Videokanál klubu

Ďakujem veľmi pekne za reakciu, kolega, a samozrejme, že som myslel kompletne všetky mosty, viac ako 1 700. To, čo tu ale musí zaznieť, to je to, že dokedy čakáme. Ty vieš najlepšie a ja to viem tiež, že v akom stave tie mosty sú. Dokedy čakáme? Dokedy padne most, železničný alebo cestný?
Ďakujem.

Vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľte mi vyjadriť sa k programovému vyhláseniu vlády, konkrétne k časti doprava. Rozvoj dopravy je kľúčový pre Slovensko, pre naše obce, regióny, mestá. Bez fungujúcej a dostupnej dopravy môžeme len ťažko zabezpečiť dôstojnú kvalitu života pre ľudí naprieč celým Slovenskom. Preto považujem za zásadné, aby programové vyhlásenie vlády k doprave bolo čo najviac konkrétne a vecné a zmysluplné. Žiaľ, z toho, čo som čítal, nie som nadšený. Ale aby som ostal vecný, vyjadrím sa postupne k hlavným častiam vyhlásenia. Začnem železničnou dopravou.
Mojou srdcovkou je železničná doprava, ktorú považujem za najekologickejšiu, najkomu... naj... á, najekonomickejšiu alternatívu v oblasti a v konkurencii s automobilovým priemyslom. Práve pri nej mi chýba niekoľko bodov, a to konkrétne, chýba mi konkrétny plán k rekonštrukcii, modernizácii a elektrifikácii tratí, ktoré sú v katastrofálnom stave. Ak si nedáme dokopy trať, nikdy nedvihneme kvalitu našej železničnej dopravy. Chýba mi dokončenie reformy grafikonu tak, aby sme mohli vlakovú dopravu priblížiť k ľuďom. Vlaky musia jazdiť častejšie, rýchlejšie, spoľahlivejšie, ekologickejšie. Potrebujeme okamžitý vládny záväzok, že sa pripojíme k projektovému napojeniu na vysokorýchlostné trate. Nie, nie je to sen, ak sa nepripojíme na projektovanie do vysokorýchlostných tratí, tento projekt nás obíde a stratíme dych s Európou. Potrebujeme podporiť presun tovarov z ciest na železnicu, tu nám ale chýba akýkoľvek konkrétny záväzok zo strany vlády.
Chýba mi koncepčná príprava na liberalizáciu vlakovej dopravy v budúcnosti, čo je kľúčové pre efektívne a fungu... fungujúce konkurenčné prostredie vlakovej dopravy. Chýba mi jasný a konkrétny záväzok, koľko a odkiaľ získame finančné zdroje na rekonštrukcie tratí. Len podotýkam, že odložený dlh údržby na tratiach je rádovo v stovkách miliónov eur. Spomína sa financovanie cez PPP projekty. Skúsenosť s týmito projektami je jasná, vždy to skončilo predražene. Modernizácia železníc bude prioritou v čerpaní z Programu Slovensko, avšak v tomto programe bude časť financií alokovaná na rozvoj cestnej infraštruktúry. Nerozumiem teda, ako to pomôže našim vlakom.
K vlakovej doprave mi chýba konkrétnejší plán pre naše prekladiská. Tie sú dnes silným aktívom, povedzme takým zlatým vajcom našich železníc. Najmä v súvislosti s konfliktom na Ukrajine pri správnom manažmente a správe môžu byť schopné produkovať nemalé finančné prostriedky, ktoré by sme mohli investovať späť do infraštruktúry. Toľko k mojim železniciam, milovaným, poďme na cestnú dopravu.
V dokumente absentujú konkrétne a prioritné úseky výstavby diaľnic, ktoré vláda plánuje realizovať. Nestačí povedať len, že ideme robiť D1, D3, D4, ideme robiť všetky diaľnice na Slovensku. Ja mám taký pocit, že na toto nemáme dostatok peňazí a všetci predsa vieme, ktoré úseky sú naozaj kritické. Kde je tunel Višňové? Kde je úsek Turany – Hubová? A k nim potrebujeme konkrétne záväzky vlády. Spomína sa financovanie prostredníctvom verejného... súkromných partnerstiev. Zase. Upozorňujem na skutočnosť, že skúsenosť z minulosti pri financovaní takouto formou je veľmi negatívna. Projekty boli predražené a neefektívne. Vo vyhlásení vlády chýba manažérske zefektívnenie Národnej diaľničnej spoločnosti a Slovenskej správy ciest. Ak by sme zoštíhlili manažmenty týchto spoločností, určite vieme v dlhodobom horizonte dosiahnuť oveľa viac.
Mostný program. Dámy a páni, máme 1 700, viac ako 1 700 mostov v havarijnom stave. Dokedy budeme čakať a neurobíme konkrétny záväzok, ktorý bude rešpektovať životnosť mostov? Tento zoznam predsa existuje, má ho, má ho Slovenská správa ciest. Takýto plán však treba dodržať a treba sa zaviazať, je to dlhodobo ignorovaný plán a vládou navrhované financovanie prostredníctvom PPP projektov, ktoré na Slovensku zvyknú byť, ešte raz, predražené.
Diaľničné mýto. Prechod na európsky mýtny systém. Systém deklarovala aj bývalá vláda, počúvali sme to tu štyri roky. A kam sme sa dostali? Stále platí stará nevýhodná zmluva. Dobre o nej všetci vieme. V tak dôležitej veci, ako je výber mýta, by sme od vlády čakali konkrétne kroky, ako sa vymaniť z nevýhodnej zmluvy, ako dopriať slovenským dopravcom férové podmienky, ako majú v okolitých európskych krajinách.
Rozvoj našej cyklodráhy a cyklodoprava ako taká. Je to najjednoduchší spôsob a najrýchlejší, ako zvýšiť kvalitu života v oblasti dopravy v mestách a obciach. Tuto opäť chýbajú konkrétne kroky, ako napríklad jasné a férové pravidlá pre samosprávy či zjednodušené byrokracie, napríklad my sme navrhovali prekfa... prekvalifikovať kategórie stavania cyklotrás či prekvalifikovanie technických podmienok na vytvorenie cykloinfraštruktúry. Jedným slovom, potrebujeme zjednodušiť spôsob čerpania peňazí a výstavby našich cyklotrás. Odvážny záväzok by bol zvýšenie podielu cyklo... cyklodopravy v mestách a obciach na 5 % v dlhodobom horizonte. Nič z toho v programovom vyhlásení nenájdete. Len slabých a nič konkrétne hovoriacich 86 slov.
O elektromobilite v dokumente v doprave nie je ani jedna zmienka. Ani jedna. Už teraz sme na chvoste Európskej únii v prechode na elektromobilitu. Predbehli nás aj krajiny ako Bulharsko. Plánujeme, plánuje nová vláda plniť aspoň záväzok z akčného plánu elektromobility? Vo vyhlásení máme krásne, ušľachtilé, ale hlavne abstraktné ciele, ktoré nie sú ničím konkrétnym a ničím konkrétnym podložené, a preto zopakujem, čo hovorím stále. Slovenská pošta má vybudovanú jednu z najväčších sietí a štruktúr a potrebuje jasnú modernizáciu, digitalizáciu a zefektívnenie služieb, aby bola schopná konkurovať komerčnému prostrediu.
Z týchto dôvodov považujem programové vyhlásenie vlády k doprave za nedostatočné, vágne, všeobecné, ničnehovoriace. O takýto dokument sa v zásade ani nedá oprieť. Od strany SMER, ktorá má minimálne 12-ročné skúsenosti s vládnutím, by som očakával rozsiahly, konštruktívny a vecný, konkrétny dokument, ktorý bude reflektovať na konkrétne problémy ľudí v regióne, mestách a obciach. S týmto sa jednoducho ako gestor dopravy Progresívneho Slovenska nemôžem stotožniť a programové vyhlásenie vlády v takomto znení jednoznačne nepodporím.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pani poslankyňa, Vierka, vďaka za tie slová. Niekto múdrejší ako ja raz povedal, že rozdiel medzi politikmi a štátnikmi je v tom, že politici rozmýšľajú v horizonte najbližších volieb a štátnici rozmýšľajú o tom, čo je dlhodobo dobré pre krajinu. Rozmýšľate, že čo je dlhodobo dobré a dôležité, priam kľúčové pre Slovensko. Málo tých tém sa rysuje v takom veľkom, ako práve potreba dať férovosť a rovnosť šancí a príležitostí aj práve pre Rómov a Rómky na Slovensku. A to, že sa tejto téme, tak dôležitej téme venuje tak žalostne málo času v programovom vyhlásení vlády, svedčí len o jednom, že táto vláda, minimálne tí ľudia zodpovední za túto dôležitú tému dostali byť príležitosť byť štátnikmi, ale, žiaľ, nevedeli sa vymaniť z toho orbitu obyčajných politikov.

Dnes už druhýkrát. Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poslankyňa.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Viete čo, spoznávame sa, ja sa vám ospravedlňujem, dobre, ako, to, tom nenapadlo, vôbec. Nech sa páči, ospravedlňujem sa ešte raz, dobre?

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

Danko, Andrej, podpredseda NR SR
Poprosím, zapnite ešte raz čas.

Jurík, Beáta, poslankyňa NR SR
Vierka, ja ti chcem veľmi pekne poďakovať, špeciálne za časť teda o vzťahovej a sexuálnej výchove, pretože viem, že to, čo si povedala, je založené na odborných a fundovaných poznatkoch, nakoľko ako bývalá školská inšpektorka určite vieš, o čom hovoríš, a neriadiš sa pri tom žiadnou ideológiou. V mojom vystúpení budem o vzťahovej a sexuálnej výchove hovoriť tiež, avšak nedá mi. Mňa veľmi mrzí, že v PVV robí vláda v tejto oblasti krok späť, pravdepodobne z nejakých politicko-ideologických dôvodov, a to je veľmi nešťastné, a dúfam teda, že minister školstva Drucker to nedovolí, pretože tá súčasná forma je výsledkom odborných diskusií, teda diskusií nie politikov, ale odborníkov a odborníčok z rôznych názorových spektier a myslím, že bývalý pán minister Horecký o tom vie tiež svoje. A ešte by som chcela zdôrazniť, že to nie je hodnotová téma, ale skutočne odborná. Takže ešte raz ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený člen vlády, napočítala som iba jedného, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi na úvod jednu poznámku k tomu, ako sa v civilizovanej krajine má a zároveň aj nemá rokovať o programovom vyhlásení vlády.
V jednej z minulotýždňových televíznych debát moderátorka položila istému predsedovi koaličnej strany otázku, ktoré priority svojej strany mieni premietnuť do programového vyhlásenia vlády. Pán predseda evidentne nebol v nejakom dobrom rozpoložení a povedal, že priority svojej strany si obháji pred svojimi voličmi, čím zároveň povedal, že nás všetkých ostatných do toho, ako bude riadená táto krajina, nie je vôbec nič. Zároveň povedal, že to, čo bude v programovom vyhlásení vlády, to si tam dá koalícia a to si aj schváli. S tým, samozrejme súhlasím, lebo si uvedomujem politickú realitu. Ale s tou predchádzajúcou myšlienkou, respektíve výrokom sa súhlasiť teda rozhodne nemá a nedá. Podľa ústavy je Slovenská republika ešte stále liberálnou demokraciou. Pre úplnosť a pre niektorých poslancov by som chcela zdôrazniť, že nejde o demokraciu, ktorú ovládajú liberáli.
A nič lepšie necharakterizuje povinnosť vládnych politikov voči občanom ako tento výrok. A potom poviem, že kto to povedal: "Liberálno-demokratické inštitúcie sú naším spoločným dedičstvom, ktoré stojí za to chrániť." A teraz to kľúčové: "Domnievam sa, že patríme medzi tie šťastné krajiny, kde politici chápu, že vytvárajú a uvádzajú do života pravidlá pre všetkých občanov a zodpovedajú sa aj tým, ktorí ich nevolili." Autorom tohto výroku tiež nebol liberál, ale bol to najväčší, jeden z najväčších konzervatívnych mysliteľov 20. a 21. storočia sir Roger Scruton. A my v tejto sále, ale aj mnohí ľudia mimo, vnímame, že Slovensko nepatrí medzi tie šťastné krajiny, kde sa tvoria pravidlá pre všetky skupiny občanov. A vnímame, že táto vládna garnitúra sa nemieni spovedať a zodpovedať tým, ktorí ich nevolili. Svedčí o tom aj obsah programového vyhlásenia vlády a aj doterajší spôsob rokovania o ňom, keď na žiadnu otázku žiadny vládny politik nedoručil tým, ktorí sa pýtali, žiadnu odpoveď.
A teraz k samotnému programovému vyhláseniu vlády. Sférou môjho záujmu už z logiky toho, čo som celý život robila, patria vzdelávacie politiky, a preto sa dotknem práve tejto časti programového vyhlásenia vlády. Chcem zároveň povedať, že naozaj budem vážiť slová, lebo nemám v povahe, aby som viedla nejaký eristický spôsob diskusie, v ktorej cieľom je názorového protivníka zničiť, uraziť, určite nie. A preto chcem na začiatku poznamenať, že z materiálu v tej časti, ktorá sa týka vzdelávania, je očividná racionálna snaha, predpokladám, že súčasného ministra, nadviazať a prevziať do svojej agendy všetko, alebo časť toho, čo sa pozitívne v nedávnej minulosti urobilo. Zároveň som v rozhovore s ním zistila, že má záujem aj riešiť isté deformácie, ktoré sa pri rýchlych, komplexných a náročných reformách aj stávajú. Takže chcem povedať, že s výnimkou jednej programovej tézy, ku ktorej sa vrátim na začiatku, lebo tá bude zaujímať časť tohto pléna asi najviac, problémom tohto programového vyhlásenia v tejto časti nie je to, čo program obsahuje, ale práve to, čo, samozrejme, neobsahuje. A v tomto prípade vyberiem ako príklad tri kľúčové prvky.
Je všeobecne známe, že Európska komisia vedie voči Slovensku už od roku 2015 konanie vo veci nedodržiavania smernice Európskej komisie, myslím, že to je číslo 2000/43/ES, to nie je podstatné, ale touto smernicou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania bez ohľadu na etnický a rasový pôvod. A Slovenská republika túto smernicu a tieto zásady porušuje dvoma spôsobmi. Tým, že rómske deti sú disproporčne príliš vo vysokom počte zaraďované do paralelného prúdu špeciálneho školstva, čo limituje ich ďalší život neuveriteľným spôsobom aj na základe nesprávnej diagnostiky. Ale v tomto prípade by som chcela povedať, že mám istú nádej, že pokiaľ pán minister bude dôsledne realizovať tú agendu, ktorú tam našiel na stole, toto akési riešenie má. Minimálne v tom, že kurikulárna reforma myslí aj na tieto deti. Minimálne v tom, že sa nastavuje systém podporných opatrení. Minimálne v tom, že sa mení činnosť a koncepcia poradenského systému, ale len za tej podmienky, ak ten systém bude dostatočne saturovaný personálne. A tu taká istá som si nie a k tomu sa ešte teda vrátim.
Druhý dôvod je oveľa vážnejší, lebo tam nejakú šancu na zmenu, na rýchlejšiu zmenu, vôbec nevidím. Ide o to, že rómske deti sú vytláčané na okraj spoločnosti tým, že sa vzdelávajú v triedach a v školách, kde prevažne teda sú žiaci toho istého etnika. A aby bolo jasné, o čo ide, lebo dnes táto téma tu trochu zarezonovala, ale, ale nejaké konkrétne údaje sme, sme nepočuli a tie sú šokujúce. Podľa posledných reprezentatívnych dát európskej agentúry pre ľudské práva, až 65 % rómskych detí vo veku 6 až 15 rokov navštevuje školy, v ktorých sú žiaci alebo väčšina žiakov patriacich k tomu istému etniku. A teraz niekto si môže povedať, á, možnože, že sa situácia zlepšila oproti nedávnej minulosti, lebo máme rok, toto sú údaje z roku ´21, ale možno v roku 2015 to bolo ešte horšie a niečo za tú dobu sa mohlo podariť. No, je to presne opačne. Ja tých zopár čísel pre ilustráciu prečítam. Pred rokom 1990 iba 7,5 % rómskych detí chodilo do škôl, kde sa vzdelávali prevažne rómski žiaci. V roku 2010 to už bolo 36 %. V roku 2016 to už bolo 60 % a v roku 2021 už 65 %. Tá situácia sa rapídne zhoršuje. A je to, je to veľký problém. Samozrejme, Európska komisia to vníma a v roku 2019 pristúpila k ďalšiemu kroku a zaslala Slovenskej republike tzv. odôvodnené stanovisko, v ktorom konštatuje toto: "Diskriminácia na školách z dôvodu etnického pôvodu je na Slovensku aj naďalej vážnym problémom." Slovenská republika dostala dva mesiace na to, aby na toto posolstvo reagovala a prijala adekvátne opatrenia. V opačnom prípade jej hrozila žaloba na Súdnom dvore Európskej únie. A to sa teda aj stalo. To znamená, že adekvátne opatrenia prijaté neboli a adekvátna reakcia Európskej komisii doručená nebola. Iste neušlo pozornosti žiadneho slušného slovenského politika, že na stole máme, minimálne ja teda viem o troch rozsudkoch Najvyššieho súdu, ktorý konštatoval, že vzdelávanie rómskych detí v čisto rómskych triedach a čisto rómskych školách je segregácia. A segregácia je jednou z foriem diskriminácie. Aj školský zákon hovorí, že zákaz segregácie je jedným z princípov, na ktorých má stáť a z ktorých má vychádzať výchova a vzdelávanie. A nech som akokoľvek študovala programové vyhlásenie vlády, nezaznamenala som žiadny ucelený návrh, ktorý by tento problém systematicky riešil. Je tam programová téza takéhoto znenia: "vláda skvalitní vzdelávanie detí z prostredia generačnej chudoby", ale to samo osebe ešte neznamená, že bude dochádzať k postupnému odstraňovaniu a likvidácii segregácie. Ani deklarovaná zmienka o uplatňovaní inkluzívneho vzdelávania nedáva odpoveď, aká bude situácia na konci vládneho obdobia v existencii čisto rómskych škôl a čisto rómskych tried. Totižto platí, že najprv musíte desegregovať, to je začiatok inklúzie, a potom musíte začať inkluzívne vzdelávať. Lebo zasa nikto nemôže byť taký naivný, že etnicky a sociálny mix detí v triede tú situáciu vyrieši. Tak to nefunguje. Ale na začiatku musia byť nejaké desegregačné procesy. Materiál, a teraz myslím programové vyhlásenie vlády, ani v časti vláda Slovenskej republiky a marginalizované skupiny, komunity, neprináša riešenia nielen v oblasti segregovaného vzdelávania, ale ani v oblasti procesov vymaňovania sa tejto komunity spod generačnej chudoby. Ten slovník, ktorý je tam používaný, dneska sa tu opakoval mnohokrát. Citát: "Vláda rozumie". No tak aspoň tak. "Vláda preskúma". To držím palce, ale najviac ma zaujala formulácia, "vládu bude zaujímať". V budúcnosti. Ja myslela, myslela som si, že už teraz by to malo niekoho zaujímať. Ale určite nevieme, čo vláda mieni urobiť. Z tohoto nevieme. Ak ste to všetci čítali, a predpokladám, že áno, to je program na pol strany. Na pol strany. Chcem tým zdôrazniť, alebo predovšetkým chcem zdôrazniť, že segregované vzdelávanie nie je problém iba samotných Rómov, ale je to problém Slovenskej republiky. Tri kraje na Slovensku, kde sa koncentruje skupina Rómov z marginalizovaných komunít, t. j. Košický, Prešovský a Banskobystrický kraj, vyčnieva v počte detí, ktoré predčasne ukončili povinnú školskú dochádzku a nedosiahli ani na výučný list. Zatiaľ čo takých detí je niekde v Bratislave, v Žiline asi 2,8 %, tak v týchto krajoch je to nad 10 % a v Košickom dokonca okolo 17. A to sú naozaj stratené generácie.
Keď hovorím o tom, že problémom je teda to, čo v programe chýba, tak mám na mysli aj chýbajúce konkrétne údaje a už som to komunikovala aj na školskom výbore. Zvyšovanie investícií do vysokých škôl, výskumu a vedy nie je kvantifikované, ale predsa len je rozdiel, či budete ten systém saturovať jedným percentom, piatimi alebo desiatimi, lebo rozhodne to ten výsledok ovplyvní. Ale toto zatiaľ nevieme.
Rast miezd pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov je takisto zahalený v hmle nekonkrétnosti. Za splnenie záväzku bude možné považovať čokoľvek. Čokoľvek. Aj zvýšenie o jedno euro ročne. Nepíše sa tam, že porastú reálne mzdy. Nepíše sa tam ani o tom, že valorizácia bude zodpovedať miere inflácie.
Podobný charakter majú aj záväzky typu vytvárania podmienok pre zvýšenie počtu študentov vo vybraných študijných programoch a odboroch vysokoškolského štúdia a v kontexte ďalšieho záväzku, ktorým je posilnenie systému poradenstva a prevencie a dostupnosti jeho služieb. Z chýbajúcej kvantifikácie vôbec nie je zrejmé, koľko odborných zamestnancov pribudne vo vládnom období do systému poradenstva a koľko takýchto odborných zamestnancov pribudne do podporných tímov na školy. Mám k dispozícii materiál samotného ministerstva školstva, ktoré túto potrebu len v štátnych poradniach kvantifikovalo asi na 630 ľudí. Tieto dva vzorové príklady chýbajúcej kvantifikácie programových cieľov vedú k legitímnym záverom, že ich odpočet bude vždy úspešný, aj keby sa podstata problémov, ktoré majú riešiť, vôbec nezmenila.
Nie je pravdou, ako odznelo minimálne dvakrát, že v programových vyhláseniach nebýva zvykom uvádzať číselné konkrétnosti alebo časové rámce, v ktorých sa majú tie programové ciele naplniť. Uvediem vám jeden príklad. Zo súčasné... z programového vyhlásenia vlády Českej republiky, tej vlády, ktorá je teraz pri moci, a tiež z časti, ktorá sa týka vzdelávania, jasne sa tam uvádza, ako budú upravené mzdy českých učiteľov: 130 % priemernej mzdy v národnom hospodárstve, s tým, že 20 % sa podrží na nadtarifné zložky. To sa dá kontrolovať a to sa tam už aj stalo. Zákon je na stole, od roku ´24 mzdy pôjdu v tomto režime. Všetky programové ciele majú svoje časové rámce, kedy budú naplnené, rok, čo sa stane v roku ´23, čo sa stane v roku ´24.
V našom programovom vyhlásení takéto... v našom, vo vládnom programovom vyhlásení takéto nič nie je. Je to veľmi zvláštne, lebo určite každý z vás mal k dispozícii aj pracovný návrh programového vyhlásenia, ten bol verejne dostupný v niektorom médiu a tam niektoré kvantifikácie boli. Materiál išiel do vlády, údajne, podľa mediálnych správ, na to, aby sa vypočítala ekonomická a finančná náročnosť týchto opatrení. A po výpočte ekonomickej náročnosti všetky kvantifikácie zmizli.
No a posledná poznámka, ktorá možno vzbudí záujem, lebo ako povedal pán Hlina, niektorí ľudia veľmi radi pozerajú do spálne iných, tak sa týka programovej tézy v časti Sociálna politika a dotýka sa teda aj výchovy a vzdelávania. A ja tú programovú tézu prečítam a potom si dovolím pripojiť veľmi krátky komentár. "Vláda uznáva, že hlavnou autoritou pre hodnotovú výchovu dieťaťa je rodič. Vláda zároveň vytvorí priestor na odbornú a spoločenskú dohodu o obsahu sexuálnej a vzťahovej výchovy, vrátane výchovy k rodičovstvu, ako aj tém, ktoré nie sú súčasťou štátneho vzdelávacieho programu, ktorá bude rešpektovať hodnotové presvedčenie žiakov a ich rodičov." A teraz ten krátky komentár. Niet sporu v tom, že rodina, respektíve rodičia za normálnych okolností zohrávajú vo výchove kľúčovú rolu, zároveň ale od čias, kedy bolo v našich končinách zavedené povinné inštitucionálne vzdelávanie, platí, že fungovanie školy je a vždy bude otázkou verejného záujmu, ale ten verejný záujem musí odrážať aj charakter doby. Čo tým chcem povedať? Tým chcem povedať, že moderná, demokratická, inkluzívna a teda aj súdržná spoločnosť v niektorých prípadoch v rámci vzdelávania musí vyvažovať aj negatívne výchovné vplyvy rodiny, to tak jednoducho je. Zámer rešpektovať v inštitucionálnej výchove hodnotové presvedčenie rodičov je veľmi príťažlivý na prvý pohľad, ale otázka znie, ako sa to dá urobiť, keď v spoločnosti panuje pluralita hodnôt, každá rodina vyznáva iné hodnoty. (Prerušenie vystúpenia časomerom. Potlesk.)

Ďakujem pekne.
Pán poslanec Čaučík, zmienili ste sa aj o zrušení úradu splnomocnenca na ochranu náboženskej slobody. Áno, je to škoda, že tento úrad bol zrušený. Ja však vnímam aj problémy v činnosti toho úradu, myslím si, že ten úrad tak trochu premrhal príležitosť na to, aby skutočne problematiku náboženskej slobody a jej ochrany či už vo svete, alebo aj na Slovensku predstavil našej verejnosti ako potrebnú tému. Ja osobne som sa pokúšal nájsť výročnú správu tohto úradu, ktorú ten úrad je povinný predkladať, bol tam len jeden rok ucelený na činnosť, ale nikde som tú správu nenašiel. Bol by som rád, ak by, ak existuje, aby som sa k nej dostal. Rovnako v tej svojej činnosti ten úrad zúžil problematiku náboženskej slobody na ochranu jedného náboženstva vo svete. My na Slovensku máme tak trošku problém aj s medzináboženským dialógom, bolo by fajn, keby, keby tento úrad bol sa venoval aj tejto problematike.
Ďakujem.

Pán Čaučík, ja by som sa vám chcela poďakovať, že tu konečne niekto zdôraznil potrebu rozvojovej a humanitárnej pomoci v kontexte migračnej situácie ľudí, ktorí sú nútení opúšťať svoje krajiny, v ktorých prebiehajú vojny a prenasledovanie, diktatúra a podobne, pretože naozaj síce táto vláda je podľa svojho programového vyhlásenia zjavne posadnutá témou nelegálnej migrácie, ale to, že by v ňom hľadala a ponúkala tejto krajine reálne riešenia, ktoré spočívajú naozaj v masívnej podpore humanitárnej a rozvojovej pomoci v krajinách, kde je to naozaj potrebné a kde sa dajú riešiť príčiny tejto migrácie, to naozaj absentuje.
Takže ďakujem vám, že ste na to upozornili.

Ja budem reagovať, ďakujem za slovo, ja budem reagovať na kolegu Ledeckého a musím s ním súhlasiť, pretože hovoriť o vyrovnávaní regionálnych rozdielov a nespomenúť marginalizované rómske komunity či generačnú chudobu a neponúknuť reálne riešenie je nepochopenie situácie mnohých okresov v regiónoch. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bolo v roku 2022 na Slovensku 16,5 % obyvateľov ohrozených chudobou. V Prešovskom kraji je chudobou ohrozených 25,2 % obyvateľstva, čo je viac ako 200-tisíc ľudí, v Košickom kraji 21 % a v Banskobystrickom kraji 22 %. Spolu za tieto tri kraje je to spolu takmer 600-tisíc občanov Slovenska len v týchto troch krajoch. A nie je to vôbec divné, že ide práve o Prešovský, Košický a Banskobystrický kraj, kde marginalizované rómske komunity tvoria veľkú časť obyvateľstva. V PVV sa nenachádza žiaden reálny návrh, dokonca ani vízia, ako riešiť ťažkú situáciu MRK. Celkom ma zaujala jedna veta, a to budem citovať: "Osobitne bude vládu zaujímať možnosť, obzvlášť motivácie zapojenia členov marginalizovaných skupín do pracovného trhu, ktorý je dnes poznačený nedostatkom pracovnej sily." Ak táto veta má smerovať k hľadaniu spôsobu, ako motivovať členov MRK sa viac podieľať na pracovnom trhu, tak ja sa pýtam, prečo sa to pýtate až teraz, čo ste robili 12 rokov. To chcete uprostred deja sa pýtať ľudí, ktorí majú byť zapojení do pracovného pomeru a teraz, keď majú produktívny vek? Prečo to neriešite od, od úplného počiatku, od narodenia týchto ľudí? A toto sa, tomu sa venovali aj moje kolegyne.
Musím povedať, že neziskové organizácie majú odpovede na tieto otázky už teraz. A dokonca už tieto činnosti dávno vykonávajú. Preto bude stačiť prevziať finančnú ťarchu z týchto činností a poučiť sa na činnosti neziskových organizácií a dať im podporu, a nie brať im 2 % dane.
Ďakujem.

Pán poslanec Hlina, veľmi pekne vám ďakujem že ste začali svoje vystúpenie reakciou na pána štátneho tajomníka. Musím vás troška poopraviť, nie je to Filip, ale Štefan Kuffa, ktorý je štátnym tajomníkom ministerstva kultúry. Ale to, čo predovšetkým chcem oceniť, je, že ste ako kresťan reagovali na toto neprípustné konanie štátneho tajomníka. Myslím si, že takýchto hlasov potrebuje naša spoločnosť viac. Hlasov, ktoré vychádzajú z vnútra cirkvi a ohradzujú sa voči takému absurdnému konaniu. Dotklo sa tým nielen vašej viery, ale ja si myslím, že od sa dotkol aj cítenia mnohých občanov a občanov Slovenskej republiky, ktorí si ctia ústavný princíp, ktorý hovorí, že Slovenská republika sa neviaže na žiadnu ideológiu a žiadne náboženstvo. Je neprípustné, aby štátny tajomník v mene ministerstva sľuboval nejakej cirkvi, že vykoná alebo bude iniciovať cirkevný obrad. To je čosi absurdné. Je to viac-menej už predmetom mnohých vtipov, ale myslím si, že to je aj veľmi vážna vec. Konanie takýchto ľudí naznačuje, aké tendencie do vlády Slovenskej republiky vpustil SMER a HLAS. Ja sa pani ministerky kultúry budem veľmi vážne pýtať, či toto stanovisko, ktoré prezentoval štátny tajomník, je oficiálnym stanoviskom ministerstva kultúry a ako chce pristúpiť k tomu, že niečo také sa nezhoduje s tým, čo hovorí Ústava Slovenskej republiky.
Ďakujem. (Potlesk.)

Okej, ďakujem.
Ja by som možno len reagovala na pána poslanca Jarjabka a na jeho poznámku ohľadne duálneho systému médií. Ja prečítam, čo je to duálny systém médií. Elektronický... duálny systém elektronických médií znamená koexistenciu verejnoprávnych a komerčných médií v spoločnom mediálnom prostredí a priestore. Tak predpokladám, že na Slovensku máme aj verejnoprávne, aj komerčné médiá, takže duálny systém máme a ostal zachovaný aj po spojení Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie.
A čo sa týka kritiky pani ministerky predtým, než niečo stačila urobiť, tak to by sme vlastne ani nemuseli mať túto rozpravu o programovom vyhlásení vlády, lebo zatiaľ okrem pána ministra vnútra, ktorý toho, bohužiaľ, stihol veľmi veľa urobiť, tak ešte žiaden minister toho až tak veľa neurobil, čiže napriek tomu my sme mali včera ten kultúrny výbor a ako už tu kolegyňa Kleinert spomínala, pani ministerka mala veľký priestor, alebo mohla mať veľký priestor nám vysvetliť tie veci a možno by som zistila, že všetky tie moje obavy nie sú pravdivé, bohužiaľ, pani ministerka nebola vlastne schopná odpovedať takmer na žiadne otázky. Odpovedal za ňu pán štátny tajomník, tiež nie veľmi dostatočne. To znamená, že možno by sme mohli začať tým, že pani ministerka naozaj tu bude sedieť a bude schopná nielen odpovedať na otázky, ale aj obhájiť si vlastné programové vyhlásenie.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)