Videokanál poslanca

... navrhujeme to v znení: "Ak tento zákon neustanovuje inak, súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin, pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50 000 eur a za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje 8 rokov". To znamená, že vypustili sme tie všetky vymenované trestné činy, a povedali sme si pri akýchkoľvek trestných činoch, kde teda prichádza k škode alebo k majetkovému prospechu nad 50 000 eur. Jedna kategória, kde sa teda bude ukladať obligatórne trest odňatia slobody alebo teda pri tých trestných činoch, kde je tá horná sadzba 8 rokov. Čiže naozaj sme to robili veľmi takým tým kompromisným prístupom. Ešte by som sa chcela dotknúť tých článkov, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu. V tom pôvodnom znení tak, ako to je teraz, máme v § 49 ods. 1, Ak tento zákon neustanovuje inak, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky. Následne ide § 2, ktorý znovu vymenuje tie euro trestné činy. Teda tie trestné činy, ktoré spôsobujú ujmu finančným záujmom Európskej únie, ale tu teda hovorí, že v prípade týchto trestných činov môže súd podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, hej. Čiže znovu tu vidíte tú dvojakosť, tú dvojkoľajnosť v prísnosti a v ochrane. Mohli by sme samozrejme úplne otvoriť tú tému, že ako to vôbec má byť urobené, či dva roky, či tri roky alebo ja si myslím, že takéto veci sa majú odvíjať od nejakej, s kriminologických výskumov, ktoré majú dať odpovede na to, že ako budeme s takýmito číslami šibrinkovať, ale už keď tu bola v tej priaznivejšej úprave pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy Európskej únie ustanovená teda to obdobie dvoch rokov. Tak ten náš harmonizujúci návrh je, že teda pre všetky trestné činy súd môže odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúcich dva roky. Čiže sme sa vlastne prispôsobili tej úprave, ktorá sa týka v súčasnosti len trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Hej, no snažím sa vyberať veci, aby som nešla naozaj, že úplne bod po bode. Hľadám iba také tie najdôležitejšie. Chcem sa zámerne dotknúť jedného ustanovenia, ktoré teda tiež sme museli v záujme dosiahnuť nejaký ten kompromis a odstrániť tú zavedenú nerovnosť, ktorého sme sa museli dotknúť aj nad rámec toho, ako som to teda vôbec zamýšľala pretože, a teraz hovorím konkrétne o § 87. Tam je taká zvláštna vec, že skúsim to povedať, tak neprávnicky, ktorá sa teda týka aj zmeny premlčacích lehôt hej, že a je tam vlastne vec, že dobre, tak my sme tou veľkou amnestujúcou novelou nastavili nejako tie premlčacie lehoty. Potom sme teda zistili, že pre Európsku komisiu to je nie veľmi prijateľné, takže sa skrátili, a v tomto § 87 ods. 6, 7 a tie nasledujúce hovoríme, že tak dobre, tak moment, už tým ktorým sme dali tie priaznivejšie podmienky našou veľkou amnestujúcou novelou berieme späť, hej a ideme naspäť k tým prísnejším, ktoré sa teda budú týkať vymedzených trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie. Lenže toto sa nesmie robiť. V trestnom práve nemôžete zaviesť retroaktivitu a ešte teda, že to bude prísnejšie trestané, hej, že to je, normálne že som si ešte gramatickým výkladom cez všetky body, čiarky, že či to ja zle čítam alebo že to ja nechápem. Ale teda bavila som sa aj s viacerými prokurátormi, aj s akademikmi, naozaj, že toto je nevídaná vec, hej, že toto je úplne podľa mňa keď sa toto znenie dostane na Ústavný súd, toto je čisto na zrušenie. Čiže znovu, keď sme chceli hľadať nejaký ten kompromis, ako odstrániť to, že sú pre trestné činy poškodzujúce finančné záujmy nadstavené inak premlčacie lehoty, ako je to pri ostatných trestných činoch, ktoré teda poškodzujú záujmy Slovenskej republiky alebo občanov, teda vo vzťahu k majetkovým a hospodárskym trestným činom, tak sme vlastne tú 87 6,7,8, vypustili. A ona aj vlastne tým, ako sme to naformulovali to ostalo aj tým pádom bezpredmetné a už to tam nebolo nutné. A navrhli sme tam znenie, aby sa tak, ako je vlastne tá prísnejšia premlčacia lehota 20 rokov stala vlastne rovnakou aj pri trestných činoch v tej hospodárskej a majetkovej hlavy týkala rovnako ak poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky alebo teda právnických alebo fyzických osôb na Slovensku. Hovorím teraz o 20 rokoch, ak ide o zločin, za ktorý trestný zákon dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej 10 rokov. A možno ešte niektoré spomeniem, potom mi došli také, že naozaj najviac oči kolúce. V podstate aj v § 40 ods. 3 tam bolo tam tá súčasná dikcia znie, že v prípade prečinov podľa znovu vymedzenie konkrétnych trestných činov, pri ktorých dochádza k spáchaní poškodzovaniu finančný záujem Európskej únie, možno upustiť od potrestania páchateľa, len vtedy, ak sú splnené podmienky podľa predchádzajúcej vety a zároveň rozsah prečinu, spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur. A my teda navrhujeme, v prípade prečinov, ktorých spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a Slovenskej republiky, čiže už, aby sme tam nerozbíjali ten koncept, tak ako to tam je aj s tou škodou v súčasnosti zavedené. Tak sme tam, hej pichli aj tú Slovenskú republiku a fyzických a právnických osôb možno upustiť od potrestania páchateľa len vtedy, ak sú splnené podmienky a tak ďalej. Spôsobená škoda alebo majetkový prospech získaný prečinom neprevyšuje 50 000 eur. Takže tam, kde sa dalo a stačilo vložiť "a Slovenskej republiky", tak sme išli touto cestou. Niekde sme naozaj teda museli zmeniť povedzme tie roky, ktoré sa týkajú podmienečného odkladu alebo sme museli zmeniť to premlčanie a riadiť sa tou úpravou, teda ktorá je prísnejšia resp. ktorá prísnejšie chránila hodnoty, finančné záujmy Európskej únie. Ja by som možno v závere, iba tak chcela apelovať, že naozaj ja som rada, že tu je teraz predsedajúci pán podpredseda Gašpar, aj keď neviem, či to celkom úplne počúval (Povedané s pobavením.) lebo naozaj viem, že sa v tomto vyznáte, a ak ste to naozaj počúvali, tak sa dá z toho odčítať, že zámerom tohto návrhu nie je úplne vám rozbiť to, čo by si naozaj, teda aj z môjho pohľadu zaslúžilo rozbiť a jedného dňa sa to bude musieť rozbiť, ale nie dnes, nie poslaneckým návrhom a nie bez odbornej diskusie. Je to naozaj niečo, čo sa snaží odstrániť predpokladám, že možno aj nezamýšľaný vedľajší účinok a negatívny vedľajší účinok takého rozsahu a takej intenzity, že sa dostáva do kontra pozície s ústavným imperatívom a so samotnou Zmluvou o fungovaní Európskej únie, že toto je ten zámer toho predkladaného návrhu zákona. Si myslím, hej, ak by bola vôľa, tak aj v radoch koalície je dosť ľudí, ktorí si teda vedia k tomu sadnúť a prejsť si tie články, tak ako sme ich navrhli a pozrieť sa na to, že či by to teda naozaj bolo pre vás natoľko neznesiteľné, aby sa to skorigovalo a dostalo do súladu, lebo to je toho pointov. Ja osobne si nemyslím, že tá celá novela, tak ako sa spravila, však sme o tom my veľakrát diskutovali mala urobiť takýmto spôsobom a to už teda nehovorím ani o tom procesnom hľadisku, ale už sa to stalo. A toto, čo vlastne, hej tá moja iniciatíva je viac menej len snahou korigovať, ako to hovoria v Trnave, že to je len taký že "damagecontrol" hej, že už keď ste to teda (Povedané s pobavením) tak hovoria v Trnave (povedané so smiechom.) Že už keď sa to teda hej, stalo tak, ako sa to stalo a ako som na začiatku povedala vidno to aj z toho z tej repetetívnosti tých poslaneckých návrhov alebo aj vládnych noviel, že vzniká neustála potreba korigovať tie následky veľkej amnestujúcej novely. Tak toto je tiež ten priestor, ktorý podľa mňa by nemal uniknúť pozornosti vládnych teda, či už poslancov alebo vlády ako takej, o to zvlášť, že som hlboko, naozaj hlboko presvedčená a hovorím to bez akejkoľvek ideologickej motivácie, politickej motivácie, hovorím to teraz naozaj ako právnička, dokonca to nehovorím ako, hej z pozície tej ktorá si myslí, že je najmúdrejšia, všetku múdrosť zjedla, ale aj teda po konzultácii s prokurátormi z generálnej prokuratúry, z rôznych teda aj oblastí justičnej obce, že toto je naozaj na 99%, hej zrušiteľné Ústavným súdom. Tieto konkrétne ustanovenia, lebo tam je naozaj tak krikľavý ten rozpor, tá kontra pozícia s Ústavou, a teda aj so samotným právom Európskej únie. Podotýkam, že samozrejme tú časovú linku si pamätáme, hej o čom som hovorila ja neposudzoval Ústavný súd, lebo to tu vtedy ešte táto novela sa ešte neposudzovala a nebola predmetom posudzovania Ústavným súdom. Čiže je tu ten priestor skorigovať to legislatívne. Upraviť to teda už tým, že si to predložíte, ako uznáte za vhodné. Kým uznáte za vhodné bez toho teda aby to muselo skončiť na Ústavnom súde, ale ak vám to teda z akýchkoľvek príčin príde, ako niečo s čím sa nechcete zaoberať, tak ja teda by som to kľudne potom nechala, nech to rozhodne Ústavný súd. Pretože si naozaj myslím, že toto si občania tejto republiky nezaslúžia, ani právnické ani fyzické osoby. A vôbec ani republika ako taká, lebo tu sa bavíme o slabšej právnej ochrane, aj majetku Slovenskej republiky, verejných financií Slovenskej republiky, ako som povedala, preto nevidím dôvod, lebo Európska komisia, Európska únia od nás nežiadala, že pre Slovákov nižšie a pre Európsku komisiu, hej že vyššie trestné sadzby. Ona chcela rovnaké akurát, že zase takisto v duchu európskeho práva my sme viazaní ukladať v trestnom práve sankcie, ktoré sú primerané, ktoré sú, ale aj odstrašujúce. Oni musia aj odstrašiť, hej, jednak teda aj toho páchateľa, aby to neopakoval druhýkrát a neprišlo k recidíve a jednak teda, aby to odstrašilo aj tých ostatných. A Európska komisia mala za to, preto nám to vytkla, že no moment pri týchto trestných činoch, ktoré sa nás teda týkajú je úplne evidentné, že sankcie tak, ako ste ich nastavili nie sú v súlade s európskym právom a s tým ako my požadujeme, aby sankcie v trestnom práve plnili účel. Ako som už povedala, nechcem to zopakovať vo vláčnom, hej verzii znovu už len skrátene. Našou úlohou bolo, aby sme s tou požiadavkou Európskej komisie pracovali tak, že teda naozaj aj tým všetkým ostatným trestným činom, ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov, majetkových hodnôt, vlastnícky práv, dali rovnakú právnu ochranu akou sme teda pri tých euronovelách dopriali v ochrane finančných záujmov Európskej únie. Ďakujem, skončila som.

.. a schválená to veľká novela tak bola niekoľko krát pozmeňovaná a následne, aj keď bola teda už schválená tak prišlo niekoľko novelizácií vo veľmi krátkom čase. A ja ich tu musím spomenúť tie, tie novelizačné zákony. Pretože práve tie zaviedli niektoré ustanovenia voči, ktorým smeruje môj návrh. Čiže pamätáme si teda zákon č. 47/2024 vo veci premlčania trestného stíhania trestných činov v prvej, druhej, tretej a deviatej hlave, kde teda zákonodarca až dodatočne zvážil, že pri týchto skupinách trestných činov by skrátenie premlčacích lehôt nebolo vhodné a primerané. Následne teda prišla novela č. 214/2024 vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie. Keďže veľká novela priniesla štvorkombináciu zmien. Kumulatívne zníženie trestných sadzieb. Zvýšenie hraníc, škôd ako kvalifikačných znakov. Zmenu zásad a podmenu k ukladania trestov, skrátenie premlčacích lehôt. No a to teda v kumulatívnom výsledku spôsobilo oslabenie trestnoprávnej ochrany finančných záujmov Európskej únie. Budem túto novelu aj tú nasledujúcu pre zjednodušenie nazývať ako euronovely, aby sme sa teda potom rozumeli v tom ďalšom mojom výklade. Takou tou ďalšou teda euronovelou bola novela č. 353/2024 taktiež vo veci opätovného posilňovania ochrany finančných záujmov Európskej únie. Pretože tá predošlá úprava, tie predošlé zásahy sa ukázali ako nedostatočné. No a teraz čo tie euronovely priniesli a na čo náš návrh reaguje. Tie euronovely vymedzili skupinu konkrétnych trestných činov, ktoré majú ak teda ich páchateľ spácha. Za následok jednak prísnejšie a tresty a prísnejšie podmienky ukladania trestov. A to aj vo vzťahu k obligátornosti ukladania trestu odňatia slobody. A do istej miery v niesli nové škálovanie škôd. Tomu sa tiež ešte dostanem, lebo teda zvlášť pri tom treste odňatia slobody sa zavádza nová hranica 50 a ešte 100-tisíc myslím. Ale dostanem sa k tomu. 50-tisíc, áno. A teraz čo to vlastne hej, kde v čom je ten problém, že prišlo k takémuto následku alebo k takejto špecifikácii konkrétnych trestných činov pre ktoré sa vytvára osobitná právna ochrana alebo teda prísnejší systém ochrany, ochrany finančných záujmov. No dostáva sa to do rozporu jednak s ústavným imperatívom v článku 20 ústavy, ktorý hovorí, že vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. A čo je ešte teda zvlášť na pováženie a to naozaj veľmi prízvukujem. Dostáva sa to aj do rozporu s článkom 323 ods.2 zmluvy o fungovaní Európskej únie, ktorá ten článok teraz odcitujem. Členské štáty príjmu rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančných záujmov únie aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúce ich vlastné finančné záujmy. Čiže zmluva o fungovaní Európskej únie vyžaduje, aby finančné záujmy Európskej únie ale aj teda národnej mysliac tým verejné financie Slovenskej republiky alebo teda členského štátu a vlastnícke práva, majetkové hodnoty, finančné záujmy fyzických a právnických osôb v danom štáte požívali rovnakú, rovnakú ochranu. A my sme teda hej viazaný týmto článkom 325. Vrátim sa teda na začiatok ešte k tomu článku 20 čo z neho vyplýva. Pretože ja teda namietam v prvom rade aj to bola taká ta hlavná motivácia, že tu prichádza k porušeniu ústavy a teda k porušeniu Európskeho práva. Ten článok 20 vyžaduje alebo teda nám hej hovorí, že právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah vlastníckeho práva a súčasne, že právo všetkých vlastníkov požíva rovnakú právnu ochranu. A to teda potvrdzujú aj viaceré nálezy Ústavného súdu. Za všetky teda môžem spomenúť UF 36 z roku 2005, ktorý teda výkladom, ktorý sa zaoberá výkladom čl. 20 ods.1 ústavy a skonštatoval, že bolo by s ním v rozpore alebo je s ním v rozpore taká právna úprava, ktorá preferuje jedného vlastníka alebo jednu skupinu vlastníkov pred inou skupinou vlastníkov. A vytvára medzi nimi nerovný, právne nerovný vzťah. Čiže tu na sa Ústavný súd zaoberal rovnosťou medzi, medzi vlastníkmi ako subjektmi vlastníckeho práva. Spomeniem ešte jeden nález z Ústavného súdu, ktorý v tomto kontexte teda judikoval nie len teda tú rovnosť vlastníkov, ale aj čo do druhu vlastníckeho práva. Mysliac tým teda či to budú akcie alebo to bude hnuteľný majetok alebo to budú iné typy majetkových hodnôt a finančných záujmov. Samozrejme, že nemyslí sa tým rovnaká ochrana, keď si zoberiem ja neviem nehnuteľnosť tak bude požívať samozrejme iný spôsob ochrany ako, keď je niečo vyjadrené abstraktne hej na účte alebo teda v podobe akcií. Ale pokiaľ ide o tú právnu ochranu tak bez ohľadu na to v akej forme tým má, aká je tá forma majetku, ktorým, ktorý má byť chránený tak musí byť mu zabezpečená rovnaká právna ochrana. Je to v podstate pozitívny záväzok štátu. Je to jeho teda povinnosť, aby vytváral takú právnu ochranu aj normami trestného práva, ktorá zabezpečí takto garantovanú rovnosť. Čo do subjektov vlastníctva aj čo do druhu aj čo do druhu teda obsahu, obsahu vlastníckeho práva. Tento pozitívny záväzok štátu bol vlastne konštatovaný Európskym súdom pre ľudské práva v prípade Blumberg verzus Lotyšsko. No, ja len pripomeniem to čo si teda staršie ročníky pamätajú a majú v neblahej pamäti, že to odlišné alebo také to škálovanie ochrany vlastníckeho práva si pamätáme jedine zo socialistického režimu. Hej, že od teda doby, kedy, kedy režim padol, kde ústavným imperatívom tak ako som ho citovala vyžadovaná, vyžadovaná rovnosť v ochrane. Tu by som, tu by som teda ešte predtým než prejdem k jednotlivým, jednotlivým tým článkom si neodpustím takú poznámku. Viete, že nechcem, aby to zvádzalo k tomu, že tak tá Európska únia nás nútila pod hrozbou nevyplatenia alebo teda zadržiavania zdrojov z plánu obnovy k tomu, aby si vydobyla prísnejšiu ochranu svojich finančných záujmov a teda Slovenská republika vlastne nemala ako inak postupovať, len teda spôsobom, že zaviedla takýto duálny systém ochrany trestnoprávnej ochrany vlastníckych práv a majetkových hodnôt. No nie je to tak, hej? Európska únia žiadala zaviesť sankcie, ktoré sú primerané, odstrašujúce, hej? A teda nehovorila, že má vniknúť systém, ktorý spôsobí nerovnosť v ochrane. Úlohou Slovenskej republiky bolo, že tak ako teda zvýšila tú ochranu vlastníckym, finančným záujmom Európskej únie tak rovnako prísne alebo tými hej účinnými a odstrašujúcimi sankciami mala chrániť vlastnícke práva, majetkové hodnoty a finančné záujmy Slovenskej republiky. Respektíve verejných financií a majetkových vlastníckych práva slovenských občanov a právnických osôb. Toto sa malo stať, hej? Ale stalo sa teda to a to je pre mňa absolútne v tomto bode až také kuriózne, keď si teda pripočítam rétoriku pána premiéra, ktorý veľmi rád hovorí hej, o tom zlom Bruselskom diktáte a nakoniec, keď mu ani Bruselský diktát nediktuje a nekáže, práve naopak. Nechce po ňom, aby zaviedla, aby Slovenská republika zaviedla dvojkoľajnosť v ochrane vlastníckych práv tak Slovenská republika urobí presne toto, hej? Jednak ide proti teda zmluve o fungovaní Európskej únie, ktorá nás zaväzuje k tomu, aby sme zabezpečili rovnakú doslova tam je slovo, že rovnakú ochranu a dostaneme sa do bodu, kedy teda na konci dňa ten zlý Brusel, hej? Má prísnejšiu ochranu finančných záujmov. Teda, keď sú narušené trestnou činnosťou než má zabezpečený majetok a majetkové práva, finančné záujmy slovenského občana, hej? Že tomuto ja vôbec nerozumiem. By som bola veľmi rada, keby niekedy tento, túto bizarnú, hej, bizarný spôsob a bizarné, bizarný postup akým sa Slovenská republika vysporiadala s požiadavkou Európskej komisie. Keby sme sa niekedy hej, dopátrali čo bolo tým dôvodom, prečo sme zaviedli tú dvojakú ochranu. Pretože ako som povedala je to ja si myslím, že, že veľmi ľahko priechodné aj na, aj na Ústavnom súde, kde, kde sa dá proste docieliť, hej konštatovanie proti ústavnosti. A teraz skúsim prejsť do osobitnej časti. Nebudem samozrejme prechádzať úplne každý, každý článok. Ale tie najdôležitejšie s tým, že chcem ešte vopred, vopred deklarovať, že snažila som sa to nejako harmonizovať s ohľadom na to, aby sa vo výsledku príliš nezarezalo do toho ako to už je, hej? Lebo ja si osobne myslím, že veľké, hej zásahy do zákonov zvlášť tohto typu sa nerobia z opozície. Nerobia sa poslaneckými návrhmi, nerobia sa bez verejnej diskusie. By sme to kritizovali, keď sa to tu teda dialo minulý rok. Čiže snažila som sa, aby teda bola zachovaná tá idea, ktorú hej vláda schválila tou veľkou amnestujúcou novelou ale zároveň, aby sme teda odstránili tento podľa mňa túto ústavnú protiústavnú, protiústavné statusko právne. Čiže konkrétne teda sa môj návrh dotýka zmien v § 34 ods.4, ktorý hovorí o zásadách ukladania trestov. Je tam taká veta sú tam zase vymenované tie trestné činy, ktorými sa poškodzujú finančné záujmy Európskej únie a nasleduje teda veta, že má pri určovaní druhu a trestu za tieto trestné činy, ktorými prichádza k poškodzovaniu finančného záujmu vlastne prihliadať súd na to, aby zabezpečil ochranu finančných záujmov Európskej únie.
Po 1. súd vždy musí prihliadať na práva poškodeného, lebo v tomto prípade tu je teda Európska únia poškodená. Je to aj také doslova trochu zbytočné ustanovenie, ale dobre hovorím, aby sme veľmi nerýpali do toho tak ako to už je. Lebo to potom si hej budeme robiť v inej konštalácii iným spôsobom a inou hej, iným mechanizmom, procedúrou. Urobili sme tam vlastne len veľmi krehkú zmenu, že sme do tej vety, že teda má súd prihliadať, aby tre zabezpečil ochranu finančných záujme Európskej únie tak sme dali, že aj Slovenskej republiky, hej? Že nezmazali sme tú vetu. Len sme dorovnali Slovenskú republiku a Európsku úniu. Dobre. To je tento článok. Veľmi, veľmi hej taký citlivý je, je článok, ktorý sa znovu v § 34 ods.6, ktorý sa týka obligátornosti, ukladania trestu odňatia slobody pre neprávnikov. Podmienky za akých súd musí pristúpiť k trestu odňatia slobody, hej? V súčasnom znení tak ako to je po týchto euronovelách sme sa dostali do absolútne takého až, až komplikovaného mechanizmu, kedy teda predmetné ustanovenie v súčasnom znení hovorí, že tie trestné činy znovu vymenované konkrétne ku ktorým prichádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie a zároveň ak pri nich je spôsobená škoda alebo teda získaný majetkový prospech nad 50-tisíc to je presne tá situácia, kedy potom už súd musí uložiť trest odňatia slobody. Pre ostatné trestné činy alebo teda trestné činy, ktoré porušujú, poškodzujú finančné záujmy Slovenskej republiky alebo občanov, právnických osôb v Slovenskej republike, tak pre nich platí, že sa trest odňatia slobody ukladá obligátorne len vtedy ak prevyšuje osobitné časti zákona, zákona horná sadzba 8 rokov. Znovu hovorím, že nechceli sme to celé rozbíjať. Hľadali sme nejaký, nejaký priechodný kompromis, aby sme teda docielili to čo som povedala. Nejakým spôsobom vytvoriť to zrovnoprávnenie. Takže, takže sme sa dokonca ani nedotýkali tej novozavedenej hranice 50-tisíc eur. Ja som sľúbila, že sa pri nej trochu pristavím a toto je možno ten moment. Tá škoda sa tam tých 50-tisíc eur tá hranica vyplýva z čl. 2 ods.1 dohovoru vypracovaného na základe čl. K3 zmluvy o Európskej únii a o ochrane finančných záujmov európskych spoločenstiev, ktorý bol podpísaný v 95-tom v Bruseli. Od tejto hranice sa vyžaduje možnosť, možnosť ukladania trestnoprávnych sankcií vrátane trestov odňatia slobody s možnosťou extradície. A hoci priamo s čl. 2 ods. 1 dohovoru takzvaného teda pif, priamo nevyplýva, že od hranice 50-tisíc eur má byť ukladanie trestu odňatia slobody obligátorne a povinné. Z neho vyplýva, keď si to teda som pozerala aj v pôvodnom anglickom znení aj v slovenskom preklade, z neho vyplýva, že súd má možnosť uložiť trest odňatia slobody tak v tomto prípade teda pri tej euronovele zákonodarca tou druhou euronovelou túto škodu nekoncepčne teda zaradil do nášho, nášho trestného zákona a to v súvislosti s pravidlami ukladania trestu odňatia slobody, kde teda zopakujem pri tých v úvodzovkách ich nazvem eurotrestných činoch ak spôsobujú škodu alebo majetkový prospech nad 50-tisíc je to dosť, aby sa teda hej, trestali povinným odňatím slobody. Pri tých ostatných je to teda menej prísne. Takže my sme to, my sme sa to snažili korigovať spôsobom ako som povedala, že aj tam teda už nechať tých 50-tisíc a navrhujeme to v znení ak tento zákon neustanovuje inak súd musí uložiť trest odňatia slobody za trestný čin pri ktorom rozsah trestného činu, spôsobená škoda alebo získaný majetkový prospech prevyšuje 50-tisíc eur. A za trestný čin, ktorého horná hranica trestnej sadzby (nezrozumiteľne vyslovené) slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje
=====

Ďakujem pekne. Takže ja sa pokúsim jednak predstaviť taký ten iniciačný kontext, následne teda čo najzrozumiteľnejšie vyšpecifikovať dôvody a potom teda aj to, k akej zmene ten návrh smeruje a čo konkrétne v Trestnom zákone novelizuje, alebo má za cieľ novelizovať. Takže ten iniciačný kontext. Ja sa obávam tak trochu, že odkedy bola prijatá tá veľká trestná novela, tak asi nezažijeme schôdzu Národnej rady, kde by sa, či už teda poslaneckým návrhom z radov koalície alebo opozície sme sa nevracali k tomu zneniu, v akom teda bola schválená. Priniesla teda naozaj veľmi zásadné zmeny a tým, že bola prijatá v skrátenom legislatívnom konaní, tak mám za to, že neboli zohľadnené mnohé disruptívne následky, ktoré či už zamýšľane alebo ako vedľajší efekt privodila. Dokazuje to aj to, že ešte teda skôr ako bola schválená tá veľká novela, tak bola niekoľkokrát pozmeňovaná a následne aj keď bola teda už schválená, tak prišlo niekoľko novelizácií vo veľmi krátkom čase. A ja ich tu musím spomenúť, tie novelizačné zákony, pretože práve tie zaviedli niektoré ustanovenia, voči ktorým smeruje môj návrh. Čiže
=====

Ďakujem pekne za slovo. Ja teda predkladám návrh zákona, ktorým sa majú meniť ustanovenia Trestného zákona č. 300/2005 v aktuálnom znení a to v rozsahu, spôsobom a dôvodmi, ktoré bližšie predstavím v rozprave, do ktorej sa týmto prihlasujem aj ako prvá.

Ďakujem za slovo. Takže zdravím ešte raz pána ministra, pána predsedajúceho aj vás, ctení kolegovia a kolegyne.
K tomuto prednesenému návrhu v podstate by som chcela len upozorniť na, na veci, ktoré nevyvolávajú úplne pocit bezpečia, ale naopak, skôr, skôr zvádzajú trochu, trochu k pochybnostiam, ale možno to pán minister rozptýli a presvedčí ma, že to asi iba nejak možno zle, zle čítam.
Totiž to, čo sa mení a to, čo teda je hodné toho, aby sa tu teda spomenulo, je počet členov Rady akadémie zo súčasných desať na sedemnásť s tým, že kľúč nominácií sa oproti pôvodnej úprave nenastavil teda vyslovene v prospech ministerstva, ale aj tak tou úpravou získa že minister, o jedného zástupcu menuje viacej, respektíve že bude mať deväť zo sedemnástich, čiže bude tam tá drobná prevaha.
Je zaujímavé inak spomenúť aj to teda, čo sa mne podarilo vysondovať z prostredia Justičnej akadémie, že ona o to nežiadala, o túto zmenu, že to nevychádza z nejakých požiadaviek jej fungovania, jej organizácie, alebo teda že by narážali na nejaké praktické problémy a tie by vyústili k potrebe legislatívnej úpravy v takomto znení. Ja sa trošku obávam toho, viete, že keď sa rozširuje počet orgánov nejakého, počet teda personálnych, hej, zastúpenia v niektorom orgáne s tým, že tam teda získava ďalší vplyv štátna správa, resp. priamo minister v tomto prípade, teda tam budú sa musieť dovoliť po schválení novely noví kandidáti, a to za Súdnu radu traja a za ministra spravodlivosti štyria, tak to trochu tak smrdí tou snahou rozrieďovať niektorý orgán a rozriediť ho o povedzme že politický poslušných, poslušných ľudí. Čiže toto rozširovanie rady a zvlášť teda kľúčom, kedy pribudnú do nej už spomenutí zástupcovia nominovaní Súdnou radou a ministrom, vyvoláva, myslím, že celkom pochybnosti.
Mne, úplne mi je jasný účel aj toho ustanovenia, ktoré sa tam vkladá, a síce spolupráca s právnickými fakultami verejných škôl, vysokých škôl. Touto zmenou sa zvyšujú výdavky ministerstva v čase konsolidácie, čím a ktorými sa teda má podporiť expanzia zamestnancov právnických fakúlt. Ja rozumiem, že teda Justičná akadémia, sama som na nej učila, pracuje s už profesnou skupinou, hej, sudcov, prokurátorov a tak ďalej, a teraz sa tam vlastne majú, hej, dostať vyučovať zamestnanci alebo teda pracovníci z vysokých, teda z právnických fakúlt, pozorujúc teda, hej, a dobre si pamätajúc na obdobie prijímania teda už spomenutej dnes veľkej amnestujúcej novely, kedy sa práve z akademických kruhov nie veľmi šťastne s touto reformou k nej vyjadrovali práve zástupcovia z vedenia, z vedenia fakúlt, to tiež nepôsobí veľmi dobre, ak prichádza potom ustanovenie, ktoré im sľubuje viacej peňazí.
Do tretice nemožno súhlasiť ani so zmenou kritérií na výber jej riaditeľa, ktoré teda upúšťajú po novom od toho, aby to bol sudca alebo prokurátor. Úplne nerozumiem, že čo je dôvodom takejto zmeny, pretože ako som povedala, je to inštitúcia, ktorá smeruje vzdelávanie na profesijné skupiny justičných orgánov a OČTK a prokurátorov, a mal by to byť teda niekto, kto rozumie nielen teda tým právnym a hmotno-právnym a procesno-právnym, hej, trendom, ale aj samotnej problematike a úskaliam v týchto profesiách. Čiže to mi je tiež také, že viac otvára pochybnosti, než, než by dávalo nejakých uspokojivých odpovedí.
Čiže summa summarum, ak teda, hej, dáme dohromady všetky tie tri miesta, ktoré som spomenula, to, že sa rozrieďuje rada, to, že sa vnáša, teda alebo sa mení, mení sa požiadavka na to, kto by mal byť vedúcou postavou v Justičnej akadémii. A čo je ešte teda veľmi dôležité, tam sa bude musieť zmeniť, zmeniť vedenie. To znamená, že Justičná akadémia navrhne nového riaditeľa, následne ho vymenuje minister spravodlivosti s tým, že po novom bude mať minister väčšinové zastúpenie "svojich ľudí", tak ministrovi navrhnú človeka, ktorého chce už vopred minister vymenovať. To znamená teda, že Justičná akadémia, ktorá má zabezpečovať vzdelávanie a sudcov a prokurátorov, hrozí, že bude plne ovládaná ministerstvom spravodlivosti.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený minister, vážený pán predsedajúci, vážené poslanecké kolegyne, kolegovia, nebudem hovoriť dlho. Pokúsim sa len zhrnúť možno také základné kamene úrazu, ktoré sa vyskytli pri transpozícii.
Čo sa dá oceniť je, že k nej prichádza ešte skôr než teda by vypršal časový limit, ale ako teda je známy výrok premiéra ruskej, bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, chceli sme to urobiť inak, dopadlo to ako vždy. A ja sa teda pokúsim ilustrovať to na troch konkrétnych, ako som povedala, kameňoch úrazu. Tým najväčším nedostatkom je v podstate absencia zmyslu pre koncepčné riešenie, čo vedie len k čiastkovým a účelovým zmenám bez pohľadu na zákon ako celom a nedôslednosť, alebo nerešpektovanie tých reálií, ktoré teda, hej, máme v Trestnom zákona, zvlášť teda pri zavádzaní pojmu hrubá nedbanlivosť. Prišlo doslova k takému otrockému prebratiu tejto smernice a v dôsledku toho sa teda, ak sa takto tá úprava schváli, bude v Trestnom zákone vyskytovať už trojitý režim škôd, hej. Čiže tie, ktoré boli zavedené tou veľkou amnestujúcou novelou, tie ktoré sú zavedené euro-novelou, pre tie vymedzené trestné činy. A teraz tu máme ďalší typ hraníc škôd v dôsledku tejto transpozície a síce 10 tisíc a 100 tisíc. Pričom teda, áno, kde sme vlastne možno za začiatku, teda celkom určite na začiatku urobili chybu je práve to nadstavenie v tej veľkej amnestujúcej novele, ktorá v podstate tie čísla nevychádzali ani z trendov, ktoré by sa dali vypočítať podľa rastu inflácie. Tam by sme museli hovoriť o škodách si myslím že 5 tisíc, 50 tisíc a 250 tisíc. Nevychádzali ani z kriminologických výskumov, ktoré majú dávať vedecký základ pre tvorbu trestnej politiky a teda, ako to vidno aj teraz, nevychádzajú, nemali oporu ani v európskej legislatívne, ktorá často pri harmonizácii trestného práva hmotného už operuje so sumami 10 tisíc a 100 tisíc. Čiže ak vláda chcela nejakým spôsobom neurobiť úplnú disrupciu v hraniciach škôd, tak to čo by som ja osobne možno navrhovala je, že v tých skutkových podstatách, kde sa má zaviesť kvalifikačný znak 10 tis. euro, tak by sa to asi najviac malo priblížiť, tá minimálna prahová hodnota škode malej, čiže 700 euro. Keby nebola väčšia škoda nastavená tak excesívne ako, tak ako je dnes, že 20 tis. euro, ale povedzme na 5 tis. euro alebo 10 tis. euro, tak tá prahová hodnota mohla byť nastavená na väčšiu škodu. A tak isto tam kde je teda potrebné, ako znak kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa smernice uplatniť vyššiu sadzbu pri prekročení prahovej hodnoty, teda 100 tisíc, tak je možné ako okolnosť podmieňujúce použitie vyššej trestnej sadzby stanoviť hranicu väčšej škody, čiže 20 tisíc. A znovu, keby neboli hranice škôd nastavené tak excesívne, ale značná škoda by bola na úrovni 50 alebo 100 tis. euro, tak by bolo možné uplatniť ako kvalifikačný znak značnú škodu
Druhým tým kameňom úrazu vidím už v spomenutom zavedení pojmu hrubá nedbanlivosť. Nás teda na škole učili, že sú určité veci, ktoré sú naozaj natoľko, natoľko zásadné, že si neviem predstaviť, že sa dá o nich vôbec diskutovať vez, hej, takto pripravený materiál a cez teda materiál ktorým je transpozícia, pretože sa zasahuje do subjektívnej stránky trestného činu. A každý trestnoprávny právnik viem, alebo policajt, alebo teda osoba z justičného prostredia, alebo orgánov činných v trestom konaní, že tá subjektívna stránka je proste vždy kameňom úradu. A toto by si naozaj pýtalo veľkú diskusiu, zvlášť teda že je to nekoncepčné, zavádza sa to iba pri konkrétnom trestnom čine. Ja nehovorím, že sa to vôbec teda nemá objaviť v Trestnom zákone. Naopak, myslím si že pri niektorých trestných činoch, kde je dnes možné, alebo teda kde sa ráta s postačujúcim úmyslom z nedbanlivosti, by sa to kľudne mohlo teda zvýšiť na tú hrubú nedbanlivosť, aby sme zabezpečili, hej, zásadu využívania trestného zákona ako ultima ratio. Ale prísť sem len tak s tým, že hrubá nedbanlivosť pri tomto trestnom čine mi príde naozaj znovu veľmi, veľmi nekoncepčné. Dá sa samozrejme v tomto smere inšpirovať ja českou právnou úpravou, ktorí s tým pracujú. Myslím, že tu mám niekde aj citáciu ako sa k tomu český Trestný zákon stavia keď definuje hrubý nedbanlivosť. A síce: přístup pachatele k požadavku náležité opatrnosti svědčí o zřejmé bezohlednosti pachatele k zájmům chráněním trestním zákonem. Čiže áno, dá sa s tým robiť, len to chce naozaj väčšiu odbornú diskusiu a potom možno aj viac otvoriť inštitút hrubej nedbanlivosti pri ostatných skutkových podstatách.
Nebudem teda už čítať, kde všade sa v tom českom trestnom zákonníku, hej, kto pracuje a pripúšťa úmysel teda v rozsahu hrubej nedbanlivosti. Dotknem sa možno toho tretie kameňa úrazu a síce trestov, pretože sú naozaj veľmi nízke, hej, aj teda zvlášť keď sa bavíme v kontexte tých škôd. Ja len pripomínam, že tou veľkou amnestujúcou novelou sa zásadne zmenili zásady ukladania trestov a to tak podľa § 34 ods. 4, kde ale pravidlá o obligatórnom ukladania trestu odňatia slobody, pravidlá podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a tak ďalej. Čiže prakticky v súčasnosti môžeme s peňažným trestom sa vykúpiť dokonca aj za zločiny, teda s výnimkou obzvlášť závažných zločinov. Napríklad už len vyhlásením viny na hlavnom pojednávaní je možné ísť hlboko pod dolnú hranicu trestnej sadzby. A toto čo som teraz, hej, o čom som hovorila, keď si dáme do kontrastu s tým ako si nadizajnované tie tresty za predmetné novo zavádzané skutkové podstaty je to absolútne, hej, že nezodpovedajúce. Práve o tom zvlášť, že tie skutkové podstaty vlastne sa dotýkajú konania, ktorým sa porušuje nielen verejný záujem Slovenskej republiky na ochrane nejakých hodnôt, ale ide vlastne, aj to veľmi zjednoduším, o porušovanie medzinárodných teda sankcií. Povedzme tak ako to dnes prebieha vo vzťahu k Ruskej federácii. Čiže tuná sú, hej, na strane, sa kladie na Slovenskú republiku zodpovednosť za to, aby aj takýmto spôsobom prispela k ochrane európskych hodnôt, pretože toto je pre ňu ten nástroj akým zabezpečuje bezpečnosť a mier. A my teda sme to vybavili trestami do 3 rokov, do 6 mesiacov. Teda ak to premeníme na peňažné trestný vo výškach 500 alebo, hej, 1000 eur. Tým je teda samozrejme potom aj ohrozenie, naplnenie povinnosti Slovenskej republiky ukladať tresty účinné, primerané, odrádzajúce, čo v tomto prípade teda nebude splnené. Tak odo mňa zatiaľ len toľko. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Ja budem len stručná a možno to viac smerovať priamo k pánovi ministrovi, ktorý to asi tiež vo vystúpení pána poslanca zachytil. Ak vám poslanec Národnej rady povie, že sa bojíme v kancelárii hroma, tak čo čakáte od tých aktivačných prác, že aké práce budú robiť? Hej hovorím to s nadsázkou a nadnesením, ale je to hej trochu výpovedné a k tomu teda, že, že ako to bude nákladné. Mne to je veľmi, veľmi ľúto. Ja som si pozerala, že Slovenská republika minie mesačne tisíc, myslím, že teraz je to už šesťsto eur. Na všetky služby a náklady spojené s jedným, jednou osobou vo výkone trestu odňatia slobody. Áno. 1 600 mesačne pre odsúdeného za zločin a my sa tu bavíme o tom, ako ideme hej niekoho nútiť aktivácie za to, že dostane poondiatych 80 euro. Čiže to je tak strašne smutné a tak strašne kruté, že ja naozaj verím v takú tú elementárnu hej empatiu aj na vašej strane, že toto vám nestojí za tie politické body. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne aj za pokyn pre plénum. Naozaj sa tiež nerada prekrikujem aj preto, že chcem hovoriť v tejto faktickej poznámke priamo ku vám. Keďže som začínala v rozprave s tým, že som sa retrospektívne vrátila k mojej komunikácii s pánom Kaníkom, tak ja vám poviem, že aké komunikácie som si našla mnohých z vás, keď som začala vŕtať, ako ste reagovali vtedy, keď Kaník predkladal tieto návrhy. A bol v rozprave, kde presne hovoril veľmi podobným jazykom ako pán súčasný minister práce. Vystupoval voči nemu pán Podmanický, veľmi múdro hovorila pani Vaľová, ktorá odsudzovala takýto návrh a povedala, že veď to neni systematické, najprv ukážte, že máte, neviem, 20-tisíc, 30-tisíc pracovných miest, kde tí ľudia budú môcť zostať. A vystúpil, to bol asi najkrajší bonus, vtedajší minister vnútra a súčasný minister obrany pán Kaliňák, ktorý sa spýtal pána Kaníka, že a vy čo ste urobili pre slovenských Rómov? Koľko, keď ste vy boli minister, lebo vtedy už bol v opozícii, koľko ste vy urobili pre Rómov, adoptovali ste si aspoň deti z Divých makov ako ja? Ja som rómske deti poznal, ja som ich mal v sídlisku, ja som si s nimi niečo užil, ja do toho vidím, ak do toho nevidíte, tak sa do toho nemontujte! Takže ak by som smela parafrázovať súčasného podpredsedu vlády, ak do toho nevidíte, tak sa do toho nemontujte.
Ďakujem! (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo.
Takže pozdravujem, dobrý deň, pán minister, vážený pán predsedajúci, ctené poslanecké kolegyne, ctení poslaneckí kolegovia, na úvod mi dovoľte začať tým, že vám prečítam nie úplne citát, ale je to parafrázovaný komentár, ktorý sa vyskytol v diskusii, online diskusii na Facebooku vo verejne viditeľnom priestore, a zámerne zatiaľ teda nebudem vám prezrádzať žiadne identifikátory aktérov danej debaty. Čiže: "Je neuveriteľné, že ešte aj dnes zamorujete verejný a politický diskurz nezmyslami o tom, ako reštrikcia sociálnych dávok pomáha aktivizovať ich poberateľov, ako odpracovanie dávky im vo výsledku pomôže integrovať sa na trh práce. To, že ignorujete výskumné zistenia dokazujúce opak, ma neprekvapuje. Verejnosť by však malo prekvapovať, že ste schopní odškriepiť aj to, čo vidíte na vlastné oči, že vylúčené komunity sa za tie roky viac rozrástli, než by ich životná úroveň dostala do rozporu s majoritou. Je oči kolúco viditeľné, že čím dlhšie žijú v podmienkach subsaharskej Afriky, tým viac sociálnych patológií to generuje a štát to stojí rádovo viac nákladov.
No a pokiaľ ide o trh práce, máte pravdu, tam vaše opatrenia pomohli. Akurát nie slovenskému, ale najmä britskému trhu, kde z preveľkej namotivovanosti a aktivizovanosti utiekli." A na záver to najdôležitejšie. "Tak ako právo na život nie je podmienené povinnosťou odpracovať si 42 hodín, či už teda verejnoprospešnými prácami, alebo iným typom donútenej, donútenej práce, presne preto nesmie byť podmieňovaná základná existenčná dávka v hmotnej núdzi."
A teraz vás chvíľku nechám rozmýšľať, že koho by ste tipli, že to písal, komu to písal a kedy to písal. To prvé je ľahké, písala som to ja, hej? Jaj a nepísala som to pánovi ministrovi súčasnému. Dokonca tá debata ani nebola v dobe, kedy sa začal tento, táto legislatívna iniciatíva avizovať a predstavovať. Písala som to pred 15 rokmi v debate s Kaníkom. A toto je, myslím, že prvá výpovedná informácia, ktorá veľmi veľa hovorí o tom, že vlastne, hej, tento návrh čo od neho možno čakať a do akej miery je teda pokrokový, čo nám prináša.
Viete, no, možno začnem práve, práve odtiaľ, čo sa mi zdá také veľmi absurdné, možno, to je taký ten butterfly effect toho, čo ten zákon priniesol ešte skôr, ako bol schválený, a skôr, ako bol účinný. Tak v podstate aj pána ministra, aj mňa dostal do trošku absurdnej situácie a neviem, ktorá je horšia. A síce že keď si predstavím, že pán minister, teda politicky odchovaný, v tom v nijak hanlivom zmysle slova, v strane SMER, určite kedysi kritik pravicových opatrení a sociálnej politiky Dzurindových vlád, sa ocitá v pozícii predkladateľa návrhu, ako ukážem neskôr, ešte horšieho ako tie, ktoré, s ktorými prichádzal Kaník. A ja ešte musím pripomenúť, že ten Kaník, ktorého práve strana SMER nazývala sociálny netvor. Tomu ja vôbec nerozumiem teda, že či potom by sme mohli vymýšľať (povedané s pobavením) nejakú inú prezývku pre autorov tohto legislatívneho návrhu. No a ja sama za seba vnímam túto situáciu ako bizarnú v tom, že sa vlastne aj po 15 rokoch ocitám v situácii, kedy má Slovensko zas a znova ďalšieho ministra práce, s ktorým si treba vydiskutovať právo na život.
Tak tu hneď aj asi nadviažem a budem pokračovať už k samotnej predkladanej úprave.
To ohnivko sporu je v tom, aby sme si teda vysvetlili, že čo... dve rôzne práva. Právo na prácu, právo, nie povinnosť, a právo na život. Z toho prvého, právo na prácu, vyplývajú pre štát zásadné povinnosti, a síce že nemôže občana nútiť pracovať a už vôbec nie pod hrozbou toho, že inak ho vystaví ohrozeniu jeho života, pretože mu nechá 0,0 eur. Mňa by teda zaujímalo, že ako má pán minister premyslený život toho človeka s 0,0 eur. Lebo čo iné to je, ak nemá absolútne nič a jediné, čo s tým môže urobiť, je, že byť donútený do práce, ktorú úrad vyhodnotí ako vhodnú, hej? Čiže on je vlastne čo? Odkázaný buď umrieť, alebo kradnúť. To treba tým občanom povedať, hej? A neviem, k čomu ho to má zaktivizovať, keď príde o všetko, lebo mňa napadá len teda jedno, hej, že dovtedy z tých, to vychádzalo 2 eurá na deň, čo mal za ako posudzovaný jednotlivec, poberateľ dávky v hmotnej núdzi, musel ukradnúť štyri rožky, no tak po novom ukradne päť, hej? A neviem inak, že k čomu by to mohlo človeka v tejto situácii aktivizovať. Lebo určite nie k tomu, že teda mu to klesne povedzme na 1,60 euro denne a on si teraz povie, že ho to tak osvieti a povie si, že ej bisťu, že začnem si ja odkladať a našetrím si ja na ten byt, aj hypotéku dostanem, aj si nájdem stabilné zamestnanie a ešte stihnem možno aj medicínu na Cambridgei vyštudovať. No, to asi nebude to, k čomu ho to zaktivizuje, že? Zaktivizuje ho to k tomu, že sa k tomu, čo vlastne koniec koncov aj tá prax ukazuje, keďže ako z toho úvodu je zrejmé, že neprichádzate s ničím novým, čo by sme nemali odskúšané, niečím, čo by už nebolo namerané a teda evalvované. Preto môžme povedať, že nezaktivizuje to k absolútne nijakej, hej, k nejakému obrodeniu, skôr premeníme vodu na víno, než z týchto člove... z týchto ľudí, ak im úplne zhoršíme životné podmienky a z chudobných urobíme ešte viacej chudobných, že im to bude na prospech, hej, veci. Čiže to na margo možne takej tej úvodnej ľudskoprávnej.
K nej ešte dodám jednu veľmi dôležitú vec, lebo aj vy ste ju spomenuli, pán minister, a to je, teda áno, nález Ústavného súdu, ktorý posudzoval túto vec. Akurát teda že nestáva sa to často, ale v tomto prípade sa to stalo, že súd urobil právnu chybu, hej?
On sa v tom rozhodnutí vyjadril, že veď vlastne nepríde k ohrozeniu, hej, existenčného, existenčnej dávky, resp. tým pádom práva na život, pretože poberateľ má k dispozícii ešte inú škálu príplatkov k danej dávke. No to je síce bohumilé, oni sú viacej na tú dávku v hmotnej núdzi. Chápeme sa, hej? Čiže vlastne takto to nie je. To je tá argumentácia, s ktorou tam teda vystúpili predkladatelia a vláda a Ústavný súd, akokoľvek teda prechovávam rešpekt k ich rozhodnutiam, v tomto prípade nedostatočne, hej, rozanalyzoval legislatívu.
A ešte druhá vec, ktorá je tam zaujímavá, že on neposudzoval súlad s právom na život, ale s právom na dôstojné zabezpečenie, teda vlastne s generáciou tretích práv. Som skracovala.
Ak teda prejdeme k samotnému návrhu, nedá mi to obísť, to, čo už dnes vieme jednak o adresátoch, ku ktorým, alebo teda teda zamýšľaným, zamýšľaným adresátom právnych účinkov danej úpravy, aby sme sa nedotkli toho, tých opatrení, ktoré teda prináša a aby sme teda možno sa nepobavili aj o tom, čo už dnes o tých opatreniach vieme, že sú schopné priniesť, a v neposlednom rade si povedali teda, že či je tento návrh spôsobilý dosiahnuť ašpirované a deklarované ciele.
Pokiaľ ide o dáta o cieľovke, tu, bohužiaľ, takisto ako pán Kaník, takisto ako, hej, pán bývalý minister Richter, ktorý teda bol nadväzujúcim, hej, ministrom na reformu započatú pánom Kaníkom, a teraz dnes teda pán minister Tomáš opakujú, hej, jednu zásadnú diagnostickú chybu, ktorá ich tým pádom vždy navedie na zlé riešenia. Myslia si, že to, čo vidia vo vylúčených komunitách, je otázkou motivácie a aktivizácie, hej? A veria tomu, že ad jedna, že ak dostanú, hej, pod tou zámienkou, pod tou hrozbou straty akéhokoľvek zabezpečenia prácu, že oni sa vlastne tým pádom zaktivizujú, zaradia, integrujú. To je prvý kardinálny omyl.
Druhý kardinálny omyl je súvisiaci s tým, že tá sociálna situácia núdznych a odkázaných ľudí je dlhodobým verejným a politickým diskurzom natoľko zdémonizovaná, že už ani nikto neskúma, že či naozaj tým ľuďom vôbec je niečo čo vziať, že aké sú ich sociálne príjmy. A potom tu máme kopec dnes dát, ktoré možno vtedy ešte pán Kaník nemal, ale pán Richter ich mal a vy ich takisto máte a ja ich takisto spomeniem.
Tretí dôležitý, tretí dôležitý omyl je vlastne to, čo som už povedala v úvode ohľadom toho práva na život, že právo na život si nezasluhujeme. Nesúvisí s tým, že koľko hodín si odrobíme, a nesúvisí ani s tým, že ako sa podvolí správaniu, ktorým ho chceme danou hrozbou a vynucovaním si tej pracovnej povinnosti, hej, umravniť a uregulovať tak, ako má, a toto je veľmi dôležitá vec, recidivista vo výkone trestu odňatia slobody právo na prežitie, prístrešok, teplo, jedlo a tak ďalej a nikto ho tam neaktivizuje, to by ma ešte zaujímalo, že kto tam recidivistu aktivizuje, takisto to musí ostať aj týmto ľuďom. Čiže to právo na prácu znamená, že štát ho nesmie nútiť k práci, a právo na život znamená, že aj tak mu musí tú dávku vyplatiť, aj keby úplne že natvrdo nechcel, pretože má právo prežiť. A toto je pozitívny záväzok štátu a ja som teda veľmi nešťastná z toho, že sa o tom ešte znovu bavíme v roku 2025, o tom, čo je právo na život, že to neznamená len to, že vás štát nezabije a nebude po vás strieľať, ale to, že vám umožní prežiť. A ekvivalentom jeho povinnosti umožniť občanovi prežiť je to, že mu doteraz dával tých 60 euro, ktorým vlastne ani aj tak neumožňoval prežiť. A my sa teraz dostávame k tomu, že vlastne mu zoberieme ešte aj to, a to bude ten, hej, že ten game changer, ktorý teda ho zaradí a integruje na pracovný trh.
Poďme teda k tým dátam, ktoré dnes už vieme povedať o tom, o subjekte alebo aktéroch, ktorých sa teda s najväčšou pravdepodobnosťou účinky danej na, danej úpravy dotknú, tak ako sa teda aj súčasne platná legislatíva dotýkala naozaj, predpokladáme, v značnej miere osobám v marginalizovaných rómskych komunitách, aj keď tu musím teda povedať, že sú štatistiky veľmi, veľmi zmätočné, hej, pretože, a to je tiež zaujímavý údaj, bavíme sa, prosím pekne, o 65-tisícovej skupine, hej? A ja som užasnutá z toho, že venujete rok energiu a míňate energiu a náklady a kapitál a čas vášho rezortu na to, aby sme sa zaoberali 60-tisícovou skupinou a máme tu 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou, keby ste sa toľko im venovali, tak možno niečo, hej, iné dneska budeme počúvať na tlačovke a poteší nás to.
Ale to aj súvisí aj s tou vecou, ktorú chcem spomenúť v závere, že v skutočnosti ja som si istá, že pán minister pozná problematiku marginalizovaných komunít, vie, aké sú tam dáta, aké sú sociálne príjmy, vie, že toto nefunguje, ale vie aj to, že ono to funguje na voliča, hej? A to je posledná časť, ktorej sa chcem dotknúť, keď som teda spomenula, že prejdem sociálne hľadisko, ľudskoprávne hľadisko, tak na záver vytvorím aj politické. Aha, neni ma počuť, pardon.
Čiže toto nepripisujem za, hej, zodpovednosť pána ministra, ale cyklicky dlhodobo a už sa obávam, že nezmazateľne sa politické elity pričinili o to, že vpísali Rómom a Rómkam takú tú pečať tých, ktorí spotrebúvajú, hej, hodnoty zarobené niekým iným, to, pripisujú im to, že zažívajú dávkový blahobyt, a preto vlastne ich to nemotivuje k práci, odtiaľ je tá logika, že zobrať im dávky, a preto budú motivovaní, zrejme, a teda že sú, že sú vlastne zvýhodňovaní, hej, prístupom a umožnením sociálne im parazitovať na dávkach, zatiaľ čo tí pracujúci ľudia takéto výhody nemajú. Nuž teda už v roku 2010 – 2012 si štát, štát, hej, to nie sú mimovládky, zaplatil výskum, ktorý na Slovensku realizovala Svetová banka, rozvojový program OSN, budem ho tu viackrát spomínať, tak len pod skratkou UNDP, aby sme vedeli, o ktorom programe hovorím, ktorý jasne preukázal, keď to úplne že integrujem ten záver toho skúmania, pretože on robil veľmi poctivú terénnu prácu, oni si teda dali záležať na tom, aby zozberali dáta priamo z terénu, tak to vyhodnotenie je také, že v krajine, ktorá je členským štátom Európskej únie a ktorá, hej, garantuje nejaké ľudskoprávne štandardy, máme skupinu občanov, ktorí žijú v porovnateľných podmienkach vo vzťahu k HDP ako subsaha... ako obyvatelia subsaharskej Afriky. Tak to tam doslovne v tej správe bolo.
Napríklad teda viete, že tá chudoba socia... materiálna deprivácia sa meria cez rôzne parametre, ako je prístup k ošateniu a mäsu a tak ďalej, tak napríklad viac ako 55 rómskych domácností s deťmi uviedlo, že už boli v situácii, kedy nemali ich deti čo jesť. Z toho teda, keby sme to porovnávali s geograficky blízko žijúcou majoritou, tak tam to bolo, myslím, že nejakých 7 %, hej, čím nechcem povedať, že jedni sa majú výborne, hej, a tí druhí zle, každý, kto je odkázaný na sociálny príjem v tejto krajine, sa má zle, hej? To by sme tam nemali tlačiť, ako sa zvykne, že rozoštvávať chudobu proti chudobe. Tým chcem len ilustrovať nezmyselnosť toho zaužívané, tie zaužívané prezumpcie, že Rómovia majú dosť dávok na to, aby im teda, hej, bolo treba pristrihnúť krídelká.
Viac ako 50 % nemá, má, nemá prístup k vode z verejného vodovodu. Pri otázke, či ste boli v situácii, že ste niekedy nemali v obydlí teplo, rómske domácnosti odpovedali áno, viackrát aspoň 34,5 % opýtaných, zatiaľ čo s tou istou otázkou opýtaná majorita, tá teda sa ocitla v tejto situácii päťpercentná časť, 5 % respondentov. Mimoriadne ma teda, hej, keď som videla prvýkrát ten výskum, prekvapili dáta, ale potešili, že to dnes teda vieme ukázať na presných číslach, ako to teda je s tým, že robiť deti sa oplatí, že nepracovať sa oplatí. No tak v skutočnosti je to tak, že priemerný sociálny príjem na domácnosť, ak porovnávame majoritné rodiny, stále hovorím o geograficky blízko žijúcej majoritnej rodine s domácnosťou rómskou, tak 50 % tých rómskych sa nachádza v intervale 0 až 300 eur, ktoré získavajú teda vo forme sociálnych transferov. A len 5,6 % rómskej domácnosti, domácností sa dostane k transferom 600 a viac eur, čo už sú potom ale viac tí, ktorí teda sú aj naviazaní na systém sociálneho poistenia. A na porovnanie, 24 % respondentov z radov geograficky blízko žijúcej majorite sú teda tí, ktorí majú šancu a teda aj dosiahnu od štátu ten transfer vyšší ako 600 eur.
A posledná veľmi, veľmi zaujímavá štatistika, veľmi zaujímavá indícia toho, ako teda sa to dá a nedá, ako to funguje s tou motiváciou na trhu práce, tak UNDP skúmalo, že tu mám ten graf tiež, ako to vyzerá, keď porovnajú osobu, ktorá má rovnaké vzdelanie, čiže povedzme základnú školu, z oboch skupín, ktorá má strednú školu, ktorá má vysokú školu, a porovnajú, do akej miery je teda, hej, zamestnaná. No a vyšlo tam, že, a to si pamätám aj z hlavy, že pri Rómoch je z tej skupiny, ktorá má stredné a vyššie vzdelanie, stále aj tak, hej, zamestnaných iba 27 %, hej? A taká veľká diskrepancia tam v podstate vychádzala vo všetkých tých kategóriách, keď išlo o osobu so základným vzdelaním, stredným, vyšším a tak ďalej, vždy tam boli brutálne roztvorené nožnice. Správa teda potom hovorí o tom, že asi to nebude len tak ľahko zosunuteľné zo stola, že niekomu sa nechce pracovať.
A teraz od cieľovej skupiny sa presuniem k tomu... len sa popýtam kolegov, že aký mám čas, lebo som si nesledovala (reakcie z pléna), aha, tam je to, ďakujem ... sa dostanem teda k tomu, čo sa už zaviedlo a čo sa teda nejakým spôsobom v tomto návrhu recykluje a sprísňuje.
V roku 2003 prišiel, prišlo k zásadnej zmene sociálneho systému, a to teda v podaní pána v tom čase ministra Kaníka, ktorý prelomil dovtedy sociálne, systém sociálnej pomoci založený na solidarite princípom zásluhovosti. Urobil to ešte tak šetrnejšie, by som povedala, že tú dávku v hmotnej núdzi rozdelil tak, že časť z nej ostala akože tá existenčná, na tú sa nesiaha, a časť z nej je teda tá, ktorá je za aktivizáciu. To už sa potom preklopilo to opatrenie aktivačných prác, k tomu sa tiež dostanem, aké fantastické výsledky sme my za tie roky dosiahli. Pritom pomoc v hmotnej núdzi vlastne mala byť od začiatku dizajnovaná ako sociálna záchranná sieť, ktorá má pomôcť osobám, ktoré, hej, z objektívnych dôvodov nejakým spôsobom strácajú pevnú pôdu pod nohami, tak aby nemuseli balansovať na tej, hej, krehkej pavučine pred tým, než prepadnú na sociálne dno, aby im takúto sieť vytvorila. U nás bola tradícia po socializme a veľmi sa to chytilo a vidíte, pretrváva to dodnes ešte aj v, pri vládach, ktoré sa označujú ako ľavicové, vždy, až keď sa hovorilo o sociálnej sieti, zvlášť teda, zvlášť teda v tých pravicových vládach, tak bola veľká panika, hej, hovoriť o tom, že je nedostatočná, že tá dávka je slabá, že to musí poňať väčší okruh ľudí, ako sa vôbec ešte aj dnes bavíme o 70-tisíc, 60-tisíc ľuďoch, keď máme 750-tisíc ľudí ohrozených chudobou. Tak áno, lebo fuj-fuj, zaváňalo to zlým boľševizmom. A celkovo sa v tom verejnom diskurze značná časť Slovákov, a na to sú tiež dáta spomedzi krajín východnej Európy, alebo teda postsocialistických krajín, veľmi, podľa mňa iracionálne, stotožnila s tým výkladom, hej, chudoby a biedy v duchu blaming the poor, hej, že vlastne to nie je dôsledkom nejakých štrukturálnych zlyhaní štátu, ale je to dôsledkom neaktivizácie jednotlivca a dôsledkom jeho zlyhania.
A presne na túto logiku, hej, nadviazala tá spomínaná reforma zavedená pánom Kaníkom, ktorá úplne rozbila solidaritu v tomto systéme a začala ho budovať na úplne, úplne iných, už teda popísaných princípoch.
V roku 2013, aby to teda nebolo úplne maslo pána ministra súčasného, lebo ja si myslím, že už najväčšiu škodu... bola urobená, hej? To bola tá, to bolo tou novelou v roku 2013, kedy sa prvýkrát naozaj zaťalo do systému dávky alebo jej chápania, tak ako si to nedovolili nikdy ani pravicové vlády, a síce keď zaviedli už spomenutú aj pánom ministrom predo mnou povinnosť odpracovať si 32 hodín nejakých prác v prospech, v prospech obce a v prospech nejakých, teda alebo v prípade, ak príde k nejakým mimoriadnym situáciám, na ktoré je povolaný. Tá prax, ktorú následne aj evalvovali aj samotné inštitúcie, hej, tie analytické centrá, ja tu mám 500-tisíc papierov s ich výsledkami o.. výskumov a analýz, či to bolo ministerstvo financií, či to bolo ministerstvo práce, ale aj teda viaceré renomované inštitúcie, ktoré na základe metodologicky korektných postupov doslova, hej, že zjednotene hovoria o tom, že ten princíp uplatňovaný, ktorý, hej, preferuje tzv. workfare, že na zásluhách a ktorý vsadil pri boji s chudobou na zásluhovosť a aktivizáciu, skrátka nefunguje, skrátka neplatí. A aby som teda neznela iba tak, že tak, hej, svoje vlastné úsudky vám ponúkam, tak niečo z tých výskumov predsa len, predsa len zacitujem.
Podľa UNDP sa teda, sa do prvého kola, keď sa prvýkrát teda umožnilo nastúpiť na aktivačné práce, prihlásilo 40 % Rómov, avšak iba 11 % účastníkov aktivačných prác ukončilo program z dôvodu, že si našli prácu. V prípade segregovaných Rómov to bolo len 7 % a v prípade geograficky blízkej populácie si našlo, no teda ukončilo aktivačné práce z dôvodu, že si našlo prácu zhruba 38 %. Je to síce viac ako, hej, Rómovia zo spomenutých skupín, ale v obidvoch prípadoch je to, hej, príliš, príliš málo muziky za veľa peněz.
Takisto sa robili potom aj výskumy, ktoré sa, hej, zapájali priamo tých zúčastnených, či už to teda boli samosprávy, alebo aj tí, ktorí sa zúčastňovali aktivačných prác, a aj tí indikovali vlastne to, čo znovu neskôr potvrdili aj tvrdé dáta a výskumy, a síce keď sa ich pýtali napr., že myslíte si, že práca v rámci aktivačnej činnosti zvýšila vaše šance na to, aby ste si našli trvalé zamestnanie? Prevažná väčšina respondentov odpovedala negatívne, až 65 %. Pozoruhodné sú aj výsledky analýzy o efektivite APTP pod vedením výskumníka Havrana z ministerstva práce. Vo svojej analýze skúmal čistú účinnosť programu. Účastníci aktivačných prác, ako konštatuje, dosahovali dokonca horšie výsledky ako kontrolná skupina, teda tí, ktorí sa nezúčastňovali. Ich šanca nájsť si zamestnanie bola o 6,3 % nižšia ako v prípade kontrolovanej skupiny. Je tam úplne, že tam sú tak hrozivé dáta, že vlastne potom nerozumiem, že prečo v dobe, kedy už, dobre, Kaník ich nemal, možno pán Richter ich tiež ešte nemal v takto skompletizovanej forme, no prečo že vy, keď o nich viete, do toho idete, hej, a proste recyklujeme niečo, čo už prax, odborná obec, teda aj vidno naozaj na dotknutých osobách a v tom, ako veľmi sa nezvýšila týmto ich životná úroveň, ako ich to neintegrovalo na trh práce, že prečo toto zase ideme, z tohoto robiť, hej, nejaké, nejaké zlaté teľa, tomu ja nerozumiem. Čiže máme, máme dáta o tom, že nie je potrebné zavádzať tieto prístupy vo vzťahu k cieľovým skupinám, pretože oni už dnes a dávno žijú v takých podmienkach, že im nie je čo zobrať a každý zásah do ich tých minimálnych sociálnych štandardov znamená nie aktivizáciu, ale to, že sa v tom systéme úplne zacyklia, a to, že teda sa zvýši riziko nežiaduceho patologického správania, ktoré, pochopiteľne, o to viac bude zvyšovať náklady štátu.
Vieme aj to, že zavádzanie zásluhovosti, hej, a aktivácie vlastne neprináša tie deklarované výsledky, ale, naopak, je kontraproduktívne. Vieme aj to, že ak sa aj tuná ponúkne teraz práca poberateľovi, tak to nie je nástup na trvalý pracovný pomer, rozumiete, že aké on, čo ide získavať, aké zručnosti? Veď to zase môže byť len nejaká dočasná robota. A nehovoriac o tom, že keď on dnes má dávku v hmotnej núdzi a ide do aktivačných prác, jemu to dokáže, hej, pokryť tie základné existenčné potreby na prežitie v osade, hej? Už on ráta s tým, že on už nebude bývať v trojizbovom byte v Petržalke a že teda preto si teraz ide hľadať tú prácu. Čiže, čiže ja absolútne nerozumiem, hej, že sa v tomto roku, po týchto skúsenostiach, po tom, čo vlastne aj voľným okom, bez akýchkoľvek dát a výskumov vieme vyhodnotiť, zaoberáme niečím tak akože vlastne tým pádom nepotrebným, že ja naozaj neviem, že či niečo iné ako hra na ten voličský sentiment, ktorý stále vníma Rómov ako tých, ktorí parazitujú, nebude tým jediným dôvodom, prečo sa o tom bavíme.
Tu by som len takú, hej, záverečnú možno skratku, že pán minister to určite videl a je to pre mňa absolútne najkrajšia vec na tomto celom, že v pripomienkovom rezortnom... v medzirezortnom pripomienkovom konaní sa voči tomuto návrhu ohradzuje ministerstvo financií, ktoré expressis verbis hovorí, že, preboha, nepodmieňujte prácou, hej? A je to zvláštne, ak ministerstvo financií, ktoré stráži verejné financie, pochopilo nevyhnutnosť zachovania toho solidarizačného princípu a ministerstvo sociálnych vecí vlastne žiada odoberať tým najchudobnejším základnú existenčnú dávku a dáva im tým vlastne na výber nieže práca miesto dávok, ale že výber práce, ktorú sme ti my ukázali, alebo ťa ohrozíme na živote. Takto to je. To nie je práca miesto dávok, to je výber medzi povinnou nútenou prácou a znemožnením prežitia.
Ďakujem. (Potlesk.)