď by tuna bola prevažná časť z Bratislavy. Čo sa pýtal pán poslanec Dostál, tú sociálnu tému demokratická, nacionalisticko-konzervatívna. Ja priznám sa nemám rád tieto škatuľkovania, pretože, ale veď ja nemusím zase mať rovnaké myšlienkové pochody ako pán prezident. Čiže sociálna demokracia takým spôsobom, alebo ako je u nás určite nie je rovnaká ako v Západnej Európe, to asi, to asi každý....

Prečo je ale pojem národná identita kľúčový. Je to vo vzťahu najmä k Európskej únii a súvisí s dvoma pojmami. A to je kompetencia a prednosť práva. V tejto spojitosti je potrebné najmä zdôrazniť ustanovenie v článku 4 zmluvy o Európskej únii v právomoci, ktoré na úniu neboli prenesené. Zmluvami prenesené zostávajú právomocami členských štátov. Únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch v rátane regionálnych a miestnych samospráv. Z uvedeného vyplýva, že pri právach, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu a ktoré patria medzi výlučné právomoci členských štátov ich výkon zostáva plne v dispozícii suverénnej a nezávislej Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu sa zásada prednosti európskeho práva nemá uplatňovať v oblastiach, v ktorých členské štáty nepreniesli na Európsku úniu svoju právomoc. Medzi takéto práva, ktorých výkon Slovenská republika nepreniesla na Európsku úniu respektíve, ktoré zostávajú výlučne v kompetencii členských štátov patria napríklad aj otázky kultúrno-etického charakteru. Sú to typické otázky rodinného práva, ktoré sa týkajú napríklad aj registrovaných partnerstiev, umelého prerušenia tehotenstva, adopcií a podobne. Čiže to čo by sme mohli označiť ako kultúrno-etické otázky. Toto ustanovenie v ústave má preto opäť zdôrazniť, že sa jedná o výlučné kompetencie členských štátov a tým aj reagovať na prípadnú normu tvorbu Európskej únie v oblasti sekundárnych právnych aktov či rozhodovania Súdneho dvoru Európskej únie. Ústava Slovenskej republiky by tam dala rovnaký signál ako dali vo svojich rozhodnutiach ústavné súdy Talianska, Dánska, Írska, Česka, Poľska ale hlavne Spolkovej republiky Nemecko, že v takých prípadoch by Európska únia šla ultra vires čo znamená nad rámec svojich právomocí. A nikde som nezachytil, že by v týchto prípadoch niekto hovoril o tom, že ústavné súdy týchto krajín ťahajú tieto krajiny von z Európskej únie alebo, že by voči nim začalo nejaké konanie nejaký infringement. V rozhodnutí k Lisabonskej zmluve Spolkový ústavný súd čiže nemecký doslova uviedol, že zjednotenie Európy na základe zmluvnej únie suverénnych štátov nesmie byť uskutočnené tak, že v členských štátoch už nezostane dostatočný priestor na politické utváranie ich hospodárskych, kultúrnych a sociálnych životných pomerov. To platí zvlášť pre oblasti formujúce životné podmienky občanov. Predovšetkým ich súkromnú sféru vlastnej zodpovednosti a osobnej sociálnej istoty chránenú základnými právami. A tiež pre také politické rozhodnutia, ktoré sú zvláštnym spôsobom odkázané na kultúrne, historické a jazykové predporozumenie a ktoré sa diskurzívne rozvíjajú v stranícko-politicky a parlamentne organizovanom priestore politickej verejnosti. Preto Spolkový ústavný súd bude skúmať či sú právne akty únie pri zachovaní princípu subsidiarity komunitárneho práva vydávané v medziach výsostných práv, ktoré im boli poskytnuté obmedzeným splnomocnením a bude skúmať zachovanie nedotknuteľného jadra ústavnej identity základného zákona čiže ústavy Spolkovej republiky Nemecko. Vzťah prednosti práva európskeho ale aj medzinárodného práva sú komplikované otázky a nikto nehovorí, že touto novelou ústavy by sa to všetko jednoduchým spôsobom vyriešilo. Zacitujem ale z dôvodovej správy. Interpretačný význam navrhovaného ustanovenia v ods. 7 je dôležitý aj vo vzťahu k potencionálnemu či už existujúcemu aktivizmu medzinárodných súdov a inštitúcií zasahujúcemu do výlučných právomocí národných štátov, respektíve práv, ktorých výkon nebol prenesený na medzinárodné inštitúcie. Takéto rozhodnutia by v zmysle navrhovaného ustanovenia nemohli byť interpretované ako záväzné pre Slovenskú republiku pokiaľ by zasahovali do základných kultúrno-etických otázok. Napríklad ohľadom definície manželstva, ochrany života či ľudskej dôstojnosti. Ale ak mi ešte vyjde čas tak skúsim ísť na to aj konkrétnejšie. Vezmime si príklad rodinného práva a konkrétne otázku registrovaných partnerstiev. Podľa môjho názoru nič čo je v Ústave Slovenskej republiky alebo čo by bolo prijaté touto zmenou nebráni štátu, aby prijal nejakú právnu úpravu, ktorá by párom rovnakého pohlavia umožňovala uzavrieť nejakým formu civilného zväzku. Som ale presvedčený, že by to Slovenská republika mala robiť zo svojho vlastného presvedčenia. Nie z donútenia nejakého medzinárodného súdu alebo medzinárodných organizácii, pretože potom by sa mohlo stať, že by to občania tohto štátu nemuseli prijať alebo, že by sa to stalo predmetom zneužitia zo strany politikov, ktorí by začali ukazovať vidíte to to je tá zlá Európska únia alebo to ten zlý Európsky súd pre ľudské práva. V Európskej únii je to podľa môjho názoru vyriešené, pretože Európska únia rešpektuje členské štáty, že je to v ich výlučnej kompetencii. Rodené právo ostáva vo vytlačenej kompetencii členských štátov. Oznámenie zväzkov párov rovnakého pohlavia požaduje len pri realizácii základných slobôd Európskej únie ako je sloboda pohybu. Čiže v prípade, že sa potrebujú páry usadiť a zotrvať v nejakej krajine. Potom tu máme ale Európsky súd pre ľudské práva, ktorý sa snaží vytvoriť nejakú ideu kultúrneho univerzalizmu, ktorá ale v tak rozsiahlej organizácii ako je Rada Európy, ktorá zahŕňa 46 štátov asi nemôže fungovať. Aby som to zostručnil. Aj Európsky súd pre ľudské práva pozná niečo také čo je ako národná identita. Je to konkrétne nejaká miera úvahy, ktorú ponecháva pre členské štáty, aby sa v nejakých možno kultúrno-etických otázkach rozhodovali sami. A v oblasti registrovaných partnerstiev doteraz tu vlastne širokú mieru voľného uváženia dodržiaval. V roku 2023 však bol prijatý rozsudok Súdneho dvora Európskej teda Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Fedotova verzus Ruská federácia, ktorí potom vilnú mieru uváženie ponecháva len na manželstvo. Budem čítať pozmeňujúci

Andrej, Danko, podpredseda NR SR
Prosím zastavte čas.
(Reakcia z pléna.)

Richard, Raši, predseda NR SR
Áno, áno nech sa páči stihli ste to v pohode pán poslanec.

Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov teda pán predseda čítam pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Miroslava Čellára a Štefana Gašparoviča k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zbierky neskorších predpisov tlač 733 článok 1 sa dopĺňa bodom 8, ktorý znie.
Bod 8 v článku 74 sa vypúšťa ods. 3. Doterajší ods. 4 sa označuje ako ods. 3. Ďakujem pán predseda skončil som.

Ďakujem pekne. Ústavnoprávny výbor sa uskutoční o 12. v zasadačke.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ústavnoprávny výbor sa bude konať o 19. hodine v zasadačke.

Ďakujem. Zvolávam ústavnoprávny výbor ihneď na zvyčajné miesto.

.

.

.

.