Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom.
Si myslím, že tým...
Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom.
Si myslím, že tým spoločným, takto možno ešte úplne na úvod, aby sme nezačali hneď nejakou kritikou, tak sa patrí pochváliť, že v tomto prípade naozaj prichádza k transpozícii s výraznou časovou rezervou, čo, čo nie je obvyklé, takže z tohto pohľadu to je úplne v poriadku. Samozrejme aj, aj to, že prichádza k tej, k tomu transponovaniu v tom rámci tak ako to Európska únia vyžaduje, akurát že sme na úplne tých spodných, minimálnych požiadavkách. Tým, že sme to teda aj v tom minimálnom spodnom, hej, rozsahu takto transponovali, tak sme prišli k takej koncepcii, ktorá vlastne nabúrava tú súčasnú. Nazveme to tou veľkou amnestujúcou novelou, zavedenú koncepciu škôd. My v tejto chvíli máme vlastne, ak by teda to v tomto znení sme schválili už akoby takú tretiu kategóriu, hej? Máme, máme škody, ktoré sú zavedené tou veľkou novelou a ich spôsob trestania, a potom máme iný spôsob trestania, ak ide škody a ujmy na finančných záujmoch Európskej únie. A potom teda prichádza tretia verzia alebo tretí druh, tretie kategórie a to sú tie, o ktorých teda už aj pán, aj pán minister v úvode hovoril, a síce že sa zavádza nová škoda, alebo teda ak ide o porušenie v sume 10-tisíc eur a nejaký sankčný následok a potom 100-tisíc eur nejaký sankčný následok. Čiže je to úplne mimo toho konceptu škôd, ktoré dneska, hej, máme v Trestnom... v Trestnom zákone. A je teda na povážení, hej, že mohlo sa s tým ministerstvo vysporiadať vlastne dvomi spôsobmi. Ak by sme sa mali prispôsobiť tej škode 10-tisíc, tak by sme teoreticky, keby sme chceli, hej, postupovať spôsobom, že to nastavíme na škodu väčšiu, čo je u nás teda nad 20-tisíc euro, tak by sme nesplnili tú podmienku transpozície, lebo Európska únia žiada minimálne 10-tisíc, takže nemôžeme to nastaviť na 20-tisíc, lebo tá škoda je nastavená excesívne, takže neostáva nám nič iné iba nastaviť to na škodu malú, čiže prevyšujúcu sumu 700 eur. A takto to my aj teda navrhujeme. Čiže všade tie skutkové podstaty, ktoré, ktoré sú. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur by teda malo byť. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej, alebo teda presahujúcej škody, škody malej, škodu malú.
A obdobne to teda platí pri tom druhom vyčíslení, kde je 100-tisíc, kde je teda potrebné ako na kvalifikované skutkové podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu trestnú sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty 100-tisíc eur, tak je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. Znovu, lebo ten, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola povedzme na úrovni 50- alebo 100-tisíc, tak by to bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak na značnú škodu, čo sa týka tých navrhovaných skutkových podstát podľa § 417a ods. 2, § 417b ods. 2, § 417c ods. 3.
Čiže v tom návrhu sa teda pokúšam jednak zohľadniť tie požiadavky z tej smernice, ale zároveň tak, aby koncepčne zodpovedali tomu nadstaveniu škôd, ako ich zaviedla veľká trestná novela a nezavádzali sme nové verzie a varianty, ktoré potom naozaj absolútne zneprehladnia tak, tak komplexný, komplexný zákon ako je Trestný zákon. Čiže to je na margo, na margo vyčíslenia tých súm a škôd.
A druhá taká zásadná vec je, že, a už teda aj, aj pán minister spomenul, že sa zavádza pojem hrubá nedbanlivosť. A teraz rozmýšľam, ako to podať, lebo pre neprávnikov to musí byť absolútne nezáživne abstraktné a nepodstatné, ale, ale pre aplikačnú prax a nakoniec aj pre, pre obvinených to hrá sakra veľkú rolu, pretože náš Trestný zákon to teraz pozná, hej, že môžete spáchať úmyselne, a to teda, hej, priamy úmysel, nepriamy úmysel, ale aj z nedbanlivosti. A tu prichádza hrubá nedbanlivosť, čo sa nerozumie ako tretí kvalifikačný znak subjektívnej stránky, ale ako nejaká špecifikácia práve tej, práve tej nedbanlivosti. A keďže je definovaná, aby som to správne odcitovala, nejak tak, že, že páchateľ teda koná z hrubej nedbanlivosti a koná obzvlášť ľahostajne alebo závažne a tým teda poruší obvyklú opatrnosť. Lenže tá ľahostajnosť znamená v praxi čo? Prakticky čo znamená ľahostajnosť? Že ste uzrozumení, že ten následok, hej, nežiaduci, právne nežiaduci nastane a je vám to jedno. Ste s tým uzrozumení. Čiže ono to vlastne v tom vymedzení a spojení s ľahostajnosťou vlastne aj v tej aplikačnej praxi bude úplne splývať s nepriamym úmyslom.
Ja teda nie som úplne fanúšička pána sudca Šamku, v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, ale mám tu práve aj jeho článok k tejto veci, kde je úplne presne to, čo som povedala, týmto istým spôsobom argumentuje aj on. Ak smiem odcitovať: Problematickým sa javí použitie slova ľahostajne v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu. Ide tu o tzv. nepriamu ľahostajnosť. V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/76, ktoré Najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za uzrozumenie s následkom, a teda ide o nepriamy úmysel.
V zásade ja som sa osobne nebránim tomu, aby, aby takýto, hej, pojem a tento inštitút vstúpil aj do nášho Trestného zákona. Myslím, že Česi ho majú, len ono sa to nerobí takto. Nerobí sa to pre konkrétny trestný čin, nerobí sa to bez serióznej a obsiahlej odbornej diskusie. Nerobí sa to na účel transpozície, hej, že to je, to je naozaj to, snáď mi aj pán minister dá za pravdu, že zasahovať do subjektívnej stránky trestného činu len takto hala-bala je, je naozaj že príliš veľký vabank, a my už v tom, čo sme narobili v tom Trestnom zákone, si myslím, že ďalší moc veľmi nemôžeme dovoliť.
A možno ešte jeden alebo dva také body, ktoré súvisia aj s tým pozmeňovákom, ktorý prečítam a ktoré sa mi žiadajú zdôvodniť, je, sú výška trestov za tie novozavedené skutkové podstaty. Všimnite si už to, že som teda povedala, že sa ponechali tie škody 10-tisíc a 100-tisíc, ktoré sú väčšie ako tá naša, hej, malá škoda a značná škoda, ale zároveň je tam diskrepancie medzi tým, ako veľmi nízke tresty ukladajú. Hej, že máme tam, ja neviem, pri tých základných skutkových podstatách je tam, aby som nezavádzala, tuná to mám. (Rečníčka listuje v podkladoch.)
Porušenie reštriktívneho opatrenia. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Tu pripomínam, že my sme zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a teda v súvislosti so všetkou tou liberáciou trestov sa dostávame k tomu, že vlastne páchatelia týchto trestných činov sú spôsobilí vykúpiť sa banálnymi pokutami, a ako trvanlivo sú potom v tom pozmeňujúcom, alebo teda v transpozičnej novele vyčíslené obrovitánske pokuty pre, pre právnické osoby, čo už mi teda absolútne nedáva zmysel, hej, lebo v tomto, v tomto transpozičnej novele sa novelizuje aj zákon o zodpovednosti právnických osôb, kde dovtedy bolo, myslím, že možné uložiť pokutu do 4 mil., ak sa nemýlim. A teraz to tu máme, že do 40 mil.
Čiže ako som povedala, tým spoločným menovateľom je absolútna, absolútna nekoncepčnosť. Vymyká sa to tomu, ako sme už veľkou trestnou novelou nastavili niektoré inštitúty. Ja si myslím, že je to reparovateľné bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom znížili to, čo tie nároky, ktoré na transpozíciu kladie teda tá smernica, ktorú preberáme, a zároveň aby sme boli v súlade s tým, ako to už teda veľká trestná novela nastavila, akokoľvek s ňou hlboko, hlboko nesúhlasím v niektorých veciach.
Takže teraz vás poprosím o zastavenie času.
Budem čítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659:
1. V článku I sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
2. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ nahrádzajú slovami: „aspoň v malom rozsahu“.
3. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 100 000 eur“ nahrádzajú slovami: „vo väčšom rozsahu“.
4. V článku I bode 5 sa v § 417a až 417d slová: „až na tri roky“ nahrádzajú slovami: „až na štyri roky“.
5. V článku I bode 5 sa v § 417a a v § 417d slová: „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami: „jeden rok až šesť rokov“.
6. V článku I bode 5 sa v § 417b ods. 1 vypúšťa slovo: „hrubej“.
7. V článku I bode 5 sa v § 417c slová: „až na šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „až na jeden rok“ a slová: „až na jeden rok“ sa nahrádzajú slovami: „až na tri roky“.
8. V článku II sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku II sa primerane prečíslujú.
9. V článku II bod 3 znie:
„3. V § 15 sa slová: „štyri milión“ nahrádzajú slovami: „40 milión eur“.“
Ďakujem, skončila som.
Skryt prepis