Videokanál poslanca

Ďakujem pekne za slovo. No ja si naozaj v dobrom prezumpujem, že pán minister to naozaj nechce cieliť nejakou skrivodlivosťou voči Rómom. Pravda je taká, že ono to tých Rómov v skutočnosti až tak veľmi ani nezasiahne, pretože práve tí, ktorí naozaj sú bez práce a možno tí, o ktorých tu celý čas hovoríme, sú mimo veškerých evidencií. Respektíve sa im ani neoplatí čakať na nejakú takúto dávku a robia načierno, takže sa k nej ani nebudú, nebudú hlásiť a nebudú v evidenciách. Hovoria to aj štatistiky ústredia, najväčším poberateľom je jednotlivec 64 %, spoločne posudzované osoby tam, kde sú teda aj deti, to sú marginálne počty. Čiže týka sa to hlavne nerómov. Toto je od doby Kaníka, ktorý celú túto diskusiu o sociálnych reštrikciách zarámcoval útokom na Rómov, aby to lepšie predával. A hoci si teda myslím, že, že pán minister nemá takú, takú zákerácku náturu, predsa len práve kvôli tým asociáciám, hej, kde sa táto debata unáša, možno aj to, čo spomenuli kolegovia, že sa pri týchto, pri komunikácii tohto zákona stretáva so splnomocnencom. Naozaj to znovu vydáva ten signál, že sa to týka Rómov a mňa vždycky vytáča, že tí nerómovia, ktorí tým budú prví dotknutí, sa tým pádom stavajú na zadné netušiac, že to je proti nim, že to ani nie je pre Rómov, lebo Rómovia sú absolútne mimo evidencií.
A ešte mám jednu poznámku k tomu, k tomu ústavnému nálezu. Ja som si ho doniesla, aby som presne vykryštalizovala, že v čom je teda ten náš pohľad iný a v čom my chceme napádať na Ústavnom súde, ale teda vzhľadom na čas nechám si to na druhú faktickú poznámku. Tu som len chcela zaduplikovať, že aby sme správne rozumeli, kam ten zákon má mieriť. On sa dotkne nerómov, akurát že politicky sa to rámcuje práve pre získanie podpory ako teda bič na Rómov. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Ja sa chcem len v krátkosti dotknúť toho, čo si povedal a povedal, pán poslanec Krúpa, na margo toho, čo bolo v pozmeňováku pri tých osobách, ktoré sú vylúčené z účasti zo záloh. Sú tam teda v tom súčasnom znení vylúčené teda osoby, ktoré mali na základe čestného prehlásenia problémy s alkoholom, nejakí patologickí hráči a tak ďalej a tak ďalej, plus teda osoby, ktoré sú alebo boli v minulosti členmi skupín, ktoré boli právoplatne súdom rozpustené. To znamená, že akýmkoľvek iným závadovým skupinám sú zálohy otvorené.
Dajme teraz bokom, že na Slovensku existuje iba jeden jediný subjekt, ktorý bol v roku 2005 rozpustený, to je Slovenská pospolitosť, a teda dnes už nenájdeme ani človeka, ktorý by mohol byť vylúčený alebo nepripustený do záloh z tohto dôvodu. To, čo vám chcem nasvietiť, sú, sú dve iné veci, že ak si ministri zodpovední za vnútornú a vonkajšiu bezpečnosť myslia, že teroristicko-extrémistické skupiny, či už v minulosti, tobôž dnes, keď operujú v online prostredí ako neinštitucionalizované, vlastne leaderless skupiny, že oni si vedú ako skautský krúžok svojich členov. A my ich takto načapáme, že teda odhalili sme ich členstvo, tak potom máme zas s bezpečnosťou oveľa väčší problém, než sme si mysleli.
A po druhé to celkom potom asi aj vysvetľuje, že prečo my naháňame všelijakých fúzatých, bradatých Gruzíncov a ja neviem, nejakých chlapov s handrami na hlave a vystavujeme ich ako teda naozaj to najväčšie riziko štátu, voči ktorému sa musíme brániť.
To, čo mňa mimoriadne mrzí, a teraz budem nachvíľku osobná, že minister obrany veľmi dobre vie, v čom spočíva nebezpečenstvo takýchto závadových osôb a napriek tomu tieto zálohy otvára aj takému spektru ľudí. Vraj teda, kým sa neprejavia. Neprejavia sa, ale keď sa prejavia, tak to bude za štátne peniaze a v... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
Ja mám potrebu ešte raz zdôrazniť to, čo tu už viackrát zaznelo aj vo vystúpení pána poslanca Hargaša, a síce že činnosťou mimovládky prichádza k výkonu politických práv. Pointou politických práv je zaistiť občanovi alebo združeniu občanov dosah na správu veci verejných. Chápete? Čiže mimovládka nevie urobiť nijakú činnosť, ktorou by nemala vplyv na chod štátu, ale štát chce, aby sa mu z toho vyviňovala. Mňa by strašne zaujímalo, že teda aký typ aktivít má pán Gedra na mysli. Pokojne nech mi to hoci aj nakreslí, graficky znázorní, že či existuje taká aktivita, ktorú by nemusela mimovládka tým pádom, hej, dokladovať. Lebo ono je to na konci dňa tak, že dokonca tá mimovládka, aj keď nekoná, aj tak vyvolá rozhodnutie štátu a ovplyvní rozhodovacie procesy, lebo napríklad nevydá, ne... nepodá výkaz poistenca, ktorého zamestnáva, do Sociálnej poisťovne. Chápete? Že nedokáže existovať bez toho, aby jej činnosť mala v akomkoľvek smere, rozsahu a či priamo, alebo nepriamo dopad a interakciu k nám na verejné politiky. Však nato, nato vznikajú. To je jeden rozmer absurdít.
Potom v tom praktickom, hej, sa asi tiež nikto nepotreboval zaoberať tým, že ak sú pracovníci v mimovládke platení z, zo zdrojov či už teda, hej, verejných, alebo hoci aj súkromných, ak sú účelovo viazané, ony sú vždy účelovo viazané. To znamená, že pracovník, ktorý tam je, berie odmenu len presne na vymedzené výstupy, aktivity, úkony, ktoré mu donor povolil, ale štát ho núti k tomu, aby oklamal toho donora a aby miesto toho podával, hej, výkazy v danom čase alebo, alebo vykonával úlohu orgánu verejnej moci na úseku zákona o informáciách. Chápete, že to privodzuje tak absurdné, nes... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Ja by som na poslanca chcela nadviazať v tej časti, kde ste spomenuli verejný záujem. Som rada, že tu zaznievajú presne tie veci, ktoré som chcela vniesť do pléna počas mojej rozpravy, ale keďže sa k nej už asi nedostaneme, tak aspoň takto.
To, kde sa opäť proste navrhovateľ nevyrovnal s principiálnymi, hej, nejakými zásadami, je, že ak štát zasahuje tak, že ho k nejakému zásahu zmocňuje priamo zákon, ako to je v tomto prípade, kedy generálne zmocňuje štát navrhovaná úprava k tomu, aby smel ukladať povinnosti subjektu občianskej spoločnosti, čiže oni automaticky majú legalizované právo zasiahnuť. Ak takéto niečo pripustíme, tak tu musíme mať že plejádu sakra vážnych, hej, že verejných záujmov, v prospech ktorej to dopustíme. Zatiaľ tu neodznel žiaden a osobne si neviem ani predstaviť, že čo by sa tam muselo nájsť. To, kde sa to zvyčajne, hej, dá realizovať, ak potrebuje štát zasiahnuť dozorujúcou, kontrolujúcou činnosťou do sféry, sféry na ihrisku, kde pôsobí občianska spoločnosť, tak to robí in concreto. A áno, vtedy sa musí veľmi citlivo vybalansovať, či tento zásah spĺňa, hej, test proporcionality, ktorá hodnota je chránená na ujmu ktorej a tak ďalej. A toto sú presne tie veci, okolo ktorých ten zákon podľa mňa ani nešiel, ani im nedal priestor, aby sa s nimi vyrovnal.
A taká jedna dobrá rada, že ak naozaj toto celé absolvujeme kvôli politickým mimovládkam, prečo vás, prekristapána, nenapadlo využiť § 12 ods. 3 zákona o združovaní, kde môže ministerstvo dať rozpustiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne.
Ja som si tu robila nejaké poznámky, kde som chcela nadviazať. Napríklad ste spomenuli, že to, ako si štát v tej verzii, ktorá teda je v súčasnosti pred schvaľovaním, uzurpoval právomoc dozorovať tú činnosť, ktorú mu subjekty občianskej spoločnosti vlastne v tom výkaze oznamujú. Toto je tiež jedna z tých úplných abnormalít, ktorá rozbíja to tradičné a historické nejaké nastavenie systémové vzťahov a mechanizmov fungovania medzi štátom a všetkými subjektami občianskej spoločnosti. Zvlášť ak teda vypichnem, že tie subjekty občianskej spoločnosti vznikajú na základe výkonu politického práva, práva združovacieho. A čokoľvek budú robiť, z logiky veci, pretože vykonávajú politické práva, aj keby nechceli, bude mať dopad – priamy či nepriamy – na rozhodovacie procesy v štáte. Lebo o tom sú politické práva, že dávajú, zaisťujú možnosť občanovi, ergo združeniu občanov, aby mu zostal vplyv na štát. A tu prichádza štát s nápadom, že, moji zlatí, vy mi to budete akože dávať na preverenie a ja od vás budem pýtať ďalšie doklady. A to, to kde sa robí, v Číne? Že aby štát dokladoval, aby občan dokladoval štátu, že vykonáva základné ľudské práva a štát mu čo bude(?), potvrdenie, osvedčenie, že, že... to je brutál. A že najhoršie na tom je, že tí, čo to predkladajú, ani nevedia, čo predkladajú a ani sa neunúvali, hej, viesť o tom normálnu diskusiu. Zase to vedieme v skrátených, hej, slotových intervaloch.

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Ďakujem aj za tú zmienku, Ondrej, kde si spomínal presne tú protiústavnosť toho zaťaženia subjektu súkromného práva povinnosťami orgánu verejnej moci, že ja sa teraz naozaj že cítim až trápne, že zrovna na tejto pôde je potrebné vysvetliť, že v žiadnom normálnom vesmíre sa nesmie stať, aby štát prikázal nejakú činnosť vlastne občianskemu subjektu, ktorý má právo konať všetko, čo nie je zakázané, preniesol na neho svoje povinnosti, čím zároveň má potenciál výrazne zasahovať do toho, čo potom on vlastne môže realizovať z toho účelu, pre ktorý vznikol. Lebo on, keď ho zavalí štát nejakým typom nechcených povinností, tak má fantastický priestor na to, aby paralyzoval jeho kapacity, priestor, zdroje, ktoré by mohol využiť pre svoju vlastnú činnosť. To za prvé. Čiže ten praktický rozmer je že šialený. Ale presne aj to hľadisko, že kde sa, kde sme vzali ten mandát na to, aby štát preniesol na aktéra občianskej spoločnosti povinnosti, ktoré prináležia orgánu verejnej moci. Samozrejme, bez peňazí, bez všetkých ostatných teda vecí, ktoré by tomu dali aspoň tú logiku, že ide o prenesený výkon štátnej správy.
Mňa by veľmi zaujímalo, že či v tom, hej, postavení, keď mimovládka vykonáva povinnosti na úseku práva v zmysle zákona o poskytovaní informácií, má čo? To čo je za subjekt vtedy? To je štátna správa alebo čo to je? Čo plní? Že to sa, že toto je neuveriteľné, hej? Že ja som až pohoršená s tým, že ako má niekto tú opovážlivosť prísť s niečím a nebyť si vedomý toľkých následkov, ktoré takto zničí a ani nevie, že kam to všade zájde a ktoré sa už potom nedajú zvrátiť. A nemá ten chochmes ani... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo.
Ja by som možno najprv iba z takej praktickej perspektívy zareagovala na tú časť, kde pani poslankyňa Remišová uvádzala, prečo je tento návrh zbytočný. Tak ja k tomu pridám ešte jeden politický rozmer, že ono sa to dovyvíjalo do podoby, ktorá nepom... je príliš mäkká pre vašich voličov a neakceptovateľná pre našich voličov. Toto je najhoršia cesta, že už keď chcete robiť poriadky, urobte to, majte odvahu, a teda stojte si za tým a my to budeme oponovať a brániť tomu, ale toto je že ani ryba, ani rak. Toto je lose, lose, úplne že politicky z toho nikto nič nemá a máme výsledok, že bude niekde na úrade sa kopiť päťstotisíc papierikov vo výkazoch, kde aká činnosť mohla ovplyvniť chod štátu, že neuveriteľný nezmysel! Ale toto je asi to najmenej bolestné na tom celom zákone, že to, kde ja, hej, mne tam trochu aj chýba taká väčšia a lepšia diskusia a snáď sa k tomu dostanem v rozprave, je to, že tu sa preklápajú pozície štátu a občana, že tu sa rekonfigurujú proste tie základné princípy, na ktorých je rozdelená, hej, sféra vplyvu štátu, sféra vplyvu občianskej spoločnosti. Tu sa vytvára napríklad z mimovládneho sektora nejaká entita abstraktná, pritom to je na tej istej úrovni ako občan. To je súčasť občianskeho sektora. Keď štát triafa po mimovládke, strelí vždy občana, hej, že tomu sa nedá vyhnúť. A tu sa proste, hej, historicky sa to tu šteluje, aby sa zabezpečila rovnováha medzi týmito zložkami a hľa, z neba jasna sa objaví na úrade nejaký tuto, hej, pán Ďuro, ktorý to tu celé akože rozkope, hej, a príde absolútne jak nový Montesquieu alebo John Locke a príde s novým konceptom spoločenskej zmluvy. Je to veľmi chvályhodné, nech dojde, ale nie takýmto procesom a nie takýmto spôsobom. Lebo ten následok si ani on sám podľa mňa nie je schopný v tejto chvíli uvedomiť, do akých akože... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Ďakujem aj, ďakujem aj spravodajcovi za reakciu a úplne sa stotožňujem s tými konštatáciami. K tomu všetkému, čo som uviedla, možno ešte aj tak apelačne, aj keď tá sála je plná, vlastne nemám ani na koho apelovať (povedané so smiechom), ale, ale chcem, aby to tu zaznelo.
Je tam ešte teda jedna vec, ktorá je mimoriadne silná. A hovorím znovu, je teda, hej, bola pre nás, pre mňa motiváciou, prečo sa teda pokúsiť tie vedľajšie účinky a negatívne účinky zmierňovať, a dokonca teda pri tom § 86, ktorý som spomínala, aj doslova sme museli potom už niektoré vypustiť. Tak podobne, v podobnej situácii som teda v myšlienkach bola aj pri § 56 ods. 2 a 3 Trestného zákona, pretože tu sa vlastne aj viacerí právni odborníci prikláňajú k tomu, že peňažný trest ako samostatný trest – a teraz toto bude veľmi zaujímavé –, dávajte pozor aj neprávnici, lebo toto bolo pre mňa úplne šokujúce (povedané so smiechom), keď som si vypočula aj takýto možný výkladový prístup. Tak tento peňažný trest ako samostatný trest je v zmysle § 56 ods. 2 a 3 možné uložiť pri všetkých zločinoch, okrem obzvlášť závažných zločinoch. Ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona totiž obsahuje formuláciu ak zákon neustanovuje inak a podmienky ukladania peňažného trestu podľa toho citovaného § 56, práve možno považovať za prípad, keď zákon ustanovuje osobitné pravidlá a dáva možnosť uložiť výlučne peňažný trest pri všetkých zločinoch okrem obzvlášť závažných.
To znamená, že samostatný peňažný trest je možné uložiť aj pri znásilnení, to je § 199, ods. 1, keďže tam je sadzba 5 až 10 rokov, ďalej pri znásilnení maloletej osoby § 199 ods. 2, kde je sadza 7 až 15 rokov, pri sexuálnom zneužívaní § 201 ods. 1 – sadzba 3 až 10 rokov, zabití – § 147 ods. 1 – sadzba 7 až 10 rokov, pri lúpeži na maloletej osobe alebo staršej osobe – § 188 ods. 2 – sadzba 7 až 12 rokov, a pri množstve iných nebezpečných zločinov. Ja som, neviem, či toto je, ja chcem si naozaj zachovať takú tu prezumciu, že toto snáď nemohol byť zámer, zámer, hej, predkladateľa a tvorcu tejto novely, ale naozaj z takejto dikcie, aj teda ako som povedala aj po konzulácii s právnikmi z odbornej obce, akademickej a justičnej obce, tam sa vlastne naozaj zhodnujú na tom, že aj pri takýchto trestných činoch, aké som teda ilustračne uviedla, by sa páchateľ mohol potenciálne vykúpiť pokutou, hej, pri znásilnení dieťaťa.
Čiže toto boli tiež také tie, ako jeden z tých škodlivých a amorálnych a zvrhlých následkov, ktoré tá novela prihodila a na ktoré som sa snažila predkladaným návrhom reagovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

.

.