Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som sa len v krátkosti chcela dotknúť toho toľko tu zmieňovaného a opakovaného slova aj u kolegu v rozprave, a to je tá suverenita. Ja si myslím, že keď sa schváli tento návrh, tak sa môžeme premenovať na Slovenskú suverenistickú republiku. A zvlášť teda, čo mňa, čo mňa pri tom zaujíma, stále neviem teda, že nad čím ideme budovať tú suverenitu, lebo ja stále neviem napríklad, čo je to tá národná identita. Pre mňa ako asimilovanú Rómku to hrá mimoriadne dôležitý význam, mám o tom hlasovať a neviem teda, či sa ma to týka, či ma to vylučuje, či ma to inkluduje alebo čo si mám presne alebo čo si ke... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) pod tým presne, presne predstavuje, lebo viete, pre mňa národná identita znamená napríklad aj to, že sa politici, ktorí tu pätnásť rokov vládnu, nezbavujú role riadiť štát a netransformujú sa do role internetových influencerov, lebo mám pocit, že tam sa tá politika posledných rokov uberá. Pre mňa je napríklad súčasťou národnej identity aj to, že sme krajina, v ktorej stále platí rul... (pozn. prepis.: nezrozumiteľne vyslovené) a že sa nezačína o desiatej hodine debata o zmene volebného systému a v pléne pred tridsiatimi ľuďmi sa nevydáva za spoločenskú diskusiu.
A čo úplne ironické, keď sa za suverénnu vydáva krajina zvlášť voči medzinárod... voči európskemu spoločenstvu, ktorá nevie suverenisticky spojiť dve veľké mestá pätnásť rokov alebo tridsať rokov a vymedzuje sa voči tomu spoločenstvu, voči ktorého rozpočtu natŕča celý čas ruku.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. A ja by som chcela len pripomenúť, že Ústava nie je nástenka na ministerstve kultúry, na ktorú si pripneme, čo sa nám ideologicky hodí. Nie je to ani text, ktorý má byť horúcim a virálnym statusom na facebooku, napriek tomu sa asi nedá odškriepiť, že tu má teda časť predkladateľov ambíciu zneužiť túto vec ako na politickú exhibíciu. Jedným z hlavných argumentov sa tu teda opakovanie konštatuje, že má sa teda zabezpečiť suverenita v rozhodovaní o kultúrno-etických otázkach. Jednak kultúrno-etické otázky samozrejme nemajú žiadnu tobôž legálnu definíciu. To je ako napísať do Ústavy, že budeme rozhodovať podľa zdravého rozumu a nepovedať podľa koho zdravého rozumu, podľa koho etickej morálky a podľa koho morálnych zásad to tu budeme celé teda projektovať a kresliť. A pokiaľ ide o tú suverenitu. Viete, suverenita neznamená, že sa môžeme mirnix dirnix rozhodnúť, že budeme ja neviem z európskeho dohovoru vyškrtávať veci, ktoré sa nám nehodia, ako z nejakej poznámky, nehodiacej sa poznámky v eseji. A má to v podstate takú logiku, ako keby sme si jedného dňa povedali, že suverénne sa zriekame toho, že naše deti sa prestanú učiť násobilku, lebo sme suverénni a máme na to právo rozhodovať o tom ako rodičia, čo sa majú deti učiť na školách. V neposlednom rade oháňame sa tu prieskumami verejnej mienky, ja už som to spomenula, čiastočne to teda aj Lucia spomenula, no nie nadarmo je zákaz referenda o ľudských právach, však áno? Pretože keby sme takéto veci brali na potaz, tak tu dodnes máme systém, v ktorom je zakázané, ženám voliť a otroctvo sa považuje za podnikanie chránené zákonom. Takže ak by som si možno na záver smela dovoliť parafrázovať slová nebohého Františka, kto sme tu my všetci, aby sme si dovolili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Neviem, či ste pán poslanec videli taký film, že vrtieť ti psem, "Vrtieť psom," okrem iného je to o výrobe súhlasu. O tom, že sa zo dňa na deň verejnosť začne zapodievať vojnou, ktorá neexistuje a ktorú americký prezident v tom filme vymyslel len preto, aby prekryl svoj sexuálny škandál. To je to, čo si tu mnohí neuvedomujeme, že my, politické elity máme obrovskú nukleárnu proste, nukleárny nástroj, že vieme ovplyvňovať presne výsledky vole, výsledky teda nielen volebných prieskumov, ale aj verejnej mienky. Vieme vyrábať verejný súhlas. Keď vy budete presne v takomto duchu, jak ste to tu predviedli masírovať verejnú mienku tým, že je tu nejaká hrozba progresivcov, prezliekania za ženy, mužov a vnucovania pohlaví, tak verte, že tí ľudia tomu budú, akokoľvek je to iracionálne, nezmyselné a technicky nemožné, po, po čase veriť. Ak sa teda mám dotknúť na chvíľku aj ja nejakých štatistík, tak mi povedzte napríklad ako by ste sa vysporiadali alebo teda možno nedajbože tiež s tým plánujete niečo robiť. Mám tu pred sebou dáta, kedy sa 58 % spoločnosti vyjadrilo, že demokracia v skutočnosti neexistuje, pretože skryté elity kontrolujú svet. 58 % ľudí si myslia, že celý svet ovládajú Židia, 72 % si myslí, že Rómovia by mali mať menší rozsah ľudských práv. Toto sú takisto všetko proste štatistické dáta overené výskumami, mnohé sú dokonca v niektorých vládnych politikách citované, a ja sa teda pýtam, že keď sa budeme riadiť takýmito, hej vyrobeným, vyrobeniu, vyrobenou mienkou, že, že kam nás to dovedie. Vy ste povedali jednu veľmi dôležitú vec a tá jediná sa mi páčila. Tu s ňou súhlasím, ja som si ju tu niekde aj poznačila, že vlády odchádzajú a prichádzajú a tá, a tá ústava, ústava ostane. Presne tak. Preto sa neopravuje sekerou, je to zmluva medzi občanom a štátom, nie nástroj jednej vlády. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci dovoľte, aby som predniesla informáciu Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o výsledku prerokovania návrhu poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Beáty Jurík, Viery Kalmárovej a Ingrid Kosovej na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k zvýšeniu bezpečnosti v školách a školských zariadeniach tlač 801. Výbor Národnej rady pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky túto informáciu. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojim rozhodnutím č. 841 z 15. apríla 2025 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval uvedený návrh tlač 801 v určenej lehote na svojej 57. schôdzi výboru ale neprijal k nemu platné uznesenie. Nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru. Prílohou tejto informácie je návrh na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky v znení predloženého návrhu poslankýň. Ďakujem skončila som. Otvorte prosím rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci.
Vážený pán minister, vážení poslaneckí kolegovia, kolegyne, ja už som predtým v krátkosti tento návrh, transpozičnú novelu – volajme ju pracovne, komentovala, takže v tejto chvíli sa obmedzím možno iba na tie časti, ktoré potom aj v o chvíľu prednesenom pozmeňujúcom návrhu sa pokúsim vysvetliť, prečo teda ich navrhujeme zmeniť, a aj zdôvodniť, prečo takýmto spôsobom.
Si myslím, že tým spoločným, takto možno ešte úplne na úvod, aby sme nezačali hneď nejakou kritikou, tak sa patrí pochváliť, že v tomto prípade naozaj prichádza k transpozícii s výraznou časovou rezervou, čo, čo nie je obvyklé, takže z tohto pohľadu to je úplne v poriadku. Samozrejme aj, aj to, že prichádza k tej, k tomu transponovaniu v tom rámci tak ako to Európska únia vyžaduje, akurát že sme na úplne tých spodných, minimálnych požiadavkách. Tým, že sme to teda aj v tom minimálnom spodnom, hej, rozsahu takto transponovali, tak sme prišli k takej koncepcii, ktorá vlastne nabúrava tú súčasnú. Nazveme to tou veľkou amnestujúcou novelou, zavedenú koncepciu škôd. My v tejto chvíli máme vlastne, ak by teda to v tomto znení sme schválili už akoby takú tretiu kategóriu, hej? Máme, máme škody, ktoré sú zavedené tou veľkou novelou a ich spôsob trestania, a potom máme iný spôsob trestania, ak ide škody a ujmy na finančných záujmoch Európskej únie. A potom teda prichádza tretia verzia alebo tretí druh, tretie kategórie a to sú tie, o ktorých teda už aj pán, aj pán minister v úvode hovoril, a síce že sa zavádza nová škoda, alebo teda ak ide o porušenie v sume 10-tisíc eur a nejaký sankčný následok a potom 100-tisíc eur nejaký sankčný následok. Čiže je to úplne mimo toho konceptu škôd, ktoré dneska, hej, máme v Trestnom... v Trestnom zákone. A je teda na povážení, hej, že mohlo sa s tým ministerstvo vysporiadať vlastne dvomi spôsobmi. Ak by sme sa mali prispôsobiť tej škode 10-tisíc, tak by sme teoreticky, keby sme chceli, hej, postupovať spôsobom, že to nastavíme na škodu väčšiu, čo je u nás teda nad 20-tisíc euro, tak by sme nesplnili tú podmienku transpozície, lebo Európska únia žiada minimálne 10-tisíc, takže nemôžeme to nastaviť na 20-tisíc, lebo tá škoda je nastavená excesívne, takže neostáva nám nič iné iba nastaviť to na škodu malú, čiže prevyšujúcu sumu 700 eur. A takto to my aj teda navrhujeme. Čiže všade tie skutkové podstaty, ktoré, ktoré sú. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur by teda malo byť. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej, alebo teda presahujúcej škody, škody malej, škodu malú.
A obdobne to teda platí pri tom druhom vyčíslení, kde je 100-tisíc, kde je teda potrebné ako na kvalifikované skutkové podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu trestnú sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty 100-tisíc eur, tak je možné ako okolnosť podmieňujúcu použitia vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20-tisíc. Znovu, lebo ten, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola povedzme na úrovni 50- alebo 100-tisíc, tak by to bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak na značnú škodu, čo sa týka tých navrhovaných skutkových podstát podľa § 417a ods. 2, § 417b ods. 2, § 417c ods. 3.
Čiže v tom návrhu sa teda pokúšam jednak zohľadniť tie požiadavky z tej smernice, ale zároveň tak, aby koncepčne zodpovedali tomu nadstaveniu škôd, ako ich zaviedla veľká trestná novela a nezavádzali sme nové verzie a varianty, ktoré potom naozaj absolútne zneprehladnia tak, tak komplexný, komplexný zákon ako je Trestný zákon. Čiže to je na margo, na margo vyčíslenia tých súm a škôd.
A druhá taká zásadná vec je, že, a už teda aj, aj pán minister spomenul, že sa zavádza pojem hrubá nedbanlivosť. A teraz rozmýšľam, ako to podať, lebo pre neprávnikov to musí byť absolútne nezáživne abstraktné a nepodstatné, ale, ale pre aplikačnú prax a nakoniec aj pre, pre obvinených to hrá sakra veľkú rolu, pretože náš Trestný zákon to teraz pozná, hej, že môžete spáchať úmyselne, a to teda, hej, priamy úmysel, nepriamy úmysel, ale aj z nedbanlivosti. A tu prichádza hrubá nedbanlivosť, čo sa nerozumie ako tretí kvalifikačný znak subjektívnej stránky, ale ako nejaká špecifikácia práve tej, práve tej nedbanlivosti. A keďže je definovaná, aby som to správne odcitovala, nejak tak, že, že páchateľ teda koná z hrubej nedbanlivosti a koná obzvlášť ľahostajne alebo závažne a tým teda poruší obvyklú opatrnosť. Lenže tá ľahostajnosť znamená v praxi čo? Prakticky čo znamená ľahostajnosť? Že ste uzrozumení, že ten následok, hej, nežiaduci, právne nežiaduci nastane a je vám to jedno. Ste s tým uzrozumení. Čiže ono to vlastne v tom vymedzení a spojení s ľahostajnosťou vlastne aj v tej aplikačnej praxi bude úplne splývať s nepriamym úmyslom.
Ja teda nie som úplne fanúšička pána sudca Šamku, v mnohých veciach spolu nesúhlasíme, ale mám tu práve aj jeho článok k tejto veci, kde je úplne presne to, čo som povedala, týmto istým spôsobom argumentuje aj on. Ak smiem odcitovať: Problematickým sa javí použitie slova ľahostajne v definícii hrubej nedbanlivosti, nakoľko súdna prax už dlhodobo priraďuje ľahostajnosť k následku trestného činu k nepriamemu úmyslu. Ide tu o tzv. nepriamu ľahostajnosť. V tomto smere možno poukázať na správu trestného kolégia publikovanú v Zbierke rozhodnutí a stanovísk č. 41/76, ktoré Najvyšší súd uvádza, že súdy ľahostajnosť páchateľa k následku spravidla považujú za uzrozumenie s následkom, a teda ide o nepriamy úmysel.
V zásade ja som sa osobne nebránim tomu, aby, aby takýto, hej, pojem a tento inštitút vstúpil aj do nášho Trestného zákona. Myslím, že Česi ho majú, len ono sa to nerobí takto. Nerobí sa to pre konkrétny trestný čin, nerobí sa to bez serióznej a obsiahlej odbornej diskusie. Nerobí sa to na účel transpozície, hej, že to je, to je naozaj to, snáď mi aj pán minister dá za pravdu, že zasahovať do subjektívnej stránky trestného činu len takto hala-bala je, je naozaj že príliš veľký vabank, a my už v tom, čo sme narobili v tom Trestnom zákone, si myslím, že ďalší moc veľmi nemôžeme dovoliť.
A možno ešte jeden alebo dva také body, ktoré súvisia aj s tým pozmeňovákom, ktorý prečítam a ktoré sa mi žiadajú zdôvodniť, je, sú výška trestov za tie novozavedené skutkové podstaty. Všimnite si už to, že som teda povedala, že sa ponechali tie škody 10-tisíc a 100-tisíc, ktoré sú väčšie ako tá naša, hej, malá škoda a značná škoda, ale zároveň je tam diskrepancie medzi tým, ako veľmi nízke tresty ukladajú. Hej, že máme tam, ja neviem, pri tých základných skutkových podstatách je tam, aby som nezavádzala, tuná to mám. (Rečníčka listuje v podkladoch.)
Porušenie reštriktívneho opatrenia. Kto poruší reštriktívne opatrenie v rozsahu najmenej 10-tisíc eur, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky. Tu pripomínam, že my sme zásadne zmenili zásady ukladania trestov, a teda v súvislosti so všetkou tou liberáciou trestov sa dostávame k tomu, že vlastne páchatelia týchto trestných činov sú spôsobilí vykúpiť sa banálnymi pokutami, a ako trvanlivo sú potom v tom pozmeňujúcom, alebo teda v transpozičnej novele vyčíslené obrovitánske pokuty pre, pre právnické osoby, čo už mi teda absolútne nedáva zmysel, hej, lebo v tomto, v tomto transpozičnej novele sa novelizuje aj zákon o zodpovednosti právnických osôb, kde dovtedy bolo, myslím, že možné uložiť pokutu do 4 mil., ak sa nemýlim. A teraz to tu máme, že do 40 mil.
Čiže ako som povedala, tým spoločným menovateľom je absolútna, absolútna nekoncepčnosť. Vymyká sa to tomu, ako sme už veľkou trestnou novelou nastavili niektoré inštitúty. Ja si myslím, že je to reparovateľné bez toho, aby sme akýmkoľvek spôsobom znížili to, čo tie nároky, ktoré na transpozíciu kladie teda tá smernica, ktorú preberáme, a zároveň aby sme boli v súlade s tým, ako to už teda veľká trestná novela nastavila, akokoľvek s ňou hlboko, hlboko nesúhlasím v niektorých veciach.
Takže teraz vás poprosím o zastavenie času.
Budem čítať teda pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Ireny Bihariovej k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 659:
1. V článku I sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku I sa primerane prečíslujú.
2. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 10 000 eur“ nahrádzajú slovami: „aspoň v malom rozsahu“.
3. V článku I bode 5 sa v § 417a až § 417c slová: „v rozsahu najmenej 100 000 eur“ nahrádzajú slovami: „vo väčšom rozsahu“.
4. V článku I bode 5 sa v § 417a až 417d slová: „až na tri roky“ nahrádzajú slovami: „až na štyri roky“.
5. V článku I bode 5 sa v § 417a a v § 417d slová: „šesť mesiacov až päť rokov“ nahrádzajú slovami: „jeden rok až šesť rokov“.
6. V článku I bode 5 sa v § 417b ods. 1 vypúšťa slovo: „hrubej“.
7. V článku I bode 5 sa v § 417c slová: „až na šesť mesiacov“ nahrádzajú slovami: „až na jeden rok“ a slová: „až na jeden rok“ sa nahrádzajú slovami: „až na tri roky“.
8. V článku II sa vypúšťa bod 2, ostatné novelizačné body v článku II sa primerane prečíslujú.
9. V článku II bod 3 znie:
„3. V § 15 sa slová: „štyri milión“ nahrádzajú slovami: „40 milión eur“.“
Ďakujem, skončila som.

Ja pre členov výboru na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ pripomínam, že dnes o 12.30 h v miestnosti 34. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja som pred chvíľkou povedala, že ten zákon v tom predkladanom znení sa svojimi účinkami dotkne chudobnej majority. Napriek tomu tu práve aj od teda koaličných zástupcov neustále počúvame o tom, ako to má spasiť Rómov. Tak potom vy sa rozhodnite, že kam to má mieriť a ako to teda ide, ktorú skupinu zachraňovať. Na margo Rómov vám už som teda povedala, že, že to nemá ako zachrániť, pretože mnohí z tých chudobných sú mimo týchto evidencií, za prvé. A za druhé, prosím vás pekne, povedzte mi a teraz dajme bokom tú farbu toho, ku komu to bude odobratie smerovať, že k čomu by asi tak mohlo namotivovať človeka, ak mu zoberiete tú jedinú existenčnú dávku. K čomu, že pôjde študovať Harvard? Alebo k čomu to má namotivovať?
A teda naviažem tu aj na to toľko zmienené rozhodnutie Ústavného súdu. Ústavný súd posudzoval súlad čl. 39, čo sú kategórie hospodárskych a sociálnych práv, ktoré sú naozaj závislé na možnostiach, ekonomických možnostiach štátu a tam naozaj sa môžeme baviť o tom, či a ako môže za akých okolností štát byť solidárny k občanovi. Ja hovorím o úplne inom ustanovení ústavy. To je ten oddiel, ktorý sa týka základných ľudských práv, ktoré sú neodňateľne, nesúditeľne, nepremlčiteľne a neprevoditeľné a nezávisia na zásluhách. A keďže dávka v hmotnej núdzi zabezpečuje prežitie, je existenčná dávka, práve preto nemôže byť podmienená ničím. Lebo právo na život nemôžete podmieniť zásluhami a prácou. To ani Severná Kórea toto nerobí, hej? Ale toto neposudzoval Ústavný súd, už to opakujem asi do nemlátom, ale keď to bude podané, možno sa o tom otvorí korektná debata a bude to zrozumiteľnejšie. Dokonca aj to, čo posudzoval Ústavný súd, tam povedal omylom, že ak by neexistovali iné príplatky k tejto dávke, tak možnože by sa to dalo naozaj považovať za protiústavné. Lenže tie príplatky k dávke sú viazané na tú základnú. Tam sa vtedy Ústavný súd... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No ja si naozaj v dobrom prezumpujem, že pán minister to naozaj nechce cieliť nejakou skrivodlivosťou voči Rómom. Pravda je taká, že ono to tých Rómov v skutočnosti až tak veľmi ani nezasiahne, pretože práve tí, ktorí naozaj sú bez práce a možno tí, o ktorých tu celý čas hovoríme, sú mimo veškerých evidencií. Respektíve sa im ani neoplatí čakať na nejakú takúto dávku a robia načierno, takže sa k nej ani nebudú, nebudú hlásiť a nebudú v evidenciách. Hovoria to aj štatistiky ústredia, najväčším poberateľom je jednotlivec 64 %, spoločne posudzované osoby tam, kde sú teda aj deti, to sú marginálne počty. Čiže týka sa to hlavne nerómov. Toto je od doby Kaníka, ktorý celú túto diskusiu o sociálnych reštrikciách zarámcoval útokom na Rómov, aby to lepšie predával. A hoci si teda myslím, že, že pán minister nemá takú, takú zákerácku náturu, predsa len práve kvôli tým asociáciám, hej, kde sa táto debata unáša, možno aj to, čo spomenuli kolegovia, že sa pri týchto, pri komunikácii tohto zákona stretáva so splnomocnencom. Naozaj to znovu vydáva ten signál, že sa to týka Rómov a mňa vždycky vytáča, že tí nerómovia, ktorí tým budú prví dotknutí, sa tým pádom stavajú na zadné netušiac, že to je proti nim, že to ani nie je pre Rómov, lebo Rómovia sú absolútne mimo evidencií.
A ešte mám jednu poznámku k tomu, k tomu ústavnému nálezu. Ja som si ho doniesla, aby som presne vykryštalizovala, že v čom je teda ten náš pohľad iný a v čom my chceme napádať na Ústavnom súde, ale teda vzhľadom na čas nechám si to na druhú faktickú poznámku. Tu som len chcela zaduplikovať, že aby sme správne rozumeli, kam ten zákon má mieriť. On sa dotkne nerómov, akurát že politicky sa to rámcuje práve pre získanie podpory ako teda bič na Rómov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len v krátkosti dotknúť toho, čo si povedal a povedal pán poslanec Krúpa na margo toho, čo bolo v pozmeňováku pri tých osobách, ktoré sú vylúčené z účasti zo záloh. Sú tam teda v tom súčasnom znení vylúčené teda osoby, ktoré mali na základe čestného prehlásenia problémy s alkoholom, nejakí patologickí hráči a tak ďalej a tak ďalej, plus teda osoby, ktoré sú alebo boli v minulosti členmi skupín, ktoré boli právoplatne súdom rozpustené. To znamená, že akýmkoľvek iným závadovým skupinám sú zálohy otvorené.
Dajme teraz bokom, že na Slovensku existuje iba jeden jediný subjekt, ktorý bol v roku 2005 rozpustený, to je Slovenská pospolitosť, a teda dnes už nenájdeme ani človeka, ktorý by mohol byť vylúčený ale nepripustený do záloh z tohto dôvodu. To, čo vám chcem nasvietiť sú, sú dve iné veci, že ak si ministri zodpovední za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť myslia, že teroristicko-extrémistické skupiny, či už v minulosti, tobôž dnes, keď operujú v online prostredí ako neinštitucionalizované, vlastne leaderless skupiny, že oni si vedú ako skautský krúžok svojich členov. A my ich takto načapáme, že teda odhalili sme ich členstvo, tak potom máme zas s bezpečnosťou oveľa väčší problém, než sme si mysleli.
A po druhé to celkom potom asi aj vysvetľuje, že prečo my naháňame všelijakých fúzatých, bradatých Gruzíncov a ja neviem, nejakých chlapov s handrami na hlave a vystavujeme ich ako teda naozaj to najväčšie riziko štátu, voči ktorému sa musíme brániť.
To, čo mňa mimoriadne mrzí, a teraz budem nachvíľku osobná, že minister obrany veľmi dobre vie, v čom spočíva nebezpečenstvo takýchto závadových osôb a napriek tomu tieto zálohy otvára aj takému spektru ľudí. Vraj teda, kým sa neprejavia. Neprejavia sa, ale keď sa prejavia, tak to bude za štátne peniaze a v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)