Videokanál klubu

Dobrý deň, pre záznam by som povedal to isté, čo pán Grendel, teda myslím si, že by to bolo fajn, keby sme si stanovili nejaké pravidlá. Takisto dovoľte, aby som povedal, že spôsob, ako sme si tuto celonočné hlasovanie odhlasovali, si myslím, že nie je úplne v rámci dobrých vzťahov, ale fajn, tak je to tak, ako to je. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Najprv teda stručne na pána Blcháča. Ja som bol ministerským úradníkom, teda štátnym zamestnancom do roku 2021. To znamená, že nemal som ani šancu zasiahnuť do výkonu týchto podzákonných noriem. To je rovnako ako keby som vám tu ja rozprával, že HLAS mal predtým troch ministrov zdravotníctva a oni za toto všetko môžu a neurobili to skôr a už je to šiesty pokus o reformu, ale aspoň ten sa konečne podaril. Ale naspäť k tej obsahovej stránke. Ja nehovorím, ja nehovorím automaticky o tom, že niečo sme mali urobiť, niečo nemali. To, akou formou ideme, že ideme tým zrýchleným legislatívnym konaním, tak to znamená, že ani poctivá diskusia nejak nemohla nastať. A ja nehovorím, že je nutné urobiť automaticky, že iba niektoré diagnózy spustíme, alebo posunieme čakačky alebo podobne. Tá, tá poctivá diskusia podľa mňa k tomu ani nenastala a to je práve ten problém, že sme nemali ani šancu preskúmať všetky možnosti, aby sme to takýmto spôsobom nemuseli robiť. Ja zároveň veľmi oceňujem to, ten váš prísľub, že ak to budeme vedieť spustiť skôr, tak to je nutné urobiť, ale podľa mňa aj vy určite chápete, že my z pohľadu opozície naozaj by sme chceli pre pacientov mať tam tie záväzky zákonne dané, nielen na úrovni nejakej gentleman agreementu, ale zároveň by sme boli veľmi radi, aby to tam bolo aj v tom zákone zadefinované a bolo to skôr. A potom mala by byť možno aj tá diskusia, ak to vieme napríklad skôr spustiť iba na niektoré diagnózy, tak mohli sme to do toho zákona doplniť, ak to budeme vedieť urobiť plošne, o to lepšia, ja sa budem len tešiť. A práve preto aj podporíme to samotné, ten samotný návrh, ktorý predkladal kolega Szalay teraz.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ja sa pokúsim byť veľmi vecný a vysvetliť, aký je postoj Progresívneho Slovenska a prečo tento návrh nepodporíme. Ten, ten samotný zákon obsahuje také dve témy, už to tu kolegovia z KDH aj spomínali. Jedna tá téma je, hovorí o tom, že ako budeme zaraďovať nemocnice, teda nech zaradíme tie najnižšie typy nemocníc ešte raz do toho systému a druhá je, to sú tie samotné čakacie lehoty. Ja sa povenujem najprv tomu, tým samotným rozhodnutiam. Aby som to vysvetlil.
Ten, tá reforma, ten samotný zákon hovorí o tom, že nový systém nemocníc bude fungovať tak, že tu budeme mať päť typov nemocníc, od prvého stupňa, toho najnižšieho, po päťkové, tie najvyššie, čo sú tie najšpičkovejšie národné pracoviská. Ten problém nastáva aj v tom, ja teda spochybním aj samotné, samotné techniky, respektíve dám vám otázky, budem rád, keď mi ich pani ministerka aj vysvetlí v tomto ohľade.
Minister Lengvarský v litere zákona, ako mu to predpisovala, urobil rozhodnutia len čiastočné. Urobil ich teda od toho druhého typu, pozaraďoval nemocnice druhého, tretieho, štvrtého a piateho typu. Moja otázka napríklad v tomto ohľade je, že keď zaradíme všetky nemocnice a jedny tu necháme, tak či už implicitne nespadajú, tak to bolo aj doteraz vnímané od viacerých odborníkov, ako sledujem tú debatu posledné dva roky, či oni už implicitne nespadajú do toho prvého, lebo keď všetky ostatné zaradím, tak viem, ktoré mi zostávajú a ktoré zostávajú teda jedničkovým typom. Otázka je, prečo teraz potom musíme robiť a zaraďovať tieto nemocnice na jedničkové, keď už ich tam raz máme.
Druhá vec. Keďže minister Lengvarský urobil rozhodnutia a dokonca my vidíme aj na webovej stránke zverejnené tie rozhodnutia, tak on dokonca aj zaradil takzvané doplnkové programy, ale aj tie jedničkové nemocnice tam boli pomenované. To znamená, otázka je, že či potrebujeme znova rozhodovať o jedničkových nemocniciach, keď už rozhodnuté bolo, je to zverejnené na stránke ministerstva zdravotníctva, akurát to pravdepodobne nebolo zaslané oficiálne tým nemocniciam. Tak moja otázka je, musíme meniť na to zákon? Nestačí to tým nemocniciam zaslať podľa tých rozhodnutí, ktoré už boli teda aj zverejnené na tej stránke toho ministerstva?
A posledná vec, tretia v tejto časti o tých rozhodnutiach, je, že aj samotná ministerka už komunikuje, že plánujú nejaké odklady celej reformy, až ročné. O tom, že aby vlastne tie nemocnice celý ten najbližší rok mohli robiť, čo chcú. Chce to urobiť cez takzvanú podzákonnú normu, tú vyhlášku, ktorá vychádza z tohto zákona. Moja otázka je, prečo sa toto nedá urobiť aj s tými jedničkovými nemocnicami teraz. Však necháme to na poisťovne, posunieme niektoré programy do nepovinných, aby, aby mohli byť teda zazmluvnené samotnými poisťovňami. To znamená, vôbec nepotrebujeme posúvať cez zákon niečo, ale vieme nechať takúto voľnosť na tie samotné zdravotné poisťovne. Toto je čo sa týka tej samotnej časti tých rozhodnutí. Toto sú moje pochybnosti, ktoré budem rád, keď budú teda vysvetlené a budú mi tu možno aj objasnené nejakým spôsobom.
Ale druhá vec, ktorá je oveľa komplikovanejšia a teda z môjho pohľadu je závažnejšia, prečo tento zákon nemôžeme podporiť, sú čakacie lehoty. Prvá vec je, že čakacie lehoty nemuseli byť vôbec riešené skráteným legislatívnym konaním. Viacerí kolegovia to tu spomínali. Ak by som aj prijal premisu, že áno, musíme o tom zozname tých nemocníc rozhodnúť, musíme o ňom rozhodnúť do konca roka, chápem skrátené legislatívne konanie. Ale čo sa týka čakacích lehôt, máme pred sebou ešte decembrovú schôdzu, máme teraz pre sebou, máme tu aj novembrovú schôdzu a ja sa pýtam, prečo musíme ísť bez diskusie, bez riadneho pripomienkového konania takýmto zrýchleným režimom, keď ten čas ešte máme a mali sme pred sebou dve schôdze. To je prvý dôvod.
Druhý. Ja mám filozofický problém s tým, že ideme niečo automaticky odkladať, čo sa týka reforiem a míľnikov. A to z toho dôvodu, že my už tu máme avizované aj iné kroky. Okrem odkladania týchto čakacích lehôt, tak máme tu avizované aj to, že by sa mali odkladať aj celý ten výkon tej reformy, nech si nemocnice môžu robiť, čo chcú. Napríklad tá debata o pôrodniciach, ktorú sme tu mali. Ja filozoficky mám problém podporovať rôzne odklady reforiem, ktoré sú obzvlášť naviazané na míľniky plánu obnovy. Ja, zároveň ten míľnik hovorí, že v 2025 už musia byť nemocnice transformované, to je prvá vec. Druhá vec, že keď to tu budeme donekonečna odkladať, tak ja sa naozaj obávam toho, že čo povie Európska komisia na to, keď sa pozrie na tieto odkladania, prechodné ustanovenia, ich posúvanie, že či nepôjde vlastne o zvrátenie míľnika.
Tretia vec, čo mi vadí pri tých čakacích lehotách, je ten čas. A tu súhlasím aj s tým pozmeňovákom, preto sme vlastne dali aj podpisy na pozmeňovák tuto kolegom zo Slobody a Solidarita, pretože vôbec aj tým, že sme išli tým skráteným legislatívnym konaním, tu vôbec nenastala diskusia o tom, prečo to celé musíme posunúť o rok, prečo nie o trištvrte roka, prečo nie o pol roka, prečo nevieme to posunúť o tri mesiace. A tu sa dostávame k tomu štvrtému bodu. My robíme plošný presun všetkých čakacích lehôt. Prečo sme napríklad sa nemohli baviť o tom, že niektoré čakacie lehoty alebo niektoré výkony, niektoré programové profily posunieme, dajme tomu, o trištvrte roka, niektoré o štvrť roka alebo budú možno pripravené, niektoré o pol roka. My automaticky robíme to, že celé to odsunieme o rok. A to ja hovorím, že to je aj to ohrozovanie tých míľnikov a to zvrátenie samotnej reformy to riziko.
Zároveň sa dostávam k tomu štvrtému bodu, ktorý ja už som teda načrtol a niektorí kolegovia už to tu aj spomínali. Tým, že sme išli aj tým zrýchleným konaním, tak vôbec ani nenastala diskusia o tom, že by či sme napríklad niektoré kľúčové diagnózy nemohli vybrať a nemohli napríklad pilotne ich do toho nového systému zaradiť už teraz a vypracovať. Nejaké čakacie lehoty už nám tu fungujú. Hovorilo sa, že nie sú softvéry, nie sú rôzne, nie sú na to urobené rozhrania, ale dneska už máme nejaké, nejaké zaužívané postupy, ako sa niektoré čakacie lehoty zbierajú. No tak keby sa aj zbierali papierovo, tak aspoň sa vedia urobiť možno niektoré kritické diagnózy alebo, alebo vieme sa aj pozrieť napríklad na to, že dobre, máme problém s tým, že už ani dnes to zbieranie čakacích lehôt nefunguje dobre. Nerobí sa vtedy, že keď vám indikujú nejakú rakovinu, takže teraz od toho momentu sa tá čakacia lehota zbiera. Väčšinou sa to robí tak, že prídete do nemocnice, tí sa pozrú, kedy majú tak priestor a vtedy keď vám zavolajú, že dobre, tak môžete vtedy prísť na operáciu, tak vtedy vás zaradia na ten čakací zoznam. Podobný systém, nefunguje to dokonalo, malo by to fungovať už odvtedy, keď ste diagnostikovaní, tak podobne by sme vedeli teda možno aj na niektoré, pobaviť sa, že či, či tu nie je priestor vôbec na niektoré kritické diagnózy, že by sme ich zaradili skôr. A zároveň si myslím, že teraz je aj dobrý priestor na to, keď kolega Szalay hovoril o tom, že to bude páka určitá rozpočtová na budúci rok. Tak ja si myslím, že keby sme sa už napríklad bavili aj o tom, že či to aspoň čiastočne nevieme teraz pustiť ku koncu roka, aspoň na nejakom sete najkritickejších diagnóz, tak teraz sa robí štátny rozpočet. Teraz by to napríklad vytváralo aj ten, ten samotný tlak na tvorbu rozpočtu, na to, aby sme viac peňazí dostali do zdravotníctva, na to, aby sme vedeli natlačiť viac do technických rezerv poisťovní a podobne.
Čiže aby som to zhrnul na záver, my tento zákon nemôžeme podporiť z dvoch dôvodov. Prvý je, že mám otázky ohľadom tých rozhodnutí, že či je vôbec potrebné toto riešiť zákonne. A tá druhá vec je, že nepodporujeme samotný ani, ani tú formu, ako prebehla tá diskusia k tomu posunu tých čakacích lehôt, ale ani ten samotný obsah, pretože mohli sme to robiť určite inými spôsobmi.
Ďakujem veľmi pekne, toto je stanovisko Progresívneho Slovenska. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Dávam procedurálny návrh skrátiť čas faktickej poznámky z dvoch minút na minútu z dôvodu obsahu a rozsahu prebiehajúcej rozpravy vzhľadom na čas, ktorý je.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ja musím tiež veľmi pochváliť vystúpenie kolegu Majerského. A sú tam tie dve časti. Už to tu viacerí predrečníci spomenuli. Jedna vec sú tie čakacie lehoty, druhá je to zaradenie. Ja pri tých čakacích lehotách, tiež to tu bolo povedané, nevidím dôvod na to skrátené legislatívne konanie, lebo to môžeme aj v novembri, aj v decembri prerokovať klasickým spôsobom. Druhá vec, kde by som si ja dovolil polemizovať, je presne to, že či je to potrebné posúvať o rok, či nejdeme hľadať termín polročný alebo štvrťročný.
A druhá vec, ja si do... ja si dovolím polemizovať aj s tou druhou vecou, čo sú tie, čo je tá kategorizácia jedničkových takzvaných nemocníc, pretože moja otázka automaticky znie, prečo napríklad nevieme urobiť kategorizáciu tých nemocníc cez vyhlášku, cez nepovinné programy a povoliť im napríklad poisťovne, aby toto zabezpečovali, resp. ich zazmluvnili na ďalší rok. Tým pádom by sa to dalo robiť cez vyhlášku nižšieho legislatívneho typu a nemuseli by sme ísť vôbec do legislatívneho zrýchleného konania a meniť aj zákon kvôli tomu, aby sme ich rýchlo kategorizovali.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Matovič, povedať v pléne, zaznelo to na začiatku vášho prejavu a ja nechcem, aby to úplne zaniklo, že sa potrebujeme aj toto volebné obdobie pozrieť na kolegyne, pani poslankyne a vybrať, ktorá z nich je a bude najkrajšia a najsexi, to sem naozaj nepatrí, to je, to je úplne neprípustné. Ja vás chcem veľmi pekne poprosiť, vy ste mali tento rok, ak sa nemýlim 50 rokov, preto vás prosím, naozaj trošku, že začnime vážiť slová a trošku rozmýšľajme, ideálne ešte pred tým, než niečo povieme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som veľmi chcela pochváliť pána Galka za tento veľmi podrobný príspevok, ktorý dal vládnej koalícii jasne niekoľko konkrétnych dátumových možností, ako tento zákon úplne v pohode schváliť v štandardnom legislatívnom konaní. Takže asi sa len budem opakovať, ale predsa sa len spýtam. Chcela by som naozaj počuť reakciu aj pána ministra, aj napríklad pána predsedu sociálneho výboru Richtera, kde sme sa vlastne na výbore bavili, že, že to nebolo možné stihnúť. Tu sme videli, že to bolo možné stihnúť. Takže veľmi by ma zaujímala tá reakcia na vás, čo sa týka týchto lehôt, ktoré tu pán Galko vo svojom príspevku predostrel.
A k tomu skrátenému legislatívnemu konaniu. Je to naozaj znásilňovanie legislatívneho procesu. Vy ste to v minulom volebnom období veľmi radi opakovali a oplieskavali o hlavu minulej vláde. Potom tu boli na začiatku pri programovom vyhlásení vlády reči, krásne reči o novej politickej kultúre.
Nejde mi čas, neviem prečo, ale tak budem pokračovať. Len tak upozorňujem technikov, že, a techničky možno, ak sú tam nejaké.
Takže, ak je toto tá nová politická kultúra, tak, prosím vás, povedzte mi, že v čom je iná, keď veľmi podobne znásilňuje legislatívny proces už konkrétne v dvoch zákonoch.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja sa teda tiež prihováram za parlamentných povedzme nováčikov. Ono je to vždycky ťažké vysvetliť takéto procesy ľuďom, že prečo na tom tak opozícia trvá, že ten proces sa znásilňuje. Ale vrátim sa k tomu, čo aj, aj pán predseda parlamentu tu ohlasoval ako novú politickú kultúru v rámci parlamentu. Ja si ju predstavujem ako nejaké dôsledné dodržiavanie rokovacieho poriadku. Pomerne striktní sú vedúci schôdze pri dodržiavaní toho, aby sme reagovali na, na našich predrečníkov. Čiže by som chcel vyzvať pána ministra, aby teda ukázal, že je grand, že nech sa teda prenesie nad tie časti, ktoré možno nemali s tou odbornou časťou veľa spoločného, ale zaznelo tu kopec odborných argumentov, citácie z judikatúry. Pán Galko tu predniesol alternatívny návrh, ako sa to dalo spraviť bez toho, aby ste museli ten proces parlamentný, parlamentný znásilňovať.
Čiže keď už sa nám nepodarilo mať vecnú diskusiu k PVV, aj keď tu ministri sedeli, odmietli reagovať na vecné, konkrétne pripomienky, tak by som naozaj poprosil pána ministra, že máte tú možnosť. Počuli ste tu veľa odborných argumentov, prečo je to zlý proces, tak ukážte, že ste grand, ako si predstavujete tú novú parlamentnú kultúru a vysvetlite nám, prečo to podľa vás je v súlade s rokovacím poriadkom.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci.
Dovoľte, aby som vás v krátkosti informoval o stanovisku klubu Progresívne Slovensko.
Progresívne Slovensko bude hlasovať proti vysloveniu dôvery štvrtej vláde Roberta Fica. Jedným z dôvodov, samozre... jedným takým hlavným dôvodom je, samozrejme, tá najhoršia historická skúsenosť s jeho vládami. Vždy ich sprevádzala korupcia, vulgárnosť, naša krajina stagnovala a tá posledná dokonca skončila vraždou novinára a jeho snúbenice a hanebným odchodom predsedu vlády.
Ten druhý dôvod je aktuálny, ak dovolíte, a reflektuje na túto rozpravu. Vidíme, že toto programové vyhlásenie Slovensko nikam neposunie. Zdá sa, že ani, ani samotná koalícia tomuto programovému vyhláseniu vlády neverí, odignorovala ho, neodpovedala na naše odborné výhrady, ukázala pohŕdanie demokraciou aj verejnosťou, a mňa teda teší, že pán premiér povedal, že to počúval, a zdalo by sa mi možno slušné, keby viac než počúval, aj diskutoval a bol tu prítomný v rozprave on a jeho ministri.
A tým tretím dôvodom sú samotné kroky Ficovej vlády, ktoré sme videli posledné dva týždne, škandalózne konanie ministra Eštoka, súdne rozhodnutia, ktoré spochybňujú proste prvé kroky tejto vlády, útoky na nezávislé médiá, to všetko spôsobuje jednoducho to, že táto vláda stratila našu dôveru vôbec skôr, než ju mohla vôbec získať. A z týchto troch dôvodov Progresívne Slovensko bude hlasovať proti.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne kolegovi za vystúpenie. V niektorých veciach sa nezhodneme, ja si teda napríklad myslím, že štát by úlohu v zdravotníctve mal mať nejakú. Napríklad čo sa týka tej kritickej infraštruktúry, tak to majú tie najvyspelejšie systémy na západ od nás, že napríklad fakultné alebo vôbec nemocnice sú jednoznačne štátne a z tohto pohľadu podľa mňa je nutné sa pozerať aj na to programové vyhlásenie vlády, nie len čo tam je napísané, ale čo tam aj nie je napísané, resp. čo sa nedodržiava. Napríklad aj z tohto pohľadu je dôležité sa napríklad pozrieť na to, že nám tu chýba záväzok v programovom vyhlásení vlády k univerzitnej štátnej nemocnici, veľkej, ako to vyriešime tú situáciu v Bratislave. Často tam chýba v tom programovom vyhlásení vízia. Hovorí sa, že nejaké stratégie sa vypracujú, že urobíme nejaké projekty, zistíme ešte vlastne len, čo chceme robiť. Kolega tu už spomenul, chýba nám tu záväzok k riešeniu pediatrie, nehovorí sa nič o nejakých inováciách, o ich podpore, nehovorí sa o tom, ako budeme bojovať proti dezinformáciám. Čiže to je jedna vec. Netreba sa podľa mňa na to programové vyhlásenie pozerať len tak, čo tam je, ale aj čo tam, samozrejme, chýba.
A druhá vec je, že aj keď tam už niečo máme napísané, tak či je to vôbec realizovateľné. Ja keď sa dneska pozriem, a to sú tie politické aspekty, politická implementácia, keď sa pozrieme napríklad na to, že vláda sa už dnes zaväzuje k tomu, že bude robiť reformu nemocníc a že bude v nej pokračovať, tak dnes už vidíme, ako ministerka Dolinková nesystémovo zaraďuje do siete nemocnicu Bory alebo kardiocentrum Agel, alebo sa rozprávame o pôrodniciach, ako znižuje a ohrozuje bezpečnosť matiek a novorodencov, alebo napríklad tu máme, hovorilo sa o premiérskej téme. Máme tu premiéra Fica, ktorý už raz potopil jednu reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu, čiže ja sa na to pozerám aj z tohto pohľadu. Je jedno, čo je v tom samotnom programovom vyhlásení napísané, dôležité je, čo tam nie je napísané a dôležité je aj to, že či sa to bude vedieť realizovať, a to z môjho pohľadu je veľmi ohrozené, respektíve vo viacerých oblastiach až nemožné.
Ďakujem.