Videokanál poslanca

Ďakujem pekne, ďakujem pekne za slovo.
Juraj, super si tam zhrnul niektoré veci, ktoré som sa aj tak parciálne snažila spomenúť či už v SLK, v prvom čítaní a super, že si ich znovu pripomenul. Sú tam také dve veci, na ktoré som chcela zareagovať. Jednak si hovoril o tom, ako im veľmi záleží a nezáleží na ľuďoch a obetiach. Myslím si, že najviac tvoje slová potvrdzuje práve program tejto schôdze, pretože mohli vyriešiť problémy okrádaných ľudí, ľudí, ktoré sú naozaj skutočné obete, ale pre týchto ľudí niet dverí, cez ktoré by priniesli nejaký návrh zákona a zhodou náhod teda korigujúci návrh zákona tých, ktorí priniesli trestnú reformu a ktorí by sa mali zaoberať problémami okradnutých. Lenže, lenže nemajú teraz čas, hej, teraz tu neotravujte s problémami okrádaných, tu sme teraz pri problémoch pána ministra a pána premiéra. A tým chcem nadviazať na tú tvoju záverečnú časť, áno, pre nás, ktorí sme boli účastníkmi toho brannobezpečnostného výboru, na ktorý aj Juraj v závere apeloval, to je proste neuveriteľná vec, ktorej sme tam boli vystavení, kedy sme v priamom prenose videli hru, ktorou sa snaží proste dostať SMER, hej, generálneho prokurátora pod nejaký tlak, vypustili tam na neho list, potom mu nedovolili sa k tomu vyjadriť, poslali ho na tri dni preč, no proste neuveriteľné, neuveriteľné veci. Potom ten, hej, prokurátor, ktorý dozoruje tie citlivé prípady, sa sťažuje a oznamuje, že bude sa teda dožadovať ochrany na Úrade pre ochranu oznamovateľov a tak ďalej a tak ďalej. Preto ja v dobrom hovorím, prehováram ku hlasákom, však ja mám korektné vzťahy s mnohými poslancami, že nebuďte teda za tie handry, tak ako to hovoril pán Drucker, že ak je toto naozaj iniciatíva SMER-u, tak tu nerobte tých poslušných poslíčkov, hej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ctené poslanecké plénum. Ja som dnes veľmi pozorne počúvala, keď tu bol ráno pán minister. Povedal takú vec, že už počúva teda niekoľký deň toto plénum, túto diskusiu a že je už unavený z toho, ako sa to tu do nemlátom opakuje, tie argumenty vlastne sú stále recyklované a už sa tu v tejto debate nič nové nedozvedá a má recht, tak to je. Málokedy sa dá a a podľa mňa sa to ani nedá, hej, že keď debatujete v treťom kolečku piaty deň, 50 alebo 60 ľudí, tá debata proste, hej, nemôže prebiehať tak, že by ani náhodou nezaznelo to, čo už niekto z tých 50-tich počas tých piatich dní nepovedal predtým. Toto sa mi zdá pochopiteľné a normálne a čo sa mi zdá menej pochopiteľné, že keď o tejto téme začne hovoriť pán minister, tak on sa opakuje každých päť minút, hej? Že to nie je 50 ľudí za päť dní a teda stane sa tam štatisticky logicky, že sa tam vyskytnú opakujúce sa argumenty, ale keď jeden človek hovorí 30 minút, ale on každých päť minút hovorí to isté, hej? Aj včera, teda aj dneska ráno, sme to tu mali úplne komplet všetko, všetko bolo, hej? Bola Santusová, správa SIS, Juhás, vypínanie webov, Čurillovci, kovboji, koniec vašim hrdinom, ktorí zneužívali systém, Lipšic, politické čistky, úmrtia vo väzbe, zneužívanie bezpečnostných zložiek, zabudla som na niečo? Ak by som aj zabudla, tak našťastie pán minister to zhrnul do svojho statusu. Ako som povedala, je to teda konečne tá naozaj dôvodová správa, ktorá nám odhaľuje, čo je naozaj dôvodom. Niečo z toho som už odcitovala v vo faktickej to naj podľa mňa taká tá najvydestilovanejšia pointa, ktorej teda sa ku ktorej sa hlási aj pán minister v statuse je, teda, že menia zákon, pretože chcú urobiť poriadok s tými, ktorí boli falošní hrdinovia, ktorí ho zneužívali systém, zavádzajú rovnováhu, bunker beztrestnosti už viac nebude možný, končí sa obdobie, keď mohli svojich ľudí schovávať za štatút oznamovateľa a vyhnúť sa zodpovednosti a tak ďalej a tak ďalej. Napokon aj ten vykosťujúci pozmeňovák je dôkazom toho, že na ničom pri tomto návrhu nezáležalo tak, ako na zmene vedenia, pretože ten proces, teda táto časť, ktorá pojednáva o procese alebo v dôsledku ktorej príde k zmene vedenia tam ostane. Dám teraz pre túto chvíľu nabok to, že že či je táto účelovosť, tá účelová zmena pushovaná, teda viac SMER-om a je tu minister vnútra v roli toho, hej, kto to teda na seba vzal a alebo to je naozaj viac pushované ministrom, pretože má na to samozrejme kopec teda svojich vlastných dôvodov a vlastných problémov, prečo by mu záležalo na výmene vedenia a vôbec takejto transformácii úradu. Nehovorím, že by sa to vylučovalo, hej, to môžu byť obidva obidva teda katalyzátori tejto zmeny v hre, ale ani jeden z tých dôvodov, ktoré sa tu opakujú, proste nemôže byť, nemôže byť v žiadnom vesmíre, ktorý sa chce hlásiť k právnemu štátu, nemôže byť dôvodom na legislatívnu zmenu a nemôže byť dôvodom k tomu, aby sa na základe tohto menila legislatíva a ja mám potrebu to tu naozaj čo, už najtriviálnejšie vysvetliť, pretože toto sa tu opakuje pri v podstate vždy tých najzávažnejších zákonoch, návrhoch, s ktorými prichádzate a ktoré likvidujú buď inštitúcie alebo dokonca celé právne odvetvie, ak pripomeniem trestné právo. Vždy tá debata skončí pri tom, čo som spomenula, pri tom, čo sa vám stalo v roku 2023, ešte keď sa teda zapojí do debaty pán podpredseda Gašpar, ešte všetky veci z jeho spisu. Toto pre Krista Pána, naozaj, naozaj, vnášate na nesprávny hrob. Ja vám teda si dovoľujem so všetkou úctou pripomenúť, že my sme zákonodarný zbor, nie súdny dvor, hej? To znamená, že my my nemáme, hej, kapacitu, možnosť, právomoc, ani morálnu, ani ani zákonnú na to, aby sme my tu pojednávali o dôvodoch, ktoré vnášate, hej? Že teda, poďme sa baviť, že no tak, ale počkať, toho 8. augusta ten pán Juhás urobil toto takto. Z toho dôkazového materiálu pán minister toto vyplýva inak, hej? Teda nie je celkom daná dôvodnosť na zrušenie toho úradu a potom si pozrieme ďalšieho spis. Chápete, že toto nemá robiť Národná rada? Čo nás tu s tým otravujete? Veď to si riešte v individuálnych konaniach. Akokoľvek sa to stalo, Národná rada sa im nemá zaoberať individuálnymi tobôž živými spormi, vašimi právnymi pletkami a už vonkoncom nemôže ústiť, teda, k legislatívnym zmenám, pretože to sa automaticky zrazí s dvomi základnými piliermi právneho štátu. Jedným z nich je, že zákonodarný zbor musí tvoriť alebo musí fungovať alebo rešpektovať zásadu univerzality, to znamená, že vydáva právne akty, ktoré sú všeobecne záväzné pre neurčitý počet adresátov a neurčitý počet v situácií rovnakého druhu, hej? To je, to je vlastne pointa zákonodarného procesu. Tým, že vy sem vnášate tieto individuálne čalamády, spôsobujete, že vy nás staviate do role, kedy my by sme mali vlastne tou normotvorbou suplovať akoby výkonnú moc, ktorá má na starosti vydávať nie normatívne právne akty, ale normatívne správne akty, individuálne správne akty, čiže rozhoduje v tých konkrétnych prípadoch. Toto nie je naša úloha, hej? Čiže to čomu sme tu my vystavení, hej, takýmto zákonodarným procesom je, že prelamujeme jednu z kľúčových ústavných zásad o univerzalite práva a sme teda, hej, vmiešavaní alebo takýmto spôsobom sa vmiešava zákonodarná moc do moci výkonnej a druhá vec, hej, je, je vlastne to, čo z toho plynie a to je, to je narušenie trojdeľby moci. Ja už neviem, že čo by museli urobiť všetci Čurillovci umocneno desiatimi, aby dokázali prelomiť taký silný fundamentálny prvok právneho štátu, ako je trojdeľba moci, ako to teraz sa deje tu, ako sa to dialo pri teda odobrovaní trestnej reformy a mnohých iných rozpravách, kedy sa na konci dňa tá dôvodová správa zredukovala na individuálne spory, problémy, krivdy z minulého volebného obdobia. Dovoľte mi teda takisto, hej, vám pripomenúť, že keď dám bokom teraz aj tie, hej, právne princípy, že vy tu nie ste v tejto krajine jediný, hej, kto je obeťou nejakých možno krívd. Aj keby sa naozaj všetko to, čo často spomínate, stalo presne tak, ako hovoríte a dokonca ešte trojnásobne horšie a teraz naozaj nechcem, aby som bola pochopená tak, že tu pomeriavam niekoho bolesť a krivdu, lebo samozrejme, že vždy to je nepríjemné, ak sa človek stáva obeťou zlovôle a svojmoci štátnej moci, ale tu v tejto krajine je 30 rokov na každom dennom poriadku X občanov, ktorým sa toto deje, hej? Ja som teda robila právničku v Ľudia proti rasizmu, nechcite vedieť s akými prípadmi sa tam obracali na mňa vždy tie zraniteľné, slabé skupiny, s ktorými si policajti vytierali podlahu, hej? Že keď bol oznámený nejaký, nejaký skutok, kde bol, kde mal byť podozrivý Róm, tak ho naložili, prosím vás pekne, že priviazali ho o o príves auta a ťahali ho za sebou policajti, takže ho vlastne zošúchali z kože po prašnej ceste a čo mal on robiť teraz? Išiel mal ísť koho zrušiť? Oni títo ľudia nemajú proste hej nikoho, kto im sem príde rozprávať o svojich krivdách v systéme. Nemajú nikoho, kto im tu predloží zákon a zruší nejaký úrad a deje sa to na dennom poriadku. Akurát, že vy ste urobili to, že vaše krivdy, hovorím, ak by sa aj takto stali, ste sebestredne povýšili nad krivdy iných občanov, ktorí nemajú tú spôsobilosť, nemajú nikoho za sebou, hoci vy ste tu na to, aby ste zastupovali ich, nie svoje vlastné, hej, právne pletky. Tak nemajú nikoho za sebou, aby ich ochránil pred, pred krivdami alebo zlovôľou štátu. Naopak, táto inštitúcia, ktorá istým spôsobom poskytovala pomoc takýmto osobám, tak tu práve kvôli tej svojej sebestrednej, sebastrednému vnímaniu seba ako obete rušíte a tie skutočné ohrozené, hej, skupiny, ktoré sa obracali na tento úrad a osoby ste odsunuli na druhý koľaj, lebo však ich strach a ich problémy sú malicherné. Pritom veľmi dobre viete, že na Slovensku je najdrahšou komoditou spravodlivosť. To je absolútne najdrahšia komodita, že prístup k spravodlivosti, hej? Že pán minister o tom teraz možno niečo vie už, hej? Že však, ale každý nemá 120-tisíc na účte, hej? Že skúste sa súdiť v tejto krajine so zamestnávateľom, keď vás vyhodí. On vás vyhodí, vy nemáte príjem a vy sa idete súdiť? Ja som sa súdila s Kotlebom štyri alebo päť rokov, hej? Samozrejme, že som ten spor vyhrala, ale na ten spor sa mi skladala verejnosť, lebo to stálo 12-tisíc. Ktorý človek normálny bežný si môže dovoliť tuná zabezpečiť a domáhať sa spravodlivosti? Naozaj a hovorím, nemajú inštitúcie, cez ktoré by to mohli proste riešiť a vy ako teda nositelia výkonnej moci, máte tú možnosť v týchto individuálnych prípadov zvoliť ten proste normálny inštitucionálny rámec, ako si tie prípady dotiahnuť do konca tak, aby tá krivda, ktorú pomenúvate, bola normálnym spôsobom inštitucionálne a procesne korektne dotiahnutá do konca, ale nie na pôde Národnej rady. Pôda Národnej rady nie je, proste nesmie byť zneužívaná na to, aby sa tu a to je tá pre mňa absolútne, že anomália najhrubšieho zrna, že tu sa normotvorca, ktorý je zainteresovaný sám v tej právnej veci, ide meniť legislatívu, aby vyhovovala účinku pre jeho vlastnú vec, hej? Že to, toto podľa mňa, že čokoľvek sa dialo za minulej vlády a ak mi je Boh svedkom, ja som teda bola veľká kritička toho, toho šlendriánstva právneho, často som hovorila, že netrafia do dverí právneho štátu, ale toto, to o tomto som nikde v tomto regióne nepočula, že by si toto niekto dovolil, hej? Že v Národnej rade si bude vytvárať zákony tak, aby mali účinok na jeho vlastnú vec, hej? Že sudca vo vlastnej veci, čiže jednak teda, no, tým, že nás vťahujete do osobných pletiek a sporov a krívd, ste teda, hej, na úplne šikmej ploche, pokiaľ ide o ten kontext právneho štátu. Jednak je to absolútne aj voči občanom nekorektné a čo tam je ešte také, také zvláštne, že ste si, že ste si akoby uzurpovali právomoc a to je tiež v citáte toho, tom statuse pána ministra, hovoriť o tom, že kto si čo zaslúži, kto si akú ochranu zaslúži. Dnes urobíme poriadok v systéme, ktorý oni zneužívali. Zavádzame rovnováhu, férovosť, funkčnú ochranu pre tých, ktorí si ju naozaj zaslúžia. Cez who? Minister alebo ako to má toto celé fungovať? Komisie pravdy alebo ja neviem, hej? Že ak má byť nejaká nezávislá inštitúcia, tak to nemôže byť pán minister, ktorý bude hodnotiť, či bola alebo nebola nezávislá a povie, že on ju spraví nezávislou, že a toto je vlastne už tým pádom zadefinované, že nezávislá nebude, lebo on nemôže hovoriť o tom, že on vie, kto si tú ochranu zaslúžil a nezaslúžil. No a potom v tom celom vlastne, keď opomeniem tieto skutočné dôvody, sem-tam teda zazneli aj dôvody, o ktorých sa aspoň ako tak dá viesť nejaká vecná debata. V tom úvodnom slove pána ministra ráno zaznelo napríklad, že, že veď sa vlastne týmto pokúša o zrovnoprávnenie postavenia zamestnanca a zamestnávateľa. Ja teda neviem, hej? Že ja som to, viete, ľavicové krídlo PS-ka a teda pán minister sa tiež hlási k sociálnej demokracii a ja sa tu snáď nejdeme vyučovať o tom, že zamestnanec je slabšia strana v tom celom a preto ten úrad, samozrejme, že vychýlene viac chráni jeho. Viete, to je také isté, ako keď máte obeť trestného činu, povedzme znásilnenia a páchateľa a jej záujmy alebo teda, hej, tej, tej poškodenej osoby a záujmy štátu, lebo tým skutkom prišlo aj k poškodeniu záujmu štátu, má zastupovať prokurátor, ale my sa spýtame o páchateľa, že či je okay, hej? Môže prokurátor zastupovať, bude to okay, aby sme mali teda rovnováhu. Ja viem, že vy toto zvyknete vnášať do normálnych diskusií, že vypočuť si aj blázna aj odborníka a dáme to na jednu úroveň, ale toto proste nemôže byť takto, hej, že pri tvorbe orgánov a v celom tom, hej, riadení štátu, tak to, takto nemôžeme fungovať. Ja by som teda a ešte možno, možno jeden z takých tých dôvodov, ktoré pán minister často opakoval, teda, že nejde nijakým spôsobom o zužovanie ochrany oznamovateľov ani toho okruhu, čo vlastne už teda s odstupom času, koľkých desiatich hodín v duchu toho pozmeňováku, teda, hej...

Ďakujem za slovo.
Ja by som chcela doceniť tú časť, kedy teda poslanec Spišiak nám poskytol taký širší kontext, že to naozaj nie je len, a to len dávam do úvodzoviek, záležitosť alebo ten dôvod nie je len spojený s právnymi pletkami pána ministra vnútra so samotným úradom, ale je to naozaj širší záujem, poslanec Spišiak spomenul aj, aj generálneho prokurátora, spory, ktoré tam dnes teda celkom, celkom, hej, vnímame ako vyhrotené. Ja by som sa možno tu len tak nepodpichovačne chcela spýtať, že či pán žilinský prokurátor už podal tú avizovanú, avizovaný podnet Úradu na ochranu oznamovateľov, alebo či čaká, až keď bude nové vedenie. Lebo ja teda pripomínam, že ešte aj tento front tu máme spojený s týmto úradom a ktorý teda dáva nejaké, nejaké, zdôvodňujú... nejakú zdôvodňujúcu bázu na to, aby bol zrušený.
Nechcem byť hnusná, nechcem, aby to tak vyznelo, ale so všetkou úctou teda k členom poslancom, poslankyniam za stranu HLAS si ja osobne myslím, že v tejto veci nemiešajú kávu, že toto je proste niečo, čo chce SMER. Znovu odkazujem na ten spor v prokuratúre. Možno len by som sa tiež tak nepodpichovačne spýtala, že ten nominant, nominantka, alebo tá osoba, o ktorej sa uvažuje, že by riadila tento úrad, je osobou, o ktorej bude dominantne rozhodovať HLAS, alebo SMER?
Ďakujem.

teda že či by to teraz už neprešlo, myslím to ironicky samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť ... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. No skúsim zhrnúť to čo tu od viacerých z vás zaznelo. Áno, pán Pročko, vy ste správne povedali, že nie všetci sa dajú, v takom duchu ste to povedali, že hodiť do jedného vreca. Sú aj v radoch Smeru ľudia, ktorí majú česť a závisí ako sa prejavia. Ja si osobne teda myslím, že pán minister Susko je ten jeden z tých, ktorý nepatrí k takým tým úplným spúšťačom takýchto nápadov. A dokonca si pamätám a opravte ma, ak sa mýlim, že ste boli proti rušeniu, že ste boli proti tomu, aby existoval horalkový zákon kvôli kriminalizácii chudoby, s čím sa teda ja osobne môžem len stotožniť. Ale to kruté je, že nakoniec niekto kto možno ani nebol veľmi naklonený tomuto riešeniu tu, hej, musí sedieť a presadzovať ho, zatiaľ čo premiér nemá teda ani toľký chochmes, aby sa buď teda zdržal a už to nechal tak a nechal teda ministra spravodlivosti dorobiť, dorobiť zadanie. Je tam ešte jeden taký moment veľmi zaujímavý pri tej opätovnej teda priestupkovej recidíve, že keď bol podaný na Ústavný súd celý ten návrh, ktorý sme podávali, tak to spravodajcoval ústavný sudca pán Straka a on vtedy v mediálnom vyjadrení, veľmi ťažko sa mu niektoré veci, hej, zdôvodňovali, však pochopiteľne, ale furt sa vracal k tomu, že no mne sa veľmi páčilo, že sa tam zrušil ten horalkový paragraf. Ja si myslím, že to nebolo správne, že by sme nemali kriminalizovať chudobu. A ja by som teda bola veľmi zvedavá, keby že to podáme teraz zase, bude tam ten horalkový zákon, horalkový paragraf teda, že či by to teraz už neprešlo. Myslím to ironicky, samozrejme. To len k tým následkom toho vypúšťania a naspäť...

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, milí poslaneckí kolegovia, milé poslanecké kolegyne, áno, ako už povedal môj pred, predrečník, ocitáme sa v takej nečakanej situácii, kedy sme v rokovaní o skrátenom legislatívnom konaní, a naozaj treba priznať, že v tomto prípade ho možno považovať za dôvodné. Ale rovnako tak musíme teda priznať to, čo nás do tohoto bodu doviedlo. Pretože, pretože sme v podstate v situácii, kedy ideme hasiť požiar, ktorý ste založili, ale zároveň teda posielate do hasičskej stanice požiadavku, aby tí hasiči láskavo prišli v expresnom, hej, zrýchlenom chode, pretože, vy ste ten požiar založili expresne rýchlo. Čiže, čiže dostali sme sa do situácie, ktorú áno, objektívne treba hasiť. V dôsledku toho, že samotný ten proces, ktorý vznikol, bol, bol výsledkom naozaj, že, že poviem to tak ako to je, tak ako som to vždy hovorila, šlendrianske roboty. Trestné právo naozaj nie je ako stavebnica Lego, alebo stavania nábytku z IKEA, kde ak aj nejaké skrutky nám, hej, vyjdú a nevieme čo s nimi, no tak ich aj keď postrácame, tak ten nábytok bude držať. V Trestnom práve to bohužiaľ funguje tak, že, že ten systém sa môže začať rozpadať a erodovať, a to sa nám, to sa nám deje a o tom sa asi viac budeme potom baviť v samotnom meritornom, meritornej rozprave. Ale aby som teda bola férová, nie je toto podľa mňa len dôsledok kalamity, ktorá bola privodená zbabranou Trestnou novelou, je to súbeh viacerých kalamít. Jednou z nich je napríklad aj tá sociálna. Hej, že my to máme enormný, extrémny počet ľudí. Opravte ma ak sa mýlim, ale myslím, že Slovensko nikdy nemalo taký vysoký počet ľudí ohrozených chudobou ako ich máme dnes. Tu sa nám pán minister Erik Tomáš dneska chváli s tým, že ako idú odoberať dávky v hmotnej núdzi, lebo neviem, čo tým ľuďom aj ide odkázať, keď ich oberie o jediný príjem, že asi čo začnú Harvard študovať sa rozhodnú alebo ja neviem. Hej? Že, že naozaj, bolo tu aj v dôsledku konsolidácie, aj v dôsledku teda objektívnych nejakých kríz, privodená katastrofálna sociálna situácia. No a do tretice, ten ďalší, ďalší faktor, ktorý nemôžem opomenúť je to, že celé sa to spustilo v stave rozkladu, vnútorného rozkladu Policajného zboru bez toho, aby sme pomýšľali na to, že my, keď toto celé napríklad, hej, prevalíme a tým pádom, samozrejme, aj, aj zmeníme tú inštitucionálnu schému, pretože nám tu, hej, napríklad ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA padne na plecia radových policajtov. Ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom prevalí na také priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity, a my sme ich nemali. Ani tie, teda, ktoré prejednávajú...
=====

... ten typ kriminality, ktorú kedysi riešila NAKA, padne na plecia radových policajtov, ak sa kriminalita, ktorá dovtedy bola teda trestným činom, prevalí na teda tie priestupkové orgány, že my na to skrátka musíme mať zabezpečené nejaké kapacity a my sme ich nemali ani tie teda, ktoré prejednávajú trestné činy, ani tie, ktoré prejednávajú priestupky a dnes sme teda v situácii, že nám to naozaj vybuchuje v dôsledku podľa mňa možno aj ďalších, ďalších faktorov, o ktorých ja možno viem menej, možno, možno hej ich ešte, ešte len budeme môcť posudzovať s odstupom času. Už sa tu spomenula tá, tá dôvodová správa. Ja ešte predtým sa musím dotknúť jedného momentu, ktorý predchádzal tomu priznaniu teda, že či máme alebo nemáme problém a to bol súboj o štatistiky alebo spor o štatistiky a zavedenie takzvaného pocitu, že termínu, a že pocitová kriminalita. Pre mňa to bolo proste neuveriteľné odkazovať občanom, ktorí sa sťažujú na zníženú mieru bezpečia, že viete, to máte taký pocit, že tak pocitovo sa to tak zmenilo. Hej. A ja by som sa teraz spýtala, že čo sa stalo. Teraz akože buď ste presvedčili tých ľudí, že sa im teda hej, sa to iba zdalo alebo teda že naozaj im priznávate, že teda tie pocity boli dosť závažné na to, aby sme otvorili znovu teda Trestný zákon a robili v ňom korekcie a ste si tie pocity osvojili alebo tu naozaj máme nejaké dáta, o ktoré sa môžme oprieť. Konkrétne ja môžem spomenúť tie, ktoré sú veľmi zreteľné, hoci sa ich samotná predkladaná navrhovaná úprava netýka, ale sú v tomto momente jediným možno takým výrazným evidence based ukazovateľom, že ako pod vplyvom reformy sa zmenila kriminalita a to je práve ten typ krádeží, ktorý sa uskutočňuje vlámaním, ktorý nie je závislý na vzniknutej škode, respektíve áno. Vytiahla som si nejaké štatistiky napríklad za rok 2023, za celý rok 2023 prišlo ku krádežiam vlámaní v počte 1 588 krát. V roku 2022 celý rok to bol počet 1 557 krát a teraz sledujte. Rok 2025 7. mesiac 1 316, 8. mesiac 1 492, 9. mesiac 1 656. Že tam to proste vidíte. Áno. Nie je to preto, lebo sa hýbalo škodami, nie je to preto, že by tam vzrástla trestná sadzba, ale preto, lebo sa zmenila politika trestania. My tu predsa netrestáme podľa toho, čo je napísané v osobitnej časti zákona, že keď tam je to trestná sadzba, že to je ten trest, my sa musíme pozrieť do všeobecnej časti Trestného zákona a pozrieť sa, aké sú zásady ukladanie trestov, že to sa nám tam zásadne zmenilo. Ako sa zbenevolentnila v podstate hej podmienečné, nepodmienečné tresty, že vlastne tá situácia, kým by ten páchateľ naozaj prišiel až do okamihu teda udelenia trestu odňatia slobody, naozaj má dosť priestoru na to, aby sa nemusel cítiť ohrozený takýmto trestom. Čiže toto sú presne tie súvislosti a my miesto toho, aby sme nestačila na to žiadna ... (Nezrozumiteľne vyslovené.) ale miesto toho, aby sme ich proste korektne objavovali, sme tu potierali ľuďom hej teda, čo nazývali ako stratu bezpečia, pocit ohrozenia a hovorili sme im, že veď to vôbec štatisticky tak nevyzerá, to máte iba taký pocit zníženého bezpečia a tak ďalej, a tak ďalej. Viete, jak mi je Boh svedkom a táto sála tiež, ja nikdy nehovorím, neznášam to tie reči o smeráckych mafiánoch, zlodeji, toto proste ja ako trestnoprávna právnička si dávam sakra pozor na to, aby som takéto aj veci nevnášala do politického a žiadneho diskurzu, ale skúste si to predstaviť takto, hej, teraz sa dostávam k tej dôvodovke, kde píšete teda, že sme my ako opozícia podnietili páchateľov k tomuto typu teda delikvencii a teraz si predstavte, že vy zástupcovia strany SMER počúvate, neviem, desať rokov, dvadsať rokov, tridsať rokov, že kradnete. Že vlastne sa vám to oplatí, že vlastne po vás aj tak nikto nikdy nepôjde a teraz si to teraz mi to naozaj vysvetlite, že podnecuje vás to, akože preto, preto kradnete. Kradnete kvôli tomu? Lebo verejnosť si to myslí. Verejnosť normálne hovorí, že, že vám sa to oplatí a na vás aj tak nikdy nedôjde. Funguje to na vás? O koľko to zvýšilo kriminalitu vo vašich radoch? Tak ako to nefunguje pre lásku božiu na nebi na vás, čomu teda verím, že nefunguje, tak to pre Krista Pána svätého nemôže fungovať ani na tých zlodejoch, o ktorých sa tu vybavujeme. Hej. Že to sú naozaj, že, že nedôstojné taľafatky, ktoré urážajú vôbec akože ten elementárny nejaký hej štátno-kultúrny proces legislatívnej tvorby, aby sme si písali do dôvodoviek nezmysli, absolútne, absolútne nezmysli. A naozaj, naozaj toto nie je vina ani, ani nejakých kampaní, ani vlády Ódora, ani, ani Radičovej, dokonca ani mamky Miša Šimečku, toto naozaj máte, hej, normálne objektívne, hej, proste ako následok vlastnej normotvorby, ktorá sa, ak to tak akože veľmi eufemicky poviem, nezdarila. No ak sa teda ale chceme baviť o tých skutočných príčinách a ja už som naznačila, že ich je viacero a je to súbeh viacerých problémov, tak keby sme naozaj chceli sa nejak vysporiadavať s týmto typom kriminality, jak keby hej aj predtým než sme začali púšťať do procesu tú trestnú reformu, sa zaoberali nejakými kriminologickými štúdiami, veď sa napokon pozrite, pripravujeme rekodifikáciu Občianskeho zákonníka, že aká to je robota, že koľko sa vlastne, hej, minulo okolo toho práce, ľudí, že k tomu sa naozaj, že vedie, ja si myslím, že seriózny a poctivý a odborný proces. Toto je zvlášť pri Trestnom práve sme ho presne takýto mali mať, ale teda nemali sme a unikli nám v podstate veci, s ktorými sme mohli pracovať, hoc teda nemáme vlastné, vlastné kriminologické nejaké teda expertízne štúdie a nemohli by sme sa oprieť o vlastné výskumy. Je dostatok zahraničných. Ja len z niektorých odcitujem. Najklasickejšia kriminologická línia stále veľmi dobre podložená je ekonomická deprivácia. Je to Noodle an Collective z U.S. Department of Justice National Institute of Corrections, ktorá konštatuje, že ľudia s nízkym príjmom dlhotrvajúcou finančnou núdzou kradnú najmä veci základnej spotreby alebo ľahko speňažiteľný tovar. Iná indonézska štúdia, ktorá sa zameriavala na recidivistov, popisuje, že chronická nezamestnanosť, nízke vzdelanie a nulová šanca na legálny príjem aj po výkone trestu tlačia ľudí naspäť ku krádežiam ako k stratégii prežitia. Čiže tu tá drobná krádež naozaj nie je adrenalínový šport, lebo aj taký typ naozaj, verte, že aj taký typ páchateľov tie štúdie rozoznávajú, že hovoria nejaké shopliftery aleto tak nejako, že to sú tí, ktorí potrebujú ten adrenalín. Častokrát sú to napríklad, že mladí nejakí rebeli, ktorí si povedia, že budem kradnúť Nike, lebo oni sú tí bohatí a im to nebude chýbať, že áno sú rôzne tie príčiny, ktoré sa ale netýkajú problematiky, pre ktorú tu dnes sme. Je tu naozaj, nás sa týkajú presne tie, ktoré súvisia s tým sociálne determinujúcim prostredím. Druhý základný alebo častý faktor, ktorý vplýva na tento typ kriminality, o ktorom sa bavíme, a ktoré preukázali aj viaceré výskumy riter prime aj správy veľkých obchodných reťazcov ukazujú, že značná časť opakovaných krádeží v obchodoch pochádza od ľudí so závislosťou, ktorí kradli buď priamo alkohol, lieky, drogy alebo nejaký ľahko predajný tovar. Hej. To je vlastne problém Páričkovej ulici a záložni, ktorá sa tam nachádza. Britské dáta z vital sektora poukazujú na to, že nárast riter prime je z veľkej časti ťahaný lokálnymi skupinami a recidivistami často so závislosťou. Tretí typ teda motivačného stimulu pre tento typ krádeží je uvádzaná v trauma, strata, depresie alebo kradnutie ako takzvaný coupling. Je to znovu teda štúdia Noodle an Collective, ktorá popisuje, že existuje skupina páchateľov, takzvaných losour active. Sú to ľudia, ktorí zažili sériu strát. Buď teda blízkeho úmrtia, rozvod, strata zamestnania, zdravotný kolaps a kradnutiu vlastne pripisujú spôsob, ako získať niečo naspäť. Hej, že v tejto vlastne dobe, ktorú dnes žijeme, kde ľudia naozaj strácajú tak teda hej príležitosť k nejakým hmotným a ekonomickým príležitostiam, tak dych a krok s touto dobou, áno, sú aj takýto páchatelia, ktorí, ktorí proste využívajú spôsob, hej, takéhoto nelegálneho nadobúdania majetku ako formu úniku pred vlastnou bezmocnosťou. A je to takzvaný teda ten fenomén the priest zlodejov, pre ktorých je kradnutie forma sebaliečby. Je to podľa mňa u nás taký ten menší minimálny počet, menšia skupina zlodejov, ale, ale áno tá proste veda rozoznáva širokú škálu príčin, ktoré mali byť vtedy, keď sme tú reformu písali, mali byť na stole. Mňa napríklad veľmi zaujala kategória feminizovaná chudoba, je to štúdia o ženách páchajúcich property crime, ktorá teda popisuje, že často ide o ženy, ktoré nesú hlavnú záťaž starostlivosti o deti, majú slabý prístup k stabilným príjmom, v pozadí býva domáce násilie, sexuálne zneužívanie, traumy, samoliečba drogami a alkoholom, pričom kriminalita je pre ne skôr dôsledkom kombinácie chudoby a traumy nie primárnej kriminálnej, kriminálnej kariéry. Čiže, čiže naozaj tých faktorov, ktoré vplývajú na, na tento typ kriminality bez toho, aby sme teda sa tu fakt zbytočne politicky handrkovali, že či to bola úplne najviac tá primárna príčina a to pohnutie hranicou škody alebo to bolo tým, že sa zbenevolentnili tresty. My sme sa mali naozaj od začiatku zaoberať tým, že čo vedie páchateľov, lebo však to je tá pointa tej, tej restoratívnej justície poznať, hej, ten, ten kriminologický profil páchateľa. Čo sú jeho motivácie? Čo ho k tomu vedie? A pracovať s tým. To mal byť úplne, úplne ten prvý krok na začiatku, následne potom sme teda, hej, mohli, mohli zvažovať, ako pracovať s alternatívnymi, alternatívnymi trestami a nieže my sme proste urobili štvorkombináciu toho, že tu sme znížili hranice, tu sme znížili sadzby alebo tam kde sme aj neznížili sadzby, tak sme tak zmenili zásady ukladania trestov, že sa naozaj proste oslabila tá odstrašujúca úloha Trestného práva. Čiže, čiže úplne na záver. Áno, myslím, že a tak ako to tu aj od viacerých kolegov z opozície zaznelo, my priznávame dôvodnosť toho, že to ide v SLK, len objektívne aj mňa mrzí, že na akú onú ste tam museli dať ešte aj tú vetu, ktorou urážate opozíciu, že je to absolútny pavedecký nezmysel. Toto dávajte si na predvolebné billboardy, píšte si to do volebných letákov, ale nepíšte takéto taľafatky, naozaj už nedegradujme ten legislatívny proces do toho, že budeme si hej naozaj súťaž o najväčšiu dezinformáciu a blud písať do dôvodovej správy. Čiže, čiže aj tak teda keď opomeniem túto nešťastnú vetu, vnímam celý tento návrh ako tiché, ale, ale jasné priznane, že ste urobili chybu a teda naozaj veľkú chybu a namiesto odbornej reflexie ste si vybrali komunikačnú stratégiu, ktorá má byť nejakou únikovou cestou, ale jedno vám nevyšlo. To skrátené legislatívne konanie skráti legislatívne konanie, ale neskráti pamäť občanom. Skrátené legislatívne konanie nepredstavuje teda riešenie, ale kvitujem, že sme sa dostali aspoň po to priznanie. Ďakujem.