Videokanál poslanca

teda že či by to teraz už neprešlo, myslím to ironicky samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No skúsim zhrnúť to čo tu od viacerých z vás zaznelo. Áno, pán Pročko, vy ste správne povedali, že nie všetci sa dajú, v takom duchu ste to povedali, že hodiť do jedného vreca. Sú aj v radoch Smeru ľudia, ktorí majú česť a závisí ako sa prejavia. Ja si osobne teda myslím, že pán minister Susko je ten jeden z tých, ktorý nepatrí k takým tým úplným spúšťačom takýchto nápadov. A dokonca si pamätám a opravte ma, ak sa mýlim, že ste boli proti rušeniu, že ste boli proti tomu, aby existoval horalkový zákon kvôli kriminalizácii chudoby, s čím sa teda ja osobne môžem len stotožniť. Ale to kruté je, že nakoniec niekto kto možno ani nebol veľmi naklonený tomuto riešeniu tu, hej, musí sedieť a presadzovať ho, zatiaľ čo premiér nemá teda ani toľký chochmes, aby sa buď teda zdržal a už to nechal tak a nechal teda ministra spravodlivosti dorobiť, dorobiť zadanie. Je tam ešte jeden taký moment veľmi zaujímavý pri tej opätovnej teda priestupkovej recidíve, že keď bol podaný na Ústavný súd celý ten návrh, ktorý sme podávali, tak to spravodajcoval ústavný sudca pán Straka a on vtedy v mediálnom vyjadrení, veľmi ťažko sa mu niektoré veci, hej, zdôvodňovali, však pochopiteľne, ale furt sa vracal k tomu, že no mne sa veľmi páčilo, že sa tam zrušil ten horalkový paragraf. Ja si myslím, že to nebolo správne, že by sme nemali kriminalizovať chudobu. A ja by som teda bola veľmi zvedavá, keby že to podáme teraz zase, bude tam ten horalkový zákon, horalkový paragraf teda, že či by to teraz už neprešlo. Myslím to ironicky, samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť...

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí poslaneckí kolegovia, milé poslanecké kolegyne, áno, ako už povedal môj pred, predrečník, ocitáme sa v takej nečakanej situácii, kedy sme v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj treba priznať, že v tomto prípade ho možno považovať za dôvodné. Ale rovnako tak musíme teda priznať to, čo nás do tohoto bodu doviedlo. Pretože, pretože sme v podstate v situácii, kedy ideme hasiť požiar, ktorý ste založili, ale zároveň teda posielate do hasičskej stanice požiadavku, aby tí hasiči láskavo prišli v expresnom, hej, zrýchlenom chode, pretože, vy ste ten požiar založili expresne rýchlo. Čiže, čiže dostali sme sa do situácie, ktorú áno, objektívne treba hasiť. V dôsledku toho, že samotný ten proces, ktorý vznikol, bol, bol výsledkom naozaj, že, že poviem to tak ako to je, tak ako som to vždy hovorila, šlendrianske roboty. Trestné právo naozaj nie je ako stavebnica Lego, alebo stavania nábytku z IKEA, kde ak aj nejaké skrutky nám, hej, vyjdú a nevieme čo s nimi, no tak ich aj keď postrácame, tak ten nábytok bude držať. V Trestnom práve to bohužiaľ funguje tak, že, že ten systém sa môže začať rozpadať a erodovať, a to sa nám, to sa nám deje a o tom sa asi viac budeme potom baviť v samotnom meritornom, meritornej rozprave. Ale aby som teda bola férová, nie je toto podľa mňa len dôsledok kalamity, ktorá bola privodená zbabranou Trestnou novelou, je to súbeh viacerých kalamít. Jednou z nich je napríklad aj tá sociálna. Hej, že my to máme enormný, extrémny počet ľudí. Opravte ma ak sa mýlim, ale myslím, že Slovensko nikdy nemalo taký vysoký počet ľudí ohrozených chudobou ako ich máme dnes. Tu sa nám pán minister Erik Tomáš dneska chváli s tým, že ako idú odoberať dávky v hmotnej núdzi, lebo neviem, čo tým ľuďom aj ide odkázať, keď ich oberie o jediný príjem, že asi čo začnú Harvard študovať sa rozhodnú alebo ja neviem. Hej? Že, že naozaj, bolo tu aj v dôsledku konsolidácie, aj v dôsledku teda objektívnych nejakých kríz, privodená katastrofálna sociálna situácia. No a do tretice, ten ďalší, ďalší faktor, ktorý nemôžem opomenúť je to, že celé sa to spustilo v stave rozkladu, vnútorného rozkladu Policajného zboru bez toho, aby sme pomýšľali na to, že my, keď toto celé napríklad, hej, prevalíme a tým pádom, samozrejme, aj, aj zmeníme tú inštitucionálnu schému, pretože nám tu, hej, napríklad ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA padne na plecia radových policajtov. Ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom prevalí na také priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity, a my sme ich nemali. Ani tie, teda, ktoré prejednávajú...
=====

... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších, ďalších faktorov, o ktorých ja možno viem menej, možno, možno hej ich ešte, ešte len budeme môcť posudzovať s odstupom času. Už sa tu spomenula tá, tá dôvodová správa. Ja ešte predtým sa musím dotknúť jedného momentu, ktorý predchádzal tomu priznaniu teda, že či máme alebo nemáme problém a to bol súboj o štatistiky alebo spor o štatistiky a zavedenie takzvaného pocitu, že termínu, a že pocitová kriminalita. Pre mňa to bolo proste neuveriteľné odkazovať občanom, ktorí sa sťažujú na zníženú mieru bezpečia, že viete, to máte taký pocit, že tak pocitovo sa to tak zmenilo. Hej. A ja by som sa teraz spýtala, že čo sa stalo. Teraz akože buď ste presvedčili tých ľudí, že sa im teda hej, sa to iba zdalo alebo teda že naozaj im priznávate, že teda tie pocity boli dosť závažné na to, aby sme otvorili znovu teda Trestný zákon a robili v ňom korekcie a ste si tie pocity osvojili alebo tu naozaj máme nejaké dáta, o ktoré sa môžme oprieť. Konkrétne ja môžem spomenúť tie, ktoré sú veľmi zreteľné, hoci sa ich samotná predkladaná navrhovaná úprava netýka, ale sú v tomto momente jediným možno takým výrazným evidence based ukazovateľom, že ako pod vplyvom reformy sa zmenila kriminalita a to je práve ten typ krádeží, ktorý sa uskutočňuje vlámaním, ktorý nie je závislý na vzniknutej škode, respektíve áno. Vytiahla som si nejaké štatistiky napríklad za rok 2023, za celý rok 2023 prišlo ku krádežiam vlámaní v počte 1 588 krát. V roku 2022 celý rok to bol počet 1 557 krát a teraz sledujte. Rok 2025 7. mesiac 1 316, 8. mesiac 1 492, 9. mesiac 1 656. Že tam to proste vidíte. Áno. Nie je to preto, lebo sa hýbalo škodami, nie je to preto, že by tam vzrástla trestná sadzba, ale preto, lebo sa zmenila politika trestania. My tu predsa netrestáme podľa toho, čo je napísané v osobitnej časti zákona, že keď tam je to trestná sadzba, že to je ten trest, my sa musíme pozrieť do všeobecnej časti Trestného zákona a pozrieť sa, aké sú zásady ukladanie trestov, že to sa nám tam zásadne zmenilo. Ako sa zbenevolentnila v podstate hej podmienečné, nepodmienečné tresty, že vlastne tá situácia, kým by ten páchateľ naozaj prišiel až do okamihu teda udelenia trestu odňatia slobody, naozaj má dosť priestoru na to, aby sa nemusel cítiť ohrozený takýmto trestom. Čiže toto sú presne tie súvislosti a my miesto toho, aby sme nestačila na to žiadna ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) ale miesto toho, aby sme ich proste korektne objavovali, sme tu potierali ľuďom hej teda, čo nazývali ako stratu bezpečia, pocit ohrozenia a hovorili sme im, že veď to vôbec štatisticky tak nevyzerá, to máte iba taký pocit zníženého bezpečia a tak ďalej, a tak ďalej. Viete, jak mi je Boh svedkom a táto sála tiež, ja nikdy nehovorím, neznášam to tie reči o smeráckych mafiánoch, zlodeji, toto proste ja ako trestnoprávna právnička si dávam sakra pozor na to, aby som takéto aj veci nevnášala do politického a žiadneho diskurzu, ale skúste si to predstaviť takto, hej, teraz sa dostávam k tej dôvodovke, kde píšete teda, že sme my ako opozícia podnietili páchateľov k tomuto typu teda delikvencii a teraz si predstavte, že vy zástupcovia strany SMER počúvate, neviem, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, že kradnete. Že vlastne sa vám to oplatí, že vlastne po vás aj tak nikto nikdy nepôjde a teraz si to teraz mi to naozaj vysvetlite, že podnecuje vás to, akože preto, preto kradnete. Kradnete kvôli tomu? Lebo verejnosť si to myslí. Verejnosť normálne hovorí, že, že vám sa to oplatí a na vás aj tak nikdy nedôjde. Funguje to na vás? O koľko to zvýšilo kriminalitu vo vašich radoch? Tak ako to nefunguje pre lásku božiu na nebi na vás, čomu teda verím, že nefunguje, tak to pre Krista Pána svätého nemôže fungovať ani na tých zlodejoch, o ktorých sa tu vybavujeme. Hej. Že to sú naozaj, že, že nedôstojné taľafatky, ktoré urážajú vôbec akože ten elementárny nejaký hej štátno-kultúrny proces legislatívnej tvorby, aby sme si písali do dôvodoviek nezmysli, absolútne, absolútne nezmysli. A naozaj, naozaj toto nie je vina ani, ani nejakých kampaní, ani vlády Ódora, ani, ani Radičovej, dokonca ani mamky Miša Šimečku, toto naozaj máte, hej, normálne objektívne, hej, proste ako následok vlastnej normotvorby, ktorá sa, ak to tak akože veľmi eufemicky poviem, nezdarila. No ak sa teda ale chceme baviť o tých skutočných príčinách a ja už som naznačila, že ich je viacero a je to súbeh viacerých problémov, tak keby sme naozaj chceli sa nejak vysporiadavať s týmto typom kriminality, jak keby hej aj predtým než sme začali púšťať do procesu tú trestnú reformu, sa zaoberali nejakými kriminologickými štúdiami, veď sa napokon pozrite, pripravujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, že aká to je robota, že koľko sa vlastne, hej, minulo okolo toho práce, ľudí, že k tomu sa naozaj, že vedie, ja si myslím, že seriózny a poctivý a odborný proces. Toto je zvlášť pri Trestnom práve sme ho presne takýto mali mať, ale teda nemali sme a unikli nám v podstate veci, s ktorými sme mohli pracovať, hoc teda nemáme vlastné, vlastné kriminologické nejaké teda expertízne štúdie a nemohli by sme sa oprieť o vlastné výskumy. Je dostatok zahraničných. Ja len z niektorých odcitujem. Najklasickejšia kriminologická línia stále veľmi dobre podložená je ekonomická deprivácia. Je to Noodle an Collective z U.S. Department of Justice National Institute of Corrections, ktorá konštatuje, že ľudia s nízkym príjmom dlhotrvajúcou finančnou núdzou kradnú najmä veci základnej spotreby alebo ľahko speňažiteľný tovar. Iná indonézska štúdia, ktorá sa zameriavala na recidivistov, popisuje, že chronická nezamestnanosť, nízke vzdelanie a nulová šanca na legálny príjem aj po výkone trestu tlačia ľudí naspäť ku krádežiam ako k stratégii prežitia. Čiže tu tá drobná krádež naozaj nie je adrenalínový šport, lebo aj taký typ naozaj, verte, že aj taký typ páchateľov tie štúdie rozoznávajú, že hovoria nejaké shopliftery aleto tak nejako, že to sú tí, ktorí potrebujú ten adrenalín. Častokrát sú to napríklad, že mladí nejakí rebeli, ktorí si povedia, že budem kradnúť Nike, lebo oni sú tí bohatí a im to nebude chýbať, že áno sú rôzne tie príčiny, ktoré sa ale netýkajú problematiky, pre ktorú tu dnes sme. Je tu naozaj, nás sa týkajú presne tie, ktoré súvisia s tým sociálne determinujúcim prostredím. Druhý základný alebo častý faktor, ktorý vplýva na tento typ kriminality, o ktorom sa bavíme, a ktoré preukázali aj viaceré výskumy riter prime aj správy veľkých obchodných reťazcov ukazujú, že značná časť opakovaných krádeží v obchodoch pochádza od ľudí so závislosťou, ktorí kradli buď priamo alkohol, lieky, drogy alebo nejaký ľahko predajný tovar. Hej. To je vlastne problém Páričkovej ulici a záložni, ktorá sa tam nachádza. Britské dáta z vital sektora poukazujú na to, že nárast riter prime je z veľkej časti ťahaný lokálnymi skupinami a recidivistami často so závislosťou. Tretí typ teda motivačného stimulu pre tento typ krádeží je uvádzaná v trauma, strata, depresie alebo kradnutie ako takzvaný coupling. Je to znovu teda štúdia Noodle an Collective, ktorá popisuje, že existuje skupina páchateľov, takzvaných losour active. Sú to ľudia, ktorí zažili sériu strát. Buď teda blízkeho úmrtia, rozvod, strata zamestnania, zdravotný kolaps a kradnutiu vlastne pripisujú spôsob, ako získať niečo naspäť. Hej, že v tejto vlastne dobe, ktorú dnes žijeme, kde ľudia naozaj strácajú tak teda hej príležitosť k nejakým hmotným a ekonomickým príležitostiam, tak dych a krok s touto dobou, áno, sú aj takýto páchatelia, ktorí, ktorí proste využívajú spôsob, hej, takéhoto nelegálneho nadobúdania majetku ako formu úniku pred vlastnou bezmocnosťou. A je to takzvaný teda ten fenomén the priest zlodejov, pre ktorých je kradnutie forma sebaliečby. Je to podľa mňa u nás taký ten menší minimálny počet, menšia skupina zlodejov, ale, ale áno tá proste veda rozoznáva širokú škálu príčin, ktoré mali byť vtedy, keď sme tú reformu písali, mali byť na stole. Mňa napríklad veľmi zaujala kategória feminizovaná chudoba, je to štúdia o ženách páchajúcich property crime, ktorá teda popisuje, že často ide o ženy, ktoré nesú hlavnú záťaž starostlivosti o deti, majú slabý prístup k stabilným príjmom, v pozadí býva domáce násilie, sexuálne zneužívanie, traumy, samoliečba drogami a alkoholom, pričom kriminalita je pre ne skôr dôsledkom kombinácie chudoby a traumy nie primárnej kriminálnej, kriminálnej kariéry. Čiže, čiže naozaj tých faktorov, ktoré vplývajú na, na tento typ kriminality bez toho, aby sme teda sa tu fakt zbytočne politicky handrkovali, že či to bola úplne najviac tá primárna príčina a to pohnutie hranicou škody alebo to bolo tým, že sa zbenevolentnili tresty. My sme sa mali naozaj od začiatku zaoberať tým, že čo vedie páchateľov, lebo však to je tá pointa tej, tej restoratívnej justície poznať, hej, ten, ten kriminologický profil páchateľa. Čo sú jeho motivácie? Čo ho k tomu vedie? A pracovať s tým. To mal byť úplne, úplne ten prvý krok na začiatku, následne potom sme teda, hej, mohli, mohli zvažovať, ako pracovať s alternatívnymi, alternatívnymi trestami a nieže my sme proste urobili štvorkombináciu toho, že tu sme znížili hranice, tu sme znížili sadzby alebo tam kde sme aj neznížili sadzby, tak sme tak zmenili zásady ukladania trestov, že sa naozaj proste oslabila tá odstrašujúca úloha Trestného práva. Čiže, čiže úplne na záver. Áno, myslím, že a tak ako to tu aj od viacerých kolegov z opozície zaznelo, my priznávame dôvodnosť toho, že to ide v SLK, len objektívne aj mňa mrzí, že na akú onú ste tam museli dať ešte aj tú vetu, ktorou urážate opozíciu, že je to absolútny pavedecký nezmysel. Toto dávajte si na predvolebné billboardy, píšte si to do volebných letákov, ale nepíšte takéto taľafatky, naozaj už nedegradujme ten legislatívny proces do toho, že budeme si hej naozaj súťaž o najväčšiu dezinformáciu a blud písať do dôvodovej správy. Čiže, čiže aj tak teda keď opomeniem túto nešťastnú vetu, vnímam celý tento návrh ako tiché, ale, ale jasné priznane, že ste urobili chybu a teda naozaj veľkú chybu a namiesto odbornej reflexie ste si vybrali komunikačnú stratégiu, ktorá má byť nejakou únikovou cestou, ale jedno vám nevyšlo. To skrátené legislatívne konanie skráti legislatívne konanie, ale neskráti pamäť občanom. Skrátené legislatívne konanie nepredstavuje teda riešenie, ale kvitujem, že sme sa dostali aspoň po to priznanie. Ďakujem.

Ďakujem pekne za reakcie. Áno, odpovedajúc tebe Richard, je to tak ako si povedal. A keby som mala 50 minútový čas, tak by som ešte mohla pokojne toto dokladovať aj viacerými konštatáciami z Európskeho súdneho dvora, ktorý teda naozaj veľmi citlivo vníma dodržiavanie tejto smernice. A to čo, to čo hovorila Zuzka a následne, následne Michal, no áno, to je presne to, čo som sa snažila v tom začiatku vyprizvukovať, že, že táto krajina má, a títo ľudia majú kopec iných problémov, ktoré nemá kto riešiť, pretože tí, ktorí ich majú riešiť, sa do nemlátom zaoberajú svojimi bolestičkami z minulej vlády. Inak, ešte tá irónia v tom celom je, že keď som ja bola teda predsedníčkou Progresívneho Slovenska a bola vláda Igora Matoviča, tak ja som bola oveľa častejšie a ostrejšie teda v spore s premiérom, než súčasní vládni reprezentanti, pretože sa oni naťahovali s bojom s pani prezidentkou. Chápete tú iróniu? Kde ste boli vtedy. Čo ste sa proste nehádali vtedy. Vtedy ste to pálili do prezidentky. A ja ako malá brechajúca čivava z poza plotu, predsedníčka mimoparlamentnej strany som teda upozorňovala na tie veci, ktoré vy dnes vnímate ako svoju subjektívnu krivdu. Ale toto naozaj. Hej, ja aj ľudsky chápem, že sa mohli stať prešľapy, som trestnoprávna právnička, ja uznám, že nie všetko teda išlo s kostolným poriadkom. Ja rozumiem, pánovi podpredsedovi Gašparovi, že je stále obžalovaný, nemá to vyriešené. Tiež by asi rád už teda aj k nejakému verdiktu sa dopracoval. Všetko to ľudsky chápem, ale pre Krista Pána na nebi svätého, nie tu, nie v zákonodarnom procese a nie ako dôvod na rušenie nezávislých inštitúcií.
Ďakujem. (Potlesk.)

...ten úrad, no áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej? Že to je asi, asi taká, taká logika. Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom, sa nové vedenie bude kreovať rozhodnutím na základe bytostne politického orgánu, akým je predseda Národnej rady. Je to teda nič iné, prepáčte, ako normálne politické ovládnutie inštitúcie. Žiadne iné, žiadne iné priliehajúce ani politicky korektnejšie pomenovanie pre tento proces a tento výsledok neexistuje. Takýto postup sa však znovu teda dostáva do rozporu jednak teda, aj s európskym právom, ale aj so slovenskou ústavou, pretože prichádza k rozporu s takzvaným princípom generality, s princípom všeobecnosti právnych noriem. Je to veľmi, veľmi dôležitý princíp. Pokúsim sa ho čo najzrozumiteľnejšie vysvetliť. Zákonodarca, keď tvorí zákony, tak nimi reguluje neurčité situácie pre neurčitý počet adresátov, pričom tie situácie sú vymedzené druhovo a tí adresáti sú vymedzení takisto druhovo. Znamená to, že on nemôže cieliť svoju právnu úpravu na konkrétnu vec, konkrétny prípad, konkrétnu osobu, pretože, a to je to dôležité, by ingeneroval do výkonnej moci. Výkonná moc je tá, ktorá môže vydávať individuálne správne akty, môže posudzovať individuálne podnety a rozhodovať in concreto. Národná rada je normotvorný proces, musí byť v tomto zmysle tak ako som povedala, všeobecný, nemôže jeho výsledok byť účelový a cielený na konkrétny vzťah, prípad spis alebo teda konkrétnu, konkrétnu osobu. A to je práve teda vo vzťahu k súčasnej riaditeľke úradu presne ten prípad, kedy je princíp generality narušený. Tie následky z toho čo som povedala, sú poľahky odčítateľné, dostávame sa teda do priameho konfliktu so Smernicou Európskeho parlamentu Rady 2019/1937 o ochrane osôb, ktoré oznamujú porušenie práva Únie vo viacerých bodoch. Viac, než tie, ktoré som spomenula. Zároveň takisto aj do rozporu s takzvanou zásadou efektivity. Tá znamená, že, že štát nemôže svoje vnútroštátne pravidlá vykladať takým spôsobom a aplikovať takým spôsobom, že by prišlo v podstate k zmareniu alebo sťaženiu uplatnenia práv regulovaných Úniou. A s tým súvisí alebo od toho táto zásada je odôvodnená od zásady, zásady loaja, loajálnej spolupráce, ktorá je v čl. 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únie. Čiže zásada efektivity priamo vyplýva z prednosti práva EÚ, ktorú táto koalícia už spochybnila prijatím ústavy, pán premiér oznámil, že to bude. Však on to tej Európskej komisii vysvetlí, no, keď prijmete tento zákon, tak už nevys, už neviem ako to teda vysvetlíte, lebo toto je presne ten prípad, kedy by prišlo k porušeniu, k porušeniu zásady loajálnej spolupráce.
Čiže keby tu bol znovu teda pán minister dotazujúci sa vecnej jej argumentácie, vecnej debaty, tak znovu by som sa musela pýtať normálnu vecnú otázku, že ako je pripravený vysporiadať sa s neodvratným infringementom. Z akých peňazí to ideme zaplatiť. Ako sa ide vysporiadať s týmito právnymi vadami v návrhu pre Ústavným súdom, a teda normálne bez akejkoľvek irónie sa pýtam, či toto je naozaj pokus o legislatívny návrh alebo pokus o sabotáž. Lebo niečo medzitým asi ani, ani neexistuje. No a tá moja posledná poznámka na ktorú, na ktorú vás chcem upozor, akože upriamiť. Viete, môžeme tu viesť debaty o, o texte návrhu, o tom, kde všade sa to bude lámať na, hej, nejakých ústavných prekážkach a tak ďalej, a tak ďalej. Ale na konci dňa ide o ľudí. My si tých oznamovateľov nepredstavujme ako kaviarenských influencerov, ani nejakých revolucionárov a rebelov. To sú normálni ľudia, ktorí sú častokrát zničení a vyčerpaní tým, čo sa im v práci deje. Nevedia, či teda idú do toho, že sa postavia tomu, kto protispoločenskú činnosť pácha a ostanú na dlažbe. Je to častokrát naozaj vyčerpaný človek, ktorý stojí pred, pred voľbou či mlčať a mať pokoj alebo hovoriť a, a mať problém. A my naozaj teda z týchto ľudí pre tie osobné spory, ktoré som spomenula v úvode, oberáme o možnosť, aby sa mohli účinne brániť krivde, ktorá je na nich, na nich spáchaná. Dámy a páni, nie je, nie je hanbou povedať, že ten návrh je zlý. Hanbou je, ak sa tvárime, že to nevidíme. A, a podľa mňa ešte väčšou hanbou je, ak navrhovateľ predstiera, že takýto zákon predkladá v najlepšom záujme a na najlepší prospech verejnosti, a že je to teda v rámci motivácie alebo teda, vedie, že je vedený motiváciou pomôcť k spoločnosti a pomôcť tým ľuďom, o ktorých som pred chvíľkou hovorila.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo.
Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, vážení poslaneckí kolegovia a kolegyne, pôvodne som sa teda chcela úplne na začiatok prihovoriť pánovi ministrovi s ubezpečením ho, že aj kvôli tomu, že tá včerajšia diskusia počas celého dňa bola naozaj že nekultivovane vyexponovaná, vyšponovaná. Chcela som ho ubezpečiť teda, že naozaj sa nechystám vo svojom prejave riešiť ani trolovaciu kariéru, výzor, účes, posmešky z elektronickej tejto schránky a to všetko, čo tu zazneli, nie preto, že by som bola teda útlocitná, ale preto, že teda z nejakej aj úcty k nejakým štábno-kultúrnym pravidlám, ale hlavne kvôli tomu, že ten návrh dal dostatok dôvodov na to, aby sme tento spor viedli, viedli vecne. Ja sa teda o to pokúsim.
Pán minister včera vystúpil v rozprave v reakcii na bývalú ministerku spravodlivosti pani Kolíkovú a teda tiež som očakávala, že príde ten moment, kedy zodpovie trilionkrát položené základné úplne bazálne otázky týkajúce sa dôvodnosti a opodstatnenosti, ktorý, teda ktoré majú nejakým spôsobom legitimizovať rušenie úradu, o ktorom sa tu dva dni bavíme. Miesto toho teda prišlo už pomaly k obligatórnemu výpočtu všetkých krívd z roku ´20-´23.Už sú to také evergreeny v podstate. Celkovo keď prichádzajú koaliční predstavitelia so svojimi návrhmi, tak ja mám pocit, že už sa to na konci dňa pri zdôvodňovaní nezaobíde bez toho, aby sme si vypočuli, lebo pandémia, lebo Krivočenko, lebo vykopávanie dverí, lebo vypínanie webov, lebo cenzúra, lebo Čurilla. Neviem, čo som ešte zabudla, aha, keď teda dostane slovo pán, pán podpredseda Národnej rady Gašpar, tak ešte príde na rad celá tá plejáda prípadov a príhod týkajúcich sa jeho, jeho spisu.
No tým pádom vlastne sa na druhej strane (povedané so smiechom) dá, dá doceniť, že sa dostávame k skutočnému odôvodneniu tohoto, tohoto návrhu a mnohých tých, ktoré sme tu viackrát teda, pri ktorých sme sa dožadovali naozaj úprimnej odpovede na to, prečo prichádza k zrušeniu ÚŠP, prečo sa rozkladá NAKA, prečo sa deformuje celé právne odvetvie, ak pripomeniem reformu trestného práva? No preto, lebo teda niektorí predstavitelia tejto vlády poňali výkon svojej funkcie tak, že majú potrebu vybaviť si účty s predošlou vládou a vyriešiť svoje vlastné, osobné krivdy.
No ale teda, dámy a páni, potom to takto dajme rovno do dôvodovky. Nerobme zo seba slaboduchých, nepíšme si tam o vypuklých problémoch zamestnávateľov, ktoré nevieme nijako doložiť, keď príde na to reč, a normálne si tam dajme, napríklad ja som si to tu aj tak vypísala, takú radu, hej, že predkladateľ z dôvodu subjektívneho sebavnímania ako obete procesov predošlej vlády predkladá predmetnú úpravu s cieľom totálneho uchopenia moci a devastovania všetkých inštitúcií, ktoré boli zriadené na limitáciu a kontrolu štátnej moci, aby do budúcna nemohli pokračovať v jemu škodiacej činnosti. A aspoň vieme, o čom sa bavíme, hej? Lebo, lebo to, čo robíte, prepáčte, nie je, nie je nič iné, ako vysporiadavanie sa s inštitúciami teda alebo celým právnym odvetvím, tak pripomeniem trestnú reformu, za to alebo kvôli tomu, aby ste si riešili subjektívne vnímané traumy, ktoré vám v dôsledku výkonu pôsobnosti týchto inštitúcií mali byť spôsobené. Zvolili ste doslova deštruktívny výkon verejnej moci ako, ako formu osobnej terapie, pričom pripomínam, a to je to bolestné, hej, že rukojemníky, rukojemníkmi tejto vaše zvláštnej nejakej teda terapeutickej procedúry sa stávajú inštitúcie a v konečnom dôsledku aj občania, pretože tie inštitúcie, ktoré devastovali, nepôsobili len teda voči vám, ale vykonávali svoju právomoc a slúžili aj občanom. A vy keď ich devastujete, tak samozrejmé, že oslabujete ich výkon aj vo vzťahu ku všetkým tým ostatným, ktoré, tým občanom, ktorí doteraz využívali ich pomoc a služby.
Táto krajina naozaj, naozaj, v dobrom to hovorím, bez hnevu, nepatrí len, nepatrí len vám. Žijú v nej ľudia, ktorým pri všetkej úcte je putna, že čo povedal ktorý vyšetrovateľ a čo, na ktorej nahrávke Čurilla a čo na to Santusová, chápete že, že toto ste si mali vyriešiť niekde inde. Proste nemôže byť plénum Národnej rady a zákonodarný proces terapeutickou metódou a procedúrou na to, aby ste si liečili pocity osobnej krivdy a traumy, ktoré teda vnímate ako spôsobené týmito orgánmi alebo celkovo, pôsobením predošlej vlády. Na to sú iné zariadenia. Ja, hej, plne podporujem akokoľvek, ktokoľvek cíti subjektívnu ujmu, ktorá mu znemožňuje výkon svojej funkcie s nadhľadom, aby to normálne proste riešil, ale nevnášal to do politického priestoru, nevnášal to do legislatívneho procesu a nerobil z toho dôvodovú správu, teda k rôznym takýmto legislatívnym avantúrkam.
Toľko teda možno, keď už máme túto dôvodovku vybavenú (povedané so smiechom), tak, tak sa v krátkosti dotknem konkrétnych ustanovení toho predmetného návrhu. Poďme sa najprv pobaviť o samotnej podstate, alebo zodpovedať si otázku, že či vôbec potrebujeme Úrad na ochranu oznamovateľov. No nepotrebovali by sme ho a nepotrebujeme takýto úrad, ak sme v krajine, kde každý koná sterilne, striktne v súlade s právom, kde nikto nepraktizuje nejaké, hej, nekalé, nekalé postupy, kde všetci dodržiavajú nejaké aj morálne, aj štábno-kultúrne, aj právne normy. Ale my v takejto krajine nežijeme a nežije v nej teda nikto, zvlášť na Slovensku teda platí, že tie veľké kauzy neodhaľujú politické špičky v rezortoch, ktoré teda spravujú, aby vyvodili nejakú osobnú zodpovednosť. Častokrát to odhaľujú buď niektorí investigatívni novinári alebo tých pár poctivých a schopných, potentných vyšetrovateľov, kde korupciu nerozbíjajú tie hlavné orgány, ktoré sú na to zákonom zmocnené, ale častokrát práve tie menšie články, tí radoví, radoví zamestnanci. Čiže Úrad na ochranu oznamovateľov plní na pohľad banálnu, ale civilizačne nezastupiteľnú úlohu, a síce aby sa slušní ľudia nemuseli báť, že budú platiť daň za to, ak upozornia na nekalé praktiky niekoho iného. Takto jednoduché to je. Preto tu tento úrad je a preto tu zaňho sa snažíme bojovať.
Teraz sa pozrime teda na, na konkrétne problematické alebo také tie neuralgické body toho návrhu, ktoré akože sa Irena Bihariová volám, neprejdú, neprejdú cez teda súladnosť s ústavou a ktoré sa úplne, hej, okato zrážajú s viacerými bodmi predmetnej smernice.
Takže po prvé, upravili ste okruh oznamovateľov alebo respektíve znížili ste ochranu tým, že ste zúžili, za akých podmienok voči komu môže byť takéto teda to kvalifikované oznámenie urobené. Súčasná právna úprava zabezpečuje ochranu každému, kto oznámi korupčné alebo iné protiprávne konanie zistené v rámci pracovného kontextu. V tejto vašej predloženej verzii teda bude ochrana poskytovaná alebo sa vzťahovať len na prípady, keď oznamovateľ podáva kvalifikované oznámenie priamo voči zamestnávateľovi, z čoho teda vypadá široký, široká škála prípadov, kedy chce osoba upozorniť na nekalé praktiky povedzme nadriadeného, ale to nie je priamo tá osoba, s ktorou má uzatvorenú, uzatvorenú zmluvu. A ja sa teda, ak tu minister žiadal tú vecnú debatu, chcem normálne vecne spýtať, že čo je tým legitimizačným dôvodom, ak teda nie tie dôvody, ktoré som spomenula v úvode, že by sme ich mohli mať priamo v dôvodovej správe, čo je tým legitimizačným dôvodom pre takéto oklieštenie a vypustenie teda širokého okruhu prípadov a de facto oznamovateľov. Lebo tu sa dostávame priamo do, do rozporu s článkom IV smernice a dokonca už vyšlo aj stanovisko Slovenskej advokátskej komory k tomuto celému návrhu. Odcitujem z neho teda len časť, ktorá sa týka tohto bodu: "Z obsahového hľadiska osobitne poukazujeme na časť navrhovaného zákona, novelizovaný článok III, bod 2, ktorou dochádza k reálnemu zúženiu rozsahu ochrany oznamovateľov na protiprávnu činnosť ich zamestnávateľov. V danom prípade ide navyše o zníženie ochrany, ktorá vyplýva priamo zo záväzkov Slovenskej republiky voči EÚ, a teda k vytvoreniu nesúladu slovenskej legislatívy s legislatívou EÚ. Rovnako tak spôsob a forma zavedenia zmeny vedenia úradu nereflektuje inštitucionálnu nezávislosť ako jedného z garantov ochrany práv aj voči zásahom štátu."
K tej teda, k tomu bodu, ktorý je tu spomenutý, forma zmeny vedenia, sa ešte dostanem. Predtým mi dovoľte ešte krátko k ďalšiemu takémuto neakceptovateľne a právne, právne nezlučiteľnému bodu, ktorý sa týka retroaktivity. Teraz rozmýšľam, že ako to čo najjednoduchšie pre právnikov, neprávnikov, v neprávnickej reči to znamená, že vy ste už nejakým spôsobom ako orgán vysporiadali nejakú vec, uzatvorili ju, títo ľudia doň, do toho právneho vzťahu vstúpili s nejakou vierou a očakávaním, pretože tak im to garantovali v tom čase platné a účinné právne normy, a táto vec nejakým spôsobom teda skončila. A tu sa zrazu, hej, teda zákonodarca rozhodne, že a tak, viete čo, my sme si to rozhodli, rozmysleli, my vám tú ochranu teraz zrušíme a tak si to teraz už riešte, akokoľvek vy chcete. Hej, že toto je, toto je tá pravá retroaktivita, ktorú náš ústavný poriadok nepripúšťa. Môžem tu pokojne z niektorých ustano... z niektorých judikátov Ústavného súdu odcitovať: Aj Ústavný súd počas svojej existencie vymedzil vo svojej judikatúre svoj postoj k zákazu retroaktivity, keď zdôraznil, že v ústavnom poriadku Slovenskej republiky sa uplatňuje zásada lex retro non agit, čiže zákon nemá spätnú účinnosť.
Ďalej: Podľa súčasne platnej právnej normy zásadne nie je možné posudzovať úkony, iné právne skutočnosti alebo právne vzťahy, ktoré sa stali alebo vznikli pred účinnosťou tejto právnej normy.
A do tretice, tretí judikát: Ten, kto konal, respektíve postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, jeho noriem, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu.
Toto celé je proste proti teda aj judikatúre Ústavného súdu, aj proti smernici, aj proti nejakej bazálnej etike, s akou má štát pristupovať k svojim občanom. A v prvom rade je to proti, proti zdravému rozumu. Aj tu sa teda, hej, keby tu bol pán minister, by som kládla tú, tú otázku do vecnej diskusie, po ktorej volal, že čo je v tomto bode legitimizačným dôvodom na to, aby sme odobrali ochranu tým, ktorým už bola poskytnutá. Pán podpredseda Gašpar na to reagoval včera tak, že a čo sa také stane, keď teda sa prehodnotia tie prípady, ktoré už boli uzavreté? No to sa asi stane, ako keby sme teda v budúcom volebnom období boli vo vláde my a povieme si, že tak poďme sa pozrieť ešte raz na tie tri-šesť-trojky, hej, že ako ste to dostali? Prečo? Ako to bolo? Hej, že toto sa v právnom štáte nerobí. Takto jednoducho to je, že niektoré veci, ak už raz skončili, tak v duchu ochrany, predvídateľnosti práva a právnej istoty, čo sú základné princípy a piliere právneho štátu, sa pred týmto musí štátna moc, zákonodarný zbor, hej, obzvlášť, zastaviť.
No a ten tretí, tretí neurologický bod je ukončenie mandátu súčasného vedenia, kedy by predsedníčka úradu mala vykonávať svoju funkciu až do roku 2028.Viackrát tu zaznelo, že však to vlastne nie je odvolávanie, to sa neruší, ani ten úrad. No áno, to je také, ako keby ste niekoho vyhodili z okna a povedali, že však opustil budovu. Hej, že to je asi, asi taká, taká logika.
Návrh naozaj predpokladá, že tým, ako to vy nazývate, novým transformovaným úradom...
=====

Ďakujem pekne za slovo. No, celkom náhodou oceňujem, že pán podpredseda začal v tom prvom teraz vstupe tak konštruktívne lebo sa nám snažil vysvetliť, že prečo sa pokúša týmto návrhom vybalansovať nejakú rovnovážnosť medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Akurát, že nepochopil, že presne na to ten úrad existuje. Pretože z povahy vec, tak to chápe aj Zákonník práce a jak je svet svetom, dlho, že zamestnanec je slabšia strana, preto musí požívať silnejšiu ochranu. Možno použijem príklad z prostredia, ktoré mu je bližšie, hej. Je to asi také, ako by sa prokurátor sťažoval, že prečo má právo byť obvinený, obžalovaný vypočúvaný v materinskom jazyku a on nie. Hej, že to ja také isté. No preto lebo nemajú rovné postavenie, a preto lebo jedna strana je tá slabšia. To za prvé. Za druhé, spomenul teda raritu, keď bol politik predsedom, teda viedol ÚŠP. Nechcem ísť do tohoto, hej, historického exkurzu. Takisto, veľmi nerada komentujem tieto rodinné väzby, ale v tomto prípade musím. No rarita je, ak je šéfom SIS-ky syn obžalovaného a zároveň, hej, teda osoby, ktorá neprešla výberovým procesom, previerku jej robia podriadení v SIS-ke. Hej, že toto je rarita. A na to tretie, čo chcem povedať, že ja to vlastne aj úplne chápem v prípade pána Gašpara lebo on si naozaj, ja to ľudsky úprimne chápem, prežil rok vo väzbe. Trauma, proste, brutálna, možno si ju nevieme predstaviť. Viacerí to tu vždycky spomeniete, Krivošenko, neviem, Lučanský, weby sa vypínali, cenzúra. Ale toto nemôže byť dôvod na zmenu legislatívy, pre krista pána, vaše traumy. Toto nemôže byť terapia. Veď toto je najdrahšia terapia na svete, ktorá má toľko vedľajších efektov, veď...(Prerušenie vystúpenia časomerom.) (Potlesk.)

Ďakujem za slovo, ďakujem aj za reakcie, teda nadviažem na kolegyňu Tinu Gažovičovú. Presne to je to, čo som sa aj snažila povedať, že pre vlastný pocit ublíženosti a teraz dajme pokoj, bokom či dokončí legitímny, nelegitímny, či je, hej, veľmi intenzívne prežívaný s útlocitom, to je jedno, to ani nechcem súdiť, ale nepatrí to, aby sa to miešalo do správy vecí verejných, a už tobôž to nemôže byť nikdy legitímny dôvod na to, aby sa, aby sa proste výkonná alebo verejná moc povyšovala nad zákon, teda nositeľa výkonnej moci toto právo povyšovali nad zákon, my sme stále limitovaní, aj vláda je limitovaná takzvaným tým rule of law, vládou zákona a tak ešte v krátkosti by som sa chcela dotknúť tých dôvodov. Keď sa tu teda bavíme o vypuklom probléme so zamestnávateľmi, ja som si pozrela správu strediska, národného strediska pre ľudské práva každoročne, teda vydávajú správu o stave dodržiavania ľudských práv, tipnite si, koľkokrát tam bolo spomenuté, hoci len spomenuté slovo zamestnávateľ, že nula. Toľko problémov teda nahlásili a možno by ma aj zaujímalo, že či predkladatelia vedia, koľko bolo podaných individuálnych sťažností na Ústavný súd zo strany zamestnávateľov, že tu majú takýto vypuklý problém? Mne sa zatiaľ podarilo nájsť nula. Ďakujem.