Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslanecké plénum. Ja som dnes veľmi pozorne počúvala, keď tu bol ráno pán minister. Povedal takú vec, že už počúva teda niekoľký deň toto plénum, túto diskusiu a že je už unavený z toho, ako sa to tu do nemlátom opakuje, tie argumenty vlastne sú stále recyklované a už sa tu v tejto debate nič nové nedozvedá a má recht, tak to je. Málokedy sa dá a a podľa mňa sa to ani nedá, hej, že keď debatujete v treťom kolečku piaty deň, 50 alebo 60 ľudí, tá debata proste, hej, nemôže prebiehať tak, že by ani náhodou nezaznelo to, čo už niekto z tých 50-tich počas tých piatich dní nepovedal predtým. Toto sa mi zdá pochopiteľné a normálne a čo sa mi zdá menej pochopiteľné, že keď o tejto téme začne hovoriť pán minister, tak on sa opakuje každých päť minút, hej? Že to nie je 50 ľudí za päť dní a teda stane sa tam štatisticky logicky, že sa tam vyskytnú opakujúce sa argumenty, ale keď jeden človek hovorí 30 minút, ale on každých päť minút hovorí to isté, hej? Aj včera, teda aj dneska ráno, sme to tu mali úplne komplet všetko, všetko bolo, hej? Bola Santusová, správa SIS, Juhás, vypínanie webov, Čurillovci, kovboji, koniec vašim hrdinom, ktorí zneužívali systém, Lipšic, politické čistky, úmrtia vo väzbe, zneužívanie bezpečnostných zložiek, zabudla som na niečo? Ak by som aj zabudla, tak našťastie pán minister to zhrnul do svojho statusu. Ako som povedala, je to teda konečne tá naozaj dôvodová správa, ktorá nám odhaľuje, čo je naozaj dôvodom. Niečo z toho som už odcitovala v vo faktickej to naj podľa mňa taká tá najvydestilovanejšia pointa, ktorej teda sa ku ktorej sa hlási aj pán minister v statuse je, teda, že menia zákon, pretože chcú urobiť poriadok s tými, ktorí boli falošní hrdinovia, ktorí ho zneužívali systém, zavádzajú rovnováhu, bunker beztrestnosti už viac nebude možný, končí sa obdobie, keď mohli svojich ľudí schovávať za štatút oznamovateľa a vyhnúť sa zodpovednosti a tak ďalej a tak ďalej. Napokon aj ten vykosťujúci pozmeňovák je dôkazom toho, že na ničom pri tomto návrhu nezáležalo tak, ako na zmene vedenia, pretože ten proces, teda táto časť, ktorá pojednáva o procese alebo v dôsledku ktorej príde k zmene vedenia tam ostane. Dám teraz pre túto chvíľu nabok to, že že či je táto účelovosť, tá účelová zmena pushovaná, teda viac SMER-om a je tu minister vnútra v roli toho, hej, kto to teda na seba vzal a alebo to je naozaj viac pushované ministrom, pretože má na to samozrejme kopec teda svojich vlastných dôvodov a vlastných problémov, prečo by mu záležalo na výmene vedenia a vôbec takejto transformácii úradu. Nehovorím, že by sa to vylučovalo, hej, to môžu byť obidva obidva teda katalyzátori tejto zmeny v hre, ale ani jeden z tých dôvodov, ktoré sa tu opakujú, proste nemôže byť, nemôže byť v žiadnom vesmíre, ktorý sa chce hlásiť k právnemu štátu, nemôže byť dôvodom na legislatívnu zmenu a nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa na základe tohto menila legislatíva a ja mám potrebu to tu naozaj čo, už najtriviálnejšie vysvetliť, pretože toto sa tu opakuje pri v podstate vždy tých najzávažnejších zákonoch, návrhoch, s ktorými prichádzate a ktoré likvidujú buď inštitúcie alebo dokonca celé právne odvetvie, ak pripomeniem trestné právo. Vždy tá debata skončí pri tom, čo som spomenula, pri tom, čo sa vám stalo v roku 2023, ešte keď sa teda zapojí do debaty pán podpredseda Gašpar, ešte všetky veci z jeho spisu. Toto pre Krista Pána, naozaj, naozaj, vnášate na nesprávny hrob. Ja vám teda si dovoľujem so všetkou úctou pripomenúť, že my sme zákonodarný zbor, nie súdny dvor, hej? To znamená, že my my nemáme, hej, kapacitu, možnosť, právomoc, ani morálnu, ani ani zákonnú na to, aby sme my tu pojednávali o dôvodoch, ktoré vnášate, hej? Že teda, poďme sa baviť, že no tak, ale počkať, toho 8. augusta ten pán Juhás urobil toto takto. Z toho dôkazového materiálu pán minister toto vyplýva inak, hej? Teda nie je celkom daná dôvodnosť na zrušenie toho úradu a potom si pozrieme ďalšieho spis. Chápete, že toto nemá robiť Národná rada? Čo nás tu s tým otravujete? Veď to si riešte v individuálnych konaniach. Akokoľvek sa to stalo, Národná rada sa im nemá zaoberať individuálnymi tobôž živými spormi, vašimi právnymi pletkami a už vonkoncom nemôže ústiť, teda, k legislatívnym zmenám, pretože to sa automaticky zrazí s dvomi základnými piliermi právneho štátu. Jedným z nich je, že zákonodarný zbor musí tvoriť alebo musí fungovať alebo rešpektovať zásadu univerzality, to znamená, že vydáva právne akty, ktoré sú všeobecne záväzné pre neurčitý počet adresátov a neurčitý počet v situácií rovnakého druhu, hej? To je, to je vlastne pointa zákonodarného procesu. Tým, že vy sem vnášate tieto individuálne čalamády, spôsobujete, že vy nás staviate do role, kedy my by sme mali vlastne tou normotvorbou suplovať akoby výkonnú moc, ktorá má na starosti vydávať nie normatívne právne akty, ale normatívne správne akty, individuálne správne akty, čiže rozhoduje v tých konkrétnych prípadoch. Toto nie je naša úloha, hej? Čiže to čomu sme tu my vystavení, hej, takýmto zákonodarným procesom je, že prelamujeme jednu z kľúčových ústavných zásad o univerzalite práva a sme teda, hej, vmiešavaní alebo takýmto spôsobom sa vmiešava zákonodarná moc do moci výkonnej a druhá vec, hej, je, je vlastne to, čo z toho plynie a to je, to je narušenie trojdeľby moci. Ja už neviem, že čo by museli urobiť všetci Čurillovci umocneno desiatimi, aby dokázali prelomiť taký silný fundamentálny prvok právneho štátu, ako je trojdeľba moci, ako to teraz sa deje tu, ako sa to dialo pri teda odobrovaní trestnej reformy a mnohých iných rozpravách, kedy sa na konci dňa tá dôvodová správa zredukovala na individuálne spory, problémy, krivdy z minulého volebného obdobia. Dovoľte mi teda takisto, hej, vám pripomenúť, že keď dám bokom teraz aj tie, hej, právne princípy, že vy tu nie ste v tejto krajine jediný, hej, kto je obeťou nejakých možno krívd. Aj keby sa naozaj všetko to, čo často spomínate, stalo presne tak, ako hovoríte a dokonca ešte trojnásobne horšie a teraz naozaj nechcem, aby som bola pochopená tak, že tu pomeriavam niekoho bolesť a krivdu, lebo samozrejme, že vždy to je nepríjemné, ak sa človek stáva obeťou zlovôle a svojmoci štátnej moci, ale tu v tejto krajine je 30 rokov na každom dennom poriadku X občanov, ktorým sa toto deje, hej? Ja som teda robila právničku v Ľudia proti rasizmu, nechcite vedieť s akými prípadmi sa tam obracali na mňa vždy tie zraniteľné, slabé skupiny, s ktorými si policajti vytierali podlahu, hej? Že keď bol oznámený nejaký, nejaký skutok, kde bol, kde mal byť podozrivý Róm, tak ho naložili, prosím vás pekne, že priviazali ho o o príves auta a ťahali ho za sebou policajti, takže ho vlastne zošúchali z kože po prašnej ceste a čo mal on robiť teraz? Išiel mal ísť koho zrušiť? Oni títo ľudia nemajú proste hej nikoho, kto im sem príde rozprávať o svojich krivdách v systéme. Nemajú nikoho, kto im tu predloží zákon a zruší nejaký úrad a deje sa to na dennom poriadku. Akurát, že vy ste urobili to, že vaše krivdy, hovorím, ak by sa aj takto stali, ste sebestredne povýšili nad krivdy iných občanov, ktorí nemajú tú spôsobilosť, nemajú nikoho za sebou, hoci vy ste tu na to, aby ste zastupovali ich, nie svoje vlastné, hej, právne pletky. Tak nemajú nikoho za sebou, aby ich ochránil pred, pred krivdami alebo zlovôľou štátu. Naopak, táto inštitúcia, ktorá istým spôsobom poskytovala pomoc takýmto osobám, tak tu práve kvôli tej svojej sebestrednej, sebastrednému vnímaniu seba ako obete rušíte a tie skutočné ohrozené, hej, skupiny, ktoré sa obracali na tento úrad a osoby ste odsunuli na druhý koľaj, lebo však ich strach a ich problémy sú malicherné. Pritom veľmi dobre viete, že na Slovensku je najdrahšou komoditou spravodlivosť. To je absolútne najdrahšia komodita, že prístup k spravodlivosti, hej? Že pán minister o tom teraz možno niečo vie už, hej? Že však, ale každý nemá 120-tisíc na účte, hej? Že skúste sa súdiť v tejto krajine so zamestnávateľom, keď vás vyhodí. On vás vyhodí, vy nemáte príjem a vy sa idete súdiť? Ja som sa súdila s Kotlebom štyri alebo päť rokov, hej? Samozrejme, že som ten spor vyhrala, ale na ten spor sa mi skladala verejnosť, lebo to stálo 12-tisíc. Ktorý človek normálny bežný si môže dovoliť tuná zabezpečiť a domáhať sa spravodlivosti? Naozaj a hovorím, nemajú inštitúcie, cez ktoré by to mohli proste riešiť a vy ako teda nositelia výkonnej moci, máte tú možnosť v týchto individuálnych prípadov zvoliť ten proste normálny inštitucionálny rámec, ako si tie prípady dotiahnuť do konca tak, aby tá krivda, ktorú pomenúvate, bola normálnym spôsobom inštitucionálne a procesne korektne dotiahnutá do konca, ale nie na pôde Národnej rady. Pôda Národnej rady nie je, proste nesmie byť zneužívaná na to, aby sa tu a to je tá pre mňa absolútne, že anomália najhrubšieho zrna, že tu sa normotvorca, ktorý je zainteresovaný sám v tej právnej veci, ide meniť legislatívu, aby vyhovovala účinku pre jeho vlastnú vec, hej? Že to, toto podľa mňa, že čokoľvek sa dialo za minulej vlády a ak mi je Boh svedkom, ja som teda bola veľká kritička toho, toho šlendriánstva právneho, často som hovorila, že netrafia do dverí právneho štátu, ale toto, to o tomto som nikde v tomto regióne nepočula, že by si toto niekto dovolil, hej? Že v Národnej rade si bude vytvárať zákony tak, aby mali účinok na jeho vlastnú vec, hej? Že sudca vo vlastnej veci, čiže jednak teda, no, tým, že nás vťahujete do osobných pletiek a sporov a krívd, ste teda, hej, na úplne šikmej ploche, pokiaľ ide o ten kontext právneho štátu. Jednak je to absolútne aj voči občanom nekorektné a čo tam je ešte také, také zvláštne, že ste si, že ste si akoby uzurpovali právomoc a to je tiež v citáte toho, tom statuse pána ministra, hovoriť o tom, že kto si čo zaslúži, kto si akú ochranu zaslúži. Dnes urobíme poriadok v systéme, ktorý oni zneužívali. Zavádzame rovnováhu, férovosť, funkčnú ochranu pre tých, ktorí si ju naozaj zaslúžia. Cez who? Minister alebo ako to má toto celé fungovať? Komisie pravdy alebo ja neviem, hej? Že ak má byť nejaká nezávislá inštitúcia, tak to nemôže byť pán minister, ktorý bude hodnotiť, či bola alebo nebola nezávislá a povie, že on ju spraví nezávislou, že a toto je vlastne už tým pádom zadefinované, že nezávislá nebude, lebo on nemôže hovoriť o tom, že on vie, kto si tú ochranu zaslúžil a nezaslúžil. No a potom v tom celom vlastne, keď opomeniem tieto skutočné dôvody, sem-tam teda zazneli aj dôvody, o ktorých sa aspoň ako tak dá viesť nejaká vecná debata. V tom úvodnom slove pána ministra ráno zaznelo napríklad, že, že veď sa vlastne týmto pokúša o zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ja teda neviem, hej? Že ja som to, viete, ľavicové krídlo PS-ka a teda pán minister sa tiež hlási k sociálnej demokracii a ja sa tu snáď nejdeme vyučovať o tom, že zamestnanec je slabšia strana v tom celom a preto ten úrad, samozrejme, že vychýlene viac chráni jeho. Viete, to je také isté, ako keď máte obeť trestného činu, povedzme znásilnenia a páchateľa a jej záujmy alebo teda, hej, tej, tej poškodenej osoby a záujmy štátu, lebo tým skutkom prišlo aj k poškodeniu záujmu štátu, má zastupovať prokurátor, ale my sa spýtame o páchateľa, že či je okay, hej? Môže prokurátor zastupovať, bude to okay, aby sme mali teda rovnováhu. Ja viem, že vy toto zvyknete vnášať do normálnych diskusií, že vypočuť si aj blázna aj odborníka a dáme to na jednu úroveň, ale toto proste nemôže byť takto, hej, že pri tvorbe orgánov a v celom tom, hej, riadení štátu, tak to, takto nemôžeme fungovať. Ja by som teda a ešte možno, možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval, teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času, koľkých desiatich hodín v duchu toho pozmeňováku, teda, hej...
