Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Takže pozdravujem, dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, na úvod mi dovoľte začať tým, že vám prečítam nie úplne citát, ale je to parafrázovaný komentár, ktorý sa vyskytol v diskusii, online diskusii na Facebooku vo verejne viditeľnom priestore, a zámerne zatiaľ teda nebudem vám prezrádzať žiadne identifikátory aktérov danej debaty. Čiže:...
Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Takže pozdravujem, dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, na úvod mi dovoľte začať tým, že vám prečítam nie úplne citát, ale je to parafrázovaný komentár, ktorý sa vyskytol v diskusii, online diskusii na Facebooku vo verejne viditeľnom priestore, a zámerne zatiaľ teda nebudem vám prezrádzať žiadne identifikátory aktérov danej debaty. Čiže: "Je neuveriteľné, že ešte aj dnes zamorujete verejný a politický diskurz nezmyslami o tom, ako reštrikcia sociálnych dávok pomáha aktivizovať ich poberateľov, ako odpracovanie dávky im vo výsledku pomôže integrovať sa na trh práce. To, že ignorujete výskumné zistenia dokazujúce opak, ma neprekvapuje. Verejnosť by však malo prekvapovať, že ste schopní odškriepiť aj to, čo vidíte na vlastné oči, že vylúčené komunity sa za tie roky viac rozrástli, než by ich životná úroveň dostala do rozporu s majoritou. Je oči kolúco viditeľné, že čím dlhšie žijú v podmienkach subsaharskej Afriky, tým viac sociálnych patológií to generuje a štát to stojí rádovo viac nákladov.
No a pokiaľ ide o trh práce, máte pravdu, tam vaše opatrenia pomohli. Akurát nie slovenskému, ale najmä britskému trhu, kde z preveľkej namotivovanosti a aktivizovanosti utiekli." A na záver to najdôležitejšie. "Tak ako právo na život nie je podmienené povinnosťou odpracovať si 42 hodín, či už teda verejnoprospešnými prácami, alebo iným typom donútenej, donútenej práce, presne preto nesmie byť podmieňovaná základná existenčná dávka v hmotnej núdzi."
A teraz vás chvíľku nechám rozmýšľať, že koho by ste tipli, že to písal, komu to písal a kedy to písal. To prvé je ľahké, písala som to ja, hej? Jaj a nepísala som to pánovi ministrovi súčasnému. Dokonca tá debata ani nebola v dobe, kedy sa začal tento, táto legislatívna iniciatíva avizovať a predstavovať. Písala som to pred 15 rokmi v debate s Kaníkom. A toto je, myslím, že prvá výpovedná informácia, ktorá veľmi veľa hovorí o tom, že vlastne, hej, tento návrh čo od neho možno čakať a do akej miery je teda pokrokový, čo nám prináša.
Viete, no, možno začnem práve, práve odtiaľ, čo sa mi zdá také veľmi absurdné, možno, to je taký ten butterfly effect toho, čo ten zákon priniesol ešte skôr, ako bol schválený, a skôr, ako bol účinný. Tak v podstate aj pána ministra, aj mňa dostal do trošku absurdnej situácie a neviem, ktorá je horšia. A síce že keď si predstavím, že pán minister, teda politicky odchovaný, v tom v nijak hanlivom zmysle slova, v strane SMER, určite kedysi kritik pravicových opatrení a sociálnej politiky Dzurindových vlád, sa ocitá v pozícii predkladateľa návrhu, ako ukážem neskôr, ešte horšieho ako tie, ktoré, s ktorými prichádzal Kaník. A ja ešte musím pripomenúť, že ten Kaník, ktorého práve strana SMER nazývala sociálny netvor. Tomu ja vôbec nerozumiem teda, že či potom by sme mohli vymýšľať (povedané s pobavením) nejakú inú prezývku pre autorov tohto legislatívneho návrhu. No a ja sama za seba vnímam túto situáciu ako bizarnú v tom, že sa vlastne aj po 15 rokoch ocitám v situácii, kedy má Slovensko zas a znova ďalšieho ministra práce, s ktorým si treba vydiskutovať právo na život.
Tak tu hneď aj asi nadviažem a budem pokračovať už k samotnej predkladanej úprave.
To ohnivko sporu je v tom, aby sme si teda vysvetlili, že čo... dve rôzne práva. Právo na prácu, právo, nie povinnosť, a právo na život. Z toho prvého, právo na prácu, vyplývajú pre štát zásadné povinnosti, a síce že nemôže občana nútiť pracovať a už vôbec nie pod hrozbou toho, že inak ho vystaví ohrozeniu jeho života, pretože mu nechá 0,0 eur. Mňa by teda zaujímalo, že ako má pán minister premyslený život toho človeka s 0,0 eur. Lebo čo iné to je, ak nemá absolútne nič a jediné, čo s tým môže urobiť, je, že byť donútený do práce, ktorú úrad vyhodnotí ako vhodnú, hej? Čiže on je vlastne čo? Odkázaný buď umrieť, alebo kradnúť. To treba tým občanom povedať, hej? A neviem, k čomu ho to má zaktivizovať, keď príde o všetko, lebo mňa napadá len teda jedno, hej, že dovtedy z tých, to vychádzalo 2 eurá na deň, čo mal za ako posudzovaný jednotlivec, poberateľ dávky v hmotnej núdzi, musel ukradnúť štyri rožky, no tak po novom ukradne päť, hej? A neviem inak, že k čomu by to mohlo človeka v tejto situácii aktivizovať. Lebo určite nie k tomu, že teda mu to klesne povedzme na 1,60 euro denne a on si teraz povie, že ho to tak osvieti a povie si, že ej bisťu, že začnem si ja odkladať a našetrím si ja na ten byt, aj hypotéku dostanem, aj si nájdem stabilné zamestnanie a ešte stihnem možno aj medicínu na Cambridgei vyštudovať. No, to asi nebude to, k čomu ho to zaktivizuje, že? Zaktivizuje ho to k tomu, že sa k tomu, čo vlastne koniec koncov aj tá prax ukazuje, keďže ako z toho úvodu je zrejmé, že neprichádzate s ničím novým, čo by sme nemali odskúšané, niečím, čo by už nebolo namerané a teda evalvované. Preto môžme povedať, že nezaktivizuje to k absolútne nijakej, hej, k nejakému obrodeniu, skôr premeníme vodu na víno, než z týchto člove... z týchto ľudí, ak im úplne zhoršíme životné podmienky a z chudobných urobíme ešte viacej chudobných, že im to bude na prospech, hej, veci. Čiže to na margo možne takej tej úvodnej ľudskoprávnej.
K nej ešte dodám jednu veľmi dôležitú vec, lebo aj vy ste ju spomenuli, pán minister, a to je, teda áno, nález Ústavného súdu, ktorý posudzoval túto vec. Akurát teda že nestáva sa to často, ale v tomto prípade sa to stalo, že súd urobil právnu chybu, hej?
On sa v tom rozhodnutí vyjadril, že veď vlastne nepríde k ohrozeniu, hej, existenčného, existenčnej dávky, resp. tým pádom práva na život, pretože poberateľ má k dispozícii ešte inú škálu príplatkov k danej dávke. No to je síce bohumilé, oni sú viacej na tú dávku v hmotnej núdzi. Chápeme sa, hej? Čiže vlastne takto to nie je. To je tá argumentácia, s ktorou tam teda vystúpili predkladatelia a vláda a Ústavný súd, akokoľvek teda prechovávam rešpekt k ich rozhodnutiam, v tomto prípade nedostatočne, hej, rozanalyzoval legislatívu.
A ešte druhá vec, ktorá je tam zaujímavá, že on neposudzoval súlad s právom na život, ale s právom na dôstojné zabezpečenie, teda vlastne s generáciou tretích práv. Som skracovala.
Ak teda prejdeme k samotnému návrhu, nedá mi to obísť, to, čo už dnes vieme jednak o adresátoch, ku ktorým, alebo teda teda zamýšľaným, zamýšľaným adresátom právnych účinkov danej úpravy, aby sme sa nedotkli toho, tých opatrení, ktoré teda prináša a aby sme teda možno sa nepobavili aj o tom, čo už dnes o tých opatreniach vieme, že sú schopné priniesť, a v neposlednom rade si povedali teda, že či je tento návrh spôsobilý dosiahnuť ašpirované a deklarované ciele.
Pokiaľ ide o dáta o cieľovke, tu, bohužiaľ, takisto ako pán Kaník, takisto ako, hej, pán bývalý minister Richter, ktorý teda bol nadväzujúcim, hej, ministrom na reformu započatú pánom Kaníkom, a teraz dnes teda pán minister Tomáš opakujú, hej, jednu zásadnú diagnostickú chybu, ktorá ich tým pádom vždy navedie na zlé riešenia. Myslia si, že to, čo vidia vo vylúčených komunitách, je otázkou motivácie a aktivizácie, hej? A veria tomu, že ad jedna, že ak dostanú, hej, pod tou zámienkou, pod tou hrozbou straty akéhokoľvek zabezpečenia prácu, že oni sa vlastne tým pádom zaktivizujú, zaradia, integrujú. To je prvý kardinálny omyl.
Druhý kardinálny omyl je súvisiaci s tým, že tá sociálna situácia núdznych a odkázaných ľudí je dlhodobým verejným a politickým diskurzom natoľko zdémonizovaná, že už ani nikto neskúma, že či naozaj tým ľuďom vôbec je niečo čo vziať, že aké sú ich sociálne príjmy. A potom tu máme kopec dnes dát, ktoré možno vtedy ešte pán Kaník nemal, ale pán Richter ich mal a vy ich takisto máte a ja ich takisto spomeniem.
Tretí dôležitý, tretí dôležitý omyl je vlastne to, čo som už povedala v úvode ohľadom toho práva na život, že právo na život si nezasluhujeme. Nesúvisí s tým, že koľko hodín si odrobíme, a nesúvisí ani s tým, že ako sa podvolí správaniu, ktorým ho chceme danou hrozbou a vynucovaním si tej pracovnej povinnosti, hej, umravniť a uregulovať tak, ako má, a toto je veľmi dôležitá vec, recidivista vo výkone trestu odňatia slobody právo na prežitie, prístrešok, teplo, jedlo a tak ďalej a nikto ho tam neaktivizuje, to by ma ešte zaujímalo, že kto tam recidivistu aktivizuje, takisto to musí ostať aj týmto ľuďom. Čiže to právo na prácu znamená, že štát ho nesmie nútiť k práci, a právo na život znamená, že aj tak mu musí tú dávku vyplatiť, aj keby úplne že natvrdo nechcel, pretože má právo prežiť. A toto je pozitívny záväzok štátu a ja som teda veľmi nešťastná z toho, že sa o tom ešte znovu bavíme v roku 2025, o tom, čo je právo na život, že to neznamená len to, že vás štát nezabije a nebude po vás strieľať, ale to, že vám umožní prežiť. A ekvivalentom jeho povinnosti umožniť občanovi prežiť je to, že mu doteraz dával tých 60 euro, ktorým vlastne ani aj tak neumožňoval prežiť. A my sa teraz dostávame k tomu, že vlastne mu zoberieme ešte aj to, a to bude ten, hej, že ten game changer, ktorý teda ho zaradí a integruje na pracovný trh.
Poďme teda k tým dátam, ktoré dnes už vieme povedať o tom, o subjekte alebo aktéroch, ktorých sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou účinky danej na, danej úpravy dotknú, tak ako sa teda aj súčasne platná legislatíva dotýkala naozaj, predpokladáme, v značnej miere osobám v marginalizovaných rómskych komunitách, aj keď tu musím teda povedať, že sú štatistiky veľmi, veľmi zmätočné, hej, pretože, a to je tiež zaujímavý údaj, bavíme sa, prosím pekne, o 65-tisícovej skupine, hej? A ja som užasnutá z toho, že venujete rok energiu a míňate energiu a náklady a kapitál a čas vášho rezortu na to, aby sme sa zaoberali 60-tisícovou skupinou a máme tu 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou, keby ste sa toľko im venovali, tak možno niečo, hej, iné dneska budeme počúvať na tlačovke a poteší nás to.
Ale to aj súvisí aj s tou vecou, ktorú chcem spomenúť v závere, že v skutočnosti ja som si istá, že pán minister pozná problematiku marginalizovaných komunít, vie, aké sú tam dáta, aké sú sociálne príjmy, vie, že toto nefunguje, ale vie aj to, že ono to funguje na voliča, hej? A to je posledná časť, ktorej sa chcem dotknúť, keď som teda spomenula, že prejdem sociálne hľadisko, ľudskoprávne hľadisko, tak na záver vytvorím aj politické. Aha, neni ma počuť, pardon.
Čiže toto nepripisujem za, hej, zodpovednosť pána ministra, ale cyklicky dlhodobo a už sa obávam, že nezmazateľne sa politické elity pričinili o to, že vpísali Rómom a Rómkam takú tú pečať tých, ktorí spotrebúvajú, hej, hodnoty zarobené niekým iným, to, pripisujú im to, že zažívajú dávkový blahobyt, a preto vlastne ich to nemotivuje k práci, odtiaľ je tá logika, že zobrať im dávky, a preto budú motivovaní, zrejme, a teda že sú, že sú vlastne zvýhodňovaní, hej, prístupom a umožnením sociálne im parazitovať na dávkach, zatiaľ čo tí pracujúci ľudia takéto výhody nemajú. Nuž teda už v roku 2010 – 2012 si štát, štát, hej, to nie sú mimovládky, zaplatil výskum, ktorý na Slovensku realizovala Svetová banka, rozvojový program OSN, budem ho tu viackrát spomínať, tak len pod skratkou UNDP, aby sme vedeli, o ktorom programe hovorím, ktorý jasne preukázal, keď to úplne že integrujem ten záver toho skúmania, pretože on robil veľmi poctivú terénnu prácu, oni si teda dali záležať na tom, aby zozberali dáta priamo z terénu, tak to vyhodnotenie je také, že v krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a ktorá, hej, garantuje nejaké ľudskoprávne štandardy, máme skupinu občanov, ktorí žijú v porovnateľných podmienkach vo vzťahu k HDP ako subsaha... ako obyvatelia subsaharskej Afriky. Tak to tam doslovne v tej správe bolo.
Napríklad teda viete, že tá chudoba socia... materiálna deprivácia sa meria cez rôzne parametre, ako je prístup k ošateniu a mäsu a tak ďalej, tak napríklad viac ako 55 rómskych domácností s deťmi uviedlo, že už boli v situácii, kedy nemali ich deti čo jesť. Z toho teda, keby sme to porovnávali s geograficky blízko žijúcou majoritou, tak tam to bolo, myslím, že nejakých 7 %, hej, čím nechcem povedať, že jedni sa majú výborne, hej, a tí druhí zle, každý, kto je odkázaný na sociálny príjem v tejto krajine, sa má zle, hej? To by sme tam nemali tlačiť, ako sa zvykne, že rozoštvávať chudobu proti chudobe. Tým chcem len ilustrovať nezmyselnosť toho zaužívané, tie zaužívané prezumpcie, že Rómovia majú dosť dávok na to, aby im teda, hej, bolo treba pristrihnúť krídelká.
Viac ako 50 % nemá, má, nemá prístup k vode z verejného vodovodu. Pri otázke, či ste boli v situácii, že ste niekedy nemali v obydlí teplo, rómske domácnosti odpovedali áno, viackrát aspoň 34,5 % opýtaných, zatiaľ čo s tou istou otázkou opýtaná majorita, tá teda sa ocitla v tejto situácii päťpercentná časť, 5 % respondentov. Mimoriadne ma teda, hej, keď som videla prvýkrát ten výskum, prekvapili dáta, ale potešili, že to dnes teda vieme ukázať na presných číslach, ako to teda je s tým, že robiť deti sa oplatí, že nepracovať sa oplatí. No tak v skutočnosti je to tak, že priemerný sociálny príjem na domácnosť, ak porovnávame majoritné rodiny, stále hovorím o geograficky blízko žijúcej majoritnej rodine s domácnosťou rómskou, tak 50 % tých rómskych sa nachádza v intervale 0 až 300 eur, ktoré získavajú teda vo forme sociálnych transferov. A len 5,6 % rómskej domácnosti, domácností sa dostane k transferom 600 a viac eur, čo už sú potom ale viac tí, ktorí teda sú aj naviazaní na systém sociálneho poistenia. A na porovnanie, 24 % respondentov z radov geograficky blízko žijúcej majorite sú teda tí, ktorí majú šancu a teda aj dosiahnu od štátu ten transfer vyšší ako 600 eur.
A posledná veľmi, veľmi zaujímavá štatistika, veľmi zaujímavá indícia toho, ako teda sa to dá a nedá, ako to funguje s tou motiváciou na trhu práce, tak UNDP skúmalo, že tu mám ten graf tiež, ako to vyzerá, keď porovnajú osobu, ktorá má rovnaké vzdelanie, čiže povedzme základnú školu, z oboch skupín, ktorá má strednú školu, ktorá má vysokú školu, a porovnajú, do akej miery je teda, hej, zamestnaná. No a vyšlo tam, že, a to si pamätám aj z hlavy, že pri Rómoch je z tej skupiny, ktorá má stredné a vyššie vzdelanie, stále aj tak, hej, zamestnaných iba 27 %, hej? A taká veľká diskrepancia tam v podstate vychádzala vo všetkých tých kategóriách, keď išlo o osobu so základným vzdelaním, stredným, vyšším a tak ďalej, vždy tam boli brutálne roztvorené nožnice. Správa teda potom hovorí o tom, že asi to nebude len tak ľahko zosunuteľné zo stola, že niekomu sa nechce pracovať.
A teraz od cieľovej skupiny sa presuniem k tomu... len sa popýtam kolegov, že aký mám čas, lebo som si nesledovala (reakcie z pléna), aha, tam je to, ďakujem ... sa dostanem teda k tomu, čo sa už zaviedlo a čo sa teda nejakým spôsobom v tomto návrhu recykluje a sprísňuje.
V roku 2003 prišiel, prišlo k zásadnej zmene sociálneho systému, a to teda v podaní pána v tom čase ministra Kaníka, ktorý prelomil dovtedy sociálne, systém sociálnej pomoci založený na solidarite princípom zásluhovosti. Urobil to ešte tak šetrnejšie, by som povedala, že tú dávku v hmotnej núdzi rozdelil tak, že časť z nej ostala akože tá existenčná, na tú sa nesiaha, a časť z nej je teda tá, ktorá je za aktivizáciu. To už sa potom preklopilo to opatrenie aktivačných prác, k tomu sa tiež dostanem, aké fantastické výsledky sme my za tie roky dosiahli. Pritom pomoc v hmotnej núdzi vlastne mala byť od začiatku dizajnovaná ako sociálna záchranná sieť, ktorá má pomôcť osobám, ktoré, hej, z objektívnych dôvodov nejakým spôsobom strácajú pevnú pôdu pod nohami, tak aby nemuseli balansovať na tej, hej, krehkej pavučine pred tým, než prepadnú na sociálne dno, aby im takúto sieť vytvorila. U nás bola tradícia po socializme a veľmi sa to chytilo a vidíte, pretrváva to dodnes ešte aj v, pri vládach, ktoré sa označujú ako ľavicové, vždy, až keď sa hovorilo o sociálnej sieti, zvlášť teda, zvlášť teda v tých pravicových vládach, tak bola veľká panika, hej, hovoriť o tom, že je nedostatočná, že tá dávka je slabá, že to musí poňať väčší okruh ľudí, ako sa vôbec ešte aj dnes bavíme o 70-tisíc, 60-tisíc ľuďoch, keď máme 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Tak áno, lebo fuj-fuj, zaváňalo to zlým boľševizmom. A celkovo sa v tom verejnom diskurze značná časť Slovákov, a na to sú tiež dáta spomedzi krajín východnej Európy, alebo teda postsocialistických krajín, veľmi, podľa mňa iracionálne, stotožnila s tým výkladom, hej, chudoby a biedy v duchu blaming the poor, hej, že vlastne to nie je dôsledkom nejakých štrukturálnych zlyhaní štátu, ale je to dôsledkom neaktivizácie jednotlivca a dôsledkom jeho zlyhania.
A presne na túto logiku, hej, nadviazala tá spomínaná reforma zavedená pánom Kaníkom, ktorá úplne rozbila solidaritu v tomto systéme a začala ho budovať na úplne, úplne iných, už teda popísaných princípoch.
V roku 2013, aby to teda nebolo úplne maslo pána ministra súčasného, lebo ja si myslím, že už najväčšiu škodu... bola urobená, hej? To bola tá, to bolo tou novelou v roku 2013, kedy sa prvýkrát naozaj zaťalo do systému dávky alebo jej chápania, tak ako si to nedovolili nikdy ani pravicové vlády, a síce keď zaviedli už spomenutú aj pánom ministrom predo mnou povinnosť odpracovať si 32 hodín nejakých prác v prospech, v prospech obce a v prospech nejakých, teda alebo v prípade, ak príde k nejakým mimoriadnym situáciám, na ktoré je povolaný. Tá prax, ktorú následne aj evalvovali aj samotné inštitúcie, hej, tie analytické centrá, ja tu mám 500-tisíc papierov s ich výsledkami o.. výskumov a analýz, či to bolo ministerstvo financií, či to bolo ministerstvo práce, ale aj teda viaceré renomované inštitúcie, ktoré na základe metodologicky korektných postupov doslova, hej, že zjednotene hovoria o tom, že ten princíp uplatňovaný, ktorý, hej, preferuje tzv. workfare, že na zásluhách a ktorý vsadil pri boji s chudobou na zásluhovosť a aktivizáciu, skrátka nefunguje, skrátka neplatí. A aby som teda neznela iba tak, že tak, hej, svoje vlastné úsudky vám ponúkam, tak niečo z tých výskumov predsa len, predsa len zacitujem.
Podľa UNDP sa teda, sa do prvého kola, keď sa prvýkrát teda umožnilo nastúpiť na aktivačné práce, prihlásilo 40 % Rómov, avšak iba 11 % účastníkov aktivačných prác ukončilo program z dôvodu, že si našli prácu. V prípade segregovaných Rómov to bolo len 7 % a v prípade geograficky blízkej populácie si našlo, no teda ukončilo aktivačné práce z dôvodu, že si našlo prácu zhruba 38 %. Je to síce viac ako, hej, Rómovia zo spomenutých skupín, ale v obidvoch prípadoch je to, hej, príliš, príliš málo muziky za veľa peněz.
Takisto sa robili potom aj výskumy, ktoré sa, hej, zapájali priamo tých zúčastnených, či už to teda boli samosprávy, alebo aj tí, ktorí sa zúčastňovali aktivačných prác, a aj tí indikovali vlastne to, čo znovu neskôr potvrdili aj tvrdé dáta a výskumy, a síce keď sa ich pýtali napr., že myslíte si, že práca v rámci aktivačnej činnosti zvýšila vaše šance na to, aby ste si našli trvalé zamestnanie? Prevažná väčšina respondentov odpovedala negatívne, až 65 %. Pozoruhodné sú aj výsledky analýzy o efektivite APTP pod vedením výskumníka Havrana z ministerstva práce. Vo svojej analýze skúmal čistú účinnosť programu. Účastníci aktivačných prác, ako konštatuje, dosahovali dokonca horšie výsledky ako kontrolná skupina, teda tí, ktorí sa nezúčastňovali. Ich šanca nájsť si zamestnanie bola o 6,3 % nižšia ako v prípade kontrolovanej skupiny. Je tam úplne, že tam sú tak hrozivé dáta, že vlastne potom nerozumiem, že prečo v dobe, kedy už, dobre, Kaník ich nemal, možno pán Richter ich tiež ešte nemal v takto skompletizovanej forme, no prečo že vy, keď o nich viete, do toho idete, hej, a proste recyklujeme niečo, čo už prax, odborná obec, teda aj vidno naozaj na dotknutých osobách a v tom, ako veľmi sa nezvýšila týmto ich životná úroveň, ako ich to neintegrovalo na trh práce, že prečo toto zase ideme, z tohoto robiť, hej, nejaké, nejaké zlaté teľa, tomu ja nerozumiem. Čiže máme, máme dáta o tom, že nie je potrebné zavádzať tieto prístupy vo vzťahu k cieľovým skupinám, pretože oni už dnes a dávno žijú v takých podmienkach, že im nie je čo zobrať a každý zásah do ich tých minimálnych sociálnych štandardov znamená nie aktivizáciu, ale to, že sa v tom systéme úplne zacyklia, a to, že teda sa zvýši riziko nežiaduceho patologického správania, ktoré, pochopiteľne, o to viac bude zvyšovať náklady štátu.
Vieme aj to, že zavádzanie zásluhovosti, hej, a aktivácie vlastne neprináša tie deklarované výsledky, ale, naopak, je kontraproduktívne. Vieme aj to, že ak sa aj tuná ponúkne teraz práca poberateľovi, tak to nie je nástup na trvalý pracovný pomer, rozumiete, že aké on, čo ide získavať, aké zručnosti? Veď to zase môže byť len nejaká dočasná robota. A nehovoriac o tom, že keď on dnes má dávku v hmotnej núdzi a ide do aktivačných prác, jemu to dokáže, hej, pokryť tie základné existenčné potreby na prežitie v osade, hej? Už on ráta s tým, že on už nebude bývať v trojizbovom byte v Petržalke a že teda preto si teraz ide hľadať tú prácu. Čiže, čiže ja absolútne nerozumiem, hej, že sa v tomto roku, po týchto skúsenostiach, po tom, čo vlastne aj voľným okom, bez akýchkoľvek dát a výskumov vieme vyhodnotiť, zaoberáme niečím tak akože vlastne tým pádom nepotrebným, že ja naozaj neviem, že či niečo iné ako hra na ten voličský sentiment, ktorý stále vníma Rómov ako tých, ktorí parazitujú, nebude tým jediným dôvodom, prečo sa o tom bavíme.
Tu by som len takú, hej, záverečnú možno skratku, že pán minister to určite videl a je to pre mňa absolútne najkrajšia vec na tomto celom, že v pripomienkovom rezortnom... v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa voči tomuto návrhu ohradzuje ministerstvo financií, ktoré expressis verbis hovorí, že, preboha, nepodmieňujte prácou, hej? A je to zvláštne, ak ministerstvo financií, ktoré stráži verejné financie, pochopilo nevyhnutnosť zachovania toho solidarizačného princípu a ministerstvo sociálnych vecí vlastne žiada odoberať tým najchudobnejším základnú existenčnú dávku a dáva im tým vlastne na výber nieže práca miesto dávok, ale že výber práce, ktorú sme ti my ukázali, alebo ťa ohrozíme na živote. Takto to je. To nie je práca miesto dávok, to je výber medzi povinnou nútenou prácou a znemožnením prežitia.
Ďakujem. (Potlesk.)
Skryt prepis
